{"guid": "ussr:90a6e84c-a98c-43d3-b89f-d00467b043f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.144.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 144/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 144/2015 z 20. 8. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 20. augusta 2015, sp. zn. II. ÚS 144/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.144.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-08-20", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/90a6e84c-a98c-43d3-b89f-d00467b043f1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.144.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.144.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.144.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 144/2015­52\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o sťažnosti\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Augustínom\nTomášom, Floriánska 16, Košice, ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní\nvedenom pod sp. zn. 14 C 936/2000, za účasti Okresného súdu Košice I, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 936/2000\nporušené boli.\n2.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 € (slovom\n\nštyritisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\n3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy konania\n\nv sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet advokáta\nJUDr. Augustína Tomáša, Floriánska 16, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti\ntohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2014\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie\n\nsvojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)\nv konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 936/2000 a postupom Krajského súdu v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 CoD 50/2011.\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že\n\n(ďalej aj „poručiteľka“) podala\n\n4. februára 1997 návrh, ktorým sa domáhala neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorej predmetom\nbol prevod vlastníckeho práva k bytu, proti odporcom\n.\n\na\n\n13. mája 2000 zomrela, na základe čoho začalo konanie\n\no dedičstve vedené okresným súdom pod sp. zn. 23 D 452/2000.\n„Dňa 23. 08. 2000 bolo uskutočnené konanie na notárskom úrade, pri ktorom boli\núčastníci oboznámení s obsahom závetu poručiteľky\nnotárom\n\n. Zo závetu vyplynulo, že jediným dedičom všetkého\n\nmajetku poručiteľky je\n\n... Do dedičského konania sa prihlásili aj príbuzné\n\nporučiteľky, a to\n,\n.\n\n2\n\n. Závet bol spísaný\n\n, rod.\n, rod.\n\n, ako splnomocnená zástupkyňa\nneter poručiteľky a závetná dedička\n\nPrávna zástupkyňa\n\n, p.\n\nnamietla neplatnosť závetu\n\nz dôvodov, že v závete bolo uvedené, že všetok svoj majetok poručiteľka odkázala\n, pričom byt na\nNa tomto základe\n\npredala už predtým iným osobám.“\n(ďalej len „navrhovateľka“) podala 20. októbra\n\n2000 okresnému súdu proti sťažovateľke návrh na určenie neplatnosti závetu poručiteľky\nzriadeného vo forme notárskej zápisnice.\nKonanie o dedičstve po poručiteľke bolo prerušené, rovnako tak bolo prerušené\nkonanie o neplatnosť kúpnej zmluvy.\nO návrhu rozhodol okresný súd rozsudkom č. k. 14 C 936/2000­217 z 29. septembra\n2006 tak, že ho zamietol.\nProti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, o ktorom rozhodol krajský\nsúd rozsudkom č. k. 9 CoD 130/2006­259 z 12. novembra 2007 v spojení s dopĺňacím\nrozsudkom č. k. 9 CoD 130/2007­262 z 19. novembra 2007 tak, že zmenil rozsudok\nokresného súdu a určil, že závet napísaný notárom\n\n17. júla 1997\n\nv listine označenej ako notárska zápisnica sp. zn. N 199/97, Nz 196/97 je neplatný, a určil,\nže navrhovateľka je dedičkou po poručiteľke.\nProti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka dovolanie, o ktorom rozhodol\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn.\n4 Cdo 98/2008 zo 17. februára 2010 tak, že zrušil rozsudok krajského súdu v spojení\ns dopĺňacím rozsudkom a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd po vrátení veci\nrozhodol uznesením sp. zn. 9 CoD 41/2010 z 30. decembra 2010 tak, že zrušil rozsudok\nokresného súdu z 29. septembra 2006 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nOkresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo 6. mája 2011 tak, že návrh zamietol.\nProti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka, o ktorom rozhodol krajský súd\n3\n\nuznesením č. k. 9 CoD 41/2010­300 z 28. júna 2013 tak, že napadnutý rozsudok okresného\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nOkresný súd po vrátení veci rozhodol rozsudkom č. k. 14 C 936/2000­383\nz 21. januára 2014 tak, že určil, že špecifikovaný závet poručiteľky je neplatný. Ďalším\nvýrokom určil, že navrhovateľka, ktorá zomrela 2. marca 2012, je dedičkou po poručiteľke.\nProti tomuto rozsudku podala sťažovateľka 7. marca 2014 odvolanie, o ktorom\nkrajský súd zatiaľ nerozhodol.