{"guid": "ussr:e42d2be3-f485-4889-aeda-337cb32ed2be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.180.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 180/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 180/2015 z 26. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 180/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.180.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e42d2be3-f485-4889-aeda-337cb32ed2be", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.180.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.180.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.180.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 180/2015­22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti\nLyžiarske stredisko Martinské hole, s. r. o. v likvidácii, Ulica M. R. Štefánika 6, Martin,\nzastúpenej advokátom Mgr. Martinom Hrbáňom, Malý trh 2/A, Bratislava, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod\nsp. zn. 4 M Obdo 3/2012, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole, s. r. o.\nv likvidácii, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n18. februára 2013 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské\nhole, s. r. o. v likvidácii, Ulica M. R. Štefánika 6, Martin (ďalej len „sťažovateľka“),\nzastúpenej advokátom Mgr. Martinom Hrbáňom, Malý trh 2/A, Bratislava, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd\n(ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n4 M Obdo 3/2012 (ďalej len „napadnuté konanie“).\nSťažovateľka v súvislosti s namietaným porušením označených práv v sťažnosti\nuvádza: «Sťažovateľka bola účastníkom občianskeho súdneho konania vedeného v prvom\nstupni pred Okresným súdom Martin pod spis. zn.: 18 Cb 138/2005 v právnej veci žalobcu\n− sťažovateľky proti žalovanej:\n\n, bytom\n\n, ktoré bolo\n\nskončené právoplatným Rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. kon.: 13 Cob/336/2010­784,\n13 Cob/337/2010 zo dňa 22. júna 2011 (ďalej len „Rozsudok“). V tomto konaní bola\nsťažovateľka zastúpená zástupkyňou na základe plnomocenstva\n\n,\n\nadvokátkou, avšak plnomocenstvo sťažovateľky udelené advokátke zaniklo právoplatnosťou\nrozhodnutia odvolacieho súdu t. j. Rozsudku dňa 11. 08. 2011.\nPriamo sťažovateľke bol dňa 03. 05. 2012 doručený prípis porušovateľa −\nNajvyššieho súd Slovenskej republiky spis. zn.: 4 MObdo 3/2012 zo dňa 26. 04. 2012,\nktorým porušovateľ zaslal sťažovateľke mimoriadne dovolanie podané generálnym\nprokurátorom Slovenskej republiky proti Rozsudku a tiež proti prvostupňovému Rozsudku\n2\n\nOkresného súdu Martin č. kon.: 18 Cb 138/2005­634 zo dňa 05. 05. 2010 (ďalej\naj „prvostupňový rozsudok“).\nO tomto mimoriadnom dovolaní porušovateľ rozhodol Uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky spis. zn.: 4 M Obdo 3/2012 zo dňa 31. 08. 2012 (ďalej len\n„Uznesenie“). V písomnom vyhotovení tohto Uznesenia je nesprávne uvedené,\nže sťažovateľka je zastúpená advokátkou\nže advokátku\n\n. Sťažovateľka tvrdí,\nna svoje zastupovanie v tomto konaní\n\no mimoriadnom dovolaní nesplnomocnila...\nPorušovateľ nesprávne doručil Uznesenie\n\n, advokátke,\n\nktorú zrejme mylne a nesprávne pokladal za zástupkyňu sťažovateľky v konaní\no mimoriadnom dovolaní...\nV exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod spis. zn.:\n18 Er/3193/2011 v exekučnej veci oprávneného: sťažovateľky proti povinnej:\n, o vymoženie 39.832,70 € s príslušenstvom, v ktorom sa sťažovateľka domáha\nnúteného výkonu rozhodnutia a proti povinnej\n\nvymáha povinnosť uloženú\n\nexekučným titulom, ktorým je prvostupňový rozsudok v spojení s Rozsudkom,\nbolo sťažovateľke dňa 07. 01. 2013 doručené Uznesenie Okresného súdu Martin č. kon.:\n18 Er/3193/2011­156 zo dňa 20. 12. 2012, ktorým exekučný súd rozhodol o zastavení tejto\nexekúcie. Na strane 3 v odôvodnení Uznesenia Okresného súdu Martin č. kon.:\n18 Er/3193/2011­156 zo dňa 20. 