{"guid": "ussr:bce89f53-663e-4fa4-9597-4cf755f4c057", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.267.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 267/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 267/2015 z 23. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 267/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.267.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-04-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/bce89f53-663e-4fa4-9597-4cf755f4c057", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.267.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.267.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.267.2015.1/text", "citacie_n": 8, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 267/2015­12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Agroracio\nSenica, a. s., Senica Čáčov, zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., prostredníctvom ktorej koná\njej konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., Grösslingová 4, Bratislava,\nktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky samostatne a tiež v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd samostatne a tiež v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane\nľudských\n\npráv\n\na základných\n\nslobôd\n\nrozsudkom\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Žiline\n\nsp. zn. 13 Cob 284/2013 z 9. apríla 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Agroracio Senica, a. s., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júla 2014\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Agroracio Senica, a. s., Senica Čáčov (ďalej len\n„sťažovateľka“), zastúpenej Fridrich Paľko, s. r. o., prostredníctvom ktorej koná jej konateľ\na advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., Grösslingová 4, Bratislava, ktorou namieta\nporušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) samostatne a tiež v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy, ako aj práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) samostatne a tiež v spojení s čl. 14 dohovoru\nrozsudkom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 13 Cob 284/2013\nz 9. apríla 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“)\nsp. zn. 16 Cb 24/2012 z 24. apríla 2013 (ďalej aj „rozsudok z 24. apríla 2013“) bola\nzamietnutá žaloba sťažovateľky o zaplatenie sumy 11 873 € s príslušenstvom. O odvolaní\nsťažovateľky proti rozsudku okresného súdu z 24. apríla 2013 rozhodol krajský súd\nnapadnutým rozsudkom, ktorým rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil.\nSťažovateľka v sťažnosti uvádza, že 11. septembra 2007 uzavrela ako predávajúca\nso žalobcom ako kupujúcim zmluvu o vzájomnej spolupráci na dodávku priemyselných\nhnojív – do Monetárnej a ekonomickej únie západoafrických krajín (ďalej len „zmluva\no vzájomnej spolupráci“), v ktorej sa obaja v bode 3.3 v druhej a tretej vete dohodli, že\n„v dodatku (k Zmluve o vzájomnej spolupráci na dodávku priemyselných hnojív ­ do\nMonetárnej a ekonomickej únie západoafrických krajín) ­ Kúpnej zmluve (kúpna zmluva je\ndodatok) môže predávajúca dodávať tovar priamo odberateľovi kupujúceho, ktorým bude\nobchodná spoločnosť registrovaná v krajinách uvedených v bode č. 7 tejto zmluvy. Kupujúci\nsa zároveň zaviaže vykonať dohodnutým spôsobom platbu za svojho odberateľa.“.\nPodľa sťažovateľky je teda zrejmé, že na to, aby mohla predávajúca priamo dodávať\ntovar odberateľovi kupujúceho, je potrebné uzavrieť o tom dodatok k zmluve o vzájomnej\nspolupráci, ktorý bude predstavovať kúpnu zmluvu, ktorou predávajúci bude dodávať tovar\n2\n\nodberateľovi kupujúceho a kupujúci sa zaviaže vykonať dohodnutým spôsobom platbu\nza svojho odberateľa. Žalovaný ako kupujúci sa dohodol so svojím kupujúcim – obchodnou\nspoločnosťou\nspoločnosť\n\n(ďalej len „obchodná\n“) – na dodávke 10 000 ton NPK s expedíciou\n\n1 000 ton za mesiac. Žalovaný požiadal sťažovateľku, aby v angličtine vypracovala návrh\nkontraktu, ktorý mu bol následne zaslaný na odsúhlasenie. Žalovaný návrh kontraktu\nschválil e­mailom 18. novembra 2008, v ktorom sťažovateľke oznámil, že „\n\nto\n\nuž poslal do Senegalu“. Adresa konkrétneho odberateľa kupujúceho bola zaslaná\nsťažovateľke 10. novembra 2008 prostredníctvom elektronickej pošty\ns týmto obsahom: „Dobrý den posielam vá adresa odberatela v Senegale. To je pre\nskúšobnu kont. NPK 15­15­15\n\n...