{"guid": "ussr:2d00ecac-4c7a-4079-894f-180e0d197d01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.115.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 115/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 115/2015 z 25. 2. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. februára 2015, sp. zn. II. ÚS 115/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.115.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-02-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2d00ecac-4c7a-4079-894f-180e0d197d01", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.115.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.115.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.115.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 115/2015­10\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2015\nv senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti\n,\n\n, zastúpenej advokátom\n\n,\n\n, vo veci namietaného\n\nporušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove pod sp.\nzn. 2 S 54/2014 a jeho uznesením z 13. novembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti\n\n, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. januára\n2015 doručená sťažnosť spoločnosti\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Prešove (ďalej len „krajský\nsúd“) pod sp. zn. 2 S 54/2014 a jeho uznesením z 13. novembra 2014. Sťažnosť bola\nodovzdaná na poštovú prepravu 26. januára 2015.\n\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka má od r. 2004 povolenie na prevádzkovanie\ndaňového skladu. Na základe tohto povolenia bola sťažovateľka oprávnená v daňovom\nsklade lieh v pozastavení dane vyrábať, spracúvať, skladovať, prijímať alebo odosielať.\nRozhodnutím\n\nColného\n\núradu\n\nPrešov\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„úrad“)\n\nsp.\n\nzn.\n\n09006238/1/1073713/2012 zo 16. augusta 2012 bolo úplne upustené od povinnosti\nsťažovateľky zložiť zábezpeku na daň, a to z dôvodu jej daňovej spoľahlivosti. Rozhodnutie\nbolo vydané s dobou platnosti 2 roky.\nDňa 18. februára 2014 (teda ešte pred uplynutím dvojročnej lehoty pre úplné\nupustenie od zábezpeky) bol sťažovateľke doručený neformálny list úradu sp. zn.\n1096238/1/84619/2014 označený ako „Výzva na zloženie zábezpeky na daň“, ktorým úrad\nsťažovateľke uložil povinnosť zložiť zábezpeku na daň vo výške 283 338 € do 15\nkalendárnych dní od doručenia s odôvodnením, že nastali „iné okolnosti, na základe\nktorých možno odôvodnene predpokladať, že daňový subjekt nesplní riadne a včas svoju\npovinnosť zaplatiť...“. V prípade nezloženia zábezpeky v stanovenej lehote sťažovateľke\nhrozil zánik povolenia na prevádzkovanie daňového skladu.\nSťažovateľka podala 20. februára 2014 sťažnosť na Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky, sekciu inšpekcie a vnútornej kontroly (ďalej len „riaditeľstvo“). Prípisom\nriaditeľstva sp. zn. 1300220/1/239390/2014 z 22. mája 2014 bolo sťažovateľke oznámené, že\njej námietky sú neopodstatnené.\nNásledne sťažovateľka podala žalobu krajskému súdu proti nečinnosti orgánu\nverejnej správy podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku a domáhala sa, aby bola úradu\nuložená povinnosť vydať vo veci zloženia zábezpeky rozhodnutie.\nUznesením krajského súdu sp. zn. 2 S 54/2014 z 13. novembra 2014 bol návrh\nsťažovateľky zamietnutý. Podľa krajského súdu z ustanovenia § 16 ods. 17 zákona\nč. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o spotrebnej dani“), najmä z použitého názvoslovia možno gramatickým\n2\n\nvýkladom dospieť k záveru, že úmyslom zákonodarcu nebolo podmieniť uloženie povinnosti\nzložiť zábezpeku vydaním rozhodnutia. Táto povinnosť je totiž priamo v zákone zakotvená,\na preto o nej nerozhoduje správca dane.\nPodľa názoru sťažovateľky uznesením krajského súdu došlo k porušeniu označených\npráv podľa ústavy a dohovoru, a to tým, že vo veci jej povinnosti zložiť zábezpeku nebolo\nvydané rozhodnutie, ale iba neformálny list označený ako výzva. Z ustanovenia § 72 ods. 2\nzákona o spotrebnej dani vyplýva, že na správu tejto dane sa použije osobitný predpis,\nktorým je zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších\npredpisov. Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva\nmožno len rozhodnutím podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Neformálny list –\nvýzva na zloženie zábezpeky podľa § 16 ods. 17 písm. b) zákona o spotrebnej dani nesporne\nukladá sťažovateľke povinnosti, a to povinnosť vložiť peňažné prostriedky vo výške 283 338\n€ na účet úradu, ako aj povinnosť zložiť hotovosť do 15 dní od doručenia výzvy. Ak sa majú\nvýzvou ukladať povinnosti zasahujúce do hmotnoprávneho postavenia sťažovateľky, potom\nvýzva musí mať povahu rozhodnutia. Pokiaľ krajský súd poukazuje na doslovné znenie § 16\nods. 17 zákona o spotrebnej dani, treba poznamenať, že tento zákon nemožno vnímať\nizolovane, keďže správu daní a daňové konanie upravuje daňový poriadok, a preto nemožno\nvystačiť iba s gramatickým výkladom. Do úvahy treba vziať zmysel a účel daňových\npredpisov a použiť výklad, ktorý je rozumný a zodpovedá prirodzenému zmyslu pre\nspravodlivosť. Názor krajského súdu, podľa ktorého zo žiadneho ustanovenia zákona o\nspotrebnej dani nevyplýva povinnosť vyzvať daňový subjekt rozhodnutím, opomína\nkogentné ustanovenie § 63 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého povinnosti možno\nukladať iba rozhodnutím.\nKrajský súd sa tiež podľa sťažovateľky nevysporiadal s námietkou, podľa ktorej\nvo výzve absentujú relevantné dôvody, ktoré by zakladali obavu úradu kvôli daňovému\ninkasu. Pritom sťažovateľka v návrhu namietala, že výzva nebola riadne odôvodnená.\nPostupy a rozhodnutia správnych orgánov, ako aj krajského súdu vo svojich\ndôsledkoch znamenajú, že sťažovateľke nebola poskytnutá ochrana proti svojvôli, bola\n3\n\nzbavená možnosti napadnúť neformálny list opravnými prostriedkami, resp. žalobou v rámci\nsprávneho súdnictva. Došlo teda k odmietnutiu spravodlivosti.\nSťažovateľka žiada vydať tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\n(...) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy(...)\n\na právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru(...) uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n2S/54/2014 z 13. novembra 2014 porušené bolo.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n2S54/2014 zo dňa 13. novembra 2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia advokátovi\nvo výške 284,78 Eur (1 úkon 134 Eur x 2 právne úkony\npodľa § 11 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z.=268 Eur) a 16,78 Eur režijný paušál (2x8,39 Eur)\ndo 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu(...)“\nII.\nZ prípisu úradu sp. zn. 1096238/1/84619/2014 z 18. februára 2014 adresovaného\nsťažovateľke a označeného ako „Výzva na zloženie zábezpeky na daň“ vyplýva, že\noznámením o začatí daňového konania vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov,\nktoré sťažovateľka prevzala 12. februára 2014 a ktorého súčasťou bola výzva na podanie\npísomného vysvetlenia z 27. januára 2014, sa začalo daňové konanie vo veci podozrenia\nzo správneho deliktu podľa § 47 ods. 1 písm. e) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani\nz liehu a o zmene a doplnení zákona č. 467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh\nv znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, podľa ktorého správneho\ndeliktu sa dopustí právnická osoba, ak nepreukáže použitie a zúčtovanie kontrolných\nznámok. V nadväznosti na uvedené úrad podľa § 16 ods. 17 písm. b) zákona o spotrebnej\ndani vyzval sťažovateľku zložiť zábezpeku na daň vo výške 283 338 € v lehote 15\nkalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy z dôvodu, že nastali iné okolnosti, na základe\nktorých možno odôvodnene predpokladať, že sťažovateľka nesplní riadne a včas svoju\npovinnosť zaplatiť daň. Podľa § 16 ods. 18 zákona o spotrebnej dani sťažovateľka je povinná\n4\n\nzložiť zábezpeku na daň vkladom peňažných prostriedkov na účet úradu alebo bankovou\nzárukou poskytnutou bankou v prospech úradu. Ak zábezpeka nebude zložená podľa § 15\nods. 8 písm. d) bodu 3 zákona o spotrebnej dani, povolenie na prevádzkovanie daňového\nskladu zanikne.