{"guid": "ussr:f778ea15-5ea5-470f-b9b2-182c58cac389", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.266.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 266/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 266/2015 z 23. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 266/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.266.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-04-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-6", "nazov": "čl. 50 ods. 6 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f778ea15-5ea5-470f-b9b2-182c58cac389", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.266.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.266.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.266.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 266/2015­35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n),\n\n,\n\n(\n, zastúpeného\n\nadvokátkou JUDr. Luciou Halvoňovou, Na vŕšku 2, Bratislava, ktorou namieta porušenie\nsvojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 6\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava I\nsp. zn. 2 T 113/1994 z 28. novembra 2013, ako aj uznesením Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 2 Tos 151/2013 z 13. januára 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\n(\n\n) odmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2014\ndoručená sťažnosť\n\n(\n\n),\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2,\nčl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nako aj práv zaručených v čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej\nlen „okresný súd“) sp. zn. 2 T 113/1994 z 28. novembra 2013 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie okresného súdu“), ako aj uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 2 Tos 151/2013 z 13. januára 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie\nkrajského súdu“). Napadnuté uznesenie krajského súdu bolo obhajkyni sťažovateľa\ndoručené 11. marca 2014.\nSťažovateľ v úvodnej časti sťažnosti zdôrazňuje, že „Napriek skutočnosti, že výkon\ntrestu odňatia slobody, uložený mi rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. z 15. 3. 1999,\nsp. zn. 2 T 113/94, na základe ktorého som bol zadržaný a umiestnený do výkonu trestu\nodňatia slobody, bol už v čase vydania Európskeho zatýkacieho rozkazu (28. 11. 2012)\npremlčaný, sa momentálne nachádzam vo výkone tohto trestu v rozpore so zákonom\na súčasne sú porušované aj moje ďalšie ústavné práva garantované nasledujúcimi článkami\nústavy...“.\nZo sťažnosti a z priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom\nokresného súdu sp. zn. 2 T 113/94 z 15. marca 1999 v spojení s rozsudkom krajského súdu\nsp. zn. 4 To 81/99 z 20. júla 1999, ktorý nadobudol právoplatnosť 20. júla 1999, uznaný\nza vinného z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 a § 250 ods. 1 a 4\nTrestného zákona č. 140/1961 Zb. (ďalej len „starý Trestný zákon“), za čo mu bol uložený\nnepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní šiestich rokov. Konanie proti sťažovateľovi\nbolo vykonávané ako proti ušlému. Počas celého konania mal sťažovateľ zvoleného obhajcu.\nDňa 2. decembra 1999 vydal okresný súd vo vzťahu k sťažovateľovi príkaz\nna dodanie do výkonu trestu. Následne 18. januára 2000 vydal okresný súd príkaz\nna zatknutie sťažovateľa, pričom od uvedeného dátumu bolo po ňom vyhlásené celoštátne\npátranie. V nadväznosti na pátranie po sťažovateľovi vydal 17. marca 2010 okresný súd\n2\n\npod sp. zn. 2 T 113/1994 na sťažovateľa medzinárodný zatýkací rozkaz podľa § 490 ods. 1\nTrestného poriadku.\nDňa 28. novembra 2012 vydal okresný súd na sťažovateľa aj európsky zatýkací\nrozkaz. Na základe tohto európskeho zatýkacieho rozkazu bol sťažovateľ 16. mája 2013\nzadržaný na letisku vo Frankfurte nad Mohanom v Spolkovej republike Nemecko\na následne bol dodaný do výkonu trestu odňatia slobody do\n, kde uvedený trest vykonáva dosiaľ. Výkon trestu bol nariadený\n6. júna 2013. Európsky zatýkací rozkaz bol sťažovateľovi doručený pri jeho zadržaní\n16. mája 2013, pričom dovtedy nemal o jeho existencii podľa svojho tvrdenia žiadnu\nvedomosť.\nDňa 15. júla 2013 sťažovateľ podal žiadosť o prepustenie na slobodu z dôvodu\npremlčania výkonu trestu a o vydanie rozhodnutia o premlčaní výkonu trestu podľa § 407\nods. 2 Trestného poriadku v súvislosti s § 68 ods. 1 písm. c) starého Trestného zákona.\nOkresný súd napadnutým uznesením sp. zn. 2 T 113/1994 z 28. novembra 2013 žiadosť\nsťažovateľa podľa § 406 ods. 2 Trestného poriadku s použitím § 413 ods. 2 Trestného\nporiadku (per analogiam), § 90 ods. 1 písm. c) a 3 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „nový Trestný zákon“) zamietol, keďže dospel\nk záveru, že k premlčaniu výkonu trestu nemohlo dôjsť, pretože premlčacia doba spočívala z\ndôvodu, že sťažovateľ sa v cudzine zdržiaval s úmyslom vyhnúť sa výkonu trestu.\nV napadnutom uznesení okresného súdu sa okrem iného uvádza:\n«Súd priradil prejednanie žiadosti odsúdeného pod pojmovo i skutkovo najbližšie\nustanovenie Trestného poriadku ­ podľa analógie rozhodovanie o upustení od výkonu trestu\ns použitím § 413 ods. 2 Tr. por., pretože platný trestný poriadok neupravuje rozhodovanie\no prepustení z výkonu trestu odňatia slobody ani rozhodovanie o premlčaní výkonu trestu\n­ /bez ďalšieho/.\n\n3\n\nOkresný súd Bratislava 1 po vyslúchnutí odsúdeného kontradiktórnym spôsobom\nv prítomnosti prokurátora i obhajoby, po preskúmaní na vec sa vzťahujúceho spisového\nmateriálu zhrnul vykonané dôkazy nasledovne:\nRozhodujúcim dôkazom, ktorý je podkladom celého nasledujúceho, je právoplatný\nrozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 15. 3. 1999, č. k. 2 T 113/94 v spojení\ns rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. 7. 1999, č. k. 4 To 81/99, ktorým bol\nuznaný vinným z trestného činu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9\nods. 2, § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní\n6 rokov pre výkon ktorého bol zaradený do I. NVS. /zákonný sudca Mgr. Tomík/.\nVec spoločne odsúdeného\n\nje právoplatne rozhodnutá aj\n\nvo vykonávacom konaní.\nPredmetný rozsudok bol voči obž.\n\nvydaný v konaní proti ušlému /§ 302\n\nTr. por. zák. 141/1961 Zb./ na základe rozhodnutia senátu Okresného súdu Bratislava 1\ndňa 16. 10. 1996 ­ č. l. 630.\nObžalovaný\n\nmal v konaní od jeho začiatku zvoleného obhajcu\n\n,\n\n/zomrel po roku 2000/.\n\nTrestný spis bol po právoplatnosti rozsudku pridelený rozvrhom práce na rok 2001\npredsedovi senátu JUDr. Dutkovi.\nV priebehu vykonávacieho konania súd vykonal úkony na zabezpečenie výkonu trestu\npodľa právoplatného rozsudku, súd nemal vedomosť o odsúdenom\nV roku 2001 súd nariadil vo veci spoločne odsúdeného\n\n.