{"guid": "ussr:a9e5a357-1a25-418d-a9e6-d29f3456ef5e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.168.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 168/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 168/2015 z 18. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 18. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 168/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.168.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-03-18", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "nazov": "čl. 47 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 47 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-47", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/a9e5a357-1a25-418d-a9e6-d29f3456ef5e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.168.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.168.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.168.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 168/2015­14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Podobom, Bratislavská 354/32,\nDubnica nad Váhom, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1,\nčl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tdo 28/2014 a jeho uznesením\nz 11. júna 2014, uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2 To 41/2013 z 30. mája\n2013 a rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2 T 90/2011 z 13. marca 2013, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. augusta\n2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného\nadvokátom JUDr. Jozefom Podobom, Bratislavská 354/32, Dubnica nad Váhom, ktorou\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Tdo 28/2014 a jeho\nuznesením z 11. júna 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“), uznesením\nKrajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 2 To 41/2013 z 30. mája 2013\n(ďalej aj „napadnuté uznesenie krajského súdu“) a rozsudkom Okresného súdu Trenčín\n(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 T 90/2011 z 13. marca 2013 (ďalej aj „napadnutý\nrozsudok okresného súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol napadnutým rozsudkom\nokresného súdu uznaný za vinného zo spáchania pokračujúceho obzvlášť závažného zločinu\nnedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich\ndržania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), c) a d) a ods. 2 písm. e)\nTrestného zákona spáchaného v bode 1 v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona\na v bode 2 samostatne, za čo mu bol uložený nepodmienečný úhrnný a súhrnný trest odňatia\nslobody vo výmere 15 rokov. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň zrušil výrok\no treste trestného rozkazu okresného súdu sp. zn. 8 T 130/2010 z 29. októbra 2010, ako aj\nvšetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom\nna zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu sa okrem iného uvádza:\n«Trestná činnosť obžalovaného\n\nv súlade s obžalobným návrhom\n\nbola preukázaná podľa názoru senátu Okresného súdu Trenčín nielen dôkazmi vykonanými\nv prípravnom konaní (\n), prepisy hovorov, ale usvedčujú ho najmä výpovede svedkov\nz prípravného konania (v súčasnej dobe už právoplatne odsúdených\n,\n\na\n\n).\n\nkonaní vypovedal, že spoločne s obžalovaným\n2\n\n,\nv prípravnom\nnakupovali heroín\n\nv Českej republike, pričom cez ďalšie osoby odsúdený\npredávali prostredníctvom\n\n, ako aj obž.\n,\n\na\n\nďalším osobám drogy (heroín). Drogy sa vo veľkom skladovali práve v rodinnom\ndome obž.\n\nv\n\ns tým, že drogy pochádzajúce\n\nz Českej republiky sa balíčkovali, vážili a následne distribuovali práve z tohto rodinného\ndomu. Ods.\n\nnásledne pred súdom v pozícii svedka v snahe pomôcť\n\nobž.\n\nzmenil výpoveď, pričom túto zmenu výpovede súd považuje\n\nza účelovú. Po vrátení veci krajským súdom súd opakovane po zákonnom poučení chcel\nprepočuť už odsúdeného\n\n, ktorý využil svoje zákonné právo v zmysle\n\n§ 130 ods. 2 Tr. poriadku a odmietol vypovedať. Taktiež ods.\nvýpoveďou z prípravného konania usvedčuje\n\na\n\nohľadne nákupu drog v Českej republike, pričom\n\n,\n\nmal vedomosť o tom, že\n\npripravoval zmesi drog a obžalovaný\nDo\n\nsvojou\n\nvyrábal tzv. skladačky.\n\nchodil často, vo svojej výpovedi z prípravného konania opisoval priebeh\n\nvýroby a distribúcie heroínu od obž.