{"guid": "ussr:6fa696ee-8433-4013-8604-a22910e2f1a8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.122.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 122/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 122/2015 z 25. 2. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. februára 2015, sp. zn. II. ÚS 122/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.122.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-02-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6fa696ee-8433-4013-8604-a22910e2f1a8", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.122.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.122.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.122.2015.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 122/2015­15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2015\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť Podielnického\ndružstva DUNAJ, Vývojová 852, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou\nJUDr. Matúš Meheš s. r. o., Nevädzova 6C, Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej\nkonateľ a advokát JUDr. Matúš Meheš, ktorou namieta porušenie svojich základných práv\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 MCdo 4/2014 a jeho uznesením\nz 13. mája 2014 v spojení s opravným uznesením z 21. júla 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Podielnického družstva DUNAJ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2014\ndoručená sťažnosť Podielnického družstva DUNAJ, Vývojová 852, Bratislava (ďalej len\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Matúš Meheš s. r. o.,\nNevädzova 6C, Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát JUDr. Matúš\nMeheš, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 MCdo 4/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“) a jeho uznesením z 13. mája 2014 v spojení\ns opravným uznesením z 21. júla 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ (prenajímateľ, pozn.)\nuzatvoril s nájomcom (ďalej aj „odporca“) dve zmluvy o nájme nebytových priestorov\nv zmysle § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keďže odporca neuhrádzal faktúry\nvystavené prenajímateľom, sťažovateľ podal Okresnému súdu Bratislava V (ďalej len\n„okresný súd“) návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým mala byť nájomcovi uložená\npovinnosť zaplatiť sumu 9 821,29 € s príslušenstvom. Okresný súd návrhu sťažovateľa\nvyhovel a 21. marca 2012 vydal platobný rozkaz sp. zn. 28 Ro 170/2012 (ďalej len\n„platobný rozkaz“), ktorým odporcu zaviazal zaplatiť sťažovateľovi požadovanú sumu. Dňa\n30. apríla 2012 podal odporca odpor proti platobnému rozkazu a návrh na odpustenie\nzmeškania lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu, o ktorom okresný súd\nrozhodol uznesením sp. zn. 28 Ro 170/2012 z 26. apríla 2013 (ďalej len „uznesenie\nz 26. apríla 2013“) tak, že zmeškanie lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu\nneodpustil. Na základe odvolania odporcu bolo uznesenie okresného súdu z 26. apríla 2013\npotvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n5 Co 408/2013 z 28. augusta 2013 (ďalej len „uznesenie z 28. augusta 2013“). Okresný súd\nnásledne uznesením sp. zn. 28 Ro 170/2012 z 29. októbra 2013 (ďalej len „uznesenie\nz 29. októbra 2013“) odpor podaný odporcom odmietol ako oneskorene podaný.\nPodľa sťažovateľa bol v zmysle uznesenia okresného súdu z 26. apríla 2013 platobný\nrozkaz prevzatý manželkou odporcu, ktorá bola splnomocnená na preberanie zásielok\ns doplnkovou službou „Do vlastných rúk“, pričom krajský súd v uznesení z 28. augusta\n2\n\n2013 vyslovil právny názor, že „odporcovi sa prostredníctvom predložených dôkazov\nnepodarilo v pôvodnom konaní preukázať akékoľvek pochybenie pri doručovaní Platobného\nrozkazu sp. zn. 28 Ro/170/2012“. Sťažovateľ v tejto súvislosti konštatuje, že „s poukazom\nna listinný dôkaz, a to doručenku podpísanú manželkou, ktorá je verejnou listinou,\nnepochybne vyplýva, že manželka... sa pri preberaní zásielky (Platobný rozkaz sp. zn.\n28 Ro/170/2012) preukázala buď splnomocnením vydaným poštou (ktoré pošta eviduje)\nalebo splnomocnením na všetky právne úkony overeným oprávneným orgánom (ktoré nie je\npoštou evidované), ktoré ju oprávňovalo na prebratie zásielky určenej do vlastných rúk“\nodporcu.\nV predmetnej veci podal generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len\n„generálny prokurátor“) mimoriadne dovolanie, o ktorom rozhodol napadnutým uznesením\nnajvyšší súd tak, že zrušil uznesenie okresného súdu z 29. októbra 2013 a vec vrátil tomuto\nsúdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ sa nestotožňuje s názorom generálneho prokurátora\nvyjadreným v mimoriadnom dovolaní, podľa ktorého bola odporcovi odňatá možnosť konať\npred súdom, keďže, ako sám odporca uvádza, «splnomocnil manželku na preberanie\nzásielok s doplnkovou službou „Do vlastných rúk“. Máme za preukázané, že Platobný\nrozkaz sp. zn. 28 Ro/170/2012 bol doručený v súlade s ustanovením § 173 a nasl.