{"guid": "ussr:1f62acd7-e433-4512-981e-2a198051b536", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.186.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 186/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 186/2015 z 26. 3. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 26. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 186/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.186.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-03-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1f62acd7-e433-4512-981e-2a198051b536", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.186.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.186.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.186.2015.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 186/2015­23\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. marca 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom JUDr. Lászlóom\nLengyelom, Ružová dolina 6, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a základného práva vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom podľa čl.\n48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom\npod sp. zn. 7 Co 959/2014 a jeho uznesením z 12. januára 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta\n\nneoprávnenou osobou.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nako podanú zjavne\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n4. februára 2015 doručená sťažnosť\n(ďalej aj „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Lászlóom Lengyelom,\nRužová dolina 6, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a základného práva vyjadriť sa\nk vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Krajského súdu v Nitre\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 959/2014 a jeho uznesením\nz 12. januára 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že na návrh sťažovateľa Okresný\nsúd Komárno (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn. 14 C 626/2014 z 9. októbra 2014\n(ďalej aj „uznesenie z 9. októbra 2014“) nariadil predbežné opatrenie, ktorým zakázal\nodporcovi (\n\n) vstúpiť na v rozhodnutí určené\n\nnehnuteľnosti, dať tretej osobe pokyn na vstup na tieto nehnuteľnosti, vykonať na týchto\nnehnuteľnostiach akúkoľvek činnosť sám alebo prostredníctvom tretej osoby a brániť\nsťažovateľovi vo vstupe na tieto nehnuteľnosti, nakladať s týmito nehnuteľnosťami v rozsahu\nich založenia, zaťaženia vecným bremenom alebo iným vecným právom, vypožičania,\nvloženia do majetku právnickej osoby alebo prenajímania, a to až do právoplatného\nskončenia konania vo veci samej (konanie o určenie vlastníckeho práva, pozn.).\nProti uzneseniu okresného súdu z 9. októbra 2014 podal odporca odvolanie, v ktorom\ntvrdil, že všetok majetok sťažovateľa prešiel na odporcu. Sťažovateľ vo svojom vyjadrení\nk odvolaniu odporcu z 24. novembra 2014 vyslovil nesúhlas s tvrdením odporcu\nobsiahnutým v jeho odvolaní a argumentoval, že jeho majetok neprešiel na odporcu.\nOdporca doručil 1. decembra 2014 krajskému súdu návrh, v ktorom tvrdil, že sťažovateľ ako\nprávnická osoba zanikol, a v tejto súvislosti sa domáhal, aby krajský súd zrušil predbežné\nopatrenie (uznesenie z 9. októbra 2014) a zastavil konanie. Sťažovateľ sa vyjadril aj\nk tomuto návrhu odporcu podaním doručeným krajskému súdu 12. januára 2015.\n\n2\n\nKrajský súd napadnutým uznesením rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil\na konanie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia zastavil s odôvodnením, že\nsťažovateľ ako právnická osoba v zmysle § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka zanikol.\nSťažovateľovi bolo napadnuté uznesenie krajského súdu (spoločne s replikou odporcu\nk vyjadreniu sťažovateľa z 12. januára 2015) doručené 26. januára 2015.\nSťažovateľ v sťažnosti predovšetkým uvádza, že\n«... vo svojich písomných vyjadreniach zo dňa 24. 11. 2014 a podanom dňa\n12. 01. 