{"guid": "ussr:fe10c4dd-f905-4d20-8836-d3bd76a106f7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:1.US.83.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 83/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/2015 z 4. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. marca 2015, sp. zn. I. ÚS 83/2015, ECLI:SK:USSR:2015:1.US.83.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Milan Ľalík", "sudca_id": 1072, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/milan-lalik-1072", "datum_vydania": "2015-03-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "I.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "nazov": "čl. 46 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/fe10c4dd-f905-4d20-8836-d3bd76a106f7", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.83.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.83.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:1.US.83.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nI. ÚS 83/2015-23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 predbežne\nprerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou\n\nJUDr. Ivetou Rajtákovou, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, vo veci namietaného\nporušenia jej základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy\nSlovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1, čl. 8 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4 Co 214/2011\nz 31. januára 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n13. mája 2013 doručená sťažnosť\n(právna zástupkyňa nesprávne uvádza meno sťažovateľky\n\n̶ ďalej len „sťažovateľka“\n, ústavný súd\n\nzo všetkých pripojených príloh považoval za preukázané, že správne meno znie\n, pozn.),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu\n\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na náhradu škody spôsobenej nesprávnym\núradným postupom podľa čl. 46 ods. 3 ústavy, práva na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy, práva\nna rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 dohovoru, práva na účinný\nprostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru, ako aj práva vlastniť majetok podľa čl. 20\nods. 1 ústavy a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)\nrozhodnutím Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 4 Co 214/2011\nz 31. januára 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\n2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh vyplynulo, že sťažovateľka\n11. augusta 2010 podala na Okresnom súde Michalovce (ďalej len „okresný súd“) návrh\nna začatie konania o ochranu osobnosti a domáhala sa, aby okresný súd zaviazal Katastrálny\núrad v Košiciach (ďalej aj „katastrálny úrad“) zaplatiť jej 3 500 € a trovy konania z dôvodu,\nže v konaní o oprave chýb katastrálneho operátu vedeného Katastrálnym úradom\nv Košiciach, Správou katastra Michalovce (ďalej aj „správa katastra“) došlo k nesprávnemu\núradnému postupu spočívajúcemu v prieťahoch v konaní, ako aj v tom, že správa katastra\nzačala konanie a pokračovala v ňom bez toho, aby boli splnené hmotnoprávne podmienky\nna takéto konanie. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 12 C 115/2010 z 24. marca 2011 návrh\nzamietol a katastrálnemu úradu náhradu trov konania nepriznal. Po podanom odvolaní\nsťažovateľky krajský súd napadnutým rozsudkom rozsudok okresného súdu potvrdil\na účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.\n3. Sťažovateľka v sťažnosti detailne opísala doterajší priebeh katastrálneho konania,\nktoré začalo podnetom vlastníkov pozemkov na p. č.\n\n,\n\nv k. ú.\n\nadresovaným 6. júna 2001 Krajskému úradu v Košiciach, odboru kontroly (ďalej len „odbor\nkontroly krajského úradu“) a žiadosťou o písomné vyrozumenie vo veci zmeny pozemkovej\nmapy adresovanej toho istého dňa Okresnému úradu Michalovce, odboru katastra\nnehnuteľností. Odbor kontroly krajského úradu\n\n2\n\nvyhodnotil sťažnosť ako opodstatnenú\n\na prijal opatrenia na ukončenie katastrálneho konania o určenie priebehu hranice.\nSpráva katastra na základe podnetu vyhotoviteľa geometrického plánu začala 15. novembra\n2001 pod sp. zn. X-83/2001 podľa § 59 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností\na o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení\nneskorších predpisov konanie o oprave chýb v katastrálnom operáte a vo veci rozhodla\n7. mája 2002. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie, ktoré bolo\npredložené na rozhodnutie katastrálnemu úradu. Tento vec vrátil bez rozhodnutia správe\nkatastra okresného úradu z dôvodu, že prvostupňový orgán nedoručil svoje rozhodnutie\nvšetkým účastníkom konania. V období od 7. augusta 2003 do 29. novembra 2004 zisťovala\nspráva katastra okresného úradu adresy účastníkov konania a 29. novembra 2004\nrozhodla o ustanovení\n\nopatrovníka\n\ntým\n\núčastníkom,\n\nktorých\n\npobyt\n\nsa\n\nnepodarilo zistiť. Následne bola vec predložená katastrálnemu úradu, ktorý rozhodnutím\nč. k. Xo 26/2002/Ov-23 z 31. mája 2005 zrušil rozhodnutie správy katastra okresného úradu\na vec jej vrátil na ďalšie\n\nkonanie a rozhodnutie. Rozhodnutie katastrálneho úradu\n\nnadobudlo právoplatnosť 19. septembra 2007. Správa katastra upovedomila účastníkov\nkonania o pokračovaní v konaní o oprave chýb v katastrálnom operáte oznámením\nz 8. februára 2008 a 29. septembra 2008 rozhodnutím sp. zn. X 83/2001/PA rozhodla\no oprave chýb\n\nv katastrálnom operáte. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka\n\n4. novembra 2008 odvolanie, v ktorom uviedla v podstate zhodné dôvody ako v odvolaní\npodanom proti prvému rozhodnutiu, pričom poukázala na to, že správa katastra okresného\núradu sa neriadila právnym názorom vysloveným katastrálnym úradom, podľa ktorého\npre opravu chýb v katastrálnom operáte neexistujú hmotnoprávne podmienky. Katastrálny\núrad rozhodnutím č. k. Xo 5/2009/Ma-31 zo 6. apríla 2009 zrušil rozhodnutie správy\nkatastra okresného úradu, pričom z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, že správa\nkatastra nebola oprávnená vydať rozhodnutie o oprave chýb v katastrálnom operáte. Túto\nnámietku uplatnila sťažovateľka už vo svojom vyjadrení zaslanom katastru nehnuteľností\nokresného úradu 6. júna 2001 po tom, ako si ako vlastníčka pozemkov v k. ú.\nobjednala vyhotovenie geometrického plánu, ktorý jej bol odmietnutý pre prebiehajúce\nkonanie o oprave chýb v katastrálnom operáte.\n\n3\n\n4. Sťažovateľka podala 6. júna 2001 odboru kontroly krajského úradu sťažnosť\nna protiprávne zasahovanie do vlastníckych práv zo strany katastra nehnuteľností\nokresného úradu, ktorú odbor kontroly krajského úradu\n\nlistom z 28. augusta 2001\n\nvyhodnotil ako odôvodnenú a prijal opatrenia na urýchlené ukončenie veci. Sťažovateľka\npodala 17. apríla 2002 a opätovne 10. júna 2002 katastrálnemu úradu sťažnosť na prieťahy\nv konaní správy katastra okresného úradu. Katastrálny úrad listom z 8. júla 2002 uznal\nsťažnosť na prieťahy v konaní vo veciach vedených na správe katastra za opodstatnenú.\nNásledne sťažovateľka podala sťažnosti na prieťahy v konaní 9. januára 2003, 3. júla 2003\na 12. marca 2006. Sťažnosť z 3. júla 2003 bola vyhodnotená ako opodstatnená,\nv odpovediach na ďalšie bol uvedený iba stav v konaní. Podnetom z 18. januára 2008 sa\nsťažovateľka obrátila na verejného ochrancu práv, ktorý po jeho preskúmaní listom\nz 13. mája 2008 konštatoval, že v konaní vedenom na správe katastra pod sp. zn. X-83/2001\ndošlo\n\nk zbytočným\n\nprieťahom,\n\na požiadal\n\nriaditeľa\n\nsprávy\n\nkatastra\n\no dohľad\n\nnad plynulosťou konania až do jeho právoplatného ukončenia.\n5. Dňa 6. februára 2009 podala sťažovateľka na krajskom súde proti odporcovi\nv 1. rade (Katastrálnemu úradu v Košiciach) a odporcovi v 2. rade (Správe katastra\nMichalovce) návrh na začatie konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Krajský súd\nuznesením sp. zn. 7 S 12/2009 z 2. septembra 2009 návrh proti odporcovi v 1. rade zamietol\na proti odporcovi v 2. rade zastavil. Rozhodnutie sa stalo právoplatným 12. apríla 2010.\nPodľa tvrdení sťažovateľky z odôvodnenia rozhodnutia nepochybne vyplýva, že v konaní\npred správou katastra došlo k prieťahom.