\nSťažovateľka namieta porušenie označených práv podľa ústavy a dohovoru v konaní\nvedenom pod sp. zn. 14 C 936/2000, pričom poukazuje na dĺžku konania, ktorú považuje\nza neakceptovateľnú. V sťažnosti ďalej namieta neefektívny postup okresného súdu\nv napadnutom konaní, pričom vo svojej argumentácii poukazuje na zmeny dôvodov, ktoré\nnavrhovateľka vo svojich podaniach v priebehu konania uskutočnila. Neefektívnosť\nv postupe konajúceho súdu sa podľa sťažovateľky prejavila v tom, ako okresný súd reagoval\nna zmenenú argumentáciu navrhovateľky, a aj v tom, aké dôvody boli základom\njednotlivých rozhodnutí okresného súdu, prípadne krajského súdu. Sťažovateľka v týchto\nsúvislostiach v sťažnosti uvádza:\n«... ako dôvod neplatnosti uvádzala žalobkyňa správanie sťažovateľky k nebohej,\nktorá ju podľa názoru žalobkyne obmedzovala na osobnej slobode, ohrozovala jej zdravie\nslabou výživou, neposkytovala stálu opateru, zanedbala starostlivosť pri zlomenine\naž po vzniknuté preležaniny a spôsobila dehydratáciu organizmu.\nDôvody uvádzané v žalobe sami o sebe nemohli vyvolať neplatnosť závetu...\n... došlo k zmene žaloby v tom smere, že závet mal byť neplatný z dôvodu\nnespôsobilosti poručiteľky na spísanie takéhoto závetu.\nPo znaleckom dokazovaní, v ktorom súdna znalkyňa\nuviedla, že menovaná z psychiatrického hľadiska bola spôsobilá spísať závet\na bola spôsobilá posúdiť následky svojho konania a ovládať svoje konanie pri podpise\nzávetu..., žalobkyňa ... napadla neobjektívnosť znaleckého posudku a do konania predložila\n4\n\nznalecký posudok zo dňa 30. 04. 2003..., z ktorého súd zistil, že poručiteľka nemohla\nrozpoznať a ovládať dôsledky konania, v dôsledku čoho bol vykonaný kontrolný znalecký\nposudok vypracovaný\n\nktorý pripúšťal možnosť ovplyvnenia konania\n\nporučiteľky.\nNa základe toho bolo nariadené ďalšie znalecké dokazovanie ústavom LF UPJŠ, kde\nznalci dospeli k zhodnému názoru o spôsobilosti na právne úkony poručiteľky z pohľadu\nzdravotného stavu.\nPo tom čo bolo ukončené toto rozsiahle dokazovanie žalobkyňa začala namietať\nnevidomosť poručiteľky. Súd vykonával absolútne neefektívne a zbytočne dokazovanie\nohľadom tejto otázky, keďže závet bol spísaný vo forme notárskej zápisnice pred dvoma\nsvedkami a teda bola splnená aj zákonná podmienka formy závetu pre osoby, ktoré nemôžu\nčítať.\n... prvostupňový súd rozsudkom zo dňa 29. 09. 2006 žalobu zamietol s odôvodnením,\nže z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané to, že nebohá poručiteľka... bola...\nschopná posúdiť následky svojho konania a robiť poriadok so svojim majetkom pre prípad\nsmrti. Zároveň nebolo preukázané to, že by bola obmedzovaná v osobnej slobode, že by\nkonala neslobodné pri prejave vôle. Súd mal preukázané aj to, že došlo k prejaveniu vôle\nnebohej poručiteľky spôsobom nepripúšťajúcim pochybnosti o tom, čo chcela poručiteľka\nprejaviť... Závet bol pred svedkami a pred poručiteľkou notárom riadne prečítaný,\nporučiteľkou odsúhlasený. Poručiteľka uviedla, že ide o jej poslednú vôľu.\nProti tomuto rozsudku sa žalobkyňa odvolala. V odvolaní opäť zmenila argumentáciu\na požadovala závet určiť za neplatný pre nedodržanie podmienok stanovených v § 49\nNotárskeho poriadku platného a účinného v rozhodnom období.\nKrajský súd v Košiciach rozsudkom... zo dňa 12. 11. 2007 zmenil... rozsudok...\na určil, že závet... je neplatný s odôvodnením, že notárska zápisnica neobsahuje údaj o tom,\nže svedkovia prizvaní k spísaniu zápisnice boli prítomní pri prejave vôle\no tom, čo sa má napísať do zápisnice...\nProti tomuto rozsudku podala dovolanie žalovaná a Najvyšší súd... rozhodol tak,\nže zrušil... rozsudok... a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že z notárskej zápisnice\nvyplýva, že obsahuje údaj o tom, že zápisnica bola prečítaná a závetkyňou schválená pred\n5\n\ndvomi svedkami. Okrem toho obsahuje aj prejav notára, v ktorom notár osvedčuje,\nže o tomto právnom úkone... pred prítomnými svedkami úkonu bola notárska zápisnica ním\nnapísaná. Z uvedenej formulácie zápisnice dostatočne jasne a zrozumiteľne vyplýva, že sa\nv nej nachádza nielen údaj o tom, že notár napísal právny úkon pred dvomi svedkami, ale aj\nokolnosť, že k samotnému tomuto úkonu (prejavu vôle poručiteľky) došlo v prítomnosti\ndvoch pribratých svedkov. V listine spísanej notárom sú teda uvedené aj všetky tie\nokolnosti, ktoré ako osobitné náležitosti notárskej zápisnice predpokladá ustanovenie § 49\nNotárskeho poriadku. NS SR ďalej konštatuje, že ak odvolací súd vychádzal v posudzovanej\nveci zo záveru, podľa ktorého v notárskej zápisnici chýba jedna z osobitných náležitostí\nvyplývajúcich z ustanovenia § 49 Notárskeho poriadku, ide o záver nesprávny, nemajúci\noporu v obsahu samotnej zápisnice. Za nesprávny treba potom považovať aj z neho\nvyvodený právny názor, podľa ktorého táto listina nie je notárskou zápisnicou, a teda\nže závet je pre rozpor so zákonom neplatný.\nNajvyšší súd navyše konštatoval, že zo strany Krajského súdu Košice došlo\nk porušeniu práva na spravodlivý proces, tým, že súd porušil zásadu dvojinštančnosti\nobčianskeho súdneho konania. Opäť teda došlo k neefektívnemu konaniu zo strany\nKrajského súdu Košice na škodu sťažovateľky a jej práv.