\nObčianskeho súdneho poriadku v platnom znení. Je zrejmé, že manželka\nna základe udelenej plnej moci prevzala Platobný rozkaz sp. zn. 28 Ro/170/2013, ktorý bol\nv zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku účinne doručený. Podotýkame, že\nzo žiadnych platných ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky nevyplýva, že\nfyzická osoba nemôže splnomocniť inú osobu na prevzatie zásielok s doplnkovou službou\n„Do vlastných rúk“, v danom prípade na prevzatie platobného rozkazu. Dovoľujeme si\nďalej poukázať na tvrdenie Generálneho prokurátora Slovenskej republiky v Mimoriadnom\ndovolaní, že „platobný rozkaz prevzala na pošte jeho manželka na základe plnej moci\nvystavenej\n\nvoči\n\nSlovenskej\n\npošte\n\nš.\n\np.,\n\nčo\n\nv\n\nzmysle\n\njudikatúry\n\nnajvyššieho\n\nsúdu (5 Cdo 36/2008) nie je možné považovať za zastupovanie podľa OSP“. Upozorňujeme,\nže uvedené Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/36/2008 zo dňa\n04. 08. 2008, na ktoré sa Generálny prokurátor Slovenskej republiky odvoláva\n3\n\nv Mimoriadnom dovolaní vychádza z ustanovenia § 49 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku, ktoré bolo platné a účinné len do 30. júna 2007.».\nSťažovateľ v záverečnej časti sťažnosti rekapituluje svoje námietky, keď tvrdí, že\n«Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že\n\nsplnomocnil\n\nmanželku na prebranie pošty s doplnkovou službou „Do vlastných rúk“.\n­ Manželka\n\nsa pri prevzatí zásielky preukázala buď splnomocnením\n\nvydaným poštou alebo splnomocnením na všetky právne úkony overeným oprávneným\norgánom, a teda bola v celom rozsahu oprávnená na prevzatie zásielky.\n­ Občiansky súdny poriadok ani žiaden iný platný a účinný právny predpis SR\nnezakazuje adresátovi zásielok a ani ho žiadnym iným spôsobom neobmedzuje, aby\nna prijatie zásielok s doplnkovou službou „Do vlastných rúk“ splnomocnil inú osobu.\n­ V zmysle... Uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obdo 56/2010 je uvedené:\n„doručenie platobného rozkazu splnomocnencovi na základe splnomocnenia v zmysle\nPoštového poriadku Pošty SR predstavuje účinné doručenie v súlade s § 47 O. s. p.“\n­ Z odôvodnenia Uznesenia Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/36/2008, na ktorý sa\nodvoláva Najvyšší súd v danej veci vyplýva, že dovolací súd sa obmedzil iba na fázu\nzisťovania podmienok prípustnosti dovolania (mimoriadne dovolanie bolo odmietnuté,\nnakoľko nebol ako opravný prostriedkov prípustný) a nemohol prejsť do ďalšej fázy, t. j.\ndo preskúmania merita veci.\n­ Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 5Cdo/36/2008 nesúvisí s daným skutkovým\na právnym stavom, nakoľko vychádza z právneho stavu účinného do 30. júna 2007, a to\npríslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré boli platné a účinné\ndo 30. júna 2007, a teda ho nie je možné aplikovať na daný skutkový stav, a to ani\nanalogicky.\n­ S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že Platobný rozkaz sp. zn. 28 Ro/170/2012\nbol doručený v súlade s ustanovením § 173 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku\nv platnom znení.\n­ Sťažovateľ má za to, že postupom Najvyššieho súdu prišlo k porušeniu jeho\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na spravodlivý\n4\n\nproces podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie jeho záležitosti nezávislým\na nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n­ Rozhodnutím Najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 MCdo 4/2014,\nktorým bolo vyhovené mimoriadnemu dovolaniu Generálneho prokurátora Slovenskej\nrepubliky sa porušili základné ľudské práva a slobody, pričom sa prieči ustálenej judikatúre\na súdnej praxe súdov Slovenskej republiky.».\nVzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, právo na prejednanie jej záležitosti nezávislým a nestranným súdom\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nv konaní vedenom pod sp. zn. 3 MCdo 4/2014 porušené boli.\n2. Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 4/2014 zo dňa\n13. 05. 2014 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľa trovy právneho\nzastúpenia k rukám jej právneho zástupcu, a to v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\n5\n\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nsťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\npostupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením\n\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd\nnezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00,\nII. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažnosť sťažovateľa v časti namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým\nuznesením je podľa názoru ústavného súdu zjavne neopodstatnená.\n\n6\n\nObsahom čl. 48 ods. 2 ústavy sú dve relatívne samostatné práva (súčasti), a to právo\nna verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti účastníka a právo\nvyjadriť sa k vykonaným dôkazom (m. m. II. ÚS 499/2012). Obsahom citovaného\nzákladného práva však nie je, ako to vyplýva z petitu sťažnosti, „právo na prejednanie\nzáležitosti nezávislým a nestranným súdom“, ktoré možno považovať za obsahový\nkomponent práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy.\nPrihliadajúc na obsah sťažnosti, sťažovateľ aj napriek tomu, že „porušenie podľa\nčl. 48 ods. 2 Ústavy“ namieta, neuvádza skutočnosti, ktorými by namietané porušenie\noznačeného základného práva podľa ústavy odôvodňoval. Vzhľadom na uvedené ústavný\nsúd túto časť sťažnosti pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom\nnajvyššieho súdu a jeho napadnutým uznesením a sťažovateľom namietaným porušením\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní\na jeho napadnutým uznesením\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97).\n7\n\nPridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, ústavný súd poukazuje na to, že základné\nprávo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie „je výsledkové“, to\nznamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako\ncelok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov\n(m. m. III. ÚS 33/04, IV. ÚS 163/05, II. ÚS 307/06, II. ÚS 155/08). Aj z ďalšej judikatúry\nústavného súdu (napr. I. ÚS 79/03, I. ÚS 236/03), obdobne ako z judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002)\nvyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované\nako celok bolo spravodlivé v zmysle čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nÚstavný súd už v rámci svojej judikatúry opakovane vyslovil, že predpokladom na\nzáver o porušení základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp.\npráva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je len také porušenie, ktoré\nnie je napraviteľné alebo odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím\nkonania alebo v konaní vo veci samej, resp. ktorého nápravu nemožno dosiahnuť\nprocesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté v Občianskom súdnom poriadku (ďalej aj\n„OSP“) (m. m. I. ÚS 148/03, III. ÚS 355/05, II. ÚS 307/06). V nadväznosti na to ústavný\nsúd pripomína, že v rámci konania o sťažnosti zásadne preskúmava len právoplatné\nrozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť o rozhodnutia, ktorými sa konanie vo veci samej\nprávoplatne skončilo. Z princípu subsidiarity totiž vyplýva, že sťažnosť možno zásadne\nprerokovať a rozhodnúť o nej až potom, keď napadnuté konanie bude skončené. Je to tak\nz toho dôvodu, že sťažnosť musí v zásade smerovať proti poslednému rozhodnutiu\no opravnom prostriedku, ktorý mal sťažovateľ k dispozícii, a nemôže ho opomenúť.\nV zmysle uvedeného v konaní, ktoré v čase predbežného prerokovania sťažnosti stále\nprebieha, nemožno uvažovať o splnení tejto požiadavky (IV. ÚS 361/2010).\nAk ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil výnimky\nz tejto zásady, išlo o prípady, keď ešte pred právoplatným skončením konania vo veci samej\nbolo v konaní o sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila iba určitá\n\n8\n\nčasť konania alebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna procesná otázka. Podmienkou\nna pripustenie takejto výnimky však je, že v konkrétnom prípade musí ísť o rozhodnutie\nspôsobilé výrazne a nezvratným spôsobom zasiahnuť do ústavou alebo kvalifikovanou\nmedzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd sťažovateľa, ako aj\nto, že námietka ich porušenia sa musí vzťahovať výlučne na dané štádium konania\na nemohla by už byť uplatnená neskôr (IV. ÚS 195/2010), prípadne by sa tento negatívny\ndôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať\nv ďalšom procesnom postupe alebo v opravných konaniach (IV. ÚS 322/09).\nV nadväznosti na uvedené právne názory ústavný súd konštatuje, že okolnostiach\ndaného prípadu sú splnené predpoklady na výnimku z už spomenutej zásady, podľa ktorej\nústavný súd v rámci konania o sťažnosti zásadne preskúmava len právoplatné rozhodnutia,\na to v tom zmysle, že musí ísť o rozhodnutia, ktorými sa právoplatne skončilo konanie.\nSťažovateľ napáda postup najvyššieho súdu v napadnutom konaní a v tomto konaní\nvydané uznesenie, ktorým bolo na podklade mimoriadneho dovolania generálneho\nprokurátora zrušené uznesenie okresného súdu z 29. októbra 2013; okresný súd označeným\nuznesením odpor podaný odporcom odmietol ako oneskorene podaný.