\n\na\n\n. Pred súdom\n\npo zákonnom poučení v zmysle § 130 ods. 2 Tr. poriadku\n\nvyužil svoje\n\nprávo a odmietol vypovedať. Taktiež odsúdený\nz prípravného konania označil práve\n\nvo svojej výpovedi\nako človeka od ktorého\n\nkupoval drogy a že obž.\n\ndrogy distribuuje. Na poslednom hlavnom\n\npojednávaní po zákonnom poučení podľa § 130 ods. 2 Tr. poriadku\n\nnevyužil\n\nsvoje zákonné právo a k veci vypovedal s tým, že čiastočne zmenil svoju výpoveď smerujúci\nk obžalovanému\n\n, pričom odstraňoval rozpory vzhľadom na jeho\n\nvýpoveď z prípravného konania a z pôvodného konania pred súdom, pričom rozpory\nvysvetlil tým, že pri výsluchu na polícii v prípravnom konaní mal tzv. „absťák“ a policajti,\nktorí ho vypočúvali, si upravovali výpovede podľa toho, ako potrebovali. Ods.\ntaktiež vo výpovedi z prípravného konania označil obž.\n\nako distribútora\n\nod ktorého práve aj on kupoval drogy, nakoľko bol dlhodobo drogovo závislý. Po zákonnom\npoučení podľa § 130 ods. 2 Tr. poriadku v konaní pred súdom tento využil svoje zákonné\nprávo a odmietol vypovedať. K distribúcii heroínu tiež vypovedal svedok\nv prípravnom konaní ako aj pred súdom, ktorý potvrdil, že práve obž.\n3\n\n,\n\nods.\n\na ods.\n\nmu drogy predávali. Taktiež svedok\n\nvypovedal v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred súdom, že bol svedkom viacerých\nnákupov drog v\n\n, ktoré kupovali práve obž.\n\na ods.\n\nPodpornými dôkazmi, ktoré svedčia o vine obž.\n\n.\nsú aj prepisy\n\ntelefonických hovorov,, či už obžalovaného so spoluodsúdenými, alebo s ďalšími osobami,\nktoré od obž.\nU obž.\n\ndrogy nakupovali.\nznalci z odboru zdravotníctvo, odboru psychiatria\n\nnepotvrdili závislosť na drogách.\nSúd sa zaoberal tiež otázkou zákonnosti vykonaných dôkazov – neodkladných úkonov\nv rámci prípravného konania, ktoré namietal obžal.\n\n(vykonanie domových\n\nprehliadok, postup polície pri vykonávaní domových prehliadok a pod.). Súd viazaný\nprávnym názorom Krajského súdu konštatuje, že boli dodržané všetky potrebné štandardy\npri vykonaní domových prehliadok a teda nemožno ich označiť za nezákonné.»\nOdsudzujúci rozsudok okresného súdu napadal sťažovateľ odvolaním, o ktorom\nrozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 2 To 41/2013 z 30. mája 2013 tak, že odvolanie\nsťažovateľa zamietol.\nV napadnutom uznesení krajského súdu sa okrem iného uvádza:\n„Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa\nvo vzťahu k rozhodovaniu o vine a treste vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy, ktoré\nsprávne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia\n§ 2 ods. 10, 12 Tr. por., preto dospel k správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom,\nktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por., podrobne a vecne správne v\nnapadnutom rozsudku odôvodnil. Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal všetky\npotrebné dôkazy, ako i tie, ktoré vykonať nariadil odvolací súd v zrušujúcom uznesení zo\ndňa 15. 11. 2012, sp. zn. 2 To/120/2012. So zreteľom na vykonané dôkazy, na ktoré\npoukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd, ktoré na seba nadväzujú,\nnavzájom sa podporujú a dopĺňajú, nemal ani odvolací súd pochybnosti o vierohodnosti a\nsprávnosti skutkových zistení okresného súdu. Krajský súd sa plne stotožnil s hodnotením\n4\n\ndôkazov prebratých na hlavnom pojednávaní tak, ako to vyjadril okresný súd v písomnom\nvyhotovení svojho rozsudku, mimo hodnotenia dôkazu prečítaním výpovedí z prípravného\nkonania\n\n,\n\n,\n\n, ako obvinených, ktorí v\n\npostavení svedkov odmietli na hlavnom pojednávaní ako svedkovia vypovedať a nebolo\nmožné vzhľadom na rozhodnutie NS SR č. 14/2012 prihliadať. Napriek absencií týchto\nvýpovedí však skutkový stav bol jednoznačne a nespochybniteľne, ďalšími dôkazmi\nvykonanými na hlavnom pojednávaní, preukázaný. Okresný súd náležitým spôsobom\npreukázal, že obžalovaný\n\nsa skutkov v rozsahu, ako boli tieto ustálené\n\nokresným súdom, dopustil. Odvolací súd, poukazujúc už i na svoje predchádzajúce\nrozhodnutie, vo veci nevzhliadol porušenie ustanovení Trestného poriadku v súvislosti s\nvykonávaním domových prehliadok. Naopak tieto považuje za zákonné a ako i zaistenie\ndôkazového materiálu – drog.\nVychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu, okresný súd teda nepochybil,\nkeď konanie obžalovaného\n\nprávne posúdil ako pokračujúci obzvlášť\n\nzávažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo\nprekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/ c/, d/, ods. 2\npísm. e/ Tr. zák. spáchaný v bode 1) formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a v bode\n2) samostatne.