\n... Krajský súd Košice uznesením... zo dňa 30. 12. 2010 zrušil rozsudok Okresného\nsúdu Košice I a vrátil mu ho na ďalšie konanie s odôvodnením, že súd prvého stupňa\nskonštatoval, že svedkyne boli prítomné na notárskom úrade pri spisovaní závetu, aj keď nie\npriamo pri diktáte, ale nezaoberal sa osobitne tým, či boli prítomné aj pri prejave vôle\nzávetkyne o tom, čo sa má pojať do zápisnice tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 49\nNotárskeho poriadku a z toho nevyvodil záver pre platnosť závetu.\n... Okresný súd... znovu rozhodol tak, že žalobu zamietol.\nProti tomuto rozhodnutiu sa znovu odvolala žalobkyňa a Krajský súd Košice\nUznesením... zo dňa 28. 06. 2013 znovu rozhodol tak, že napadnutý rozsudok zrušil a vec\nvrátil... s odôvodnením, že aj keď podľa záveru Najvyššieho súdu SR z formulácie notárskej\nzápisnice vyplýva, že k spísaniu právneho úkonu došlo v prítomnosti dvoch pribratých\nsvedkov, tento údaj vzhľadom na výpoveď svedkýň sa javí ako nepravdivý.\n\n6\n\nZ uvedeného vyplýva, že prejednávaná vec bola dvakrát vrátená na Okresný súd\nKošice I s tým istým odôvodnením Krajského súdu Košice, čím sa uvedené konanie zbytočne\nnatiahlo o ďalšie tri roky.\nRozsudkom Okresného súdu Košice I... zo dňa 21. 01. 2014, súd určil, že závet...\nje neplatný. Ďalším výrokom určil, že pôvodná žalobkyňa... je dedičkou...\nK uvedenému sťažovateľka uvádza, že opäť konal neefektívne a spôsobujúc ďalšie\nprieťahy v konaní, keď nerešpektoval právny záver Najvyššieho súdu uvedený v jeho\nrozhodnutí... zo dňa 17. 02. 2010, kde na str. 6 jasne uvádza že, citujem: „Zároveň\nza nesprávnu treba považovať aj tú časť rozhodnutia, v ktorej odvolací súd určil žalobkyňu\nza dedičku po\n\n“ koniec citátu. Prvostupňový súd napriek uvedenému\n\nzáväznému názoru Najvyššieho súdu SR opätovne rozhodol nesprávne, čím dochádza\nk ďalším zbytočným prieťahom v súdnom konaní už aj tak neúmerne dlhom.\n... je z ústavnoprávneho hľadiska už samo o sebe neakceptovateľné, aby sťažovateľka\nmusela čakať na právoplatné meritórne rozhodnutie všeobecného súdu v jej veci viac\nako 14 rokov a v spojení s konaním 14 C 99/97 viac ako 17 rokov.»\nNa základe týchto skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol\ntýmto nálezom:\n„... Základné právo\n\n... v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a jej právo... v čl. 6\n\nods.1 Dohovoru... bolo porušené postupom Krajského súdu Košice v konaní vedenom\npod sp. zn. 9 CoD/50/2011 a postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod\nsp. zn. 14 C 936/00.\n... Ústavný súd SR... prikazuje Krajskému súdu Košice konať bez zbytočných\nprieťahov.\n... Priznáva\n\n... primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n\n15 000,­ eur, ktoré jej je povinný zaplatiť Krajský súd Košice do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n... Krajský súd Košice je povinný zaplatiť\n\n... trovy právneho\n\nzastúpenia v sume 170,45,­ eur na účet jej právneho zástupcu... do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.“\n7\n\nNávrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodňuje tým, že\n„neprimeranou dĺžkou súdneho konania je už roky vystavená právnej neistote“.\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. II. ÚS 144/2015­28\nz 10. marca 2015 ju v časti, v ktorej sťažovateľka namieta porušenie základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní\nvedenom pod sp. zn. 14 C 936/2000, prijal ďalšie konanie. Sťažnosť v časti, ktorou\nsťažovateľka namietala porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n9 CoD 50/2011, odmietol.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcu\nsťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci\nkonalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril\nk sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky a predseda okresného súdu ústavnému súdu\noznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresného\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade\ns § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,\nkeďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nPredseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn. Spr 544/04\nz 13. apríla 2015, v ktorom uviedol prehľad doterajších úkonov okresného súdu\nv napadnutom konaní. Následne uviedol:\n„Prejednávaná vec po právnej stránke nie je zložitá, tvorí štandardnú súčasť\nrozhodovacej agendy všeobecných súdov. Určitý stupeň zložitosti sa javí v skutkovej\n8\n\nstránke. Súd musel nariadiť trikrát znalecké dokazovanie, vypočuť viacerých svedkov,\nzabezpečiť si zdravotnú dokumentáciu neb.\n\n. Súd vo veci trikrát meritórne\n\nrozhodol. V postupe súdu som nezistil dlhotrvajúce obdobia nečinnosti. Postup súdu bol\novplyvnený viacerými personálnymi zmenami v osobe zákonného sudcu, ale súd v podstate\nkonal plynulo.