\n6. Sťažovateľka následne 11. augusta 2010 podala na okresnom súde návrh na začatie\nkonania o ochranu osobnosti, ktorým sa domáhala, aby súd zaviazal katastrálny úrad\nzaplatiť jej 3 500 € a trovy konania, a to z dôvodu, že v konaní o oprave chýb katastrálneho\noperátu vedeného Katastrálnym úradom v Košiciach, Správou katastra Michalovce došlo\nk nesprávnemu postupu spočívajúcemu v prieťahoch v konaní, ako aj v tom, že Katastrálny\núrad v Košiciach, Správa katastra Michalovce začala konanie a pokračovala v ňom bez\ntoho, aby boli splnené hmotnoprávne podmienky na takéto konanie. Okresný súd\nrozsudkom sp. zn. 12 C 115/2010 z 24. marca 2011 žalobu zamietol. Proti rozsudku\n\n4\n\nokresného súdu podala sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd rozsudkom\nsp. zn. 4 Co 214/2011 z 31. januára 2013 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa\na účastníkom nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.\n7. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že právne závery všeobecných súdov sú\nv rozpore so základnými ľudskými právami a slobodami zakotvenými v ústave a dohovore,\nako aj dodatkovom protokole, a na podporu svojich tvrdení uvádza konkrétne rozhodnutia\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Z nich podľa sťažovateľky vyplýva,\nže «ak boli porušené práva, ktoré sú priznané Dohovorom, nestačí ak súd konštatuje, že\ntoto právo bolo porušené, ale prostriedok nápravy porušenia tohto práva musí byť účinný\na efektívny. Pre dostatočnosť nápravy nestačí len konštatovanie porušenia práva, ale\nv prípade zjavne neprimeranej dĺžky konania, je dostatočnosť nápravy daná aj mierou\nodškodnenia.\nV situácii, kedy takmer 9 rokov prebieha správne konanie, ktoré zasahuje\ndo sťažovateľkinho práva vlastniť majetok a do jej súkromného života tým, že je účastníčkou\nsprávneho konania, nie je dostatočnou nápravou, ak sa odporca iba obmedzí\nna konštatovanie, že „... v konaní na prvostupňovom súde bolo medzi účastníkmi konania\nnesporné, že trvanie správneho konania vedeného pred organizačnou zložkou žalovaného\ntrvalo neprimerane dlhú dobu (t.j. takmer deväť rokov), ...“\nSťažovateľka po vyčerpaní všetkých možných dostupných právnych prostriedkov, keď\nsa v správnom konaní sťažovala na prieťahy v konaní, ďalej sa obrátila na verejného\nochrancu práv a taktiež žiadala Krajský súd v Košiciach, aby prikázal uvedeným správnym\norgánom vo veci konať, nemala inú možnosť nápravy porušenia jej práv, než obrátiť sa\nna súd s návrhom, na základe ktorého žiadala náhradu nemajetkovej ujmy, keďže\nnesprávnym úradným postupom uvedeným v I. časti tejto sťažnosti uvedených správnych\norgánov spočívajúcom v prieťahoch v konaní, sa nepochybne zasiahlo do jej vlastníckych\npráv, keďže nemohla disponovať oprávneniami vyplývajúcimi z jej vlastníckeho práva.\nTento nesprávny úradný postup vyvolal neistotu a predovšetkým stratu viery\nv správnosť a zákonnosť postupu orgánov verejnej moci. Sťažovateľka sa po tom, čo sa\nnemohla dovolať svojho práva zakotveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a ochrany svojho\n\n5\n\nvlastníckeho práva, cítila byť obeťou zasahovania orgánov verejnej moci do jej súkromia,\npreto sa obrátila na súd, aby následok takéhoto postupu orgánov verenej moci napravil.\n... Sťažovateľka nemala inú možnosť než dožadovať sa nápravy porušenia jej práv\nformou návrhu na začatie konania o ochranu osobnosti. V konaní pred odporcom\npoukazovala na to, že hoci súd prvého stupňa uviedol, že takýto postup správnych orgánov\nmohol byť dôvodom na to, aby sa sťažovateľka domáhala náhrady nemajetkovej ujmy\nza nesprávny úradný postup pre porušenie základného práva podľa článku 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky podľa zákona č. 514/2003 Z. z., zákon č. 514/2003\no zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých\nzákonov jej takúto možnosť v jej konkrétnej veci neumožňoval.\n... Zákon č. 58/1969 Zb. ktorý až do účinnosti Zákona č. 514/2003 Z. z. upravoval\nzodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym\núradným postupom, neobsahoval ustanovenia o náhrade nemajetkovej ujmy spôsobenej\nnesprávnym\n\núradným\n\npostupom,\n\npričom\n\nako\n\nsťažovateľka\n\npoukázala\n\nv konaní\n\npred odporcom, uvedené konanie, ktoré trvalo takmer 9 rokov začalo v roku 2001, teda\npred účinnosťou Zákona č. 514/2003 Z. z., pričom toto konanie bolo potrebné posudzovať\nako celok, keďže nie je možné rozdeľovať uvedený nesprávny úradný postup spočívajúci\nv nečinnosti orgánu verejnej správy umelo na časť pred 1. 