{"guid": "ussr:13a9cdb1-2956-41a5-b587-7490a09f2d9f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.140.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 140/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 140/2015 z 10. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 10. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 140/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.140.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-03-10", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/13a9cdb1-2956-41a5-b587-7490a09f2d9f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.140.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.140.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.140.2015.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 140/2015­16\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť SENION, n. o.,\nUlica S. Chalupku 1B/9823, Martin, zastúpenej advokátom Mgr. Richardom Karkóom,\nSad na Studničkách 1029/32, Žilina, vo veci namietaného porušenia jej základného práva\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline\nsp. zn. 13 Cob 174/2013 z 28. mája 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť SENION, n. o., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n19. septembra 2014 faxom a 23. septembra 2014 poštou doručená sťažnosť SENION, n. o.\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského\nsúdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 13 Cob 174/2013 z 28. mája 2014 (ďalej aj\n„napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že obchodná spoločnosť\n(ďalej len „navrhovateľ“), sa návrhom podaným 30. januára 2012 domáhala vypratania\nnehnuteľností v jej vlastníctve voči obchodnej spoločnosti\n\n(ďalej\n\nlen „odporca v prvom rade“), a voči sťažovateľovi (ďalej spolu len „odporcovia“).\nNavrhovateľ a odporca v 1. rade uzavreli 1. júla 2010 nájomnú zmluvu k predmetným\nnehnuteľnostiam na dobu určitú – do 31. decembra 2010. Uvedený nájomný\nvzťah bol dvakrát predĺžený na základe § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka – prvýkrát\ndo 30. júna 2011 a následne do 31. decembra 2011, keďže navrhovateľ ako vlastník nepodal\nv zákonnej lehote návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde. Nájomný vzťah bol ukončený\n31. decembra 2011.\nNavrhovateľ uzavrel 15. januára 2012 nájomnú zmluvu s obchodnou spoločnosťou\n(ďalej len „nájomca“), ktorej obsahom je prenájom predmetných\nnehnuteľností.\nPredmetné nehnuteľnosti boli 30. marca 2012 zaradené do súpisu majetku úpadcu –\nobchodnej\n\nspoločnosti\n(ďalej len „úpadca“), ako majetok tretej osoby zabezpečujúci\n\nzáväzok úpadcu. Následne úpadca − v zastúpení správkyňou konkurznej podstaty\n− uzavrel 1. júna 2012 nájomnú zmluvu so sťažovateľom,\nktorej obsahom je prenájom predmetných nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľa.\nUznesením Okresného súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 28 R 1/2013\nz 12. marca 2014 bol na majetok navrhovateľa vyhlásený konkurz. Správca konkurznej\n\n2\n\npodstaty\n\na následne\n\noznámili, že súhlasia\n\ns pokračovaním v napadnutom konaní.\nO návrhu navrhovateľa rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 11 Cb 25/2012­98\nz 18. januára 2013 tak, že zaviazal sťažovateľa vypratať predmetné nehnuteľnosti. Návrh\nvoči odporcovi v 1. rade zamietol.\nProti rozsudku okresného súdu podali odvolanie navrhovateľ aj sťažovateľ, o ktorých\nrozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom č. k. 13 Cob 174/2013­284 z 28. mája 2014\ntak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.\nSťažovateľ namieta, že napadnutý rozsudok krajského súdu v spojení s rozsudkom\nokresného súdu zvýhodňuje správkyňu konkurznej podstaty navrhovateľa oproti správkyni\nkonkurznej podstaty úpadcu v tom, že jej dáva právo vypratať nehnuteľnosti, ktoré\nsú zapísané len v súpise majetku úpadcu podľa § 76 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o konkurze“). Podľa sťažovateľa správkyňa konkurznej podstaty\nnavrhovateľa nie je oprávnená nakladať s majetkom, ktorý nie je súčasťou súpisu podstát,\nt. j. nie je oprávnená ani vypratať predmetné nehnuteľnosti. Z týchto skutočností sťažovateľ\nodvodzuje aj záver, že správkyňa konkurznej podstaty navrhovateľa nemala ani aktívnu\nvecnú legitimáciu na podanie návrhu na vypratanie nehnuteľnosti.\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:\n„Spísaním majetku do súpisu konkurznej podstaty sa právne relevantným spôsobom\nustaľuje otázka, čo všetko tvorí konkurznú podstatu. To znamená, že sa určuje rozsah\nmajetku, s ktorým je správca oprávnený nakladať, prípadne ho speňažiť. Súpis konkurznej\npodstaty plní zabezpečovaciu funkciu v tom smere, že iná osoba ako správca nemôže\ns majetkom disponovať od momentu, čo je spísaný. Z toho dôvodu nie je možné, aby správca\nnakladal aj s iným majetkom, prípadne nie je možné, aby boli iné osoby obmedzené\nnakladať s majetkom v zmysle § 76 ods. 1 posl. veta, pokiaľ nie je zapísaný do súpisu.\n\n3\n\n... správu majetku podliehajúcemu konkurzu vykonáva v zmysle ust. § 86 ods. 1...\nzákona o konkurze... správca konkurznej podstaty. V danom prípade je nepochybné,\nže realizovanie vypratania nehnuteľnosti je výkonom správy majetku, a preto aktívne\nlegitimovaný na podanie žaloby o vypratanie nehnuteľnosti by mal byť výlučne správca,\nktorý má predmetné nehnuteľnosti zapísané v súpise a nie správca, ktoré ich v súpise\nzapísané nemá. Súd nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu nesprávne právne vyhodnotil\na svojvoľne vykladal na zistený skutkový stav aplikované zákonné ustanovenia.