{"guid": "ussr:bd651d71-8b86-4c07-bfd8-b18391a0306c", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.159.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 159/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/2015 z 17. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 159/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.159.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-03-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "nazov": "čl. 19 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bd651d71-8b86-4c07-bfd8-b18391a0306c", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.159.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.159.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.159.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 159/2015­15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. marca 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa\na Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Matúšom Hribom, Advokátska kancelária,\nNa hradbách 5, Bardejov, vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 19\nods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 8 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 11 CoP 217/2014 zo 17. júna 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. septembra\n2014 prostredníctvom elektronickej podateľne doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojich základných\npráv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) a práva podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom (v petite sťažnosti nesprávne označené rozhodnutie ako\nuznesenie, pozn.) Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n11 CoP 217/2014 zo 17. júna 2014 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).\nZ obsahu sťažnosti vyplýva:\n„Krajský súd v Bratislave zo dňa 17.06.2014, č. k. 11CoP/217/2014­313 potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie, ale v odôvodnení svojho rozsudku sa uspokojil len s prevzatím\nskutkového stavu a právnym posúdením veci tak ako ho zistil prvostupňový súd a opätovne\nponechal odvolacie dôvody ako aj navrhované dôkazy bez povšimnutia...\nNezáujem odvolacieho súdu objasniť skutočný stav veci a vysporiadať sa\ns navrhnutými dôkazmi v odôvodnení preukazuje písomne vyhotovenie potvrdzujúceho\nrozsudku zo dňa 17.06.2014, č. k. 11CoP/217/2014­313, ktoré obsahuje len faktické\nprevzatie skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom.\nOdvolací súd svojim neefektívnym a musím zdôrazniť nezodpovedným prístupom\nv tak citlivej veci akou je úprava práv a povinností rodičov k maloletému a bez potrebnej\nnáležitej starostlivosti nedôvodne zamietol odvolanie a tým sa konanie neprimerane\npredĺžilo a vzniknuté prieťahy išli na vrub profesijnému životu sťažovateľky a psychickému\nstavu maloletého...\nNepresne zistený skutkový stav prvostupňovým rozhodnutím, nedôvodné zamietnutie\nodvolania a následné potvrdenie prvostupňového rozsudku odvolacím súdom s paušálnym\nodôvodním ako aj odmietanie pristúpiť k objektívnemu znaleckému dokazovaniu odoprelo\nsťažovateľke ústavné právo na súdnu ochranu a porušilo aj jej právo na prejednanie veci\nbez zbytočných prieťahov.\nSťažovateľka má ďalej za to, že v súvislosti s postupom a rozhodovacou činnosťou\nsúdov bolo porušené aj jej ústavou garantované právo pred neoprávneným zasahovaním\ndo súkromného a rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 ústavy SR a čl. 8 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (zákon č. 209/1992 Zb.)“\n2\n\nSťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„I.) Základné práva sťažovateľky na súdnu ochranu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy SR ako aj právo pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného\nživota podľa čl. 19 ods. 2 ústavy SR a čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd uznesením (pozn. správne rozsudkom) Krajského súdu Bratislava\nzo dňa 17.06.2014, č. k. 11CoP/217/2014­313, porušené boli.\nII.) Rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 17.06.2014, č. k. 11CoP/217/2014­\n313 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\nIII.) Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľke náhradu trov konania vo výške\n276,40 € do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet právneho\nzástupcu sťažovateľov.\nIV.) Porušovateľ je povinný zaplatiť sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie\nvo výške 5.000 € do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet\nsťažovateľky.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\n3\n\nskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá\nústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu by bolo možné hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02).\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie\nkonanie.\nPodľa čl. 19 ods. 2 ústavy každý má právo na ochranu pred neoprávneným\nzasahovaním do súkromného a rodinného života.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\n\n4\n\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať\nokrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\nv záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv\na slobôd iných.\n1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 19 ods. 2 a\nčl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\nZ postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by\nmali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli\nnapravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\nVychádzajúc z uvedených právnych názorov, ústavný súd na účely posúdenia\nopodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok krajského súdu.