12.2012 súd uviedol, že má preukázané, že prvostupňový\nrozsudok a tiež Rozsudok boli Uznesením zrušené a vec bola vrátená Okresnému súdu\nMartin na ďalšie konania, a že toto Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23. 10. 2012.\nPretože v odôvodnení Uznesenia Okresného súdu Martin č. kon.: 18 Er/3193/2011­\n156 zo dňa 20. 12. 2012 súd uviedol, že má preukázané, že toto Uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 23. 10. 2012, tak z tohto zistenia súdu sťažovateľka vyvodila,\nže na Uznesení bola vyznačená doložka právoplatnosti rozhodnutia tak, že Uznesenie\nnadobudlo právoplatnosť 23. 10. 2012, z čoho potom vyplýva, že porušovateľ už toto\nUznesenie nebude sťažovateľke doručovať. Z takéhoto odôvodnenia Uznesenia Okresného\nsúdu Martin č. kon.: 18 Er/3193/2011­156 zo dňa 20. 12. 2012 pri jeho doručení dňa\n7. januára 2013 sa tak sťažovateľka dozvedela o nezákonnom postupe porušovateľa, ktorý je\n3\n\niným zásahom, ktorým sa porušili základné práva a slobody sťažovateľky, a ktorý spočíva v\ntom, že porušovateľ Uznesenie sťažovateľke zákonom stanoveným a teda právne účinným\nspôsobom nedoručil a ani už nedoručí resp. nemieni doručiť, keďže Uznesenie má byť\nprávoplatné dňa 23. 10. 2012...\nNa základe vyššie opísaných skutočností sťažovateľka tvrdí, že porušovateľ svojim\nnesprávnym postupom porušil ustanovenie § 243j Občianskeho súdneho poriadku, keď\nUznesenie sťažovateľke ako účastníčke konania o mimoriadnom dovolaní nedoručil,\na súčasne sa dopúšťa zbytočných prieťahov v konaní.\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej aj „Dohovor“), každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo... prejednaná... súdom..., ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch...\nSťažovateľka tvrdí, že keď porušovateľ Uznesenie sťažovateľke zákonom stanoveným\nspôsobom nedoručil a ani už nedoručí resp. nemieni doručiť, keďže Uznesenie má byť\nprávoplatné dňa 23. 10. 2012. Porušovateľ porušil základné právo sťažovateľky na súdnu\nochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6. ods. 1 Dohovoru, pretože pri svojom rozhodovaní a vydaní\nnapadnutého rozsudku porušovateľ nepostupoval v medziach zákonov, ktorými sa tieto\nčlánky právnych predpisov, keď porušil ustanovenie § 243j Občianskeho súdneho\nporiadku.»\nNa základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka v konaní pred ústavným\nsúdom domáha, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto\nrozhodol:\n„1. Základné právo obchodnej spoločnosti Lyžiarske stredisko Martinské hole, s. r.\no. v likvidácii podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy slovenskej republiky, právo podľa čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\n\n4\n\npráv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod spis. zn. 4 M Obdo 3/2012 porušené boli.\n2. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť obchodnej spoločnosti\nLyžiarske stredisko Martinské hole, s. r. o. v likvidácii trovy konania v sume vyčíslenej\nv písomnom vyhotovení nálezu k rukám jej právneho zástupcu Mgr. Martina Hrbáňa,\nadvokáta so sídlom Malý trh 2/A, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto\nnálezu.“\nÚstavný súd z priloženej dokumentácie a z vyžiadaných spisov Okresného súdu\nMartin (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 17 Cb 208/2012 a z najvyššieho súdu sp. zn.\n4 M Obdo 3/2012 zistil ďalej tieto skutočnosti:\nOkresný súd rozsudkom č. k. 18 Cb 138/2005­514 z 13. mája 2009 návrh\nsťažovateľky na zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom v celom rozsahu zamietol. Okresný\nsúd vydal opravné uznesenie č. k. 18 Cb 138/2005­558 z 5. júna 2009. Krajský súd v Žiline\n(ďalej len „krajský súd“) uznesením č. k. 13 Cob 200/2009­595 z 21. januára 2010\n(právoplatným 24. marca 2010) rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením\nzrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nOkresný súd rozsudkom č. k. 18 Cb 138/2005­634 z 5. mája 2010 návrhu\nsťažovateľky vyhovel, krajský súd rozsudkom č. k. 13 Cob 336/2010­784 z 22. júna 2011\n(právoplatným 11. augusta 2011) rozsudok okresného súdu potvrdil.