\n... dodnes podľa informácií sťažovateľky o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty\n[úpadcu]... právoplatne rozhodnuté nebolo...\nPokiaľ ide o argumentáciu súdu, že správkyňa konkurznej podstaty [úpadcu]...\nnemala aj napriek zapísaniu predmetných nehnuteľností do svojho súpisu konkurznej\npodstaty právo tieto nehnuteľnosti prenajať, nakoľko tieto nie sú vlastným majetkom\núpadcu, ale majetkom zabezpečujúcim záväzky úpadcu, sťažovateľka uvádza (okrem zrejmej\nskutočnosti, že takáto otázka je pre sťažovateľku irelevantná..., že zákon síce zveruje\ndo pôsobnosti správcu výslovne možnosť konať v mene tretej osoby pri speňažovaní\nmajetku, čo však neznamená, že správca konkurznej podstaty by nemohol prenajať\nnehnuteľnosti vo vlastníctve tretej osoby, keďže môže ako jediná osoba uskutočňovať\n(logicky) správu majetku zapísanú do súpisu konkurznej podstaty. Vlastník veci nie je podľa\nžiadneho ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii oprávnený spravovať majetok\npodliehajúci konkurzu, a teda ani žiadať vypratanie nehnuteľnosti, ktoré spravuje správca\nkonkurznej podstaty. Takéto oprávnenie by bolo v rozpore s účelom zákona, ktorý toto\noprávnenie zveruje výlučne správcovi konkurznej podstaty (§ 86 z. č. 7/2005 Z. z...), ktorý\nmá majetok zaradený v súpise. Súd nerešpektoval účel zákona, pričom vychádzal najmä\nz doslovného znenia ustanovenia § 79 ods. 2 ZKR, ktoré nemôže obmedzovať správcu\npri správe majetku podliehajúcemu konkurzu, ktorý je vo vlastníctve tretej osoby.\nPri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné\nvychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného\nustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho... odchýliť v prípade,\nkeď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka\nústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov...\n4\n\nSúd sa teda nevyporiadal s námietkou sťažovateľa, podľa ktorej navrhovateľ\n(resp. správca konkurznej podstaty, ktorý tento majetok nemá ani v svojom súpise majetku)\nako vlastník veci nie je oprávnený predmetné nehnuteľnosti spravovať namiesto správkyne\nkonkurznej podstaty, ktorá predmetné nehnuteľnosti v súpise zapísané má, a teda ani\nnemôže mať aktívnu legitimáciu v konaní o vypratanie týchto nehnuteľností.“\nSťažovateľ vo svojej argumentácii poukazuje na to, že napadnutý rozsudok krajského\nsúdu je v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“), pričom konkrétne uvádza uznesenie sp. zn. 4 M Cdo 23/2008\nz 21. decembra 2009. Sťažovateľ tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozsudku v tomto\nsmere je „nepostačujúce, nakoľko predmetné rozhodnutie sa vzťahuje k právnemu\nposúdeniu absolútnej neplatnosti právneho úkonu Nájomnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2012\npodľa § 37 ods. 2 Občian. zákonníka, a teda či uzavretie Nájomnej zmluvy s\nzo dňa 15. 01. 2012 spôsobilo, že plnenie z Nájomnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2012\nbolo objektívne nemožné, a teda Nájomná zmluva zo dňa 01. 06. 2012 bola absolútne\nneplatná. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 z 21. 12. 2009... jednoznačne\nvyplýva, že objektívna nemožnosť plnenia daná nebola, a teda zmluva nemôže byť z toho\ndôvodu absolútne neplatná. Krajský súd jednoducho uviedol, že predmetné rozhodnutie\nsa na uvedený prípad nevzťahuje, čo zdôvodnil najmä tým, kedy došlo k uzavretiu Nájomnej\nzmluvy s\n\n, čo v danom prípade nebolo podstatné. Krajský súd tak\n\nsvojvoľne rozhodol v rozpore s ustálenou judikatúrou, ktorá sa na daný prípad jednoznačne\nvzťahovala.“.\nNa tomto základe sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n... Základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... a podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru... rozsudkom Krajského súdu Žilina zo dňa 28. 05. 2014, č. kon. 13\nCob/174/2013 porušené bolo.\n... Rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 28. 05. 2014, č. kon. 13 Cob/174/2013\nzrušuje a vec vracia Krajskému súdu Žilina na ďalšie konanie.\n\n5\n\nKrajský súd Žilina je povinný zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov právneho\nzastúpenia (v sume 340,90 €, pozn.) na účet advokáta... do 2 mesiacov od právoplatnosti\nvydaného rozhodnutia.“\nSťažovateľ v sťažnosti tiež navrhuje, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení\npodľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a odložil vykonateľnosť\nnapadnutého rozsudku krajského súdu z 28. mája 2014. Uvádza, že napadnutý rozsudok\nje exekučným titulom, na základe ktorého možno vykonať exekúciu vyprataním. Poukazuje\nna to, že je neziskovou organizáciou, ktorá v predmetných nehnuteľnostiach prevádzkuje\nzariadenie sociálnych služieb, t. j. zariadenie pre seniorov a domov sociálnych služieb.\n„V prípade núteného výkonu touto sťažnosťou napádaných rozhodnutí v rámci\nexekučného konania spôsobom vyprataním nehnuteľnosti, by spolu so sťažovateľom boli\nvykázaní z vypratávaného objektu aj občania, ktorí sú ubytovaní v zariadení sťažovateľa.\nDôsledky, ktoré by nastali prípadnou realizáciou núteného výkonu sťažnosťou napádaných\nrozhodnutí by pre sťažovateľa nebolo možné odstrániť, resp. by bolo možné odstrániť len\ns neprimeranými ťažkosťami, nakoľko občania, ktorým poskytuje sťažovateľ službu, by boli\npo vykázaní nútení požiadať o sociálnu službu iného neverejného poskytovateľa sociálnych\nslužieb.