{"guid": "ussr:1d390bb6-acab-41d9-bd68-e39389a2cf4f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.169.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 169/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 169/2015 z 27. 5. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 27. mája 2015, sp. zn. II. ÚS 169/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.169.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-05-27", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1d390bb6-acab-41d9-bd68-e39389a2cf4f", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.169.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.169.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.169.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 169/2015­40\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) o sťažnosti\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n,a\n\n,\n\n, zastúpených Advokátskou kanceláriou Hopferova s. r. o.,\nBajzova 2, Košice, prostredníctvom ktorej koná jej konateľka a advokátka JUDr. Martina\nHopferová, vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom\npod sp. zn. 19 C 508/1995 v období od nadobudnutia právoplatnosti nálezu Ústavného súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 129/2012 z 26. júna 2012, za účasti Okresného súdu\nKošice II, takto\nrozhodol:\n1. Základné právo\na\n\n,\n\n,\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\n\nSlovenskej republiky a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nKošice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 508/1995 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\n,\n\n,\n\na\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume každému po 2 000 € (slovom dvetisíc eur),\nktoré im\n\nje\n\nOkresný súd Košice II\n\npovinný\n\nzaplatiť do dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Košice II j e\n,\n\np o v i n n ý uhradiť\n\na\n\n,\n\ntrovy konania v sume 913,52 € (slovom\n\ndeväťstotrinásť eur a päťdesiatdva centov) na účet ich právneho zástupcu Advokátskej\nkancelárie Hopferova s. r. o., Bajzova 2, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. októbra 2014\nosobne doručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“),\nlen „sťažovateľka v 3. rade“), a\n\n,\n,\n\n,\n\n(ďalej\n(spolu\n\nďalej len „sťažovatelia“), zastúpených Advokátskou kanceláriou Hopferova s. r. o.,\nUrbánkova 25, Košice, prostredníctvom ktorej koná jej konateľka a advokátka\nJUDr. Martina Hopferová, ktorou namietajú porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní\nvedenom pod sp. zn. 19 C 508/1995 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\n\n2\n\nZ obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia sú v postavení navrhovateľov účastníkmi\nnapadnutého konania vedeného okresným súdom, a to na základe „návrhu na vydanie\nbezdôvodného obohatenia a na odstránenie stavby“ doručeného okresnému súdu\n30. júna 1995 právnou predchodkyňou sťažovateľov (ďalej len „navrhovateľka“).\nSťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že „počas takmer dvadsiatich (rokov) je sústavne\nporušované právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Napriek\ntomu, že Ústavný súd v roku 2012 konštatoval prieťahy v konaní, situácia sa naďalej\nnevyriešila a v predmetnom konaní sú naďalej obdobia dlhšie ako šesť mesiacov, počas\nktorých nebol konajúcim súdom vykonaný žiaden relevantný úkon.\nNapriek tomu, že sťažovatelia opakovane poukazovali na to, že snahy odporcu\no mimosúdnu dohodu sú len formou predlžovania konania a nejedná sa o nijaký reálny\nzáujem odporcu dohodnúť sa, súd opakovane bez toho, aby meritórne prejednal vec,\npojednávanie odročil za účelom, aby sa účastníci dohodli. Sťažovatelia majú za to, že\nfrekvencia pojednávaní, v prípade, keď sú neúčelné, nie je zárukou konania súdu\nbez zbytočných prieťahov. Takisto konajúci súd uznesením zo dňa 16. 6. 