{"guid": "ussr:2cdec841-4ee2-4030-a0c2-b0411929e82e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.235.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 235/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 235/2015 z 16. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 235/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.235.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-04-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/2cdec841-4ee2-4030-a0c2-b0411929e82e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.235.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.235.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.235.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 235/2015­18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť Súkromnej strednej odbornej\nškoly –\n\n,\n\n, zastúpenej\n\nGARANT PARTNER legal s. r. o., Einsteinova 21, Bratislava, konajúca prostredníctvom\nadvokáta a konateľa JUDr. Petra Haňdiaka, ktorou namieta porušenie svojho základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5 Sžf 82/2013 zo 17. septembra 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť Súkromnej strednej odbornej školy –\nako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nodmieta\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n1. decembra 2014 doručená sťažnosť Súkromnej strednej odbornej školy –\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“; v citáciách\n\naj „sťažovateľ“), zastúpenej GARANT PARTNER legal s. r. o., Einsteinova 21, Bratislava,\nkonajúca prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Petra Haňdiaka, ktorou namieta\nporušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Sžf 82/2013 zo 17. septembra 2014 (ďalej len\n„napadnutý rozsudok“).\nSťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza:\n„Sťažovateľ je súkromnou strednou odbornou školou, u ktorej vykonal správny\norgán: Správa finančnej kontroly ako príslušný orgán podľa § 2 a § 3 zákona č. 440/2000\nZ. z. správach finančnej kontroly v platnom znení následnú finančnú kontrolu. Po skončení\ntejto kontroly vydala Správa finančnej kontroly dňa 14. marca 2011 rozhodnutie, ktorým\nuložila sťažovateľovi ako účastníkovi konania povinnosť odviesť do štátneho rozpočtu\nSlovenskej republiky verejné prostriedky použité nad rámec oprávnenia vo výške\n152.551,66 € a pokutu vo výške 33.193,91 €.\nVoči tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, ktoré Ministerstvo financií\nSlovenskej republiky ako príslušný odvolací správny orgán zamietlo a napadnuté\nrozhodnutie Správy finančnej kontroly potvrdilo.\nRozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky bolo následne preskúmané\nna základe žaloby podanej sťažovateľom v správnom súdnictve... Krajským súdom\nv Bratislave, ktorý žalobu zamietol.\nSťažovateľ podal voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave odvolanie zo dňa\n28. júna 2013 na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Dňa 4. júla 2014 sťažovateľ podal\nna Najvyšší súd Slovenskej republiky doplňujúce právne stanovisko k odvolaniu. Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky svojím rozhodnutím zo dňa 17. septembra 2014, právoplatným\ndňa 15. októbra 2014 rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil.“\n2\n\nPodľa názoru sťažovateľky „Najvyšší súd Slovenskej republiky nepreskúmal\nzákonnosť rozhodnutí správneho orgánu a navyše sa vôbec nezaoberal podaním, ktoré mu\nsťažovateľ ešte pred vydaním Napadnutého rozhodnutia doručil, a to aj napriek tomu, že\ntoto podanie poukazovalo na vadu rozhodnutia, ktorú má správny súd skúmať ex offo.\nRiadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným\nspôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho\nrozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“.