7. 2004 a na časť po 1. 7. 2004.\nUvedené konanie, ktoré trvalo takmer 9 rokov, začalo dňa 15. 11. 2001, čiže pred dňom\núčinnosti tohto zákona, pričom už v čase pred účinnosťou tohto zákona dochádzalo v tomto\nkonaní k prieťahom. Vzhľadom na uvedené, preto nebolo možné na túto vec aplikovať\nuvedený Zákon č. 514/2003 Z. z...».\n8. V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že v predmetnej\nveci aj s ohľadom na rozhodnutie ESĽP k poškodeniam vzniknutým nesprávnym úradným\npostupom pred účinnosťou zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú\npri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“) nemala inú možnosť, ako sa domôcť náhrady\nnemajetkovej ujmy uplatnením si nároku žalobou podľa § 11 Občianskeho zákonníka,\nkeďže bolo nepochybne preukázané, že v predmetnej veci došlo k mimoriadne hrubému\nzásahu do sťažovateľkinho práva zakotveného v čl. 46 ods. 1 ústavy, konanie trvalo\n\n6\n\nneprimerane dlhú dobu, nemalo byť vôbec začaté a bolo vedené nesprávnym úradným\npostupom. Napriek uvedeným skutočnostiam okresný súd žalobu sťažovateľky zamietol\ns odôvodnením, že takýto zásah správneho orgánu nie je objektívne spôsobilý vyvolať\nmajetkovú ujmu na strane sťažovateľky. Sťažovateľka považuje za jediný možný\nprostriedok, ktorým sa mohla domôcť satisfakcie za porušené právo a priznania náhrady\nškody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, návrh na začatie konania o ochranu\nosobnosti, pri ktorom bolo povinnosťou súdu vykladať ustanovenie § 11 Občianskeho\nzákonníka tak, aby sa domohla svojich práv, ktoré jej priznáva ústava v čl. 46 ods. 3\na dohovor v čl. 6 ods. 1 a čl. 13.\n9. Sťažovateľka sa nestotožňuje s názorom krajského súdu, podľa ktorého\nneprimerane dlhé konanie pred správnym orgánom nie je zásahom do jej súkromia\ns nárokom priznať jej za takýto zásah náhradu škody, a žiada, aby ústavný súd prijal jej\nsťažnosť na ďalšie konanie a vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že napadnutým\nrozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu jej v záhlaví tohto rozhodnutia označených\npráv, zakáže krajskému súdu pokračovať v porušovaní práv, zruší rozhodnutie krajského\nsúdu, prizná sťažovateľke finančné zadosťučinenie v sume 3 500 € a náhradu trov konania.\nII.\n10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\n\n7\n\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\n11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu\nmožno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom\nprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I.\nÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať\nani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou\nústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci\nvšeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,\nak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného\npredpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko\nodchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam\n(mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06).\n\n8\n\n12. Podstatná námietka sťažovateľky spočíva v tom, že v konaní správnych orgánov\ndošlo k zbytočným prieťahom, a napriek skutočnosti, že ich existenciu uznal aj okresný súd,\nnijakým spôsobom sťažovateľku neodškodnil, v konaní o ochranu osobnosti jej nepriznal\nnáhradu nemajetkovej ujmy a s takýmto postojom sa stotožnil aj krajský súd, ktorý\nzamietavé rozhodnutie okresného súdu potvrdil.\n13. Ústavný súd preskúmal rozsudok krajského súdu v tej časti odôvodnenia, ktorá\nbezprostredne súvisí s námietkami uplatnenými v sťažnosti, podľa ktorých jediným\nprávnym prostriedkom, ktorým sa sťažovateľka mohla domáhať satisfakcie za to, že správne\nkonanie trvalo neprimerane dlhú dobu, je podanie návrhu na ochranu osobnosti, pričom\npovinnosťou súdu bolo vo veci rozhodnúť a ustanovenie § 11 Občianskeho zákonníka\nvyložiť tak, aby sťažovateľke bolo možné priznať náhradu nemajetkovej ujmy.