{"guid": "ussr:16cc92ba-2091-4f5d-b61c-611683baeb8b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.225.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 225/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 225/2015 z 15. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 225/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.225.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-04-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/16cc92ba-2091-4f5d-b61c-611683baeb8b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.225.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.225.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.225.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 225/2015­14\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa\na Ladislava\n\nOrosza\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n, t. č. Ústav na výkon väzby\n\n,\n,\n\nzastúpeného advokátkou JUDr. Ivetou Lenčéšovou, Farská 28, Nitra, vo veci namietaného\nporušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom\nKrajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 83/2014 a jeho uznesením\nzo 7. januára 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. januára\n2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n, t. č. Ústav\n\nna výkon väzby\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta\n\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej\nlen „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 83/2014 a jeho uznesením zo 7. januára\n2015.\nV sťažnosti sťažovateľ uviedol: „Uznesením zo dňa 01.10.2014 mi bolo vznesené\nobvinenie pre trestný čin Nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov\nalebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d),\nods. 2 písm. c) Tr.z.\nDňa 02.10.2014 bol Okresnému súdu Levice podaný návrh na moje vzatie do väzby,\npričom o tomto návrhu bolo rozhodnuté Uznesením sp. zn.: 4Tp 12/2014 zo dňa 03.10.2014\ntak, že som bol vzatý do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Proti\npredmetnému uzneseniu som podal sťažnosť.\nUznesením sp. zn.: 4Tpo/64/2014 zo dňa 14.10.2014 Krajský súd v Nitre rozhodol\ntak, že moju sťažnosť zamieta.\nDňa 14.11.2014 som podal žiadosť o prepustenie na slobodu a o tejto rozhodol\nOkresný súd Uznesením sp. zn.: 4Tp/12/2014 zo dňa 15.12.2014 tak, že návrh\nna prepustenie z väzby na slobodu zamieta, ponuku dôveryhodných osôb na prevzatie\nzáruky za ďalšie správanie neprijíma a žiadosť o nahradenie väzby dohľadom probačného\na mediačného úradníka zamieta.\nProti vyššie citovanému uzneseniu som podal sťažnosť, ktorá bola písomne\nodôvodnená dňa 18.12.2014, pričom v predmetnej sťažnosti som namietal spornosť\nskutkových zistení týkajúcich sa obdobia, počas ktorého som sa mal dopúšťať trestnej\nčinnosti a súdom konštatovanej mojej závislosti na návykových látkach. Tento rozpor medzi\nskutkovými zisteniami a odôvodnením, resp. nesúlad právnych záverov s vykonaným\ndokazovaním spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.\n2\n\nĎalej som v sťažnosti poukazoval na výnimočnú okolnosť prípadu, ktorou je\nnečinnosť orgánov činných v trestnov konaní, nakoľko z vyšetrovacieho spisu je zrejmé, že\nvyšetrovateľ od 01.10.­11.12.2014, t.j. po dobu 10 týždňov, resp. 70 dní nevykonal žiadny\nvyšetrovací úkon, hoci ide o väzobnú vec, ktorú je potrebné riešiť prednostne a urýchlene.\nObsahom sťažnosti boli aj procesné nedostatky uznesenia súdu prvého stupňa a to:\n­ že nepoučil poskytovateľov záruky o možnosti podania sťažnosti ako riadneho\nopravného prostriedku, hoci sa ich uznesenie priamo týka a dokonca dali na moje\nprepustenie vo svojom výsluchu dňa 15.12.2014 návrh (§ 186 ods. 1 Tr.por.) a teda ako\noprávneným osobám im bolo odňaté právo podať sťažnosť,\n­ že moja žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu bola vedená pod sp.zn.