{"guid": "ussr:cc3701a3-e199-4d5a-8e92-68ca7c842987", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.246.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 246/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 246/2015 z 16. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 16. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 246/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.246.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-04-16", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cc3701a3-e199-4d5a-8e92-68ca7c842987", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.246.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.246.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.246.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 246/2015­14\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. apríla 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Stanislavom Irsákom, Advokátska\nkancelária, Jelačičova 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 M Cdo 15/2013\nzo 16. decembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 2 M Cdo 15/2013 zo 16. decembra 2014. Dátum odovzdania\nsťažnosti na poštovú prepravu je nečitateľný.\n\nZo sťažnosti, ako aj z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2 M Cdo 15/2013\nzo 16. decembra 2014 vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je advokátom, sa ako žalobca domáhal\nvoči\n\n(ďalej len „žalovaná“) zaplatenia sumy 1 379,87 € s prísl. ako odmeny\n\nza právnu pomoc, ktorú jej poskytol.\nRozsudkom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) č. k.\n39 C 165/2009­258 z 18. marca 2011 bola žalovaná zaviazaná zaplatiť sťažovateľovi\n551,08 €, konanie o zaplatenie časti istiny vo výške 387,24 € bolo zastavené a vo zvyšku\nbola žaloba sťažovateľa zamietnutá.\nRozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.\n5 Co 262/2011 z 9. apríla 2013 bol rozsudok okresného súdu potvrdený.\nNapokon rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2 M Cdo 15/2013 zo 16. decembra\n2014 (ktorý bol sťažovateľovi doručený 22. januára 2015) bolo zamietnuté mimoriadne\ndovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti uvedeným rozsudkom\nokresného súdu a krajského súdu.\nMedzi účastníkmi nebolo sporné, že sťažovateľ v mene žalovanej podal návrh na\nnariadenie predbežného opatrenia pred začatím konania a následne aj žalobu a jej doplnenie.\nPráve týmito úkonmi poskytol žalovanej ako advokát právnu pomoc. Rovnako bola\nnesporná aj skutočnosť, že medzi nimi nedošlo nikdy k dohode o spôsobe a výške zmluvnej\nodmeny a že preto prichádzala do úvahy mimozmluvná (tarifná) odmena. Spornou zostala\notázka, či sa bude na odmenu advokáta aplikovať ustanovenie § 10 ods. 1 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„tarifa“), teda v závislosti od výšky peňažného plnenia, ktorého sa právna služba týka, alebo\nje aplikácia tohto ustanovenia vylúčená, pretože nie je možné v peniazoch vyjadriť hodnotu\n2\n\npráva, ktorého sa právne služby týkali, a preto sa odmena advokáta určí podľa ustanovenia\n§ 11 ods. 1 tarify ako 1/13 výpočtového základu.\nPred prvým pojednávaním vzal sťažovateľ žalobu späť v sume 387,24 €, a preto\nv tejto časti bolo konanie zastavené. Okresný súd dospel k záveru, že pri začatí\nposkytovania právnej služby išlo o nárok, ktorý v čase podania žaloby bol oceniteľný\nv peniazoch, hoci konkrétna výška požadovaného plnenia určená nebola. Sťažovateľ totiž\nako advokát zastupoval žalovanú ako jednu z niekoľko desiatok žalobcov v konaní vedenom\nokresným súdom pod sp. zn. 21 Cb 73/2006, v rámci ktorého sa uplatňoval nárok na zľavu\nz ceny vo výške, ktorú sťažovateľ ako právny zástupca žalovanej pri podaní žaloby\nnešpecifikoval. Podľa názoru okresného súdu pri začatí poskytovania právnej služby\nzo strany sťažovateľa žalovanej išlo o nárok, ktorý v čase podania žaloby bol oceniteľný\nv peniazoch, avšak konkrétna výška požadovaného plnenia nebola určená. Okresný súd\npreto dospel k záveru, že odmenu sťažovateľa za poskytnuté právne služby je potrebné určiť\nv zmysle § 11 ods. 1 tarify (teda nie v zmysle § 