{"guid": "ussr:6f439aef-b503-4ba5-b440-640d05c37f18", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.135.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 135/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 135/2015 z 10. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 135/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.135.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-03-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/6f439aef-b503-4ba5-b440-640d05c37f18", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.135.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.135.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.135.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 135/2015­10\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Chlapík\ns. r. o., Sládkovičova 13, Žilina, vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11 Co 431/2014 z 27. novembra 2014\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára\n2015 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej\nlen „dodatkový protokol“) postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 11 Co 431/2014 a jeho uznesením z 27. novembra 2014.\nSťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 11. februára 2015.\n\nZo sťažnosti vyplýva, že žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina (ďalej len\n„okresný súd“) 24. apríla 2009 sa\n\n(ďalej len „žalobca“) domáhal voči\n\nsťažovateľovi ako žalovanému 1 a\n\nako žalovanému 2 (ďalej len\n\n„žalovaný 2“), a to osobitne od každého z nich zaplatenia sumy po 33 193,92 € s prísl.\nRozsudkom okresného súdu č. k. 7 C 60/2009­73 z 13. júna 2011 bola žaloba v celom\nrozsahu zamietnutá. Rozsudkom krajského súdu č. k. 7 Co 249/2011­126 z 11. januára 2012\nbol rozsudok okresného súdu zmenený tak, že žalobe bolo vyhovené.\nNa základe uvedeného právoplatného rozsudku bolo voči sťažovateľovi a žalovanému\n2 vedené exekučné konanie, v rámci ktorého bola pohľadávka žalobcu voči sťažovateľovi\nuspokojená v celom rozsahu.\nSťažovateľ a žalovaný 2 podali proti rozsudku krajského súdu č. k. 7 Co 249/2011­\n126 z 11. januára 2012 dovolanie. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej\nlen „najvyšší súd“) č. k. 3 Cdo 184/2012­184 zo 6. augusta 2013 bol rozsudok krajského\nsúdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší súd vytkol krajskému súdu,\nže mal zohľadniť nielen to, že protistranou neboli skutkové tvrdenia sťažovateľa\na žalovaného 2 popierané, ale mal zohľadniť aj celkový záver veci. Keďže krajský súd\nzmenil rozsudok okresného súdu a odklonil sa od skutkového stavu zisteného okresným\nsúdom, pričom rozhodnutie riadne neodôvodnil, najvyšší súd považoval rozsudok\n„za nepreukázateľný“.\nNásledne krajský súd v novom odvolacom konaní zrušil rozsudok okresného súdu\nz 13. júna 2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ktoré už prebiehalo pod novou sp. zn.\n2 C 82/2014.\nVzhľadom na to, že návrh žalobcu voči sťažovateľovi bol v exekučnom konaní\nvymožený, žalobca po vrátení veci okresnému súdu na ďalšie konanie podaním z 19. marca\n2014 zobral žalobu proti sťažovateľovi v celom rozsahu späť.\n\n2\n\nUznesením okresného súdu č. k. 2 C 82/2014­224 z 3. júna 2014 bolo konanie voči\nsťažovateľovi zastavené, pričom žalobca bol zaviazaný nahradiť sťažovateľovi trovy konania.\nRozhodnutie o trovách oprel okresný súd o ustanovenie § 146 ods. 2 prvej vety\nObčianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie\nsa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.\nNa základe odvolania žalobcu uznesením krajského súdu č. k. 11 Co 431/2014­253\nz 27. novembra 2014 bolo uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách zmenené tak, že\nžiadnemu z účastníkov nebolo priznané právo na náhradu trov konania. Podľa názoru\nkrajského súdu k zastaveniu konania nedošlo zavinením žalobcu, ale ani zavinením\nsťažovateľa. Žalobca vraj nemal inú možnosť ako pristúpiť k späťvzatiu žaloby, keďže jeho\npohľadávka voči sťažovateľovi bola riadne uspokojená.