{"guid": "ussr:a1a92288-ece6-43b0-b1c4-63e722cfae67", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.489.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 489/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 489/2015 z 18. 11. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. novembra 2015, sp. zn. I. ÚS 489/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.489.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2015-11-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a1a92288-ece6-43b0-b1c4-63e722cfae67", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.489.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.489.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.489.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 489/2015­7\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. novembra 2015\npredbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej\n\neuroadvokátom JUDr. Lubomírom Müllerom, Symfonická 1496/9, Praha, Česká republika,\nvo veci namietaného porušenia čl. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 14 Co 588/2014\nz 23. januára 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n23. apríla 2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej\n\nlen „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie čl. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej\nlen „listina“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 36 ods. 1 listiny a práva\nna spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 14 Co 588/2014 z 23. januára 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\n\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je pozostalou dcérou po\n(ďalej len „poručiteľ“). Rozsudkom bývalého Nižšieho vojenského súdu Bratislava\nsp. zn. Vt 179/50­I. z 5. septembra 1950 bol poručiteľ uznaný vinným z trestného činu\nvyhýbania sa služobnej povinnosti podľa § 270 ods. 1 písm. b) zákona č. 86/1950 Zb. Trestný\nzákon v znení účinnom v rozhodujúcom období a bol odsúdený na trest odňatia slobody v\ntrvaní dvoch rokov. Uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.\n2 Nt 9/2010 z 18. januára 2011 bola v uvedenej veci poručiteľa povolená obnova konania a\nodsudzujúci rozsudok bol zrušený. Následným uznesením okresného súdu sp. zn. Vt 179/50\nz 9. mája 2011 bolo trestné stíhanie poručiteľa zastavené, pretože žalovaný skutok nie je\ntrestným činom.\n3. Sťažovateľka 4. októbra 2011 požiadala Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ministerstvo“) o odškodnenie okrem iného aj vo veci náhrady nákladov\nvýkonu trestu. Keďže ministerstvo sa k uplatnenému nároku sťažovateľky nevyjadrilo\nv zákonnej lehote šiestich mesiacov, sťažovateľka podala 3. augusta 2012 na okresnom súde\nžalobu proti Slovenskej republike (ďalej len „žalovaná“), zastúpenej ministerstvom, ktorou sa\ndomáhala náhrady nákladov obhajoby v sume 883,60 € s príslušenstvom. Dňa 3. septembra\n2012, teda skôr, ako okresný súd vec sťažovateľky prerokoval, ministerstvo priznalo\nsťažovateľke náhradu nákladov výkonu trestu v požadovanej výške. Následne sťažovateľka 4.\noktóbra 2012 doručila okresnému súdu návrh na zastavenie konania v časti uspokojeného\nnároku, teda istiny v sume 883,60 €, a zároveň žiadala, aby okresný súd žalovanej uložil\npovinnosť zaplatiť sťažovateľke z pôvodne žalovanej sumy (istiny) úroky z omeškania a\nnahradiť jej trovy konania. Keďže 5. decembra 2012 ministerstvo priznalo sťažovateľke aj\nžalovaný úrok z omeškania, sťažovateľka podaním zo 4. februára 2013 navrhla, aby okresný\nsúd konanie v celom rozsahu zastavil a aby jej priznal náhradu trov konania.\n4. Okresný súd uznesením sp. zn. 7 C 148/2012 z 12. februára 2013 konanie v celom\nrozsahu zastavil a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania\nv sume\n\n236,50\n\n€.\n\nNa\n\nzáklade\n\nodvolania\n\nžalovanej\n\nkrajský\n\nsúd\n\nuznesením\n\nsp. zn. 14 Co 362/2013 z 26. septembra 2013 uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách\n2\n\nkonania zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd odôvodnil svoje\nrozhodnutie tým, že súd prvého stupňa sa pri rozhodovaní o trovách konania nezaoberal\nnámietkami žalovanej voči uplatnenému nároku sťažovateľky na náhradu trov právneho\nzastúpenia.