\nOdvolací súd teda dospel k rovnakým skutkovým a právnym záverom, ako súd prvého\nstupňa a osvojil si tiež dôvody a úvahy, ktorými rozviedol a vysvetlil svoje zistenia (mimo\nprocesne nepoužiteľných výpovedí\n\n,\n\n,\n\n,\n\nako obvinených).“\nProti právoplatnému odsudzujúcemu rozhodnutiu (napadnutý rozsudok okresného\nsúdu v spojení s napadnutým uznesením krajského súdu) podal sťažovateľ dovolanie\nz dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Trestného poriadku. Najvyšší súd\nuznesením sp. zn. 6 Tdo 28/2014 z 11. júna 2014 dovolanie sťažovateľa podľa § 382\npísm. c) Trestného poriadku odmietol.\nV napadnutom uznesení najvyššieho súdu sa okrem iného uvádza:\n5\n\n„Pokiaľ ide o výhradu obvineného, spočívajúcu konkrétne v tom, že konajúce súdy\nv danom prípade nevykonali žiadne dôkazy svedčiace v jeho prospech, nesprávne\nvyhodnotili výpovede svedkov, listinných dôkazov, že tieto závery nezodpovedajú\npredstavám obvineného, tak tu treba zdôrazniť tú skutočnosť, že nie je predmetom skúmania\ndovolacieho súdu, akým spôsobom sa súdy nižších stupňov vysporiadali s hodnotením\njednotlivých dôkazov, resp. aké závery z vykonaného dokazovania vyvodili, pretože tu ide\no otázky skutkového charakteru, ktoré sú z dovolacieho konania vylúčené, nakoľko\nsprávnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Uvedené pritom\nrovnako platí tiež i pre odmietnutie vykonania obvineným navrhovaných dôkazov, ktorých\nvykonanie ani jeden z konajúcich súdov nepovažoval za potrebné z hľadiska náležitého\nzistenia skutkového stavu. Len s poukazom na nesúhlas s hodnotením dôkazov, resp.\nodmietnutím vykonania navrhovaných dôkazov nemožno vyvodzovať žiadny dovolací dôvod.\nZ inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné\nkonanie je v zásade dvojinštančné, a že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd\nrozhodujúci o dovolaní obvineného je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho\nustálili súdy nižšej inštancie. Dovolanie nie je prostriedkom určeným na revíziu či nápravu\nskutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Navyše uvedené námietky\nnezodpovedajú dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.\nK uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. najvyšší súd\nuvádza, že právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu,\nzabezpečuje rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátora na druhej\nstrane. Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné\nuplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu.\nZákon pre uplatnenie dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie práva\nna obhajobu (teda nie každé porušenie práva na obhajobu).\nOpätovne sa pritom v tejto súvislosti javí ako žiaduce poukázať na to, že to, aké\ndôkazy súdy vykonali, ako ich následne vyhodnotili a aké závery z vykonaného dokazovania\nvyvodili je otázka skutkových zistení, ktorú dovolací súd v predmetnom konaní už nemá\noprávnenie preskúmavať a to aj vo vzťahu k tomu, akú výšku škody súdy ustálili, a či ustálili\ntú okolnosť, či k nehode došlo a v akom rozsahu bolo vozidlo poškodené.\n6\n\nV tomto smere považoval za potrebné dodať zároveň tiež to, že je výsostným právom\nsúdu zvážiť, akú voľbu dôkazného prostriedku použije pri plnení povinností podľa § 2\nods. 10 Tr. por., resp. práva podľa § 2 ods. 1 Tr. por. a či určitú skutkovú okolnosť, ktorú\npovažuje za dokázanú, bude overovať ďalšími dôkaznými prostriedkami.\nZo spisového materiálu je pritom zrejmé, že právo na obhajobu bolo v plnom\nrozsahu zachované, obhajca aj obvinený svoje práva v zákonnom rozsahu aj patrične\nvyužili.\nZávery dovolacieho súdu možno použiť aj pri argumentácii o neexistencii\ndovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., ktorý mal spočívať\nv nezákonnom vykonaní domových prehliadok.\nDovolací súd nezistil žiadne pochybenie pri vykonaní týchto, je zákonné, keď sa\npotenciálny obvinený nedozvie, s taktických dôvodov, vopred, že domová prehliadka bude\nvykonaná a nebude pri nej prítomný.\nDokazovanie na hlavnom pojednávaní bolo vykonané v súlade s ustanovením\nTrestného poriadku, z procesného hľadiska neboli porušené ustanovenia Trestného\nporiadku pri vykonávaní dôkazov, a preto nie je daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1\npísm. g/ Tr. por.