“\n\nV nadväznosti na uvedené sťažovateľka tvrdí, že je nepochybné, že k uzavretiu\ndodatku – kúpnej zmluvy medzi ňou a kupujúcim došlo, pretože\n\nkonal\n\nv zastúpení kupujúceho (žalovaného), pričom došlo ku konsenzu, čo sa týka skúšobného\nkontajnera NPK 15­15­15. Sťažovateľka zaslala 14. novembra 2008 elektronickou poštou po\nodoslaní skúšobného kontajnera kupujúcemu kópiu náložného listu (Bill of Lading)\na následne po doručení originálov náložných listov od špedičnej spoločnosti odovzdala\nvšetky tri originály žalovanému. Originály Bill of Lading umožňujú ich držiteľovi prevziať\ntovar v prístave od lodnej spoločnosti, pričom je nepochybné, že žalovaný s tovarom\ndisponoval, pretože tovar bol z prístavu prevzatý 18. decembra 2008.\nSťažovateľka v sťažnosti ďalej dôvodí, že sudkyňa okresného súdu si v rozsudku z 24.\napríla 2013 vykonštruovala, že z listinného dôkazu (kontrakt No 01/08/Se Draft) vyplýva, že\nk uzatvoreniu písomnej kúpno­predajnej zmluvy medzi sťažovateľkou a obchodnou\nspoločnosťou\n\ndošlo, pričom mala dodať označenej obchodnej\n\nspoločnosti NPK 15­15­15 v 25 kg baleniach v množstve 19 150 kg dňa 12. novembra 2008.\nPodľa sťažovateľky je tvrdenie okresného súdu „jednoznačne v rozpore s vykonanými\nlistinnými dôkazmi. Citovaný kontrakt nebol nikdy uzatvorený. Následne po tejto vymyslenej\nkonštrukcii súdu sudkyňa účelovo obišla zhodnotenie ďalších dôkazov ­ napríklad v zmluve\n3\n\no spolupráci zakotvené právo exkluzivity kupujúceho na dodávky tovaru do krajín\nekonomickej a monetárnej únie západoafrických krajín. Okresný súd v Čadci a Krajský súd\nv Žiline nesprávne vyhodnotili skutkový a právny stav v tom, že ak vyhodnotili, že kupujúci\nsa nezaviazal, že vykoná platbu za svojho odberateľa a preto nevznikol jeho záväzok uhradiť\nkúpnu cenu, mali sa zaoberať aj iným právnym titulom, ktorý by za daných okolností\nopodstatňoval žalobný petit na zaplatenie 11.873 eur Okresný súd v Čadci a Krajský súd v\nŽiline sa nezaoberal skutočnosťou, či kupujúci porušil svoju zmluvnú povinnosť vyplývajúcu\nmu priamo z bodu 3.3 Zmluvy o vzájomnej spolupráci zaviazať sa vykonať dohodnutým\nspôsobom platbu za svojho odberateľa, čím spôsobil sťažovateľke škodu zodpovedajúcu\nhodnote a nákladom na dopravu dodávky NPK 15­15­15 v hodnote istiny 11.873 eur.“.\nSťažovateľka tvrdí, že v odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 24. apríla 2013\ndala krajskému súdu „podnet“ na to, aby si posúdil, či „skutkové tvrdenia v žalobe\no peňažné plnenie umožňujú posúdiť nárok po právnej stránke aj podľa noriem o ručení,\no kúpnej zmluve resp. o bezdôvodnom obohatení, či náhrade škody a či z hypotéz týchto\nnoriem je možné vyvodiť vznik povinnosti plniť, a to bez ohľadu na to, ako žalobca v konaní\nprávne kvalifikoval rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzoval uplatnené právo“.\nKrajský súd sa k tomuto podnetu sťažovateľky v napadnutom rozsudku vyjadril v tom\nzmysle, že ho považuje za zmenu žaloby, ktorú však sťažovateľka neuskutočnila, pričom\nzároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 1 M Obdo V 19/2007, podľa ktorého „... za zmenu žaloby je treba považovať aj\nprocesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na\nzáklade iných skutočností než tých, ktoré uviedol v žalobe“. Sťažovateľka v tejto súvislosti\nnamieta, že krajský súd vo svojej argumentácii opomenul ostatné súvisiace časti\noznačeného rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že predmetom preskúmavania vo veci vedenej\npod sp. zn. 1 M Obdo V 19/2007 bol prípad úplne iných skutkových okolností. Podľa\nsťažovateľky sa označeným rozsudkom najvyššieho súdu „riešil len rozdiel medzi doplnením\nžalobného nároku o nové skutočnosti a uvedením nového nároku opretého o úplne iný\nskutkový stav. V prípade sťažovateľky a kupujúceho však ide o jedno a to isté ustanovenie\n4\n\nbod 3.3. tretia veta Zmluvy o vzájomnej spolupráci, ktoré bolo uplatnené ako skutkový\nzáklad pôvodného právneho nároku na zaplatenie kúpnej ceny ako aj v odvolaní\nuplatneného nároku na náhradu škody. NS SR neriešil rozdiel medzi inou právnou\nkvalifikáciou nároku a zmenou žaloby, ako sa snaží Krajský súd v Žiline presvedčiť, ale\nriešil to, či uvedenie úplne iného skutkového základu je dôvodom pre doplnenie žaloby\nalebo jej zmenu.“.\nSťažovateľka poukazuje ďalej na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 3 Obdo 27/2009,\n3 Obdo 31/2009 z 24. marca 2010, z ktorého vyplýva, že na zmenu žaloby treba „iný\nskutok“ a argumentuje, poukazujúc na jeho odôvodnenie, že je «zrejmé, že sťažovateľka\nžiadala súd v odvolaní, aby posúdil uplatnený nárok na zaplatenie kúpnej ceny pri zásadne\nnezmenených tvrdených skutkových okolnostiach, pri tom istom skutku, pretože nárok\nna zaplatenie kúpnej ceny oprela sťažovateľka vo svojej žalobe proti kupujúcemu\nz 8. 11. 2012 na Okresný súd Čadca sp. zn. 16 Cb 24/2012 o tvrdený skutok: „žalovaný bol\npodľa bodu 3.3. Zmluvy o vzájomnej spolupráci povinný vykonať platbu za svojho\nodberateľa.“ a nárok na spôsobenie škody uplatnený v odvolaní z 31. 7. 