{"guid": "ussr:97872f55-ffae-4884-a518-9b995a964c00", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.253.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 253/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 253/2015 z 22. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 22. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 253/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.253.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-04-22", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "nazov": "čl. 2 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 2 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/97872f55-ffae-4884-a518-9b995a964c00", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.253.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.253.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.253.2015.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 253/2015­15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa\na Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n,\n\nzastúpenej advokátom JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, Advokátska kancelária, Námestie\nM. R. Štefánika 1, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 2 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline\nč. k. 9 Co 637/2013­510 zo 17. júla 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra\n2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“),\n\nvo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 2 ods. 2\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu\n\nv Žiline (ďalej len „krajský súd“) č. k. 9 Co 673/2013­510 zo 17. júla 2014, ktorou žiada\nvydať tento nález:\n„1. Základné právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie a prerokovanie veci\nnestranným súdom a iné podľa čl. 2 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky,\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského\nsúdu v Žiline zo dňa 17. 07. 2014, sp. zn.\n\n9 Co 673/2013­510 2013 (správne má byť č.\n\nk. 9 Co 637/2013­510, pozn.) bolo porušené.\n2. Ústavný súd Slovenskej republiky ruší uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa\n17. 07. 2014, sp. zn. 9 Co 673/2013­510 (správne má byť č. k. 9 Co 637/2013­510, pozn.).\n3. Sťažovateľke súd priznáva náhradu trov právneho zastúpenia...“\nAko vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľka sa\nako žalobkyňa (právna nástupkyňa pôvodnej žalobkyne) v konaní sp. zn. 14 C 20/2005 pred\nOkresným súdom Žilina (ďalej len „okresný súd“) domáhala proti Obvodnému stavebnému\nbytovému družstvu Žilina (ďalej len „žalovaný“) a\nspolu ďalej len „žalovaní“) určenia, že parc.\nzapísaná na\n\n(ďalej len „žalovaná“,\nzáhrada o výmere 501 m2, k. ú.\n\n(ďalej len „nehnuteľnosť“) patrí do dedičstva po neb.\n.\n\nOkresný súd rozsudkom č. k. 14 C 20/2005­330 z 29. júna 2010 zamietol žalobu\nsťažovateľky v časti smerujúcej proti žalovanej a zastavil konanie v časti smerujúcej proti\nžalovanému, a to na základe späťvzatia žaloby sťažovateľkou v tejto časti. Okresný súd\nsúčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Na odvolanie\nsťažovateľky krajský súd rozsudkom č. k. 10 Co 264/2010­361 z 21. októbra 2010 potvrdil\nrozsudok okresného súdu.\nOkresný súd o trovách konania rozhodol uznesením č. k. 14 C 20/2005­369 z 8. júna\n2011 tak, že sťažovateľku zaviazal na náhradu trov konania žalovaných spolu v sume\n1 635,02 €. Pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu k žalovanému vychádzal z § 146\nods. 2 prvej vety Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) a vo vzťahu k žalovanej\nz § 142 ods. 1 OSP (celková výška náhrady trov konania predstavuje 3 270,03 €), avšak\ns poukazom na § 150 OSP priznal žalovaným iba 1/2 im prislúchajúcej náhrady, keď\n2\n\nzohľadnil dôvody osobitného zreteľa na strane žalobkyne – nepriaznivú sociálnu situáciu,\nberúc do úvahy aj skutočnosť, že žalobkyňa spor sama vyvolala, viackrát zapríčinila\nodročenie pojednávania, čím spôsobila predĺženie konania a nárast trov na strane\nžalovaných.