\nKrajský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že je toho názoru, že súd prvého\nstupňa správne zistil skutkový stav veci a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto\nju zamietol. Vzhľadom na skutočnosť, že ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene\nskutkového ani právneho stavu veci, odkázal odvolací súd na skutkové zistenia súdu prvého\nstupňa, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil a takto ich doplnil:\n„Z obsahu preskúmavaného spisu je zrejmé, že žalobkyňa si v tomto konaní uplatnila\nnárok podľa ustanovenia § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď tvrdila, že neprimeraná\ndĺžka správneho konania žalovaného týkajúca sa nehnuteľností v jej spoluvlastníctve\nv trvaní takmer 9 rokov sama o sebe vyžaduje satisfakciu v podobe nemajetkovej ujmy\nv peniazoch... Výklad pojmu škoda tak, aby sa vzťahoval len na materiálnu škodu\nnezodpovedá obsahu a zmyslu tohto ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky... Zásah do jej\nsúkromia a to konaním správneho orgánu, ktoré trvalo niekoľkokrát dlhšiu dobu ako je\nzákonom stanovená si podľa žalobkyne vyžaduje zásadné poskytnutie odškodnenia vo forme\nnáhrady nemajetkovej ujmy.\nPrávo na ochranu osobnosti je absolútnym právom fyzickej osoby, ktoré pôsobí proti\nvšetkým (erga omnes), t. j. proti ostatným fyzickým osobám, právnickým osobám, ako aj\nproti štátu. Jeho obsahom je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať\nohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú príkladmo uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka\n\n9\n\n(nevyžaduje sa vyvolanie následkov; stačí zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo\nnarušenie chránených práv). Túto ochranu zákon zabezpečuje v plnom rozsahu aj vtedy, ak\nsú napadnuté len jednotlivé zložky osobnosti fyzickej osoby (napríklad fyzická integrita,\nobčianska česť, meno, podoba človeka, prejavy osobnej povahy a podobne). V občianskom\npráve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie čo i len jednej stránky osobnosti človeka\nje ohrozením, respektíve porušením jeho osobnosti ako celku.\nNároky, ktoré môže ohrozená alebo poškodená fyzická osoba v súvislosti s ochranou\nosobnosti uplatňovať, sú uvedené v ust. § 13 Občianskeho zákonníka. Okrem nich sa fyzická\nosoba môže domáhať aj náhrady škody, ktorá bola neoprávneným zásahom do jej osobnosti\nspôsobená (§ 16 Občianskeho zákonníka).\nTam, kde v dôsledku neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby vznikla\nnemajetková ujma, vznikajú pre pôvodcu tohto zásahu občianskoprávne sankcie uvedené\nv ustanovení § 13 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Pri aplikácii týchto sankcií je\npotrebné dodržiavať zásadu primeranosti; prostriedky ochrany uvedené v ustanovení § 13\nObčianskeho zákonníka musia byť preto primerané povahe zásahu.\nObčiansky zákonník v § 13 ods. 2 umožňuje za určitých podmienok požadovať\nnamiesto nepeňažného zadosťučinenia peňažnú náhradu (peňažné zadosťučinenie), ktoré\nmá miesto len v prípade, že primerané morálne zadosťučinenie sa nejaví ako postačujúce,\ns prihliadnutím na demonštratívny výpočet dôvodov uvedených v zákone, a to, keď v značnej\nmiere bola znížená: a/ dôstojnosť dotknutej fyzickej osoby, b/ vážnosť fyzickej osoby\nv spoločnosti a c/ z iného vážneho dôvodu ktorý musí byť výslovne uvedený v rozhodnutí\nsúdu. O zníženie dôstojnosti fyzickej osoby či jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere ide\nnajmä vtedy, pokiaľ ujmu vzniknutú v osobnostnej sfére fyzická osoba vzhľadom na povahu,\nintenzitu, opakovanie, trvanie a širší okruh pôsobenia nepriaznivého následku pociťuje\na prežíva ako závažnú.\nOdvolací súd je názoru, že aj keď v konaní na prvostupňovom súde bolo medzi\núčastníkmi konania nesporným, že trvanie správneho konania vedeného pred organizačnou\nzložkou žalovaného trvalo neprimerané dlhú dobu (t. j. takmer deväť rokov), záver súdu\nprvého stupňa o tom, že takýto zásah správneho orgánu nie je objektívne spôsobilý vyvolať\nnemajetkovú ujmu (z hľadiska nároku na ochranu osobnosti) na strane žalobkyne je\nsprávny, vzhľadom aj na vyššie uvedené.\n\n10\n\nŽalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie hmotnoprávnych podmienok pre\npriznanie peňažného zadosťučinenia, pretože žiadnym spôsobom nepreukázala, že ňou\ntvrdené okolnosti sú výlučne následkom dlhotrvajúceho správneho konania a ako také sú\nspôsobilé ohroziť niektorú zo stránok jej osobnosti, ak zásah do svojho súkromia žalobkyňa\nbližšie\n\nnešpecifikovala.