“\nSťažovateľka\n\nprostredníctvom\n\nprávneho\n\nzástupcu\n\npodala\n\nsvoje\n\nstanovisko\n\nk vyjadreniu predsedu okresného súdu v podaní z 28. apríla 2015, v ktorom sa uvádza:\n„Okresný súd Košice I vo svojom vyjadrení zo dňa 13. 04. 2015 v podstate len\nfaktograficky popisuje úkony, ktoré boli v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C/936/2000\nuskutočnené od roku 2000 do súčasnosti. Vo svojom stanovisku priznáva, že prejednávaná\nvec nie je po právnej stránke zložitá a tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy\nvšeobecných súdov aj keď určitý stupeň zložitosti sa javí v skutkovej stránke.\nOkresný súd v ďalšom priznáva, že postup súdu bol ovplyvnený viacerými\npersonálnymi zmenami v osobe zákonného sudcu. K uvedenému je potrebné uviesť,\nže rozhodovanie viacerých sudcov − opakovaná zmena zákonného sudcu nemôže byť\nna ťarchu účastníka konania a nevylučuje zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci\núčastníka. Podľa názoru sťažovateľky skutočnosť, že sa v predmetnej veci päťkrát zmenil\nzákonný sudca sa premietlo do neefektívnej a nesústredenej činnosti súdu.\nOkresný súd sa taktiež vôbec nevyjadril k viacerým dlhým obdobiam nečinnosti,\nkeď súd vôbec nekonal (napr. od. 05. 12. 2000 do 21. 01. 2002, od 13. 07. 2004\ndo 15. 08. 2005). V konaní súdu badať aj nedôvodné časové odstupy medzi jednotlivými\nprocesnými úkonmi.\nV prejednávanej veci síce badať určitú zdĺhavosť znaleckého dokazovania, avšak\nproces dokazovania v danej veci nevykazuje rysy výnimočnosti spôsobujúcej potrebu viesť\nsúdne konanie po takú dlhú dobu.\nOkresný súd sa nevyjadruje ani k námietkam sťažovateľky, že súd nerešpektoval\nani právny záver Najvyššieho súdu uvedený v jeho rozhodnutí 4 Cdo 98/2008 zo dňa\n17. 02. 2010, čím sa opätovne natiahla dĺžka už aj tak neúmerne dlhého konania o ďalšie\nštyri roky.\n9\n\nSúd sa taktiež vôbec nevyjadril k námietke sťažovateľky o tom, že prejednávaná vec\nbola dvakrát vrátená na okresný súd s tým istým odôvodnením odvolacieho súdu, čím\nsa uvedené konanie opätovne zbytočne natiahlo. Z uvedeného je zrejmé, že prieťahy\nsú jednoznačne spôsobené konaním okresného súdu.\nPodľa názoru sťažovateľky dĺžku konania (15 rokov) nemožno v rozumnej miere\nospravedlniť žiadnymi relevantnými okolnosťami tohto prípadu. Právna neistota\nsťažovateľky nebola odstránená ani po viac ako 15 rokoch od začatia konania.\nVzhľadom na uvedené sťažovateľka v celom rozsahu zotrváva na svojej sťažnosti...“\nII.\nÚstavný súd zo spisu okresného súdu zistil tento priebeh napadnutého konania:\nDňa 20. októbra 2000 podala navrhovateľka\n\nproti sťažovateľke\n\nokresnému súdu návrh na určenie neplatnosti závetu poručiteľky zriadeného formou\nnotárskej zápisnice a určenia, že ona je jedinou zákonnou dedičkou po poručiteľke, ktorá\nzomrela 13. mája 2000 v\n\n.\n\nV priebehu novembra 2000 a decembra 2000 okresný súd vyzval navrhovateľku\nna zaplatenie súdneho poplatku a tiež zaslal návrh sťažovateľke na vyjadrenie.\nDňa 8. februára 2001 bola vec pridelená inej zákonnej sudkyni, t. j.\n\n.\n\nDňa 16. októbra 2001 okresný súd zisťoval spisovú značku dedičského konania\npo poručiteľke, žiadal pripojiť spis z uvedeného konania a žiadal o zaslanie listu vlastníctva.\nOkresný súd zároveň doručoval vyjadrenie sťažovateľky navrhovateľke.\nDňa 21. novembra 2001 okresný súd žiadal o zaslanie spisu sp. zn. 14 C 99/97\nna nahliadnutie – predmetom konania bolo určenie neplatnosti kúpnej zmluvy medzi\nporučiteľkou a\n10\n\na\n\n.\n\nDňa 27. novembra 2001 bolo vyjadrenie sťažovateľky zaslané právnej zástupkyni\nnavrhovateľky.\nOkresný súd 12. decembra 2001 nariadil pojednávanie na 21. január 2002.\nPojednávanie bolo následne odročené na 4. február 2002 z dôvodu neprítomnosti právnej\nzástupkyne navrhovateľky, ktorá trvala na jej prítomnosti na pojednávaní. Právna\nzástupkyňa navrhovateľky v deň konania pojednávania doručila svoje ospravedlnenie\nneúčasti z dôvodu kolízie pojednávaní.\nV dňoch 4. februára 2002 a 10. júna 2002 okresný súd uskutočnil pojednávania,\nna ktorých vypočul účastníčky konania, notára\na\n\na svedkyne spísania závetu ­\n\n, k okolnostiam spísania závetu v prospech\n\nsťažovateľky.\nOkresný súd uznesením z 11. júna 2002 ustanovil znalkyňu, nariadil znalecké\ndokazovanie a znalkyni uložil vypracovať znalecký posudok do 40 dní od doručenia\nspisového materiálu. Súdny spis bol odoslaný znalkyni 8. augusta 2002. Okresný súd\n3. januára 2003 urgoval znalkyňu, aby zaslala znalecký posudok. Dňa 21. januára 2003\nznalkyňa predložila vypracovaný znalecký posudok.\nV priebehu januára, februára a marca 2003 okresný súd doručoval znalecký posudok\núčastníkom konania na vyjadrenie a následne tieto vyjadrenia vzájomne doručoval\núčastníkom konania. Dňa 10. apríla 2003 okresný súd rozhodol o znalečnom pre znalkyňu.\nDňa 17. apríla 2003 právna zástupkyňa navrhovateľky požiadala o vypracovanie\nkontrolného znaleckého posudku. Na pojednávaní 7. júla 2003 navrhovateľka predložila\nkontrolný znalecký posudok, ktorý znalkyňa vypracovala na žiadosť jej právnej zástupkyne.