2013 pod spisovou\nznačkou 19 C/508/1995­331 uložil znalcovi\n\n, aby vypracoval dopĺňací\n\nznalecký posudok, pričom mu uložil povinnosť vypracovať znalecký posudok z oblasti\nv ktorej znalec ani nie je kompetentný a zapísaný v zozname znalcov. Potom navyše ešte\nvyzval navrhovateľov na vyjadrenie, k určeniu nového znalca, pričom navrhovatelia\nnežiadali ani pôvodný doplňujúci znalecký posudok, jeho vyhotovenie... nežiadali\na poukázali na skutočnosť, či nie je postačujúci geometrický plán.\nSpolu je to teda takmer 20 rokov prieťahov v konaní.\nPočas obdobia, od podania poslednej sťažnosti na prieťahy boli síce vykonané\ndielčie úkony, avšak tieto nijako nespejú ku konečnému ­ právoplatnému rozhodnutiu.\nV tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že samotné prerokovanie veci,\npodporené hoci aj výraznou kvantitou dielčích úkonov (o čom sa v danom prípade nedá\npovedať), nie je naplnením zmyslu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak\nnespeje ku konečnému ­ právoplatnému rozhodnutiu. Reálna súdna ochrana znamená\nodstránenie stavu právnej neistoty, čo je možné dosiahnuť len aktívnou činnosťou súdu\n3\n\nzavŕšenou právoplatným rozhodnutím vo veci. Na základe uvedeného majú sťažovatelia\nza to, že je nutné konať efektívne a predovšetkým právoplatne vec rozhodnúť.\nPo uplynutí takmer 20 rokov od podania návrhu na súd sťažovatelia podali\nna Okresný súd Košice II sťažnosť na postup súdu pre jeho nečinnosť v konaní evidovanom\npod sp. zn. 19C/508/1995 z dôvodu, že dochádza k prieťahom v konaní, nakoľko vyššie\nuvedený súd riadne nekoná a tým dochádza k porušovaniu ich práva na spravodlivý proces,\nna ktorú dostali odpoveď, že pojednávania 27. 1. 2012 a 1. 3. 2012 boli odročené na žiadosť\núčastníkov za účelom mimosúdneho vysporiadania súdneho sporu.\nTu je potrebné ale uviesť, že odročovanie navrhoval za výraznej podpory\nkonajúceho súdu výlučne odporca, nie sťažovatelia a sťažovatelia opakovane poukazovali\nna to, že pokiaľ by mal odporca skutočný záujem na mimosúdnej dohode od roku 1995 mal\ndostatočnú šancu uzavrieť so sťažovateľmi mimosúdnu dohodu. Súd sa navyše vôbec\nnevyjadril k efektívnosti a k významu súdnych pojednávaní v máji, júni a septembri 2012.“.\nPodľa sťažovateľov „Ak ani po takmer dvadsiatich rokoch od začatia súdneho sporu,\nnie je právoplatne skončené súdne konanie, tak je dôvodné sa domnievať, že je porušované\nnamietané základné právo a je hodné primeraného spravodlivého finančného\nzadosťučinenia za spôsobené útrapy, zavinené Okresným súdom Košice ­ II, ktoré navyše\nspôsobili právnu neistotu.“.\nSťažovatelia odôvodňujú priznanie primeraného finančného zadosťučinenia takto:\n„Vzhľadom na vek sťažovateľov, ktorí sú dôchodcovia bez majetku a majú dôvodné obavy,\nže sa nedožijú konca súdneho sporu, toto jeho dlhé trvanie im spôsobuje len ďalší stres\na obavu, že sa ani nedozvedia, ako sa celá záležitosť skončí. Dokonca tesne po rozhodnutí\nÚstavného súdu o prvej sťažnosti sťažovateľov zomrel sťažovateľ\n\n, čím sa stal\n\nlen ďalším v poradí, ktorý sa nedočkal právoplatného konca tohto sporu.\nVzhľadom na to, že ani prvá sťažnosť sťažovateľov nepriniesla primeranú pomoc\na zadosťučinenie sťažovateľom, primeraným zadosťučinením sa teraz už skutočne javí suma\nvo výške 20 000 Euro pre každého na základe uvedeného odôvodnenia za to, že sťažovatelia\n\n4\n\nsú povinní trpieť stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza až do konečného rozhodnutia\nsúdu.“\nNa základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo\n\n...,\n\n...,\n\n...,\n\n..., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Košice II vedenom pod sp. zn. 19 C 508/1995 porušené\nbolo.\nOkresnému súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/508/1995 prikazuje\nkonať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\n..., priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n20 000 Euro..., ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n...,\n\npriznáva\n\nprimerané\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie\n\nv\n\nsume\n\n20 000 Euro..., ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n..., priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n20 000 Euro..., ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n..., priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n20 000 Euro..., ktoré je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nOkresnému súdu Košice ­ okolie (správne má byť Okresnému súdu Košice II, pozn.)\nukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi JUDr. Martine Hopferovej\nza zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto\nnálezu.“\n\n5\n\nÚstavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 169/2015 z 18. marca 2015 sťažnosť\nsťažovateľov v časti namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v období od nadobudnutia právoplatnosti\nnálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 129/2012 z 26. júna 2012 (24. júla 2012, pozn.) prijal\nna ďalšie konanie a vo zvyšnej časti ju odmietol ako neprípustnú.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu,\naby sa vyjadril k sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. l SprV/230/2015 zo 7. apríla 2015\nokrem prehľadu procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní v období\nod nadobudnutia právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 129/2012\nz 26. júna 2012 uviedol:\n„Z chronológie vo veci vykonaných úkonov je zrejmé, že po nadobudnutí\nprávoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 129/2012 z 26. 6. 2012 v danom\nkonaní, to je od 24. 7. 2012, súd v danej veci nie je nečinný a vykonáva úkony predovšetkým\nv súlade s návrhmi účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov. Dĺžka predmetného\nkonania od uvedenej doby je daná objektívnymi skutočnosťami pri vykonávaní dôkazov\n(odvolanie sťažovateľov proti rozhodnutiu o zložení preddavku na trovy znaleckého\ndokazovania, žiadosť znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku).\nKeďže rovnako tiež z objektívneho dôvodu došlo k zmene zákonného sudcu v konaní, bolo\nnevyhnutné akceptovať u nového zákonného sudcu určité časové obdobie na oboznámenie\nsa s obsahom prevzatého spisu zohľadniac skutočnosť, že spolu s týmto mu bolo pridelených\nďalších približne 25 v prevažnej miere reštančných vecí po odchádzajúcom sudcovi.\nTreba tiež poukázať na správanie samotných sťažovateľov, ktorí po nadobudnutí\nprávoplatnosti vyššie citovaného nálezu ústavného súdu sa nezúčastnili ani jedného\npojednávania, na pojednávanie, ktoré bolo určené na deň 8. 12. 2014, si dvaja z nich\ndokonca ani neprevzali predvolania a tieto zásielky sa súdu vrátili ako nevyzdvihnuté\nv odbernej lehote. Právna zástupkyňa sťažovateľov sa tiež nevyjadrila k doručenému\nznaleckému posudku. Všetky tieto okolnosti správania na strane sťažovateľov nemožno\n6\n\nvyhodnotiť ako také, ktoré by svedčili o ich evidentnom záujme o ukončenie prebiehajúceho\nsúdneho konania.\nVzhľadom na všetky uvedené okolnosti som toho názoru, že i keď ústavný súd prikáže\nkonať v danej veci okresnému súdu bez zbytočných prieťahov, pre vyslovenie výroku\no priznaní ďalšieho finančného zadosťučinenia sťažovateľom niet relevantného dôvodu.\nOd doby právoplatnosti vo veci vydaného nálezu ústavného súdu sa nevyskytlo žiadne\ndlhšie obdobie nečinnosti súdu a obdobie štyroch mesiacov, kedy sa nový zákonný sudca s\nvecou oboznamoval (15. 8. 2013 až 17. 12. 2013), možno považovať vzhľadom na objektívne\nokolnosti za primerané.“\nV časti označeného prípisu predsedu okresného súdu, ktorá sa týka popisu postupu\nokresného súdu v napadnutom konaní v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu\nústavného súdu sp. zn. III. ÚS 129/2012 z 26. júna 2012, sa uvádza:\n„... dňa 13. 9. 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktorého sa nezúčastnili\nsťažovatelia, iba ich právna zástupkyňa. Právny zástupca sťažovateľov navrhol\nna uvedenom pojednávaní vo veci nariadiť znalecké dokazovanie. Účastníci konania mali\nv lehote 10 dní predložiť prípadné otázky na znalca, čo nevyužila ani jedna z procesných\nstrán.\n­ uznesením zo dňa 3. 12. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28. 12. 2012, bolo\nvo veci nariadené znalecké dokazovanie.\n­ znalecký posudok bol ustanoveným znalcom doručený dňa 18. 