2013 proti\nrozsudku Okresného súdu Čadca neoprel o odlišný skutok, z čoho možno vyvodiť, že ho\noprel o v zásade ten istý skutok ­ nesplnenie povinnosti vykonať platbu za svojho odberateľa\npodľa bodu 3.3. Zmluvy o vzájomnej spolupráci. Podľa bodu 3.3. Zmluvy o vzájomnej\nspolupráci sice nenastupuje povinnosť zaplatiť tovar za odberateľa bez ďalšieho, musí sa\naspoň ústne kupujúci zaviazať, že platbu za odberateľa vykoná, avšak táto modifikácia\nskutku doplňujúcou skutočnosťou nebola v odvolaní ani výslovne uvedená, preto je treba\nvychádzať z toho, že vôbec nedošlo k zmene skutku, o ktorý sa opiera nový právny nárok\nna náhradu škody ­ stále je ním tvrdenie o povinnosti vykonať platbu za svojho odberateľa\npodľa bodu 3.3. a doplnenie skutku je len v tom, že keďže sa kupujúci k tomu osobitne\nnezaviazal, hoci išlo o jeho zmluvnú povinnosť, spôsobil tak sťažovateľke škodu, ktorú jej\nvšak spôsobil nielen tým, že sa nezaviazal vykonať platbu za svojho odberateľa, ale\nprakticky až tým, že platbu skutočne nevykonal. Vôbec teda nejde o úplne odlišný skutok\na máme za to, že je tu zachovaná totožnosť skutku, práve pre totožnosť identického\nustanovenia základu zmluvných vzťahov medzi sťažovateľkou a kupujúcim ­ bodu 3.3. ako to\n5\n\nvyplýva zo znenia skutku uplatneného v žalobe: „Žalovaný bol podľa bodu 3.3. Zmluvy\no vzájomnej spolupráci povinný vykonať platbu za svojho odberateľa.“».\nSťažovateľka tvrdí, že podrobnejšiu analýzu otázky vzťahu skutkových okolností,\nktoré je povinný uviesť navrhovateľ, a právnej kvalifikácie, na ktorú je všeobecný súd\npovinný odpovedať, obsahuje rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2 Cob 156/2013\nz 29. januára 2014, pričom v danom prípade ide o obdobnú situáciu, „kde nárok\nna zaplatenie istiny sa opiera o nerealizovanie povinnosti kupujúceho vykonať platbu\nza svojho odberateľa ako o rozhodnú skutočnosť“. Označený rozsudok Krajského súdu\nv Košiciach rieši podľa sťažovateľky aj otázku prístupu všeobecného súdu k dokazovaniu,\npodľa ktorej je odvolací súd súdom apelačným, čo znamená, že nie je viazaný skutkovými\nzisteniami a závermi súdu prvého stupňa a môže vykonať aj iné dokazovanie smerujúce\nk zisteniu skutkového stavu, nesmie však pri tom zásadne prihliadať na skutočnosti alebo\ndôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. Podľa sťažovateľky tak nie je\ndôvod vyhnúť sa skúmaniu právnej kvalifikácie namietnutej v odvolaní, pretože ide\no otázku, ktorá, pokiaľ pri nej nie sú uvedené nové skutočnosti a dôkazy, spadá do výlučnej\nprávomoci všeobecného súdu. Uvedený názor podľa sťažovateľky potvrdzuje aj judikatúra\nústavného súdu (PL. ÚS 43/95, I. ÚS 13/00).\nSťažovateľka ďalej uvádza, že je „teda nepochybné, že nerozhodovaním podľa\nrelevantnej právnej normy ­ ustanoveniach o náhrade škody, hoci to sťažovateľka\npožadovala v odvolaní, odvolací súd zaťažil svoje rozhodnutie vadou porušenia princípu\nprávnej istoty... a odlišným zaobchádzaním tak došlo nielen k nerozhodovaniu podľa\nrelevantnej sťažovateľkou v odvolaní požadovanej právnej normy (ustanovenia o náhrade\nškody), a tak došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a riadne odôvodnenie rozsudku\nvrátane práva každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej\nnormy podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a to samostatne ako aj v spojení s čl. 12 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, ako aj identických práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, a to samostatne ako aj v spojení s čl. 14 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.“.\n6\n\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Krajský súd v Žiline v odvolacom konaní rozsudkom sp. zn. 13 Cob 284/2013­101\nzo dňa 9. 4. 2014, porušil právo sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie a riadne\nodôvodnenie rozsudku vrátane práva každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa\nrelevantnej právnej normy podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, a to samostatne, ako aj v spojení\ns čl. 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé konanie a riadne\nodôvodnenie rozsudku vrátane práva každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa\nrelevantnej právnej normy podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd, a to samostatne, ako aj v spojení s čl. 14 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd.\nRozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13 Cob 284/2013­101 zo dňa 9. 4. 2014 sa\nzrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie Krajskému súdu v Žiline.\nKrajský súd v Žiline je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu\nzástupcovi sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (trovy právneho\nzastúpenia sú určené podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky\nč. 655/2004 Z. z. v platnom znení) tak, ako budú vyčíslené právnym zástupcom\nsťažovateľky.