{"guid": "ussr:1d27dd0c-2f90-4186-aa94-abcac936d99c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.102.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 102/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 102/2015 z 24. 2. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. februára 2015, sp. zn. II. ÚS 102/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.102.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1d27dd0c-2f90-4186-aa94-abcac936d99c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.102.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.102.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.102.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 102/2015­15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2015\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Lukáčom, Hlavná 19, Prešov,\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva\nna spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom a prípisom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Spr 233/2013\nz 12. mája 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2014\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a prípisom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. Spr 233/2013\nz 12. mája 2014, ktorou žiada vydať tento nález:\n„1. Sťažnosti sa vyhovuje.\n2. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1\n\nÚstavy Slovenskej republiky, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na\nspravodlivé súdne konanie zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky – list zo dňa\n12. 05.2014, č. Spr. 233/2013, porušené bolo.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný konať a rozhodnúť o návrhu\nsťažovateľa zo 17. 02. 2014 na zjednotenie výkladu zákonov.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný nahradiť\n\ntrovy\n\nkonania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 340,90 €... na účet advokáta\nJUDr. Ladislava Lukáča...“.\nAko vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľ\nako advokát doručil najvyššiemu súdu podnet na zjednotenie rozhodovacej činnosti\nna Krajskom súde v Prešove (ďalej len „krajský súd“) zo 17. februára 2014. Navrhoval, aby\n„najvyšší súd zjednotil rozhodovaciu činnosť na krajskom súde z dôvodu nejednotnosti\nrozhodovania v súdnych konaniach o vydanie bezdôvodného obohatenia peňažnou formou\nza bezzmluvné užívanie pozemku stavbou pozemnej komunikácie, keď sa jedná o stavbu\npostavenú so súhlasom vlastníka pozemku s tým, že uplatnenie takéhoto nároku v zmysle\n§ 451 Občianskeho zákonníka nie je výkonom práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi“.\nPoukázal na rozdielne rozhodnutia senátov krajského súdu. Senát 9Co nepriznal žalobcovi\nnárok a jeho žalobu zamietol s tým, že pokiaľ stavebník staval na svojom pozemku,\n2\n\npo zmene vlastníka pozemku jeho nový vlastník už nemá právo na náhradu za užívanie\npozemku stavbou, ktorý ale užíva vlastník stavby bezzmluvne s tým, že žalobcov nárok je\nv rozpore s dobrými mravmi (rozsudky sp. zn. 9 Co 62/2012 z 8. októbra 2013 a sp. zn.\n9 Co 78/2012 z 12. novembra 2013). Naopak, senáty 6Co a 14Co v obdobnej veci – išlo\no úhradu za užívanie pozemku stavbou pozemnej komunikácie, ktorá bola postavená tiež\nštátom v 60.‒70. rokoch 20. storočia na pozemkoch patriacich štátu – žalobcovi nárok\npriznali, pričom konanie žalobcu nepovažovali za konanie v rozpore s dobrými mravmi\n(rozsudky sp. zn. 14 Co 84/2011 z 11. apríla 2012 a sp. zn. 6 Co 75/2012 z 11. decembra\n2012). Sťažovateľ vo svojom podnete poukázal i na rozhodovaciu činnosť najvyššieho súdu,\nNajvyššieho súdu Českej republiky a Ústavného súdu Českej republiky, ako aj\nna stanovisko, ktoré bolo k tejto otázke prijaté 10. januára 2013 na spoločnom zasadnutí\nobčianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia krajského súdu (a ktoré bolo oznámené\nsťažovateľovi):\n«Bezdôvodné obohatenie vzniká nielen v prípade, ak sa protiprávne rozmnoží\nmajetok obohateného, ale aj vtedy, ak sa doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu došlo,\nkeby bol obohatený plnil svoje povinnosti (porov. R 25/1986).