\nznalecké dokazovanie\n\na spis zaslal znalcom z odboru psychiatria pribratým do konania vo vzťahu k ods.\n\n.\n\nPo zaslaní spisu znalcom bola v roku 2006 doručená súdu správa OR PZ\nBratislava IV, podľa ktorej polícia pri realizácii rozkazu na dodanie do výkonu trestu osoby\nzo dňa 2. 12. 1999 zistila, že osoba\n\nmá mať trvalý pobyt\n\nv USA, v štáte Georgia, kde sa má aj zdržiavať.\nSúd zisťoval, kde sa nachádza spisový materiál, aj komunikáciou so znalcom, bolo\nmu však oznámené, že znalci neevidujú príslušný spisový materiál.\nVec mala od roku 2008 pridelenú predsedkyňa senátu JUDr. Marta Lauková\nna základe rozvrhu práce v roku 2008.\n4\n\nDňa 25. 08. 2009\n\nz Psychiatrickej kliniky LF UK Bratislava\n\nvrátil súdu spisový materiál 2T 113/1994 s tým, že tento bol nájdený v pozostalosti\nzomrelého znalca\n\n.\n\nTrestný spis bol pridelený rozvrhom práce na rok 2010 predsedovi senátu\nJUDr. Dutkovi.\nPredseda senátu JUDr. Dutko ako zákonný sudca dňa 17. 03. 2010 vydal\nmedzinárodný zatýkací rozkaz voči ods.\n\n.\n\nDňa 17. 08. 2010 bol Okresnému súdu Bratislava 1 doručený cestou Ministerstva\nspravodlivosti SR pokyn pre postup pri vyžiadaní odsúdeného zo Spojených štátov\namerických.\nDňa 11. 04. 2011 Okresný súd Bratislava 1 spis zaslal Ministerstvu spravodlivosti\nspolu so žiadosťou ods.\n\no milosť.\n\nPo vrátení spisu boli podklady skompletizované a zaslané MS SR dňa 3. 6. 2011.\nDňa\n\n12.11.2012\n\nMinisterstvo\n\nvnútra\n\nSR\n\nBratislava 1 správu, podľa ktorej ods.\n\nzaslalo\n\nOkresnému\n\nsúdu\n\nmá v súčasnosti používať meno\n\na má byť štátnym občanom USA a používať pas USA. Súčasne bol súd\npožiadaný o vydanie Európskeho zatýkacieho rozkazu na menovaného.\nOkresný súd Bratislava 1 dňa 28. 11. 2012 vydal Európsky zatýkací rozkaz\nna odsúdeného\n\ns uvedením možných mien\n\nDňa 16. 05. 2013 bol odsúdený\n\n,\n\n.\n\nzadržaný na letisku vo Frankfurte\n\nnad Mohanom /Nemecko/ a prevezený na výkon trestu odňatia slobody na Slovensko\na dňa 6. 6. 2013 bol ods.\n\nnariadený výkon trestu odňatia slobody\n\nna základe právoplatného rozsudku 2 T 113/1994.\nOdsúdený\n\nnásledne podaním zo dňa 12. 07. 2013\n\nprostredníctvom zvolenej obhajkyne požiadal nepríslušný orgán, Krajskú prokuratúru\nTrnava o prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.\nPredseda senátu preskúmal celý spisový materiál a zistil, že predbežne je nevyhnutné\nvyriešiť otázku, či na plynutie premlčacej lehoty má byť použité ustanovenie zák. 140/1961\nZb. /Trestný zákon účinný do 1. 1. 2006 alebo trestný zákon 300/2005 Z. z. platný a účinný\nv čase rozhodovania súdu.\n5\n\nPredseda senátu dňa 22. 08. 2013 požiadal o spoluprácu veľvyslanectvo USA\nna Slovensku s cieľom zistiť, či ods.\n\nje občanom USA, odkedy, či sa na území USA\n\nzdržiaval legálne, či pri žiadosti o občianstvo uviedol, že je trestne stíhaný, resp. odsúdený,\nk zisteniu a riešeniu predbežnej otázky v zmysle § 68 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. resp.\n§ 90 ods. 3 Tr. zák. ­ premlčacia doba je v zmysle konkurujúcich právnych predpisov\n­starého a nového trestného zákona zhodná ­ 10 rokov od právoplatnosti rozhodnutia.\nDňa 17. 9. 2013 Okresný spis Trnava súrne požiadal o zaslanie spisu 2 T 113/1994,\nktorý bol tomuto súdu zaslaný 10. 10. 2013.\nDňa 04. 11. 2013 bol Okresnému súdu Bratislava 1 doručený spisový materiál\nOkresného súdu Trnava sp. zn. 4 Nt 108/2013, ktorého súčasťou je aj uznesenie Okresného\nsúdu Trnava, ktorým tento súd vyslovuje postupom podľa § 241 ods. 1 písm. a/ Tr. por.\na § 406 ods. 2 Tr. por. svoju nepríslušnosť v konaní o žiadosti ods.\n\n/\n\n/ o vydanie rozhodnutia o premlčaní výkonu trestu v súvislosti s § 68 ods. 1\npísm. c/ Tr. zák. /zákona 140/1961 Zb./. Rozhodnutie bolo súdu zaslané spolu so spisovým\nmateriálom 2 T 113/1994.\nOkresný súd Bratislava 1 nariadil vo veci verejné zasadnutie za účelom rozhodnutia\no žiadosti odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody s urýchlením a aj bez predbežného\nvyjadrenia veľvyslanectva USA, ktoré súdu oznámilo, že žiadosť súdu odstúpilo inému\norgánu.\nSúd je toho názoru, že z hľadiska možného porušenia práv odsúdeného nečinnosťou\nsúdu, aj napriek chýbajúcej legislatíve, ktorá by sa vzťahovala priamo na prejednávanú vec,\nje vhodné a nevyhnutné použitie analógie, ktorá môže pomôcť ochrane práv a základných\nslobôd v tomto prípade odsúdenej osoby, navyše ak je nevyhnutné rozhodnúť o veci, ktorá\nsa týka osobnej slobody človeka, súd je oprávnený konať v súlade s širšími ustanoveniami\nÚstavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nNa nariadenom verejnom zasadnutí odsúdený\n\npo zákonnom poučení\n\na vysvetlení procesného postupu súdu uviedol, že v roku 1996 legálne vycestoval do USA\nna pracovné víza, ktoré mali platiť až do prvého opustenia územia USA. Následne požiadal\no tzv. „zelenú kartu“ pre cudzinca, ktorá mu bola udelená a po uplynutí doby 5 rokov\n\n6\n\nod vydania zelenej karty požiadal v roku 2006 o štátne občianstvo USA, ktoré mu aj bolo\nudelené v septembri roku 2007.\nĎalej uviedol, že nevedel o trestnom stíhaní jeho osoby a nevedel ani o\nprávoplatnom odsúdení za trestný čin, ktorý mu bol kladený za vinu.\nTiež uviedol, že svoje meno zmenil na meno:\nsa meno\n\npreto, lebo v USA\n\nvyslovuje úplne inak ako na Slovensku. Apeloval na súd aj veľmi zlým stavom\n\nsvojej manželky a dvoch maloletých dcér 8 a 10 ročnej.\nPrávna zástupkyňa odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedla, že podľa jej názoru\npredmetom konania je vyhodnotenie hmotnoprávneho inštitútu premlčania výkonu trestu\nodňatia slobody, na ktorý je nevyhnutné uplatniť znenie § 68 ods. 2 veta druhá Tr. zák.\n140/1961 Zb.\nUviedla, že prechodné ustanovenie § 437 ods. 4 Tr. por., zák. 301/2005 Z. z. nie je\nmožné použiť, pretože Ústavný súd Slovenskej republiky svojim nálezom pozastavil účinnosť\ntohto zákonného ustanovenia.\nPodľa obhajkyne, keďže od roku 2000, keď súd vykonal ostatný úkon smerujúci\nk výkonu trestu odsúdeného\n\ndo roku 2011, keď súd vydal medzinárodný zatýkací\n\nrozkaz na odsúdeného uplynula súdu premlčacia 10 ročná lehota podľa § 68 ods. 1 písm. c/\nTr. zák. 140/1961 Zb. a vtedy sa výkon trestu odsúdeného\n\npremlčal.\n\nNavrhla preto, aby súd na základe hmotnoprávneho ustanovenia § 68 ods. 2 Tr. zák.\núčinného do 1. 1. 2006 odsúdeného\n\nz výkonu trestu odňatia slobody prepustil z\n\ndôvodu premlčania výkonu trestu.\nProkurátor vecne i miestne príslušnej Okresnej prokuratúry Bratislava 1\nna nariadenom verejnom zasadnutí poukázal na jeho právny názor, podľa ktorého sa výkon\ntrestu odsúdeného\n\npremlčať nemohol, pretože odsúdený sa výkonu trestu vyhýbal\n\npobytom v cudzine aj keď musel mať vedomosť, že je trestne stíhaný. Podľa názoru\nprokurátora v tomto prípade premlčacia lehota plynúť nemohla. Navrhol preto návrh\nodsúdeného zamietnuť.