\nPo preskúmaní rozsudku krajského súdu ústavný súd argumentáciu sťažovateľky\nnevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť ústavnú udržateľnosť záverov krajského súdu\nv rozsudku, resp. jeho odôvodnenia. Ústavný súd nezistil, že by krajským súdom aplikovaný\n\n5\n\npostup pri odôvodňovaní rozsudku a pri ustálení právnych záverov mohol zakladať dôvod na\nzásah ústavného súdu do namietaného rozsudku krajského súdu v súlade s jeho\nprávomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil, že by\nposudzovaný rozsudok krajského súdu bol svojvoľný alebo v zjavnom vzájomnom rozpore,\nči urobený v zrejmom omyle a v nesúlade s platnou právnou úpravou, či nedostatočne\nodôvodnený.\nPodľa ustanovenia § 219 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) ak sa odvolací súd v celom rozsahu\nstotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na\nskonštatovanie\n\nsprávnosti\n\ndôvodov\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia,\n\nprípadne\n\ndoplniť\n\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nKrajský súd postupoval v zmysle citovaného ustanovenia, pokiaľ v odôvodnení\nv prvom rade poukázal na správnosť dôvodov súdu prvého stupňa, s ktorými sa stotožnil,\na následne využil oprávnenie doplniť tieto dôvody na zdôraznenie správnosti napadnutého\nrozsudku súdu prvého stupňa.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval:\n„Na potvrdenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že\nodvolacia námietka odporkyne týkajúca sa skutočnosti, že súd vychádzal len zo záverov\nznaleckého posudku nie je dôvodná. Ako sa konštatuje v odôvodnení rozhodnutia súdu\nprvého stupňa súd vychádzal nie len zo záverov znaleckého posudku, ale aj z ďalších\nskutočností, ktoré majú zabezpečiť stabilitu výchovného prostredia maloletého. Odvolací\nsúd sa nestotožňuje s názorom odporkyne, že vo veci bol potrebný vypracovať kontrolný\nznalecký posudok, keď podľa názoru odvolacieho súdu znalec dostatočne odpovedal na\notázky potrebné pre rozhodnutie o zverení maloletého. Pre maloletého je predovšetkým\npotrebná stabilita pomerov a nie prostredie, ktoré je plné napätia a nedorozumení, keď\nmaloletého uvedená situácia zaťažuje. Z obsahu spisu vyplýva, že maloletý má dobrý vzťah k\nobidvom rodičom a preto bolo vhodné a potrebné, aby rodičia akceptovali uvedenú situáciu\na pokúšali sa v záujme maloletého vec riešiť zmierlivo a dohodou. Obaja partneri sa musia\n6\n\nnaučiť zvládať emócie, nepoužívať nástroje vydierania a pomsty, či iné neférové postupy vo\nvzájomnej komunikácii. Pre rozhodovanie súdu vo veciach starostlivosti o maloleté deti je\nprioritou záujem maloletého dieťaťa a snaha utvoriť stav spravodlivej rovnováhy medzi\nzáujmom dieťaťa a jeho rodičov, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý\nmôže mať prednosť pred záujmom rodiča. Odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať\nsa namietanou duševnou poruchou odporkyne, keďže z obsahu spisu nevyplýva, že u\nodporkyne ide o duševnú poruchu a taktiež nevyplýva, že táto by mala byť prekážkou v\nstarostlivosti o maloletého. Negatívom na strane odporkyne je nestabilita jej povahy a\nnepredvídané rozhodnutia, ktoré do budúcnosti nemôžu byť v záujme maloletého dieťaťa.\nAni znalec netvrdil v znaleckom posudku, že odporkyňa trpí duševnou poruchou. Pre\nposúdenie zverenia maloletého je rozhodujúci záujem maloletého, ako aj osobnostné\ncharakteristiky rodičov, pričom zverenie maloletého do osobnej starostlivosti niektorého\nz rodičov je komplexnou otázkou, ktorú súd prvého stupňa správne vyhodnotil. Znalec sa\ntaktiež vyporiadal aj s otázkou prípadného užívania psychotropných látok u navrhovateľa,\nkeď uviedol, že táto skutočnosť by vyplynula z vykonaných testov, odvolací súd poukazuje aj\nna skutočnosť, že samotná odporkyňa priznala, že toto obvinenie uviedla z dôvodu, aby\nnestratila maloleté dieťa. Správne upravil súd prvého stupňa aj styk odporkyne s maloletým,\nkeď ani prvostupňový súd ani odvolací súd nespochybňuje potrebu starostlivosti\no maloletého zo strany obidvoch rodičov. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre posúdenie\nvhodnosti prostredia je rozhodujúca taktiež otázka miery tolerancie rodiča, ktorému bolo\ndieťa zverené do osobnej starostlivosti voči druhému rodičovi, či už ide o akceptovanie jeho\nvýchovných postupov, kontaktu tohto rodiča s maloletým dieťaťom, nespochybňovanie\ndruhého rodiča a podporovanie rodiča k dobrému vzťahu dieťaťa k druhému rodičovi.\nVzhľadom na vzťah maloletého k obidvom rodičom by rodičia a najmä matka mali konečne\npochopiť, že pre jeho zdravý a priaznivý vývoj je najoptimálnejšia dohoda medzi rodičmi pri\núprave otázok súvisiacich s maloletým, aby dieťa vyrastalo v prostredí plnom lásky\na harmónie. Uvedená dohoda medzi rodičmi by bola vhodná najmä v budúcnosti, keď dieťa\nnastúpi na školskú dochádzku, aby dieťa nebolo opätovne vystavené stresu a napätiu z toho,\naby svojim prejavom neublížilo niektorému z rodičov. Ak rodičia nie sú v záujme dieťaťa\n\n7\n\nschopní sa dohodnúť, musia akceptovať súdne rozhodnutie, ktoré vychádza predovšetkým\nzo záujmu dieťaťa.“\nÚstavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil žiadnu skutočnosť,\nna základe ktorej by mohol konštatovať, že napadnutým rozsudkom krajského súdu boli\nporušené základné práva sťažovateľky podľa čl. 19 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy a právo\npodľa čl. 8 ods. 2 dohovoru.