\nNiet dôvodu nevzťahovať uvedené pravidlo aj na stav, ak obohatený, vrátane\nverejnoprávneho subjektu využíva, pozemok bez právneho dôvodu na účely komunikácie\n(porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 1405/2005 zo dňa\n25. 10. 2006, podľa ktorého „povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom\nstojí stavba platí pre vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom svoje vlastnícke\nprávo využíva. Podstatné nie je ani to, či užívanie stavby prináša zisk“). Primeranú\nnáhradu za bezdôvodné obohatenie v prípade sporu určí súd podľa okolností konkrétneho\nprípadu. Medzi okolnosti, ktoré môžu determinovať výšku náhrady, patrí aj odplata za\nužívanie porovnateľného pozemku v odplatných zmluvných vzťahoch.\nZákonom č. 66/2009 Z. z., o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom\nusporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie\núzemné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov došlo s účinnosťou od 01. 03. 2009\nk zriadeniu vecného bremena na pozemky zastavané komunikáciami a užívanie pozemkov\nzastavaných komunikáciami nie je od účinnosti tohto zákona bez právneho dôvodu.\n3\n\nUvedený zákon explicitne neupravuje otázku náhrady za zriadenie vecného bremena. Niet\nvšak žiadnej zákonnej prekážky na to, aby sa vlastníkovi pozemku zastavaného pozemnou\nkomunikáciou priznala primeraná náhrada podľa všeobecných zásad upravujúcich inštitút\nvecného bremena, a to do času, kým sa vlastníkovi neposkytne podľa tohto zákona náhradný\npozemok, alebo kým sa neskončí konanie o pozemkových úpravách.»\nNajvyšší súd predsedníčkou občianskoprávneho kolégia vybavil podanie sťažovateľa\nzo 17. februára 2014 prípisom sp. zn. Spr. 233/2013 z 12. mája 2014, v ktorom uviedol:\n«Podnetom z 18. februára 2014 Ste sa obrátili na Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv zmysle § 22 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov s návrhom na zjednotenie výkladu zákona z dôvodu\nnejednotnosti súdneho rozhodovania. V tejto súvislosti Ste poukázali na obsah niektorých\nrozhodnutí okresných a krajských súdov (najmä rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n9 Co 62/2012, 9 Co 78/2012, 14 Co 84/2011, 6 Co 75/2012, rozhodnutia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (sp. zn. 4 Cdo 52/2009, 5 Cdo 8/2009), nález Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 237/2009, na podporu argumentácie uvádzate aj\nrozhodnutia cudzozemských súdov: Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.\n22 Cdo 746/2007, 28 Cdo 924/2011, 33 Obdo 1405/2005 a Ústavného súdu Českej\nrepubliky sp. zn. IV. ÚS 1750/2010. Podľa Vášho názoru vyššie uvedené rozhodnutia senátu\n9 Co Krajského súdu v Prešove, právne neobstoja pokiaľ vlastníkovi pozemku zastavaného\nstavbou (pozemnou komunikáciou) odmietajú poskytnúť akúkoľvek (primeranú) náhradu\nza obmedzenie jeho vlastníckeho práva. Naproti tomu senát 14 Co Krajského súdu\nv Prešove vlastníkovi pozemku zastavaného pozemnou komunikáciou priznal „náhradu\nza užívanie pozemku vlastníkom stavby“. V prípade užívania pozemku zastavaného\npozemnou komunikáciou vzniká bezdôvodné obohatenie aj v prípade, že stavba bola\nzriadená so súhlasom vlastníka pozemku. Vlastník stavby, sa obohacuje o čiastku, ktorú by\nvlastník pozemku dosiahol za prenájom pozemku. Bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451\nObčianskeho zákonníka nie je výkonom práva, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi (viď\npodnet).