10 ods. 1 tarify, ako sa toho domáhal\nsťažovateľ). Za výpočtový základ pre stanovenie odmeny bolo potrebné považovať sumu\n16 381 Sk, ktorá bola priemernou mesačnou mzdou za prvý polrok predchádzajúceho\nkalendárneho roka. Preto odmena za jeden úkon právnej služby bola 1 260 Sk ako 1/13\nvýpočtového základu pre rok 2006. Zároveň podľa § 13 ods. 3 tarify bolo potrebné odmenu\nznížiť o 20 % na sumu 1 008 Sk, keďže išlo o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch a viac\nosôb. K uvedenej sume patril tiež režijný paušál 164 Sk. Priznaná bola odmena za tri úkony\nprávnej služby, ako aj tri režijné paušály.\nPodľa názoru krajského súdu, ktorý rozsudok okresného súdu potvrdil, výška\npeňažného plnenia alebo cena práva alebo veci, ktorých sa poskytovaná právna služba týka,\nmusí byť určená a definovaná od začiatku poskytovania právnej služby. Ak by sa pripustila\núvaha o možnosti takého postupu, že z pôvodne neurčenej hodnoty sporu sa neskorším\npostupom právneho zástupcu stane presne určená hodnota sporu s dopadom na spôsob\nurčenia odmeny za poskytnuté služby, potom by s takýmto postupom musel súhlasiť klient,\n\n3\n\nktorého právny zástupca v spore zastupuje. Klientovi totiž nie je možné odňať právo vyjadriť\nsa, či súhlasí s poskytovaním právnych služieb, ktoré môže advokát určovať v zmysle tarify.\nNa základe podnetu sťažovateľa bolo podané mimoriadne dovolanie, ktoré však\nnajvyšší súd zamietol. Považoval totiž rozsudky všeobecných súdov za správne. Sťažovateľ\nnesúhlasí so záverom najvyššieho súdu týkajúcim sa spôsobu určenia tarifnej odmeny\nadvokáta za zastupovanie v občianskom súdnom konaní. Je toho názoru, že všeobecné súdy\nnesprávne vyložili ustanovenie § 11 ods. 1 tarify. V danej veci bol aj pri začatí poskytovania\nprávnych služieb predmet sporu vždy oceniteľný a vyjadriteľný peniazmi a bolo ho vždy\nmožné zistiť bez akýchkoľvek ťažkostí. Skutočnosť, že v čase udelenia splnomocnenia\nsťažovateľovi a podania žaloby ešte nebola presne určená výška požadovanej zľavy z ceny\ndiela, automaticky neznamená, že hodnotu sporu nebolo možné vyjadriť v peniazoch, resp.\nzistiť s nepomernými ťažkosťami. Práve naopak, doplnením žaloby, a to upravením jej\npetitu, bol presne percentuálne vyjadrený nárok žalovanej (v danom spore vystupujúcej ako\nžalobkyňa), na základe čoho sa dala hodnota sporu vyjadriť v peniazoch, keďže cena diela\nbola známa. Pokiaľ nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch, použije sa\nako základná sadzba tarifnej odmeny 1/13 výpočtového základu. V danom spore však bolo\nuplatňované právo vždy vyjadriteľné peniazmi a podaním z 29. júna 2006 bol nárok\npercentuálne kvantifikovaný, na základe čoho sa dala vypočítať aj konkrétna suma, ktorá sa\nv konaní ďalej uplatňovala a naďalej aj uplatňuje. Tým de facto došlo k vyjadreniu hodnoty\nuplatňovaného práva v peniazoch, čo vylučuje aplikáciu § 11 ods. 1 tarify. S poukazom na\ntieto skutočnosti je sťažovateľ toho názoru, že správne požadoval aplikovať na výpočet\ntarifnej odmeny ustanovenie § 10 ods. 1 a 2 tarify.\nSťažovateľ ďalej poukazuje na rozhodnutia iných krajských súdov vo veciach,\nv ktorých tiež uplatňoval odmenu za právnu pomoc poskytovanú ďalším žalobcom v tom\nistom konaní, v ktorom na okresnom súde zastupoval aj žalovanú (Krajský súd v Trenčíne\nsp. zn. 4 Co 287/2011, Krajský súd v Banskej Bystrici sp. zn. 12 Co 134/2008, Krajský súd\nv Prešove sp. zn. 2 Co 50/2010). Opiera sa ďalej o uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n2 M Obdo 1/2013 z 22. októbra 2014, ktorým na základe mimoriadneho dovolania sa\n4\n\ndospelo k záveru zhodnému s právnym názorom sťažovateľa. Aj v tomto prípade išlo\no uplatňovanie odmeny sťažovateľa voči jednému zo žalobcov, ktorého zastupoval v konaní\nvedenom okresným súdom v rámci žaloby o priznanie zľavy z ceny.\nSťažovateľ žiada vydať tento nález:\n„1. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.:\n2M Cdo 15/2013 porušil základné právo\n\n(...) na súdnu ochranu podľa\n\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nprvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 16. decembra 2014 vydaný\nv konaní vedenom pod sp. zn.: 2M Cdo 15/2013 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť\n\n–\n\nadvokátovi trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 296,44 €(...) na účet jeho právneho\nzástupcu JUDr. Stanislava Irsáka(...) do pätnástich dní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nII.\nZ rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 2 M Cdo 15/2013 zo 16. decembra 2014\nvyplýva, že ním bolo zamietnuté mimoriadne dovolanie proti rozsudku okresného súdu č. k.\n39 C 165/2009­258 z 18. marca 2011 a krajského súdu sp. zn. 5 Co 262/2011 z 9. apríla\n2013. Podľa názoru najvyššieho súdu základom pre vyriešenie sporu je posúdenie predmetu\nprávnej služby poskytnutej sťažovateľom ako advokátom. Žalovaná v konaní vedenom\nokresným súdom pod sp. zn. 21 Cb 73/2006 uplatnila nárok na zľavu z kúpnej ceny diela\nv zmysle § 560 Obchodného zákonníka. Išlo teda o nárok zo zodpovednosti za vady\nv dôsledku porušenia záväzkovej povinnosti zhotoviteľa diela. Uvedené právo žalovanej má\ncharakter peňažného plnenia, čo znamená, že jeho hodnotu možno vyčísliť v peňažnom\nvyjadrení. Treba poukázať na to, že v zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 tarify pre určenie\ntarifnej hodnoty práva, ktorého sa právna služba dotýka, je rozhodujúci okamih začatia\nposkytovania právnej služby, a to nielen pokiaľ ide o určenie jej samotnej hodnoty, ale\ntaktiež pokiaľ ide o určenie okamihu, kedy je advokát povinný mať predstavu o predmete\n5\n\nprávnej služby (najmä pokiaľ ide o taký prípad, akým je výška peňažnej zľavy). Toto\npravidlo bráni právnej neistote na strane klienta, ako aj na strane advokáta, ktorá by mohla\nnastať následne po začatí poskytovania právnej služby pri zmene hodnoty predmetu\nposkytovanej právnej služby (napr. z dôvodu zmeny trhovej hodnoty veci, zániku veci\na pod.). Pokiaľ by súd aplikoval na danú vec taký výklad ustanovenia § 10 ods. 2 tarify, aký\nsa presadzuje v mimoriadnom dovolaní, potom by pri posúdení konkrétneho znenia\nžalobného petitu musel konštatovať, že požadovaný nárok nie je oceniteľný v peniazoch\n(pôvodný žalobný petit skoncipovaný sťažovateľom znel na povinnosť poskytnúť zľavu\nz ceny diela). Preto nemožno úvahu uvedenú v mimoriadnom dovolaní považovať za\nsprávnu, čomu nasvedčuje aj ustanovenie § 18 ods. 4 tarify (účinné od 1. septembra 2009),\npodľa ktorého je advokát povinný v priebehu poskytovania právnej služby informovať\nklienta, ktorý je spotrebiteľom právnej služby, o výške odmeny za úkon právnej služby ešte\npred začatím toho úkonu, inak mu odmena nepatrí. Úmyslom zákonodarcu v tomto smere\nbolo zabezpečiť väčšiu ochranu klienta ako spotrebiteľa, aby sa tak odmena za poskytovanie\nprávnej služby stala viac predvídateľnou. Je preto na ťarchu advokáta, aby ešte pred začatím\nposkytovania právnej služby oznámil potenciálnemu klientovi hodnotu svojich služieb,\nnajmä ak bolo jeho skutočným úmyslom žiadať za svoje právne služby odmenu v závislosti\nod výšky peňažného plnenia od počiatku ich poskytovania (v bežnej praxi nejde\no štandardný postup), a s ohľadom na tak vysoké sumy, ako v tomto prípade, aby klient ako\nspotrebiteľ mal možnosť slobodne a najmä dostatočne informovane sa rozhodnúť, či\nadvokátove služby využije alebo nie. Treba tiež poukázať na to, že v posudzovanom prípade\nnejde o nemožnosť či nepomerné ťažkosti pri určení výšky požadovanej zľavy. Samotný\nsťažovateľ ako osoba znalá práva si musel byť vedomý, že žalobný petit tak, ako ho\nformuloval, nespĺňa požiadavky materiálnej vykonateľnosti. Z uvedeného je zrejmé, že tak\nako sťažovateľ, ani žalovaná v čase začatia poskytovania právnej služby nemali predstavu\no jej hodnote, i keď išlo o plnenie vyjadriteľné v peniazoch, pričom k jeho skutočnému\nvyčísleniu reálne nedošlo počas trvania právneho zastúpenia. Tento záver vyplýva\nz formulácie žalobného petitu (povinnosť poskytnutia zľavy z ceny diela stanovenej\nznaleckým posudkom), ktorá dokazuje skutočný úmysel sťažovateľa požadovať za\nposkytnuté služby odmenu nie z výšky žalovaného peňažného plnenia, ale z neurčitého\n6\n\nzákladu tarifnej