2. 2013.\n­ uznesením zo dňa 19. 2. 2013 bolo rozhodnuté o znalečnom; uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť 20. 3. 2013. Účastníci boli zároveň vyzvaní na vyjadrenie sa k znaleckému\nposudku.\n­ vyjadrenie žalovaného bolo súdu doručené 8. 3. 2013; sťažovatelia, ani ich právna\nzástupkyňa, sa k znaleckému posudku nevyjadrili,\n­ na základe stanoviska žalovaného k znaleckému posudku bolo 3. 6. 2013 vydané\nuznesenie, ktorým bolo znalcovi uložené vypracovať dopĺňací znalecký posudok,\n­ dňa 27. 6. 2013 znalec oznámil, že doručené uznesenie súdu vracia, nakoľko daný\nposudok nie je kompetentný vzhľadom na svoj odbor podať,\n7\n\n­ vzhľadom na uvedenú skutočnosť boli dňa 23. 7. 2013 účastníci vyzvaní\nna oznámenie, či súhlasia s ustanovením ďalšieho znalca v konaní,\n­ dňa 1. 8. 2013 došlo v súlade s rozvrhom práce tunajšieho súdu pre príslušný\nkalendárny rok k zmene zákonného súdu v konaní po vzdaní sa funkcie sudcu JUDr. Pavla\nKarasa a jeho odchode do starobného dôchodku,\n­ účastníci konania doručili svoje stanoviská v dňoch 12. 8. a 15. 8. 2013.\n­ uznesením zo dňa 17. 12. 2013 bol vypracovaním dodatku k znaleckému posudku\npoverený iný znalec. Uvedeným uznesením bola sťažovateľom uložená povinnosť spoločne\na nerozdielne zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 50,­ eur.\n­ proti výroku o zložení preddavku sa sťažovatelia cestou svojej právnej zástupkyne\ndňa 14. 1. 2014 odvolali.\n­ o uvedenom odvolaní bolo zákonným sudcom rozhodnuté uznesením zo dňa\n17. 3. 2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 5. 4. 2014.\n­ keďže ustanovený znalec požiadal o vyplatenie preddavku na trovy dokazovania,\nbolo uznesením zo dňa 28. 3. 2014 rozhodnuté o vyplatení tohto preddavku. Uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť 10. 4. 2014.\n­ dňa 7. 5. 2014 bol spis odoslaný na vypracovanie znaleckého posudku\nustanovenému znalcovi.\n­ písomným podaním, doručeným 6. 8. 2014, požiadal ustanovený znalec o\npredĺženie lehoty na podanie znaleckého posudku do 8. 9. 2014.\n­ dňa 3. 9. 2014 znalec doručil súdu vypracovaný znalecký posudok.\n­ dňa 17. 10. 2014 bol znalecký posudok doručený na vyjadrenie účastníkom konania\na zároveň bol určený termín pojednávania na deň 8. 12. 2014.\n­ dňa 8. 12. 2014 sa uskutočnilo pojednávanie bez prítomnosti sťažovateľov, ktoré\nbolo odročené na neurčito za účelom stanovenia ceny náhrady za zriadenie vecného\nbremena.\n­ uznesením zo dňa 14. 1. 2015 bolo rozhodnuté o znalečnom; uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť 12. 2. 2015.“\n\n8\n\nKeďže prehľad procesných úkonov uvedený v prípise predsedu okresného súdu\nzodpovedá zisteniam ústavného súdu vyplývajúcim zo zapožičaného súdneho spisu, ústavný\nsúd ho považoval za relevantný podklad pre svoje rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľov.\nÚstavný súd následne vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby sa vyjadrila\nk tomu, či trvá na ústnom pojednávaní vo veci, a zároveň jej zaslal vyjadrenie predsedu\nokresného súdu k sťažnosti na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právna zástupkyňa\nsťažovateľov v podaní doručenom ústavnému súdu 11. mája 2015 oznámila, že netrvá\nna ústnom pojednávaní vo veci, a k vyjadreniu predsedu okresného súdu predovšetkým\nuviedla:\n„K pojednávaniu 13. 9. 2012, uvedené pojednávanie sme nezmarili, riadne sa ho\nzúčastnila naša právna zástupkyňa a toto pojednávanie prebehlo.\n... konajúcemu súdu trvalo tri mesiace, kým predmetné znalecké dokazovanie\nskutočne nariadil. Sťažovatelia nemali povinnosť sa k posudku vyjadrovať, uvedené nie je\nprekážkou postupu súdu v konaní. Opäť trvalo tri mesiace, kým súd nariadil doplniť\nznalecké dokazovanie, pričom súd to uložil znalcovi, ktorý na to nebol kvalifikovaný, teda\nustanovil znalca z nepríslušného odboru. Toto nemožno nijako pričítať na ťarchu\núčastníkom, jedná sa výlučne o pochybenie konajúceho súdu. Znalca kompetentného podať\nďalší znalecký posudok súd ustanovil až 17. 12. 2013, teda po roku od prvého nariadenia\nznaleckého dokazovania. Pojednávania dňa 8. 