\nSťažovateľka\n\nďalej\n\nuvádza:\n\n«V\n\nrozhodnutí\n\nSprávy\n\nfinančnej\n\nkontroly\n\nč. 1/106/465/67/2011 zo dňa 14. marca 2011 sa síce nachádzajú ustanovenia konkrétnych\nustanovení zákona k porušení ktorých malo sťažovateľom ako žalobcom údajne dôjsť, avšak\nvo výroku rozhodnutia sa vôbec nenachádza popis konkrétneho skutku, ktorým mali byť\nuvedené ustanovenia zákona porušené. Vo výroku rozhodnutia Správy finančnej kontroly\nzo dňa 14. marca 2011, č. 1/106/465/67/2011 (potvrdené napadnutým rozhodnutím), sa len\nkonštatuje, že „uvedeným konaním došlo k porušeniu finančnej disciplíny...“. Avšak popis\n„uvedeného konania“ vo výroku rozhodnutia absentuje.» Sťažovateľka v tejto súvislosti,\napelujúc na princíp právnej istoty, poukazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorými boli\nzrušené rozhodnutia správnych orgánov o správnych deliktoch z dôvodu, že neobsahovali\nkonkretizáciu údajov obsahujúcich popis skutku.\nPodľa názoru sťažovateľky najvyšší súd tým, že:\n„a) sa vo svojom Napadnutom rozhodnutí vôbec nevyjadril k vade rozhodnutia\nsprávneho orgánu, na ktorú poukazoval sťažovateľ vo svojom doplňujúcom stanovisku, aj\nnapriek tomu, že povinnosť skúmať túto vadu má súd ex offo,\nb) nepreskúmal zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov tak ako to vyplýva\nz Občianskeho súdneho poriadku a čl. 46 ods. 2 Ústavy porušil právo sťažovateľa\nna dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, právo na spravodlivý proces, tzn. právo\n\n3\n\nna súdnu ochranu garantovanú sťažovateľovi čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1\nDohovoru.“\nNa základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd\nnálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúce\nz článku 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konania\nvyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. septembra 2014, sp. zn.:\n5 Sžf/82/2013 porušené bolo.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. septembra 2014,\nsp. zn.: 5 Sžf/82/2013 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania\ndo 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“\nSťažovateľka sa tiež domáha, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť „rozhodnutia\nSprávy finančnej kontroly Bratislava zo dňa 14. marca 2011, č. 1/106/465/67/2011\nv spojení s rozhodnutím Ministerstva financií Slovenskej republiky zo dňa 16. mája 2011,\nč.: MF/015953/2011­243/833“ a aby uložil „Správe finančnej kontroly Bratislava,\nDrieňová 34, 826 25 Bratislava, aby sa zdržala akýchkoľvek právnych úkonov voči\nsťažovateľovi spočívajúcich v uplatnení nárokov vyplývajúcich jej z rozhodnutia zo dňa\n14. marca 2011, č. 1/106/465/67/2011“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n4\n\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho\nsúdu.\n\n5\n\nV nadväznosti na argumentáciu sťažovateľky uplatnenú v sťažnosti ústavný súd\npoukazuje na všeobecné východiská svojej judikatúry, ktoré uplatňuje pri predbežnom\nprerokovávaní, resp. rozhodovaní o porovnateľných sťažnostiach fyzických osôb\na právnických osôb.\nÚstavný súd v prvom rade konštatuje, že k úlohám právneho štátu patrí vytvorenie\nprávnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich\nnositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu\nzákladného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci,\núloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez\nakejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto\nkonaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto\nich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou\ntakýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním\nzákladných práv a slobôd.\nÚstavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým sa\ntakéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkým\nzákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov.\nÚstavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu verejnej\nmoci. Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní a\nrozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa\nmusí prejaviť nielen vo využití všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu\nna rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré\npreukázateľne vychádza z týchto objektívnych postupov a ich využitia v súlade s\nprocesnými predpismi (m. m. II. ÚS 9/00, III. ÚS 94/03, IV. ÚS 303/09, I. ÚS 207/2010).