\n\n4\n\nV zmysle § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov, na zabezpečenie jednotného výkladu a jednotného používania zákonov\na iných všeobecne záväzných právnych predpisov najvyšší súd zverejňuje súdne rozhodnutia\nzásadného významu a prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov. Na tento účel plénum najvyššieho súdu alebo\npríslušné kolégium najvyššieho súdu prijíma stanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov\na iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ak je to potrebné v záujme odstránenia\nnejednotnosti súdneho rozhodovania alebo ak sa senát najvyššieho súdu odchýlil\nod právneho názoru obsiahnutého v rozhodnutí iného senátu najvyššieho súdu.\nJe potrebné vo všeobecnosti zdôrazniť, že procedurálnym predpokladom postupu\nv zmysle ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z. z. je existencia\nprávoplatných rozhodnutí všeobecných súdov (okresných, krajských alebo senátov\nnajvyššieho súdu), ktorými sa rozdielne rieši právna otázka, ktorá má zásadný význam.\nObsah Vášho podnetu nasvedčuje tomu, že sa nejedná o situáciu, ktorá by si\nvyžadovala zjednotenie rozhodovacej činnosti všeobecných súdov.\nPostup v zmysle § 22 ods. 1 písm. b/ zákona č. 757/2004 Z. z. nezakladá situácia,\nv ktorej má účastník konania iný (odlišný) právny názor než všeobecný súd, ale ani situácia,\nak rozdielnosť v rozhodovaní nie je výsledkom aplikácie identickej právnej úpravy (normy).\nPokiaľ\n\nsúdom\n\nvyčítate,\n\nže\n\nv\n\nniektorých\n\nprípadoch\n\n(rozdielne\n\nskutkovo\n\nindividualizovaných) prihliadali na to, že vlastník zastavaného pozemku stavbou uplatňuje\nsvoje práva (napr. vydanie bezdôvodného obohatenia) voči vlastníkovi stavby v rozpore\ns dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nemožno tento Váš právny názor\n(i keby bol správny) považovať za dôvod na zjednotenie rozhodovacej činnosti.\nVýkon práva vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov sa nesmie zneužiť na ujmu\niných práv a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Voľnosť výkonu práva nie je absolútna\n­ je obmedzená rovnakou možnosťou výkonu práv iných subjektov. Najviac je to zrejmé pri\nvýkone a realizácii vlastníckeho práva. Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu\npráv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom (viď čl. 20 ods.\n3 Ústavy Slovenskej republiky).\n\n5\n\nVo všeobecnosti platí, že pre rozpor s dobrými mravmi sa stáva výkon práva\nprotiprávnym a preto sa mu neposkytne súdna ochrana.\nVzhľadom na uvedené zatiaľ neboli zistené predpoklady pre začatie procesu\nsmerujúceho k zjednoteniu výkladu všeobecne záväzného právneho predpisu tak, ako to\nnavrhujete svojím podnetom.»\nSťažovateľovi bol prípis najvyššieho súdu sp. zn. Spr. 233/2013 z 12. mája 2014\ndoručený 2. júna 2014.\nSťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu, ktorou namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1\nlistiny a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru postupom\na prípisom najvyššieho súdu sp. zn. Spr 233/2013 z 12. mája 2014, uviedol, že tento prípis\nnajvyššieho súdu považuje za iný zásah, ktorým došlo k porušeniu jeho práv. Zdôraznil\nvýznam uplatňovania mechanizmu zjednocovania rozdielnych právnych názorov súdov\nv skutkovo rovnakých právnych veciach a postavenie najvyššej súdnej inštancie ako\nregulátora konfliktov judikatúry. V Slovenskej republike je tento mechanizmus\nzabezpečujúci koherentnosť judikatúry zakotvený v § 22 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“) a spočíva\nv zverejňovaní súdnych rozhodnutí zásadného významu a v inštitúte prijímania stanovísk\nk zjednoteniu výkladu zákonov plénom alebo kolégiom najvyššieho súdu. Záver\nnajvyššieho súdu v prípise sp. zn. Spr 233/2013 z 12. mája 2014, podľa ktorého\n„vo všeobecnosti platí, že pre rozpor s dobrými mravmi sa stáva výkon práva protiprávnym\na preto sa mu neposkytne súdna ochrana“, je irelevantný, pretože práve aplikácia právnej\nnormy s relatívne neurčitou hypotézou (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zo strany senátu\n9Co krajského súdu oproti jej neaplikácii zo strany iných senátov krajského súdu bola\npredmetom návrhu sťažovateľa