\nKrajský súd na odvolanie všetkých účastníkov uznesením sp. zn. 9 Co 296/2011\nz 29. septembra 2011 zmenil uznesenie okresného súdu o trovách konania tak, že náhradu\ntrov prvostupňového konania žalovaným nepriznal a žiadnemu z účastníkov nepriznal ani\nnáhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa,\npokiaľ pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa z hľadiska § 150 OSP\ndospel k záveru, že na strane žalobkyne vzhľadom na jej sociálne a zdravotné pomery je\ndaný dôvod v danom zákonnom ustanovení uvedený. Odvolací súd na rozdiel od súdu\nprvého stupňa však pri rozhodovaní o náhrade trov konania zvažoval aj pomery na strane\nžalovaných z hľadiska toho, či nepriznanie trov (aj čiastočné) môže mať dopad na osobné,\nprípadne majetkové pomery oboch žalovaných. Pri tomto posudzovaní zohľadnil, že\nžalovaný je právnickou osobou, ktorého spočiatku zastupovala\nsa nechal zastupovať advokátkou\n\n, ktorá reálne žiadne úkony nevykonávala\n\na preniesla zastupovanie na Advokátsku kanceláriu\n,\n\na až neskôr\n,\n\n, ktorú poverila zastupovaním v konaní aj žalovaná.\n\nPokiaľ ide o žalovanú, poukázal na to, že vykonáva povolanie advokáta a že je neúčelné,\naby ju v konaní „zastupovala vlastná advokátska kancelária a za zastupovanie si účtovala\ntrovy v zmysle jednotlivých úkonov, ktoré v niektorých prípadoch vykonávala sama“.\nVzhľadom na uvedené bol odvolací súd tohto názoru, že je daný dôvod v zmysle § 150 OSP\nnepriznať žalovaným žiadnu náhradu trov konania, pričom takýmto spôsobom nebude\nzasiahnuté do ich majetkových práv. Výrok o náhrade trov odvolacieho konania odôvodnil\n§ 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP, keď žalobkyňa si náhradu trov neuplatnila a žalovaní\nneboli v odvolacom konaní úspešní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na základe\nmimoriadneho dovolania generálneho prokurátora Slovenskej republiky podaného\nz podnetu žalovaných uznesením sp. zn. 3 MCdo 30/2012 zo 17. októbra 2003 zrušil\nuznesenie krajského súdu o trovách konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd\n3\n\nv dôvodoch svojho uznesenia uviedol: „V danom prípade odvolací súd pri rozhodovaní\no trovách prvostupňového konania dospel k zhodnému názoru ako súd prvého stupňa, že sú\ndané dôvody pre aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p.; rozdiel bol len v názore v rozsahu\npriznania, resp. nepriznania náhrady trov konania procesne úspešným žalovaným 1/ a 2/.\nPodstata odvolacím súdom zohľadnených dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle\n§ 150 ods. 1 O. s. p. mala spočívať v nepriaznivej sociálnej a zdravotnej situácii žalobkyne\na na strane žalovaných akcentoval to, že na ich strane išlo o neúčelné vynaložené trovy,\nnakoľko žalovaný 1/ ako právnická osoba sa nechal zastupovať advokátkou, ktorá následne\nsubstitučne splnomocnila zastupovaním v konaní zástupcu žalovanej 2/ a žalovaná 2/ hoci\nvykonáva sama advokátsku činnosť sa nechala naviac zastupovať advokátskou kanceláriou,\nktorej je jedným zo spoločníkom a konateľov. Zohľadnenie vyššie uvedených dôvodov\nvo vzťahu k žalovaným z hľadiska posúdenia účelnosti nimi vynaložených trov dovolací súd\nnepovažuje za správne... Podľa názoru najvyššieho súdu nemožno považovať za správny\na zákonu zodpovedajúci postup odvolacieho súdu, keď pri posudzovaní dôvodov pre\naplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania, zohľadnil na strane\nžalovaných také okolnosti, ktorými im uprel právo vyplývajúce z § 24 O. s. p. a vyhodnotil\nudelenie plnomocenstva žalovaným 1/ na zastupovanie v konaní advokátovi a ním následné\nsubstitučné plnomocenstvo na zastupovanie pre advokátsku kanceláriu, ako i zastupovanie\nžalovanej 2/, ktorá vykonáva advokátsku činnosť, advokátskou kanceláriou, a s tým\nsúvisiace náklady za neúčelné vynaložené. V tomto smere treba prisvedčiť generálnemu\nprokurátorovi, že konanie žalovaného 1/, aj keď je právnickou osobou, keď sa dal v konaní\nzastupovať advokátom a úkony advokáta v súvislosti so substitučným splnomocnením\nAdvokátskej kancelárie\n\n,\n\n, so sídlom\n\n, sú plne súladné s § 24 a § 25 ods. 3 O. s. p., ako i že konanie žalovanej 2/,\nktorá splnomocnila na jej zastupovanie v konaní Advokátsku kanceláriu\n, so sídlom v\n\n,\n\n, a to aj napriek tomu, že je\n\nsama advokátkou a že je jednou zo spoločníkov a konateľov menovanej advokátskej\nkancelárie, je úplne súladné s § 24 O. s. p. a neprieči sa ani zákonu č. 586/2003 Z. z.\no advokácii v znení neskorších predpisov, a že tieto skutočnosti nemôžu byť zohľadnené\n\n4\n\nv neprospech žalovaných z hľadiska § 150 ods. 1 O. s. p. nakoľko konanie žalovaných 1/\na 2/ dať sa v konaní zastupovať advokátom je legitímne.