12. 2014 sa opäť riadne zúčastnila naša\nprávna zástupkyňa toto prebehlo a my sme ho nijako nezmarili. Je teda nerelevantné, aby\nsa Okresný súd Košice II odvolával na to, či sme si prebrali, alebo neprebrali predvolanie\nna uvedené pojednávanie. O našom eminentnom záujme o výsledok konania svedčí to, že sa\nprostredníctvom našej právnej zástupkyne zúčastňujeme každého pojednávania, priebeh\nkonania nijako nemaríme, naopak robíme všetko, čo je v našich silách, aby sa čo najskôr\nrozhodlo. Vzhľadom na vysoký vek a zlý zdravotný stav účastníkov konania /okrem\nsťažovateľa\n\n, ktorý žije v Čechách/ nie sme schopní sa zúčastňovať každého\n\npojednávania, a zohľadniac náš vek a zdravotný stav a predmet sporu, pokiaľ sme riadne\nzastúpení, naša osobná účasť by nič nové ku konaniu už v súčasnom štádiu nepriniesla a to\nani v prípade potenciálnej mimosúdnej dohody, keďže táto by musela v každom prípade\n9\n\nprejsť schvaľovacím procesom žalovaného ­ Mesta Košice a teda by nemohla byť uzatvorená\npriamo na pojednávaní. /Ak by sa aj vyskytla takáto možnosť, naša právna zástupkyňa je\noprávnená dohodu uzavrieť/.“\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľov a predsedu okresného\nsúdu, že netrvajú na konaní ústneho pojednávania, ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože\ndospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovatelia sa domáhajú vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nSťažovatelia zároveň namietajú aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého\nkaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote\nprejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.\nÚstavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1\ndohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu\n10\n\nnemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,\nI. ÚS 20/02).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza\nzo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie\nveci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza\nosoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde\nsa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty\ndochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným\nspôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím\nsúdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa\nktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo\nsplnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť\npre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len\nz dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda\nsenátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.\n\n11\n\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\nIV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný\nsúd aj sťažnosť sťažovateľov.\n1. Predmetom napadnutého konania vedeného okresným súdom je rozhodovanie\no návrhu sťažovateľov na odstránenie stavby a na vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu\nneoprávnenej stavby nachádzajúcej sa na pozemku vo vlastníctve sťažovateľov.\nPo preskúmaní na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu sa ústavný súd stotožnil so svojím\nzáverom vyjadreným v náleze sp. zn. III. ÚS 129/2012 z 26. júna 2012, podľa ktorého\n„... nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by odôvodňovala záver o osobitnej právnej alebo\nskutkovej zložitosti veci“.\n2. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,\nči v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zo spisovej dokumentácie nezistil žiadne\nzásadnejšie okolnosti, ktorými sťažovatelia mohli v preskúmavanom období prispieť\nku vzniku prieťahov v napadnutom konaní. Neúčasť sťažovateľov na pojednávaniach\nnariadených okresným súdom na 13. september 2012 a na 8. december 2014 nemôže byť\npri posudzovaní druhého kritéria z dôvodu ich riadneho právneho zastúpenia okolnosťou\nmajúcou vplyv na vznik zbytočných prieťahov v napadnutom konaní. V tejto súvislosti\nústavný súd odkazuje aj na argumentáciu vyplývajúcu z vyjadrenia právnej zástupkyne\nsťažovateľov doručeného ústavnému súdu 11. mája 2015, ktorou táto zdôrazňuje zlý\nzdravotný stav a vysoký vek predovšetkým sťažovateľky v 3. rade. Ústavný súd zároveň\n12\n\nv tomto kontexte poukazuje aj na judikatúru ESĽP (napr. Zuzčák a Zuzčáková v. Slovenská\nrepublika, rozhodnutie ESĽP z 13. 