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n6\n\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nÚčelom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je v prvom rade zaručiť\nkaždému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné\nprávo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal\npo splnení predpokladov ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba\nsplní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa\núčastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré\nz tohto postavenia vyplývajú.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), ktorú si osvojil aj\nústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup\nk súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení\nvšak nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by\nuvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú\nzlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len\nvtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými\nprostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\n7\n\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1\ndohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že\nvyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť\nodôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom\nna okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument\nstrany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení\nrozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria\nA, č. 303­A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­B;\nGeorgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n8\n\nÚstavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1\nústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa\nmožno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré\ntoto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní o namietanej\nveci aj najvyšší súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania\nsťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere,\nktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe formulovať\nzáver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd považoval za potrebné z hľadiska limitov\nústavnej kontroly rozhodnutí všeobecných súdov poukázať na svoju ustálenú judikatúru,\npodľa ktorej vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho\npri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či\nv konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\n9\n\nV súvislosti so skutočnosťou, že sťažnosť sťažovateľky smeruje proti napadnutému\nrozsudku najvyššieho súdu vydanému v správnom súdnictve (podľa V. časti Občianskeho\nsúdneho poriadku, ďalej aj „OSP“), je podľa názoru ústavného súdu navyše potrebné pri jej\nposudzovaní zohľadňovať špecifiká správneho súdnictva. V rámci správneho súdnictva súdy\npreskúmavajú „zákonnosť“ rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov (§ 244 ods. 1 OSP). Z uvedeného vyplýva, že úlohou súdu v\nsprávnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať\n„zákonnosť“ ich postupov a rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení\nkonkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotno­právne a procesno­právne predpisy.\nTeda treba vziať do úvahy, že správny súd nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý\nposudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy\n(m. m. porovnaj napr. IV. ÚS 428/09).\nVychádzajúc z uvedených všeobecných východísk, ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní pristúpil k preskúmaniu sťažnostnej argumentácie sťažovateľky, ktorá je\nvo svojej podstate založená na tvrdení, že najvyšší súd „sa nevyjadril k vade rozhodnutia\nsprávneho orgánu, na ktorú poukazoval sťažovateľ vo svojom doplňujúcom stanovisku, aj\nnapriek tomu, že povinnosť skúmať túto vadu má súd ex offo a že nepreskúmal zákonnosť\nrozhodnutí správnych orgánov tak ako to vyplýva z Občianskeho súdneho poriadku a čl. 46\nods. 2 ústavy“.