\nVzhľadom na skutočnosť, že v napadnutom konaní sa najvyšší súd s konečnou\nplatnosťou vyjadril k parciálnej procesnej otázke (ne)odňatia možnosti odporcu konať pred\nsúdom (námietky sťažovateľa formulované v jeho sťažnosti doručenej ústavnému súdu\ntýkajúce sa právnych účinkov doručenia platobného rozkazu osobe inej ako odporca už\nnebudú môcť byť predmetom ďalšieho preskúmania všeobecnými súdmi v rámci následných\nštádií konania v predmetnej právnej veci vrátane konania o opravných prostriedkoch,\npozn.),\n\npričom\n\nnapadnuté\n\nuznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nje\n\nspôsobilé\n\nvýrazným\n\na nereparovateľným spôsobom zasiahnuť do sféry ústavou a dohovorom zaručených práv\nsťažovateľa (záväznosť právneho názoru vyjadreného najvyšším súdom v súlade s § 243d\nods. 1 OSP v spojení s § 243i ods. 2 OSP týkajúceho sa právnych účinkov doručenia\nplatobného rozkazu odporcovi a s tým spojené právo podania odporu proti nemu, pozn.),\n9\n\nústavný súd podrobil napádaný postup najvyššieho súdu a v ňom vydané napadnuté\nuznesenie ústavnému prieskumu z pohľadu možného porušenia sťažovateľom označeného\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV napadnutom uznesení najvyššieho súdu sa uvádza:\n«Judikatúra najvyššieho súdu za prípad odňatia možnosti konať pred súdom\n(vo význame znemožnenia realizácie procesných oprávnení účastníka občianskoprávneho\nkonania) označuje aj postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietne zaoberať meritom\nveci (odmietne podanie alebo konanie zastaví alebo odvolací súd odmietne odvolanie), hoci\nprocesné predpoklady pre taký postup nie sú dané (viď napríklad R 23/1994 a R 4/2003, ale\naj rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 14/1996,\nprípadne ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu, napríklad sp. zn. 1 Cdo 41/2000,\n2 Cdo 119/2004, 3 Cdo 108/2004, 3 Cdo 231/2008, 4 Cdo 20/2001, 5 Cdo 434/2012,\n6 Cdo 107/2012, 7 Cdo 142/2013).\nVzhľadom na túto námietku najvyšší súd skúmal, či obsah spisu opodstatňoval záver\nsúdov, v zmysle ktorého bol v danom prípade platobný rozkaz doručený odporcovi riadne,\nresp. v zmysle ktorého boli splnené procesné predpoklady pre odmietnutie odporu.\nPodľa § 172 O. s. p. súd môže aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa a bez vypočutia\nodporcu vydať platobný rozkaz, ak sa v návrhu uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej\nsumy vyplývajúce zo skutočností uvedených navrhovateľom. V platobnom rozkaze uloží\nodporcovi, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi\nuplatnenú pohľadávku a trovy konania alebo aby v tej istej lehote podal odpor na súde,\nktorý platobný rozkaz vydal. Odpor proti platobnému rozkazu sa musí odôvodniť.\nUstanovenie § 43 sa nepoužije.\nPodľa § 173 ods. 1 O. s. p. platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk,\nnáhradné doručenie je vylúčené.\nPodľa § 174 ods. 3 O. s. p. súd uznesením odmietne odpor, ktorý bol podaný a/\noneskorene, b/ bez odôvodnenia vo veci samej; o týchto následkoch musí byť účastník\npoučený v platobnom rozkaze, c/ neoprávnenou osobou.\n\n10\n\nVyššie uvedené ustanovenia umožňujú súdu aj bez návrhu vydať platobný rozkaz. Ide\no jednu z foriem rozhodnutia vo veci samej, ktorú je možné využiť iba v prípade, ak sú\nsplnené zákonom stanovené predpoklady. Ak sa súd rozhodne vydať platobný rozkaz, musí\nho doručiť odporcovi do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie je vylúčené. Treba\ndodať, že len riadne a predpisom vyhovujúce doručenie má účinky predpokladané zákonom\n(viď primerane R 19/1968).\nV danom prípade bol platobný rozkaz doručovaný prostredníctvom pošty s tým, že\nmá byť doručený do vlastných rúk odporcu. Z doručenky pripojenej k č. l. 43 vyplýva, že\nzásielku, adresátom ktorej bol\n„splnomocnenec“.\nv preskúmavanej veci\n\nÚčastníci\n\n, prevzala od neho odlišná osoba ako\nkonania\n\nnespochybňujú,\n\nže\n\ntouto\n\nosobou\n\nbola\n\n, manželka odporcu.\n\nOtázkou právnych účinkov doručenia písomnosti určenej do vlastných rúk fyzickej\nosoby subjektom, ktorého adresát podľa ustanovení Poštových podmienok poveril, aby\nza neho preberal jemu určené zásielky, sa už najvyšší súd v minulosti zaoberal.\nV rozhodnutí zo 4. augusta 2008 sp. zn. 5 Cdo 36/2008, ktoré bolo publikované v Zbierke\nstanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 39/2014,\nuviedol, že „splnenie požiadavky riadneho doručenia je obzvlášť dôležité v tzv. rozkaznom\nkonaní, výsledkom ktorého je vydanie platobného rozkazu. Toto konanie, keďže ide skrátený\nproces, vyžaduje, aby platobný rozkaz bol doručený do vlastných rúk odporcu; jeho\nnáhradné doručenie je vylúčené (§ 173 ods. 1 O. s. p.). Zásada rovnosti účastníkov tohto\nkonania je prvýkrát realizovaná až doručením platobného rozkazu žalovanému (odporcovi),\npretože až týmto úkonom je mu daná možnosť prejaviť svoju vôľu a vyjadriť sa k veci. Pokiaľ\nby súd túto zásadu nerešpektoval, porušil by základné ustanovenia zakotvené v čl. 1 a čl. 37\nods. 3 Listiny základných práv a slobôd o rovnosti účastníkov v konaní a čl. 36 ods. 1 a čl.