\nPri oboznámení spisového materiálu boli odsúdenému predložené dôkazy č. l. 10, 11,\n12 ­ 16, 17, z ktorých je zrejmé, že v prejednávanej veci bol ako obvinený zadržaný,\n\n7\n\nvyslúchnutý, sám si zvolil obhajcu, ktorý ho v konaní zastupoval aj potom, čo bolo voči\nnemu vedené konanie ako voči ušlému.\nSúd predbežne vyhodnotil aj návrh právnej zástupkyne odsúdeného na použitie\nhmotnoprávneho ustanovenia vzťahujúceho sa na premlčanie výkonu trestu odňatia\nslobody, § 68 ods. 2 veta druhá Tr. zák. 140/1961 Zb..\nPodľa názoru Okresného súdu Bratislava 1, rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky vzťahujúce sa na pozastavenie účinnosti prechodného ustanovenie § 437 ods. 4\nTr. por., zák. 301/2005 Z. z. má vzťah k dokonanému premlčaniu a nie k premlčaniu\nplynúcemu, v tomto prípade prichádza podľa konajúceho súdu k možnosti použitia analógie\na vyhodnotenia, ktoré z konkurujúcich ustanovení je v prípade odsúdeného\nvýhodnejšie.\nPredovšetkým, súd poukázanie právnej zástupkyne na znenie § 68 ods. 2 Tr. zák.\n140/1961 Zb. vyhodnocuje ako poukázanie účelovo na tú časť právneho predpisu\n­neoprávnene v cudzine ­ ktorá prijatím zákona 23/1991 Zb. stratila zmysel, keďže takéto\nznenie aj podľa príslušnej judikatúry rozhodnutia NS 21/87 evidentne smeruje k zneniu\n§ 109 ods. 2 Tr. zák. 140/1990 Zb. ­ opustenie republiky ­ ktoré ustanovenie stratilo\nplatnosť ešte v roku 1990.\nSúd poukazuje ­ nie je však viazaný ­ na príslušnú judikatúru súdov Českej republiky\na následnú úpravu ustanovenia § 68 ods. 2 Tr. zák. /Zhodné znenie k Tr. zák. účinnému v SR\ndo 1. 1. 2006/ s tým, že už akýkoľvek pobyt v cudzine znamená spočívanie plynutia\npremlčacej doby právoplatného trestu.\nV tomto prípade je podľa súdu vylúčené, aby bral pri svojom rozhodovaní do úvahy\npojem „neoprávnené zdržiavanie v zahraničí“ práve s poukazom na Listinu základných\npráv a slobôd, zákon 23/1991 Zb.\nDo úvahy prichádza použitie ustanovenia § 90 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Tr. zák.\nv platnom znení.\nDĺžka premlčacej doby v prípade nového i starého Trestného zákona je zhodná,\nrovnako aj začatie planutia premlčacej doby.\nV zmysle § 90 ods. 3 Tr. zák. sa teda súd zaoberal otázkou skúmania úmyslu\nodsúdeného pri jeho zdržiavaní sa v cudzine.\n8\n\nSúd dospel k záveru, že odsúdený\n\nbez akejkoľvek pochybnosti vedel\n\na svojom trestnom stíhaní a nemohol mať bez najmenšieho dôvodu vedomosť o tom, že by\ntrestné stíhanie voči jeho osobe skončilo iným rozhodnutím, ako jeho odsúdením. Keďže súd\nv konaní pred vynesením rozsudku konal voči obž.\nbolo nepochybné, že\n\nako proti ušlému, už v tejto dobe\n\nsa vyhýba trestnému konaniu.\n\nPo tom, ako bol\n\nprávoplatne odsúdený, podľa názoru súdu tým,\n\nže neoznámil súdu, ani inému orgánu svoj pobyt v cudzine tak, aby nevzbudil podozrenie\nz vyhýbania sa trestnému konaniu, sám zapríčinil spočívanie premlčacej doby vlastného\nodsúdenia.\nAk by súd prijal názor, že pobyt v cudzine bez oznámenia miesta svojho pobytu,\nprípadne korešpondenčnej adresy nie je vyhýbaním sa výkonu trestu, postačuje, ak\nakýkoľvek odsúdený sa príslušne dlhým pobytom v cudzine, v štáte z ktorého neprichádza\ndo úvahy jeho vydanie, vyhne výkonu akéhokoľvek trestu, nielen odňatia slobody\nza akýkoľvek trestný čin.\nSúd teda musel dokazovať, či odsúdený mal úmysel vyhnúť sa výkonu trestu pobytom\nv cudzine.\nPodľa názoru súdu zmena mena a priezviska odsúdeného\n\nv roku\n\n2007, po zažiadaní o občianstvo a prijatí občianstva USA je tým konaním, ktoré je možné\npodradiť pod pojem „úmysel vyhnúť sa výkonu trestu“, pretože samotná zmena mena\nsamozrejme nemôže byť považovaná za úmysel, ale posúdením komplexne so všetkými\nokolnosťami trestného konania, opustenia územia štátu potom, čo mu bolo vznesené\nobvinenie, prijatie pasu USA na meno\n\n, keď si zmenil nielen priezvisko\n\nale aj meno, neobnovenie Slovenského pasu na pôvodné meno /platnosť do roku 2001/,\nvšetky tieto postupy odsúdeného podporujú názor súdu, že odsúdený\n\nsa\n\nv cudzine zdržiaval s úmyslom vyhnúť sa výkonu trestu.\nTvrdenie odsúdeného, že o právoplatnom odsúdení nevedel, súd musí vyhodnotiť\nv kontexte faktov o vedomosti o trestnom stíhaní, právne zastupovanie, aj v konaní proti\nušlému zvoleným obhajcom a neoznámenie miesta svojho pobytu nielen orgánom činným\nv trestnom konaní, ale ani príslušným evidenciám pobytu.\n\n9\n\nTvrdenie odsúdeného, že v roku 2010 bol na Slovensku, súd taktiež môže akceptovať,\nsamozrejme s dovetkom, že to bolo pod menom\n\n­ ktoré meno\n\nneprechádzalo evidenciami.\nPo zhrnutí takto zistených skutočností súd o veci rozhodol súc viazaný ustanoveniami\nčl. 5, ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd o povinnosti\nurýchleného rozhodnutia, aj pri absencii kogentných trestnoprávnych ustanovení.\nRozhodnutie o nevyhovení žiadosti odsúdeného\n\no upustení\n\nod výkonu trestu odňatia slobody súd odôvodnil skutkovými i právnymi okolnosťami\nprípadu, nebolo pritom možné použiť znenie ustanovenia § 413 ods. 1, ods. 2 Tr. por.,\npretože súd nerozhodoval o dôvodoch spočívajúcich v nevyliečiteľnej životu nebezpečnej\nchorobe, alebo o nevyliečiteľnej duševnej chorobe.»\nUznesenie okresného súdu sp. zn. 2 T 113/1994 z 28. novembra 2013 napadol\nsťažovateľ ihneď po jeho vyhlásení sťažnosťou. Krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. 2\nTos 151/2013 z 13. januára 2014 sťažnosťou napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil\na zároveň podľa § 406 ods. 2 Trestného poriadku a podľa § 90 ods. 3 nového Trestného\nzákona žiadosť sťažovateľa o prepustenie na slobodu z dôvodu premlčania výkonu trestu\nodňatia slobody v spojení so žiadosťou o vydanie rozhodnutia o premlčaní výkonu trestu\nzamietol.\nV napadnutom uznesení krajského súdu sa okrem iného uvádza:\n«\n\n(\n\n) bol právoplatne odsúdený rozsudkom\n\nOkresného súdu Bratislava I zo dňa 15. 03. 1999 sp. zn. 2T/113/1994 v spojení s rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 20. 07. 1999 sp. zn. 4T0/81/1999 pre trestný čin\npodvodu spolupáchateľstvom podľa § 250 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, za čo mu bol uložený\ntrest\n\nodňatia\n\nslobody\n\nv\n\ntrvaní\n\n6\n\nrokov,\n\npre\n\nvýkon\n\nktorého\n\nbol\n\nzaradený\n\ndo I. nápravnovýchovnej skupiny.\nKonanie proti obžalovanému\n\n(\n\n) bolo\n\nvykonávané ako konanie proti ušlému podľa § 302 Tr. poriadku zákona č. 141/1961 Zb.,\n\n10\n\npretože sa nedostavoval na úkony trestného konania ani na súdne pojednávanie a nebolo\nmu možné doručiť zásielky súdu.\nSťažnostný súd vo vzťahu k vykonávaciemu konaniu dodáva nasledovné: Okresný súd\nBratislava I dňa 02. 12. 