\nNakoľko súdy ustálili, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej\nčasti prvostupňového rozsudku, zodpovedala tomu i právna kvalifikácia, bez ohľadu\nna presvedčenie obvineného, že nebolo jednoznačne preukázané, že u neho nájdené drogy\nmu vlastne ani nepatrili.\nObvineného námietky voči nesprávne zistenému skutkovému stavu a následne zlého\nprávneho posúdenia konania obvineného nenaplňuje dovolací dôvod tak, ako to vyžaduje\nustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.“\nV odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu odvolací súd poukazuje\nna svoje predchádzajúce rozhodnutie v trestnej veci sťažovateľa sp. zn. 2 To 120/2012\nz 15. novembra 2012, ktorým krajský súd zrušil predchádzajúci rozsudok okresného súdu\nv predmetnej veci a vec mu vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval\n\n7\n\na rozhodol. Z uvedeného dôvodu sa ústavný súd oboznámil aj s predchádzajúcim uznesením\nkrajského súdu, v ktorom sa okrem iného uvádza:\n„Okresný prokurátor v Trenčíne podal obžalobu, pod sp. zn. 1 Pv 382/10­244 zo dňa\n13. 06. 2011 na obžalovaných\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\na\n\npo vyhlásení o uznaní viny obžalovaných\na\n\n. Okresný súd\n,\n\n,\n\nvylúčil na samostatné konanie.\n\nObžalovaných, ktorých okresný súd vylúčil na samostatné konanie, potom vo veci\nďalej vypočúval na hlavnom pojednávaní už v postavení svedkov. Takto na hlavnom\npojednávaní ako svedkov vypočul\n\n,\n\na\n\n.\n\nV tejto súvislosti krajský súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,\nč. 14/2012, ktorým tento zaujíma stanovisko k práve obvineného v pozícii svedka odmietnuť\nvýpoveď a podmienky prečítania predchádzajúcej výpovede na hlavnom pojednávaní, kde\nvyslovil:\nI.) Svedok, ktorý bol skôr obvinený, resp. je obvinený z účasti na trestnom čine\nobvineného, vo veci ktorého vypovedá, má vždy právo odmietnuť výpoveď podľa § 130\nods. 2 Tr. por. a to aj vtedy, ak sa trestné stíhanie proti nemu vedie alebo viedlo\nsamostatne. Ak svedok toto svoje právo využije, jeho skoršiu výpoveď nemožno pre dikciu §\n236 ods. 3 písm. a/ Tr. por. prečítať na hlavnom pojednávaní.\nPredchádzajúcu výpoveď takéhoto svedka, na hlavnom pojednávaní, je však možné\nprečítať na hlavnom pojednávaní len podľa § 263 ods. 4 Tr. por. za podmienky, že svedok\nbol pred výsluchom, ktorého sa zápisnica týka, o svojom práve odoprieť výpoveď riadne\npoučený a výslovne vyhlásil, že toto právo nevyužíva a ak bol výsluch vykonaný spôsobom\nzodpovedajúcim ustanoveniam Trestného poriadku.\nII.) Právo svedka odoprieť výpoveď, ak by svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo\ntrestného stíhania sebe alebo osobám uvedeným v § 130 ods. 2, veta prvá Tr. por. je\ndôsledkom ústavnej ochrany a táto má prednosť pred dosiahnutím účelu trestného stíhania\n(§ 1 Tr. por.), a to aj vtedy, ak by v dôsledku jej uplatnenia dokazovanie v konkrétnej veci\ntrpelo tzv. dôkaznou núdzou.\n\n8\n\nIII.) V zmysle § 263 ods. 4 Tr. por. výslovné vyhlásenie svedka po poučení či svoje\nprávo odoprieť vypovedať podľa § 130 ods. 2 Tr. por. využíva alebo nevyužíva musí byť\nvyjadrené takým spôsobom, aby neboli pochybnosti o jeho prejavenej vôli odoprieť výpoveď\nalebo vypovedať. Svedka nemožno nútiť, aby k tomu použil priamo formuláciu uvedenú\nv zákone.\nOkresný súd výsluchy svedka\n\n,\n\na\n\nnevykonal v súlade s Trestným poriadkom tak, ako to vyžaduje výklad uvedený v rozhodnutí\nNajvyššieho súdu.\nZo zápisnice z hlavného pojednávania a zo zvukového záznamu na CD nosiči\nz hlavného pojednávania možno konštatovať, že svedok\n\nsíce bol riadne\n\npoučený, avšak diametrálne odlišne vypovedal v súčasnosti v postavení svedka oproti\nvýpovedi, ktorú učinil ako obvinený. Keďže svedok neodmietol na hlavnom pojednávaní\nvýpoveď (§ 130 ods. 2 Tr. por.), bolo na odstránenie rozporov výpovede svedka z hlavného\npojednávania s jeho výpoveďou ako obvineného z prípravného konania nutné prečítať jeho\nvýpoveď z prípravného konania. K prečítaniu jeho výpovedí z prípravného konania ako\nobvineného na hlavnom pojednávaní nedošlo, teda výpoveď z prípravného konania nemohla\nbyť použitá, lebo takýto dôkaz na hlavnom pojednávaní vykonaný nebol. Pokiaľ sa svedok\nvyjadroval k otázkam kladených mu na hlavnom pojednávaní k rozporom s výpoveďou\nz prípravného konania, je takýto postup nedostatočný. Obdobná situácia je i u svedkov\na\n\n. Tento stav je možné napraviť v prípade odlišností\n\nvýpovedí z prípravného konania a výpovedí z hlavného pojednávania len naznačeným\nspôsobom, ako ho deklaruje rozhodnutie NS SR č. 14/2012.