sadzby. Samotný sťažovateľ tu vychádzal z vyúčtovania svojich doterajších\nprávnych služieb podľa ustanovenia § 11 ods. 1 tarify. Pokiaľ teda nebola hodnota predmetu\nsporu, a tým i hodnota právnej služby určená už pri začatí súdneho konania, resp. v dobe\nzačatia poskytovania právnej služby tak, ako to má na mysli ustanovenie § 10 ods. 2 tarify,\nje možné dospieť len k jedinému logickému záveru, a to, že hodnotu predmetu poskytovanej\nprávnej služby nie je možné vyjadriť v peniazoch, a preto bolo potrebné vypočítať odmenu\npodľa tarifnej sadzby ustanovenia § 11 ods. 1 tarify. Iný záver by mal za následok\nneakceptovateľnú neistotu klienta týkajúcu sa výšky odmeny advokáta za vykonané úkony\nprávnej služby až do doby konečného rozhodnutia súdu.\nZ uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 2 M Obdo 1/2013 z 22. októbra 2014 vyplýva,\nže ním bol na základe mimoriadneho dovolania zrušený rozsudok Krajského súdu\nv Trenčíne č. k. 16 Cob 149/2011­270 z 28. augusta 2012 a vec bola vrátená na ďalšie\nkonanie. Aj v tejto veci bol žalobcom sťažovateľ, ktorý sa domáhal od žalovanej spoločnosti\nKVETA, s. r. o., zaplatenia sumy 624,06 € s prísl. ako trov právneho zastúpenia, ktoré\nposkytol v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 21 Cb 73/2006 o zaplatenie zľavy\nz ceny diela. Podľa názoru najvyššieho súdu právna úprava ustanovenia § 11 ods. 1 tarify sa\nuplatní len v prípade, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo\nju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Táto podmienka však v danom prípade\nnebola splnená. Hodnota veci (v danom prípade uplatnenie zľavy z ceny diela) je\nvyjadriteľná len matematicky (v peniazoch, v percentách, v pomere k cene a pod.) a taktiež\nnie je splnená druhá podmienka, teda zistenie hodnoty veci s nepomernými ťažkosťami,\npretože cena diela (jednotlivých bytových jednotiek pre konkrétnych kupujúcich), ktorá je\npodkladom pre matematické určenie výšky zľavy z ceny diela, bola známa žalovanému ako\nkupujúcemu v čase udelenia plnej moci sťažovateľovi. Preto treba súhlasiť s názorom\nvysloveným v mimoriadnom dovolaní, podľa ktorého v konaní bolo nepochybné, že jeho\npredmetom bolo uplatnenie zľavy z ceny diela, teda plnenie oceniteľné peniazmi, a už pri\nzačatí poskytovania právnej služby bolo ustálené a v splnomocnení aj deklarované, čoho sa\nsťažovateľov klient mienil domáhať. Úmyslom zákonodarcu nebolo, aby hodnota predmetu\nsporu bola presne vyčíslená v čase začatia poskytovania právnej služby, ale určenie\n7\n\nčasového momentu, ku ktorému sa výška peňažného plnenia, cena veci alebo práva bude\nurčovať.\n\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nSťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu\n8\n\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom\nprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\naplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\nľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS\n12/05, I. ÚS 352/06).\nSťažovateľ je presvedčený, že boli splnené všetky podmienky na aplikáciu\nustanovenia § 10 ods. 2 tarify, a osobitne zdôrazňuje rozhodnutia iných odvolacích súdov,\nako aj iné rozhodnutie najvyššieho súdu, v ktorých bola jeho argumentácia akceptovaná.\nPodľa názoru ústavného súdu argumentácia najvyššieho súdu je dostatočná\na presvedčivá. Nejaví známky arbitrárnosti, ale ani zjavnej neodôvodnenosti. Skutočnosť, že\nsťažovateľ má na vec odlišný právny názor, neznamená sama osebe porušenie označených\npráv.\n\n9\n\nZ pohľadu ústavného súdu treba predovšetkým uviesť, že nemôžu byť pochybnosti\no tom, že v zastupovanej veci žalovaná ako sťažovateľova klientka uplatňovala v zásade\ntaký nárok, ktorého hodnota bola vyjadriteľná v peniazoch, a to bez nepomerných ťažkostí.\nPreto pri doslovnom výklade ustanovenia § 10 ods. 2 a § 11 ods. 1 tarify možno\nsťažovateľov právny názor považovať za správny. Zároveň za nespornú skutočnosť treba\npovažovať aj to, že sťažovateľ pri zastupovaní žalovanej v rámci ním skoncipovanej žaloby\n(v ktorej ako žalobcovia vystupovali aj ďalšie subjekty tak isto zastúpené sťažovateľom ako\nadvokátom) uplatnený nárok na zľavu z ceny pri podaní žaloby nešpecifikoval (či už\npeňažným vyjadrením, alebo percentuálnym pomerom či zlomkom).