\n\nOkresný\n\nsúd\n\no trovách\n\nkonania\n\nopätovne\n\nrozhodol\n\nuznesením\n\nsp. zn. 7 C 148/2012 z 19. februára 2014, ktorým zaviazal žalovanú zaplatiť sťažovateľke\nnáhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v sume 236,50 €. Krajský\nsúd na základe odvolania žalovanej uznesením sp. zn. 14 Co 588/2014 z 23. januára 2015\nzmenil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa tak, že zaviazal žalovanú zaplatiť\nsťažovateľke náhradu trov konania v sume 59,26 €, keď uznal, že je právom sťažovateľky\nurčiť si spôsob, akým si bude svoje práva uplatňovať; avšak v súvislosti s postupom\nsťažovateľky, ktorá si jednotlivé čiastkové nároky z tej istej žiadosti o odškodnenie uplatnila\nsamostatnými žalobami, je povinnosťou súdu riadne preskúmať, či uplatnené trovy právneho\nzastúpenia sú účelne a hospodárne vynaložené. Krajský súd vychádzal zo zistenia,\nže o čiastkových nárokoch sťažovateľky z posudzovanej žiadosti o odškodnenie už bolo\nrozhodnuté v iných súdnych konaniach vedených na okresnom súde a v ktorých už bola\nsťažovateľke priznaná náhrada trov právneho zastúpenia v celkovej sume 461,10 €.\nV prípade, ak by sťažovateľka uplatnila jednou žalobou všetky nároky z posudzovanej\nžiadosti o odškodnenie, predmetom konania by bola suma 3 008,18 €, z ktorej by jej patrila\nnáhrada za tri úkony právneho zastúpenia v sume 476,04 €. Krajský súd preto zohľadnil\nuž priznané trovy právneho zastúpenia v súvisiacich súdnych konaniach a sťažovateľke\npriznal náhradu len za jeden úkon právnej pomoci (za podanie žaloby) v sume 59,26 €\na vo zvyšku náhradu trov konania nepriznal, pretože ďalšie úkony právnej pomoci považoval\nza neúčelné uplatňovanie práva voči žalovanej.\n5. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutým uznesením krajského súdu a v odôvodnení sťažnosti uvádza:\n„... odvolání podala za žalovanou dne 26. 5. 2012\nrehabilitace a odškodňovaní.\n\n3\n\nz odboru\n\nPodle čl. 9 odst. 2 Instrukce Ministerstva spravedlnosti SR č. 15/2012, která nabyla\núčinnosti dne 15. 5. 2012, však opravné prostředky v občanském soudním řízení schvaluje\na podepisuje statní tajemnice.\nOdvolání tedy bylo podáno neoprávněnou osobou a jako takové mělo být odmítnuto.\n(Viz obdobně usnesení Nejvyššího soudu SR ze dne 25. 3. 2015 sp. zn. 4 Cdo 142/2014\nve věci\n\nproti stejné žalované.)\n\n... I kdyby zde tedy nebyly žádné jiné důvody, již toto samo o sobě je důvodem\nke zrušení napadeného rozhodnutí. Nicméně jsou zde i další důvody...\nKrajský soud Bratislava ve výčtu rozhodnutí pod č. 1­4 vycházel z rozhodnutí\nOkresního soudu Bratislava I., ale nevzal v úvahu, že rozhodnutí č. 2 a č. 3 byla Krajským\nsoudem Bratislava změna v neprospěch stěžovatelky tak, že se jí v těchto řízeních žádná\nnáhrada nákladů řízení nepřiznala. (Viz usnesení ze dne 28. 3. 2013 č. j. 5Co/188/2013­42\na č. j. 5Co/204/2013­56.)\nJinak řečeno, není pravda, že by ve shora uvedených soudních řízeních byla\nstěžovatelce přiznána náhrada 461,10 Eur, ale jen 315,52 Eur.\nKrajský soud Bratislava prostě vycházel z nesprávných podkladů, když pominul svá\nvlastní rozhodnutí a nechal se uvést v omyl tvrzeními Ministerstva spravedlnosti SR.“\n6. Sťažovateľka ďalej v sťažnosti odôvodňuje ňou zvolený procesný postup,\nto znamená podávanie jednotlivých žalobných návrhov pre každú časť celkového nároku\nosobitne, a to s ohľadom na to, že ministerstvo niekedy vydáva rozhodnutia o náhrade ušlého\nzárobku, o trovách obhajoby a o ostatných položkách samostatne, ako aj s prihliadnutím\nna prax niektorých súdov, ktoré v obdobných kauzách vyčleňujú jednotlivé nároky\nna samostatné konanie. V tejto súvislosti ďalej sťažovateľka pripomína, že konania\no jednotlivých položkách v jej veci mali rozličný priebeh aj vzhľadom na to, že ministerstvo\nk jednotlivým položkám zaujalo rozdielne stanovisko, a za týchto okolností by sa eventuálne\nspoločné konanie o všetkých položkách stalo neprehľadným.