\nV nadväznosti na námietky sťažovateľky ústavný súd považuje za potrebné poukázať\nna relevantnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorej sa okrem iného uvádza:\n«Predmetom konania v tunajšej veci je preskúmavanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného zo 16. mája 2011, č. MF/015953/2011­243/833, ktorým bolo zamietnuté\nodvolanie žalobkyne a potvrdené rozhodnutie Správy finančnej kontroly zo 14. marca 2011,\nč. 1/106/465/67/2011 o uložení povinnosti žalobkyni odviesť do štátneho rozpočtu\nSlovenskej republiky verejné prostriedky poskytnuté z rozpočtovej kapitoly ministerstva\n\n10\n\nškolstva za roky 2004 a 2005 použité nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu\nčerpaniu verejných prostriedkov vo výške 152 551,661 €, a pokuta vo výške 33 193,91 €.\nPo oboznámení sa s obsahom súdnych spisov a pripojeného administratívneho spisu,\nso zameraním sa na námietky žalobkyne obsiahnuté v žalobe a následnom odvolaní proti\nrozsudku krajského súdu najvyšší súd konštatuje, že krajský súd správne zadefinoval ako\njedinú spornú otázku identity účastníka správneho konania. Táto je v tunajšom konaní\nformulovaná námietkou žalobkyne, ktorá tvrdí, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané\nna základe kontroly vykonanej u iného subjektu...\nNajvyšší súd preskúmal obsah Správy o výsledku následnej finančnej kontroly,\nč. j. III/795/2008, a zistil, že hoci je na titulnej strane ako kontrolovaný subjekt uvedená\n„Súkromná\n\nzdružená\n, IČO:\n\nstredná\n\nškola\n\nv\n\n,\n\n,\n\n“, jednoznačne z nej vyplýva, že ide o omyl len\n\nv označení subjektu, pričom celý čas bola za kontrolovaný subjekt považovaná žalobkyňa.\nTáto skutočnosť vyplýva jednak z uvedenia, že v kontrolovanom období\nministerstvom školstva bola kontrola vykonaná v „Strednej združenej strednej škole,\n, IČO:\n\n“ (žalobkyňa), ktorá bola „zriadená\n\n(zriaďovateľ), podľa § 57a Zákona č. 29/1984 Z. z. o sústave\nzákladných a stredných škôl (Školský zákon) v znení zmien a doplnkov a zákona NR SR\nč.6/1998 Z. z. a na základe § 2 ods. 1 a 2 Vyhlášky č. 280/1994 Z. z. o súkromných školách\n[...]. Dodatkom zo dňa 2. 9. 2004 k Zriaďovacej listine zo dňa 1. 9. 2003 sa menil štatutárny\norgán. Dňa 28. 9. 2007 bol vydaný Dodatok č. 2 k Zriaďovacej listine, ktorý nadobudol\núčinnosť 1. 10. 2007.“\nPri aktualizovanom označení kontrolovaného subjektu vychádzal správny orgán\nv danom čase zrejme z pripojených listín (v ktorých zvýraznil identifikačné údaje a žiadané\nzmeny), medzi ktorými sa o. i. nachádza „Návrh zmeny v sieti škôl a školských zariadení\nSlovenskej republiky“ z 5. februára 2008, ktorým\n\nako zriaďovateľ\n\npožiadala ministerstvo Školstva o „vykonanie zmeny v sieti podľa § 15 ods. 4 zákona\nv názve školy z pôvodného „Súkromná združená stredná škola,\n“ na „Súkromná združená stredná škola v\n\n,\n\n“. Z ďalšieho odôvodnenia návrhu je zrejmé\n11\n\nna základe údajov o zriadení a uvedeného IČO:\n\n, že ide o žalobkyňu, pôvodne\n\nzapísanú do registra ako príspevková organizácia.\nsa v návrhu tiež odvoláva na rozhodnutie Obvodného\núradu v Trnave z 1. februára 2008, č. WS/2008/02916 o vykonaní zápisu neziskovej\norganizácie\n\n­\n\nSúkromná\n\nzdružená\n\nstredná\n\nškola\n\nv\n\n,\n\n­ do registra neziskových organizácií. V tomto\nrozhodnutí je ale uvedené IČO:\n\n. Ako štatutárny orgán ­ riaditeľ, je uvedená\n\n, ktorá ďalej vystupovala v konaní, zúčastňovala sa prerokovaní\nspráv z vykonaných kontrol, ako aj robila podania, v ktorých, čo najvyšší súd považuje\nza dôležité, nikdy nenamietala odlišnosť subjektov pod IČO:\nIČO:\n\na pod\n\n.\nSpráva finančnej kontroly si na základe týchto dokumentov osvojila nové ­ nesprávne\n\noznačenie žalobkyne, avšak z obsahu Správy o výsledku následnej finančnej kontroly,\nč. j. III/795/2008, ktorá sa jednoznačne odvoláva na Správu o výsledku následnej finančnej\nkontroly\n\nv\n\norganizácii\n, IČO:\n\nSúkromná\n\nzdružená\n\nstredná\n\nškola,\n\n(žalovaná ­ pozn.), č. 465/2006­13, ktorú vykonali\n\nv čase od 11. decembra 2006 do 27. apríla 2007 zamestnanci ministerstva školstva, je\nzrejmé, v ktorom subjekte bola kontrola vykonaná a ktorého subjektu sa kontrolné zistenia\ntýkajú. Táto skutočnosť je zrejmá aj z obsahu administratívneho spisu, napriek zmätočnému\noznačeniu účastníka správneho konania.