\nSťažovateľ je toho názoru, že odklad vykonateľnosti rozsudku... zo dňa 28. 05. 2014...\nnie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a jeho výkon by neznamenal pre\nnavrhovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám, pri odložení\nvykonateľnosti.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských\n\npráv\n\na\n\nzákladných\n\nslobôd\n6\n\nvyplývajúcich\n\nz\n\nmedzinárodnej\n\nzmluvy,\n\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom\nprerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy\nvo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú\nnáležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže\nústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\naplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\nľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\n7\n\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS\n12/05, I. ÚS 352/06).\nSťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta porušenie základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\nz 28. mája 2014.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom z 28. mája 2014 potvrdil rozsudok okresného\nsúdu. V odôvodnení poukázal na odvolaciu argumentáciu sťažovateľa a, aplikujúc § 219\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, uviedol, že sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku\nokresného súdu. Krajský súd poukázal na relevantné skutkové zistenia, okrem iného na to,\nže sťažovateľ užíval predmetné nehnuteľnosti na základe zmluvy o podnájme uzavretej\ns odporcom v 1. rade, ktorý zanikol spolu so zánikom nájomného vzťahu 31. decembra\n2011. Následne poukázal na relevantné ustanovenia zákona o konkurze (§ 44 ods. 1, § 76\nods. 1, § 79 ods. 1 až 3 a § 86 ods. 1), z ktorých odvodil rozdielny režim týkajúci sa majetku\núpadcu a majetku tretej osoby, ktorý podlieha konkurzu, a tiež aj rozdielny rozsah\noprávnení správcu konkurznej podstaty vo vzťahu k tomuto majetku. V rámci týchto úvah sa\nzaoberal aj otázkou aktívnej vecnej legitimácie vlastníka majetku po zápise tohto majetku\ndo súpisu podstát v konkurznom konaní. V tejto súvislosti uviedol:\n„V súvislosti s odvolacím dôvodom žalovaného v 2/ rade, a to námietky nedostatku\naktívnej legitimácie žalobcu, po zápise predmetných nehnuteľností do súpisu majetku SKP\nzo dňa 30. 3. 2012 s odkazom na ust. § 86 ods. 1 ZKR, uvádza\nvo všeobecnosti krajský súd, že súpis je možné kvalifikovať ako inú právnu skutočnosť, ktorá\nspôsobuje určené právne následky. Zápisom majetku do súpisu nastávajú právne účinky\nvoči samotnému správcovi a tretím osobám. Len čo bol majetok zapísaný do súpisu, iná\nosoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo\nk cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu (§ 76 ods. 1 ZKR). Tieto\n8\n\nprávne účinky sa týkajú tak majetku úpadcu, ako aj majetku tretích osôb, bez ohľadu na to,\nči bol majetok do súpisu zapísaný oprávnene alebo neoprávnene. To, že sa majetok tretej\nosoby zapíše do súpisu, však neznamená, že by správca v dôsledku toho nadobudol\noprávnenie s ním nakladať v tom rozsahu, ako je to v prípade majetku, ktorý patrí úpadcovi\n(§ 44 ods. 1 ZKR). Zákon o konkurze a reštrukturalizácii v tomto smere zveruje\ndo pôsobnosti správcu len možnosť konať v mene tretej osoby pri speňažení majetku. Teda\noprávnenie odplatne previesť majetok tretej osoby. Je potrebné zvýrazniť, že len čo je\nmajetok zapísaný do súpisu, tretia osoba nesmie ďalej majetok previesť na iného, dlhodobo\nprenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho likviditu alebo\nhodnotu. Je zrejmé, že z ust. § 79 ods. 3 ZKR vyplýva, že majetok tretej osoby podlieha\nkonkurzu len potiaľ, pokiaľ zabezpečuje záväzok úpadcu. K poukazu žalovaného v 2/ rade\nna ust. § 86 ods. 1 ZKR sa zvýrazňuje, že pri výkone správy majetku podliehajúceho\nkonkurzu je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou (§ 7 ZKR), ktorú by mal\nvykonávať tak, aby, pokiaľ to bolo možné rozumne očakávať, došlo k zhodnoteniu tohto\nmajetku. Vyhlásením konkurzu prechádzajú na správcu dispozičné oprávnenia len z úpadcu,\nnie z tretích osôb, a v prípade, že sa majetok tretej osoby zapíše do súpisu, dispozičné\noprávnenia (v obmedzenom rozsahu) nadobúda až po tomto zápise (§ 79 ods. 2 ZKR). Zápis\ndo súpisu v zmysle ust. § 79 ods. 1 ZKR neznamená nadobudnutie vlastníckeho práva, ale\nlen obmedzenie práva tretej osoby k tomuto zapísanému majetku. To znamená, že pokiaľ\npredmetné nehnuteľnosti boli zapísané do konkurznej podstaty, nie je možné vyhodnotiť\nprávne účinky zápisu do konkurznej podstaty správcom s účinkami konštitutívnymi,\npredmetný zápis nie je listinou osvedčujúcou vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam,\nale len právo (obmedzené) nakladať s ním v rozsahu vymedzenom v ust. § 76 ods. 1 ZKR,\nkeďže zákon v zmysle ust. § 79 ods. 2 ZKR zveruje do pôsobnosti správcu možnosť konať v\nmene tretej osoby pri speňažení majetku. Teda v zhode s prvostupňovým súdom i odvolací\nsúd zápis tohto majetku do súpisu nevníma a nehodnotí ako právnu skutočnosť s dôsledkom\nstraty aktívnej legitimácie žalobcu ako vlastníka domáhať sa ochrany svojho\nvlastníckeho práva voči tomu/tým, ktorý/­í podľa do jeho vlastníctva neoprávneným\nužívaním zasahuje/­ú.