\n38 ods. 2 uvedenej Listiny o spravodlivom procese, premietnuté aj do ustanovení § 1, § 3\na § 18 O. s. p. Občiansky súdny poriadok umožňuje doručenie písomností, hoci aj určených\ndo vlastných rúk, aj inej osobe než účastníkovi, výslovne však upravuje podmienky a spôsob\ntakého postupu. Podľa § 49 ods. 1, prvá a druhá veta, O. s. p., „ak má účastník zástupcu\ns plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má\nvšak účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale\n11\n\naj jemu. Rovnako ustanovenie § 49 ods. 2 O. s. p. v znení do 30. júna 2007 (ktoré\nustanovenie treba vzhľadom na čas doručovania platobného rozkazu použiť ­ § 372o ods. 1\nO. s. p.) ustanovovalo, že keby doručovanie účastníkovi bolo spojené s ťažkosťami alebo\ns prieťahmi, môže mu súd uložiť, aby si zvolil pre prijímanie písomností zástupcu, ktorému\nmožno bez ťažkostí a prieťahov doručovať“. V ďalšej časti predmetného rozhodnutia\nnajvyšší súd uviedol, že „súd môže doručiť písomnosť inej osobe než účastníkovi len vtedy,\nak je mu známe, že táto osoba je oprávnená účastníkovi určenú písomnosť pre neho alebo\nv jeho zastúpení prevziať. Až potom bude mať riadne preukázané, že účastníci dostali všetky\npísomnosti, prijatie a znalosť ktorých je predpokladom ďalšieho postupu v konaní, použitia\nopravného prostriedku, prostriedkov procesnej obrany a ochrany a ďalších úkonov, ktoré je\nprípustné urobiť len v zákonom alebo súdom ustanovenej lehote, teda preukázané tie\npodmienky, za ktorých môže konať vo veci a vydať príslušné rozhodnutie. Splnomocnenie\nplnoletej osoby, aby za adresáta prijímala jemu adresované zásielky, podľa čl. 42 ods. 1\nPoštových podmienok k službám, ktoré podľa zákona č. 507/2001 Z. z. o poštových službách\nv znení neskorších predpisov poskytuje Slovenská pošta, a.s., nemožno považovať za\nzastupovanie v zmysle ustanovení § 31 a nasl. O. s. p. alebo za zastupovanie pre prijímanie\nzásielok podľa § 49 ods. 2 O. s. p. v znení do 30. júna 2007, pretože v prípade takého\nplnomocenstva splnomocnenec nemá procesnoprávne postavenie zástupcu podľa § 27\nO. s. p. a na rozdiel od vyššie uvedených plnomocenstiev, preberá zásielky, ktoré sú\nzasielané adresátovi (aby za neho prijímala jemu adresované zásielky) a nie jemu, ako\nsplnomocnencovi. V závere citovaného rozhodnutia najvyšší súd konštatoval, že „platobný\nrozkaz musí byť podľa § 173 ods. 1 O. s. p. doručený do vlastných rúk odporcu bez možnosti\nnáhradného doručenia. Ak platobný rozkaz bol doručený osobe odlišnej od účastníka, ktorá\nnie je zástupcom s plnomocenstvom pre celé konanie alebo zástupcom pre doručovanie\npodľa § 49 ods. 2 O. s. p. v znení do 30. júna 2007, nemožno ho považovať za doručený, a to\nani vtedy, ak sa zhodou okolností dostal do rúk účastníka, ktorému bol určený“.\nPrávne závery najvyššieho súdu, ktoré sa v uvedenom rozhodnutí týkajú účinkov\ndoručenia platobného rozkazu osobe, ktorá nebola zástupcom odporcu v zmysle\nObčianskeho súdneho poriadku (ale len osobou oprávnenou vo vzťahu k pošte preberať\nzásielky určené odporcovi), neboli dotknuté právnymi úpravami účinnými od 1. júla 2007.\n12\n\nNavrhovateľ preto vo vyjadrení k mimoriadnemu dovolaniu neopodstatnene tvrdí, že\npredmetné rozhodnutie najvyššieho súdu spočíva na záveroch, ktoré sú pre posúdenie\npredmetnej veci neaktuálne. Najvyšší súd preto na toto rozhodnutie (v už vysvetlenom\nrozsahu) poukazuje s tým, že sa so závermi v ňom obsiahnutými stotožňuje aj v danom\nprípade.\nVzhľadom na vyššie uvedené najvyšší súd uzatvára, že prevzatím platobného rozkazu\nmanželkou odporcu nemalo právne účinky riadneho doručenia platobného rozkazu.\nMimoriadne dovolanie bolo preto podané opodstatnene ­ odporcovi bola v preskúmavanej\nveci odňatá možnosť pred súdom konať (§ 237 písm. f/ O. s. p.) postupom súdu, v rámci\nktorého odmietol jeho odpor ako oneskorene podaný (§ 174 ods. 3 písm. a/ O. s. p.), i keď\nprocesné predpoklady pre to neboli dané.\nNajvyšší súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil Okresnému\nsúdu Bratislava V na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O. s. p. v spojení s § 243i ods. 2\nO. s. p.).»\nZ napadnutého uznesenia najvyššieho súdu (rovnako aj z uznesenia tohto súdu sp. zn.