{"guid": "ussr:c28c3cd1-2164-4ada-9121-a1c2940b52f0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.104.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 104/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 104/2015 z 24. 2. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 24. februára 2015, sp. zn. II. ÚS 104/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.104.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-02-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "nazov": "čl. 35 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-35.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 35 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-35", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c28c3cd1-2164-4ada-9121-a1c2940b52f0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.104.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.104.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.104.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 104/2015­15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. februára 2015\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca\nspravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného SVITOK a spol., s. r. o., Tomášikova 23/C, Bratislava,\nza ktorú koná advokát Mgr. Peter Svitok, vo veci namietaného porušenia jeho základných\npráv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo 40/2013 z 30. júla 2014\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. októbra\n2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nvo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 35 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2\na čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\na rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.\n6 Sžo 40/2013 z 30. júla 2014, ktorou žiada vydať tento nález:\n„Základné právo Sťažovateľa podľa článku 35 ods. 1, článku 46 ods. 1, článku 46\nods. 3 a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo podľa článku 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní sp. zn. 6 Sžo/40/2013 a rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo/40/2013 zo dňa 30. 07. 2014 porušené.\nRozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžo/40/2013 zo dňa\n30. 07. 2014 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie\nkonanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy právneho\nzastúpenia, ktoré budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, a to dvoch mesiacov\nod právoplatnosti nálezu.“\nAko vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľa a k nej pripojených príloh, sťažovateľ bol ako\nnavrhovateľ účastníkom konania vedeného Krajským súdom v Nitre (ďalej len „krajský\nsúd“) pod sp. zn. 19 Sp 16/2013, v ktorom sa domáhal preskúmania rozhodnutia\npredsedníctva Slovenskej advokátskej komory (ďalej len „odporkyňa“) č. 984/8 z 12. mája\n2008, ktorým ho nezapísala do zoznamu advokátskych koncipientov z dôvodu, že podľa § 3\nods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o advokácii“) nespĺňal podmienku bezúhonnosti, pretože sa v minulosti dopustil\ntrestného činu, ktorý aj s prihliadnutím na okolnosti, za akých bol spáchaný, spochybňuje,\nže bude v budúcnosti čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta (ďalej len „rozhodnutie\nodporkyne“).\nKrajský súd rozsudkom č. k. 19 Sp 16/2013­191 z 26. apríla 2013 podľa § 250j ods. 2\npísm. a) a § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku zrušil opravným prostriedkom\n2\n\nsťažovateľa napadnuté rozhodnutie odporkyne, vychádzajúc z toho, že odporkyňa nesprávne\naplikovala ustanovenie § 3 ods. 4 zákona o advokácii a nesprávne právne posúdila\npodmienku bezúhonnosti, hoci zapísanie sťažovateľa do zoznamu advokátskych\nkoncipientov nie je právne nárokovateľné, a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie. Podľa\nnázoru krajského súdu odporkyňa nezákonne nepovažovala sťažovateľa podľa § 3 ods. 3\nzákona o advokácii za bezúhonného na účely tohto zákona napriek tomu, že rozsudkom\nOkresného súdu Nitra sp. zn. 5 T 16/01 bol sťažovateľ síce uznaný vinným zo spáchania\ntrestného činu, avšak podľa § 24 ods. 1 písm. a) vtedy platného Trestného zákona Okresný\nsúd Nitra upustil od jeho potrestania.