“\nProti uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 3 MCdo 30/2012 zo 17. októbra 2003\npodala sťažovateľka sťažnosť ústavnému súdu, ktorou namietala porušenie čl. 46 ods. 1 a 2\nústavy v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľky odmietol uznesením č. k. I. ÚS 10/2014­8 z 22. januára 2014 z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti v podstate s odôvodnením, že toto rozhodnutie je rozhodnutím\nzrušujúcim, a teda konečné rozhodnutie o náhrade trov dosiaľ nebolo vydané.\nKrajský súd vo veci rozhodol o náhrade trov konania znova uznesením č. k.\n9 Co 637/2013­510 zo 17. júla 2014 a uznesenie okresného súdu č. k. 14 C 20/2005­369\nz 8. júna 2011 zmenil tak, že sťažovateľku zaviazal zaplatiť žalovaným spolu 1 502,37 €\na žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania nepriznal.\nSúčasne zamietol návrh sťažovateľky na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia\nústavného súdu vo veci jej ústavnej sťažnosti smerujúcej proti uzneseniu najvyššieho súdu\nsp. zn. 3 MCdo 30/2012 zo 17. októbra 2003. Uznesenie krajského súdu č. k.\n9 Co 637/2013­510 zo 17. júla 2014 v spojení s uznesením okresného súdu č. k.\n14 C 20/2005­369 z 8. júna 2011 nadobudlo právoplatnosť 6. októbra 2014.\nSťažovateľka sťažnosť ústavnému súdu na porušenie základného práva na súdnu a inú\nprávnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu č. k.\n9 Co 637/2013­510 zo 17. júla 2014 odôvodnila tým, že nesúhlasí s právnym posúdením\nveci krajským súdom. Sťažovateľka poukázala najmä na to, že náhrada trov konania\nspočívajúca v trovách právneho zastúpenia nemala byť priznaná za tie úkony, ktoré žalovaná\nsama vyhotovila a podpísala, pretože sa tým popiera podstata právnej služby advokátom,\nnejde o výkon advokácie a nejde ani o trovy vynaložené účelne. Ďalej sťažovateľka uviedla,\nže na nehnuteľnosti mala postavenú drevenomurovanú garáž, v ktorej uskladňovala veci,\nna nehnuteľnosti sušila bielizeň a na nehnuteľnosť viedli schody z jej balkónu; inak než cez\nbytový dom nebola nehnuteľnosť prístupná. Stavbu garáže treba považovať za príslušenstvo\njej bytu a aj nehnuteľnosť slúžiacu jej bytovým potrebám. Keďže nehnuteľnosť, ktorá je\npredmetom sporu, slúži na bývanie a sú splnené aj ostatné podmienky pre aplikáciu § 11\n5\n\nods. 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „advokátska tarifa“), malo byť aplikované toto ustanovenie. S touto\nargumentáciou sťažovateľky sa krajský súd dostatočne nevysporiadal. Sťažovateľka\npovažuje uznesenie krajského súdu za nepreskúmateľné aj preto, že z jeho odôvodnenia nie\nje zrejmé, ktoré z trov v bodoch 1 – 12 boli priznané, v bodoch 2 – 12 nie sú uvedené\npríslušné zákonné ustanovenia, odôvodnenie neobsahuje výpočet jedného úkonu právnej\nslužby, t. j. z akej hodnoty sporu súdy vychádzali, a nie je zrejmé ani to, či a ako bola\nkrátená odmena advokáta za zastupovanie dvoch účastníkov konania v závislosti od zmeny\nprávnej úpravy v § 13 ods. 2 advokátskej tarify.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\n\n6\n\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n7\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\noprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodstatou sťažnosti sťažovateľky na porušenie týchto ustanovení ústavy a dohovoru\nuznesením krajského súdu č. k. 9 Co 637/2013­510 zo 17. júla 2014 je jej tvrdenie\no nedostatočnom odôvodnení tohto rozhodnutia krajským súdom a nesprávnom právnom\nposúdení veci.\nKrajský súd odôvodnil uznesenie č. k. 9 Co 637/2013­510 zo 17. júla 2014 takto:\n„Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia prvostupňového súdu, ako aj\npreskúmaním spisového materiálu zistil, že závery prvostupňového súdu ohľadom aplikácie\nust. § 150 O. s. p. sú správne. Na základe toho rozhodol uznesením sp. zn. 9Co/296/2011\nzo dňa 29. 9. 2011 tak, že odporcom v rade 1/, 2/ trovy konania nepriznal žiadne. Okrem\ndôvodov, ktoré uviedol prvostupňový súd (sociálna situácia navrhovateľky, zlý zdravotný\nstav), poukázal aj na skutočnosť, že odporcu v rade 1/ pôvodne v konaní zastupovala\n(pracovníčka), neskôr v konaní tento účastník poveril zastupovaním\nadvokáta\n\n, ktorá v ten istý deň 15. 1. 