\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 4 M Obdo 3/2012 z 31. augusta 2012\n(ďalej aj „uznesenie\n\nnajvyššieho\n\nsúdu“)\n\nboli\n\nrozsudok\n\nokresného\n\nsúdu\n\nč. k.\n\n18 Cb 138/2005­634 z 5. mája 2010 a rozsudok krajského súdu sp. zn. 13 Cob 336/2010\nz 22. júna 2011 v napadnutej časti zrušené a vec bola vrátená okresnému súdu na ďalšie\nkonanie s týmto odôvodnením: „V ďalšom konaní, v ktorom je súd prvého stupňa viazaný\nprávnym názorom dovolacieho súdu (§ 243i ods. 2 O. s. p. v spojení s § 243d ods. 1 veta\ndruhá O. s. p.), sa prvostupňový súd vysporiada s vytknutými vadami v intenciách\n5\n\ndovolacieho súdu, opätovne vo veci rozhodne a svoje rozhodnutie náležité odôvodní\nv súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého\nstupňa znova aj o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243i ods. 2 O. s. p.\nv spojení s § 243d ods. 1 veta tretia O. s. p.).“ Podľa tvrdenia sťažovateľky uznesenie\nnajvyššieho súdu jej doručené nebolo.\nPo vrátení veci okresnému súdu bola veci pridelená sp. zn. 17 Cb 208/2012. Okresný\nsúd nariadil vo veci opakovane niekoľko pojednávaní, z ktorých sa likvidátor sťažovateľky\n(je v likvidácii) od 5. mája 2013 ospravedlňoval zo zdravotných dôvodov. Okresný súd\npreto uznesením č. k. 17 Cb 208/2012­897 zo 6. júna 2014 s právoplatnosťou od 3. júla 2014\nkonanie o zaplatenie pohľadávky sťažovateľky s príslušenstvom prerušil „na dobu\nneurčitú“.\nNa základe sťažnosti sťažovateľky z 18. januára 2013 doručenej najvyššiemu súdu 21.\njanuára 2013 v súvislosti s nedoručením jej uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 M Obdo\n3/2012 z 31. augusta 2012 najvyšší súd vybavil sťažnosť prípisom z 27. februára 2013 takto:\n„Z obsahu spisu (č. l. 224) vyplýva, že žalobca dňa 29. 11. 2007 udelil advokátke\n, so sídlom:\n\n, plnomocenstvo\n\nna zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 18 Cb 138/2005\nv právnej veci proti žalovanej o zaplatenie pôvodne 1.200.000,­­ Sk s príslušenstvom,\na to bez výslovného uvedenia, že by sa toto plnomocesntvo malo vzťahovať aj na konania,\nna ktoré právne predpisy vyžadujú osobitné plnomocenstvo. V dôsledku tejto skutočnosti\nprávne zastupovanie žalobcu zaniklo právoplatným skončením veci na Okresnom súde\nMartin. Žalobca nové, osobitné plnomocenstvo pre konanie o mimoriadnom dovolaní\ngenerálneho prokurátora Slovenskej republiky podaným žalovanou proti vyššie označeným\nrozhodnutiam prvostupňového a odvolacieho súdu, nepredložil, a to ani prvostupňovému,\nani dovolaciemu súdu.\nDovolací súd omylom uviedol aj právne zastupovanie žalobcu v záhlaví uznesenia\nsp. zn. 4 M Obdo 3/2012, zo dňa 31. 08. 2012 a v dôsledku toho predmetné rozhodnutie\nnebolo doručené do vlastných rúk priamo žalobcovi. Nápravu vykonal vydaním opravného\nuznesenia, ktorým označenie žalobcu v časti jeho právneho zastupovania opravil.\n6\n\nPo opätovnom doručení uznesenia sp. zn. 4 M Obdo 3/2012, zo dňa 31. 08. 2012 priamo\nžalobcovi, ako aj opravného uznesenia účastníkom konania a generálnemu prokurátorovi\nSlovenskej republiky, opätovne vyznačí doložku právoplatnosti na prvopise svojho\nuznesenia podľa údajov vyplývajúc z doručeniek potvrdzujúcich doručenie predmetných\nrozhodnutí jednotlivým účastníkom konania a generálnemu prokurátorovi Slovenskej\nrepubliky.“\nV nadväznosti\n\nna\n\nuvedené\n\nnajvyšší\n\nsúd\n\nopravným\n\nuznesením\n\nsp. zn.\n\n4 M Obdo 3/2012 z 27. februára 2013 (právoplatným 14. marca 2013) opravil záhlavie\nuznesenia sp. zn. 4 M Obdo 3/2012 z 31. augusta 2012 (právoplatného 14. marca 2013)\ntýmto spôsobom:\n«Súd opravuje záhlavie uznesenia tunajšieho súdu z 31. augusta 2012, sp. zn.\n4 M Obdo 3/2012, ktoré správne znie:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Lyžiarske stredisko\nMartinské hole, s. r. o. v likvidácii, so sídlom: M. R. Štefánika 6, Martin,\nproti žalovanej:\n\n, bytom:\n\n,\n\n, zast. Advokátska kancelária\n\nso sídlom:\n\n,\n\n,\n\no zaplatenie 39 832,70 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn.\n18 Cb 138/2005, na mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky\nproti rozsudku Okresného súdu Martin z 5. mája 2010, č. k. 18 Cb 138/2005­634 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 22. júna 2011, č. k. 13 Cob/336/2010­784,\n13Cob/337/2010...“»\nSvoje rozhodnutie odôvodnil takto:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací uznesením zo dňa 31. 08. 2012,\nsp. zn. 4 M Obdo 3/2012 zrušil rozsudok Okresného súdu Martin z 05. 05. 2010,\nč. k. 18 Cb 138/2005­634\n\na\n\nrozsudok\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv\n\nŽiline\n\nz\n\n22. 06. 2011,\n\nč. k. 13 Cob/336/2010­784, 13 Cob/337/2010, v napadnutej časti a vec vrátil Okresnému\nsúdu Martin na ďalšie konanie.\n\n7\n\nV záhlaví písomného vyhotovenia svojho uznesenia do volací súd uviedol, že žalobca\nje zastúpený advokátkou\n\n, so sídlom:\n\na tejto predmetné uznesenie bolo dňa 22. 10. 2012 aj doručené.\nZ obsahu spisu (č. l. 224) vyplýva, že žalobca dňa 29. 11. 2007 udelil menovanej\nadvokátke plnomocenstvo na zastupovanie v konaní vedenom na Okresnom súde\nMartin pod sp. zn. 18 Cb 138/2005 v právnej veci proti žalovanej o zaplatenie pôvodne\n1 200 000,­­ Sk s príslušenstvom, a to bez výslovného uvedenia, že by sa toto plnomocesntvo\nmalo vzťahovať aj na konania, na ktoré právne predpisy vyžadujú osobitné plnomocenstvo.\nV dôsledku tejto skutočnosti právne zastupovanie žalobcu zaniklo právoplatným skončením\nveci na Okresnom súde Martin. Keďže žalobca súdu nové, osobitné plnomocenstvo\npre konanie o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky,\npodaného na podnet žalovanej proti vyššie označeným rozhodnutiam prvostupňového\na odvolacieho súdu nepredložil, je zrejmé, že uznesenie dovolacieho súdu sa malo\ndoručovať priamo žalobcovi, ktorý v záhlaví tohto rozhodnutia mal byť označený\nbez právneho zastupovania.\nPodľa § 164 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.), súd kedykoľvek\naj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti.\nO návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá opravné\nuznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas,\nkým opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.\nPodľa § 167 ods. 2 O. s. p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie\nprimerane ustanovenia o rozsudku.“\nOpravné uznesenie z 27. februára 2013 spolu s uznesením z 31. augusta 2012\nnadobudlo právoplatnosť 14. marca 2013.\nÚstavný súd považoval za potrebné v súvislosti s konaním o sťažnosti sťažovateľky\nuviesť, že v nadväznosti na to, ako bývalý predseda najvyššieho súdu\npodal\n\nna\n\nčlenov\n\nIV. senátu\n\nústavného\n\nsúdu\n\nv auguste 2013\n\ntrestné\n\noznámenie\n\na v masmédiách formuloval proti nim osobné invektívy, členovia IV. senátu oznámili\n8\n\ntieto skutočnosti v zmysle § 27 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) predsedníčke ústavného súdu a zároveň ju požiadali, aby zabezpečila postup podľa\n§ 28 ods. 2 zákona o ústavnom súde, t. j. aby predložila ich oznámenia obsahujúce\nskutočnosti, ktoré by mohli zakladať ich vylúčenie z prerokúvania a rozhodovania veci\nsťažovateľa, na rozhodnutie senátu ústavného súdu, ktorý je o ňom príslušný rozhodnúť\nv súlade s platným rozvrhom práce ústavného súdu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti\nnemohol IV. senát ústavného súdu v danej veci konať do času, kým o uvedených\noznámeniach sudcov nerozhodol príslušný senát ústavného súdu (v zásade do konca\nnovembra 2013).\nSudcovi Jánovi Lubymu skončilo funkčné obdobie sudcu ústavného súdu\n4. júla 2014 a na konanie a rozhodovanie o sťažnosti sťažovateľa je v súčasnosti podľa\nrelevantného rozvrhu práce príslušný II. senát ústavného súdu v zložení uvedenom v záhlaví\ntohto uznesenia.\nII.