\n5 Cdo 36/2008 zo 4. augusta 2008, ktoré je v napadnutom uznesení citované) vyplýva, že sa\nv ňom najvyšší súd zaoberal právnymi účinkami doručenia platobného rozkazu osobe inej\nako odporcovi, pričom dôležitým pre posúdenie týchto právnych účinkov bolo zistenie, či\nosoba, ktorej bol platobný rozkaz doručený, bola zástupcom odporcu podľa ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku, teda či „splnomocnenca“ bolo možné považovať\nza zástupcu v zmysle § 27 OSP (zástupca účastníkov na základe plnomocenstva)\nso všetkými právnymi dôsledkami z toho vyplývajúcimi s náležitým prihliadnutím na\nšpecifiká inštitútu platobného rozkazu.\nV zmysle § 27 OSP v znení účinnom do 30. júna 2007, ako aj v znení účinnom\nod 1. júla 2007 sa účastník môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek osobou spôsobilou na právne\núkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.\n\n13\n\nPodľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť\nfyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo\nsplnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.\nPodľa § 49 ods. 1 OSP v znení účinnom do 30. júna 2007 ak má účastník zástupcu\ns plnomocenstvom pre celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Ak má\nvšak účastník osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale\naj jemu.\nPodľa § 49 ods. 2 OSP v znení účinnom do 30. júna 2007 keby doručovanie\núčastníkovi bolo spojené s ťažkosťami alebo s prieťahmi, môže mu súd uložiť, aby si zvolil\npre prijímanie písomností zástupcu, ktorému možno bez ťažkostí a prieťahov doručovať.\nAk si ho nezvolí, budú sa pre neho písomnosti ukladať na súde s účinkami doručenia; o tom\ntreba účastníka poučiť.\nPodľa § 49 ods. 2 OSP v znení účinnom od 1. júla 2007 súd poučí účastníka konania\no možnosti žiadať o doručenie písomností i na adrese iného miesta v Slovenskej republike,\nak na takéto miesto môže byť písomnosť doručená zákonom predpísaným spôsobom,\nprípadne zvoliť si zástupcu pre doručovanie.\nPokiaľ najvyšší súd v napadnutom uznesení citoval aj časť uznesenia tohto súdu\ntýkajúcu sa § 49 ods. 2 OSP v znení účinnom do 30. júna 2007, ústavný súd potvrdzuje, že\nznenie tohto ustanovenia je odlišné od znenia platného a účinného od 1. júla 2007 (z § 49\nods. 2 OSP v znení účinnom do 30. júna 2007 vyplývala možnosť všeobecného súdu uložiť\núčastníkovi konania povinnosť zvoliť si na prijímanie písomností zástupcu pre účely\ndoručovania), táto skutočnosť však nemá relevantný vplyv na záver najvyššieho súdu o tom,\nže „splnomocnenca“ odporcu povereného na preberanie zásielky na základe poštových\npodmienok nie je možné považovať za zástupcu v zmysle § 27 OSP.\nNie nezanedbateľnou je aj skutočnosť, že v dispozičnej sfére všeobecného súdu musí\nbyť poznatok o tom, že splnomocnenec je oprávnený účastníkovi konania určenú písomnosť\n14\n\nv jeho zastúpení prevziať, pretože len tak možno s istotou tvrdiť, že účastníci konania\n(a predovšetkým odporca) dostali všetky písomnosti, prijatie a znalosť ktorých je\npredpokladom ďalšieho postupu (v okolnostiach namietaného prípadu predpokladom\npodania prípadného odporu zákonom ustanoveným spôsobom).\nVychádzajúc najmä z citovaného, nemožno podľa názoru ústavného súdu postup\nnajvyššieho súdu pri odôvodňovaní svojho právneho záveru vo veci sťažovateľa považovať\nza zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Zo záverov najvyššieho súdu nevyplýva\njednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych\npredpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty či zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa\ns právnym názorom dovolacieho súdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru\no zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie\nústavného súdu nahradiť právny názor najvyššieho súdu svojím vlastným. V konečnom\ndôsledku ústavný súd nie je opravným súdom právnych názorov najvyššieho súdu.\nIngerencia ústavného súdu do výkonu tejto právomoci najvyššieho súdu je opodstatnená len\nv prípade jeho nezlučiteľnosti s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. Aj\nkeby ústavný súd nesúhlasil s interpretáciou zákonov všeobecných súdov, v zmysle už\nuvedenej judikatúry by mohol nahradiť napadnutý právny názor najvyššieho súdu iba\nv prípade, ak by bol svojvoľný, zjavne neodôvodnený, resp. ústavne nekonformný.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nnajvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením odmietol z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nNad rámec sťažnosti považoval ústavný súd za potrebné vyjadriť sa k rozdielnosti\nprístupov najvyššieho súdu k rozhodovaniu obdobných vecí.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoj právny názor, podľa ktorého právne\nzávery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter\n\n15\n\nprecedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval\nrozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických\nprípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere\nv spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).