\nProti rozsudku krajského súdu č. k. 19 Sp 16/2013­191 z 26. apríla 2013 podala\nodvolanie odporkyňa a navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu zmenil a jej\nrozhodnutie potvrdil. Poukázala na závery súdnej praxe k výkladu § 3 ods. 4 zákona\no advokácii, a to na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Sžo 6/2011 (z ktorého vyplýva,\nže na posúdenie nesplnenia podmienky bezúhonnosti podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii\npostačuje preukázateľné spochybnenie čestného a svedomitého plnenia povinnosti advokáta,\nneobmedzuje sa teda iba na negatívny výpis z registra trestov ako u väčšiny iných\nzamestnaní, resp. povolaní) a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 S 125/2010\n(podľa ktorého pri posudzovaní bezúhonnosti osoby, ktorá má byť zapísaná do zoznamu\nadvokátskych koncipientov, nesmú vzniknúť žiadne pochybnosti o tom, či v budúcnosti\nbude táto osoba schopná dodržiavať pravidlá požadované pri výkone koncipientskej praxe\na následne pri výkone advokácie). Preto je podľa názoru odporkyne zrejmé, že postupovala\nsprávne, ak po oboznámení sa s charakterom trestnej činnosti sťažovateľa mala\npreukázateľne spochybnené, že sťažovateľ bude čestne a svedomito plniť povinnosti\nadvokátskeho koncipienta, a preto obligatórnu podmienku ustanovenú v § 62 os. 1 písm. c)\nzákona o advokácii – bezúhonnosť toho, kto má byť zapísaný do zoznamu advokátskych\nkoncipientov, nemohla považovať za splnenú.\nNajvyšší súd rozsudkom sp. zn. 6 Sžo 40/2013 z 30. júla 2014 rozsudok krajského\nsúdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdil. Podľa názoru najvyššieho\nsúdu správanie navrhovateľa, ktoré zadalo príčinu negatívneho rozhodnutia odporkyne\n\n3\n\no jeho žiadosti o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov, jednoznačne spochybňuje,\nže by v budúcnosti čestne a svedomito plnil povinnosti advokáta.\nRozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 40/2013 z 30. júla 2014 nadobudol\nprávoplatnosť 2. septembra 2014.\nSťažovateľ sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie svojich základných práv\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na spravodlivý proces\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základného práva na slobodnú voľbu povolania a podnikanie\npodľa čl. 35 ods. 1 ústavy postupom a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 40/2013\nz 30. júla 2014 odôvodnil tým, že rozhodnutie najvyššieho súdu je arbitrárne a založené\nna nesprávnej aplikácii ustanovení zákona o advokácii o bezúhonnosti a spôsobuje, že\nsťažovateľovi bolo znemožnené vykonávať prácu advokátskeho koncipienta, a tým aj\npovolanie advokáta. Nesprávna aplikácia § 3 ods. 4 zákona o advokácii je daná tým, že pri\nsystematickom\n\nvýklade\n\ntohto\n\nustanovenia\n\nmôžu\n\nbyť\n\ndôvodmi\n\npreukázateľne\n\nspochybňujúcimi, že žiadateľ o zápis do zoznamu koncipientov bude čestne a svedomito\nplniť povinnosti advokáta, iba iné okolnosti, než sú tie, ktoré sa berú do úvahy pri\nposudzovaní bezúhonnosti podľa § 3 ods. 3 zákona o advokácii. Sťažovateľ je nepochybne\npodľa § 3 ods. 3 zákona o advokácii bezúhonný, pretože hoci sa dopustil úmyselného\ntrestného činu, bolo od jeho potrestania upustené, v dôsledku čoho sa na neho hľadí akoby\nnebol odsúdený. Pokiaľ teda pri posúdení bezúhonnosti podľa § 3 ods. 3 zákona o advokácii\nodsúdenie sťažovateľa za úmyselný trestný čin neviedlo k záveru o tom, že sťažovateľ\nbezúhonným nie je, nemohla rovnaká okolnosť byť zohľadnená aj pri posudzovaní\nbezúhonnosti podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii, a to s opačným záverom. Tomuto\nvýkladu ustanovenia § 3 ods. 4 zákona