\nZ uznesenia krajského súdu č. k. 2 S 54/2014­36 z 13. novembra 2014 vyplýva, že\nním bol zamietnutý návrh sťažovateľky proti úradu na uloženie povinnosti konať\na rozhodnúť. Podľa názoru krajského súdu sťažovateľkou namietaný postup úradu treba\npovažovať za správny a za súladný s platnou právnou úpravou. Z ustanovenia § 16 ods. 17\nzákona o spotrebnej dani, a to najmä z použitého názvoslovia možno gramatickým\nvýkladom dospieť k záveru, že úmyslom zákonodarcu nebolo podmieniť uloženie povinnosti\nzložiť zábezpeku na daň vydaním rozhodnutia, ako sa domnieva sťažovateľka. V tejto\nsúvislosti sa krajský súd v plnej miere stotožnil s názorom úradu, podľa ktorého povinnosť\nzložiť zábezpeku na daň zakotvuje zákon o spotrebnej dani v ustanovení § 16 ods. 2. O tejto\npovinnosti teda nerozhoduje úrad ako správca dane, pretože to vyplýva priamo zo zákona.\nIba v prípade splnenia zákonom predpokladaných podmienok (daňová spoľahlivosť\nžiadateľa) môže daňový subjekt požiadať o upustenie od povinnosti zložiť zábezpeku na daň,\no čom správca dane rozhodne formou rozhodnutia, v ktorom určí aj dobu jeho platnosti.\nZ ustanovenia § 16 ods. 12 zákona o spotrebnej dani vyplýva, že vydaním\nrozhodnutia o upustení od povinnosti zložiť zábezpeku na daň nie sú dotknuté ustanovenia\n§ 17 a § 18 zákona o spotrebnej dani zakotvujúce povinnosť správcu dane vyzvať\nprevádzkovateľa daňového skladu, u ktorého čiastočne alebo úplne upustil od zábezpeky,\naby zábezpeku na daň zložil alebo ju doplnil v určenej lehote. Táto skutočnosť len posilňuje\nsprávnosť postupu úradu, ktorý potom, ako sťažovateľka prestala spĺňať zákonné podmienky\nna upustenie od povinnosti zložiť zábezpeku na daň, túto vyzval na jej zloženie. Ani podľa\nkrajského súdu totiž zo žiadneho ustanovenia zákona o spotrebnej dani nevyplýva úradu\npovinnosť vyzvať daňový subjekt na zloženie alebo doplnenie zábezpeky rozhodnutím so\nvšetkými jeho náležitosťami. Výklad sťažovateľky, podľa ktorého ak existuje konštitutívne\nrozhodnutie úradu hmotnoprávnej povahy o upustení od potreby zložiť zábezpeku na daň,\nnemožno tento právny a skutkový stav zmeniť neformálnou výzvou (listom) na zloženie\n5\n\nzábezpeky, ale je potrebné vydať nové rozhodnutie konštituujúce nový právny stav,\nnemožno považovať za právne konformný. Povinnosť zložiť zábezpeku je zákonnou\npovinnosťou vyplývajúcou daňovému subjektu priamo z právneho predpisu a k upusteniu od\ntejto povinnosti môže dôjsť len po splnení podmienok ustanovených zákonom. V prípade, že\ntieto podmienky platiť prestanú, daňový subjekt je povinný zložiť zábezpeku na daň v\ndôsledku straty daňovej spoľahlivosti priamo zo zákona, nie teda v dôsledku rozhodnutia\núradu. Úrad je v zmysle platnej právnej úpravy iba povinný prevádzkovateľa daňového\nskladu na jej zloženie vyzvať, nie však o nej rozhodnúť.\nNedôvodná je aj námietka sťažovateľky, podľa ktorej v predmetnej výzve absentujú\nrelevantné dôvody, ktoré by zakladali obavu úradu z ohrozenia daňového inkasa.\nV nadväznosti na uvedené ani toto tvrdenie sťažovateľky nemá oporu v zákone o spotrebnej\ndani, keďže tento neukladá vyzvať prevádzkovateľa daňového skladu na zloženie zábezpeky\nna daň vo forme rozhodnutia so všetkými jeho formálnymi a obsahovými náležitosťami\nv zmysle § 63 daňového poriadku. Úrad preto postupoval správne, keď vyzval sťažovateľku\nna zloženie zábezpeky na daň.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\n6\n\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nSťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom\nprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\naplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\nľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\n\n7\n\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS\n12/05, I. ÚS 352/06).\nPodľa názoru ústavného súdu argumentácia krajského súdu sa nejaví ako arbitrárna či\nzjavne neodôvodnená. Treba ju považovať za jednu z možných ústavne konformných\nvýkladov príslušných právnych predpisov. Skutočnosť, že sťažovateľka má na vec odlišný\nprávny názor, neznamená sama osebe porušenie označených práv.