\nZ rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že rozdielna judikatúra\nv skutkovo rovnakých, prípadne podobných veciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho\nsúdneho systému (v zásade každého súdneho systému, ktorý nie je založený\nna precedensoch ako prameňoch práva). K rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj\nna úrovni najvyššej súdnej inštancie. Z hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby\nnajvyššia súdna inštancia pôsobila ako regulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala\nmechanizmus, ktorý zjednotí rozdielne právne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo\npodobných veciach (IV. ÚS 107/2012).\nÚstavný súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľa považuje za potrebné zopakovať\nsvoj ustálený právny názor, podľa ktorého mu neprislúcha zjednocovať in abstracto\njudikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z.\no súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [ďalej len\n„zákon o súdoch v znení neskorších predpisov“, § 8 ods. 3, § 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22\na § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje práve najvyššiemu súdu (resp. jeho plénu a kolégiám), keď\nmu okrem iného priznáva aj právomoc zaujímať stanoviská k zjednocovaniu výkladu\nzákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov (m. m. I. ÚS 17/01,\nIV. ÚS 267/05). Práve plénum a kolégiá najvyššieho súdu sú oprávnené odstraňovať\nnejednotnosť výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov tak, aby sa\nchránili okrem iného aj legitímne očakávania účastníkov súdnych konaní.\nV napadnutom uznesení najvyššieho súdu tento svoj právny záver o účinkoch\ndoručenia platobného rozkazu osobe inej ako odporcovi potvrdil odkazom na uznesenie\nsp. zn. 5 Cdo 36/2008 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 2/2014\npod č. 39, z ktorého vyplýva stanovisko prijaté občianskoprávnym kolégiom práve podľa\n\n16\n\npríslušných ustanovení zákona o súdoch v znení neskorších predpisov, podľa ktorého\n„Splnomocnenie osoby na prijímanie zásielok za adresáta podľa Poštových podmienok\nk službám, ktoré poskytuje Slovenská pošta, a. s... nie je zastupovaním podľa § 31 a nasl.\nObčianskeho súdneho poriadku (správne Občianskeho zákonníka, pozn.).“ Vzhľadom\nna uvedené je námietka sťažovateľa o rozdielnom prístupe najvyššieho súdu k obdobnej\notázke vyplývajúcom z jeho rozhodnutia sp. zn. 3 Obdo 56/2010 irelevantná. Na uvedenom\nzávere nemení nič ani skutočnosť, že stanovisko k výkladu zákonov prijal najvyšší súd\nv rozhodnutí, ktoré nemá povahu rozhodnutia meritórneho.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho dôvodu, aby sa ústavný súd\nzaoberal ďalšími návrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. februára 2015\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "platobný rozkaz", "doručenie, doručovanie-písomností (zásielok)", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:db1d9b6e-6527-46c0-bf2d-3ca8ce2cd25e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 107/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 107/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db1d9b6e-6527-46c0-bf2d-3ca8ce2cd25e"}, {"guid": "ussr:b3c10ba1-a4f0-429f-9cb9-bc332443579f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 361/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 361/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 163, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3c10ba1-a4f0-429f-9cb9-bc332443579f"}, {"guid": "ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/2010 z 19. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-19", "citacie_n": 330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7f43083e-4b0a-482c-840d-a21cd745c982"}, {"guid": "ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 322/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 322/09 z 25. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-25", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3cc6fd4e-5706-4816-a9b0-c41ea3b54d79"}, {"guid": "ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 155/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 155/08 z 2. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-02", "citacie_n": 601, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00ed0795-7850-4917-b764-3ab4f8ae46b1"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 355/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 355/05 z 14. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-14", "citacie_n": 254, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:816f977c-0403-4b41-aff5-a4a03c281a9a"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 163/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 163/05 z 8. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-08", "citacie_n": 636, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e540c0cf-5c47-4b51-add9-d64143396288"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 33/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 33/04 z 4. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-04", "citacie_n": 638, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6de76074-7817-47aa-9878-11a1726a8ca1"}, {"guid": "ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 236/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 236/03 z 17. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-17", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89851db3-e8c4-4f27-b63d-cbb99648e5fe"}, {"guid": "ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 148/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 148/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 313, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0199e831-aefe-4f17-861d-b3f938aea7a8"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 79/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 79/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:02540481-a652-4ee1-a6db-4ed263d14e47"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ea558488-9426-4739-9d5b-a015f54059ff:de6799ed-8bbd-4f7f-9e46-79b83c9cacdd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:1512203172.1", "spisova_znacka": "3MCdo/4/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/4/2014 z 12. 5. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-05-12", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:1512203172.1"}, {"guid": "85b2b9f4-4599-4993-a0bd-a50f853c2ac8:fecd8d11-5abe-43d3-8a45-da58dbf355ce", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7612214068.1", "spisova_znacka": "5Co/408/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Co/408/2013 z 15. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7612214068.1"}], "citovane_v": [{"guid": "5cd329a5-6589-433d-8cf0-cb9ecde73869:ee943029-c1da-4183-932e-3b325bcaefda", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1108214519.1", "spisova_znacka": "3Cdo/171/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/171/2018 z 14. 4. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-04-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1108214519.1"}, {"guid": "f50cd31d-7cef-4bc1-8fc6-85dbf43c93d7:ece33dce-f911-4a58-b125-9afb4df027ba", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2716204741.3", "spisova_znacka": "10Co/211/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/211/2019 z 20. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-07-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2716204741.3"}, {"guid": "f50cd31d-7cef-4bc1-8fc6-85dbf43c93d7:281ce0dd-632f-44d1-ada7-e83197e8c9d3", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2020:2716204741.3", "spisova_znacka": "10Co/211/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 10Co/211/2019 z 20. 7. 2020", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2020-07-20", "citacie_n": 27, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2020:2716204741.3"}, {"guid": "6e3ae42b-eff9-4714-b9c1-fa2361a95a7c:f7028334-0226-403f-bd4f-937760dd953e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6617209093.1", "spisova_znacka": "17Co/211/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/211/2018 z 20. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6617209093.1"}, {"guid": "6e3ae42b-eff9-4714-b9c1-fa2361a95a7c:76a369ca-ccbb-4cc9-8d4b-b8c7de1e38eb", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6617209093.1", "spisova_znacka": "17Co/211/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/211/2018 z 20. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6617209093.1"}, {"guid": "4c81141d-4934-4fd4-8529-98412162aa82:e174be22-8254-464b-a3d0-45c4aede7340", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3113221397.1", "spisova_znacka": "27Co/264/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/264/2017 z 27. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-06-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3113221397.1"}, {"guid": "4c81141d-4934-4fd4-8529-98412162aa82:ca0eac7d-4270-4556-b750-74dd72d7f2cc", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2018:3113221397.1", "spisova_znacka": "27Co/264/2017", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 27Co/264/2017 z 27. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2018-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2018:3113221397.1"}]}