o advokácii nasvedčuje aj priebeh legislatívneho\nprocesu, v ktorom po vrátení zákona prezidentom bolo do ustanovenia § 3 ods. 4 zákona\no advokácii doplnené slovo „ani“ vo vzťahu k posudzovaniu bezúhonnosti podľa § 3 ods. 4\nzákona o advokácii. Okolnosťami preukázateľne spochybňujúcimi, že žiadateľ o zápis\ndo zoznamu koncipientov bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta, môže byť\npotom teda napríklad problematický spôsob života alebo porušenie iných predpisov ako\npredpisov trestného práva. Navyše pri zahladenom odsúdení musí platiť, že voči takejto\nosobe nemožno vyvodzovať pre takéto odsúdenie nijaké zákonné následky. Sťažovateľ\n4\n\nzdôraznil aj to, že s ohľadom na § 62 ods. 1 zákona o advokácii odporkyňa jej povinná\nvykonať zápis do zoznamu koncipientov osoby, ktorá splní tam uvedené predpoklady,\na sťažovateľ mal teda právny nárok na to, aby bol do zoznamu advokátskych koncipientov\nzapísaný. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol i to, že sa nemohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom, avšak tento svoj názor bližšie neodôvodnil.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie\ndôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n5\n\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 35 ods. 1 ústavy každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu\nnaň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.\n\n6\n\nPodstatou sťažnosti sťažovateľa na porušenie jeho práv rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 6 Sžo 40/2013 z 30. júla 2014 je jeho presvedčenie o nesprávnosti právneho\nposúdenia veci najvyšším súdom spočívajúce v tvrdenom ústavne nekonformnom výklade\nustanovenia § 3 ods. 4 zákona o advokácii. Táto ústavná nekonformnosť má spočívať v tom,\nže najvyšší súd sa stotožnil s právnym posúdením veci odporkyňou a aj on považoval\nzahladené odsúdenie sťažovateľa za okolnosť, ktorú je na mieste zohľadňovať pri\nposudzovaní otázky, či je u žiadateľa o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov\npreukázateľne spochybnené, že žiadateľ bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta.\nPodľa názoru sťažovateľa zahladené odsúdenie žiadateľa o zápis do zoznamu advokátskych\nkoncipientov možno zohľadňovať iba pri posudzovaní bezúhonnosti podľa § 3 ods. 3 zákona\no advokácii. Týmto nesprávnym právnym posúdením veci najvyšším súdom malo dôjsť k\nporušeniu základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces a v\nkonečnom dôsledku tým aj k porušeniu čl. 35 ods. 1 ústavy, pretože sťažovateľovi bolo takto\nznemožnené vykonávať nielen prácu advokátskeho koncipienta, ale i povolanie advokáta.\nNajvyšší súd rozsudok sp. zn. 6 Sžo 40/2013 z 30. júla 2014 odôvodnil takto:\n«Z obsahu predloženého administratívneho spisu, ako aj z výsledkov doterajšieho\npriebehu konania odvolací súd zistil, že Predsedníctvo Slovenskej advokátskej komory\nrozhodlo o nezapísaní navrhovateľa do zoznamu advokátskych koncipientov, keďže podľa\n§ 3 ods. 4 zákona o advokácii nespĺňal podmienku bezúhonnosti, pretože sa v minulosti\ndopustil trestného činu, ktorý aj s prihliadnutím na okolnosti, za akých bol spáchaný\nspochybňuje, že bude v budúcnosti čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta.\nS uvedeným sa krajský súd nestotožnil a dospel k záveru, že odporca vec nesprávne právne\nposúdil, nakoľko navrhovateľ spĺňal podmienky bezúhonnosti stanovené v § 3 ods. 3 zákona\no advokácii. ...