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\n7\n\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského\nsúdu\nKľúčová námietka sťažovateľky je založená na tvrdení, že krajský súd sa\nnevysporiadal s jej „podnetom“ na právne posúdenie ňou uvádzaných skutkových tvrdení\nv žalobe o peňažné plnenie aj podľa právnym noriem „o ručení, o kúpnej zmluve resp.\no bezdôvodnom obohatení, či náhrade škody“, čím mal porušiť ňou označené práva podľa\nústavy a dohovoru. Sťažovateľka tvrdí, že vo veci išlo stále o porušenie totožnej zmluvnej\npovinnosti zakotvenej v tretej vete bodu 3.3 zmluvy o vzájomnej spolupráci, čiže išlo\no totožný skutkový základ – „nezaplatenie kúpnej ceny, ktorá raz je právne kvalifikovaná\nako nesplnenie zmluvnej povinnosti a raz ako spôsobenie škody. Len výklad tejto zmluvnej\npovinnosti by bol odlišný, ak by sa posudzovala podľa ustanovení o povinnosti zaplatiť\nkúpnu cenu a ustanovení o povinnosti zaplatiť náhradu škody.“.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku ústavy je zaručiť\n8\n\nkaždému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné\nprávo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov\nustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady\nustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania\nso všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia\nvyplývajú.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si osvojil\naj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup\nk súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení\nvšak nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere, že by\nuvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia sú\nzlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie, len\nvtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými\nprostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\n9\n\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy\nodôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa\npovahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie\nvyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý\nje pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však\nide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve\nna tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­A, s. 12, bod 29;\nHiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­B; Georgiadis c. Grécko\nz 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nÚstavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1\nústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa\n10\n\nmožno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré\ntoto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nenahrádza\npostupy a rozhodnutia všeobecných súdov, pretože nie je opravnou inštanciou vo vzťahu\nk všeobecným súdom. Kritériom na rozhodovanie ústavného súdu musí byť najmä to,\nči prípadné pochybenia všeobecného súdu v posudzovanom prípade dosahujú takú intenzitu,\nktorá už naznačuje, že nimi mohlo dôjsť k neprípustnému zásahu do ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd, t. j.\nmusí ísť o zistenie, že v okolnostiach daného prípadu došlo k takému zásahu do právom\nchránenej sféry sťažovateľa, ktorý predstavuje neprípustné obmedzenie, resp. odopretie\nzákladných práv alebo slobôd (m. m. II. ÚS 193/06, II. ÚS 210/06, IV. ÚS 238/07).\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní vo veci aj\nkrajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania\nsťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere,\nktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe formulovať\nzáver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\nSťažovateľka v sťažnosti všeobecným súdom vytýka, že sa nezaoberali skutočnosťou,\nči kupujúci (ne)porušil zmluvnú povinnosť vyplývajúcu mu priamo zo zmluvy o vzájomnej\nspolupráci (bod 3.3) zaviazať sa vykonať dohodnutým spôsobom platbu za svojho\nodberateľa, čím jej spôsobil škodu v hodnote istiny, t. j. že vo veci konajúce súdy neposúdili\njej nárok vyplývajúci zo skutkových tvrdení v žalobe o peňažné plnenie po právnej stránke\naj podľa noriem o náhrade škody.\nV relevantnej časti napadnutého rozsudku krajského súdu sa vo vzťahu k porušeniu\nzmluvnej povinnosti žalovaného uvádza:\n«... preto správne postupoval okresný súd, ak žalobcov nárok a obranu žalovaného\nposudzoval v zmysle listinných dôkazov, a to zmluvy o spolupráci, e­mailov, návrhu\n11\n\nkontraktu, faktúry, poistného dokladu, nákladného lodného listu, ďalších e­mailov,\nnesporných vyjadrení žalobcu a žalovaného, ktoré v obsahových náležitostiach\nnepochybným spôsobom vyjadrili uzavretie záväzkového vzťahu medzi žalobcom a treťou\nosobou ­ odberateľom, a to\n\n(ďalej len\n\n„odberateľ“), a to dodanie tovaru a jeho prevzatie, teda uzavretie obchodno­záväzkového\nvzťahu. Zo strany žalobcu a ani žalovaného nebolo rozporované uzavretie zmluvného vzťahu\nmedzi žalobcom a žalovaným, z tejto skutočnosti ako nespornej, za aplikácie ust. § 153 ods.