\n\nV priebehu\n\nkonania\n\nnebolo\n\npreukázané,\n\nže\n\nnásledkom\n\ndlhotrvajúceho správneho konania u žalobkyne došlo k zhoršeniu jej psychického stavu,\nprípadne k ischemickej chorobe srdca, pričom je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa\nv priebehu konania oprávnenosť nároku na peňažné zadosťučinenie podľa vyššie\noznačeného ustanovenia zákona odvodzovala iba zo samotnej skutočnosti, že správne\nkonanie trvalo neprimerane dlhú dobu, čo samo osebe vyžaduje satisfakciu v podobe\nnemajetkovej ujmy v peniazoch...\nOdvolací súd zhodne so záverom súdu prvého stupňa konštatuje, že v prípade\nparciel, ktorých je žalovaná podielovou spoluvlastníčkou, následkom prebiehajúceho\nkatastrálneho konania nebola vylúčená z ich užívania, pretože ide o parcely, ktoré boli\nreálne vyčlenené v prírode po dobu viac než 200 rokov. Samotné správne konanie\nvlastnícke práva k týmto parcelám nespochybňovalo, týkalo sa iba časti ich hraníc...“\n14. Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal tým, či rozsudok\nkrajského súdu je ústavne udržateľný, t. j. či nevykazuje znaky svojvôle, arbitrárnosti, či je\nnáležite odôvodnený a či výklad práva všeobecným súdom nie je taký, že popiera účel\na zmysel príslušných zákonných noriem (m. m. I. ÚS 23/2010). Svojvôľa všeobecného súdu\nby totiž za určitých okolností mohla viesť aj k zásahu do označených práv zaručených\nústavou a dohovorom, čo však v prípade sťažovateľky zistené nebolo.\n15. Z odôvodnenia sťažnosťou napadnutého rozsudku krajského súdu podľa názoru\nústavného súdu jasne a zrozumiteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré potvrdil rozsudok\nokresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby. Krajský súd dal v odôvodnení napadnutého\nrozsudku sťažovateľke podrobnú, jasnú, zrozumiteľnú a ústavne akceptovateľnú odpoveď\nna to, prečo ňou uplatňované nároky na náhradu nemajetkovej ujmy v konaní o ochranu\nosobnosti nie sú opodstatnené a prečo bola jej žaloba právoplatne zamietnutá. Krajský súd\nsa vo svojom rozsudku neobmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku\n\n11\n\nokresného súdu (§ 219 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku), ale primerane reagoval\nna odvolacie námietky sťažovateľky a svoj rozsudok aj zákonným spôsobom odôvodnil\n(§ 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).\n16. V okolnostiach prípadu preto ústavný súd považuje postup krajského súdu\nza ústavne akceptovateľný, výkladovo konzistentný a argumentačne zdôvodnený (aj keď je\ntoho názoru, že uplatnený nárok mohol súd odmietnuť aj z ďalších dôvodov). Napadnutý\nrozsudok preto nemožno považovať za svojvoľný a arbitrárny. Skutočnosť, že sa\nsťažovateľka s právnym názorom krajského súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe\nviesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá\nani oprávnenie\n\nústavného\n\nsúdu\n\nnahradiť\n\ntento\n\nprávny\n\nnázor\n\nsvojím\n\nvlastným\n\n(m. m. II. ÚS 134/09, I. ÚS 417/08, I. ÚS 426/2014). V rozsudku krajského súdu teda\nústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil nič, čo by ho robilo ústavne\nneakceptovateľným, a teda vyžadujúcim korekciu zo strany ústavného súdu. Pokiaľ ide\no namietaný zásah do základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne\nkonanie, ústavný súd uzatvára, že rozsudok krajského súdu je vnútorne logický, nie je\nprejavom aplikačnej a interpretačnej svojvôle konajúceho všeobecného súdu, rešpektuje\nzákonné požiadavky na odôvodnenie rozsudku, nie je arbitrárny a zrozumiteľným spôsobom\ndáva odpoveď na otázku, prečo krajský súd rozsudok okresného súdu vo veci samej ako\nvecne správny potvrdil. Inak povedané, v sťažnosti absentuje ústavno-právny rozmer.\nV súvislosti s prejavom nespokojnosti s namietaným rozsudkom krajského súdu\nústavný súd konštatuje, že obsahom práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania.\nPodstatou je, aby postup súdu bol v súlade so zákonom, aby bol ústavne akceptovateľný\na aby jeho rozhodnutie bolo možné kvalifikovať ako zákonné, preskúmateľné a bez znakov\narbitrárnosti. V takom prípade nemá ústavný súd dôvod zasahovať do postupu a rozhodnutí\nsúdov a vyslovovať porušenia základných práv (obdobne napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 162/05).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú. Nezistil\ntotiž možnosť porušenia označených práv sťažovateľky, ktorej reálnosť by mohol bližšie\nposúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\n\n12\n\n17. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 20 ods. 1\nústavy a práv podľa čl. 8 a čl. 13 dohovoru a čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd\nuvádza, že vzhľadom na záver krajského súdu, že žaloba sťažovateľky nie je dôvodná,\nkeďže v dôsledku neprimeranej dĺžky konania správnych orgánov nebolo možné\nsťažovateľke priznať v konaní o ochranu osobnosti náhradu nemajetkovej ujmy, nemožno\nuvažovať ani o zásahu do týchto práv. Ak totiž krajský súd (zhodne s okresným súdom)\nústavne konformným a akceptovateľným výkladom relevantných noriem dospeli k záveru,\nže sťažovateľke nevznikol právny nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2\nObčianskeho zákonníka, a tento jeho názor ústavný súd nevyhodnotil ako ústavne\nneudržateľný, absentuje príčinná súvislosť medzi rozsudkom krajského súdu a označenými\nprávami. Aj v tejto časti ústavný súd preto sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\n18. Ústavný súd pre úplnosť uvádza, že je nepochybné a preukázané, že v konaní\nkatastrálnych orgánov došlo k pochybeniam v ich rozhodovaní a konanie ako celok bolo\npoznačené prieťahmi. Sťažovateľka v období rokov 2001 až 2014 vyvinula enormné úsilie\nna dosiahnutie nápravy v konaní katastrálnych orgánov. Napriek skutočnosti, že\npri uplatňovaní časti prostriedkov nápravy bola aj kvalifikovane zastúpená, vo svojom úsilí\nnebola úspešná a nepodarilo sa jej dosiahnuť nápravu, resp. finančné odškodnenie\nza pochybenia katastrálnych orgánov.\nDňa 19. novembra 2008 doručila sťažovateľka sťažnosť ústavnému súdu, v ktorej\nnamietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom správy katastra v konaní vedenom\npod sp. zn. X-83/2001 a katastrálneho úradu v konaní vedenom pod sp. zn. Xo 26/2002.\nÚstavný súd sťažnosť odmietol uznesením sp. zn. II. ÚS 8/09 z 15. januára 2009\npre nedostatok svojej právomoci, pričom v odôvodnení uviedol, že podľa § 250t ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (v znení zákona č. 424/2002 Z. z.) fyzická osoba alebo\nprávnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu\nspôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže\nsa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť.\nÚstavný súd tiež konštatoval, že s účinnosťou od 1. januára 2003 sa sťažovateľka mala\n\n13\n\nmožnosť v správnom súdnictve (v danom prípade na krajskom súde) podľa už uvedeného\nustanovenia domáhať ochrany svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nTúto možnosť sťažovateľka následne využila a 6. februára 2009 podala na krajskom súde\nnávrh, aby súd zaviazal odporcu v 1. rade (Katastrálny úrad v Košiciach) a odporcu\nv 2. rade (Správu katastra Michalovce) vo veci konať a rozhodnúť v súdom ustanovenej\nlehote. Vzhľadom na načasovanie podania návrhu (s výrazným posunom od možnosti jeho\nprvého uplatnenia) a štádium konania na katastrálnych orgánoch krajský súd návrh\ns náležitým odôvodnením proti odporcovi v 1. rade zamietol a proti odporcovi v 2. rade\nzastavil.\nÚstavný súd zistil, že sťažovateľka sa so žiadosťou o náhradu nemajetkovej ujmy\nvo výške 3 500 € obrátila 13. septembra 2010 aj na Úrad geodézie, kartografie a katastra\nSlovenskej republiky (ďalej len „úrad“), ktorý jej prípisom sp. zn. PO – 6095/2011/Ja\nzo 14. septembra 2011 oznámil, že neboli splnené\n\npodmienky nároku podľa zákona\n\nč. 514/2003 Z. z. Následne sťažovateľka 12. novembra 2012 podala na okresnom súde\nproti žalovanému úradu žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym\núradným postupom. Okresný súd rozsudkom sp. zn. 5 C 268/2012 z 3. júna 2014 žalobu\nv celom rozsahu zamietol pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, pričom sa už\nnezaoberal žalovaným vznesenou námietkou premlčania. Spis sa v súčasnom období\nnachádza na krajskom súde, ktorý bude konať o odvolaní podanom sťažovateľkou. Ústavný\nsúd poukazuje aj na skutočnosť, že sama sťažovateľka v snahe o docielenie nápravy\nvo svojej veci postupovala značne nekoordinovane, pričom na súdy podala žaloby, ktoré\nvzhľadom na okolnosti ich uplatnenia neviedli k dosiahnutiu úspechu v konaní.