2009 poverila substitučným\n\nzastupovaním Advokátsku kanceláriu\nso sídlom\n\n,\n\n. Tiež poukázal na skutočnosť, že odporca v rade 2/ (\n\n)\n\nsplnomocnila na zastupovanie advokátsku kanceláriu, v ktorej je spoločníčkou\na konateľkou. Odporkyňa v rade 2/ vykonáva povolanie advokáta a je na pováženie, či\nv konaní bolo účelné, aby ju zastupovala vlastná advokátska kancelária a za zastupovanie\nsi účtovala trovy v zmysle jednotlivých úkonov, ktoré v niektorých prípadoch vykonávala\nsama odporkyňa v rade 2/. Tieto skutočnosti, tiež považoval odvolací súd za dôvody hodné\nosobitného zreteľa a na rozdiel od záverov prvostupňového súdu s poukazom na ust. § 150\nods. 1 O. s. p. nepriznal odporcom žiadnu náhradu trov konania. Mal za to, že takýmto\nspôsobom nebude vážne zasiahnuté do majetkových práv odporcu v rade 1/, prípadne\nodporkyne v rade 2/.\nUznesenie odvolacieho súdu bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky uznesením\nsp. zn. 3M Cdo 30/2012 zo dňa 17. 10. 2013 zrušené a vec vrátená odvolaciemu súdu\n8\n\nna ďalšie konanie. V tomto uznesení vyslovil najvyšší súd názor, že nemožno považovať\nza správny a zákonu zodpovedajúci postup odvolacieho súdu, keď pri posudzovaní dôvodov\npre aplikáciu § 150 ods. 1 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnil na\nstrane odporcov také okolnosti, ktorými im uprel právo vyplývajúce z § 24 O. s. p.\na vyhodnotil udelenie plnomocenstva odporcom v rade 1/ na zastupovanie v konaní\nadvokátovi a ním následné substitučné plnomocenstvo na zastupovanie pre advokátsku\nkanceláriu, ako i zastupovanie odporkyne v rade 2/, ktorá vykonáva advokátsku činnosť\nadvokátskou kanceláriou a s tým súvisiace náklady za neúčelne vynaložené. V tejto\nsúvislosti uviedol, že konanie odporcu v rade 1/, aj keď je právnickou osobou, keď sa dal\nv konaní zastupovať advokátom a úkony advokáta v súvislosti so substitučným\nsplnomocnením advokátskej kancelárie sú plne súladné s § 24 a § 25 ods. 3 O. s. p., ako i že\nkonanie odporkyne v rade 2/, ktorá splnomocnila na jej zastupovanie v konaní Advokátsku\nkanceláriu\n\n,\n\n, a to aj napriek tomu, že\n\nje sama advokátkou a že je jednou zo spoločníkov a konateľov menovanej advokátskej\nkancelárie, je úplne súladné s § 24 O. s. p. a neprieči sa ani zákonu č. 586/2003 Z. z.\no advokácii a že tieto skutočnosti nemôžu byť zohľadnené v neprospech odporcov z hľadiska\n§ 150 ods. 1 O. s. p., nakoľko konanie odporcov v rade 1/, 2/ dať sa v konaní zastupovať\nadvokátom je legitímne.\nOdvolací súd viazaný právnym názorom vysloveným v tejto veci najvyšším súdom\nopätovne rozhodoval o odvolaní účastníkov konania a o trovách rozhodol tak, že ust. § 150\nods. 1 O. s. p. aplikoval len vo vzťahu k sociálnym a majetkovým pomerom navrhovateľky.\nV tomto sa potom zhodol so závermi prvostupňového súdu, ktorý pri aplikácii tohto\nzákonného ustanovenia posudzoval aj ďalšie skutočnosti súvisiace s konaním, keď síce\nsociálna situácia umožňuje aplikovať ust. § 150 ods. 1 O. s. p., avšak voči odporcom by\nnebolo spravodlivé nepriznať im aspoň časť náhrady trov konania, nakoľko súd posudzoval\naj priebeh konania, poukázal na to, že viackrát konanie bolo odročené z dôvodov na strane\nnavrhovateľky, čím došlo k jeho predĺženiu, a tým aj zvyšovaniu trov na druhej strane\nsporu. V tomto prípade aj odvolací súd sa potom stotožnil so závermi prvostupňového súdu\na priznal odporcom v rade 1/, 2/ náhradu trov konania vo výške 1/2 s prihliadnutím\nna aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p.\n9\n\nPrvostupňový súd v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. priznal náhradu trov\npozostávajúcich:\n1.) za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 7. 7, 2006 v sume\n7 650,­Sk, t j. 253,93 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky a režijný paušál\npodľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky v sume 5,44 eur, spolu 259,37 eur,\n2.) za úkon právnej služby vyjadrenie odporkyne v rade 2/ k odvolaniu navrhovateľky\nproti uzneseniu č. k. 14C/20/2005­26 zo dňa 15. 5. 2006 v sume 126,97 eur a režijný paušál\n5,44 eur, spolu 132,41 eur,\n3.) za úkon právnej služby vyjadrenie odporkyne v rade 2/ k odvolaniu navrhovateľky\nproti uzneseniu č. k. 14C/20/2005­96 zo dňa 22. 1. 2007 v sume 126,97 eur a režijný paušál\n5,91 eur, spolu 132,88 eur,\n4.) za úkon právnej služby vyjadrenie odporkyne v rade 2/ k návrhu vo veci samej\nzo dňa 13. 2. 2008 v sume 253,93 eur a režijný paušál 6,31 eur, spolu 260,24 eur.