\n\n11\n\nOkresný súd následne pojednávanie odročil na 9. júl 2003 na účely vyhlásenia\nrozhodnutia. Pojednávanie 9. júla 2003 okresný súd odročil na neurčito vzhľadom na nový\nlistinný dôkaz predložený navrhovateľkou.\nUznesením z 9. decembra 2003 okresný súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie\nznalcom\n\nDňa 2. februára 2004 právna zástupkyňa\n\nnavrhovateľky predložila svoje námietky voči znalcovi z dôvodu, že ide o znalca, ktorý\nje zamestnancom zariadenia, v ktorom sa poručiteľka opakovane liečila.\nUznesením zo 6. mája 2004 okresný súd zmenil uznesenie z 9. decembra 2003 tak, že\nvypracovaním kontrolného znaleckého posudku poveril znalca\n\n.\n\nSúdny spis zaslal okresný súd znalcovi 17. júna 2004. Znalec predložil kontrolný\nznalecký posudok 13. júla 2004 spolu s vyúčtovaním znalečného. V priebehu septembra\naž novembra 2004 okresný súd doručoval kontrolný znalecký posudok účastníkom a tiež\nvzájomne vyjadrenia účastníkov k znaleckému posudku.\nDňa 22. apríla 2005 prípisom č. Spr 544/04 predsedníčka okresného súdu upozornila\nna prieťahy v konaní a prikázala konať urýchlene a bez prieťahov. O vykonaných procesných\núkonoch žiadala podať správu do 7 dní. Dňa 16. mája 2005 zákonný sudca –\nzaslal správu predsedníčke okresného súdu, podľa ktorej sťažovateľka podala návrh na\nkontrolné znalecké dokazovanie znaleckým ústavom, po výsledku tohto dokazovania\nzákonný sudca nariadi pojednávanie.\nOkresný súd uznesením z 15. augusta 2005 nariadil kontrolné znalecké dokazovanie\nznaleckou organizáciou z odboru zdravotníctva a farmácie odvetvia psychiatrie\na vypracovaním znaleckého posudku poveril znaleckú organizáciu ­ Lekársku fakultu UPJŠ\n.\n\n12\n\nSúdny spis bol 21. septembra 2005 zaslaný znaleckej organizácii na vypracovanie\nznaleckého posudku. Uznesením z 11. novembra 2005 okresný súd predĺžil lehotu\nna predloženie znaleckého posudku do 31. decembra 2005.\nOkresný súd 11. januára 2006 a 9. februára 2006 vyzval znaleckú organizáciu\nna predloženie znaleckého posudku. Znalecká organizácia následne predložila znalecký\nposudok 2. marca 2006 spolu s vyúčtovaním znalečného.\nV priebehu marca a apríla 2006 okresný súd doručoval znalecký posudok\nna vyjadrenie účastníkom konania a tiež vyzval znaleckú organizáciu, aby odôvodnila\nvyúčtovanie znalečného. Navrhovateľka vo svojom podaní nesúhlasila so závermi\nznaleckého posudku z dôvodu, že na jeho vypracovaní sa podieľal\n\nktorý\n\nna požiadanie navrhovateľky vypracoval znalecký posudok s odlišným záverom.\nDňa 19. apríla 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 31. máj 2006. Dňa 9. mája\n2006 právna zástupkyňa navrhovateľky ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní\nz dôvodu kolízie pojednávaní. Navrhovateľka trvala na osobnej účasti právnej zástupkyne.\nOkresný súd odročil pojednávanie na 7. júl 2006. Na pojednávaní 7. júla 2006\nnavrhovateľka\n\nnavrhla,\n\nlekárky, či poručiteľka\n\naby\n\nmala\n\nokresný\n\nproblémy\n\nsúd\nso\n\nvyžiadal\n\nzrakom.\n\nsprávu\n\nPojednávanie\n\nod\n\nošetrujúcej\n\nbolo\n\nodročené\n\nna 29. september 2006.\nV priebehu augusta 2006 okresný súd zisťoval informácie v súlade s návrhom\nnavrhovateľky – od Únie slabozrakých a nevidiacich Slovenska a ošetrujúcej lekárky\npo konzultácii s oftalmológom.\nNa pojednávaní 29. septembra 2006 navrhovateľka žiadala vypočuť oftalmológa\nalebo nariadiť znalecké dokazovanie. Okresný súd účastníkov poučil podľa § 120 ods. 4\n\n13\n\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), zamietol ďalšie návrhy na dokazovanie\na vyhlásil dokazovanie za skončené. Následne vyhlásil rozsudok a návrh zamietol.\nUznesením z 20. októbra 2006 okresný súd rozhodol o znalečnom pre znaleckú\norganizáciu. Navrhovateľka podala proti uzneseniu o znalečnom odvolanie 13. novembra\n2006 a proti rozsudku z 29. septembra 2006 podala odvolanie 21. novembra 2006.\nDňa 24. novembra 2006 bol súdny spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie\no odvolaniach. V priebehu apríla a mája 2007 krajský súd vykonával procesné úkony\nv odvolacom konaní – vyzval navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku, zisťoval\nokolnosti relevantné pre posúdenie včasnosti podania odvolania a doručoval odvolania\nnavrhovateľky sťažovateľke, resp. znaleckej organizácii.\nDňa 12. novembra 2007 na pojednávaní krajský súd rozhodol o odvolaniach tak, že\nzmenil rozsudok okresného súdu a určil, že závet poručiteľky je neplatný. Na pojednávaní\n19. novembra 2007 rozhodol doplňujúcim rozsudkom tak, že navrhovateľka je dedičkou\npo poručiteľke. Krajský súd uznesením z 27. decembra 2007 zmenil uznesenie okresného\nsúdu o znalečnom pre znaleckú organizáciu.\nDňa 7. marca 2008 bol súdny spis doručený okresnému súdu, ktorý\nnásledne doručoval rozhodnutia krajského súdu účastníkom konania. Dňa 11. apríla 2008\nbolo doručené dovolanie sťažovateľky proti rozsudku krajského súdu z 12. novembra 2007\na doplňujúcemu rozsudku z 19. novembra 2007.\nPo doručovaní dovolania sťažovateľky navrhovateľke bola vec 12. mája 2008\nodoslaná najvyššiemu súdu.