\n1 O. s. p. vychádzal i prvostupňový súd. V súhrne a komplexe vykonaných listinných\ndôkazov bola nepochybným spôsobom preukázaná existencia záväzkovo­právneho vzťahu\nmedzi žalobcom a žalovaným, a to Zmluva o vzájomnej spolupráci zo dňa 11. 09. 2007,\nktorú v jej celom obsahovom znení odvolací súd v zhode s okresným súdom vníma a hodnotí\nako rámcovú zmluvu, upravujúcu všeobecne práva a povinnosti zmluvných strán v rámci\nvzájomnej spolupráce, čo vyplýva zo znenia čl. I. prvý odsek zmluvy, podľa ktorého...\n„zmluvné strany sa dohodli na vzájomnej spolupráci pri zabezpečení dodávok\npriemyselných hnojív a iných produktov súvisiacich s poľnohospodárskou chémiou\nv nasledujúcich množstvách a sortimentnej skladbe počas kalendárneho roka“, vo väzbe na\ndojednanie v čl. III. bod 3.1. veta prvá zmluvy, kde bolo dohodnuté, že „predajné ceny\na množstvo každého druhu tovaru budú špecifikované v uzatvorených kúpnych zmluvách,\nktoré budú dodatkami tejto zmluvy“, teda bolo zrejmé, že zmluvnými stranami dohodnutá\nspolupráca v oblasti predmetu dodávok sa mala realizovať dojednaným spôsobom, a to\nuzatvorením kúpnych zmlúv obsahujúcich podstatné náležitosti tohto právneho úkonu ako\ndodatku, viažucemu sa na ten ­ ktorý obchodný prípad. Pokiaľ žalobca uplatnený nárok na\nplnenie voči žalovanému, ktorý odvodzoval zo znenia čl. III. bodu 3.3. veta druhá, tretia\nzmluvy o spolupráci, podľa ktorého... „zmluvné strany sa dohodli, že v dodatku ­ Kúpnej\nzmluve môže predávajúci dodať tovar priamo odberateľovi kupujúceho, ktorým bude\nspoločnosť registrovaná v krajinách uvedených v bode č. 7 tejto zmluvy. Kupujúci sa\nzároveň zaviaže vykonať dohodnutým spôsobom platbu za svojho odberateľa“, tak krajský\nsúd uvádza, že predmetný článok zmluvy vzhľadom na jeho systematické zaradenie a použité\nslovné spojenia... „môže predávajúci...“, „... kupujúci sa zároveň zaviaže...“ vykladá so\nzáverom, že išlo o dojednanie pre prípad udalosti, ktorá môže nastať, resp. len nastane, a to\n12\n\nv závislosti od prejavenej vôle dotknutých subjektov. V konaní bolo listinnými dôkazmi\npreukázané, že síce došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy medzi žalobcom a odberateľom, na\nzáklade ktorej žalobca plnil, čo potvrdil sám žalobca v podanom odvolaní, keď uviedol, že\nkúpna zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom a odberateľom. V prvostupňovom konaní\nvšak nebola dokázaná existencia jednostranného právneho úkonu žalovaného (kupujúceho),\nv rámci ktorého by bolo obsiahnuté vyhlásenie, že uspokojí žalobcu (predávajúceho), ak\ndlžník (odberateľ) voči nemu nesplní určitý záväzok, t. j. ručiteľské vyhlásenie\ns náležitosťami vyplývajúcimi z ust. § 303 Obchodného zákonníka, a tým nebol preukázaný\nvznik povinnosti žalovaného plniť za odberateľa tak, ako žalobca uviedol v podanej žalobe,\nako i v odvolaní s odkazom na dojednanie v ust. bodu 3.3. zmluvy. Preto, pokiaľ okresný súd\nžalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, jeho postup bol vecne správny.»\nZ citovanej časti napadnutého rozsudku krajského súdu (... išlo o dojednanie\npre prípad udalosti, ktorá môže nastať, resp. len nastane, a to v závislosti od prejavenej\nvôle dotknutých subjektov, pozn.) vyplýva, že tento sa (ne)existenciou zmluvnej povinnosti\nvyplývajúcej pre žalovaného priamo zo zmluvy o vzájomnej spolupráci (čl. III bod 3.3,\npozn.) zaoberal a v zhode s okresným súdom dospel k záveru o absencii prejavu vôle\nžalovaného zaplatiť platbu za odberateľa, ktorá ku vzniku takejto povinnosti bola\nnevyhnutná. Krajský súd teda v zhode s okresným súdom nedospeli k záveru o existencii\npovinnosti žalovaného vykonať platbu za odberateľa priamo zo zmluvy o vzájomnej\nspolupráci bez osobitne prejavnej vôle tak urobiť.\nZásada iura novit curia, na ktorú sa sťažovateľka opakovane v sťažnosti\n(aj s poukazom na rozhodnutia ústavného súdu PL. ÚS 43/95, I. ÚS 13/00), ako aj\nv odvolaní proti rozsudku okresného súdu z 24. apríla 2013 odvoláva, predstavuje povinnosť\nvšeobecného súdu poskytnúť právnu kvalifikáciu skutkového stavu veci tak, ako ho označil\núčastník konania a ako vyplýva z vykonaných dôkazov (ide teda o subsumpciu zisteného\nskutkového stavu pod hypotézu príslušnej právnej normy) bez ohľadu na právne posúdenie\nposkytnuté účastníkom konania. Po subsumpcii skutkového stavu pod hypotézu právnej\nnormy dochádza k interpretácii a následnej aplikácii príslušných právnych noriem, pri ktorej\n13\n\nvšeobecný súd uvedie, akým spôsobom skutkový stav právne posúdil, ktorú právnu normu\nna daný stav aplikoval a ako ju v okolnostiach prípadu interpretoval.