\nPáchateľom skutku pod bodom 1) napadnutého rozsudku i obžaloby mal byť\ni\n\n, ktorý bol rovnako vylúčený na samostatné konanie. Ide o významného\n\nsvedka, ktorý sa na trestnej činnosti mal priamo podieľať a vypovedať o okolnostiach,\ntýkajúcich sa skutku ohľadom\n\n.\n\nna hlavnom\n\npojednávaní vôbec vypočutý nebol, pričom jeho výpoveď, vzhľadom na jeho účasť na skutku,\nje potrebná najmä, ak sa na túto odvoláva i napadnutý rozsudok vo svojich dôvodoch.\nĎalej sa krajský súd nestotožnil s úvahami, na podklade ktorých okresný súd\nvyhodnotil výpovede svedkov z prípravného konania, ktorí z trestnej činnosti usvedčovali\n9\n\n,\n\na\n\n, ako nevieryhodné z dôvodu, že títo\n\nsvedkovia sú užívateľmi drog a neustále svoje výpovede menili. Krajský súd v tomto smere\nplne dáva za pravdu a stotožňuje sa s dôvodmi uvádzanými okresným prokurátorom, že títo\nsvedkovia zmenu svojich výpovedí neboli schopní logicky vysvetliť, len sa odvolávali\nna nátlak zo strany bližšie neuvedených osôb z prostredia polície, keď mali prvý krát vo veci\nvypovedať. Ich tvrdenia o nátlaku zo strany polície nielenže nevyznievajú nevieryhodne, ale\ntreba skonštatovať, že títo svedkovia boli v prípravnom konaní vypočúvaní i za prítomnosti\nniektorého z obhajcov obžalovaných. Naopak zmenu týchto výpovedí, krajský súd považuje\nvýslovne za účelovú, v snahe pomôcť obžalovaným. Opäť, ak títo svedkovia zmenili výpoveď,\nbolo potrebné ich výpovede z prípravného konania prečítať, vyzvať svedkov na odstránenie\nrozporov a náležitým spôsobom tieto výpovede vyhodnotiť. Konkrétne možno hovoriť\nohľadom obžalovaného\n,\n\no svedkoch\n,\n\n,\n,\n\n. Naviac\n\nk zákonnosti a regulárnosti výsluchov boli vypočutí i vo veci konajúci vyšetrovatelia.\nZávery okresného súdu, preto krajský súd považuje za predčasné a nedôvodné k výsledkom\nvykonaných dôkazov.\n... K námietkam vykonaných domových prehliadok obžalovaným\n, krajský súd uvádza, že nezistil také skutočnosti, ktoré by tieto domové prehliadky\nbolo možné označiť za nezákonné. Boli dodržané všetky potrebné štandardy pri ich\nvykonávaní, ktoré osvedčili ich zákonnosť a pokiaľ obžalovaný\n\nnamieta, že\n\nnebol prizvaný k domovej prehliadke bytu a pivničných priestoroch v\n\n, tak treba\n\nuviesť, že operatívny postup príslušníkov polície pri vykonaní tohto dôkazu v záujme, aby\nnedošlo k zmareniu výsledku domovej prehliadky, takýmto spôsobom i museli byť domové\nprehliadky vykonané, lebo inak by hrozila obava, že dôjde k likvidácii dôkazného materiálu\n– zaistenej drogy.“\nSťažovateľ v sťažnosti namieta, že už v rámci prípravného konania došlo\nk neprípustnému zásahu do jeho základných práv, a to vykonaním domových prehliadok tak\nv rodinnom dome v\n\n, ako aj v byte v\n\nnázor, že i keď sa v čase domovej prehliadky v rodinnom dome v\n10\n\n. Sťažovateľ zastáva\n\nnachádzal, nemal možnosť byť prítomný na každom mieste vykonávanej domovej\nprehliadky, čím nebola zaručená objektívnosť jej výkonu. K ďalšiemu pochybeniu podľa\nsťažovateľa malo dôjsť tým, že pri domovej prehliadke bola prítomná ako nezúčastnená\nosoba\n\n, občianska zamestnankyňa Krajského riaditeľstva Policajného\n\nzboru Trenčín, čo je podľa neho v rozpore s § 30 ods. 2 Trestného poriadku. K porušeniu\nzákladného práva na obhajobu sťažovateľa malo podľa jeho tvrdenia dôjsť aj v súvislosti\ns domovou prehliadkou bytu na\n\nulici v\n\n, keďže ako vlastník bytu nebol\n\nprítomný pri vykonaní domovej prehliadky, nebol mu doručený príkaz na vykonanie\nprehliadky a ani mu nebola daná výzva na dobrovoľné vydanie veci, čím malo dôjsť\nk porušeniu § 105 ods. 1 Trestného poriadku.\nSťažovateľ ďalej namieta, že „Súdy sa vôbec nezaoberali ani tým, že vyšetrovateľom\nsom bol až po cca jednom mesiaci od vzatia do väzby, konkrétne prípisom zo dňa\n26. 07. 2010 pod ČVS: KRP­48/OVK­TN­2010 v rámci upozornenia o zmene právnej\nkvalifikácie poučený o nutnej obhajobe v zmysle § 37 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku,\nteda aj z toho vyplýva, že bolo porušené moje základné právo na povinnú obhajobu.“.\nSťažovateľ namieta aj použitie výpovedí svedkov\n\n,\n\na\n\nz prípravného konania, keďže títo využili pred súdom právo nevypovedať. Výpoveď svedka\nVeselovského považuje sťažovateľ za nepoužiteľnú, keďže má ísť o svedectvo drogovo\nzávislej osoby a jeho vierohodnosť nebola podrobená znaleckému skúmaniu.