\n7. Napokon sťažovateľka vo svojej argumentácii poukazuje aj na rozdielnu\nrozhodovaciu činnosť krajského súdu, ktorý pri rozhodovaní v obdobných prípadoch priznal\n\n4\n\nnáhradu trov konania v plnej výške. Sťažovateľka preto namieta porušenie čl. 1 listiny\nz dôvodu nerovnakého zaobchádzania zo strany krajského súdu.\n8. Sťažovateľka v petite sťažnosti žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil\nporušenie označených práv podľa listiny a dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu,\nzrušil napadnuté uznesenie krajského súdu, priznal sťažovateľke primerané finančné\nzadosťučinenie v sume 100 € a náhradu trov konania.\nII.\n9. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská\nrepublika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane\ntýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n10. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý\nnávrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané\nnáležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\n11. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\n5\n\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej\nneopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna\nintenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného\norgánu verejnej moci posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS\n362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\n12. Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie čl. 1 listiny,\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé\nsúdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu\nsp. zn. 14 Co 588/2014 z 23. januára 2015.\n13. Podľa čl. 1 listiny ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné\npráva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...\n14. Podstata námietok sťažovateľky spočíva v nesúhlase s právnym názorom krajského\nsúdu, ktorý podľa sťažovateľky založil svoju úvahu na rozhodnutiach, ktoré boli v odvolacom\nkonaní zmenené. Sťažovateľka tiež namieta porušenie čl. 1 listiny z dôvodu nerovnakého\nzaobchádzania zo strany krajského súdu.\n\n6\n\n15. Ústavný súd v prvom rade v súlade so svojou judikatúrou predovšetkým podotýka,\nže obsahom základného práva podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nsú obdobné záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom\npostupom ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť\npodstatnú odlišnosť (II. ÚS 27/07).\n16. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva\nna súdnu ochranu zaručeného okrem iného aj v čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom\ntomuto právu zodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj\nkonkrétne procesné garancie v súdnom konaní. Pokiaľ ide o medze zasahovania ústavného\nsúdu do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ústavnému súdu neprislúcha hodnotiť\nsprávnosť skutkových záverov či právneho posúdenia veci všeobecnými súdmi, pretože nie je\nprieskumným súdom, nadriadeným súdom a ani ochrancom zákonnosti (obdobne napr. II. ÚS\n1/95, II. ÚS 71/07, III. ÚS 26/08). Úlohou ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné\nsúdy, ktorým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo\nzáväznou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie\nveci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v\nprípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli do takej\nmiery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne popreli účel a význam\nzákonného predpisu (I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06, I. ÚS 88/07).\n17. Rozhodovanie o náhrade trov je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd\npri poskytovaní súdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1\ndohovoru môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1\nústavy), porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu (obdobne II. ÚS 56/05).\n18. Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny\na čl. 6 ods. 1 dohovoru je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp.\no náhrade trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997).\n7\n\nNa druhej strane musí ústavný súd zdôrazniť, že iba celkom výnimočne podrobnejšie\npreskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov\nkonania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia\nz pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej\ninterpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty\nsvojvôle (mutatis mutandis IV. ÚS 170/08, II. ÚS 64/09).\n19. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia svoj právny záver odôvodnil\ntakto:\n„Je správna odvolacia námietka, že v občianskom súdnom konaní musia byť\nrešpektované všetky zásady ovládajúce civilný proces. Teda okrem dispozičnej zásady, ktorá\noprávňuje navrhovateľa rozhodnúť sa koho a v akom rozsahu bude žalovať, aj napríklad\nzásada hospodárnosti a účelnosti vynaložených trov konania. Pokiaľ sa navrhovateľka\nrozhodla čiastkové nároky z tej istej žiadosti o odškodnenie za nezákonné trestné stíhanie\njej otca uplatniť samostatnými žalobami, je to jej výlučné právo. Povinnosťou súdu je v tejto\nsúvislosti riadne preskúmať, či uplatnené trovy právneho zastúpenia sú skutočne účelne\na hospodárne vynaložené. Prvostupňový súd sa však v prejednávanej veci touto zásadou\nneriadil.\nOdvolací súd zistil, že o čiastkových nárokoch navrhovateľky z posudzovanej žiadosti\nodškodnenie už bolo rozhodnuté v iných súdnych konaniach vedených na Okresnom súde\nBratislava I nasledovne:\n1. Vo veci vedenej pod sp. zn. 25C/148/2012 ­ o zaplatenie 8,63 Eur bola\nnavrhovateľke priznaná náhrada trov právnej pomoci v sume 48,46 Eur,\n2. Vo veci vedenej pod sp. zn.6C/77/2012 ­ o zaplatenie 6,64 Eur jej bola priznaná\nnáhrada trov právnej pomoci v sume 48,48 Eur,\n3. Vo veci vedenej pod sp. zn. 9C/149/2012 ­ o zaplatenie 117,67 Eur jej bola\npriznaná náhrada trov právnej pomoci v sume 97,10 Eur,\n4. Vo veci vedenej pod sp. zn. 11C/148/2012 ­ o zaplatenie 1 991,64 Eur jej bola\npriznaná náhrada trov právnej pomoci v sume 267,06 Eur.\n\n8\n\nCelkovo v uvedených súdnych konaniach už bola navrhovateľke priznaná suma\n461,10 Eur z titulu náhrady trov právnej pomoci. V prípade ak by navrhovateľka uplatnila\njednou žalobou všetky svoje nároky z posudzovanej žiadosti o odškodnenie (aj spolu\nso žalovanou čiastkou v tomto konaní), šlo by o sumu vo výške 3 008, 18 Eur, z ktorej by jej\npatrila náhrada za tri úkony právneho zastúpenia v sume 476,04 Eur. Navrhovateľka sa však\nrozhodla jednotlivé nároky uplatniť na súde samostatnými žalobami, čím sa zvýšili trovy\nprávneho zastúpenia podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. Má preto nárok na náhradu trov\nlen za také úkony právnej služby, ktoré možno objektívne vyhodnotiť ako účelné\na hospodárne.\nOdvolací súd preto zohľadnil už priznané trovy právneho zastúpenia v súvisiacich\nsúdnych konaniach, a uznesenie v napadnutej časti podľa § 220 O. s. p. zmenil.\nNavrhovateľke priznal náhradu len za jeden úkon právnej pomoci ­ za podanie žalobného\nnávrhu v sume 59,26 Eur (podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. odmena za jeden úkon\nv čiastke 51,45 Eur s paušálnou náhradou 7,81 Eur). Vo zvyšku uplatneného nároku\nnavrhovateľky na náhradu trov právneho zastúpenia v prvostupňovom konaní nevyhovel,\npretože vyhodnotil zvyšné úkony právnej pomoci podľa § 142 ods. 1 O. s. p. ako neúčelné\nuplatňovanie práva voči odporcovi.“\n20. Ústavný súd nemá v okolnostiach posudzovanej veci dôvod pochybovať\no správnosti a ústavnej udržateľnosti rozhodnutia krajského súdu, ktorý pri rozhodovaní\no trovách konania zohľadnil už priznané trovy právneho zastúpenia sťažovateľke\nv súvisiacich súdnych konaniach, predmetom ktorých boli čiastkové nároky z tej istej\nžiadosti o odškodnenie, a na základe toho jej priznal náhradu len za jeden úkon právnej\npomoci (za podanie žaloby) v sume 59,26 € a vo zvyšku jej nároku na náhradu trov právneho\nzastúpenia nevyhovel, pretože ďalšie úkony právnej pomoci považoval v zmysle § 142 ods. 1\nOSP za neúčelné uplatňovanie práva voči žalovanej.