\nPovinnosť vykonania právnej kvalifikácie sa teda podľa už uvedeného vzťahuje\nna skutkové zistenia všeobecného súdu (teda na skutočnosti označené účastníkom konania\na skutkový stav tak, ako ho ustálil všeobecný súd na základe vykonaných dôkazov).\nZa okolností, keď skutkovým základom sťažovateľkou (žalobkyňou, pozn.)\nuplatňovaného nároku bolo porušenie povinnosti žalovaného priamo zo zmluvy o vzájomnej\nspolupráci („spôsobil tak sťažovateľke škodu, ktorú jej však spôsobil nie len tým, že sa\nnezaviazal vykonať platbu za svojho odberateľa, ale prakticky až tým, že platbu skutočne\nnevykonal“, citované zo sťažnosti, pozn.), ktoré (priame porušenie zmluvy o vzájomnej\nspolupráci) nebolo v konaní pred okresným súdom preukázané a krajský súd sa s týmto\nzáverom okresného súdu stotožnil, nemožno podľa názoru ústavného súdu uvažovať\no povinnosti všeobecných súdov posúdiť sťažovateľkou uplatnený nárok podľa právnych\npredpisov upravujúcich „náhradu škody“.\nPokiaľ sťažovateľka poukazuje na závery obsiahnuté v rozhodnutí Krajského súdu\nv Košiciach sp. zn. 2 Cob 156/2013 z 29. januára 2014 a tvrdí, že v namietanom prípade ide\no obdobnú situáciu, „kde nárok na zaplatenie istiny sa opiera o nerealizovanie povinnosti\nkupujúceho vykonať platbu za svojho odberateľa ako o rozhodnú skutočnosť“, ústavný súd\ns týmto názorom nesúhlasí. V označenom rozhodnutí Krajský súd v Košiciach ako odvolací\nsúd vychádzal zo žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie ceny za vykonanú opravu\nkomunikácie, pričom v konaní nebolo sporné, že práce vykonané boli, a ani skutočnosť, že\nsa tak stalo bez uzavretia zmluvy, teda zistené skutkové okolnosti, ku ktorým dospel\nvšeobecný súd, umožňovali uplatnený nárok posúdiť podľa právnej úpravy týkajúcej sa\nbezdôvodného obohatenia, čo však v zmysle už uvedeného nebol prípad sťažovateľky.\nÚstavný súd považuje s prihliadnutím na ďalšiu citovanú časť napadnutého rozsudku\nkrajského súdu za ústavne udržateľný aj jeho názor, podľa ktorého sťažovateľkou\n14\n\npožadované iné právne posúdenie ňou uplatňovaného nároku si nevyhnutne vyžaduje\nkvalitatívne odlišné skutkové okolnosti (plnenie bez právneho dôvodu pri bezdôvodnom\nobohatení, a nie plnenie na základe zmluvy o vzájomnej spolupráci, pozn.), ktoré by – ak by\nich sťažovateľka všeobecnému súdu aj predložila – predstavovali zmenu žaloby.\nKrajský súd v napadnutom rozsudku k uvedeným skutočnostiam predovšetkým\nuviedol:\n«... pre vyhodnotenie odvolacích dôvodov žalobcu bol určujúci skutkový stav, ktorý\nbol zistený súdom prvého stupňa a ktorým bol krajský súd viazaný v zmysle ust. § 213 ods. 1\nO. s. p. za stavu, keď nebola preukázaná žiadna z výnimiek uvedených v odsekoch 2 až 7 ust.\n§ 213 ods. 1 O. s. p.\nĎalšou podstatnou skutočnosťou, z ktorej bol povinný krajský súd vychádzať, bolo\nvymedzenie žalobného nároku žalobcom v zmysle poskytnutých tvrdení, obsiahnutých\nv písomne podanej žalobe zo dňa 8. novembra 2012 (č. l. 79 ods. 1 O. s. p.), keď žalobca\ntvrdil uzavretie zmluvy o spolupráci so žalovaným a v rámci tejto realizovanie skúšobnej\ndodávky jedného kontajnera NPK senegalskému odberateľovi, určenému žalovaným,\nvyexpedovanie tohto tovaru, jeho prevzatie odberateľom dňa 18. 12. 2008 s tým, že v zmysle\nbodu 3.3. zmluvy o vzájomnej spolupráci bol žalovaný povinný vykonať platbu za svojho\nodberateľa. Nepochybne žalobca tvrdil zmluvný nárok, ktorý bol posudzovaný v konaní pred\nsúdom prvého stupňa. Takto skutkovo vymedzeným nárokom bol viazaný nielen okresný\nsúd, ale z titulu vyvolaného odvolacieho konania aj krajský súd.\nVo vzťahu k námietke uvedenej v odvolaní, že okresný súd nemal byť viazaný len\nžalobcom vymedzeným právnym dôvodom uplatneného nároku, mal sa zaoberať i otázkou\ninej právnej kvalifikácie, a to posúdenia, či žalobcovi nevzniklo právo na zaplatenie kúpnej\nceny, právo na plnenie od ručiteľa, právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, právo\nna náhradu škody, teda, vzhľadom na zásadu iura novit curia nie je možné uprieť, aby súd\nv spojení so skutkovými zisteniami urobil odlišné právo zodpovedajúce hodnotenie žalobou\nuplatneného plnenia, sa uvádza, že táto nemohla byť zhodnocovaná odvolacím súdom ako\nrelevantná, žalobca v konaní pred súdom prvého stupňa tvrdil zmluvný vzťah so žalovaným,\n\n15\n\na tým zmluvný základ uplatneného žalobného nároku, vychádzajúci z čl. 3.3. zmluvy\no spolupráci.\nPodľa ust. § 153 ods. 2 O. s. p. vyplýva, že súd môže prekročiť návrhy účastníkov\na prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu\nalebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.