\nPodľa presvedčenia sťažovateľa krajský súd porušil jeho označené práva podľa\nústavy, dohovoru a dodatkového protokolu.\nZrušením právoplatného rozsudku krajského súdu ako exekučného titulu dodatočne\nodpadol právny dôvod plnenia sťažovateľa a pohľadávka vymožená v prospech žalobcu\nv rámci exekúcie predstavuje bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, ktoré sa podľa § 456 Občianskeho zákonníka musí vydať tomu, na úkor koho sa\nzískal. Žalobca, zastúpený počas celého konania právnym zástupcom, si musel byť po\ndoručení zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu tejto skutočnosti vedomý. Postupoval\nvšak tak, že podaním z 19. marca 2014 zobral žalobu proti sťažovateľovi späť s tým, že jeho\nnárok bol už v exekučnom konaní uspokojený.\nZa daného stavu považuje sťažovateľ uznesenie krajského súdu z 27. novembra 2014\nza arbitrárne, právne neopodstatnené a vydané v rozpore so zákonom. Zastavenie konania\ntotiž nepochybne zavinil žalobca, ktorý sa plnením získaným v rámci exekučného konania\nbezdôvodne obohatil, a preto už nemienil v konaní ďalej pokračovať a vyčkať na nové\nrozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ bol krajský súd toho názoru, že žalobca nezavinil\nzastavenie konania, keďže nemal inú možnosť, len po uspokojení pohľadávky pristúpiť\n3\n\nk späťvzatiu žaloby, treba tento právny názor považovať za príkro rozporný s inštitútom\nbezdôvodného obohatenia. Popri arbitrárnosti je aj prejavom absencie právnej a súdnej\nodbornosti pri rozhodovaní. Žalobca zmaril možnosť, aby všeobecný súd mohol meritórne\nrozhodnúť o jeho žalobe tým, že žalobu vzal späť. Späťvzatie žaloby znamená to, ako keby\nžaloba nebola vôbec podaná.\nSťažovateľ žiada vydať tento nález:\n„Základné právo\n\npodľa čl. 46 ods. 1/ Ústavy Slovenskej republiky\n\na právo podľa čl. 6 ods. 1/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj\nprávo podľa čl. 20 ods. 1/ Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu\nk Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo porušené\nUznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11 Co/431/2014­253 zo dňa 27.11.2014,\nktorým zmenil výrok prvostupňového súdu a nepriznal účastníkom náhradu trov konania\na náhradu trov odvolacieho konania.\nUznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/431/2014­253 zo dňa 27.11.2014,\nktorým zmenil výrok prvostupňového rozsudku a nepriznal účastníkom náhradu trov\nkonania a náhradu trov odvolacieho konania, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Žiline je povinný uhradiť\n\ntrovy právneho\n\nzastúpenia v sume 296,44 Eur na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Dušana Chlapíka,\nadvokáta, Advokátska kancelária JUDr. Chlapík s.r.o., so sídlom v Žiline, ul.\nSládkovičova 13, do jedného mesiaca od doručenia tohto nálezu.“\nII.\nZ uznesenia krajského súdu č. k. 11 Co 431/2014­253 z 27. novembra 2014 vyplýva,\nže ním bolo zmenené uznesenie okresného súdu č. k. 2 C 82/2014­224 z 3. júna 2014\nvo výroku o trovách konania tak, že žiadnemu z účastníkov sa nepriznáva právo na náhradu\ntrov konania. Podľa názoru krajského súdu bolo potrebné posudzovať otázku zavinenia\n(v súvislosti so zastavením konania) tak na strane žalobcu, ako aj na strane sťažovateľa.\nZo spisu vyplýva, že žalobca na základe právoplatného exekučného titulu v rámci exekúcie\n4\n\ncelú svoju pohľadávku voči sťažovateľovi vymohol, a to 26. júna 2013. Následne 19. marca\n2014 vzal žalobu proti sťažovateľovi späť. Vzhľadom na tieto skutočnosti nebolo preukázané\nzavinenie na strane žalobcu, ale ani na strane sťažovateľa. Žalobca nemal inú možnosť, než\npristúpiť k späťvzatiu žaloby, keďže jeho pohľadávka voči sťažovateľovi bola riadne\nuspokojená. Nebolo preukázané ani to, že by k zastaveniu konania došlo pre správanie\nsťažovateľa, keďže uspokojenie pohľadávky sa realizovalo na základe exekúcie, a nie na\nzáklade dobrovoľného plnenia sťažovateľa. Keďže vo veci neboli splnené podmienky na\naplikáciu špeciálneho ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, bolo\npotrebné aplikovať všeobecné ustanovenie § 146 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho\nporiadku.