\nSpornou medzi účastníkmi konania vyvstala právna otázka, či odporkyňa,\ns prihliadnutím na druh a charakter trestného činu, ktorého sa dňa 7.9.1998 dopustil\nnavrhovateľ, nespadajúceho do skupiny trestných činov taxatívne vymedzených v ustanovení\n§ 3 ods. 3 zákona o advokácii [obzvlášť závažný zločin, trestný čin zneužívania právomoci\nverejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný čin\n7\n\nnepriamej korupcie (resp. podľa Trestného zákona účinného do 31.12.2005 obzvlášť\nzávažný úmyselný trestný čin, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný\nčin prijímania úplatku a inej nenáležitej výhody, trestný čin podplácania a trestný čin\nnepriamej korupcie)], ktoré bránia vysloveniu bezúhonnosti advokáta, resp. advokátskeho\nkoncipienta aj v prípade, pokiaľ bolo odsúdenie za takýto trestný čin zahladené alebo na\nktorého sa hľadí, ako keby nebol za takýto trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu\n(Trestného zákona) bola legitímna označiť navrhovateľa, na účely zápisu do zoznamu\nadvokátskych koncipientov, za žiadateľa nespĺňajúceho podmienku bezúhonnosti v súlade\ns ustanovením § 3 ods. 4 zákona o advokácii účinného v čase vydania rozhodnutia.\nZ vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že požiadavka bezúhonnosti je\njednou z podmienok zápisu žiadateľa do zoznamu advokátov, resp. advokátskych\nkoncipientov vedeného komorou. Bezúhonnosť osoby bola v súlade v § 3 ods. 3 a 4 zákona\no advokácii účinného v čase vydania rozhodnutia posudzovaná na základe jej negatívneho\nvymedzenia a bola rozdelená do dvoch stupňov.\nPrvým je právo a povinnosť komory skúmať na základe odpisu z registra trestov, či\nžiadateľ o zápis do zoznamu advokátov, resp. advokátskych koncipientov nebol právoplatne\nodsúdený za úmyselný trestný čin. Ak áno, skúma, či bolo odsúdenie za taký trestný čin\nzahladené alebo sa na žiadateľa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený.\nVýnimku predstavujú trestné činy taxatívne vymenované v § 3 ods. 3 zákona o advokácii,\nkedy komora aj pri zistení, že odsúdenie za taký trestný čin bolo zahladené, resp. sa na\nžiadateľa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený, je povinná zamietnuť žiadosť\no zápis do zoznamu advokátov resp. advokátskych koncipientov.\nDruhým stupňom, ktorým zákon o advokácii účinný v čase vydania rozhodnutia\na v podstate až do 1.1.2013, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 335/2012 Z. z. ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení\nneskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, rozširoval negatívne\nvymedzenie bezúhonnosti, predstavovala a v súčasnosti aj predstavuje, avšak pod\noznačením „spoľahlivosť“, požiadavka, že správanie žiadateľa nezakladá pochybnosť, že\nbude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. Táto požiadavka ide nad rozsah\n8\n\nsprávania zakladajúceho trestnú zodpovednosť osoby za úmyselný trestný čin. Zahŕňa\nv sebe teda právo a povinnosť komory brať do úvahy nedbanlivostné trestné činy,\npriestupky, ale aj ďalšie aspekty správania žiadateľa, ktoré nie sú ani priestupkom, ani\ntrestným činom. V rámci tejto činnosti komora prihliada na všetky okolnosti skutkov, ktoré\nberie do úvahy, avšak, samozrejme, nie je oprávnená sama urobiť záver o tom, či bol\nspáchaný trestný čin alebo iný delikt s výnimkou deliktov postihovaných v zmysle zákona\no advokácii ako disciplinárne previnenie.\nIným správaním, na základe ktorého sa posudzovala tzv. spoločenská bezúhonnosť\nv zmysle § 3 ods. 4 zákona o advokácii účinného v čase vydania rozhodnutia a v súčasnosti\ntzv. spoľahlivosť, sa rozumie aj povaha trestnej činnosti podľa § 3 ods. 3 zákona o advokácii\nv prípade, že naň komora s ohľadom na zahladenie, resp. zákonnú požiadavku hľadieť na\nžiadateľa, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený, nebude prihliadať. Pod povahou\ntrestnej činnosti sa rozumie napríklad právna kvalifikácia skutku, čas, kedy bol spáchaný,\nuložený trest atď. Stačí pritom, aby správanie žiadateľa zakladalo pochybnosť o jeho tom, že\nbude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 5Sžo/29/2012 z 29.10.2012).\nNavrhovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 5T/16/01 z 1.2.2002\nuznaný za vinného pre trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 250\nods. 1 a 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na tom skutkovom základe, že dňa\n7.9.1998 v\n\nuzatvoril po zaplatení poplatku vo výške 152,09 € (4.582,­Sk) s\n\nSlovenská agentúra pre pomoc a podporu\n\npracovnú zmluvu, ktorou bol\n\nzaložený fiktívny pracovný pomer na dobu určitú v trvaní 5­tich dní od 7.9.1998 do\n11.9.1998, pričom takto konal spoločne s\nOkresný úrad práce v\n\n, aby tento\n\n, v úmysle uviesť do omylu\npriznal podporu v\n\nnezamestnanosti, na ktorú za iných okolností nemal nárok, Okresný úrad práce v\n\nho\n\nnásledne po skončení pracovného pomeru a predložení príslušných dokladov zaradil do\nevidencie nezamestnaných a priznal mu podporu v nezamestnanosti, pričom za obdobie od\n12.9.1998 do 11.3.1999 mu vyplatil podporu v nezamestnanosti vo výške 1075,48 € (32.400\nSk) a uhradil odvody do fondov vo výške 247,13 € (7.445 Sk), čím spôsobil Okresnému\núradu práce v\n\ncelkovú škodu vo výške 13226,61 € (39.845 Sk). Podľa § 24 ods. 1 písm.\n9\n\na) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 súd upustil od potrestania obžalovaného\nmajúc za to, že ak vzhľadom na povahu spáchaného činu a na doterajší život páchateľa\nmožno dôvodne očakávať, že už prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu.\nVzhľadom na to, že od potrestania páchateľa (navrhovateľa), ktorý sa dopustil\númyselného trestného činu, bolo upustené, spáchaný trestný čin nemožno posudzovať podľa\n§ 3 ods. 3 zákona o advokácii, ale výlučne v intenciách tzv. morálnej bezúhonnosti\n(v súčasnosti „spoľahlivosti“) podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii.\nVyššie uvedeným právnym záverom zodpovedá aj právny názor najvyššieho súdu\nobsiahnutý v rozsudku sp. zn. 2Sžo/6/2011, na ktorý odporkyňa vo svojom odvolaní\npoukazovala.\nPodľa názoru najvyššieho súdu správanie navrhovateľa, ktoré zadalo príčinu\nnegatívneho rozhodnutia komory o jeho žiadosti o zápis do zoznamu advokátskych\nkoncipientov, jednoznačne spochybňuje, že by v budúcnosti čestne a svedomito plnil\npovinnosti advokáta. Trestný čin podvodu (§ 250 zákona č. 140/1961 Zb. ­ t. j. Trestného\nzákona účinného do 31. decembra 2005; dnes § 221 Trestného zákona) je v zmysle\nštruktúry Trestného zákona trestným činom proti majetku a z hľadiska zavinenia sa jedná o\númyselný trestný čin. Navrhovateľ spáchaním trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1 a\n2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 spolupáchateľstvom a uvedením do omylu,\nseba obohatil a spôsobil tak na cudzom majetku škodu nie malú. Teda navrhovateľ svojim\nprotiprávnym úmyselným konaním sám vyvolal zákonnú prekážku, následkom ktorej je, že\nnie je možné nad všetky pochybnosti prijať záver, že na neho možno hľadieť ako na osobu\nspoločensky bezúhonnú resp. spoľahlivú.\nNa tomto mieste najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že výkon advokátskeho\npovolania nie je právne nárokovateľný a je teda legitímne, aby podmienky prístupu k tomuto\npovolaniu určil štát vo forme zákona (zákon č. 586/2003 Z. z.). Preto neobstojí námietka\nnavrhovateľa uvedená v opravnom prostriedku, že rozhodnutím Predsedníctva Slovenskej\nadvokátskej komory bolo obmedzené jeho právo na slobodný výkon povolania podľa Čl. 35\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nSprávnosť postupu Predsedníctva Slovenskej advokátskej komory, ktoré svojím\nrozhodnutím rozhodlo podľa § 71 ods. 2 písm. b) zákona č. 586/2003 Z. z. o nezapísaní\n10\n\nnavrhovateľa do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného Slovenskou advokátskou\nkomorou je možné indikovať aj s poukazom na novelizované znenie ustanovenia § 3 ods. 1\npísm. f) a ods. 4 zákona o advokácii, ktoré súčinnosťou od 1. januára 2013 vyžaduje ako\npodmienku zápisu do zoznamu advokátov, resp. advokátskych koncipientov aj spoľahlivosť,\nktorá bola do 31.12.2012 v rámci rozhodovacej činnosti súdov označovaná ako tzv.\nspoločenská bezúhonnosť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že\nkrajský súd pochybil, keď svojím rozhodnutím zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne\nč. 984/08 z 12. mája 2008 a preto postupom podľa § 250ja ods. 3 vety prvej OSP v spojení\ns § 250q ods. 2 OSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že napadnuté\nrozhodnutie odporkyne č. 984/8 z 12. mája 2008 potvrdil.»\nÚstavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo\nrelevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov\na obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky\notázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo\núčastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nÚstavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku najvyššieho\nsúdu dospel k záveru, že najvyšší súd dal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne\na skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Najvyšší súd vysvetlil,\nako dospel k záveru o tom, že sťažovateľ nespĺňa podmienku (spoločenskej) bezúhonnosti\npre zápis do zoznamu advokátskych koncipientov, z odôvodnenia jeho rozhodnutia je\nzrejmé, akými úvahami bol najvyšší súd vedený pri vyslovení svojho právneho názoru,\n11\n\na rozhodnutie najvyššieho súdu odkazuje i na skoršiu (obsahovo zhodnú) rozhodovaciu prax\nnajvyššieho súdu (rozsudky vo veciach sp. zn. 2 Sžo 6/2011 a sp. zn. 5 Sžo 29/2012).\nNajvyšší súd neponechal bez povšimnutia argumenty sťažovateľa prednesené v konaní,\nktoré majú pre vec podstatný význam. Odôvodnenie jeho rozhodnutia preto spĺňa všetky\npožiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces\nvo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom\nnie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred\ntakými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu\n\nzlučiteľnosti\n\ntakejto\n\ninterpretácie\n\na\n\naplikácie\n\ns\n\nústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nÚlohou ústavného súdu v tejto situácii bolo zvážiť, či výklad § 3 ods. 4 zákona\no advokácii najvyšším súdom vo veci sťažovateľa možno považovať za ústavne konformný,\na to s ohľadom na účel a zmysel právnej úpravy podmienok vstupu žiadateľov do povolania\nadvokátskych koncipientov.\nAko vyplýva z oboch citovaných ustanovení, ich spoločným účelom je ochrana\nriadneho fungovania justičného systému štátu stanovením obmedzení pre vstup do tohto\n12\n\nsystému v postavení advokáta osobám, u ktorých je v dôsledku ich skoršieho správania\nspochybnené, že budú povolanie advokáta vykonávať v súlade s princípmi fungovania\njustičného systému demokratického štátu. Zákonodarca definoval na tento účel stanovené\nobmedzenia jednak vylúčením z tohto systému osôb, ktoré boli právoplatne odsúdené\nza trestné činy v rozsahu ustanovenom v § 3 ods. 3 zákona o advokácii a jednak ďalším\nprísnejším spôsobom vo vzťahu k osobám, u ktorých nie je prekážkou samotný odsudzujúci\nrozsudok, ale je vo vzťahu k nim preukázateľne spochybnené, že budú čestne a svedomito\nplniť povinnosti advokáta, a to v dôsledku akejkoľvek ich činnosti a správania sa v minulosti\n(§ 3 ods. 4 zákona o advokácii). Zatiaľ čo teda v prípade nesplnenia kritéria bezúhonnosti\npodľa § 3 ods. 3 zákona o advokácii je rozhodujúca existencia právoplatného odsudzujúceho\nrozsudku, pričom v niektorých prípadoch sa výslovne prihliada aj na zahladené odsúdenia,\nv prípadoch podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii je rozhodujúce faktické správanie žiadateľa\no zápis do zoznamu. Ani systematickým výkladom týchto ustanovení nemožno pritom\ndospieť k záveru, podľa ktorého pri posudzovaní bezúhonnosti podľa čl. 3 ods. 4 zákona o\nadvokácii by nebolo nemožné vziať do úvahy niektoré konkrétne správanie samotnej osoby,\nnapríklad to, ktoré bolo predmetom trestného konania, hoci odsúdenie zaň bolo zahladené.\nTakýto výklad by bol v rozpore s účelom a zmyslom právnej úpravy.\nNajvyšší súd sa výkladom dotknutých ustanovení zákona o advokácii dôsledne riadil,\nnemožno dospieť k inému záveru než tomu, že rozhodnutie najvyššieho súdu je založené\nna ústavne konformnom výklade týchto ustanovení.