\nNapadnutým rozhodnutím bolo rozhodované postupom prvostupňového súdu, ktorý\nje v súlade s ust. § 153 O. s. p. Postup súdu, ktorý je v súlade so zákonom, nemôže byť\nposudzovaný ako postup súdu, ktorým bola odňatá možnosť účastníkovi konania pred\nsúdom. Dodáva odvolací súd, že neposúdenie návrhu v odvolacom konaní na základe iného\nprávneho titulu, ako sa žalobca v návrhu na začatie konania domáha, nie je pochybením\nzisteného skutkového stavu. Ustanovením § 205a ods. 1 O. s. p. sú jednoznačne dané\nskutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa odvolacím\ndôvodom. Povinnosť prekvalifikovať návrh na začatie konania v odvolacom konaní\nnevyplýva zo žiadneho právneho ustanovenia, a preto tvrdenie odvolateľa, že ak\nprvostupňový súd neposúdil jeho nárok vyplývajúci z návrhu na začatie konania ako právo\nna bezdôvodné obohatenie, resp. nárok na náhradu škody, teda na základe iného právneho\nustanovenia, než na akom bol v návrhu na začatie konania a v konaní uplatnený a súdom\nposudzovaný, nie je postupom, ktorý by mu bola ako účastníkovi konania odňatá možnosť\nkonať pred súdom a ani nie je takým postupom, ktorý by prvostupňový súd porušil\nustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, resp. nepostupoval so zásadou iura novit\ncuria.\nKrajský súd dodáva, že námietka žalobcu uplatnená až v odvolaní o bezdôvodnom\nobohatení, ktoré malo vzniknúť na strane žalovaného, vychádza z kvalitatívne odlišných\nskutkových, ako aj právnych tvrdení, než je to pri tvrdenom zmluvnom vzťahu medzi\nžalobcom a žalovaným, a to z titulu tvrdeného vzťahu kúpnej zmluvy, alternatívne\nručiteľského vyhlásenia. Predsa, bezdôvodné obohatenie vychádza zo stavu, že malo byť\nposkytnuté žalovanému plnenie bez právneho dôvodu, t. j. bez riadne uzavretej zmluvy, čo\nvšak žalobca v súdnom konaní, prebiehajúcom pred okresným súdom netvrdil, ale tvrdil\nuzavretie zmluvy medzi žalobcom a žalovaným, t. j. základ žalobou uplatneného nároku,\nresp. tvrdil ručiteľské vyhlásenie žalovaného... V tejto súvislosti, v podstate pri takto\n16\n\npoužitom tvrdení žalobcu až v podanom odvolaní, ide o zmenu žaloby, ktorú však žalobca\nneuskutočnil. K uvedenému záveru krajského súdu sa poukazuje na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR zo dňa 31. júla 2008, sp. zn. 1 M Obdo V 19/2007, podľa ktorého... „za zmenu\nžaloby treba považovať aj procesný úkon, ktorým žalobca, hoci požaduje rovnaké plnenie,\ntak následne činí na základe iných skutkových okolností, než tých, ktoré uviedol v žalobe“.\nV súvislosti s tvrdenou povinnosťou súdu prekvalifikovať návrh, poukazuje odvolací súd\nna uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Obdo 3/2013 zo dňa 24. októbra 2013.»\nNa základe citovaných častí napadnutého rozsudku krajského súdu ústavný súd\nzastáva názor, že krajský súd ústavne konformným spôsobom odôvodnil svoje závery.\nZa daných okolností sťažovateľkou v sťažnosti uplatnené námietky nie sú podľa názoru\nústavného súdu spôsobilé spochybniť ústavnú akceptovateľnosť právnych záverov krajského\nsúdu vyjadrených v napadnutom rozsudku.\nVychádzajúc z uvedených skutočností, podľa ústavného súdu napadnutý rozsudok\nkrajského súdu nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny, a preto\nkrajský súd v posudzovanom prípade nemohol porušiť sťažovateľkou označené práva podľa\nústavy a dohovoru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť v časti\nnamietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu odmietol z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 v spojení s čl. 14\ndohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu\nSťažovateľka namieta aj porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s porušením príkazu nediskriminácie\n(resp. zákazu odlišného zaobchádzania), ktorý je vyjadrený tak v čl. 12 ods. 1 ústavy, ako aj\n\n17\n\nv čl. 14 dohovoru, z dôvodu, že všeobecný súd nerozhodol podľa relevantnej právnej normy\n– ustanoveniach o náhrade škody, či bezdôvodnom obohatení.\nKeďže sťažovateľka namietala porušenie čl. 12 ods. 1 ústavy a čl. 14 dohovoru\nv spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie ústavný\nsúd nezistil (pozri časť II.1 tohto uznesenia), nemohlo v nadväznosti na nich dôjsť ani\nk porušeniu čl. 12 ods. 1 ústavy a čl. 14 dohovoru, preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľky\naj v tejto časti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pri jej predbežnom prorokovaní\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo bez právneho dôvodu\nzaoberať sa ďalšími návhrmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. apríla 2015\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "zmluva-neschopnosť dodržať zmluvný záväzok", "návrh-zjavne neopodstatnený", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:a0c6c40c-161e-46f1-99be-ab7eaac2e031", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 210/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 210/06 z 14. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-14", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0c6c40c-161e-46f1-99be-ab7eaac2e031"}, {"guid": "ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:be4c7e27-32ad-4187-8696-2f8bf5efc02a"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 43/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 43/95 z 10. 9. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-09-10", "citacie_n": 572, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fe561f30-034c-46d4-8149-95c7f9013d50"}, {"guid": "617f0f9e-be71-473f-a5cd-9ff481914462:73fe758e-900c-498c-8c0b-3f8d6df81858", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5312212047.1", "spisova_znacka": "13Cob/284/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/284/2013 z 8. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-04-08", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5312212047.1"}, {"guid": "29ed01c6-f05f-4c7e-bbbf-ac5ec0947bd8:416b9c73-25b5-4f86-b44e-edc80354754d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7211203717.2", "spisova_znacka": "2Cob/156/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Cob/156/2013 z 28. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7211203717.2"}, {"guid": "998df896-93fb-4a55-818e-a07afd49e93a:f39c082d-c072-4581-a159-124a3f64131b", "ecli": null, "spisova_znacka": "16Cb/24/2012", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Poprad sp. zn. 16Cb/24/2012 z 7. 2. 2012", "sud": "Okresný súd Poprad", "datum_vydania": "2012-02-07", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/998df896-93fb-4a55-818e-a07afd49e93a:f39c082d-c072-4581-a159-124a3f64131b"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:247239c9-834f-4b00-b74a-7a65b6d33d77", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:3.US.39.2024.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 39/2024", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 39/2024 z 16. 5. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-05-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:3.US.39.2024.2"}, {"guid": "7daae022-2c08-4ada-b620-79495459ff15:9898e358-07e7-4913-a89c-10f435681a88", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2025:6123434562.1", "spisova_znacka": "17CoCsp/48/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoCsp/48/2024 z 23. 4. 2025", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2025-04-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2025:6123434562.1"}, {"guid": "243c07b5-1f1a-4e46-a6e5-74e2feb9d78a:5ca53160-97bc-491e-996b-6bd1dba83928", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2025:4124200943.1", "spisova_znacka": "8Co/70/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 8Co/70/2024 z 23. 1. 2025", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2025-01-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2025:4124200943.1"}, {"guid": "d592a1eb-5c21-4f4c-a378-3e1caece1c82:e0dfbf97-78f2-4f9c-afdf-3fcb0e265de2", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4117204545.2", "spisova_znacka": "5Co/272/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/272/2018 z 29. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4117204545.2"}, {"guid": "d592a1eb-5c21-4f4c-a378-3e1caece1c82:c00ef0b3-907c-485f-b0ee-653ee0430e11", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4117204545.2", "spisova_znacka": "5Co/272/2018", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/272/2018 z 29. 10. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-10-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4117204545.2"}, {"guid": "4fda13a4-2851-45a9-92df-eafc1bf3b5d2:348181cc-58c7-4499-8ff5-bea088439b7e", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4115236544.1", "spisova_znacka": "5Co/194/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/194/2018 z 25. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4115236544.1"}, {"guid": "4fda13a4-2851-45a9-92df-eafc1bf3b5d2:82c14c46-e9a3-480e-8700-fc05f708496f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2019:4115236544.1", "spisova_znacka": "5Co/194/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 5Co/194/2018 z 25. 6. 2019", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2019-06-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2019:4115236544.1"}, {"guid": "2f0d6ec0-ce1e-4f8f-b668-e79cb1e7b534:12f5f9a7-3f09-40a5-8027-ad161b731860", "ecli": "ECLI:SK:OSNR:2024:4124200943.4", "spisova_znacka": "19C/6/2024", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 19C/6/2024 z 10. 7. 2024", "sud": "Okresný súd Nitra", "datum_vydania": "2024-07-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSNR:2024:4124200943.4"}]}