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\n\n5\n\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nSťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom\nprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\naplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\nľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS\n12/05, I. ÚS 352/06).\n6\n\nPodľa § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak niektorý z účastníkov zavinil,\nže konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie\nodporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania\nodporca.\nPodľa § 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku pre rozsudok je rozhodujúci stav\nv čase jeho vyhlásenia.\nJadrom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého žalobca zavinil zastavenie\nkonania tým, že vzal späť žalobu ešte predtým, ako by mal súd možnosť rozhodnúť v merite\nveci, teda posúdiť, či je žaloba dôvodná, resp. či plnenie, ktoré exekučne žalobca od\nsťažovateľa vymohol, treba považovať za bezdôvodné obohatenie. Sťažovateľ nesúhlasí\ns názorom krajského súdu, podľa ktorého žalobca v danej situácii nemal inú možnosť, než\nvziať žalobu späť.\nPodľa presvedčenia ústavného súdu sú závery krajského súdu jasné, zrozumiteľné\na presvedčivé. Žiadne známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti nenesú.\nMedzi účastníkmi konania je nepochybné, že žalobca vzal žalobu späť v čase, keď\njeho pohľadávka bola v celosti uspokojená, a to v rámci exekúcie vedenej na základe\nskoršieho právoplatného rozsudku (ktorý bol neskôr zrušený najvyšším súdom v dovolacom\nkonaní).\nZnamená to, že ak by žalobca nevzal žalobu späť, súd by musel bez toho, aby skúmal\nvecnú opodstatnenosť žaloby, túto zamietnuť z dôvodu, že uplatňovaný nárok bol už\nmedzičasom žalovaným uspokojený (§ 154 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Zároveň\nto znamená, že by musel žalobcu zaviazať na náhradu trov ako účastníka, ktorý bol v spore\nneúspešný.\n\n7\n\nUvedená situácia je do určitej miery obdobná, ako napríklad pri posudzovaní\nurčovacích žalôb, v prípade ktorých je súd povinný prioritne skúmať existenciu naliehavého\nprávneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Ak takýto záujem nebude zistený, potom\nsúd nemá dôvod zaoberať sa vecnou stránkou žaloby. Obdobne v prípade námietky\npremlčania, ak súd zistí jej dôvodnosť, žalobu zamietne bez toho, aby sa zaoberal vecnou\nopodstatnenosťou žaloby.\nOtázkou vecnej opodstatnenosti žalobcovej pohľadávky by sa mohol súd zaoberať\nv rámci prípadnej žaloby sťažovateľa proti žalobcovi o vydanie bezdôvodného obohatenia\n(vrátenia exekučne vymoženej sumy), pričom by túto otázku musel posudzovať ako\npredbežnú.\n\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. marca 2015\n\n8", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "žaloba-späťvzatie", "návrh-zjavne neopodstatnený", "exekúcia-exekučné konanie", "rozhodnutie-zákonnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "0da873b2-5c70-42a0-bfb2-2bf9f80f7301:0d497b84-f06d-4fde-8aaf-6870bf285a02", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2015:2513211225.1", "spisova_znacka": "11Co/431/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trnava sp. zn. 11Co/431/2014 z 21. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2015-04-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2015:2513211225.1"}], "citovane_v": []}