\nNajvyšší súd rozhodol 17. februára 2010 tak, že rozsudok krajského súdu\nz 12. novembra 2007 v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 19. novembra 2007 zrušil a vec\nvrátil na ďalšie konanie.\n14\n\nDňa 15. marca 2010 bol súdny spis s rozhodnutím o odvolaní doručený okresnému\nsúdu, ktorý doručoval uznesenie najvyššieho súdu účastníkom a 14. apríla 2010 súdny spis\npredložil krajskému súdu na ďalší procesný postup.\nKrajský súd vo veci opäť rozhodol 30. decembra 2010 tak, že zrušil rozsudok\nokresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nSúdny spis bol následne doručený okresnému súdu 8. februára 2011, ktorý doručoval\nuznesenie krajského súdu účastníkom konania.\nDňa 10. marca 2011\n\nokresný súd nariadil pojednávanie na 6. máj 2011.\n\nNa pojednávaní 6. mája 2011 okresný súd rozhodol rozsudkom tak, že návrh zamietol.\nProti rozsudku okresného súdu zo 6. mája 2011 podala navrhovateľka 21. júla 2011\nodvolanie. Následne okresný súd doručoval odvolanie navrhovateľky sťažovateľke\na 19. augusta 2011 spis predložil krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.\nDňa 9. marca 2012 bolo do súdneho spisu doručené podanie právnej zástupkyne\nnavrhovateľky, v ktorom konajúcemu súdu oznámila, že navrhovateľka 2. marca 2012\nzomrela, navrhla prerušiť konanie podľa § 107 ods. 1 a 3 OSP až do právoplatného\nskončenia dedičského konania.\nKrajský súd rozhodol uznesením z 12. marca 2012 tak, že konanie prerušil\ndo zistenia okruhu dedičov po navrhovateľke. Na výzvu krajského súdu notár 24. júla 2012\noznámil okruh dedičov po navrhovateľke s tým, že konanie o dedičstve nebolo právoplatne\nskončené.\nDňa 27. februára 2013 krajský súd vyzval Okresný súd Humenné na doručenie\nrozhodnutia v dedičskej veci navrhovateľky.\n15\n\nOkresný súd Humenné doručil krajskému súdu 15. marca 2013 osvedčenie\no dedičstve z 11. decembra 2012.\nKrajský súd 3. apríla 2013vyzval dedičky po navrhovateľke, aby sa vyjadrili,\nči trvajú na podanom odvolaní a či trvajú na návrhu na začatie konania.\nDňa 25. apríla 2013 doručila právna zástupkyňa navrhovateľky podanie, v ktorom\nuviedla, že prevzala zastupovanie dcéry navrhovateľky –\n\n, a uviedla,\n\nže trvá na podanom odvolaní a na návrhu na začatie konania.\nUznesením z 12. júna 2013 krajský súd rozhodol tak, že pokračuje v konaní, ktoré\nbolo prerušené.\nKrajský súd následne rozhodol 28. júna 2013 tak, že zrušil rozsudok okresného súdu\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nSúdny spis bol doručený okresnému súdu 22. júla 2013, ktorý v priebehu augusta\n2013 doručoval rozhodnutie krajského súdu účastníkom konania.\nOkresný súd 22. októbra 2013 nariadil pojednávanie na 5. december 2013. Dňa\n4. decembra 2013 okresný súd telefonicky oznámil právnym zástupcom účastníkov, že\npojednávanie bolo zrušené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne s tým, že nový\ntermín pojednávania je 21. január 2014.\nNa pojednávaní 21. januára 2014 okresný súd poučil účastníkov podľa § 120 ods. 4\nOSP, nepripustil navrhované dôkazy opätovným vypočutím svedkýň závetu, notára a ním\npovereného zamestnanca a vyhlásil dokazovanie za skončené. Následne vyhlásil rozsudok,\nktorým určil závet za neplatný s tým, že pôvodná navrhovateľka je dedičkou po poručiteľke.\n\n16\n\nV priebehu februára 2014 okresný súd doručoval rozsudok účastníkom konania.\nDňa 7. marca 2014 podala sťažovateľka odvolanie proti rozsudku a navrhovateľka\npodala 11. marca 2014 odvolanie proti výroku rozsudku o trovách konania.\nOkresný súd 28. marca 2014 nariadil pojednávanie na 3. apríl 2014. Na tomto\npojednávaní okresný súd verejne vyhlásil dopĺňací rozsudok, ktorým rozhodol o povinnosti\nsťažovateľky nahradiť navrhovateľke trovy konania a tiež o jej povinnosti nahradiť trovy\nštátu.\nV priebehu apríla a mája 2014 okresný súd doručoval odvolania účastníkov.\nDňa 20. mája 2014 podala sťažovateľka odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku.\nV priebehu mája a júna 2014 okresný súd vykonával príslušné procesné úkony v odvolacom\nkonaní – vyrubil súdny poplatok za odvolanie, doručoval odvolanie proti dopĺňaciemu\nrozsudku.\nZo zistenia ústavného súdu vyplýva, že súdny spis bol krajskému súdu predložený\n5. novembra 2014 na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd ku dňu rozhodovania ústavného\nsúdu o sťažnosti sťažovateľky vo veci nerozhodol.\nIII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n17\n\nSťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 936/2000.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu\npre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nkonania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\n18\n\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 OSP, ktorý súdom prikazuje, aby\nv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola\nrýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo,\npostupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná\na rozhodnutá.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.\nPodľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.\n1. Predmetom konania, v ktorom sťažovateľka namieta zbytočné prieťahy,\nje rozhodovanie o návrhu na určenie neplatnosti závetu poručiteľky spísaného vo forme\nnotárskej zápisnice. Posudzovanie platnosti právnych úkonov tvorí bežnú agendu\nvšeobecných\n\nsúdov,\n\nktoré\n\nvykonávajú\n\nsúdnictvo\n\nv\n\nobčianskoprávnych\n\nveciach.\n\nV predmetnom konaní bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie na posúdenie\nspôsobilosti poručiteľky na predmetný prejav vôle – spísanie závetu. V konaní boli\nvypracované celkovo tri znalecké posudky. Táto okolnosť predstavuje prvok skutkovej\nnáročnosti veci, ktorú ústavný súd zohľadnil pri určení sumy primeraného zadosťučinenia.\n2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných\nprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho\nkonania. Sťažovateľka bola v procesnom postavení odporkyne, zúčastňovala sa pojednávaní\na na výzvy okresného súdu reagovala primerane. Správanie sťažovateľky v napadnutom\nkonaní takto nemožno hodnotiť ako faktor, ktorý prispel k celkovej dĺžke konania.\n\n19\n\n3. Napokon ústavný súd posudzoval postup okresného súdu v napadnutom konaní.\nV tejto súvislosti poukázal na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej zbytočné prieťahy\nv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho\nneefektívnou alebo nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k\nodstráneniu právnej neistoty (m. m. II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08). V\npostupe okresného súdu nemožno identifikovať výraznejšie obdobia nečinnosti. Okresný súd\njednotlivé procesné úkony vykonával priebežne, jeho postup nemožno hodnotiť ako zjavne\nnesprávny, prípadne zjavne neefektívny. Prvok neefektívnosti možno vidieť v tom, že\nrozsudky okresného súdu boli dvakrát zrušené krajským súdom, pričom krajský súd v\njednom prípade vychádzal z právneho názoru najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu.\nRelevantné je aj to, že spornou otázkou zostalo právne posúdenie miery účasti svedkov pri\nspísaní závetu poručiteľkou a vplyv tejto účasti na platnosť závetu, teda okolnosť, ktorá\nnemá základ v záveroch znaleckých posudkov.\nO neefektívnosti postupu okresného súdu však svedčí predovšetkým skutočnosť,\nže vec sťažovateľky nie je ani po 14 rokoch a 10 mesiacoch od začatia konania\nprávoplatne skončená, čo je už samo osebe z ústavného hľadiska neakceptovateľné (napr. m.\nm. IV. ÚS 127/08, IV. ÚS 383/08, IV. ÚS 82/2010), bez ohľadu na hodnotenie miery, v akej\nokresný súd prispel k tomuto stavu. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že prihliadol\nna to, že okresný súd vo veci rozhodol už trikrát a v predmetnej veci konali krajský súd ako\nodvolací súd a najvyšší súd ako dovolací súd spolu 5 rokov a 10 mesiacov, z čoho takmer 1\nrok bolo konanie prerušené v dôsledku úmrtia navrhovateľky a zisťovania jej dedičov, čiže v\ntomto období okresný súd nekonal a nemohol tak ovplyvniť priebeh konania. Túto okolnosť\nvšak mohol ústavný súd zohľadniť len pri rozhodovaní o primeranom finančnom\nzadosťučinení.\nÚstavný súd vo svojej predchádzajúcej judikatúre už poukázal na to, že nielen\nnečinnosť, ale aj neefektívna a aj nesprávna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu)\nmôže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej\n20\n\nsa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol\n(obdobne napr. IV. ÚS 22/02, IV. ÚS 380/08, III. ÚS 103/09, I. ÚS 7/2011).\nPokiaľ ide o obranu okresného súdu, že v napadnutom konaní došlo k opakovanej\nzmene zákonného sudcu, ústavný súd túto argumentáciu nemohol akceptovať. Ústava\nv čl. 48 ods. 2, ale aj dohovor v čl. 6 ods. 1 zaväzuje predovšetkým všeobecné súdy\nako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí\nbez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť,\nže okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť\npripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali\nzodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý\nsa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).\nNa tomto základe ústavný súd konštatoval, že predovšetkým neefektívnou\na nesústredenou činnosťou okresného súdu došlo v napadnutom konaní k zbytočným\nprieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej práva na prejednanie\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...\nNapadnuté konanie nie je právoplatne skončené, okresný súd vo veci rozsudkom\nrozhodol, aktuálne však vo veci koná krajský súd ako odvolací súd. Ústavný súd tiež\n\n21\n\nvychádzal z toho, že sťažovateľka v petite svojej sťažnosti nežiadala, aby ústavný súd\nprikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov. Z týchto\ndôvodov ústavný súd týmto nálezom neprikázal okresnému súdu konať bez zbytočných\nprieťahov.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\n15 000 € z dôvodu, že „neprimeranou dĺžkou súdneho konania je už roky vystavená právnej\nneistote“.