{"guid": "ussr:30ee5698-91c2-467a-9486-d0e747e53b52", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.245.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 245/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 245/2015 z 16. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 245/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.245.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-04-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "nazov": "čl. 20 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 17 ods. 1", "nazov": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyVšeobecná deklarácia ľudských práv čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 17 ods. 2", "nazov": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyVšeobecná deklarácia ľudských práv čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 17 ods. 1", "nazov": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyVšeobecná deklarácia ľudských práv čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 17 ods. 2", "nazov": "Všeobecná deklarácia ľudských práv čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyVšeobecná deklarácia ľudských práv čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/30ee5698-91c2-467a-9486-d0e747e53b52", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.245.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.245.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.245.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 245/2015­17\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Dagmar Pikorovou, Advokátska\nkancelária, Pod sadom 69, Žilina, vo veci namietaného porušenia podľa čl. 20 ods. 1 a 4\na čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 17 ods. 1 a 2 Všeobecnej deklarácie\nľudských práv, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 20 S 119/2012­38 z 18. júna 2013 a Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžo 61/2013 z 11. decembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. marca 2015\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného\n\nporušenia čl. 20 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“), čl. 17 ods. 1 a 2 Všeobecnej deklarácie ľudských práv (ďalej len „deklarácia“),\nako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k.\n\nSLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\n20 S 119/2012­38 z 18. júna 2013 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 8 Sžo 61/2013 z 11. decembra 2014. Sťažnosť bola odovzdaná na\npoštovú prepravu 6. marca 2015.\n\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa ako žalobca obrátil na krajský súd žalobou\nz 23. novembra 2012, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Štátnej\nenergetickej inšpekcie Trenčín (ďalej len „žalovaná“) sp.\n\nzn.\n\n2555/2000/2012\n\nz 18. septembra 2012, ktorá potvrdila prvostupňové rozhodnutie o uložení pokuty 330 €\nsťažovateľovi za porušenie povinnosti umožniť vstup na nehnuteľnosti, ktorých je\nvlastníkom alebo správcom, a to na vykonanie rekonštrukcie, opráv a údržby sústavy\ntepelných zariadení v zmysle § 65 ods. 8 písm. d) zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike\na o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 35 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o tepelnej energetike“). Sťažovateľ sa podanou žalobou domáhal zrušenia\nrozhodnutia žalovanej, ako aj prvostupňového správneho rozhodnutia a vrátenia veci\nna ďalšie konanie.\nRozsudkom krajského súdu č. k. 20 S 119/2012­38 z 18. júna 2013 bola žaloba\nsťažovateľa zamietnutá. Podľa názoru krajského súdu povinnosť uvedenú v § 33 ods. 3 písm.\na) zákona o tepelnej energetike má vlastník nehnuteľnosti, a nie jej nájomca. Za nedôvodnú\npovažoval krajský súd aj námietku, že nešlo o rekonštrukciu, opravu, ale ani údržbu\ntepelných zariadení, pretože podľa neho išlo o rekonštrukciu pôvodne uložených rozvodov.\nZa nedôvodnú považoval aj námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia správnych orgánov,\nkeďže tieto dostatočne zistili skutkový stav veci.