\nPreto má najvyšší súd za to, že správa finančnej kontroly, ako aj žalovaný,\nvychádzali z riadne zisteného skutkového stavu, keď vydali v tomto súdnom konaní\npreskúmavané rozhodnutia. Pokiaľ aj došlo k pochybeniu, došlo k nemu pri vydávaní\nrozhodnutia Správy finančnej kontroly Bratislava z 24. septembra 2008, č. 1/106/67/2008\na rozhodnutia ministerstva financií z 15. decembra 2008, č. 028727/2008­243, a následne\nrozhodnutia Správy finančnej kontroly Bratislava zo 16. apríla 2009, č. 1/102/67/465/2009\na rozhodnutia ministerstva financií z 24. júna 2009, č. 028727/2008­243/715, kedy žalovaný\na správa finančnej kontroly vydali rozhodnutia voči subjektu, ktorý bol registrovaný ako\nprávnická osoba odlišná od žalobkyne bez toho, aby vo svojich rozhodnutiach objasnili\n\n12\n\nzmenu označenia kontrolovaného subjektu v jeho názve a IČO, čo je v konečnom dôsledku\naj výhrada vyplývajúca z protestu prokurátora.»\nV ďalšej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku najvyšší súd uvádza:\n„Podstatným je zistenie, ako už najvyšší súd uviedol, že žalobkyňou napadnuté\nrozhodnutie vychádza zo zistení a záverov kontrol vykonaných u žalobkyne, ktoré boli\ndoručené na jej adresu, zásielky preberala zriaďovateľka (oboch subjektov), preto nedošlo\nk situácii, kedy by žalobkyni ako účastníčke správneho konania bola odňatá možnosť\nzúčastniť sa konania. Správne orgány konali so žalobkyňou, o ktorej sa domnievali, že došlo\nk zmene jej označenia a aj IČO, keďže doklady doložené v konaní nenasvedčovali\nv prospech inej domnienky a v danom čase nič nenasvedčovalo potrebe preverovať identitu\nžalobkyne.\nTáto skutočnosť však nemala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i\nods. 3 OSP). Navyše, napadnutými rozhodnutiami boli dovtedajšie pochybenia v označení\núčastníka konania odstránené a žalovaný v odôvodnení dostatočne objasnil pôvod tohto\nomylu.\nVzhľadom k tomu, že ani jeden zo subjektov, ktorých označenie sa v priebehu\nkonania zamieňalo, nenamietal túto skutočnosť ­ osobitne Súkromná združená stredná škola\nv\n\n., IČO:\n\n, kedy reagovala na písomnosti a rozhodnutia\n\nukladajúce jej sankcie za porušenie zákona, ktorého sa mala dopustiť v čase, kedy\nneexistovala, je len ťažké ubrániť sa úvahe, že žalobkyňa dodatočne využíva pochybenie\nsprávnych orgánov iných od žalovaného, správy finančnej kontroly a ministerstva školstva,\nkedy namiesto zmeny označenia žalobkyne, vtedy ešte Súkromnej združenej strednej školy\nv\n\n, IČO:\n\n, došlo k registrácii nového subjektu. Táto\n\nnámietka totožnosti kontrolovaného subjektu sa v jej argumentácii objavuje až po tom, ako\ntúto nezrovnalosť pomenovala Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v podanom\nproteste prokurátora.\nDodatkom, pokiaľ ide o žalobkyňou tvrdenú potrebu opätovného vykonania kontroly\nrozpočtovej disciplíny, ktorá mala vyplynúť z podaného protestu prokurátora, resp.\nz rozhodnutia ministerstva financií z 5. januára 2011, č. MF/029222/2010­243/812,\n13\n\nnajvyšší súd nemôže na túto námietku prihliadať ako na opodstatnenú. Jednak, ani z\nprotestu prokurátora, ani z tu citovaného rozhodnutia ministerstva financií žiadna taká\npovinnosť pre správu finančnej kontroly nevyplýva, jednak takáto kontrola nebola pre\nzávery vyslovená v napadnutom rozhodnutí a prvostupňovom rozhodnutí správy finančnej\nkontroly potrebná.\nKrajský súd teda dospel na základe vykonaného konania k správnym skutkovým\nzáverom, ktoré založil na dostatočne zistenom skutkovom stave, pričom tento aj správne\nprávne vyhodnotil. Preto najvyšší súd jeho rozsudok ako večne správny a vydaný v konaní\nv súlade so zákonom potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 OSP, § 250ja ods. 3 OSP).