\n21. V zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný\núspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva\nproti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.\n\n9\n\n22. Krajský súd svoj záver ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil,\nkeď uviedol, že pokiaľ sa sťažovateľka rozhodla jednotlivé čiastkové nároky z tej istej\nžiadosti o odškodnenie uplatniť samostatnými žalobami, v súlade s dispozičnou zásadou\novládajúcou občianske súdne konanie je to jej výlučné právo, avšak povinnosťou súdu v tejto\nsúvislosti je riadne preskúmať, či uplatnené trovy právneho zastúpenia boli vynaložené\núčelne a hospodárne. Krajskému súdu preto nemožno vytknúť, keď spôsob uplatnenia\nkaždého čiastkového nároku rehabilitačného odškodnenia sťažovateľkou, zastúpenou\nkvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom), samostatnou žalobou, a tým vyvolaného\nzbytočného zvyšovania trov konania považoval za neúčelný a nehospodárny, na základe čoho\nsťažovateľkou uplatnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia priznal len čiastočne\n(za jeden úkon právnej pomoci), pričom zvyšné úkony právnej pomoci vyhodnotil\nako neúčelné uplatňovanie práva proti žalovanej. Tento záver v žiadnom prípade nemožno\npovažovať za arbitrárny či zjavne neodôvodnený. Z napadnutého uznesenia krajského súdu\ntotiž nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu alebo takú aplikáciu príslušných\nustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,\npodstaty či zmyslu.\n23. Záver krajského súdu o rozpore sťažovateľkou, resp. jej právnym zástupcom,\nzvoleného spôsobu uplatnenia nároku na rehabilitačné odškodnenie so zásadou hospodárnosti\na účelnosti vynaložených trov konania podľa názoru ústavného súdu nie je spôsobilá zvrátiť\nani skutočnosť, že ministerstvo sa k žiadosti sťažovateľky o rehabilitačné odškodnenie\nvyjadrilo až po márnom uplynutí zákonnej šesťmesačnej lehoty na jej vybavenie, pričom\nk niektorým z čiastkových nárokov zaujalo odlišné stanovisko, ako ani to, že aj v prípade,\nkeby si bola sťažovateľka nárok na reštitučné odškodnenie uplatnila aj len jednou žalobou,\nza predpokladu splnenia procesno­právnych podmienok mohla (ale nemusela) byť niektorá\njej časť (čiastkový nárok) vylúčená na prerokovanie a rozhodnutie na samostatné súdne\nkonanie.\n24. Podľa názoru ústavného súdu právny záver uvedený v odôvodnení napadnutého\nuznesenia krajského súdu nie je v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy náhrady trov\n10\n\nkonania. Vzhľadom na to nemožno tento záver označiť za nepreskúmateľný ani za svojvoľný,\nvybočujúci z rámca uvedeného zákonného ustanovenia (§ 142 ods. 1 OSP), a preto tento\nústavný súd nemá dôvod ani oprávnenie prehodnocovať ani ho prípadne nahrádzať svojím\nvlastným.\n25. Na uvedenom konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, že krajský súd sa\nv odôvodnení napadnutého uznesenia odvolal na rozhodnutia okresného súdu v iných\nsúvisiacich konaniach (sp. zn. 6 C 77/2012 a sp. zn. 9 C 149/2012), ktoré boli krajským\nsúdom v odvolacom konaní zmenené tak, že sťažovateľke náhrada trov konania priznaná\nnebola. To znamená, že v súvisiacich súdnych konaniach, na ktoré sa krajský súd\nv odôvodnení napadnutého uznesenia odvolal, nebola sťažovateľke priznaná náhrada trov\nkonania v celkovej sume 461,10 €, ako to uvádza krajský súd, ale v skutočnosti len v sume\n315,52 €. Ústavný súd poukazujúc na svoju skôr citovanú judikatúru konštatuje,\nže namietané pochybenie krajského súdu spočívajúce v čiastočne nesprávne zistenom\nskutkovom stave, zjavne nemá ústavnoprávnu relevanciu. Uplatňujúc východiská svojej\ndoterajšej judikatúry ústavný súd zastáva názor, že v danom prípade nejde o pochybenie takej\nintenzity, na základe ktorého by mohol po prípadnom prijatí sťažnosti reálne dospieť k záveru\no porušení základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1 listiny, resp.