2015 tvrdil, že nezanikol a naďalej má právnu subjektivitu a tým aj procesnú\nspôsobilosť, a to napriek tomu, že ministerstvo ho vyradilo z evidencie cirkevných\nprávnických osôb; ani z iného právneho dôvodu nezanikol ako právnická osoba; jeho\nmajetok neprešiel na žalovaného a žalovaný nie je jeho právnym nástupcom. Sťažovateľ\ntieto svoje tvrdenia odôvodnil tým, že:\n­ registrácia cirkevnej právnickej osoby nemá konštitutívny charakter,\n­ cirkevné osoby majú právnu subjektivitu podľa kanonického práva (t. j. podľa\nustanovení Kódexu kanonického práva z roku 1917 (v ďalšom len „CIC 1917“) a podľa\nustanovení Kódexu kanonického práva z roku 1983 (v ďalšom len „CIC 1983“),\n­ sťažovateľ ako cirkevná právnická osoba vznikla ešte pred účinnosťou zákona\nč. 308/1991 Zb.,\n­ sťažovateľa ako samostatnú cirkevnú právnickú osobu uznávali orgány\nČeskoslovenska aj pred druhou svetovou vojnou a po nej,\n­ sťažovateľ ako\n\nje jeden z inštitútov zasväteného života\n\na je v zmysle Kán. 634 § 1 CIC 1983 je cirkevnou právnickou osobou,\n­ podľa Kán. 120 § 1. CIC 1983 cirkevná právnická osoba zaniká, ak ju kompetentná\nvrchnosť zákonne zruší,\n­ podľa Kán. 584 CIC 1983 zrušenie inštitútu zasväteného života prislúcha iba\nApoštolskej stolici, ktorej je tiež rezervované rozhodovanie o jeho časných majetkoch, preto\nsťažovateľ môže zaniknúť jedine na základe rozhodnutia Apoštolskej stolice a jeho majetok\nby mohol prejsť na žalovaného výlučne na základe rozhodnutia Apoštolskej stolice,\n\n3\n\n­ v predmetnom prípade ministerstvo rozhodlo o vyradení sťažovateľa z evidencie\ncirkevných právnických osôb (t. j. o zrušení registrácie sťažovateľa) na základe rozhodnutia\na návrhu nekompetentnej osoby,\n­ dekrét pána\n\nč. 8037/14 zo dňa 05. 11. 2014 je v príkrom rozpore\n\ns obsahom listín, na ktoré sa odvoláva,\n­ postavenie sťažovateľa nebolo riešené ani „Modus Vivendim“, ani Apoštolskou\nkonštitúciou zo dňa 02. 09. 1937, ani Apoštolská konštitúcia „Praescriptionum\nsacrosancti“ zo dňa 30. 12. 1977, ani Apoštolskou konštitúciou „Pastorali quidem“ z 31.\n03. 1995, ani Apoštolskou konštitúciou „Slovachiae sacrorum Antistites“ zo dňa zo dňa 14.\n02. 2008,\n­ listiny vydané Štátnym sekretariátom, sekcie pre vzťahy so štátmi zo dňa\n11. 03. 1996 č. 2172/96/RS a zo dňa 01. 10. 2011 č. 3981/11/RS nie sú právne záväznou\ninterpretáciou Apoštolskej konštitúcie „Praescriptionum sacrosancti“ zo dňa 30. 12. 1977.\nTieto listiny nie sú žiadnymi rozhodnutiami a nie je možné z nich podľa kanonického práva\nvyvodiť žiadne právne účinky. Sú iba „potvrdenia“, ktoré však nie sú hodnovernými\ndôkazmi o tom, že na základe v ňom označených dokumentov žalovaný je právnym\nnástupcom sťažovateľa. Sťažovateľ tieto svoje tvrdenia podrobne odôvodnil a oprel aj\no judikáty Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na Ústavného súdu Českej republiky, ako aj o odborné vyjadrenie Akadémie kanonického\npráva. Vyššie uvedené argumenty sťažovateľa odopreté relevantnými dôkazmi mali zásadný\nvýznam pre rozhodnutie o odvolaní žalovaného proti uzneseniu súdu prvého stupňa.\nNapriek tomu sa odvolací súd vo svojom rozhodnutí s nimi vôbec nezaoberal. Z tohto\ndôvodu uznesenie odvolacieho súdu je arbitrárne a nespĺňa požiadavky pre riadne\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia.».\nPodľa názoru sťažovateľa krajský súd napadnuté uznesenie riadne neodôvodnil, čím\nporušil jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1\nlistiny.\n\n4\n\nOdôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu je podľa tvrdenia sťažovateľa\nv rozpore s princípom rovnosti účastníkov, keďže „Relevantné argumenty sťažovateľa\nk posúdeniu rozhodujúcich otázok (či sťažovateľ ako právnická osoba zanikol; či jeho všetok\nmajetok prešiel na žalovaného; či žalovaný je právnym nástupcom sťažovateľa) nie sú\nv odôvodnení uznesenia odvolacieho súdu vôbec vyhodnotené. Preto je zrejmé, že tento\nzáver odvolacieho súdu je opretý jedine o tvrdenie jednej strany (žalovaného), ktoré boli\njednostranne prevzaté. Odvolací súd postupoval takto napriek tomu, že tvrdenia žalovaného\nvôbec nevyplývajú z právnych predpisov a ani z ním predložených dôkazov alebo nie sú\npodložené žiadnym dôkazom.“.\nK namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sťažovateľ\nuvádza, že „odvolací súd bral do úvahy aj obsah tých listín, ktoré žalovaný mu predložil\nsvojím e­mailom dňa 12. 