\nNa základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\no jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\nna právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými\n\nštátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok\nustanovených zákonom upravené v čl. 47 ods. 2/ a základné právo, aby mu bol poskytnutý\nčas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom\nobhajcu podľa čl. 50 ods. 3/ Ústavy Slovenskej republiky ako aj základné právo na súdnu\nochranu v zmysle čl. 46 ods. 1/ Ústavy Slovenskej republiky postupom Najvyššieho súdu\n11\n\nSlovenskej republiky a jeho rozhodnutím pod sp. zn. 6 Tdo/28/2014 zo dňa 11. 06. 2014,\nuznesením Krajského súdu v Trenčíne pod sp. zn. 2 To/41/2013­2536 zo dňa 30. 05. 2013\na rozsudkom Okresného súdu v Trenčíne pod sp. zn. 2 T/90/2011 zo dňa 13. 03. 2013\nporušené bolo.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 6 Tdo/28/2014\nzo dňa 11. 06. 2014 sa zrušuje.\n3. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky sa prikazuje, aby vo veci podaného\ndovolania znovu konal a rozhodol a zakazuje sa pokračovať v porušovaní základného práva\nna právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo\norgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to za podmienok ustanovených zákonom,\npráva obvineného, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa\nmohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu a právo na súdnu a inú ochranu.\n4.\n\npriznáva trovy právneho zastúpenia v sume 284,08,­ €\n\n(slovom dvestoosemdesiatštyri eur a osem centov) na účet advokáta JUDr. Jozef Podoba...“\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\n\n12\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nSťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47\nods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy napadnutým rozsudkom okresného súdu, ako aj napadnutými\nuzneseniami krajského súdu a najvyššieho súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 47 ods. 2 ústavy každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi,\ninými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania, a to\nza podmienok ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nII.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv\nrozsudkom okresného súdu sp. zn. 2 T 90/2011 z 13. marca 2013\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n\n13\n\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže\ndomôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí\ntakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie\n(m. m. IV. ÚS 115/07).\nSťažovateľ mal právo podať proti napadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie\n(čo aj urobil), o ktorom bol oprávnený a povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc\nkrajského súdu rozhodnúť o odvolaní sťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc\nústavného súdu.\nVzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť\nsťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej\nprávomoci.\nII.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených základných práv\nuznesením krajského súdu sp. zn. 2 To 41/2013 z 30. mája 2013 a uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Tdo 28/2014 z 11. júna 2014\nPri preskúmavaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd sústredil na posúdenie, či ju\nnemožno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z už citovaného § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou\n\n14\n\njudikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného\norgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo,\nprípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri\npredbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nPri\n\nposudzovaní\n\nz odôvodnení napadnutých\n\ntejto\n\nčasti\n\nrozhodnutí\n\nsťažnosti\n\nokresného\n\nsúdu,\n\nústavný\nkrajského\n\nsúd\nsúdu,\n\nvychádzal\nako\n\naj\n\nnajvyššieho súdu a tiež vlastnej spisovej dokumentácie, ktorá tvorí obsah spisu vedeného\npod sp. zn. IV. ÚS 523/2012 [pod označenou spisovou značkou bolo vedené konanie\no predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojich základných práv\nrozhodnutiami všeobecných súdov o jeho opätovnom vzatí do väzby v predmetnej trestnej\nveci potom, čo bol prepustený v inej trestnej veci z výkonu trestu (ústavný súd\npredchádzajúcu sťažnosť sťažovateľa týkajúcu sa tej istej trestnej veci uznesením\nz 25. októbra 2012 odmietol, pozn.)] a spisu vedeného pod sp. zn. Rvp 1188/2011\n(pod touto spisovou značkou bolo vedené konanie o podaní sťažovateľa, ktorým namietal\npostup pri vykonaní domových prehliadok v tej istej trestnej veci).