1999 vydal príkaz na dodanie do výkonu trestu odsúdeného\n(č. l. 810).\nOR PZ Bratislava IV dňa 13. 08. 2001 okresnému súdu poskytlo správu o šetrení,\nz ktorej vyplýva, že sa odsúdený\n\n(\n\n) má zdržiavať\n\nmimo územia SR a je zaradený do celoštátneho pátrania po hľadaných osobách (č. l. 854).\nZ ďalšej správy OR PZ Bratislava IV zo dňa 10. 04. 2006 vyplýva, že hľadaný\nodsúdený sa zdržiava v USA v štáte Georgia s tým, že polícia žiadala o stanovisko k\nvydaniu medzinárodného príkazu na zatknutie (č. l. 123).\nOkresný súd zisťoval pobyt odsúdeného\n\n(\n\n)\n\nprostredníctvom REGOBU a ZVJS dňa 17. 09. 2008 (č. l. 157).\nOkresný súd Bratislava I pod č. k. 2 T/113/1994 vydal dňa 17. 03. 2010\nmedzinárodný zatýkací rozkaz za účelom výkonu trestu odňatia slobody odsúdeného\n(\n\n) ­ č. l. 875.\n\nV súvislosti s vydaním medzinárodného zatýkacieho rozkazu bola zaslaná\nOkresnému súdu Bratislava I dňa 17. 08. 2010 správa Ministerstva spravodlivosti SR s\npokynmi na vyžiadanie obvineného z USA (č. l. 907) a následne Ministerstvo vnútra SR\ndňa 10. 03. 2011 súd požiadal o informáciu vo vzťahu k extradícii odsúdeného z USA do SR\n(č. l. 953, 995).\nMinisterstvo spravodlivosti SR dňa 12. 11. 2012 konštatovalo, že hľadaná osoba\npoužíva meno\namerický CD:\n\n, je štátnym občanom USA a má\n\n(č. l. 1004).\n\nOkresný súd Bratislava I vydal dňa 28. 11. 2012 Európsky zatýkací rozkaz\npod č. 2 T/113/1994 (č. l. 1008).\nV spise sa nachádza tiež korešpondencia Národnej ústredne INTERPOL a Národnej\nústredne SIRENE.\n\n11\n\nDňa 16. 05. 2013 bol odsúdený\n\n(\n\n) zadržaný\n\nna letisku vo Frankfurte nad Mohanom (Nemecko) a prevezený na územie Slovenskej\nrepubliky za účelom výkonu trestu.\nPo zadržaní odsúdeného\n\n(\n\n) bol tento\n\ndodaný do výkonu trestu na základe nariadenia výkonu trestu zo dňa 06. 06. 2013.\nOkresný súd Bratislava I vytýčil vzhľadom k žiadosti odsúdeného o premlčanie\nvýkonu trestu odňatia slobody a vydanie rozhodnutia o premlčaní výkonu trestu vo veci\nverejné zasadnutie na deň 25. 11. 2013 napriek tomu, že takýto postup nie je výslovne\nupravený Trestným poriadkom, ale z hľadiska správneho zistenia skutkového stavu\na rozšírenia práv odsúdeného formou kontradiktórneho procesu konštatoval nevyhnutné\nprejednanie veci za prítomnosti strán.\nNa nariadenom verejnom zasadnutí odsúdený\n\npo zákonnom poučení\n\na vysvetlení procesného postupu súdu uviedol, že v roku 1996 legálne vycestoval do USA\nna pracovné víza, ktoré mali platiť až do prvého opustenia územia USA. Následne požiadal\no tzv. „zelenú kartu“ pre cudzinca, ktorá mu bola udelená a po uplynutí doby 5 rokov\nod vydania zelenej karty požiadal v roku 2006 o štátne občianstvo USA, ktoré mu aj bolo\nudelené v septembri roku 2007.\nĎalej uviedol, že nevedel o trestnom stíhaní jeho osoby a nevedel ani o\nprávoplatnom odsúdení za trestný čin, ktorý mu bol kladený za vinu.\nTiež uviedol, že svoje meno zmenil na meno:\nsa meno\n\npreto, lebo v USA\n\nvyslovuje úplne inak ako na Slovensku. Apeloval na súd aj veľmi zlým stavom\n\nsvojej manželky a dvoch maloletých dcér 8 a 10 ročnej.\nPrávna zástupkyňa odsúdeného na verejnom zasadnutí uviedla, že podľa jej názoru\npredmetom konania je vyhodnotenie hmotnoprávneho inštitútu premlčania výkonu trestu\nodňatia slobody, na ktorý je nevyhnutné uplatniť znenie § 68 ods. 2 veta druhá Tr. zák.\n140/1961 Zb.\nUviedla, že prechodné ustanovenie § 437 ods. 4 Tr. por., zák. 301/2005 Z. z. nie je\nmožné použiť, pretože Ústavný súd Slovenskej republiky svojim nálezom pozastavil účinnosť\ntohto zákonného ustanovenia.\n\n12\n\nPodľa obhajkyne, keďže od roku 2000, keď súd vykonal ostatný úkon smerujúci\nk výkonu trestu odsúdeného\n\ndo roku 2011, keď súd vydal medzinárodný zatýkací\n\nrozkaz na odsúdeného uplynula súdu premlčacia 10 ročná lehota podľa § 68 ods. 1 písm. c/\nTr. zák. 140/1961 Zb. a vtedy sa výkon trestu odsúdeného\n\npremlčal.\n\nNavrhla preto, aby súd na základe hmotnoprávneho ustanovenia § 68 ods. 2 Tr. zák.\núčinného do 1. 1. 2006 odsúdeného\n\nz výkonu trestu odňatia slobody prepustil z\n\ndôvodu premlčania výkonu trestu.\nProkurátor vecne i miestne príslušnej Okresnej prokuratúry Bratislava 1\nna nariadenom verejnom zasadnutí uviedol, že výkon trestu odsúdeného\n\nsa premlčať\n\nnemohol, pretože odsúdený sa výkonu trestu vyhýbal pobytom v cudzine aj keď musel mať\nvedomosť, že je trestne stíhaný. Podľa názoru prokurátora v tomto prípade premlčacia\nlehota plynúť nemohla. Navrhol preto návrh odsúdeného zamietnuť.\nOkresný súd správne vyhodnotil návrh právnej zástupkyne odsúdeného na použitie\nhmotnoprávneho ustanovenia vzťahujúceho sa na premlčanie výkonu trestu odňatia\nslobody, ktorá sa domáhala použitia § 68 ods. 2 veta druhá trestného zákona č. 140/1961.\nKonštatoval, že rozhodnutie Ústavného súdu SR vzťahujúce sa na pozastavenie\núčinnosti prechodného ustanovenia § 347 ods. 4 Tr. zákona č. 301/2005 má vzťah\nk dokonanému premlčaniu a nie k premlčaniu plynúcemu. S týmto názorom sa stotožnil aj\nsťažnostný súd.\nVzhľadom k časovej pôsobnosti a dôvod sťažnosti sťažnostný súd preskúmal otázku\npoužitia trestno­hmotných noriem, ktoré by v danom prípade mali byť pre sťažovateľa\npriaznivejšie.\nPodľa § 68 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005 sa premlčacia doba začína\nokrem iného právoplatnosťou rozsudku, rozhodnutím o tom, že sa trest vykoná.\nDo premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo možné trest vykonať preto, že sa\nodsúdený zdržiaval neoprávnene v cudzine.\nPodľa § 90 ods. 3 Tr. zákona účinného od 01. 01. 2006 do premlčacej doby výkonu\ntrestu sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo možné trest vykonať, preto, že sa odsúdený\nzdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestu.\n\n13\n\nS poukazom na uvedené zmeny týkajúce sa premlčania výkonu trestu odňatia slobody\nvo vzťahu k nezapočítaniu doby do plynutia premlčacej lehoty dospel krajský súd k záveru,\nže pre odsúdeného je priaznivejší výklad v zmysle § 90 ods. 3 Tr. zákona účinného\nod 01. 01. 2006, pretože nie každý pobyt mimo územia SR, ale len taký, ktorý možno spojiť\ns úmyslom vyhnúť sa výkonu trestu, možno podriadiť pod uvedené ustanovenie Tr. zákona.\nVychádzajúce z tohto názoru má aj sťažnostný súd za to, že nebolo potrebné sa\nzaoberať premlčacími lehotami v zmysle § 90 ods. 1 Tr. zákona, nakoľko lehoty premlčania\nspočívali s poukazom na preukázateľný úmysel\n\no marenie nástupu\n\nvýkonu trestu zdržiavaním sa v cudzine. Tento úmysel bol preukázaný tak, ako to správne\nuviedol aj súd prvého stupňa jeho konaním a to zmenou mena priezviska, zmenou\nobčianstva, dlhodobým pobytom mimo územia SR ako aj jeho odchodom už v čase\nprípravného konania. O tom, že bol trestne stíhaný, obvinenie bolo vznesené, mal plne\nvedomosť. Tá skutočnosť, že bol právoplatne odsúdený mu bola zrejmá už zo zápisnice\no informatívnom výsluchu, ktorú riadne prevzal na území USA.