na prijatie stanoviska k zjednoteniu výkladu ustanovenia\n§ 451 Občianskeho zákonníka. Úlohou najvyššieho súdu je zjednocovať rozhodovaciu\nčinnosť a ak k tomu najvyšší súd nepristúpi, mal by presvedčivo vysvetliť svoje dôvody, čo\nsa v tomto prípad nestalo. Najvyšší súd svojím postupom pokračoval v nejednotnosti\n6\n\nrozhodovacej praxe krajského súdu a nezabránil tomu, aby sa účastník skutkovo obdobných\nkonaní nedostal do situácie, v ktorej nie je možné predvídať, akým spôsobom krajský súd\no jeho veci rozhodne. Odmietnutie návrhu sťažovateľa preto predstavuje neprípustný zásah\ndo označených základných práv sťažovateľa. Prípis najvyššieho súdu sp. zn. Spr 233/2013\nz 12. mája 2014 nezodpovedal požiadavke riadneho odôvodnenia, jasným, právne\nkorektným a zrozumiteľným spôsobom sa nevysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami,\nktoré pre jeho vydanie boli podstatné. Postup najvyššieho súdu preto považuje sťažovateľ\nza neudržateľný a porušujúci jeho označené práva. Sťažovateľ ďalej poukázal na to, že\no ochrane jeho základných práva slobôd v tomto prípade nerozhoduje iný súd, vzhľadom\nna charakter prípisu najvyššieho súdu sp. zn. Spr 233/2013 z 12. mája 2014, ktorým boli\nporušené práva sťažovateľa, ako aj vzhľadom na to, že porušovateľom práv sťažovateľa je\nv tomto prípade najvyšší súd, je daná právomoc ústavného súdu sťažnosti vyhovieť.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácií Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\n\n7\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.\nÚstavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie\ndôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n8\n\nAko vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia\nporušenia uvedených základných práv postupom a prípisom najvyššieho súdu sp. zn.\nSpr 233/2013 z 12. mája 2014, ktorým najvyšší súd vybavil jeho podnet na zjednotenie\nrozhodovacej praxe súdov tak, že neboli zistené predpoklady na začatie procesu\nsmerujúceho k zjednoteniu výkladu všeobecne záväzného právneho predpisu.\nÚstavný súd v prvom rade podotýka, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je\nviazaný návrhom sťažovateľa, ktorý je v danom prípade navyše zastúpený kvalifikovaným\nprávnym zástupcom. Ústavný súd teda môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ\ndomáha v petite svojej sťažnosti, a preto v danej veci rozhodoval o porušení základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prípisom najvyššieho súdu sp. zn. Spr 233/2013 z 12. mája\n2014, ktorý sťažovateľ namietal v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti.\nKritériom aplikovateľnosti čl. 46 ods. 1 ústavy (a rovnako aj čl. 36 ods. 1 listiny\na čl. 6 ods. 1 dohovoru) je materiálna povaha predmetu konania, predovšetkým skutočnosť,\nže sa v ňom bezprostredne rozhoduje o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb (ich právnom statuse). Nie je pritom rozhodujúce, či v okolnostiach\nkonkrétneho prípadu rozhoduje všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci, a taktiež nie\nje rozhodujúca ani povaha zákona, ktorý upravuje predmet daného konania, rovnako tak ani\npovaha strán (účastníkov konania), resp. povaha právneho vzťahu, o ktorý v danej veci ide\n(IV. ÚS 541/2012).\nPostup najvyššieho súdu (predsedníčky občianskoprávneho kolégia) pri vybavení\npodnetu\n\nsťažovateľa\n\nna\n\nzačatie\n\nprocesu\n\nsmerujúceho\n\nk\n\nzjednoteniu\n\nvýkladu\n\nvšeobecne záväzného právneho predpisu považuje ústavný súd za postup administratívneho\ncharakteru upravený zákonom o súdoch, ktorý nepodlieha ratione materiae ochrane\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny\na práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže nejde o konanie, v ktorom\n\n9\n\nby sa bezprostredne rozhodovalo o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických\nosôb (m. m. IV. ÚS 241/07, IV. ÚS 210/2011, IV. ÚS 326/2011).