“\n\n9\n\nNásledne sa krajský súd vysporiadal s otázkou možnosti navrhovateľa uzavrieť\nnájomnú zmluvu s nájomcom pred súpisom predmetných nehnuteľností a aj prípadnej\npočiatočnej nemožnosti plnenia vyplývajúcej z tejto zmluvy, pričom uviedol:\n„V tejto súvislosti preto súhlasí odvolací súd i so závermi prvostupňového súdu\nvo vzťahu k platnosti Nájomnej zmluvy uzatvorenej dňa 15. 1. 2012 žalobcom ako\nvlastníkom so spoločnosťou\n\nako nájomcom (č. l. 38­40 spisu). Len\n\nna doplnenie uvádza, že predmetná zmluva bola uzatvorená s účinnosťou od 01. 02. 2012\n(čl. VII. bod 1. zmluvy), s dohodnutým časom dočasného užívania na dobu určitú,\na to od 01. 02. 2012 do 31. 12. 2017 (Čl. II. bod 1. predmetnej zmluvy). K uzatvoreniu tohto\nzmluvného vzťahu došlo v dobe pred zápisom dotknutých nehnuteľností do súpisu,\nt. j. v čase, keď žalobca ako vlastník veci bol v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka\noprávnený s vecou nakladať bez obmedzenia. Pre úplnosť, k žalovaným v 2/ rade v odvolaní\nnamietanej neplatnosti Nájomnej zmluvy zo dňa 15. 01. 2012, pre počiatočnú nemožnosť\nplnenia na strane žalobcu, a to nemožnosť faktického plnenia povinností z nájmu,\ntak odkazuje krajský súd na závery vyslovené v rozhodnutí NS SR sp. zn. 4 M Cdo 23/2008\nzo dňa 21. 12. 2009, na ktoré poukazoval sám v podanom odvolaní, so zvýraznením\ndohodnutého vzniku účinkov nájmu mesiac od uzatvorenej zmluvy, t. j. od 01. 02. 2012.\nAk žalobca nesplnil povinnosť vyplývajúcu z ust. 664 Občianskeho zákonníka, tak tretia\nosoba ako nájomca sa môže domáhať svojich práv v zmysle ust. § 673, § 674, a § 679\nods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.“\nKrajský súd tiež posudzoval otázku platnosti nájomnej zmluvy z 1. júna 2012,\nmožnosť aplikácie uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 v prerokúvanej veci\na otázku oprávnenia správcu konkurznej podstaty úpadcu uzavrieť predmetnú nájomnú\nzmluvu. V týchto súvislostiach uviedol:\n„Ako bolo už vyššie krajským súdom uvedené, samotná aktívna legitimácia žalobcu\nna podanie žaloby o vypratanie však nemá za následok, že nárok žalobcu na požadovanú\nochranu je už tým bez ďalšieho opodstatnený, pretože žalovaný/­í totiž môže/­u mať právo\nna užívanie veci, právo na zasahovanie do vlastníctva žalobcu, ak vykonáva/­jú oprávnenia\nvyplývajúce okrem iného i z platných zmlúv. Preto správne prvostupňový súd, vzhľadom na\n10\n\nžalobcom vznesenú námietku absolútnej neplatnosti Nájomnej zmluvy uzavretej medzi\nkonajúcou\n,\n\nsprávkyňou\n\nkonkurznej\n\npodstaty\n\núpadcu\n\n(prenajímateľ)\n\na žalovaným v 2/ rade ako nájomcom zo dňa 01. 06. 2012 (č. l. 31­33 spisu) podľa ust. § 37\nods. 2 Občianskeho zákonníka, prejudiciálne posudzoval platnosť predmetnej zmluvy.\nV tejto súvislosti odvolaciu námietku žalovaného v 2/ rade, že nebolo možné okresným\nsúdom prejudiciálne posudzovať platnosť Nájomnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2012 z dôvodu,\nže\n\nnebola účastníkom tohto konania, odvolací súd s odkazom\n\nna Rč. 53/1999, podľa ktorého v konaní, v ktorom sa žalobca domáha vypratania\nnehnuteľností, môže súd predbežne posúdiť otázkou platnosti zmlúv, aj keď účastníkmi\nkonania nie sú všetky osoby, ktoré zmluvu uzavreli, a uznesenie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky z 30. septembra 2002, sp. zn. 2 Cdo 105/02 veta pred bodkočiarkou,\npodľa ktorého otázku platnosti nájomnej zmluvy môže súd v konaní o vypratanie\nnehnuteľnosti nebytových priestorov riešiť ako otázku predbežnú, zhodnotil so záverom jej\nnedôvodnosti.\nK ďalšiemu odvolaciemu dôvodu, a to nesprávnemu právnemu posúdeniu absolútnej\nneplatnosti právneho úkonu Nájomnej zmluvy zo dňa 01. 06. 2012 podľa § 37 ods. 2\nObčianskeho zákonníka okresným súdom s odkazom na rozpor s ustálenou judikatúrou,\nnapr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 zo dňa 21. 12. 2009, je potrebné uviesť,\nže v danej sporovej veci sa jednalo o odlišný prípad. V konaní bolo preukázané, že žalobca\nv postavení vlastníka po podaní žaloby voči žalovaným v 1/ a v 2/ rade, o vypratanie\nnehnuteľností z dôvodu jej užívania žalovaným v 1/ rade a z opatrnosti i žalovaným v 2/\nrade po zániku Nájomnej zmluvy zo dňa 01. 07. 2010 ku dňu 31. 12. 2011, dňa 15. 01. 2012\nuzavrel Nájomnú zmluvu so spoločnosťou\n\nako nájomcom (č. l. 38­\n\n40 spisu) s účinnosťou od 01. 02. 2012 (Čl. VII. bod 1. zmluvy), ktorou prenechal predmetné\nnehnuteľnosti nájomcovi do dočasného užívania na dobu určitú, a to od 01. 02. 2012\ndo 31. 12. 2017 (Čl. II. bod 1. predmetnej zmluvy). K uzatvoreniu tohto zmluvného vzťahu\ndošlo v dobe pred zápisom dotknutých nehnuteľnosti do súpisu, t. j. v čase, keď žalobca ako\nvlastník veci bol v zmysle ust. § 123 Občianskeho zákonníka oprávnený s vecou nakladať\nbez obmedzenia. K poukazu odvolateľa na rozhodnutia NS SR sp. zn. M Cdo 251/2002,\n11\n\n76/2003, 2 Cdo 271/2004, s tvrdením formálnej neplatnosti žalobcom predloženej,\nnájomnej zmluvy, je potrebné uviesť, že k tomuto tvrdeniu bližšie zdôvodnenie neposkytol,\nlen odkázal na ust. § 3 ods. 2 zákona č. 116/1990 Zb., v ktorej súvislosti zvýrazňuje krajský\nsúd platnú právnu úpravu v ust. § 3 ods. 2 zákona č. 116/90 Zb. s účinnosťou od 01. júla\n2004, teda úpravu platnú v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy medzi žalobcom a tretím\nsubjektom, podľa ktorého nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne\nurčené, naviac, okresný súd sa s otázkou posúdenia nájomnej zmluvy, nie podľa jej\noznačenia, ale obsahu zaoberal, so správnym právnym záverom uzavretia zmluvy o nájme v\nzmysle ust. § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka.\nPokiaľ následne, až po zápise predmetného majetku do súpisu bola dňa 01. 06. 2012\nuzavretá Nájomná zmluva medzi\nkonajúcou\n\n, správkyňou konkurznej\n\npodstaty úpadcu (prenajímateľ) a žalovaným v 2/ rade ako nájomcom zo dňa 01. 06. 2012,\nsprávkyňa konala v rozpore so zásadou, že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než\nsám má. Zvýrazňuje odvolací súd, že právny úkon učinený v rozpore so zásadou, že nikto\nnemôže na druhého previesť viac práv, než sám má, je absolútne neplatný pre nemožnosť\nplnenia; táto neplatnosť pritom pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a od počiatku (ex tunc),\npričom vadu, ktorá neplatnosť spôsobila, nemožno dodatočne nijako zhojiť a takýto právny\núkon teda nemôže byť ani konvalidovaný (rozhodnutie NS ČR sp. zn. 26 Cdo 2470/2008).\nTeda, pokiaľ dňa 01. 06. 2012 správkyňa úpadcu\nuzatvorila so žalovaným v 2/ rade Nájomnú zmluvu, tak\npreviedla na žalovaného v 2/ rade viac práv, než sama mala, keďže na predmetné\nnehnuteľnosti už bola uzavretá dňa 15. 01. 2012 Nájomná zmluva medzi žalobcom a tretím\nsubjektom (rozsudok NS SR sp. zn. 26 Cdo 2470/2008). Je potrebné uviesť, že počiatočná\nnemožnosť právneho úkonu robí právny úkon absolútne neplatným. To, či o počiatočnej\nneplatnosti subjekty právneho úkonu vedeli, či nie, je právne bezvýznamná. Počiatočná\nprávna nemožnosť plnenia z dôvodu nemožnosti plnenia prichádza do úvahy tam, kedy\npredmet plnenia je neuskutočniteľný v dôsledku určitej právnej prekážky v existujúcej dobe\nuskutočneného právneho úkonu, čo v danom prípade nastalo, a to, že SKP úpadcu previedla\nviac práv, než sama mala (nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet).\n12\n\nTeda, ide o stav objektívneho rozporu s právom, či zákonom. V danom prípade,\nak správkyňa\n\nkonkurznej\n\npodstaty,\n\nktorá\n\nnadobudla\n\noprávnenie\n\ns\n\npredmetnými\n\nnehnuteľnosťami nakladať až dňom 30. 03. 2012, bez prihliadnutia na odbornú starostlivosť\nuzavrela Nájomnú zmluvu so žalovaným v 2/ rade dňa 01. 06. 2012, t. j. v čase existencie\na trvania zmluvy o nájme uzavretej medzi žalobcom a tretím subjektom, správne\nprvostupňový súd vyslovil neplatnosť tohto právneho úkonu.“\nPri preskúmavaní napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd vychádzal\nzo svojho\n\nustáleného\n\nprávneho\n\nnázoru,\n\npodľa\n\nktorého\n\nodôvodnenia\n\nrozhodnutí\n\nprvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05,\nIII. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska\npredmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku\nkomplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,\nako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania\n(IV. ÚS 350/09).\nÚstavný súd preto preskúmal aj rozsudok okresného súdu z 18. januára 2013, ktorým\ntento uložil sťažovateľovi povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti. Okresný súd\nv odôvodnení poukazuje na námietku sťažovateľa o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie\nnavrhovateľa, pričom uviedol svoje právne závery, ktoré prezentoval takto:\n„Námietku nedostatku aktívnej legitimácie na podanie takejto žaloby na strane\nnavrhovateľa odporcovia odvodzovali od ustanovenia §­u 76 Zákona o konkurze\na reštrukturalizácii. V priebehu konania totižto bolo preukázané, že predmetné\nnehnuteľnosti správkyňa zapísala do súpisu majetku v konkurznom konaní vedenom voči\nvyššie uvedenému úpadcovi. Zápis majetku podľa §­u 76 ods. 1 ZKR má za následok,\nže potom, ako bol tento majetok do súpisu zahrnutý, iná osoba ako správca nesmie majetok\npreviesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho\nhodnotu alebo likviditu. Tieto právne účinky sa pritom týkajú tak majetku úpadcu, ako\naj majetku tretích osôb bez ohľadu na to, či bol majetok do súpisu zapísaný oprávnene\nalebo neoprávnene. Tieto následky nastávajú okamihom, kedy dôjde k zápisu majetku\n13\n\ndo súpisu. Toto ustanovenie tak má nepochybne za následok výrazné obmedzenie\nnavrhovateľa ako vlastníka vo vzťahu k možnosti nakladať s predmetom jeho vlastníckeho\npráva, ktorý bol zapísaný do súpisu majetku podstaty. Obmedzenie sa však týka len\nmožnosti majetok previesť, dlhodobo prenajať alebo na ňom zriadiť vecné práva k cudzej\nveci, či zmenšiť jeho hodnotu. Obmedzenie sa tak nedotýka bežného užívania tohto majetku\nosobou, ktorá je naďalej evidovaná ako vlastník tohto majetku, a zápis majetku do súpisu\npodstaty nemá žiaden vplyv ani na už existujúce záväzkovo­právne vzťahy týkajúce sa tohto\nmajetku. Z vykonaného dokazovanie totižto bolo zistené, že ešte predtým, ako bol majetok\nzapísaný do súpisu podstaty, uzatvoril navrhovateľ ako vlastník tohto majetku nájomnú\nzmluvu s treťou osobou spoločnosťou\n\nNa základe ustanovenia §­u\n\n76 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii teda možno konštatovať výrazné\nobmedzenie dispozičného oprávnenia navrhovateľa ako vlastníka k predmetnému majetku.