\nSťažnostný súd si s poukazom na tvrdenie\n\nzadovážil spis\n\nOkresného súdu Bratislava IV sp. zn. 25 P/443/2006, ktorý sa týka žiadosti\nna zvýšenie výživného na dcéru\nže súd zisťoval pobyt\n\n. Z uvedeného spisu vyplýva,\n\naj na popud žiadateľky. Súd vypočul\n\nna informatívnom výsluchu dňa 07. 12. 2007. Táto zápisnica bola\ndoručená\n\ndňa 29. 02. 2008 podľa doručenky, ktorá sa súdu vrátila\n\ndňa 14. 04. 2008. Obsahom uvedeného výsluchu je aj konštatovanie oznamovateľky o tom,\nže\n\nbol právoplatne odsúdený Okresným súdom Bratislava I v roku 1996\n\npre trestný čin podvodu podľa § 250 písm. d/ Tr. zákona, pričom výkon trestu nenastúpil,\nnakoľko počas celého trestného konania sa zdržiaval v cudzine.\nNaviac sťažnostný súd konštatuje, že po začatí trestného stíhania\nriadne prevzal uznesenie o vznesení obvinenia dňa 21. 12. 1993. Vyšetrovateľ PZ\ndňa 21. 12. 1993 podal Mestskej prokuratúre Bratislava návrh na vzatie do väzby\nobvineného\n\n, pričom tento bol dňa 22. 12. 1993 prepustený\n\nzo zadržania (obmedzenie osobnej slobody od 21. 12. 1993 do 22. 12. 1993). Obvinený\nbol riadne vypočutý dňa 21. 12. 1993 v postavení obvineného\n14\n\nza prítomnosti obhajcu\n\n, ktorý ho zastupoval na základe splnomocnenia.\n\nZo spisu ďalej vyplýva, že obvinený sa zdržiaval už počas prípravného konania v zahraničí,\no čom svedčí aj správa\n\nza spoločnosť L. H. L. spol. s r. o. (č. l. 503) ako aj\n\nprotokol o oboznámení obvineného s výsledkami vyšetrovania zo dňa 01. 08. 1994\n(č. l. 539).\nUvedené skutočnosti komplexne jednoznačne preukazujú na úmyselné konanie\n, ktoré smerovalo k vyhýbaniu sa nielen konania pred orgánmi činnými\nv trestnom konaní, ale následne aj vyhýbaniu sa prípadného trestu.\nPlynutie zákonnej premlčacej lehoty v zmysle § 90 ods. 1 Tr. zákona, preto ani\nsťažnostný súd neskúmal a v danom prípade nie sú relevantné.\nRozhodnutie sťažnostného súdu je len rozhodnutím, ktoré upravilo správny procesný\npostup súdu pri použití ustanovenia § 90 ods. 3 Tr. zákona za súčasného sa stotožnenia\ns meritórnym rozhodnutím tohto súdu.»\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že proti napadnutému uzneseniu krajského súdu\nz 13. januára 2014 podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. 3 Tdo 40/2014 z 8. októbra 2014 tak,\nže ho podľa § 382 písm. f) Trestného priadku odmietol, keďže smerovalo proti rozhodnutiu,\nproti ktorému dovolanie nie je prípustné. Označené uznesenie najvyššieho súdu ako\ndovolacieho súdu sťažovateľ nenapadol sťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.\nSťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza, že „Namietaným rozhodnutiam súdov vytýkam\npredovšetkým nerešpektovanie a nesprávnu aplikáciu zákonnej úpravy inštitútu premlčania\nvýkonu trestu, v dôsledku čoho mi bolo neoprávnene zasiahnuté do môjho základného\npráva, ako ústavou, tak aj dohovorom garantovaného, práva na osobnú slobodu. Okrem\nuvedeného, krajský súd nesprávne zistil skutkový stav veci, kedy na základe zistených\ndôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom tento rozpor je natoľko závažný,\nže odôvodnenie namietaného rozhodnutia absolútne nekorešponduje so skutočným stavom\nveci. Hodnotenie dôkazov bolo vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionálneho\n\n15\n\nzákladu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú skutkové základy prijaté\nsúdom, v dôsledku čoho sa predmetné rozhodnutie stáva arbitrárnym.“.\nSťažovateľ zastáva názor, že vzhľadom na skutočnosť, že bol právoplatne odsúdený\nna trest odňatia slobody 6 rokov, tento trest nemožno s poukazom na § 68 ods. 1 písm. c)\nstarého Trestného zákona vykonať po uplynutí premlčacej doby, ktorá je desať rokov. Podľa\nsťažovateľa sa v jeho prípade otázka premlčania výkonu trestu má posudzovať podľa zákona\núčinného v čase spáchania skutku, ktorým je starý Trestný zákon, keďže úpravu premlčania\nvýkonu trestu obsiahnutú v novom Trestnom zákone nemožno podľa jeho názoru považovať\npre neho za priaznivejšiu. V súvislosti s potrebou aplikácie starého Trestného zákona\nsťažovateľ argumentuje aj uznesením ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 9/2013 z 19. júna 2013,\nktorým bol prijatý na ďalšie konanie návrh prvého námestníka generálneho prokurátora o\nsúlade § 437 ods. 4 Trestného zákona s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, s čl. 2 ods. 2 a čl. 50 ods. 6\nústavy, ako aj s čl. 7 ods. 1 dohovoru, pričom zároveň bola označeným uznesením\npozastavená aj účinnosť § 437 ods. 4 Trestného zákona.\nVzhľadom na pozastavenie účinnosti § 437 ods. 4 nového Trestného zákona je podľa\nnázoru sťažovateľa pre posúdenie otázky premlčania výkonu trestu relevantný § 2 ods. 1\nnového Trestného zákona a čl. 40 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd. Sťažovateľ tvrdí,\nže k premlčaniu výkonu trestu v jeho trestnej veci došlo 19. januára 2010, a preto uložený\ntrest už nemožno vykonať. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukazuje na § 68 ods. 2 starého\nTrestného zákona, podľa ktorého premlčacia doba sa začína právoplatnosťou rozsudku\na pri podmienečnom odsúdení alebo podmienečnom prepustení právoplatnosťou rozhodnutia\no tom, že sa trest vykoná, pričom do premlčacej doby sa nezapočítava doba, po ktorú nebolo\nmožné trest vykonať preto, že sa odsúdený zdržiaval neoprávnene v cudzine, alebo bol na\nňom vykonávaný iný trest odňatia slobody.\nSťažovateľ argumentuje tým, že starý Trestný zákon považoval za neoprávnené\nzdržiavanie sa v cudzine pobyt bez povolenia štátnych orgánov. „Uvedené zákonné\nustanovenie bolo v Trestnom zákona zakotvené počas totalitného režimu a jeho výklad\n16\n\nodkazoval na ustanovenie § 109 Tr. Zák. (zákona č. 140/1961 Zb.), ktorý upravoval\nnedovolené prekročenie štátnych hraníc – opustenie republiky.\nPredmetné ustanovenie platilo do 31. 12. 1991, kedy stratilo účinnosť, pričom\nustanovenie § 68 ods. 2 Tr. zák. (zákona č. 140/1961 Zb.) v časti, ktorá upravuje spočívanie\npremlčacej doby, pokiaľ sa odsúdený neoprávnene zdržiava v cudzine, zostalo v platnosti až\n31. 12. 2005.\nZ uvedeného vyplýva, že zákonodarca túto zákonnú podmienku spočívania\npremlčacej doby nemodifikoval, v dôsledku čoho je nevyhnutná jej aplikácia na vtedy\naktuálnu situáciu.\n... S poukazom na uvedené právne skutočnosti by sme neoprávnenosť pobytu osoby\nv cudzine mohli konštatovať iba v prípade, pokiaľ by jej vycestovať do zahraničia zakazoval\nzákon, eventuálne by jej bol takýto zákaz uložený štátnymi orgánmi v zmysle relevantných\nprávnych predpisov. V súvislosti s mojou osobou však žiadne takéto obmedzenie nikdy\nneexistovalo, a teda môj pobyt v zahraničí nie je v zmysle zákonných podmienok možné\npovažovať za neoprávnený.