“\nZ citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že najvyšší súd\npodrobne preskúmal zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov a ústavne akceptovateľným\nspôsobom, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo sa nestotožnil s odvolacou námietkou\nsťažovateľky založenou na tvrdení, že rozhodnutia správnych orgánov boli vydané\nna základe kontroly u iného právneho subjektu.\nVo vzťahu k námietke sťažovateľky, že najvyšší súd sa nevyjadril k vade rozhodnutia\nsprávneho orgánu, na ktorú poukazovala sťažovateľka vo svojom doplňujúcom stanovisku\nk odvolaniu (absencia popisu konkrétneho skutku vo výroku rozhodnutia), aj napriek tomu,\nže povinnosť skúmať túto vadu mal súd ex offo, predsedníčka najvyššieho súdu vo svojom\nvyjadrení k sťažnosti č. KP 3/2015­5 doručenom ústavnému súdu 16. marca 2015 uviedla:\n„Je nesporné a nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí\ntento by vyšpecifikovaný tak aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným\nkonaním. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých prípadoch zrušil rozhodnutia\nsprávnych orgánov o správnych deliktoch práve z dôvodu, že neobsahovali konkretizáciu\núdajov obsahujúci popis skutku v potrebnom rozsahu.\nRozdiely v súdnych rozhodnutiach však vychádzajú z podstaty potreby rozsahu\noznačenia skutku, pričom sú vedené podstatnou požiadavkou na to, aby skutok a páchateľ\nnemohli byť zameniteľný s iným skutkom a iným páchateľom. Vo veci nie je sporné ani\nspochybniteľné že kontrola, napriek k chybnému označeniu kontrolovaného subjektu, bola\n14\n\nvykonaná u žalobkyne ktorá, sa dopustila porušenia finančnej disciplíny. Pochybenie\nv označení žalovanej vyplývajúce z predchádzajúcich rozhodnutí bolo napadnutými\nrozhodnutiami odstránené...“\nÚstavný súd sa prikláňa k názoru najvyššieho súdu, že v posudzovanej veci je skutok\na delikvent v rozhodnutiach správnych orgánov dostatočne vyšpecifikovaný, nie je\nzameniteľný s iným skutkom či delikventom, a preto napadnutý rozsudok najvyššieho súdu\nnepovažuje za nepreskúmateľný. Taktiež ho nemožno považovať za zjavne neodôvodnený\na ani za arbitrárny, t. j. taký, ktorý by bol založený na právnych záveroch, ktoré nemajú\noporu v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel aplikovaných ustanovení\nObčianskeho súdneho poriadku.\nZ uvedeného vyplýva, že medzi napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu\na základným právom podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej\nby ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť\nk záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť\nsťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi sťažovateľky uvedenými v petite jej sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. apríla 2015\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "financie-rozhodnutie finančného orgánu", "zákonnosť", "financie-finančný orgán", "kontrola", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "rozhodnutie-zákonnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:95a21c9a-39a5-4586-aea0-21a9de8f7a56", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 207/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 207/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:95a21c9a-39a5-4586-aea0-21a9de8f7a56"}, {"guid": "ussr:fed12845-0c38-4b9c-a491-b0db57ef4ef7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 428/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 428/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 68, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fed12845-0c38-4b9c-a491-b0db57ef4ef7"}, {"guid": "ussr:c739df26-a6af-4326-a8ad-621cc20f6d16", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c739df26-a6af-4326-a8ad-621cc20f6d16"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:c4779b9f-e368-46ad-97da-1967575d0c32", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 94/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 94/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4779b9f-e368-46ad-97da-1967575d0c32"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": []}