\n5.) za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa. 10. 3. 2008 (pojednávanie\nodročené) vo výške 63,48 eur a režijný paušál 6,31 eur, spolu 69,79 eur,\n6.) za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 7. 4. 2008 (pojednávanie\nodročené) vo výške 63,48 eur a režijný paušál 6,31 eur, spolu 69,79 eur,\n7.) za úkon právnej služby príprava a prevzatie veci odporcu v rade 1/\nv sume 253,94 eur + 19 % DPH v sume 48,25 eur + režijný paušál\n6,95 eur, spolu 309,14 eur.\n8.) za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 4. 6. 2009 v sume 406,30 eur\n(zastupovanie odporcu v rade 1/ podľa substitučnej plnej moci a odporkyne v rade 2/),\nrežijný paušál 6,95 eur + 19 % DPH v sume 78,52 eur, spolu 491,77 eur,\n9.) za úkon právnej služby odvolanie proti rozsudku čo do trov konania zo dňa\n16. 7. 2009 v sume 203,15 eur (zastupovanie dvoch odporcov – polovičný úkon) + režijný\npaušál 6,95 eur a 19 % DPH v sume 39,92 eur, spolu 250,02 eur,\n10.) za úkon právnej služby vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľky proti rozsudku\nzo dňa 16. 7. 2009 vo výške 406,30 eur + režijný paušál 6,95 eur a 19 % DPH vo výške\n78,52 eur, spolu 491,77 eur,\n\n10\n\n11.) za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 24. 6. 2010 vo výške\n406,30 eur á režijný paušál 7,21 eur + 19 % DPH v sume 78,57 eur, spolu 492,08 eur,\n12.) za úkon právnej služby vyjadrenie odporkyne v rade 2/ k odvolaniu\nnavrhovateľky proti rozsudku zo dňa 30. 7. 2010 vo výške 253,94 eur a režijný paušál\n7,21 eur + 19 % DPH v sume 49,62 eur, spolu 310,77 eur.\nPrvostupňový súd nepriznal zástupcovi odporkyne v rade 2/ náhradu hotových\nvýdavkov za fotokópie listín robených zo spisu pri nahliadnutí dňa 27. 6. 2006, dňa\n19. 1. 2007 a dňa 22. 7. 2007 spolu v sume 1,59 eur (48,­ Sk), nakoľko tieto náklady\nnemožno prenášať na druhú stranu sporu, keďže boli vyhotovené výlučne pre právnu\nzástupkyňu odporkyne v rade 2/ pre jej potrebu. Taktiež nepriznal náhradu hotových\nvýdavkov za kolkové známky ­ správny poplatok katastru nehnuteľností s tým, že nebolo\npreukázané ich skutočné vynaloženie. Z takto priznaných trov právneho zastúpenia\nvzhľadom k už vyššie uvedenej aplikácii ust. § 150 ods. 1 O. s. p. priznal náhradu trov\nodporcom v rade 1/, 2/ vo výške 1 635,02 eur. Odvolací súd s prihliadnutím na dôvody\nodvolania vznesené účastníkmi konania za dôvodnú považoval len argumentáciu\nnavrhovateľky, týkajúcu sa priznania náhrady trov konania za úkony uvedené pod bodmi\n2 a 3 uznesenia prvostupňového súdu. t. j. vyjadrenie odporkyne v rade 2/ k odvolaniu\nnavrhovateľky proti uzneseniu o (ne) vydaní predbežného opatrenia zo dňa 15. 5. 2006\na 22. 1. 2007. Odvolací súd uznesením sp. zn. 5Co/152/2007 zo dňa 27. 9. 2007 rozhodol\nv tejto súvislosti (konanie o predbežnom opatrení) tak, že odporkyni náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal. V odôvodnení uznesenia uviedol, že o trovách konania\nrozhodoval s poukazom na ust. § 142 ods. 1 v nadväznosti na § 224 ods. 1 O. s. p., keď\nodporkyni vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, pričom tieto si aj uplatnila,\navšak v zákonnej lehote ich nevyčíslila. Nakoľko odvolací súd z obsahu spisu nemal\npreukázaný vznik iných trov, než trov právneho zastúpenia, ktorých výška v zákonnej lehote\nvyčíslená nebola, odporkyni právo na náhradu nepriznal. Odvolací súd tak o trovách\nsúvisiacich s odvolacím konaním o predbežnom opatrení rozhodol (tak že ich nepriznal),\na preto nemohol prvostupňový súd o týchto trovách opakovane rozhodnúť a tieto dodatočne\npriznať. V ostatnom odvolací súd nepovažoval námietky vznesené v odvolaní či už\nnavrhovateľky alebo odporcov za dôvodné. Pokiaľ navrhovateľka žiadala vyčísľovať\n11\n\njednotlivé základné sadzby tarifnej odmeny za úkon právnej služby ako 1/13 výpočtového\nzákladu, s týmto sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko nehnuteľnosť (záhrada), ku ktorej\nmalo byť určené vlastnícke právo, neslúži na bývanie alebo také aktivity, ktorými by\nnapĺňala fyzická osoba bytové potreby. Ak v odvolaní navrhovateľka poukazovala na\nnesprávne priznaný právny úkon zo dňa 16. 7. 2009 s poukazom na ust. § 14 ods. 2, písm. c/\nvyhlášky (v znení platnom v čase vzniku úkonu), priznaná bola polovica odmeny (nejednalo\nsa o odvolanie vo veci samej), v čom je zohľadnené, že odvolanie smerovalo voči trovám\n(priznaný len polovičný úkon). Odvolací súd sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľky, že\nspäťvzatie voči odporcovi v rade 1/ bolo oznámené súdu pred začatím pojednávania dňa\n24. 