\nToto ustanovenie však nemá za následok také obmedzenie navrhovateľa ako vlastníka,\nže by stratil aktívnu legitimáciu na uplatnenie svojho vlastníckeho práva voči osobe,\no ktorej tvrdí, že jeho majetok užíva neoprávnene. Navrhovateľ je pritom podľa uzatvorenej\nnájomnej zmluvy povinný prenajímateľovi\n\numožniť užívanie\n\nmajetku, ktorý je predmetom tejto nájomnej zmluvy (čl. IV bod 2 tejto zmluvy). Zápis\npredmetných\n\nnehnuteľností\n\ndo\n\nsúpisu\n\nnemá\n\nna\n\ntúto\n\npovinnosť\n\nnavrhovateľa\n\nako prenajímateľa žiaden vplyv. V prípade nesplnenia povinnosti predmet nájmu odovzdať\nnájomcovi môže nájomca voči navrhovateľovi uplatňovať právo na zaplatenie zmluvnej\npokuty podľa čl. VI bod 18 zmluvy a nájomcovi tiež vzniká právo zmluvu vypovedať\n(čl. VI bod 14 zmluvy).\nNa základe uvedeného je súd potom toho názoru, že zapísanie majetku patriaceho\nnavrhovateľovi do súpisu podstaty v konkurznom konaní nemá za následok stratu aktívnej\nlegitimácie navrhovateľa na podanie žaloby o vypratanie veci, ktorou sa navrhovateľ\nako vlastník domáha ochrany svojho vlastníckeho práva voči osobe, ktorá do tohto práva\nužívaním predmetných nehnuteľností neoprávnene zasahuje.“\nOkresný súd v ďalšej časti odôvodnenia poukázal na námietku sťažovateľa,\nže predmetné nehnuteľnosti užíva na základe nájomnej zmluvy, a tiež na námietku\n14\n\nnavrhovateľa, že táto zmluva je podľa neho neplatná. Čo sa týka týchto skutočností, okresný\nsúd uviedol:\n„Ako už bolo uvedené vyššie, z vykonaných dôkazov bolo zistené, že navrhovateľ\npo ukončení nájomného vzťahu s odporcom v rade 1/ uzatvoril dna 15. 01. 2012 nájomnú\nzmluvu ohľadom týchto nehnuteľností s nájomcom\n\nNásledne boli\n\ntieto nehnuteľnosti zapísané do podstaty úpadcu v konkurznom konaní a správkyňa dňa\n01. 06. 2012 uzatvorila na tieto nehnuteľnosti ďalšiu nájomnú zmluvu. V tejto súvislosti\ntreba poukázať na ustanovenie §­u 76 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, Z tohto\nustanovenia totižto nevyplýva, že by samotná skutočnosť, že predmetné nehnuteľnosti boli\nspísané do súpisu majetku v konkurznom konaní, mala akýkoľvek vplyv na právne vzťahy\ntýkajúce sa tohto zapisovaného majetku. Preto samotný zápis do podstaty, nemal žiaden\nvplyv na nájomnú zmluvu, ktorá bola platne uzatvorená vlastníkom týchto nehnuteľností dňa\n15. 01. 2012, teda v čase, kedy navrhovateľ ešte nebol obmedzený vo svojom dispozičnom\noprávnení zápisom svojho majetku do súpisu podstaty. K tomuto obmedzeniu došlo\naž neskôr a až po zápise majetku do podstaty by už navrhovateľ nemohol uzatvoriť nájomnú\nzmluvu, nakoľko oprávnenie uzatvoriť takúto zmluvu zápisom nehnuteľností do podstaty\nprešlo na správkyňu. Súd preto dospel k záveru, že Nájomná zmluva uzatvorená dňa\n15. 01. 2012 zápisom prenajatých nehnuteľností do súpisu majetku podstaty nebola nijakým\nspôsobom dotknutá.\nSúd sa potom zaoberal námietkou navrhovateľa podľa §­u 37 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka, a teda námietkou počiatočnej právnej nemožnosti plnenia vo vzťahu k nájomnej\nzmluve uzatvorenej správkyňou. Počiatočná nemožnosť plnenia je upravená v citovanom\nustanovení §­u 37 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Zákonným dôsledkom počiatočnej\nnemožnosti plnenia právneho úkonu je jeho absolútna neplatnosť. Nie je pritom podstatné,\nči o počiatočnej nemožnosti plnenia subjekty právneho úkonu v dobe jeho vzniku vedeli\nalebo nevedeli. Na právny úkon, ktorého predmetom je od počiatku nemožné plnenie,\nsa hľadí tak, akoby nikdy platne nevznikol. Pre posúdenie, či sa jedná o počiatočnú alebo\nnáslednú nemožnosť plnenia podľa §­u 575 Občianskeho zákonníka je rozhodujúce, aký bol\nstav v čase vzniku právneho úkonu. Následná nemožnosť plnenia nastáva až dodatočne\npo vzniku právneho úkonu, kdežto počiatočná nemožnosť plnenia musí byť daná už v dobe\n15\n\njeho vzniku. Počiatočnú nemožnosť plnenia pritom možno rozlišovať na nemožnosť faktickú\na nemožnosť právnu. Tak právna ako aj faktická počiatočná nemožnosť plnenia\nmá za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu\nsp. zn. 25 Cdo/1569/2001). Právna nemožnosť plnenia nastáva v prípade, kedy v okamihu\nuskutočnenia právneho úkonu existuje právna prekážka brániaca tomu, aby sa úkon stal\nplatným. Touto prekážkou však nemožno chápať napr. nedovolenosť právneho úkonu podľa\n§­u 39 Občianskeho zákonníka. V právnej teórii sa pritom ako modelový príklad uvádza\npráve uzatvorenie nájomnej zmluvy v situácii, kedy už prenajímaná vec bola skôr prenajatá\ntretej osobe. Takáto nájomná zmluva je potom od počiatku neplatná. O rovnakú situáciu\nsa jedná aj vo vzťahu medzi účastníkmi. Ako už bolo uvedené vyššie, v konaní súd zistil,\nže 15. 01. 2012 bola uzatvorená platná Nájomná zmluva medzi navrhovateľom ako\nvlastníkom a treťou osobou. Následne síce prenajímané nehnuteľnosti boli spísané\ndo majetku podstaty, avšak samotný zápis do majetku nemal žiaden vplyv na existenciu,\ntrvanie, či zánik právnych vzťahov, ktoré k tomuto majetku vznikli pred jeho zápisom\ndo podstaty. Na správkyňu podľa zákona prešlo právo tento majetok dlhodobo prenajímať,\navšak uzatvoreniu ďalšej nájomnej zmluvy bránila počiatočná právna nemožnosť plnenia\nspočívajúca v tom, že prenajímané nehnuteľnosti už skôr boli prenajaté ich vlastníkom\nna základe platnej nájomnej zmluvy tretej osobe.\nMožno preto konštatovať, že plnenie, ku ktorému sa správkyňa zaviazala,\nje v dôsledku právnej prekážky spočívajúcej v existencii inej skôr uzatvorenej nájomnej\nzmluvy, právne nemožné, pričom táto prekážka bola daná už v čase uzavretia nájomnej\nzmluvy správkyňou. Neplatnosť právneho úkonu podľa §­u 37 ods. 2 Občianskeho\nzákonníka je pritom neplatnosťou absolútnou, a to bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti\nniekto v konaní dovolal. Rozhodné nie je ani to, či prípadne došlo k vydaniu súdneho\nrozhodnutia určujúceho, že takýto právny úkon je neplatný. Súd na takúto okolnosť\nv podobe absolútnej neplatnosti právneho úkonu prihliada ex offo, teda aj bez námietky\ndotknutého účastníka.