7. 2004), podľa ktorej vysoký vek sťažovateľa kladie\nzvýšené nároky na plynulosť postupu konajúceho súdu a podmieňuje prísnejší pohľad\nústavného súdu pri posudzovaní otázky prípadných zbytočných prieťahov konania. Už len\npre úplnosť ústavný súd poznamenáva, že v napadnutom konaní vedenom okresným súdom\ndošlo v období rozhodnom pre posúdenie existencie zbytočných prieťahov k univerzálnej\nsukcesii z dôvodu úmrtia právneho predchodcu sťažovateľky v 2. rade (podrobnejšie o tom\npozri uznesenie o prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie sp. zn. II. ÚS 169/2015\nz 18. marca 2015).\n3. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní\ndošlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v napadnutom konaní. Ústavný\nsúd pritom vychádzal zo svojej konštantnej judikatúry, v zmysle ktorej zbytočné prieťahy\nv konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho\nneefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej\nneistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nAj keď ústavný súd v zásade akceptuje argumentáciu predsedu okresného súdu,\npodľa ktorej sa zmena v osobe zákonného sudcu v napadnutom konaní spája s potrebou\noboznámenia sa tohto sudcu so spisovou dokumentáciou, a je teda za primeraných okolností\ntou skutočnosťou, ktorá objektívne môže prispieť k predĺženiu napadnutého konania,\nneakceptuje obranu týkajúcu sa značného nápadu tzv. reštančných vecí, keďže táto nemá\npovahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie\nvo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd pri svojej rozhodovacej\nčinnosti nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana\nna súdne konanie bez zbytočných prieťahov (obdobne napr. III. ÚS 140/07).\nNa základe chronologického prehľadu úkonov vykonaných v napadnutom konaní\nústavný súd identifikoval v preskúmavanom období neefektívnu činnosť okresného súdu\nsúvisiacu s ustanovovaním súdnych znalcov, ako aj samotným nariaďovaním vykonania\n13\n\nznaleckého dokazovania. Ústavný súd v tomto kontexte poukazuje aj na dlhšie časové\nobdobie, ktoré uplynulo od nariadenia doplňujúceho znaleckého posudku (december 2013)\ndo odoslania spisu na účely vypracovania tohto posudku ustanovenému súdnemu znalcovi\n(máj 2014).\nÚstavný súd zistil aj obdobie kratšej neodôvodnenej nečinnosti okresného súdu, ktorá\ntrvá od decembra 2014, kedy sa na okresnom súde uskutočnilo pojednávanie,\naž do rozhodnutia ústavného súdu o sťažnosti.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojou neefektívnou\nčinnosťou, ako aj neodôvodnenou nečinnosťou v napadnutom konaní, ktoré nie je ani\npo 20 rokoch právoplatne skončené, spôsobil vznik zbytočných prieťahov, čím porušil\nzákladné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, ako aj ich právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti prihliadal aj na skutočnosť, že už v konaní\nvedenom pod sp. zn. III. ÚS 129/2012 dospel vo vzťahu k napadnutému konaniu k záveru\no existencii zbytočných prieťahov a prikázal okresnému súdu v náleze z 26. júna 2012 konať\nbez zbytočných prieťahov, pričom napriek tomu sa úkony realizované okresným súdom po\nnadobudnutí právoplatnosti označeného nálezu ústavného súdu (počas obdobia takmer troch\nrokov) obmedzili v zásade len na nariadenie a vykonanie znaleckého dokazovania, čo\nv kontexte s celkovou dobou napadnutého konania nemožno považovať za úkony smerujúce\nefektívne k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľov.\nSťažovatelia sa tiež domáhali, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu\nv napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na skutočnosť, že už\nv náleze sp. zn. III. ÚS 129/2012 z 26. júna 2012 ústavný súd uložil okresnému súdu konať\nbez zbytočných prieťahov, sťažnosti v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n\n14\n\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného\nzákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý\nvyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz\nna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovatelia sa domáhajú priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume\nkaždému po 20 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.\nPri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\nVychádzajúc z doterajšej neprimeranej dĺžky napadnutého konania, ako\naj s prihliadnutím na nečinnosť a charakter neefektívnej a nesústredenej činnosti okresného\nsúdu, ústavný súd dospel k názoru, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €\nza\n\nprieťahy\n\nspôsobené\n\nv období\n\nod\n\n15\n\nnadobudnutia\n\nprávoplatnosti\n\nnálezu\n\nsp. zn. III. ÚS 129/2012 z 26. júna 2012 každému zo sťažovateľov bude primerané\nkonkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 3 výroku tohto nálezu).\nÚstavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľov, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním\nAdvokátskou kanceláriou Hopferova s. r. o. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovaní\no priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej\nrepubliky za I. polrok 2013, ktorá bola 804 € (za 2 úkony urobené v roku 2014),\na z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok\n2014, ktorá bola 839 € (za 1 úkon urobený v roku 2015) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3\na § 13a ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnej\nodmeny bolo potrebné v súlade s § 13 ods. 2 vyhlášky znížiť o 50 %, lebo ide o spoločné\núkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Úhrada za dva úkony právnej služby\nvykonané v roku 2014 predstavuje spolu s režijným paušálom (2 x 8,04 €) u jedného\nsťažovateľa sumu 150,08 € a úhrada za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2015\npredstavuje spolu s režijným paušálom (1 x 8,39 €) u jedného sťažovateľa sumu 78,30 €,\ntrovy právneho zastúpenia štyroch sťažovateľov boli teda priznané v celkovej sume 913,52 €\n(bod 4 výroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľov – Advokátskej kancelárie Hopferova, s. r. o. (§ 31a zákona\no ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n16\n\nV Košiciach 27. mája 2015\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie-splnenie podmienok konania", "prieťahy v konaní", "stavba-odstránenie", "bezdôvodné obohatenie-vydanie", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-opakované"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "19C/508/1995", "guid": "6f191076-ced9-4be0-9dd0-e211e47b9418:560f2965-33f3-48a9-b9c4-bedf8de081a0", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:17f229e8-f97e-4aee-b956-e16c2222099f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 129/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 129/2012 z 26. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-26", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:17f229e8-f97e-4aee-b956-e16c2222099f"}, {"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:d852d939-01fc-450c-b979-757dacb6a846", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 140/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 140/07 z 1. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-01", "citacie_n": 36, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d852d939-01fc-450c-b979-757dacb6a846"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/03 z 21. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-21", "citacie_n": 2064, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:82a23cfa-41ba-433b-b120-38d2c3ed3b2e"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 28/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 28/01 z 13. 12. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-12-13", "citacie_n": 964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:499d34d0-a164-4909-b965-5b65b414879d"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": []}