\nProti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ odvolanie. Kardinálnou námietkou\nodvolania bola okrem iného tá skutočnosť, že sťažovateľ mal uzatvorenú nájomnú zmluvu na\nnebytové priestory so spoločnosťou Ščury Invest, s. r. o. (ďalej len „spoločnosť“), ktorá\nzahŕňala aj priestory parkoviska. Z tohto dôvodu spoločnosť užívala ako nájomca prenajaté\nparkovacie miesta, pričom podľa § 33 ods. 3 zákona o tepelnej energetike porušenú\npovinnosť má iba vlastník alebo správca nehnuteľnosti, a nie nájomca tak, ako to bolo\nv tomto prípade. Motorové vozidlo je vo vlastníctve spoločnosti ako nájomcu a ním bolo\nodstavené na mieste. Spoločnosť nikto nevyzval na preparkovanie auta na ten účel, aby bolo\n3\n\nmožné na nehnuteľnosť vstúpiť. Až následne preparkovanie motorového vozidla zabezpečil\nsťažovateľ, keď bol na to vyzvaný. Sťažovateľ je preto presvedčený, že on ako fyzická osoba\nneporušil ustanovenie § 33 ods. 3 zákona o tepelnej energetike, pričom ide o omyl v osobe\núčastníka konania. Účastníkom konania mala byť spoločnosť ako právnická osoba, a nie\nsťažovateľ ako fyzická osoba.\nRozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 61/2013 z 11. decembra 2014 bol\nrozsudok krajského súdu potvrdený. Odvolanie sťažovateľa nepovažoval najvyšší súd za\ndôvodné, keďže vlastníkom dotknutej parcely je sťažovateľ a žiaden správca parcely nie je v\nkatastri nehnuteľnosti zapísaný. Rovnako neexistuje ani zápis o obmedzení práva nakladať s\nnehnuteľnosťou, resp. chýba údaj o stavbe parovodu. Aj v prípade, že nájomcom je\nspoločnosť, táto nemôže byť zodpovedná za plnenie povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia §\n33 ods. 3 písm. a) zákona o tepelnej energetike, lebo bolo povinnosťou sťažovateľa ako\nvlastníka parcely urobiť všetky opatrenia na to, aby prekážky na pozemku boli odstránené,\nteda v danom prípade postarať sa o odstránenie osobného motorového vozidla. Najvyšší súd\npovažuje za irelevantné, že vlastníkom automobilu je spoločnosť, keďže jej konateľom je\nsťažovateľ.\nPodľa názoru sťažovateľa výrok rozhodnutia predstavuje jeho najdôležitejšiu časť,\nlebo v ňom sú určené konkrétne práva a povinnosti účastníkov konania. Výrok musí byť\npreto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom správneho\nkonania. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí\nspočívať v takej špecifikácii deliktu, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným\nkonaním. V rozhodnutiach trestného charakteru (ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia\no iných správnych deliktoch) je nevyhnutné presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je\nsubjekt postihnutý. Pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti\nuvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom,\nže iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania.\nRiadne formulovaný výrok a v rámci neho najmä konkrétny popis skutku tvorí\nnezastupiteľnú časť rozhodnutia. Z dosiaľ uvedeného vyplýva, že výrok rozhodnutia\n4\n\no postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času\na spôsobu jeho spáchania, poprípade aj uvedenie iných skutočností potrebných na to, aby\nnemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výrokovej\nčasti rozhodnutia, podstatne poruší zákon.\nKonaním a rozhodnutím všeobecných súdov bol sťažovateľ ukrátený aj na svojich\nvlastníckych právach. Ako fyzická osoba je vlastníkom sporného pozemku, pri ktorom sa\nnachádza rozsiahle parkovisko s asi 25 parkovacími miestami. Parkovisko je prenajaté\njednotlivým nájomcom s tým, že každý z nich má dve, tri až štyri parkovacie miesta, ktoré\nsú riadne vyznačené. Navyše, i keď je sťažovateľ konateľom spoločnosti, nie je jediný, kto\nmôže s motorovým vozidlom manipulovať. V spoločnosti je zamestnaných viac ako 15\nzamestnancov, pričom každý z nich má právo využívať služobné vozidlo. Preto nemožno\nsúhlasiť s názorom najvyššieho súdu, podľa ktorého má byť irelevantné, že vlastníkom\nautomobilu je spoločnosť, ktorej konateľom je sťažovateľ. Všeobecné súdy prílišným\nformalizmom a neprípustne zužujúcou interpretáciou bez zohľadnenia všetkých okolností\nprípadu dospeli k záverom, ktoré sú extrémne nespravodlivé a zasahujú do označených práv\nsťažovateľa.\nSťažovateľ žiada vydať tento nález:\n„Základné právo\n\n(...) vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1\n\na ods. 4 Ústavy SR a čl. 17 ods. 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a slobôd\na svojvoľného zbavenia majetku podľa čl. 17 ods. 2 Všeobecnej deklarácie ľudských práv\na slobôd, na súdnu a inú právnu ochranu zaručenú v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn.\n20S/119/2012 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. 8Sžo/61/2013\nporušené bolo.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje ako protiústavný rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR č. 8Sžo/61/2013 zo dňa 11.12.2014.