\n19. Keďže sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá, ústavný súd sa už jej ďalšími\nnávrhmi (na uloženie povinnosti zrušiť rozsudok krajského súdu, priznať jej finančné\nzadosťučinenie a náhradu trov konania) nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. marca 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "kataster nehnuteľností-katastrálne konanie", "návrh-zjavne neopodstatnený", "správne súdnictvo", "príčinná súvislosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a37bd191-ea2c-4ce3-9dd1-7a1eb944b587", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 426/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 426/2014 z 13. 8. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-08-13", "citacie_n": 88, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a37bd191-ea2c-4ce3-9dd1-7a1eb944b587"}, {"guid": "ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 23/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 23/2010 z 27. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-27", "citacie_n": 183, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9b6530f2-8b6a-467a-a4c3-c20d84617cd2"}, {"guid": "ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 417/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 417/08 z 9. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-09", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:78299d69-af2e-4df7-8526-94eb4e38aeb4"}, {"guid": "ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 134/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 134/09 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 665, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2336e028-df60-4327-805d-0b05c7695255"}, {"guid": "ussr:b0f77d17-4a9a-4fd9-b5a4-e04f6a2b95e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 8/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/09 z 15. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-15", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b0f77d17-4a9a-4fd9-b5a4-e04f6a2b95e5"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 382/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 382/06 z 24. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-24", "citacie_n": 967, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39145877-0667-405d-ac7f-4fc8aeb04f1a"}, {"guid": "ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 162/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 162/05 z 1. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-01", "citacie_n": 904, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988268c0-64f0-4764-84d3-e5c8e6e5a3b0"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "9bffb097-d3c7-4c57-9db7-cf5b3e954beb:314d03e5-264e-4881-94b6-397aa63e449b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7710210801.1", "spisova_znacka": "4Co/214/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 4Co/214/2011 z 30. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-01-30", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7710210801.1"}], "citovane_v": [{"guid": "9ad2374b-caff-4cab-966a-94b3cbbc9ae1:41d886da-f444-48f2-b695-2c786b032b47", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2021:3520202601.2", "spisova_znacka": "5Co/36/2021", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 5Co/36/2021 z 6. 7. 2021", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2021-07-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2021:3520202601.2"}, {"guid": "2a8bb606-5885-4b72-b98d-79a3975f9f04:cbff2a7e-0a84-4bf9-818f-6a4fd4766395", "ecli": "ECLI:SK:OSTN:2026:3126204954.1", "spisova_znacka": "12C/23/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 12C/23/2026 z 25. 5. 2026", "sud": "Okresný súd Trenčín", "datum_vydania": "2026-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTN:2026:3126204954.1"}]}