\n... Vo vzťahu k pobytu v Spojených štátoch amerických si dovoľujem uviesť, že o jeho\noprávnenosti svedčí celý rad dôkazov, ktoré boli súdu predložené, vrátane vyjadrenia\namerického konzula, že som štátnym občanom Spojených štátov amerických, pričom každý\ndeň môjho pobytu, včítane vycestovania a môjho príchodu, je zlegalizovaný povolením\npríslušných amerických úradov.“\nPokiaľ ide o výkon iného trestu, sťažovateľ uvádza, že počas plynutia premlčacej\ndoby nebol na ňom vykonaný žiadny iný trest. Zo skutočností uvedených v sťažnosti\nvyplýva podľa názoru sťažovateľa záver, že v jeho prípade nedošlo k spočívaniu premlčacej\ndoby.\nVo vzťahu k prerušeniu plynutia premlčacej doby sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že\nneboli splnené podmienky na prerušenie ustanovené v § 68 ods. 3 písm. a) a b) starého\nTrestného zákona, podľa ktorého premlčanie výkonu trestu sa prerušuje,\na) ak súd urobil opatrenie smerujúce k výkonu trestu, o premlčanie ktorého ide, alebo\n17\n\nb) ak odsúdený spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, na ktorý tento zákon\nustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší.\nPodľa § 68 ods. 4 starého Trestného zákona prerušením premlčania sa začína nová\npremlčacia doba.\nZ hľadiska prerušenia premlčacej doby sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že súdy v\njeho veci urobili štyri opatrenia smerujúce k výkonu trestu (rozkaz na dodanie do výkonu\ntrestu z 2. decembra 1999, vydanie príkazu na zatknutie a vyhlásenie celoštátneho pátrania\n18. januára 2000, vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu 17. marca 2010 a vydanie\neurópskeho zatýkacieho rozkazu 28. novembra 2012). Sťažovateľ v tejto súvislosti\nargumentuje, že „Po právoplatnosti rozsudku bola premlčacia doba prerušená 2. 12. 1999\na 18. 1. 2000, pričom najbližším nasledujúcim úkonom bolo až vydanie medzinárodného\nzatýkacieho rozkazu dňa 17. 3. 2010, t. j. až po uplynutí desaťročnej premlčacej doby.“.\nSťažovateľ zároveň zdôrazňuje, že počas premlčacej doby nespáchal žiadny trestný\nčin, a preto podľa jeho názoru už nemohlo po 18. januári 2000 dôjsť v jeho prípade\nk prerušeniu premlčacej doby.\nSťažovateľ tvrdí, že pokiaľ v jeho veci konajúce súdy aplikovali na posúdenie\npremlčania ustanovenia nového Trestného zákona, postupovali nesprávne, pričom „Okrem\nskutočnosti, že ide o nesprávnu aplikáciu trestnoprávnej normy, súdy v zmysle tohto\nzákonného ustanovenia vec nesprávne právne posúdili, pričom odôvodnenie rozhodnutia\nkrajského súdu je arbitrárne a skutkové závery ním prijaté nemajú oporu vo vykonaných\ndôkazoch.“.\nV ďalšej časti svojej argumentácie sťažovateľ poukazuje na fakt, že obligatórnou\nnáležitosťou spočívania premlčacej doby je existencia úmyslu odsúdeného vyhnúť sa\nuloženému trestu, tento úmysel však podľa neho v jeho veci nebol preukázaný. Základom\npre záver o úmysle vyhnúť sa pobytom v cudzine výkonu uloženého trestu musí byť podľa\n18\n\nsťažovateľa vedomosť odsúdeného o právoplatnom odsúdení, pričom on sa podľa svojho\ntvrdenia o svojom odsúdení dozvedel po prvýkrát pri zadržaní v máji 2013. Sťažovateľ\nv tejto súvislosti uvádza, že „Proti mojej osobe bolo vedené konanie proti ušlému\na až do svojho zaistenia v máji 2013 som nevedel, že som bol odsúdený a že mi bol\nnariadený výkon trestu odňatia slobody.\n... v mojom prípade nebol zistený žiadny dôkaz preukazujúci skutočnosť, že som vedel\no svojom odsúdení a uloženom treste.“.\nSťažovateľ tiež tvrdí, že neobstojí záver krajského súdu, podľa ktorého bol jeho\númysel vyhnúť sa výkonu uloženého trestu preukázaný tým, že si v Spojených štátoch\namerických zmenil meno a priezvisko, zmenil občianstvo, ako aj dlhodobým pobytom\nmimo územia Slovenskej republiky už v čase prípravného konania. Rovnako podľa\nsťažovateľa neobstojí argumentácia krajského súdu, že o svojom odsúdení sa mal (mohol)\ndozvedieť zo zápisnice o jeho informatívnom výsluchu v konaní o zvýšenie výživného,\nktorú mal riadne prevziať na území USA.\nSťažovateľ poukazuje na to, že okresný súd aj krajský súd si zamieňajú inštitút\npremlčania trestného stíhania s inštitútom premlčania výkonu trestu. „Krajský súd na jednej\nstrane konštatuje, že lehoty premlčania výkonu trestu neplynuli vôbec, tzn. spočívali,\npretože môj úmysel vyhnúť sa výkonu trestu mal byť daný už samotným oznámením\nobvinenia v rámci prípravného konania a na strane druhej ho spája s momentom doručenia\nzápisnice o informatívnom výsluchu, z ktorého som sa mal dozvedieť o mojom odsúdení –\npri zdôvodňovaní môjho úmyslu súd v jednotlivých častiach sám sebe protirečí.“\nSťažovateľ uvádza, že štátne občianstvo nezmenil, len popri štátnom občianstve\nSlovenskej republiky získal aj štátne občianstvo USA. Sťažovateľ tvrdí, že o zmenu svojho\npôvodného mena\n\nna meno\n\nv USA požiadal\n\nz fonetických dôvodov, aby jeho priezvisko bolo vyslovované tak, ako na Slovensku.\nÚstavný súd zo spisu sp. zn. II. ÚS 656/2013 zistil, že o zmenu mena sťažovateľ požiadal\nv USA 7. novembra 2007 („K tomuto tvrdeniu uvádzam, že 7. 11. 2007 som zákonným,\n19\n\núradne predpísaným spôsobom požiadal o zmenu mena, avšak len z fonetických dôvodov,\naby bolo moje priezvisko vyslovované tak, ako na Slovensku...“).\nĎalej sťažovateľ poukazuje na to, že štátne občianstvo USA získal zákonným\nspôsobom 7. novembra 2007, požiadal oň pod svojím riadnym menom –\n\n,\n\nže v USA verejne podniká, neskrýva sa a orgánom Slovenskej republiky bolo známe jeho\nnové meno aj adresa, na ktorej aj prijal písomnosti zo Slovenska, napríklad žalobu\no zvýšenie výživného na dieťa.\nSťažovateľ ďalej argumentuje tým, že pred udelením amerického občianstva bol\npovinný ako žiadateľ o občianstvo zdržiavať sa na území USA, avšak po udelení amerického\nštátneho občianstva sa viackrát nachádzal na území Slovenskej republiky, o čom predložil\nviaceré dôkazy. Táto skutočnosť má preukazovať, že nemal vedomosť o svojom odsúdení.\nPokiaľ sa krajský súd v súvislosti so svojím záverom o tom, že sťažovateľ mal\nvedomosť o odsudzujúcom rozsudku a uloženom treste, odvoláva na zápisnicu\no informatívnom výsluchu v konaní o zvýšenie výživného, sťažovateľ poukazuje na\nskutočnosť, že z doručenky, ktorú mal krajský súd v tomto prípade k dispozícii, nevyplýva\nzáver o tom, že predmetnú zápisnicu na adrese v USA prevzal, keďže v nej absentuje dátum\naj podpis v kolónke na to určenej. Sťažovateľ tvrdí, že zápisnica o jeho informatívnom\nvýsluchu nikdy doručená nebola. Sťažovateľ navyše uvádza, že krajský súd rozhodoval\nv konaní o zvýšenie výživného na neverejnom zasadnutí bez jeho prítomnosti, pričom\nzápisnicu o jeho informatívnom výsluchu spolu s doručenkou, ako aj s ďalšími údajmi\nzo spisu Okresného súdu Bratislava IV vedeného pod sp. zn. 25 P 443/2006 si zabezpečil\nv rámci konania o sťažnosti sťažovateľa a on nemal možnosť sa k týmto dôkazom vyjadriť.\nVzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:\n„1. Uznesením Krajského súdu v Bratislave z 13. 1. 201 sp. zn. 2 Tos 151/2013\na súčasne aj rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I. z 28. 11. 2013 sp. zn. 2 T 113/1994\n20\n\nbol porušený článok 1 ods. 1, článok 17 ods. 1, ods. 2, článok 46 ods. 1, článok 48 ods. 2,\nčlánok 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky a článok 5 ods. 4, článok 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 13. 1. 201 sp. zn. 2 Tos 151/2013\na súčasne aj uznesenie Okresného súdu Bratislava I. z 28. 11. 2013 sp. zn. sa zrušujú.\n3. Podľa § 68 ods. 1 písm. c) Tr. zák. (zákona č. 140/1961 Zb.) je trest odňatia\nslobody uložený\n\n(\n\n)..., rozsudkom okresného súdu\n\nBratislava I z 15. 3. 1999, sp. zn. 2 T 113/94, v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave z 20. 7. 1999 sp. zn. 4 To 81/99 premlčaný a nemožno ho vykonať.\n4. Podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru sa odsúdený\n\n(\n\n)..., prepúšťa z výkonu trestu na slobodu ihneď.“\nSťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd, aby rozhodol o dočasnom opatrení podľa\n§ 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ktorým „ma ihneď prepustí\nna slobodu“.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú\ndôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n21\n\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nZ citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená.\n\nV súlade\n\ns konštantnou\n\njudikatúrou\n\nústavného\n\nsúdu\n\no zjavne\n\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom\nprerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I.\nÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\n\nSťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 46\nods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 6 ústavy, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu.\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n\n22\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 50 ods. 6 ústavy trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona\núčinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa\npriaznivejšie.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 46\nods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 6 ústavy, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1\ndohovoru uznesením okresného súdu sp. zn. 2 T 113/1994 z 28. novembra 2013\nNapadnutým uznesením okresný súd zamietol žiadosť sťažovateľa o upustenie\nod výkonu trestu odňatia slobody podľa § 406 ods. 2 Trestného poriadku s použitím § 413\n\n23\n\nods. 2 Trestného poriadku (per analogiam), § 90 ods. 1 písm. c) a ods. 3 nového Trestného\nzákona.\nÚstavný súd nemá právomoc rozhodovať o sťažnosti sťažovateľa smerujúcej proti\nrozhodnutiu okresného súdu, pretože z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc\nústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní\nsvojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen\nzákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až\nvtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).\nSťažovateľ mal právo podať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť,\no ktorej bol krajský súd oprávnený a aj povinný rozhodnúť. Právomoc krajského súdu\nrozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa smerujúcej proti napadnutému uzneseniu okresného súdu\nvylučuje prieskumnú právomoc ústavného súdu.\nVzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní túto časť\nsťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej\nprávomoci.\nII.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a 2, čl. 46\nods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 6 ústavy, ako aj práv podľa čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1\ndohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 2 Tos 151/2013 z 13. januára 2014\nZákladná námietka sťažovateľa je založená na tvrdení o premlčaní výkonu trestu\nodňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom okresného súdu sp. zn. 2 T 113/94\nz 15. marca 1999 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 To 81/99 z 20. júla 1999\nv trvaní 6 rokov. K premlčaniu výkonu trestu podľa názoru sťažovateľa došlo\n19. januára 2010 a uložený trest už nemožno vykonať.\n\n24\n\nV súvislosti s námietkou premlčania výkonu trestu sťažovateľ v prvom rade namieta\nnesprávne použitie ustanovení nového Trestného zákona o premlčaní, keďže podľa jeho\npresvedčenia mali súdy aplikovať ustanovenia starého Trestného zákona o premlčaní, ktoré\nsú pre neho priaznivejšie. V prospech svojho tvrdenia o potrebe aplikovať na jeho vec\npríslušné ustanovenia starého Trestného zákona sťažovateľ poukazuje na uznesenie\nústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 9/2013 z 19. júna 2013, ktorým bol prijatý na ďalšie konanie\nnávrh prvého námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky o súlade § 437\nods. 4 Trestného zákona s čl. 1 ods. 1 prvou vetou, s čl. 2 ods. 2 a čl. 50 ods. 6 ústavy\na s čl. 7 ods. 1 dohovoru a zároveň bola pozastavená jeho účinnosť.\nPodľa § 90 ods. 1 písm. c) nového Trestného zákona uložený trest nemožno vykonať\npo uplynutí premlčacej doby, ktorá je desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia\nslobody najmenej na päť rokov.\nPodľa § 90 ods. 3 nového Trestného zákona do premlčacej doby sa nezapočítava\ndoba, po ktorú nebolo možné trest vykonať preto, že sa odsúdený zdržiaval v cudzine\ns úmyslom vyhnúť sa trestu, alebo bol na ňom vykonávaný trest odňatia slobody.\nPodľa § 68 ods. 1 písm. c) starého Trestného zákona uložený trest nemožno vykonať\npo uplynutí premlčacej doby, ktorá je desať rokov, ak ide o odsúdenie na trest odňatia\nslobody najmenej na päť rokov.\nPodľa § 68 ods. 2 starého Trestného zákona premlčacia doba sa začína\nprávoplatnosťou rozsudku a pri podmienečnom odsúdení alebo podmienečnom prepustení\nprávoplatnosťou rozhodnutia o tom, že sa trest vykoná. Do premlčacej doby sa nezapočítava\ndoba, po ktorú nebolo možné trest vykonať preto, že sa odsúdený zdržiaval neoprávnene\nv cudzine, alebo bol na ňom vykonávaný iný trest odňatia slobody. Pokiaľ ide o zákaz\nčinnosti, peňažný trest a vyhostenie, do premlčacej doby sa nezapočítava aj doba, po ktorú\nbol na odsúdenom vykonávaný trest odňatia slobody.\n\n25\n\nZ porovnania § 90 ods. 1 písm. c) nového Trestného zákona a § 68 ods. 1 písm. c)\nstarého Trestného zákona zjavne vyplýva, že premlčacia doba v prípade odsúdenia\nsťažovateľa je rovnaká bez ohľadu na to, či sa bude aplikovať nový alebo starý Trestný\nzákon.