\nPokiaľ sťažovateľ v sťažnosti uviedol i to, že sa nemohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom, čím malo byť porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2\nústavy, tento svoj názor bližšie neodôvodnil. Ústavný súd nezistil okolnosti, ktoré by\nnasvedčovali dôvodnosti tohto sťažovateľovho tvrdenia.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd v časti namietajúcej porušenie čl. 46 a čl. 48\nústavy postupom a rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 40/2013 z 30. júla 2014\n\n13\n\nsťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej\nzjavnej neopodstatnenosti.\nPri tvrdení o porušení čl. 35 ods. 1 ústavy sťažovateľ dôvodil tým, že v dôsledku\nrozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 40/2013 z 30. júla 2014, ktorý bol založený\nna ústavne neakceptovateľnom výklade § 3 ods. 4 zákona o advokácii, mu bolo znemožnené\nvykonávať prácu advokátskeho koncipienta, ktorej vykonávanie je podmienkou pre neskorší\nvýkon advokácie, teda mu bolo znemožnené vykonávať povolanie advokáta, ktoré je\nzárobkovou činnosťou.\nZákladné právo priznané v citovanom čl. 35 ods. 1 ústavy sa priznáva v obmedzenom\nrežime prepojenom na čl. 51 ods. 1 ústavy, t. j. základného práva zaručeného v čl. 35 ods. 1\nústavy sa možno domáhať iba v medziach zákonov vykonávajúcich ustanovenie čl. 35\nústavy.\nPodľa čl. 51 ods. 1 ústavy domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38\naž 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia\nvykonávajú.\nVzhľadom na uvedené bolo v súvislosti so sťažnosťou sťažovateľa úlohou ústavného\nsúdu skúmať, či zásah do sťažovateľovho práva podnikať bol v súlade s v danom prípade\naplikovaným zákonom o advokácii.\nPokiaľ sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 35 ods. 1\nústavy, ústavný súd v prvom rade poukazuje na to, že sťažovateľ túto svoju námietku\nosobitne neodôvodnil. Z obsahu sťažnosti by bolo možné vyvodiť, že namietané porušenie\ntohto práva sťažovateľ odvodzuje od porušenia ústavno­procesných princípov vyplývajúcich\nz čl. 46 až čl. 48 ústavy. Vzhľadom na to, že ústavný súd nevyslovil porušenie práv\nsťažovateľa procesnoprávneho charakteru, v okolnostiach danej konkrétnej veci nemožno\nodvíjať porušenie sťažovateľom označeného základného práva podľa čl. 35 ods. 1 ústavy od\n14\n\nporušenia procesných práv, a preto ústavný súd aj v tejto časti odmietol sťažnosť podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPretože sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už nezaoberal.\nZ uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 24. februára 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "advokát, advokácia-kvalifikačné predpoklady", "bezúhonnosť", "zahladenie odsúdenia", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "3f0f3ea5-3cad-40ff-b7e5-4c4a9803db14:c1b1a330-3c2a-4fd0-8c78-f0f4528197b8", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2013:4013200265.1", "spisova_znacka": "19Sp/16/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 19Sp/16/2013 z 25. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2013-04-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2013:4013200265.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:367d7ab8-d73b-4cd2-8376-d3be1d258203", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.294.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 294/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 294/2018 z 7. 8. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-08-07", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.294.2018.1"}, {"guid": "85deb406-dad5-4991-bc2a-2fac27aed50f:e4755b71-0cbe-4f3e-95a1-d6aa0f979454", "ecli": "ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201213.1", "spisova_znacka": "BA-6S/199/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA-6S/199/2020 z 20. 11. 2024", "sud": "Správny súd v Bratislave", "datum_vydania": "2024-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSBA:2024:1020201213.1"}]}