\n\n5\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje ako protiústavný rozsudok Krajského súdu\nv Žiline č. 20S/119/2012­38 zo dňa 18.6.2013 a vec vracia Krajskému súdu v Žiline\nna ďalšie konanie a rozhodnutie.\nPorušovatelia sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť sťažovateľovi náhradu trov\nkonania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 355,73 € za 2 úkony právnej\npomoci /prevzatie, príprava zastúpenia a podanie sťažnosti – jeden úkon á 139,83 € +\n8,39 € režijný paušál + 59,29 € (20 % DPH/ na účet právneho zástupcu JUDr. Dagmar\nPikorovej(...) do 3 dní od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu.“\nII.\nZ rozsudku krajského súdu č. k. 20 S 119/2012­38 z 18. júna 2013 vyplýva, že ním\nbola zamietnutá žaloba sťažovateľa o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej. Podľa\nnázoru krajského súdu nedôvodná je námietka, podľa ktorej účastníkom konania mala byť\nspoločnosť, a nie sťažovateľ ako fyzická osoba, keďže prenajaté parkovacie miesta užívala\nspoločnosť. Subjektom povinnosti podľa § 33 ods. 3 písm. a) zákona o tepelnej energetike je\nvlastník alebo správca pozemku, na ktorý je potrebné umožniť vstup. V žiadnom prípade\npreto nie je týmto subjektom nájomca. Práve naopak, túto povinnosť má sťažovateľ ako\nvlastník. Pokuta preto bola správne uložená sťažovateľovi. On mal urobiť všetky potrebné\nopatrenia ako vlastník, aby prekážky nachádzajúce sa na jeho pozemku a brániace\nvykonaniu prác boli odstránené. V danom prípade je situácia zjednodušená tým, že\nvlastníkom motorového vozidla je spoločnosť, ktorej jediným konateľom je sťažovateľ.\nIrelevantný je aj argument, podľa ktorého spoločnosť ako vlastníka motorového vozidla\nnikto nevyzval na jeho preparkovanie. Na jednej strane nebolo povinnosťou správneho\norgánu vyzývať vlastníka prekážky na jej odstránenie (túto povinnosť mal vlastník pozemku,\nna ktorom je prekážka) a na druhej strane, aj napriek neexistencii tejto povinnosti sťažovateľ\no prekážke objektívne vedel, a to ako jediný konateľ spoločnosti vlastniacej motorové\nvozidlo a súčasne vlastník pozemku. Preto argumentácia, že nájomcu parkoviska a súčasne\nvlastníka motorového vozidla nikto nevyzval na preparkovanie, je zavádzajúca, lebo\nkonateľ vlastníka automobilu a sťažovateľ sú tá istá osoba. Celá námietka je zavádzajúca a\n6\n\nšpekulatívna. Rovnako nemožno akceptovať námietku, že neprebiehala rekonštrukcia,\noprava, ale ani údržba tepelných zariadení. V skutočnosti išlo o rekonštrukciu pôvodných\nrozvodov, ktorá je vedená v pôvodnej trase starých rozvodov. Nemožno súhlasiť ani s\nnámietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia. Sťažovateľ namietal, že z výrokovej časti\nrozhodnutia správneho orgánu nie je zrejmé, v čom spočívala jeho nesúčinnosť alebo\nnespolupráca. Podľa názoru krajského súdu dôležitá je skutková veta rozhodnutia o uložení\npokuty, z ktorej jednoznačne vyplýva, že porušenie povinnosti bolo zistené pri kontrole\ndodržiavania povinností uložených zákonom o tepelnej energetike za obdobie od 1. apríla\n2011 do termínu začatia kontroly u sťažovateľa. V skutkovej vete je teda odkaz na kontrolu\ndodržiavania povinností za špecifikované kontrolované obdobie. Tento odkaz je natoľko\nurčitý, že je možné zistiť, že ide o kontrolu dodržiavania povinností, pričom kontrola začala\n4. mája 2011 a z protokolu o jej výsledku je zrejmé konkrétne správanie sťažovateľa, ktorým\ndošlo k porušeniu § 33 ods. 3 písm. a) zákona o tepelnej energetike. Skutok, za ktorý bola\nuložená pokuta, je teda identifikovaný tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným, a to\nodkazom na kontrolu u sťažovateľa, ktorú takisto nemožno zameniť s inou kontrolou. Iný\nvýklad by bol formalistický a neprimerane rigorózny.\nZ rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 61/2013 z 11. decembra 2014 vyplýva, že\nním bol potvrdený rozsudok krajského súdu č. k. 20 S 119/2012­38 z 18. júna 2013. Podľa\nskutkových zistení najvyššieho súdu sťažovateľ 28. apríla 2011 osobne oznámil\nsubdodávateľovi montážnych prác, že žiadna stavba sa nebude realizovať. Vyplýva to\nzo stavebného denníka. Zo záznamu z 2. mája 2011 je zrejmé, že v tento deň nebolo možné\npokračovať v plánovanom postupe opravy havarijného stavu teplovodného rozvodu, pretože\nv trase výkopu bol odstavený automobil ev. č.