\nKeďže podľa názoru ústavného súdu neexistuje medzi rozsudkom krajského súdu\na označenými základnými právami taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala reálnu\nmožnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie,\nústavný súd túto časť sťažnosti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\n2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2\nústavy rozsudkom krajského súdu\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný\nsúd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde\nuplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. I. ÚS 22/01,\nI. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k\nnamietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne\nneopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov\nskončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).\nZo samotného podania sťažovateľky vyplýva, že napadnuté konanie bolo právoplatne\nskončené pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, t. j. v čase, keď porušenie označeného\nzákladného práva na súde, ktorý sťažovateľka označila za účastníka konania, už netrvalo\n\n8\n\na konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý\nústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).\nVzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci\ndomáhala ochrany svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v čase, keď\nv označenom konaní pred krajským súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda\nbola odstránená jej právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej\nsťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nÚstavný súd považuje za potrebné na tomto mieste uviesť, že sťažnosť v tejto časti\nmohla byť odmietnutá aj pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.\nVychádzajúc z obsahu podania, ústavný súd konštatuje, že podaná sťažnosť v časti\ntýkajúcej sa tvrdenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nespĺňa\nnáležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ktoré sú\nustanovené v § 20 ods. 1 a 3 a § 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\na navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)\nzástupca.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd je viazaný návrhom na\nzačatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.\nViazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým\nvo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa\nčl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu\n9\n\ndomáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred\nústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na\nuvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej\nsťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv. Platí to\npredovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m.\nI. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05, III. ÚS 380/2011). Ustanovenie § 20 zákona o ústavnom súde sa\nv celom rozsahu vzťahuje na sťažnosť podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 50 ods. 1 písm. b) zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných\nnáležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie právoplatného rozhodnutia,\nopatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody.\nZ uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde\npresne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých\nnáležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom\nsúde), a až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd pritom viazaný\nnávrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).\nJedným z dôvodov na odmietnutie návrhu (sťažnosti) je aj nesplnenie zákonom\npredpísaných náležitostí, pričom k obligatórnym náležitostiam návrhu na začatie konania\npatrí podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde aj návrh na rozhodnutie (petit), ktorý musí\nbyť vymedzený presne, určito, zrozumiteľne a pritom tak, aby zodpovedal právomoci, ktorú\nmôže ústavný súd uplatniť v príslušnom type konania, teda takým spôsobom, aby mohol byť\nprávne nespochybniteľným východiskom pre rozhodnutie ústavného súdu v uvedenej veci\n(m. m. III. ÚS 17/03, III. ÚS 234/04, IV. ÚS 15/08).\nV danom prípade sťažovateľkou (ktorá je zastúpená advokátom, tzn. kvalifikovaným\nprávnym zástupcom) navrhovaný petit v časti namietaného porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy\nuvedeným požiadavkám zjavne nezodpovedá. Napriek tomu, že z textu sťažnosti podanej\nsťažovateľkou vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie práva na prejednanie veci bez\n10\n\nzbytočných prieťahov postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n11 CoP 217/2014, petit sťažnosti nekorešponduje s jej argumentáciou uvedenou v tejto časti\nsťažnosti. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta len rozsudok krajského súdu,\npostup krajského súdu pri rozhodovaní, teda prerokúvanie veci, však už nenamieta, teda\nnežiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jej práva na prejednanie veci bez zbytočných\nprieťahov postupom krajského súdu. Nevyhnutnou podmienkou postupu ústavného súdu\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde je, aby ústavný súd\nnajprv vyhovel sťažnosti podanej podľa čl. 127 ods. 1 ústavy a svojím rozhodnutím vyslovil,\nže právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné\npráva, avšak takáto požiadavka nie je v petite sťažovateľkou podanej sťažnosti obsiahnutá v\nčasti namietaného porušenia práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.\nPodľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona\nč. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších\npredpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a\npresadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd\nnahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony\nboli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie\nkonanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky\nzákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom\n(napr. II. ÚS 117/05, IV. ÚS 267/08).\nNa záver ústavný súd uvádza, že z dôvodu nesplnenia náležitosti kvalifikovaného\nnávrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovenej v § 20 ods. 2 zákona\no ústavnom súde mohol odmietnuť podanú sťažnosť ako celok.\nPodľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k návrhu na začatie konania musí\npripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon\nneustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie\npred ústavným súdom.\n11\n\nCitované ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde výslovne ustanovuje, že\nk návrhu na začatie konania sa musí pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa\nadvokátom (alebo komerčným právnikom), ak zákon o ústavnom súde neustanovuje inak.\nV splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným\nsúdom. Návrhom v zmysle uvedeného ustanovenia sa rozumie každé podanie, ktorým sa\nzačína niektorý typ konania pred ústavným súdom, teda aj sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1\nústavy.\nK sťažnosti priložené splnomocnenie pre advokáta z 5. januára 2012 je udelené takto:\n„Splnomocniteľ splnomocňuje týmto plnomocenstvom splnomocnenca, aby ho zastupoval\nvo všetkých veciach pred súdmi, notármi, štátnymi orgánmi a inými právnymi subjektmi,\nnajmä splnomocňuje splnomocnenca na to, aby prijímal doručené písomnosti, podával\nnávrhy a žiadosti, uzavieral zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával\nopravné prostriedky, vzdával sa ich, vymáhal nároky, plnil nároky, nahliadal do spisov\na pod. a to všetko i vtedy, keď je podľa právnych predpisov potrebné osobitné\nsplnomocnenie.“\nÚstavný súd na tomto mieste zdôrazňuje, že v prípadoch obligatórneho zastúpenia\nnavrhovateľa advokátom v konaní pred ústavným súdom je základným procesným\nprameňom práva ustanovenie § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Citované zákonné\nustanovenie procesného poriadku (vo vzťahu k iným právnym predpisom ide o predpis\nlex specialis) vymedzuje nevyhnutné náležitosti právneho zastupovania v konaní pred\nústavným súdom, ktoré musia byť splnené a ktoré nie je možné zmluvne ani inak obmedziť.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími požiadavkami sťažovateľky v nej obsiahnutými.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\n12\n\nV Košiciach 17. marca 2015\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-meritórne", "petit-nezrozumiteľný, neurčitý a nejasný", "príčinná súvislosť", "právoplatnosť", "konanie pred ústavným súdom-viazanosť petitom", "maloletý", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:03b3a6c6-6097-4e68-8330-94f735fe011c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 380/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 380/2011 z 14. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-14", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03b3a6c6-6097-4e68-8330-94f735fe011c"}, {"guid": "ussr:5996c44a-3ce1-404c-b894-9d38a65cb795", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 244, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5996c44a-3ce1-404c-b894-9d38a65cb795"}, {"guid": "ussr:5c4ff796-47c7-4876-82ff-071fabb694f9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 15/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 15/08 z 10. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-10", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c4ff796-47c7-4876-82ff-071fabb694f9"}, {"guid": "ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 117/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 867, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:db6fb929-bd17-4255-b7c7-3838456f42a8"}, {"guid": "ussr:cc07d4a5-5105-41f7-b04e-9779a8c6c0b6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cc07d4a5-5105-41f7-b04e-9779a8c6c0b6"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:4e29513e-84ea-4faa-bd12-f217f61fa17b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 234/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 234/04 z 18. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-18", "citacie_n": 93, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e29513e-84ea-4faa-bd12-f217f61fa17b"}, {"guid": "ussr:678b7303-7e22-4325-9a7c-a1d075918dd4", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 17/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 17/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 214, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:678b7303-7e22-4325-9a7c-a1d075918dd4"}, {"guid": "ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 829, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:c70b2119-c03a-4e19-b6a1-b41adf57b9c3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 139/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 139/02 z 21. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-21", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c70b2119-c03a-4e19-b6a1-b41adf57b9c3"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "b5e064fd-26ce-4040-8c78-929ec4909b38:a8a23890-b176-40dd-85b7-05359236e0e2", "ecli": null, "spisova_znacka": "11CoP/217/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/217/2014 z 17. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2014-06-17", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/b5e064fd-26ce-4040-8c78-929ec4909b38:a8a23890-b176-40dd-85b7-05359236e0e2"}], "citovane_v": []}