6. 2010, a preto následne zástupca odporcu v rade 1/ si za zastupovanie tohto klienta\nnemohol účtovať trovy, pričom však súd o späťvzatí rozhodol výrokom až pri vyhlásení\nsamotného rozsudku (29. 6. 2010). Odporca v rade 1/ bol účastníkom konania až\ndo právoplatnosti výroku o zastavení konania voči tomuto účastníkovi. Odvolací súd sa\nnestotožnil ani s tvrdeniami zástupcu odporcov v rade 1/, 2/ v odvolaní, keď za nesprávne\nv uznesení prvostupňového súdu videl to, že mu nebola priznaná náhrada hotových\nvýdavkov za fotokópie listín vo výške 1,59 eur. O fotokópie požiadal právny zástupca, súd\nmu vyhovel, pričom odvolací súd tieto výdavky nepovažoval za účelné trovy konania. Pokiaľ\ntvrdí zástupca odporcov, že sa jednalo o listiny, ktoré mala doložiť do spisu navrhovateľka\nspolu s návrhom, nič mu nebránilo požiadať súd o zaslanie týchto listín. Tiež sa súd\nnestotožnil s tvrdením odvolateľa ohľadom nepriznania hotových výdavkov za kolkové\nznámky, ktoré uplatnil vo výške 6,64 eur (200,­ Sk). V odvolaní síce doložil potvrdenie\no zaplatení 200,­ Sk v hotovosti na pošte za kolkové známky, avšak potvrdenie je zo dňa\n5. 3. 1997, pričom dátum vyhotovenia výpisov z katastra nehnuteľností je zo dňa 7. 7. 2006,\nresp. 9. 5. 2006. Z uvedeného tak odvolací súd nemal preukázané, že predložený doklad\nz roku 1997 potvrdzuje použitie týchto kolkov pre kataster nehnuteľností v roku 2006.\nAko už vyššie uviedol odvolací súd, aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p.\nprvostupňovým súdom považoval za správnu. Prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú\nnaplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania (v tomto prípade\nodporcom v rade 1/, 2/ s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. resp. § 146 ods. 2 O. s. p.),\navšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, pre ktoré náhradu trov\n12\n\ncelkom alebo sčasti neprizná. Tieto môžu spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ako i v\nokolnostiach na strane účastníkov konania. V sporovom konaní, ako je tomu aj v tomto\nprípade, sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo\nveci. Pokiaľ prvostupňový súd dospel k záveru, pri skúmaní existencie podmienok hodných\nosobitného zreteľa, že na strane navrhovateľky, vzhľadom na jej sociálne pomery, zdravotný\nstav, je takýto dôvod, s takýmto záverom sa stotožnil aj odvolací súd s tým, že pri skúmaní\nexistencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadať nielen k majetkovým,\nsociálnym, osobným pomerom všetkých účastníkov, ale je potrebné vziať do úvahy nielen\npomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale treba zohľadniť aj dopad takéhoto\nrozhodnutia najmä na majetkové pomery účastníka, ktorému by mali byť priznané.\nUž v predchádzajúcom rozhodnutí odvolací súd uviedol, že tiež prihliadal na sociálne\npomery a zdravotný stav navrhovateľky. Prvostupňový súd sa správne vysporiadal\ns doloženými listinnými dôkazmi (lekárske správy o zdravotnom stave navrhovateľky,\nrozhodnutie Centra právnej pomoci o bezplatnom zastupovaní navrhovateľky, listy\nvlastníctva dokumentujúce majetok navrhovateľky) a pokiaľ aj uvádzajú odporcovia v rade\n1/, 2/, že navrhovateľka je spoluvlastníčkou nehnuteľností vo viacerých katastrálnych\núzemiach (oblasť Oravy), navrhovateľka poukázala, že výška nájomného predstavuje\n3,19 eur za ha ročne, pričom sa jedná o poľnohospodársku pôdu a lúky prevažne\nv prenájme Roľníckeho družstva Krásna Hôrka. Spoluvlastníctvo týchto nehnuteľností tak\nnepredstavuje majetok, ktorý by zásadným spôsobom ovplyvnil jej sociálne postavenie.