\nPri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad\nspravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé\nfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti\nprípadu.\nÚstavný súd zohľadnil predovšetkým doterajšiu dĺžku namietaného konania, ktorá\nbola spôsobená neefektívnou a nesústredenou činnosťou okresného súdu. Zohľadnil však aj\nfaktickú náročnosť veci spočívajúcu v potrebe vykonať znalecké dokazovanie a skutočnosť,\nže vo veci boli vypracované tri znalecké posudky. Ústavný súd prihliadol aj na to, že\nokresný súd rozhodol vo veci trikrát s tým, že odvolacie konania, resp. dovolacie konanie,\ntrvali spolu päť rokov a desať mesiacov, t. j. takmer šesť rokov z takmer 15 rokov trvajúceho\nkonania, čo predstavuje približne 40 % z celkovej dĺžky konania. Na tomto základe ústavný\n22\n\nsúd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia\nsťažovateľke v sume 4 000 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku\ntohto nálezu).\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému\núčastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania v sume 340,90 € v súlade\ns vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a)\na b) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny\nza jeden úkon právnej služby za rok 2014 v sume 134 € (1/6 výpočtového základu podľa\n§ 11 ods. 3 vyhlášky) a náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej\nslužby v sume 8,04 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu\npredstavuje sumu 284,08 €. Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len\n„DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky\na podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.\nÚstavný súd nepriznal odmenu za úkon – vyjadrenie z 28. apríla 2015, pretože neobsahuje\nnovú argumentáciu relevantnú vo veci oproti tej, ktorú sťažovateľka uvádza vo svojej\nsťažnosti.\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou\nvo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nZo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené\nvo výrokovej časti tohto nálezu.\n23\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. augusta 2015\n\n24", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-splnenie podmienok konania", "res iudicata (prekážka veci rozsúdenej)", "prieťahy v konaní", "návrh-zjavne neopodstatnený", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "dedenie, dedičstvo-neplatnosť závetu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "14C/936/2000", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 7/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 7/2011 z 9. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-09", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a857736-5945-45b1-82b9-eddc848cb1f1"}, {"guid": "ussr:47b2fdf5-bd73-432f-922d-8213094d5cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 82/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 82/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:47b2fdf5-bd73-432f-922d-8213094d5cc1"}, {"guid": "ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/08 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae"}, {"guid": "ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 103/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 103/09 z 28. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-28", "citacie_n": 528, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a59e0e5-9e0c-44a8-b707-7629a6e2c49e"}, {"guid": "ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 380/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 380/08 z 2. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-02", "citacie_n": 342, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0422f81d-9a7a-4368-99d7-d2b006d3dc7c"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 127/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 127/08 z 28. 8. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-08-28", "citacie_n": 135, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b5fa015f-dbe1-4e3d-9390-6a2869955541"}, {"guid": "ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 105/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 105/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1198, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ab478f1-e467-42f4-aa5a-0a6f1c0255de"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:fb8cd6a0-633b-4488-89d2-87020ce763fc", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 156/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 156/02 z 17. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-17", "citacie_n": 211, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb8cd6a0-633b-4488-89d2-87020ce763fc"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 22/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 22/02 z 28. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-28", "citacie_n": 515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:56b17742-a766-43b6-a707-2e7963ef7633"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": []}