\nZa daného stavu treba závery najvyššieho súdu považovať za správne. Prihliadol totiž\nnielen na doslovné znenie dotknutých ustanovení tarify, ale aj na konkrétne okolnosti\nprípadu.\nK dosiaľ uvedenému treba dodať, že (ako na to správne poukazuje najvyšší súd)\nžalobný petit v znení, ako ho sťažovateľ (ktorého bolo treba považovať ako advokáta za\nkvalifikovaného právneho zástupcu) sformuloval, nespĺňal požiadavky materiálnej\nvykonateľnosti. Iným slovami, z profesionálneho hľadiska žalobný petit nespĺňal všetky\nzákonné požiadavky, čo otvára otázku kvality právnych služieb, ktoré sťažovateľ ako\nadvokát žalovanej poskytol. Znamená to, že i keby sa malo aplikovať na vec ustanovenie\n§ 10 ods. 2 tarify (ako to požaduje sťažovateľ), sotva by prichádzala do úvahy plná tarifná\nodmena, a to vzhľadom na zrejmú nekvalitu poskytovaných právnych služieb.\nNapokon považuje ústavný súd za potrebné vyjadriť sa v súvislosti s tou podstatnou\nskutočnosťou, podľa ktorej v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. 2 M Obdo 1/2013\nz 22. októbra 2014 sa zaujal právny názor, ktorý je v súlade so stanoviskom sťažovateľa,\npričom ide o trovy právneho zastúpenia ďalšieho subjektu, ktorý sa v tom istom súdnom\nkonaní domáhal zľavy z ceny. O analógii posudzovaných prípadov nemôžu byť preto žiadne\npochybnosti, no napriek tomu rôzne senáty najvyššieho súdu posúdili rozhodujúcu otázku\ndiametrálne odlišne.\n10\n\nV zásade platí, že v súlade s požiadavkou právnej istoty vyplývajúcej z čl. 1 ods. 1\nústavy za neželateľný treba považovať taký stav, keď analogické prípady sú posudzované\nz právneho hľadiska odlišne. Zároveň je pravdou aj to, že konajúci sudcovia majú právo\nposudzovať veci, o ktorých rozhodujú, nezávisle. Za situácie, keď sa konajúci senát\nnajvyššieho súdu chce odchýliť od právneho názoru, ktorý predtým vyslovil iný senát\nnajvyššieho súdu, musí zároveň vysvetliť, prečo nepovažoval za možné so skorším názorom\niného senátu súhlasiť.\nPodľa názoru ústavného súdu z podrobného odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu\nsp. zn. 2 M Cdo 15/2013 zo 16. decembra 2014 dostatočne jasne a zrozumiteľne vyplýva,\nprečo nepovažoval právny názor vyslovený v uznesení najvyššieho súdu sp. zn.\n2 M Obdo 1/2013 z 22. októbra 2014 za akceptovateľný.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 16. apríla 2015\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-odôvodnenie", "advokát, advokácia-odmena advokáta", "ústavnosť", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "201dede5-5980-461f-ac68-68ea9b2fa8b0:43fd2209-0fe1-4233-9c3e-05cf55fba39a", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1507221070.1", "spisova_znacka": "5Co/262/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/262/2011 z 8. 4. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-04-08", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1507221070.1"}, {"guid": "b88566c3-9113-4b9d-96a4-545a5c6adff7:ce126854-1e6e-49a6-a86f-8c6d742b8f18", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2011:1406210271.3", "spisova_znacka": "4Co/287/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 4Co/287/2011 z 27. 9. 2011", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2011-09-27", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1406210271.3"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:39c23359-eb75-4002-b222-b544b2eb1659", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.43.2025.2", "spisova_znacka": "I. ÚS 43/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 43/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.43.2025.2"}, {"guid": "ussr:d7df246f-65b7-48e6-bcbd-b63a2bb2550b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.635.2015.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 635/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 635/2015 z 16. 12. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-12-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.635.2015.1"}]}