\nNa základe uvedených skutočností potom súd dospel k záveru, že zmluva uzatvorená\nsprávkyňou ako prenajímateľom a s odporcom v rade 2/ ako nájomcom je pre počiatočnú\nprávnu nemožnosť plnenia absolútne neplatným právnym úkonom. V priebehu súdneho\n16\n\nkonania pritom medzi účastníkmi bolo nesporné, že odporca v rade 2/ predmetné\nnehnuteľnosti patriace navrhovateľovi naďalej užíva. Ak na takéto užívanie na strane\nodporcu v rade 2/ nie je daný žiadny právny dôvod, je uplatnený nárok navrhovateľa ako\nvlastníka na vypratanie týchto nehnuteľností voči odporcovi v rade 2/ v celom rozsahu\nskutkovo a právne dôvodný. Preto súd návrhu navrhovateľa voči odporcovi v rade 2/\nvyhovel a uložil mu povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti, do 3 dní od právoplatnosti\nrozsudku.“\nZ citovaného vyplýva, že konajúce súdy sa vysporiadali s námietkou sťažovateľa\no nedostatku aktívnej vecnej legitimácie navrhovateľa s tým, že uvedené právne závery\nmožno aplikovať aj na aktívnu vecnú legitimáciu správkyne konkurznej podstaty\nnavrhovateľa. Rovnako tak sa konajúce súdy zaoberali aj otázkou neplatnosti nájomnej\nzmluvy z 1. júna 2012, ktorú uzavrel sťažovateľ so správkyňou konkurznej podstaty úpadcu.\nKrajský súd sa tiež vysporiadal aj s námietkou sťažovateľa týkajúcou sa právnych záverov,\nktoré vyslovil najvyšší súd v uznesení sp. zn. 4 M Cdo 23/2008 z 21. decembra 2009.\nNajvyšší súd v uvedenom uznesení poukázal na okolnosti, ktoré považuje v tomto\nsmere za relevantné (napr. dojednanie neskoršieho vzniku nájmu od uzavretia zmluvy,\nmožnosť ukončenia dovtedajšieho nájmu a pod.). Uvedené úvahy však nijako nevylučujú\nzáver, že uzavretie nájomnej zmluvy týkajúcej sa nehnuteľnosti, ktorá je už predmetom\nnájmu, môže byť neplatným právnym úkonom pre právnu nemožnosť plnenia. V tejto\nsúvislosti ústavný súd poukazuje na to, že vo veci, v ktorej rozhodoval najvyšší súd,\nnájomné zmluvy týkajúce sa pozemkov uzatváral vlastník. V prerokúvanom prípade\nnájomnú zmluvu z 15. januára 2012 uzatváral navrhovateľ ako vlastník, pričom nájomnú\nzmluvu z 1. júna 2012 uzatvárala správkyňa konkurznej podstaty úpadcu.\nOkresný súd v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na to, že súpis majetku tretej\nosoby nemá v zásade vplyv na už existujúce právne vzťahy týkajúce sa tohto majetku.\nUvedený právny záver doplnil krajský súd, ktorý poukázal na povinnosť správkyne\nkonkurznej podstaty vykonávať svoju činnosť s odbornou starostlivosťou. Uviedol tiež,\nže v dôsledku existencie nájomnej zmluvy z 15. januára 2012 správkyňa konkurznej\n17\n\npodstaty úpadcu nemala bez ďalšieho právo uzavrieť k tej istej nehnuteľnosti ďalšiu\nnájomnú zmluvu s iným subjektom. Ak tak konala, previedla podľa krajského súdu na iného\nviac práv, ako sama mala. Na tomto základe obstojí právny záver krajského súdu,\nže „v danej sporovej sa jednalo o odlišný prípad“.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že zo zákona o konkurze nemožno\nodvodiť neobmedzené právo správcu konkurznej podstaty vstupovať do existujúcich\nprávnych vzťahov týkajúcich sa majetku tretej osoby, ktorý je predmetom súpisu. Správca\nkonkurznej podstaty teda nemá automaticky právo vypovedať napr. existujúcu nájomnú\nzmluvu týkajúcu sa majetku tretej osoby, ktorý je predmetom súpisu. Z toho dôvodu\nsprávca konkurznej podstaty nemá možnosť v rovnakom rozsahu právne uvoľniť majetok\ntretej osoby pre časovo neskoršiu dispozíciu s rovnakým obsahom, ako ju má samotný\nvlastník. Právny záver konajúcich súdov o neplatnosti nájomnej zmluvy z 1. júna 2012\npre právnu nemožnosť plnenia je jeden z možných výkladov korešpondujúci relevantnej\nprávnej úprave. Tento právny záver nie je arbitrárny, možno k nemu dospieť výkladom\npríslušného ustanovenia zákona o súdnych poplatkoch, a preto je ústavne udržateľný\n(m. m. II. ÚS 124/2011).\nSťažovateľ v sťažnosti tiež poukazuje aj na rozdielnosť prístupu všeobecných súdov k\nrozhodovaniu v obdobných veciach.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoj právny názor, podľa ktorého právne\nzávery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter\nprecedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval\nrozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických\nprípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere\nv spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).\nZ rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Beian v. Rumunsko (č. 1)\nzo 6. 12. 2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobných\n18\n\nveciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade každého\nsúdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva).\nK rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj na úrovni najvyššej súdnej inštancie.\nZ hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila\nako regulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí\nrozdielne právne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach.\nÚstavný súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľa považuje za potrebné zopakovať\nsvoj ustálený právny názor, podľa ktorého mu neprislúcha zjednocovať in abstracto\njudikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z. o\nsúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8 ods. 3,\n§ 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje práve najvyššiemu súdu\n(resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu okrem iných priznáva aj právomoc zaujímať\nstanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05). Práve plénum a kolégiá najvyššieho súdu\nsú oprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného aj legitímne očakávania účastníkov\nsúdnych konaní. Ústavný súd však vzhľadom na to, že nie je súčasťou systému všeobecného\nsúdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ich výklad vyznačuje svojvôľou\na zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má za následok porušenie základného práva\nalebo slobody. Keďže ale ústavný súd v prípade napadnutého rozsudku krajského súdu\nprejav svojvôle, resp. zjavnej neodôvodnenosti nezistil, nepovažoval v danom prípade\nargumentáciu sťažovateľa za spôsobilú na to, aby len na jej základe bolo možné\ntoto rozhodnutie hodnotiť ako ústavne neakceptovateľné a neudržateľné.\nSkutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu ako odvolacieho\nsúdu nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo\narbitrárnosti tohto názoru a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny\nnázor svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným\n19\n\nsúdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia\npríslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa názoru ústavného\nsúdu predmetný právny výklad príslušných ustanovení zákona o konkurze a Občianskeho\nzákonníka krajským súdom ako odvolacím súdom takéto nedostatky nevykazuje.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd sťažnosť už pri jej predbežnom\nprerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch\nsťažovateľa v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 10. marca 2015\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty", "návrh-zjavne neopodstatnený", "aplikácia právnych noriem-súladná", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a2c45aaf-d2f6-453f-9796-d12e80c93bc9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 124/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 124/2011 z 30. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-30", "citacie_n": 1604, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a2c45aaf-d2f6-453f-9796-d12e80c93bc9"}, {"guid": "ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 350/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 2595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:391126de-1994-4744-87c1-58d55b2cef93"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "dab14f38-8a1e-4a30-9e90-55584cbcabd3:d8f5febf-9396-4e9d-a9ef-5d97af475f1f", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5112203060.5", "spisova_znacka": "13Cob/174/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/174/2013 z 27. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-05-27", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5112203060.5"}, {"guid": "186d54ba-3197-481a-aad5-2eb334ee8109:42863e4a-bd19-49f7-8bb0-2a2b8c28876d", "ecli": null, "spisova_znacka": "11Cb/25/2012", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 11Cb/25/2012 z 16. 3. 2012", "sud": "Okresný súd Dunajská Streda", "datum_vydania": "2012-03-16", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/186d54ba-3197-481a-aad5-2eb334ee8109:42863e4a-bd19-49f7-8bb0-2a2b8c28876d"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:fc5cdf5f-f8f0-4bd9-90ab-8c8520c2cf30", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2019:2.US.180.2019.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 180/2019", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 180/2019 z 3. 7. 2019", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2019-07-03", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2019:2.US.180.2019.1"}, {"guid": "ussr:0a56bef5-602a-4e06-8b70-537eff57a1b7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.406.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 406/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 406/2018 z 13. 11. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-11-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.406.2018.1"}, {"guid": "7f762c56-281e-4963-9380-f9e1609dbf46:415dbdf4-cf50-4796-836e-a2ba23b14b98", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:1118211435.2", "spisova_znacka": "4Obo/19/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/19/2018 z 17. 12. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-12-17", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:1118211435.2"}, {"guid": "405e50dd-c8c1-48d8-9b7b-0f4a8127c130:10a3be41-2d82-44cc-88fe-7ca13c765f62", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6115221434.3", "spisova_znacka": "43CoKR/17/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/17/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6115221434.3"}, {"guid": "405e50dd-c8c1-48d8-9b7b-0f4a8127c130:7eabefee-9405-4deb-b4b8-91365a82d092", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6115221434.3", "spisova_znacka": "43CoKR/17/2019", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/17/2019 z 20. 11. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-11-20", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6115221434.3"}]}