\nPokiaľ argumentovala zlým zdravotným stavom, samotní odporcovia vo vyjadrení uviedli,\nže v súčasnej dobe by navrhovateľka mala byť poberateľkou invalidného dôchodku. To len\npotvrdzuje existenciu zdravotných problémov navrhovateľky. Aj odvolací súd sa tak\nstotožnil s aplikáciou ust. § 150 ods. 1 O. s. p. z dôvodov zdravotného stavu a sociálneho\npostavenia navrhovateľky, pričom však do úvahy bral aj skutočnosti uvedené\nprvostupňovým súdom, týkajúce sa priebehu pojednávania, keď viaceré odročenia\npojednávania a s tým súvisiace navyšovanie trov zapríčinila navrhovateľka. Prvostupňový\nsúd považoval preto za právne správne, aj spravodlivé, priznať odporcom ako úspešným\nv odvolacom konaní náhradu trov len vo výške 1/2 z toho dôvodu, že druhú polovicu\nnepriznal vzhľadom na aplikáciu ust. § 150 ods. 1 O. s. p. Priznané trovy tak predstavujú\n13\n\n1 502,37 eur. Zmena oproti trovám priznaným prvostupňovým súdom (vo výške\n1 635,02 eur) predstavuje nepriznanie dvoch úkonov (uvedených pod bodom 2, 3\nprvostupňového uznesenia v odôvodnení) vo výške 132,41 eur a 132,88 eur ako trovy\nsúvisiace s konaním o predbežnom opatrení. O týchto trovách už rozhodol odvolací súd\npredchádzajúcim uznesením.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p. v spojení\ns ust. § 224 ods. 1 O. s. p., pričom vychádzal z toho, že odporcovia v odvolaní úspešní\nneboli, navrhovateľka bola úspešná čiastočne, avšak jedná sa len o úspech nepatrný,\nv ostatnej časti bola prevažne neúspešná, žiadnemu z účastníkov potom odvolací súd\nnáhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nO trovách dovolacieho konania rozhodol súd v zmysle § 243d O. s. p. v spojení s ust.\n§ 142 ods. 1 O. s. p. a § 150 ods. 1 O. s. p.. V tomto prípade odporcovia dali podnet\nna podanie mimoriadneho dovolania, následkom čoho bolo rozhodnutie najvyššieho súdu\no zrušení napadnutého uznesenia odvolacieho súdu, čo možno považovať za úspech\nodporcov, avšak ako už vyššie súd uviedol, v tomto prípade aplikoval ust. § 150 ods. 1\nO. s. p., pričom za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval zdravotný stav a sociálne\npostavenie navrhovateľky, ako aj skutočnosť, že nepriznanie trov odporcom (uplatňovaná\nsuma 51,99 eur) nebude pre nich výraznou ujmou vtákom rozsahu, aby to mohlo narušiť ich\nfinančné zabezpečenie (o priznaní čiastočnej náhrady trov v tomto prípade súd neuvažoval,\nnakoľko na dovolacie konanie a jeho priebeh navrhovateľka vplyv nemala).\nDňa 19. 12. 2013 navrhovateľka žiadala, aby odvolací súd prerušil konanie v časti\no trovách. Návrh zdôvodnila tým, že podala ústavnú sťažnosť proti rozhodnutiu Najvyššieho\nsúdu SR 3 M Cdo 30/2012. Odvolací súd takýto návrh nepovažoval za dôvodný\na s poukazom na ust. § 109 ods. 2, písm. c/ O. s. p. návrh zamietol, nakoľko nie je\npreukázaná súvislosť medzi rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým bolo zrušené uznesenie\nodvolacieho súdu a konaním o porušení práv navrhovateľky. Nevidel dôvod, aby odvolacie\nkonanie, v ktorom sa rieši náhrada trov, bolo prerušené.“\nSúčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\n14\n\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\nVšeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú\nskutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré\nstručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že\nz tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces\n(IV. ÚS 115/03).\nÚstavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia krajského súdu\ndospel vo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľky, že krajský súd dostatočne neodôvodnil svoje\nrozhodnutie, k záveru, že táto argumentácia v sťažnosti sťažovateľky neobstojí. Krajský súd\ndal jasnú a zrozumiteľnú odpoveď na otázku, akým spôsobom výšku odmeny advokáta\nustálil. Vysvetlil, za ktoré úkony odmenu advokáta priznal a v akej výške a za ktoré ju\nnepriznal (v bodoch 2 a 3 uznesenia okresného súdu). Rozhodnutie krajského súdu a jeho\ndôvody je potrebné posudzovať v spojení s odôvodnením uznesenia okresného súdu č. k.\n14 C 20/2005­369 z 8. júna 2011, ktoré bolo krajským súdom preskúmavané. Odôvodnenie\nrozhodnutia krajského súdu spĺňa požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu\nochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia. Ústavný súd\nv tejto súvislosti konštatuje, že ide o jeden z možných výkladov uvedeného ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku.\nVo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom\nnie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred\ntakými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné (I. ÚS 17/01). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd\na všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. I. ÚS 19/02).