\nÚstavný súd v súlade s právnym názorom okresného súdu vyjadreným v napadnutom\nuznesení zastáva názor, že rovnako je potrebné chápať aj úpravu nového a starého Trestného\nzákona vo vzťahu k spočívaniu premlčania v prípade zdržiavania sa odsúdeného v cudzine.\nOkresný súd v tejto súvislosti v napadnutom uznesení najmä uviedol: „Predovšetkým, súd\npoukázanie právnej zástupkyne na znenie § 68 ods. 2 Tr. zák. 140/1961 Zb. vyhodnocuje\nako poukázanie účelovo na tú časť právneho predpisu ­ neoprávnene v cudzine ­ ktorá\nprijatím zákona 23/1991 Zb. stratila zmysel, keďže takéto znenie aj podľa príslušnej\njudikatúry rozhodnutia NS 21/87 evidentne smeruje k zneniu § 109 ods. 2 Tr. zák. 140/1990\nZb. ­ opustenie republiky ­ ktoré ustanovenie stratilo platnosť ešte v roku 1990.\nSúd poukazuje ­ nie je však viazaný ­ na príslušnú judikatúru súdov Českej republiky\na následnú úpravu ustanovenia § 68 ods. 2 Tr. zák. /Zhodné znenie k Tr. zák. účinnému v SR\ndo 1.1.2006 s tým, že už akýkoľvek pobyt v cudzine znamená spočívanie plynutia premlčacej\ndoby právoplatného trestu.“\nÚstavný súd na podporu uvedeného právneho záveru poukazuje aj na uznesenie\nNajvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 3 Tdo 746/2002 (ako aj 8 Tdo 1044/2008), ktoré\nsa síce týka premlčania trestného stíhania, a nie premlčania výkonu trestu, ktoré boli\nv starom Trestnom zákone upravené odlišne. Z označeného uznesenia vyplýva právny\nnázor, podľa ktorého je pri výklade pojmu „zdržiavanie sa odsúdeného v cudzine“ potrebné\nzohľadniť vnútropolitické zmeny po roku 1989 z pohľadu slobody pohybu občanov, t. j.\npo roku 1989 treba pod neoprávneným zdržiavaním sa odsúdeného v cudzine potrebné\nchápať akékoľvek zdržiavanie sa v cudzine v úmysle vyhnúť sa výkonu právoplatne\nuloženého trestu, a to o to viac, že trestný čin opustenia republiky podľa § 109 ods. 2\nstarého Trestného zákona, s ktorým úzko súvisela neoprávnenosť pobytu zdržiavania sa\n(pobytu) odsúdeného v cudzine, stratil platnosť ešte v roku 1990.\n\n26\n\nÚstavný súd považuje z ústavného hľadiska za akceptovateľnú aj argumentáciu\nvšeobecných súdov, v zmysle ktorej uznesenie ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 9/2013\nz 19. júna 2013 nie je aplikovateľné na vec sťažovateľa, keďže toto súvisí s premlčaním\ndokonaným, a nie plynúcim.\nNa základe uvedeného možno formulovať záver, že bez ohľadu na to, ktorá právna\núprava (nový alebo starý Trestný zákon) týkajúca sa premlčania výkonu trestu sa na vec\nsťažovateľa použije, bude jej dopad na jeho trestnú vec identický.\nV rámci svojej ďalšej námietky sťažovateľ tvrdí, že v jeho veci nebol preukázaný\númysel vyhnúť sa uloženému trestu, keďže nebola preukázaná jeho vedomosť\no právoplatnom odsúdení a uložení trestu odňatia slobody, vzhľadom na skutočnosť, že\no svojom odsúdení sa dozvedel po prvýkrát až pri svojom zadržaní v máji 2013. V prospech\ntohto záveru sťažovateľ poukazuje aj na svoje pobyty na území Slovenskej republiky (sobáš\nv roku 2010 a iné návštevy, všetky po udelení štátneho občianstva USA). Sťažovateľ\npoukazuje aj na to, že okresný súd aj krajský súd si zamieňajú inštitút premlčania trestného\nstíhania s inštitútom premlčania výkonu trestu.\nVo vzťahu k uvedeným námietkam ústavný súd s poukazom na v časti I tohto\nuznesenia citované časti odôvodnenia napadnutých uznesení okresného súdu a krajského\nsúdu zdôrazňuje, že je celkom neakceptovateľné tvrdenie sťažovateľa o tom, že v jeho veci\nkonajúce všeobecné súdy si zamieňajú inštitút premlčania trestného stíhania s inštitútom\npremlčania výkonu trestu.\nÚstavný súd zastáva názor, že tak okresný súd, ako aj krajský súd pri odôvodňovaní\nsvojich záverov v napadnutých uzneseniach jasne a zrozumiteľne a najmä logicky, teda\nv súhrne ústavne akceptovateľným spôsobom objasnili, z čoho vyvodzujú záver o tom, že\nsťažovateľ mal vedomosť o svojom odsúdení, a tiež záver o jeho úmysle vyhýbať sa výkonu\nprávoplatne uloženého trestu. Ústavný súd po zhodnotení skutočností, ktoré nespochybňuje\nani sťažovateľ, dospel vo vzťahu k vedomosti sťažovateľa o svojom odsúdení a o jeho\n27\n\númysle vyhýbať sa výkonu trestu k identickým záverom ako krajský súd (v spojení\ns okresným súdom), t. j. že sťažovateľ o svojom trestnom stíhaní vedel a musel mať\nvedomosť aj o svojom odsúdení. Tým, že sťažovateľ orgánom činným v trestnom konaní\nneoznámil svoj pobyt v cudzine tak, aby nevzbudil podozrenie z vyhýbania sa výkonu\ntrestu, sám zapríčinil spočívanie premlčacej doby vlastného odsúdenia.\nRovnako sa ústavný súd stotožňuje so záverom všeobecných súdov, že zmena mena\na priezviska sťažovateľa v roku 2007 na\n\npo prijatí amerického štátneho\n\nobčianstva je konaním, ktoré v spojení s ďalšími už uvedenými skutočnosťami nasvedčuje\númyslu sťažovateľa vyhnúť sa výkonu trestu. Nemožno akceptovať argument sťažovateľa\no jeho pobytoch na území Slovenska po udelení amerického štátneho občianstva v roku\n2010 ako skutočnosť preukazujúcu nedostatok jeho úmyslu vyhnúť sa výkonu trestu, keďže\nsťažovateľ (ako uviedol už okresný súd) na územie Slovenskej republiky prišiel pod menom\nv čase, keď orgány Slovenskej republiky nemali vedomosť o tom, že si\nzmenil meno a priezvisko.\nNa základe dosiaľ uvedeného ústavný súd vyhodnotil námietky sťažovateľa ako\núčelové a zjavne neopodstatnené, pričom závery krajského súdu a okresného súdu vyjadrené\nv napadnutých uzneseniach o tom, že výkon trestu sťažovateľa nie je premlčaný, považuje\nz ústavného hľadiska za akceptovateľné a udržateľné.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť\nsťažnosti sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku bolo už bez právneho významu\nrozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa uplatnených v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. apríla 2015\n\n28", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trest", "premlčanie-premlčanie v trestnom práve", "cudzinec, cudzinci", "návrh-zjavne neopodstatnený", "aplikácia právnych noriem-súladná"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d61667e-1700-40e6-a146-3515c41c322c", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 9/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 9/2013 z 10. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-10", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d61667e-1700-40e6-a146-3515c41c322c"}, {"guid": "ussr:2a5689d3-c95a-4842-b1a0-b5aa4a203289", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 656/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 656/2013 z 12. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a5689d3-c95a-4842-b1a0-b5aa4a203289"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}