01. 2005, a ktoré boli doručené (oznámené) právnemu zástupcovi\nsťažovateľa spolu s uznesením odvolacieho súdu až dňa 26. 01. 2015. Teda sa sťažovateľ\nk týmto dôkazom nemohol vyjadriť pred rozhodnutím odvolacieho súdu.“.\nZa neakceptovateľný považuje sťažovateľ aj názor krajského súdu, podľa ktorého mal\nzákonnú povinnosť rozhodnúť o odvolaní vo veci návrhu na nariadenie predbežného\nopatrenia v zákonom ustanovenej tridsaťdňovej lehote. Podľa sťažovateľa by rýchlosť\nrozhodovania nemala byť „na úkor kvality, zákonnosti a napokon aj ústavnosti\nrozhodovania odvolacieho súdu. Táto lehota nezbavuje odvolací súd zaoberať sa\nso všetkými tvrdeniami účastníkov konania a s nimi predloženými dôkazmi a patrične\nvyhodnotiť ich podľa príslušných právnych predpisov pri dodržaní požiadaviek\nspravodlivého súdneho procesu.“.\nSťažovateľ rovnako namieta, že je nesprávny záver krajského súdu, podľa ktorého 24.\nnovembra 2014 došlo k zániku sťažovateľa ako právnickej osoby v zmysle § 20a ods. 2\nObčianskeho zákonníka, pričom svoju námietku odôvodňuje poukazom na príslušné\nustanovenia kánonického práva. Podľa sťažovateľa je nevyhnutné v danej veci aplikovať\nustanovenia Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, ktorá bola\n5\n\nzverejnená oznámením Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 326/2001\nZ. z. (ďalej len „základná zmluva“), ktorá je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 5\nústavy a má prednosť pred zákonmi. Na základe § 20a ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka\nv spojení s čl. 7 ods. 5 ústavy je potrebné vykladať a aplikovať čl. 1 ods. 2 základnej zmluvy\nv súlade s príslušnými ustanoveniami kánonického práva. Podľa sťažovateľa k zániku\nsťažovateľa a k prechodu jeho majetku na inú osobu mohlo dôjsť výlučne na základe\nrozhodnutia Apoštolskej stolice, ktorá takéto rozhodnutie nevydala.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné práva\n\n... podľa čl. 46\n\nods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 12. 01. 2015 spis. zn.\n7 Co/959/2014­249 porušené boli.\nUznesenie Krajského súdu v Nitre dňa 12. 01. 2015 spis. zn. 7 Co/959/2014­249 sa\nzrušuje a vec Krajskému súdu v Nitre vracia na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Nitre je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľova\nna účet jeho právneho zástupcu do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\n\nPodľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľ\nnavrhuje, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť\nnapadnutého uznesenia krajského súdu až do rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej,\nkeďže podľa jeho názoru tento návrh nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom\na odložením vykonateľnosti sa iným osobám nespôsobí väčšia ujma, než by vykonaním\nrozhodnutia vznikla sťažovateľovi.\n6\n\nII.\nPodľa čl. 127 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo\nprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne\nprerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa ústavy a listiny\nnapadnutým uznesením krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\nku ktorému malo dôjsť tým, že krajský súd\n­ nesprávne posúdil jeho spôsobilosť byť účastníkom napadnutého konania (konania o\nnariadení predbežného opatrenia),\n­ nevysporiadal sa so zásadnými argumentmi sťažovateľa (či sťažovateľ ako právnická\nosoba zanikol, či jeho majetok prešiel na odporcu a či je odporca právnym nástupcom\nsťažovateľa),\n\n7\n\n­ prihliadol na argumentáciu odporcu obsiahnutú v jeho podaní z 12. januára 2015,\nku ktorej sa sťažovateľ nemal možnosť vyjadriť, keďže mu podanie odporcu bolo doručené\nspoločne s napadnutým uznesením krajského súdu až 26. januára 2015.\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy, ako aj § 49 zákona o ústavnom súde vyplýva, že sťažnosť\nmôže podať fyzická osoba alebo právnická osoba. Za týchto okolností (právna) existencia\nsťažovateľa ako právnickej osoby (jej právna subjektivita) je v zásade procesnou\npodmienkou konania pred ústavným súdom o sťažnosti, podobne ako v konaní pred\nvšeobecnými súdmi.