\n\n. Ďalej z listu sťažovateľa\n\nz 15. apríla 2011 adresovaného spoločnosti MTS. a. s., Čadca, bolo zistené, že sťažovateľ\nzakázal tejto spoločnosti vstup na jeho pozemok do skončenia konania o preskúmanie\nzákonnosti stavebného povolenia mesta Čadca vedeného krajským súdom. Zákaz bol\nodôvodnený aj tým, že sťažovateľovi neuhradili čiastku za obmedzenie vlastníckeho práva\nv dôsledku rozkopávok na jeho pozemku. Podľa § 33 ods. 3 písm. a) zákona o tepelnej\nenergetike fyzická osoba alebo právnická osoba je povinná umožniť vstup na nehnuteľnosti,\n7\n\nktorých je vlastníkom alebo správcom, na účel vykonávania rekonštrukcie, opráv a údržby\nsústavy tepelných zariadení. Vlastníkom je podľa zápisu v katastri nehnuteľnosti sťažovateľ.\nSprávca pozemku v katastri nehnuteľností zapísaný nie je. Aj v prípade, že nájomcom\npozemku je spoločnosť, nemôže táto byť zodpovedná za plnenie povinnosti vyplývajúcej z\nustanovenia § 33 ods. 3 písm. a) zákona o tepelnej energetike. Preto aj najvyšší súd dospel k\nzáveru, že pokuta bola v súlade so zákonom uložená sťažovateľovi. Jeho povinnosťou ako\nvlastníka pozemku bolo urobiť všetky opatrenia na to, aby prekážky na pozemku brániace\nvykonaniu rekonštrukcie, opravy a údržby sústavy tepelných zariadení boli odstránené. On\nbol teda povinný postarať sa o odstránenie motorového vozidla. V danom prípade je\nirelevantné, že vlastníkom motorového vozidla je spoločnosť, ktorej konateľom je napokon\nsťažovateľ.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\n8\n\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nNa rozhodnutie o tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti rozsudku krajského súdu č. k.\n20 S 119/2012­38 z 18. júna 2013, nie je daná právomoc ústavného súdu.\nAko to vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu\nposkytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nProti rozsudku krajského súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny opravný\nprostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa podľa\nústavy, deklarácie a dohovoru mal najvyšší súd v rámci odvolacieho konania. Tým je\nzároveň v danom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu.\nOdlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti rozsudku\nnajvyššieho súdu sp. zn. 8 Sžo 61/2013 z 11. decembra 2014. Túto časť sťažnosti treba\npovažovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom\nprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n9\n\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\naplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\nľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS\n12/05, I. ÚS 352/06).\nPodľa názoru ústavného súdu sú závery krajského súdu a najvyššieho súdu\ndostatočné a presvedčivé. V nijakom ohľade sa nejavia ako arbitrárne či zjavne\nneodôvodnené. Samotná skutočnosť, že sťažovateľ má na vec odlišný názor, neznamená\nporušenie označených práv.\nSťažovateľ predovšetkým namieta nedostatočné vymedzenie skutku, za ktorý mu bola\nuložená sankcia, keďže skutok mal byť presne uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia\nsprávneho orgánu, nie teda iba v odôvodnení rozhodnutia. Tým nebolo podľa jeho názoru\ndostatočne zabezpečené, aby sa skutok, za ktorý sa konanie viedlo, nedal zameniť za iný\nskutok.\nZ pohľadu ústavného súdu možno argumentáciu krajského súdu v danom smere\npovažovať za ústavne akceptovateľnú, a to tým viac, že je celkom zrejmé, o aký skutok išlo,\nkeďže ani z podaní sťažovateľa nevyplývajú nijaké pochybnosti v tomto smere.\nĎalej sťažovateľ poukazuje na to, že hoci je konateľom spoločnosti, nie je jedinou\nosobou, ktorá môže s motorovým vozidlom manipulovať, keďže v spoločnosti je\n10\n\nzamestnaných viac ako 15 zamestnancov, pričom každý z nich má právo motorové vozidlo\nvyužívať. Preto považuje za nepreskúmateľný názor najvyššieho súdu, podľa ktorého je\nirelevantné, že vlastníkom motorového vozidla je spoločnosť, ktorej je konateľom\nsťažovateľ.\nAni s touto námietkou nemožno z pohľadu ústavného súdu súhlasiť. Hlavným\nargumentom všeobecných súdov totiž je, že povinnosť zabezpečiť vstup na pozemok má\njeho vlastník, a preto on je povinný urobiť opatrenia, ktoré vstup na pozemok umožnia. Bolo\nteda vecou sťažovateľa zabezpečiť, aby sa nájomcovia (vrátane ich zamestnancov) správali\ntak, aby prístup na pozemok bol v súlade so zákonom umožnený. Zodpovednosť za splnenie\ntejto povinnosti má vlastník a nemožno ju preniesť na iné osoby (nájomcu, resp. jeho\nzamestnancov).\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. apríla 2015\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "elektroenergetika", "rozhodnutie-zákonnosť", "subsidiarita", "nehnuteľnosť", "právomoc-právomoc všeobecného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}