\n\n15\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu\n\nzlučiteľnosti\n\ntakejto\n\ninterpretácie\n\na\n\naplikácie\n\ns\n\nústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nIba to, že sťažovateľka sa s názorom krajského súdu vyjadreným v napadnutom\nuznesení nestotožňuje, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti jej sťažnosti.\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že uznesením krajského súdu\nnedošlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy alebo práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť\nv tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej\nneopodstatnenosti.\nPokiaľ sťažovateľka tvrdí, že rozhodnutím krajského súdu malo dôjsť aj k porušeniu\nčl. 46 ods. 2 ústavy, tu je jej sťažnosť zjavne neopodstatnená z dôvodu, že chýba akákoľvek\npríčinná súvislosť medzi postupom krajského súdu a týmto základným právom. Ak ďalej\nsťažovateľka žiada vysloviť samostatne porušenie čl. 2 ods. 2 ústavy, ústavný súd pripomína,\nže v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy preskúmava iba tvrdené porušenie základných\npráv. Existencia základného princípu obsiahnutého v čl. 2 ods. 2 ústavy sa premieta do tohto\npreskúmavania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 22. apríla 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "rozhodnutie-odôvodnenie", "príčinná súvislosť", "dedenie, dedičstvo-dedičské konanie", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b6d28d09-af13-4f78-a834-01e74ea1495c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 10/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 10/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b6d28d09-af13-4f78-a834-01e74ea1495c"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "aa28a467-658e-4187-a436-86bc953d0ba0:8328efd8-a7d7-48a4-96b8-0e1ea3ee756b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2013:5105224252.1", "spisova_znacka": "3MCdo/30/2012", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo/30/2012 z 16. 10. 2013", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2013-10-16", "citacie_n": 132, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2013:5105224252.1"}, {"guid": "592998a2-0c13-4f7c-a868-8d6ad3444703:aaf4c478-c57f-4633-8da3-bfb8b1189977", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2011:4111219785.1", "spisova_znacka": "9Co/296/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 9Co/296/2011 z 29. 11. 2011", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2011-11-29", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2011:4111219785.1"}], "citovane_v": [{"guid": "f896a383-9a0f-43c6-9e18-7cea73264670:ad7a9930-c27e-4673-9743-62aa98380243", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6105223304.4", "spisova_znacka": "15Co/136/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/136/2025 z 15. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-07-15", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6105223304.4"}, {"guid": "13ee8e30-e853-42e4-b70a-f8664ff03d38:e207f70a-e812-45a3-8bf3-1c78d45c171c", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2026:6117202623.5", "spisova_znacka": "15Co/70/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 15Co/70/2025 z 1. 7. 2026", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2026-07-01", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2026:6117202623.5"}, {"guid": "ef4529da-fb17-4fe5-a944-818f00a3159c:961640a1-14b9-4afa-ab0d-c0c5194f52de", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2026:6124246823.1", "spisova_znacka": "8Cob/112/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cob/112/2025 z 26. 5. 2026", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2026-05-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2026:6124246823.1"}, {"guid": "ef6eacf9-3db6-40b5-8539-662f5c8bfb3a:2cae6754-1bd1-430c-8bd9-9159da3102ed", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:1219200683.1", "spisova_znacka": "8Co/109/2022", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Co/109/2022 z 24. 9. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-09-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:1219200683.1"}, {"guid": "4743b7e0-3fae-4aea-a56c-d69633ba1e5d:957f51c4-ef38-4e75-98cf-679814fe8708", "ecli": "ECLI:SK:OSBB:2025:6121415812.3", "spisova_znacka": "60Cb/75/2021", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 60Cb/75/2021 z 16. 4. 2025", "sud": "Okresný súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSBB:2025:6121415812.3"}]}