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\n\n9\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému\nsúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne\nproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu\na navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)\nzástupca.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú\nsťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný\nsúd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť\nktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 4/00, II. ÚS\n101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07, IV. ÚS1/2012). Ústavný súd môže pri predbežnom\n\n10\n\nprerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti\njaví ako neopodstatnený.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre už viackrát uviedol, že k iným dôvodom, ktoré\nmôžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, patrí aj ústavnoprávny rozmer,\nresp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo\nrozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi\nokolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, IV. ÚS 62/08, IV. ÚS 427/2011).\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Ústavný súd\nv tejto súvislosti uvádza, že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania\nsa prejavuje predovšetkým vo viazanosti petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou\nsťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia\nsa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí\npredmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej\nochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ\ndomáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa\nsvojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať zákonom\nustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch\nustanovených zákonom na inom orgáne...\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom...\nÚstavný súd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1\ndohovoru konštantne pripomína, že formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36\n11\n\nods. 1 listiny ústavodarca vyjadril zhodu zámerov v koncepte práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny s konceptom súdnej ochrany podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru. Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú\nodlišnosť.\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zmyslom a účelom základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (vrátane označeného základného\npráva podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru), ktorých porušenie\nnamieta sťažovateľka v označenom konaní, je zaručiť každému reálny prístup k súdu. Tomu\nzodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (m. m. I. ÚS 62/97, II. ÚS\n26/96). K porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (resp. práva\nna spravodlivé súdne konanie) by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť\ndomáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a ak by súd odmietol\nkonať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (m. m.\nI. ÚS 35/98).\nZ citovaného obsahu sťažnosti (časť I tohto uznesenia) vyplýva, že podstata\nargumentácie\n\nsťažovateľky,\n\ns\n\nktorou\n\nspája\n\nporušenie\n\nňou\n\noznačených\n\npráv\n\npostupom najvyššieho súdu v označenom konaní, spočíva v jeho nečinnosti v súvislosti\ns (riadnym) doručením jej uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 4 M Obdo 3/2012\nz 31. augusta 2012.\nZ obsahu sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že konanie o mimoriadnom\ndovolaní začalo jeho podaním generálnym prokurátorom Slovenskej republiky najvyššiemu\nsúdu 4. apríla 2012 a podľa tvrdenia sťažovateľky predmetné konanie nebolo v čase\ndoručenia sťažnosti právoplatne skončené, lebo jej nebolo doručené uznesenie najvyššieho\nsúdu. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že aj prípadná skutočnosť, že konanie\no mimoriadnom dovolaní nebolo v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu právoplatne\nskončené 16 mesiacov od jeho začatia, nepredstavuje takú okolnosť, v dôsledku ktorej\nby bolo možné uvažovať o eventualite porušenia sťažovateľkou označených práv\n12\n\nnamietaným postupom najvyššieho súdu, pretože nedosahuje takú intenzitu, aby ho bolo\nmožné kvalifikovať ako porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1\nlistiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (denegatio iustitiae – odmietnutie\nspravodlivosti).\nÚstavný súd v tejto súvislosti ďalej považuje za potrebné uviesť, že ochranu\nzákladnému právu účastníkov súdneho konania, aby bola ich vec prerokovaná\nbez zbytočných prieťahov (v primeranej lehote), poskytuje ústava primárne prostredníctvom\nčl. 48 ods. 2 ústavy (resp. prostredníctvom čl. 38 ods. 2 listiny alebo prostredníctvom čl. 6\nods. 1 dohovoru za predpokladu, že sťažovateľ porušenie práva na prerokovanie jeho\nzáležitosti v primeranej lehote v konaní pred ústavným súdom výslovne namieta,\nčo sťažovateľka však do petitu na rozhodnutie nepremietla), a nie prostredníctvom čl. 46\nods. 1 ústavy (resp. prostredníctvom čl. 36 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru – v prípade\nabsencie označenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote, t. j. bez bližšej\nidentifikácie jedného z práv, ktoré je obsahom čl. 6 ods. 1 dohovoru). Ústavný súd v tejto\nsúvislosti uvádza, že k porušeniu sťažovateľkou označených práv nečinnosťou v postupe\nnajvyššieho súdnu − nedoručením jej uznesenia najvyššieho súdu – by mohlo dôjsť v zásade\naž v prípade, ak postup (napr. dlhodobá nečinnosť) všeobecného súdu v takomto konaní\nvedie v konečnom dôsledku k zmareniu možnosti poskytnúť efektívnu a účinnú ochranu tým\nprávam účastníka konania, ochrany ktorých sa domáha.\nÚstavný súd považuje v tejto súvislosti za potrebné poukázať na skutočnosť,\nže pritom obsahom splnomocnenia sťažovateľky na zastupovanie v konaní pred ústavným\nsúdom bolo výslovne uvedené, že právny zástupca sťažovateľky je oprávnený podať\naj sťažnosť pre porušenie základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy – právo\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov – napriek tejto okolnosti právny zástupca\nsťažovateľky túto možnosť v konaní pred ústavným súdom nevyužil a nepremietol\nju do petitu sťažnosti (návrhu na rozhodnutie).\n\n13\n\nK uvedenému ústavný súd dodáva, že zo sťažnosti sťažovateľky z 13. februára 2013\ndoručenej ústavnému súdu 18. februára 2013 a z príloh k nej pripojených navyše vyplýva,\nže okresný súd uznesením č. k. 18 Er 3193/2011­129 z 21. septembra 2012 povolil „odklad\nexekúcie vedenej na úrade súdnej exekútorky... sp. zn. EX 1864/2011 do právoplatného\nskončenia\n\nkonania\n\no mimoriadnom\n\ndovolaní\n\ngenerálneho\n\nprokurátora\n\nvedeného\n\nna Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 4 M Obdo/3/2012“ a sťažovateľke\nmusela byť skutočnosť, že napadnuté uznesenie najvyššieho súdu podľa vyjadrenia\nokresného súdu nadobudlo právoplatnosť 23. októbra 2012, známa najneskôr z uznesenia\nokresného súdu č. k. 18 Er 3193/2011­156 z 20. decembra 2012 doručeného\njej 7. januára 2013. Táto skutočnosť bola dôvodom podania sťažnosti sťažovateľky\nz 18. januára 2013 najvyššiemu súdu, v ktorej tvrdila, že „NS SR svojím nesprávnym\npostupom porušil ustanovenie § 243j Občianskeho súdneho poriadku, keď Uznesenie\nsťažovateľke ako účastníčke dovolacieho konania nedoručil. a súčasne sa dopúšťa\nzbytočných prieťahov v konaní. touto sťažnosťou sa preto sťažovateľka domáha nápravy\ntohto nezákonného stavu“. Rovnako je zo sťažnosti zrejmé, že sťažovateľka nevyčkala\nani 30 dní na vybavenie jej sťažnosti najvyšším súdom a sťažnosťou z 13. februára 2013\ndoručenou ústavnému súdu 18. februára 2013 sa domáhala ochrany svojich práv\nna ústavnom súde, čo nekorešponduje so subsidiárnou právomocou ústavného súdu\nzakotvenou v čl. 127 ods. 1 ústavy a ani so zákonnou požiadavkou zakotvenou v § 53 ods. 1\nzákona o ústavnom súde. Sťažovateľke bolo pritom známe, že konanie o vymoženie\njej pohľadávky je na okresnom súde právoplatne prerušené.