\nVzhľadom na uvedené ústavný súd nezistil medzi sťažovateľom namietaným\nporušením jeho práv a postupom najvyššieho súdu (predsedníčky občianskoprávneho\nkolégia) spočívajúcim vo vybavení podnetu sťažovateľa na začatie procesu smerujúceho\nk zjednoteniu výkladu všeobecne záväzného právneho predpisu takú príčinnú súvislosť,\nna základe ktorej by po prípadnom prijatí sťažnosti reálne mohol dospieť k vysloveniu jeho\nporušenia. Ústavný súd preto sťažnosť odmietol pri predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods.\n2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu, aby sa\nústavný súd zaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nZ uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. februára 2015\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "príčinná súvislosť", "návrh-zjavne neopodstatnený", "návrh-odmietnutie", "stanovisko-Najvyššieho súdu Slovenskej republiky"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:514c2230-8381-40c0-bb6d-49180c1bd362", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 541/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 541/2012 z 26. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-26", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:514c2230-8381-40c0-bb6d-49180c1bd362"}, {"guid": "ussr:ae5726ae-1111-42f7-9f1e-53821000104e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae5726ae-1111-42f7-9f1e-53821000104e"}, {"guid": "ussr:a9cf168a-d366-4845-8ec7-f0a5cf9b87d8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/2011 z 25. 5. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-05-25", "citacie_n": 32, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a9cf168a-d366-4845-8ec7-f0a5cf9b87d8"}, {"guid": "ussr:b05882f4-3c07-4579-965c-dd4ba2ac50c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 241/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 241/07 z 4. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-04", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b05882f4-3c07-4579-965c-dd4ba2ac50c9"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "037f11a0-e543-410d-ba18-41dc1d38bcbc:7d722abe-b095-46e8-8ed9-7385828ee05c", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8110211214.2", "spisova_znacka": "9Co/62/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 9Co/62/2012 z 2. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-12-02", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8110211214.2"}, {"guid": "6181d53c-31fd-4ee6-b78b-9e96808a59d5:8f9d9aab-0524-4e09-8473-367ec6971092", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7611214833.2", "spisova_znacka": "9Co/78/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 9Co/78/2012 z 29. 1. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-01-29", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7611214833.2"}, {"guid": "d936865c-435c-4e00-bf05-89dbaf54b116:cfd5df8a-6082-465f-a2f5-30ee6e238df9", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Co/75/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/75/2012 z 11. 12. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-12-11", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/d936865c-435c-4e00-bf05-89dbaf54b116:cfd5df8a-6082-465f-a2f5-30ee6e238df9"}, {"guid": "04da5e17-5c3e-4da8-8272-5b6a1447c7f8:9813442b-2459-405a-b93d-549e66d33638", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8105205362.1", "spisova_znacka": "14Co/84/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/84/2011 z 10. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-04-10", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8105205362.1"}], "citovane_v": [{"guid": "3391471e-30d6-4018-8261-31dc22ff616f:b72408ea-d92c-490b-826e-f341714cf428", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1107243557.2", "spisova_znacka": "3Cob/20/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/20/2022 z 20. 11. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1107243557.2"}]}