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery a postavení\ncirkví a náboženských spoločností v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no postavení cirkví a náboženských spoločností“) „Registrujúci orgán vedie evidenciu\nvšetkých právnických osôb podľa tohto zákona, včítane tých, ktoré odvodzujú svoju právnu\nsubjektivitu od cirkví a náboženských spoločností, pokiaľ nepodliehajú inej evidencii alebo\nregistrácii a upraví jej podmienky.“.\nPodľa § 10 ods. 1 zákona o postavení cirkví a náboženských spoločností «Cirkvi\na náboženské spoločnosti registruje Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len\n„registrujúci orgán“).».\nV súlade s čl. IV opatrenia Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len\n„ministerstvo kultúry“) k evidencii právnických osôb, ktoré odvodzujú svoju právnu\nsubjektivitu od cirkví a/alebo náboženských spoločností, č. MK­33/2001­1 z 10. januára\n2001 právnická osoba, ktorá odvodzuje svoju právnu subjektivitu od cirkvi a/alebo\nnáboženskej spoločnosti, sa považuje za vyradenú z evidencie na území Slovenskej\nrepubliky v deň doručenia oznámenia o jej zániku cirkevnému odboru, ak bolo podané\nkompetentnou osobou.\nMinisterstvo kultúry prípisom sp. zn. MK­2975/2014­260/19908 z 24. novembra\n2014 potvrdilo, že činnosť\n\nbola ukončená dekrétom\n8\n\nč. 8037/14 z 5. novembra 2014, vzhľadom na to bola táto právnická osoba\nvyradená z evidencie právnických osôb odvodzujúcich svoju právnu subjektivitu\nod\n\nv Slovenskej republike.\nV súlade s § 19a ods. 2 Občianskeho zákonníka spôsobilosť právnickej osoby\n\nnadobúdať práva a povinnosti môže byť obmedzená len zákonom.\nPodľa 20a ods. 1 Občianskeho zákonníka právnická osoba sa zrušuje dohodou,\nuplynutím doby alebo splnením účelu, na ktorý bola zriadená, pokiaľ osobitný zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom\nregistri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra,\npokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.\nPodľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku spôsobilosť byť účastníkom konania má\nten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.\nV súvislosti s predbežným prerokúvaním sťažnosti ústavný súd považuje za vhodné\npoukázať na právne názory, ktoré už vyslovil v uznesení sp. zn. II. ÚS 414/2014 z 24. júla\n2014. V označenom uznesení ústavný súd uviedol, že súkromnoprávna subjektivita\na ústavnoprávna subjektivita sa nemusia nevyhnutne prekrývať, a preto nie je vylúčené, aby\nbola priznaná ústavnoprávna subjektivita (a prípadne aj subjektivita na podanie sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy) aj takým právnym útvarom, ktoré nie sú fyzickými ani\nprávnickými osobami, ani inými právnymi subjektmi v zmysle súkromného práva. Ústavný\nsúd v označenom uznesení tiež uviedol, že zánikom súkromnoprávnej subjektivity nemusí\ndôjsť nevyhnutne aj k zániku spôsobilosti byť účastníkom konania, a zdôraznil, že z tohto\nhľadiska treba mimoriadne citlivo pristupovať najmä k statusovým konaniam, t. j.\nku konaniam, ktorých meritom (predmetom) je rozhodovanie o spôsobilosti na práva (a tým\naj spôsobilosti byť účastníkom konania). Ústavný súd v súvislosti so statusovými konaniami\n\n9\n\npripustil, že vo vzťahu k druhej alternatíve aplikácie § 19 Občianskeho súdneho poriadku\n[(text za bodkočiarkou („inak len ten komu ju zákon priznáva“)] môže jeho ústavne\nkonformný výklad spočívať aj v priznaní spôsobilosti byť účastníkom konania ad hoc aj\nprávnickej osobe, o ktorej zrušenie v príslušnom konaní ide, a to nielen v súvislosti\ns konaním pred všeobecným súdom, ale obdobne aj pri posúdení spôsobilosti byť\núčastníkom konania pred ústavným súdom a nositeľom ústavou garantovaných práv\n(porovnaj m. m. II. ÚS 414/2014).\nPredmetom ústavného prieskumu v prerokúvanej veci však nie je postup\na rozhodnutie všeobecného súdu, ktorým bola sťažovateľovi odňatá spôsobilosť byť\núčastníkom konania, teda právna subjektivita, ale postup všeobecného súdu (krajského\nsúdu, pozn.) v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a v tomto konaní\nvydané\n\nrozhodnutie,\n\nktorým\n\ndošlo\n\nk zastaveniu\n\nkonania\n\nz dôvodu\n\nexistencie\n\nneodstrániteľnej podmienky konania v súlade s § 107 ods. 4 a § 104 ods. 1 prvou vetou\nObčianskeho súdneho poriadku.