\n4Tp/12/2014, t.j. pod rovnakou spisovou značkou, pod ktorou bolo realizované konanie\no mojom vzatí do väzby, hoci ide o samostatný návrh a iné konanie – nie o návrhu\nprokurátora na vzatie do väzby, ale o rozhodovanie o žiadosti obvineného o prepustenie\nz väzby,\n­ skutočnosť, že hoci v žiadosti o prepustenie z väzby zo dňa 14.11.2014 sa výslovne\nuvádza, že žiadam nahradiť väzbu zárukami, pričom o nahradení väzby môže rozhodnúť len\nsúd a preto nepredkladám žiadosť o prepustenie z väzby dozorujúcemu prokurátorovi (§ 79\nods. 3 Tr.por.), súd ju postúpil prokurátorovi na vyjadrenie, čím došlo k zbytočnému\noddialeniu rozhodnutia súdu prvého stupňa.\nUznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.: 4Tpo/83/2014 zo dňa 07.01.2015 bolo\nrozhodnuté o mojej sťažnosti tak, že súd túto ako nedôvodnú zamieta.\nV odôvodnení predmetného uznesenia Krajský súd v Nitre uvádza, že obdobie od\n01.10.2014 do 15.12.2014 nie je možné považovať za prieťahy v konaní, keď neuplynulo\nobdobie troch mesiacov od vznesenia obvinenia. Rovnako súd nepovažoval namietané\nprieťahy ani za výnimočnú okolnosť prípadu. Toto tvrdenie súdu bez ďalšieho neobstojí\na rovnako mám za to, že sa Krajský súd v Nitre s mojou námietkou prieťahov nevysporiadal\ntakým dostatočným spôsobom s ohľadom na obsah, spôsob, kvalitu, výstižnosť,\npresvedčivosť a úplnosť odôvodnenia.“\n\n3\n\nSťažovateľ bol toho názoru, že napriek závažnosti zločinu, za ktorý je stíhaný,\nnemožno hovoriť o tom, že by v danej veci bolo opodstatnené zdĺhavé zabezpečenie\ndôkazov, a že jeho právo ako obvineného v prípravnom konaní bolo porušované\nnečinnosťou alebo nesprávnou činnosťou orgánov činných v trestnom konaní a súdov.\nĎalej v sťažnosti poukazoval na zmysel a účel väzby a na skutočnosť, že krajský súd\nsa nevysporiadal s otázkou zákonnosti trvania väzby v súvislosti s namietanými prieťahmi\nv konaní, pretože len vyhodnotil nečinnosť orgánov činných v trestnom konaní ako postup,\nktorý nemožno považovať za prieťahy. Sťažovateľ zdôraznil, že ku dňu podania sťažnosti\nubehlo od vznesenia obvinenia 111 kalendárnych dní, počas ktorých orgán činný v trestnom\nkonaní vykonával procesné úkony len 2. novembra 2014 a 11. decembra 2014 formou\nvýsluchu svedkov. Takéto konanie orgánov činných v trestnom konaní zakladá podľa jeho\nnázoru porušenie zásady prednostného a urýchleného vybavenia trestnej veci a vykazuje\nznaky prieťahov.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie\nkonanie a nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n\na podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo postupom a uznesením Krajského súdu\nv Nitre vedené pod spisovou značkou 4Tpo/83/2014­162 zo dňa 07.01.2015 porušené.\n2.\n\nsa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume\n\n1 000,­ € (slovom tisíc eur), ktorú je Krajský súd v Nitre povinný vyplatiť do dvoch mesiacov\nodo dňa právoplatnosti tohto nálezu. ...“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n4\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti\npetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),\nv ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.\n1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z\nhľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný\nsúd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k\ntomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým v\nsituácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS\n2/05). Tvrdenia o porušení iných práv, resp. iným subjektom (v danom prípade okresný súd,\norgány činné v trestnom konaní) ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, je\npodľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť jeho argumentácie (obdobne\nIII. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07). V zmysle uvedeného ústavný súd vec posudzoval.\n5\n\nPredmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie jeho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením\nkrajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Tpo 83/2014, ktorým krajský súd zamietol\njeho sťažnosť (v namietanom konaní obvineného) podľa § 193 ods. 1 písm. c) zákona\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodstatou námietok sťažovateľa je jeho tvrdenie o nezákonnosti väzby v súvislosti\ns namietanými prieťahmi v konaní. Z toho dôvodu sťažovateľ nesúhlasí s právnym názorom\nkrajského súdu, ktorý sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s právnym názorom Okresného\nsúdu Levice (ďalej len „okresný súd“) v danej veci.\n\n6\n\nPodľa sťažovateľa sa krajský súd nevysporiadal s otázkou zákonnosti trvania väzby\nv súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní, pretože len vyhodnotil nečinnosť orgánov\nčinných v trestnom konaní ako postup, ktorý nemožno považovať za prieťahy. Vzhľadom na\nto, že ku dňu podania jeho sťažnosti ubehlo od vznesenia obvinenia 111 kalendárnych dní,\npočas ktorých boli vykonané procesné úkony len v priebehu dvoch dní, bol toho názoru, že\nv danom prípade došlo k markantnému porušeniu zásady prednostného a urýchleného\nvybavenia jeho väzobnej veci. Podľa názoru sťažovateľa pri posudzovaní jeho žiadosti\no prepustenie z väzby a jej nahradenie prispel k neodôvodnenému predĺženiu času konania\naj okresný súd, ktorý postúpil jeho žiadosť o prepustenie z väzby na vyjadrenie\nk prokurátorovi, čím došlo k zbytočnému oddialeniu rozhodnutia okresného súdu,\nku ktorému došlo až 15. decembra 2014.\nKrajský súd v napadnutom uznesení, ktorým potvrdil rozhodnutie súdu prvého\nstupňa ako vecne správne, uviedol:\n„Krajský súd k jednej z materiálnych podmienok existencie dôvodu väzby\nu obvineného poukazuje na doteraz vykonané dôkazy orgánmi činnými v trestnom konaní\na to predovšetkým výpoveď obvineného a výpovede svedkov, ktoré dôkazy dôvodnosť\npodozrenia, že skutok sa stal a skutok mal spáchať obvinený, nespochybňujú, ba naopak,\nz dôkazov doteraz vykonanými orgánmi činnými v trestnom konaní je daná dôvodnosť tohto\npodozrenia.\nPokiaľ ide o druhú z materiálnych podmienok, u obvineného sú dané konkrétne\nskutočnosti odôvodňujúce dôvodnú obavu, že tento by v prípade prepustenia na slobodu,\npokračoval v páchaní trestnej činnosti, z ktorej je dôvodne podozrivý...\nOd vzatia obvineného do väzby do podania jeho žiadosti o prepustenie z väzby\nna slobodu (predloženie ponuky na nahradenie väzby zárukou dôveryhodnej osoby je\npotrebné pokladať za žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu, a preto bol aj dôvodný\npostup súdu I. stupňa na predloženie žiadosti na ďalší postup prokurátorovi) pričom krajský\nsúd pripomína, že ide o obdobie siedmych týždňov a od právoplatnosti rozhodnutia o vzatí\nobvineného do väzby ide o obdobie štyroch týždňov, nenastala jednak žiadna skutočnosť,\nktorá by spochybnila dôvodnosť podozrenia zo spáchania skutku obvineným a ani žiadna\n7\n\nzmena v konkrétnych skutočnostiach odôvodňujúcich dôvodnú obavu z pokračovania\nv trestnej činnosti obvineným.\nK namietaným prieťahom v konaní krajský súd poznamenáva, že v prípade\nobvineného ide o stíhanie za obzvlášť závažný zločin, pričom trestné stíhanie je vedené\nod 18.07.2014 a obvinenému bolo vznesenie obvinenia oznámené dňom 01.10.2014\na obdobie od 01.10.2014 do 15.12.2014, kedy bolo rozhodované súdom I. stupňa o žiadosti\nobvineného, nie je možné považovať za prieťahy v konaní, keď neuplynulo obdobie ani troch\nmesiacov od vznesenia obvinenia obvinenému\n\n.