\nVo vzťahu k námietkam sťažovateľa súvisiacim s vykonaním domových prehliadok\nústavný súd poznamenáva, že ide o námietky, ktoré sťažovateľ vznášal od začiatku trestného\nkonania a boli opakovane predmetom prieskumu orgánov činných v trestnom konaní, ako aj\nv predmetnej veci konajúcich všeobecných súdov, pričom všetky tieto námietky boli\nv priebehu trestného konania vyhodnotené ako nedôvodné.\nNámietku týkajúcu sa domovej prehliadky v rodinnom dome v\n, pri ktorej bol sťažovateľ prítomný a rovnako tak bola prítomná ako nezúčastnená\n15\n\nosoba\n\n(o jej nezaujatosti nemá ústavný súd dôvod pochybovať), založenú\n\nna argumentácii: „... nemal som možnosť byť prítomný na každom mieste vykonávanej\ndomovej prehliadky, teda nebola zaručená objektívnosť jej vykonávania...“ ústavný súd\nhodnotí ako špekulatívnu, účelovú, a teda zjavne neodôvodnenú.\nPri domovej prehliadke bytu na\n\nulici v\n\nprítomný, avšak v byte bola prítomná jeho priateľka\n\nsťažovateľ síce nebol\n, ktorá bola v tom\n\nčase tehotná (čo sťažovateľ nespochybňuje), čím bola nepochybne naplnená dikcia § 105\nods. 1 Trestného poriadku (Orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku iných\npriestorov, alebo prehliadku pozemku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon\nvykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti alebo v prípade prehliadky\niných priestorov aj jej zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je\npovinný tieto osoby poučiť.), a teda aj korektnosť a zákonnosť sťažovateľom namietanej\ndomovej prehliadky. Zároveň sa ústavný súd stotožňuje aj s argumentáciou najvyššieho\nsúdu (ako aj krajského súdu), podľa ktorej je postup, pri ktorom sa potenciálny obvinený\nz taktických dôvodov vopred nedozvie, že domová prehliadka bude vykonaná, a nebude pri\nnej prítomný, je zákonný, keďže v opačnom prípade by hrozilo, že dôjde k likvidácii drog\nako dôkazného materiálu.\nVo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej sa zásahu do jeho základného práva na\nobhajobu (a tiež základného práva na právnu pomoc) založenej na argumentácii, že „Súdy\nsa vôbec nezaoberali ani tým, že vyšetrovateľom som bol až po cca jednom mesiaci\nod vzatia do väzby, konkrétne prípisom zo dňa 26. 07. 2010 pod ČVS: KRP­48/OVK­TN­\n2010 v rámci upozornenia o zmene právnej kvalifikácie poučený o nutnej obhajobe v zmysle\n§ 37 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, teda aj z toho vyplýva, že bolo porušené moje\nzákladné právo na povinnú obhajobu“, ústavný súd poukazuje na svoje zistenie zo spisu\nvedeného pod sp. zn. IV. ÚS 523/2012, z ktorého vyplýva, že sťažovateľ bol v predmetnej\ntrestnej veci obvinený zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,\njedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), c)\na d) Trestného zákona uznesením vyšetrovateľa z 26. júna 2010 a bol vzatý v predmetnej\n16\n\ntrestnej veci do väzby uznesením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu\nsp. zn. 0 Tp 75/2010 z 28. júna 2010. Z uvedeného vyplýva, že až označeným uznesením\nz 28. júna 2010 vznikol dôvod povinnej obhajoby podľa § 37 ods. 1 písm. a) Trestného\nporiadku, pričom v ten istý deň bol opatrením sudcu pre prípravné konanie okresného súdu\nsp. zn. 0 Tp 75/2010 z 28. júna 2010 sťažovateľovi za obhajcu ustanovený podľa § 40 ods. 1\nTrestného poriadku z dôvodu uvedeného v § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku obhajca\n.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že požiadavky vyvoditeľné\nzo základného práva na právnu pomoc podľa čl. 47 ods. 2 ústavy a základného práva\nna obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy boli v trestnej veci sťažovateľa naplnené a dodržané\nbezprostredne po tom, ako ich potreba vznikla. Ústavný súd zároveň podotýka, že zmena\nprávnej kvalifikácie skutku vyplývajúca z uznesenia vyšetrovateľa z 26. júla 2010 na tomto\nzávere nič nemení, t. j. v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci nemala žiadny vplyv\nna zachovanie práva sťažovateľa na povinnú obhajobu v predmetnej trestnej veci.