\njej práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Opačný prístup\nk posudzovaniu námietok sťažovateľky by v konečnom dôsledku smeroval k spochybňovaniu\nústavného postavenia ústavného súdu ako súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124\nústavy) a vyúsťoval do jeho vnímania ako riadnej (prípadne mimoriadnej) opravnej inštancie\nv rámci sústavy všeobecných súdov.\n26. V súvislosti s námietkou sťažovateľky o porušení čl. 1 listiny v dôsledku podľa nej\nnerovnakého zaobchádzania zo strany krajského súdu ústavný súd poznamenáva, že jeho\nstabilizovaná judikatúra kvalifikuje ustanovenia čl. 12 ústavy, a tým aj ustanovenia čl. 1\na čl. 3 listiny ako všeobecné ustanovenia, ktoré treba vykladať a chápať ako ústavné direktívy\nadresované predovšetkým orgánom pôsobiacim v normotvornej činnosti všetkých stupňov a\nktoré nemôžu plniť poslanie priamo aplikovateľných ustanovení v individuálnych\n\n11\n\nzáležitostiach. Ich aplikácia nie je možná bez konkrétneho vyjadrenia dopadu\ndiskriminujúceho postupu štátneho orgánu na základné právo alebo slobodu fyzickej alebo\nprávnickej osoby (napr. I. ÚS 34/96, I. ÚS 58/97, I. ÚS 59/97, IV. ÚS 153/09). Porušenia\ncitovaného ustanovenia čl. 1 listiny v samostatnom chápaní alebo aj v spojení s namietaným\nporušením základného práva zaručeného v čl. 36 ods. 1 listiny sa sťažovateľka nemôže\núspešne domáhať jednak pre jeho všeobecný charakter, ale najmä vzhľadom na skutočnosť, že\ntoto v konaní pred všeobecným (krajským) súdom porušené nebolo.\n27. Z týchto dôvodov ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľky\nnamietajúcu porušenie čl. 1 listiny, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1\nlistiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti.\n28. Sťažovateľka v sťažnosti namietala tiež pochybenie krajského súdu, ktorý\npodľa nej prejednal odvolanie žalovanej napriek tomu, že bolo podané neoprávnenou osobou,\na teda malo byť z tohto dôvodu krajským súdom odmietnuté. Ústavný súd v súvislosti s touto\nnámietkou\n\nkonštatuje,\n\nže\n\nsťažovateľka\n\nuvedenú\n\nnámietku\n\nneuplatnila\n\nv konaní\n\npred všeobecnými súdmi, ale po prvýkrát až v konaní o ústavnej sťažnosti, čo nepochybne\nvyplýva zo samotného odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu, v ktorom\nje uvedené, že sťažovateľka sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila. Z princípu subsidiarity\n(čl. 127 ods. 1 ústavy) limitujúceho vzťah ústavného súdu ku všeobecným súdom okrem\niného vyplýva, že v prípade konania pred všeobecnými súdmi musí sťažovateľ ochranu\nsvojich základných práv a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť najskôr\nv tomto konaní a až následne v konaní pred ústavným súdom. Ak sťažovateľka v rámci\nochrany svojich základných práv a slobôd uplatní až v konaní pred ústavným súdom\nnámietku, ktorú mohla efektívne uplatniť a neuplatnila v konaní pred všeobecnými súdmi,\nústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc (IV. ÚS 76/2012, m. m. III. ÚS 135/03,\nIII. ÚS 201/04, IV. ÚS 266/08). Keďže sťažovateľka ochranu svojich práv nerealizovala\nv odvolacom konaní pred krajským súdom, ale až podaním sťažnosti ústavnému súdu,\n12\n\nprichádzalo do úvahy odmietnutie sťažnosti v časti uvedenej námietky z dôvodu nedostatku\nprávomoci ústavného súdu na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).\n29. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výroku tohto uznesenia.\n30. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd nerozhodoval o ďalších návrhoch\nsťažovateľky, ktoré sú viazané na skutočnosť, že sťažnosti bude vyhovené.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. novembra 2015\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "odškodnenie", "trovy konania", "návrh-zjavne neopodstatnený", "práva a slobody – základné ľudské práva a slobody-právo na odmietnutie vojenskej služby", "rozhodnutie-zákonnosť", "právomoc-právomoc všeobecného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:607e5a77-ae9a-4037-b35d-f2845c6d07d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 76/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 76/2012 z 9. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-09", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:607e5a77-ae9a-4037-b35d-f2845c6d07d5"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:f880e370-7ff9-4ed6-8351-e6fceae03d19", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/09 z 30. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-30", "citacie_n": 20, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f880e370-7ff9-4ed6-8351-e6fceae03d19"}, {"guid": "ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 64/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 64/09 z 12. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-12", "citacie_n": 246, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d54d030d-38c8-47b9-b529-f4042f511e42"}, {"guid": "ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464"}, {"guid": "ussr:82d28732-9d9e-4e4b-b10c-afe1f8689806", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 170/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 170/08 z 15. 5. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-05-15", "citacie_n": 63, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82d28732-9d9e-4e4b-b10c-afe1f8689806"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 26/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 26/08 z 23. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-23", "citacie_n": 494, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:30c1b457-b190-42e9-af01-34f2d01b0fe2"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 71/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 498, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb2657f8-33ae-4282-9e9c-e0547657e646"}, {"guid": "ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 27/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 27/07 z 29. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-29", "citacie_n": 673, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816e5011-ea3c-4d47-9b59-1027d0a555f1"}, {"guid": "ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 56/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 56/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 797, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d6eef413-f1cd-472a-bc5f-8b32e6ef4587"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 201/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 201/04 z 17. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-17", "citacie_n": 207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1"}, {"guid": "ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:692e8396-566f-4a75-8696-c9d8bafcb0f6", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 59/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 59/97 z 24. 4. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-04-24", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.59.1997.1"}, {"guid": "ussr:e72e134c-4274-4898-af5c-b083d2f1815e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 34/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/96 z 31. 10. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-10-31", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.34.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "21687a1d-fc83-415a-809a-18ab2edcf47f:c5b6e34b-00e5-4c24-ac7c-8e9c3a2d639b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6112227833.1", "spisova_znacka": "14Co/588/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/588/2014 z 20. 3. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-03-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6112227833.1"}, {"guid": "f310e866-70a9-42a5-bf63-e3f3cd9848ea:b4c4420f-2fbf-4d3a-8490-e0c60a245f1c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6213202545.1", "spisova_znacka": "14Co/362/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Co/362/2013 z 2. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2013-10-02", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6213202545.1"}], "citovane_v": []}