\n\nPokiaľ ide o návrh obvineného na nahradeniu účelu jeho väzby prevzatím záruky\nza ďalšie správanie obvineného, krajský súd opätovne pripomína, že v prípade obvineného\nide o stíhanie pre obzvlášť závažný zločin. V danom prípade možno účel väzby nahradiť len\nv prípade existencie výnimočných okolností prípadu. V danom prípade si preto súd I. stupňa\nmal vyriešiť otázku, či existujú u obvineného výnimočné okolnosti prípadu a až v prípade,\nak by dospel k záveru, že výnimočné okolnosti prípadu u obvineného existujú, mohol o jeho\nnávrhu na nahradenie účelu väzby prevzatím záruky rozhodovať a konať s rodičmi\nobvineného ako s dôveryhodnými osobami. Pokiaľ súd I. stupňa dospel k záveru, že\nvýnimočné okolnosti prípadu u obvineného nie sú dané, mal návrh na prevzatie záruky\nzamietnuť bez výsluchu dôveryhodných osôb a aj bez vyriešenia otázky, či osobám\nponúkajúcim prevzatie záruky takého postavenie prizná. Krajský súd zotrváva na svojom\nzávere, že v prípade obvineného ani okolnosti spáchania skutku a ani jeho osoba existenciu\nvýnimočných okolností neodôvodňujú. V tejto súvislosti treba uviesť, že obvinený sa mal\ntrestnej činnosti dopúšťať pomerne dlhé obdobie, ide o trestný čin pomerne vysokej miery\nzávažnosti, keď mal distribuovať psychotropné látky širšiemu okruhu osôb za finančnú\nodplatu. Takouto výnimočnou okolnosťou prípadu nie je v danom prípade ani nečinnosť\norgánov činných v trestnom konaní, pričom s touto námietkou sťažovateľa sa krajský súd\nvyporiadal.\nPokiaľ ide o ďalšiu námietku sťažovateľa, že jeho rodičia neboli poučení o možnosti\npodať proti vyhlásenému uzneseniu sťažnosť, krajský súd v tejto súvislosti jednak poukazuje\nna predchádzajúce úvahy týkajúce sa ponúknutej záruky rodičov obvineného za ďalšie\n\n8\n\nsprávanie obvineného a jednak poukazuje na to, že v danom konaní rozhoduje o sťažnosti\nobvineného\n\nproti napadnutému uzneseniu.“\n\nK namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd\nuvádza, že o žiadosti o prepustenie na slobodu zo 14. novembra 2014 bolo okresným súdom\nrozhodnuté 15. decembra 2014, pričom po podaní sťažnosti sťažovateľom 18. decembra\n2014 bol spis zaslaný na nadriadený krajský súd príslušný na rozhodnutie o sťažnosti.\nKrajský súd sťažnosť dostal 30. decembra 2014 a o sťažnosti rozhodol 7. januára 2015.\nZ uvedeného podľa názoru ústavného súdu jednoznačne vyplýva, že krajský súd o sťažnosti\nproti rozhodnutiu okresného súdu rozhodol v primeranej lehote a v jeho konaní nedošlo\nk žiadnym prieťahom, ktoré by mohli mať za následok nezákonnosť väzby sťažovateľa.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa\npodanú z dôvodu namietaného porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.\nNad rámec petitu sťažnosti ústavný súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého\nuznesenia krajský súd jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré sťažnosti\nsťažovateľa spochybňujúcemu právny názor okresného súdu nevyhovel a pre ktoré\nsťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil, pričom sa\ndostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami sťažovateľa.\nPrávny záver, ktorý krajský súd v napadnutom uznesení prijal, vyplýval z popísaného\nskutkového stavu a bol odôvodnený v súlade s požiadavkou na riadne odôvodnenie\nrozhodnutia.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku ústavný súd o ďalších návrhoch\nsťažovateľa v nej uplatnených nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n9\n\nV Košiciach 15. apríla 2015\n\n10", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "väzba-trvanie", "väzba-žiadosť o prepustenie", "prieťahy v konaní", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}