\nNa základe uvedeného ústavný súd považuje za nedôvodnú aj námietku sťažovateľa\ntýkajúcu sa porušenia jeho základných práv podľa čl. 47 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 ústavy,\nku ktorému malo dôjsť v súvislosti s ustanovovaním obhajcu.\nVo vzťahu k námietke sťažovateľa týkajúcej sa nezákonného použitia výpovedí\nsvedkov\n\n,\n\na\n\nz prípravného konania pri rozhodovaní\n\npredmetnej trestnej veci ústavný súd poukazuje predovšetkým na rozhodnutia krajského\nsúdu z 15. novembra 2012 a najmä z 30. mája 2013, v ktorých odvolací súd uviedol, že\n„... sa plne stotožnil s hodnotením dôkazov prebratých na hlavnom pojednávaní tak, ako to\nvyjadril okresný súd v písomnom vyhotovení svojho rozsudku, mimo hodnotenia dôkazu\nprečítaním výpovedí z prípravného konania\n\n,\n\n,\n\n, ako obvinených, ktorí v postavení svedkov odmietli na hlavnom pojednávaní ako\nsvedkovia vypovedať a nebolo možné vzhľadom na rozhodnutie NS SR č. 14/2012 prihliadať.\nNapriek absencií týchto výpovedí však skutkový stav bol jednoznačne a nespochybniteľne,\n17\n\nďalšími dôkazmi vykonanými na hlavnom pojednávaní, preukázaný.“. Z citovaného\nvyplýva, že krajský súd na sťažovateľom namietané svedecké výpovede pri svojom\nrozhodovaní neprihliadal. Z uvedeného zároveň vyplýva záver ústavného súdu, že aj\nnámietka sťažovateľa týkajúca sa použitia výpovedí svedkov\na\n\n,\n\nz prípravného konania je zjavne nedôvodná.\nSťažovateľ namieta aj výpoveď svedka\n\n, ktorá je podľa neho\n\nnepoužiteľná, keďže ide o svedectvo drogovo závislej osoby, pričom jej vierohodnosť\nnebola podrobená znaleckému skúmaniu. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že otázka\nhodnotenia dôkazov patrí primárne do pôsobnosti všeobecných súdov, pričom postup, pri\nktorom príslušné všeobecné súdy vyhodnotia výpoveď drogovo závislej osoby ako\nhodnovernú bez toho, aby jej hodnovernosť bola podrobená znaleckému dokazovaniu,\nnemožno sám osebe považovať z ústavného hľadiska za neakceptovateľný a neudržateľný.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže medzi napadnutými uzneseniami krajského súdu a najvyššieho súdu a základnými\nprávami podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 4 a čl. 50 ods. 3 ústavy neexistuje taká príčinná\nsúvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti\nna ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto túto časť\nsťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku už bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa s ďalšími\nnávrhmi sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. marca 2015\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na právnu pomoc v konaní", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trestné konanie", "návrh-zjavne neopodstatnený", "príčinná súvislosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:1447d295-ca02-4469-a117-60ec48e3f9b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 523/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 523/2012 z 25. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-25", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1447d295-ca02-4469-a117-60ec48e3f9b4"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "bbc2daa1-1723-42a0-ba57-19048a411975:3516ff06-f583-4c36-bff9-55898c789cf1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2014:3111010966.2", "spisova_znacka": "6Tdo/28/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo/28/2014 z 10. 6. 2014", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2014-06-10", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2014:3111010966.2"}, {"guid": "42f6aa15-6219-4db2-864e-bcdc21663349:d444a4cc-c98d-40ab-b311-f0f88f9a8b31", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3111010966.11", "spisova_znacka": "2To/41/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/41/2013 z 29. 5. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-05-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3111010966.11"}, {"guid": "f1fc23d8-0cae-4f6a-b8c2-d7498eb057b4:0fc1382e-bc94-42b6-8463-4c5e8ada4328", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2012:3111010966.9", "spisova_znacka": "2To/120/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/120/2012 z 14. 11. 2012", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2012-11-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2012:3111010966.9"}], "citovane_v": []}