\nVšetky zásadné námietky sťažovateľa týkajúce sa jeho procesnoprávnej spôsobilosti\nbudú nevyhnutne predmetom preskúmania zo strany prvostupňového súdu v konaní vo veci\nsamej (konanie o určenie vlastníckeho práva vedené okresným súdom pod sp. zn.\n14 C 626/2014, pozn.). Navyše z odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu\nvyplýva aj vôľa sťažovateľa domáhať sa ochrany svojich práv prostredníctvom žaloby\no preskúmanie zákonnosti postupu registrujúceho orgánu (ministerstvo kultúry, pozn.), teda\nv statusovom konaní, predmetom ktorého by mala byť otázka procesnoprávnej spôsobilosti\nsťažovateľa.\nVychádzajúc z uvedeného a s prihliadnutím na už citované relevantné ustanovenia\nzákona\n\no postavení\n\ncirkví\n\na náboženských\n\nspoločností,\n\nObčianskeho\n\nzákonníka\n\na Občianskeho súdneho poriadku, ústavný súd konštatuje, že podľa aktuálneho právneho\nstavu\n\n(sťažovateľ) zanikol dňom výmazu (vyradenia) z evidencie\n\nprávnických osôb, pričom v tomto konaní pred ústavným súdom nie je aj vzhľadom\n\n10\n\nna princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu dôvod uvažovať o tom, aby mu bola\npriznaná právna subjektivita ad hoc, keďže touto otázkou sa bude zaoberať príslušný\nvšeobecný súd, ktorého právomoc predchádza uplatneniu právomoci ústavného súdu.\nZa týchto okolností treba podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa (\n) považovať za sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou.\nNa základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde ako sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou.\nPretože sťažnosť bola odmietnutá, bolo bez právneho významu rozhodovať o ďalších\nprocesných návrhoch sťažovateľa.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 26. marca 2015\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "spôsobilosť-procesná", "cirkvi a náboženské spoločnosti", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "osoba-právnická", "legitimácia-aktívna"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:07b4f170-fc7d-4c6e-806a-a72020623b5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 414/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 414/2014 z 24. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-24", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:07b4f170-fc7d-4c6e-806a-a72020623b5b"}, {"guid": "b17b78c5-10f4-495a-8831-62fbaa0a4d62:c7aa7c2a-bbe2-46ed-a990-704ad18275e3", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4214214279.1", "spisova_znacka": "7Co/959/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/959/2014 z 11. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-01-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4214214279.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:b27ad311-2135-49bc-8472-7a966deca21f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:3.US.109.2018.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 109/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 109/2018 z 13. 3. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-03-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:3.US.109.2018.1"}, {"guid": "ussr:9eff9132-3217-42e4-b32a-402d51db189f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.291.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 291/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 291/2015 z 30. 4. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-04-30", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.291.2015.1"}, {"guid": "f2ac9c58-770c-4283-8c95-261ed3ad0458:41a448fe-86c1-4858-bba0-423133c451f0", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:2315201398.1", "spisova_znacka": "1Obdo/16/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/16/2018 z 26. 8. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-08-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:2315201398.1"}]}