\nV súvislosti s už uvedeným ústavný súd uzatvára, že na základe sťažovateľkou\nvymedzených\n\nnámietok,\n\nprostredníctvom\n\nktorých\n\nnamieta\n\nporušenie\n\noznačeného\n\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru, ústavný súd nezistil také účinky, ktoré by zakladali príčinnú súvislosť\ns namietaným porušením označených práv, a preto podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom\nsúde odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\n14\n\nVzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť v rámci predbežného prerokovania\nodmietol,\n\nrozhodovanie\n\no\n\nďalších\n\nprocesných\n\nnávrhoch\n\nsťažovateľky\n\n(návrhu\n\nna priznanie náhrady trov konania), ktoré sa vecne viažu na vyslovenie porušenia\nsťažovateľkou označených práv, stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd\nuž nezaoberal.\nNad rámec svojho rozhodnutia k námietke o tvrdenej právoplatnosti uznesenia\nnajvyššieho súdu, ktorú sťažovateľka vyvodzuje z existencie jej potvrdenia zo strany\nnajvyššieho súdu, je potrebné poznamenať, že okresný súd (exekučný súd) je oprávnený\na povinný posúdiť formálnu stránku právoplatnosti uznesenia najvyššieho súdu samostatne –\nnezávisle na potvrdení príslušného súdu o jeho právoplatnosti − na účely rozhodnutia\no dôvodnosti vykonávania exekúcie. V prípade, ak okresný súd túto okolnosť nesprávne\nvyhodnotil, sťažovateľka má v exekučnom konaní pred všeobecným súdom k dispozícii\nopravné prostriedky, ktorými túto vadu v postupe okresného súdu môže korigovať,\na tak zvrátiť pre ňu nepriaznivý stav v priebehu exekučného konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. marca 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy v konaní", "príčinná súvislosť", "návrh-zjavne neopodstatnený", "občianske súdne konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:fc9af813-6fd4-4256-970a-f3793247a0be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 1/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 1/2012 z 12. 1. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-01-12", "citacie_n": 172, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fc9af813-6fd4-4256-970a-f3793247a0be"}, {"guid": "ussr:f12bf762-4fb5-4569-9148-5a14375abcdb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 427/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 427/2011 z 6. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f12bf762-4fb5-4569-9148-5a14375abcdb"}, {"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:56489fc9-d0c0-412e-94dc-bf9ac51e2d0d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/98 z 5. 5. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-05-05", "citacie_n": 563, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1998.1"}, {"guid": "ussr:f4d1f92e-2f29-45f1-af34-7b7c52f9ad69", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 62/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 62/97 z 8. 10. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-10-08", "citacie_n": 484, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.62.1997.1"}, {"guid": "ussr:0d527086-1bee-4010-bb6c-086fdf93e4e8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 26/96", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 26/96 z 22. 7. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-07-22", "citacie_n": 506, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.26.1996.1"}, {"guid": "0c6ebb4e-11b9-4b25-a94d-95b8c6df9b8d:dbe5d848-de41-4257-9d66-f8c0c37725d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "17Cb/208/2012", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/208/2012 z 1. 4. 2015", "sud": "Okresný súd Martin", "datum_vydania": "2015-04-01", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/0c6ebb4e-11b9-4b25-a94d-95b8c6df9b8d:dbe5d848-de41-4257-9d66-f8c0c37725d6"}], "citovane_v": []}