\nHoci z ustanovenia § 63 ods. 1 daňového poriadku vyplýva, že ukladať povinnosti\nalebo priznávať práva možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené, krajský súd\nevidentne v danej súvislosti považoval ustanovenie § 16 ods. 17 zákona o spotrebnej dani,\npodľa ktorého colný úrad vyzve prevádzkovateľa daňového skladu, u ktorého čiastočne\nalebo úplne upustil od zábezpeky, aby túto zložil alebo ju doplnil, za lex specialis. Znamená\nto, že hoci daňový poriadok ako lex generalis vyžaduje vydanie rozhodnutia, zatiaľ zákon\no spotrebnej dani ako lex specialis v danej konkrétnej súvislosti považuje za dostačujúcu iba\nvýzvu. Možno tiež akceptovať interpretáciu krajského súdu, podľa ktorej povinnosť zložiť\nzábezpeku na daň vyplýva priamo zo zákona, a preto postačuje iba výzva v prípade, keď\ndošlo k zmene okolností rozhodujúcich pre vydanie rozhodnutia o upustení od povinnosti\nzložiť zábezpeku.\nPokiaľ v danej súvislosti sťažovateľka namieta, že z výzvy úradu na zloženie\nzábezpeky na daň z 18. februára 2014 nevyplývajú konkrétne dôvody, pre ktoré napriek ešte\nstále platnému rozhodnutiu o upustení od povinnosti zložiť zábezpeku na daň má\nsťažovateľka zábezpeku zložiť, čo má podľa jej názoru zakladať svojvoľnosť výzvy, treba\nz pohľadu ústavného súdu uviesť, že tvrdenie sťažovateľky o absencii konkrétneho\nodôvodnenia výzvy nezodpovedá skutočnosti. Z výzvy totiž vyplýva, že dôvodom, pre ktorý\nmá sťažovateľka zábezpeku zložiť, je podozrenie, že sa dopustila správneho deliktu tým, že\nnepreukázala použitie a zúčtovanie kontrolných známok. Úrad v tejto súvislosti vo výzve\nvýslovne poukazuje na to, že sťažovateľka ešte 12. februára 2014 prevzala oznámenie\no začatí daňového konania vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov, a to\npodozrenia zo spáchania správneho deliktu.\n8\n\nV súvislosti s námietkou sťažovateľky, podľa ktorej postupom úradu, ako aj\nuznesením krajského súdu bola pripravená o možnosť brániť sa výzve podaním odvolania,\nako aj následnou žalobou podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku,\nčím malo dôjsť k denegationis iustitiae, treba uviesť nasledovné:\nSťažovateľka vychádza z toho, že vo výzve úradu z 18. februára 2014 jej bola\nuložená povinnosť zložiť zábezpeku na daň v sume 283 338 € pod hrozbou straty povolenia\nna prevádzkovanie daňového skladu. Sťažovateľka teda vlastne tvrdí, že z obsahového\nhľadiska treba výzvu považovať za rozhodnutie, ktoré však napriek takejto faktickej povahe\nnebolo vydané vo forme rozhodnutia so všetkými náležitosťami, ale v zjednodušenej forme\nlistu (výzvy). Pri takomto právnom názore na vec mohla sťažovateľka podať proti výzve\nz 18. februára 2014 odvolanie s tým, že napádaná písomnosť, ktorá je z obsahového\nhľadiska rozhodnutím, nemá formálne náležitosti rozhodnutia vrátane poučenia o opravnom\nprostriedku. Po preskúmaní jej odvolania riaditeľstvom by potom mohla podať žalobu\no preskúmanie právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy v rámci správneho\nsúdnictva postupom podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku\na v rámci tohto typu žaloby by mala možnosť podať proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa\nprípadne aj odvolanie. K tomu treba dodať, že v prípade žaloby podľa piatej časti štvrtej\nhlavy Občianskeho súdneho poriadku, teda podľa § 250t (ktorú si sťažovateľka zvolila), nie\nje proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa prípustný opravný prostriedok (§ 250t ods. 7\nObčianskeho súdneho poriadku).\nMožno v tejto súvislosti uzavrieť, že sťažovateľka svojím postupom (voľbou\nprocesného prostriedku obrany svojich práv) spôsobila, že ochrana označených práv jej\nmohla byť poskytnutá iba v užšom rozsahu.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n9\n\nV Košiciach 25. februára 2015\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "daň-daňová povinnosť", "daň-rozhodnutie v daňovom konaní"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}], "citovane_v": []}