{"guid": "ussr:8c71aedf-9c6a-43a1-bd45-28670f226f01", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.272.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 272/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 272/2015 z 23. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 23. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 272/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.272.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-04-23", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8c71aedf-9c6a-43a1-bd45-28670f226f01", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.272.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.272.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.272.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 272/2015­9\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. apríla 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátkou Mgr. Andreou Legényovou, Advokátska\nkancelária, Komenského 3, Veľký Krtíš, vo veci namietaného porušenia základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici\nv konaní vedenom pod sp. zn. 12 CoP 10/2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. októbra 2014\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie\n\nsvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len\n\n„krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 12 Co 10/2013, podľa zistenia ústavného súdu\nsprávne má byť sp. zn. 12 CoP 10/2014 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti vyplynulo najmä, že:\n«Sťažovateľka svojim podaním namieta porušenie svojho základného práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 a práva na prejednanie jej\nzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod\nsp.zn.12Co/10/2014 (správne má byť sp. zn. 12 CoP 10/2014, pozn.). V uvedenom konaní\nzákonný sudca porušiteľa v období od prijatia odvolacieho spisu z Okresného súdu\nvo Veľkom Krtíši a to dňa 12.2.2014 vo veci nekonal a nerozhodol a to napriek tomu, že sa\njedná o vec týkajúcu sa starostlivosti o mal. dieťa. Na takéto prerušenie konania pritom\nobjektívne neexistovali žiadne dôvody v zmysle § 107 ods. 1 a nasl. O.s.p.\nPodľa názoru sťažovateľky doterajší postup súdov vo veci, v ktorej sa rieši\nstarostlivosť o mal. dieťa si vyžadujúca mimoriadnu pozornosť zo strany súdov a mala by\nbyť uprednostnená, vykazuje zbytočné prieťahy v konaní, a teda porušenie jej základného\npráva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV danom prípade je nutné pre posúdenie nečinnosti súdov prihliadať i na jedno\nz najdôležitejších kritérií a to samotný predmet návrhu na začatie konania. S poukazom\nna vyššie uvedené sťažovateľka sa svojím návrhom domáha úpravy práv a povinností\nk maloletému dieťaťu (konanie vedené Okresným súdom Veľký Krtíš 9P100/2013),\ndo dnešného dňa právna neistota sťažovateľky a jej maloletého dieťaťa nie je odstránená,\nkeďže Krajský súd v B. Bystrici stále nerozhodol vo veci.\nSťažovateľka zdôrazňuje, že vo veciach, v ktorých sa koná o výživné, resp. sa vymáha\nvýživné pre maloleté dieťa, ide o existenčné veci, o agendu starostlivosti súdu o maloletých,\nkde sa predpokladá osobitná pozornosť efektívnym a rýchlym postupom súdu. Tomu\nnezodpovedá postup krajského súdu, ktorý za 7 mesiacov nebol schopný vo veci rozhodnúť.\nV zmysle ustanovenia § 176 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku ak zákon\nneustanovuje inak, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozhodne súd bez zbytočného\nodkladu, najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa začatia konania. Konanie možno predĺžiť,\n2\n\nlen ak z vážnych dôvodov a z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy. Súd začne\nvykonávať úkony na vykonanie dôkazov bezodkladne po začatí konania.\nSťažovateľka zároveň poukazuje na čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa: „záujem\ndieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už\nuskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi,\nsprávnymi alebo zákonodarnými orgánmi“.\nBerúc do úvahy vyššie uvedené sťažovateľka nevidí žiadny vážny dôvod\nani objektívnu príčinu na to, aby súd v predmetnej veci nerozhodol v zmysle vyššie uvedenej\n6­mesačnej lehoty. Doterajšia dĺžka konania nemôže byť akceptovaná i z toho dôvodu, že\nvo veci, v ktorej sa namietajú prieťahy, sa rieši existenčná otázka pre sťažovateľku a jej\nmaloleté dieťa.\nRýchlosť, účinnosť a výsledok (odstránenie právnej neistoty účastníka) každého\nsúdneho konania sú podmienené (subjektívne i objektívne) charakterom, ako aj právnou\na faktickou zložitosťou prejednávanej veci, ďalej správaním účastníka súdneho konania, ako\naj činnosťou súdu. Preto je základnou povinnosťou súdu a sudcu zabezpečiť taký procesný\npostup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa\núčastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nPokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, podľa sťažovateľky nejde o konanie,\nktoré je právne zložité. Hmotnoprávna a procesná úprava postupu súdu vo veciach\nstarostlivosti súdu o maloletých je obsiahnutá v zákone č. 94/1963 Zb. o rodine v znení\nneskorších predpisov a v Občianskom súdnom poriadku. Výklad a používanie týchto\nzákonov sú stabilizované v rozsiahlej judikatúre vyšších súdov. V danej veci nejde o otázku\nosobitného právneho významu, ktorá by mala byť v tomto konaní riešená bez jej predošlého\nriešenia v stabilizovanej judikatúre. Z hľadiska povahy veci ide pritom a takú vec, ktorá si\nvyžaduje mimoriadnu pozornosť, aj pokiaľ ide o rýchlosť konania. Správanie sťažovateľky\nako účastníčky konania v procesnom postavení navrhovateľky neprispelo k namietaným\nzbytočným prieťahom a ani k doterajšej dĺžke súdneho konania.\nVzhľadom na vyššie uvedené, celkovú dĺžku konania pred krajským súdom do dňa\npodania sťažnosti ústavnému súdu, jeho priebeh doteraz dosiahnuté výsledky nie je možné\npovažovať za dôsledok vyvolaný právnou alebo faktickou zložitosťou veci.\n3\n\nSťažovateľka má naliehavý záujem na tom, aby bolo vo veci čo najskôr rozhodnuté,\nkeďže uvedená neistota, v ktorej sa nečinnosťou súdov ocitá pre ňu a jej mal. dieťa znamená\nv konečnom dôsledku prežívanie z dňa na deň, čo sa týka materiálneho dopadu a nebyť jej\nrodiny, nebola by schopná sa o potreby mal. dieťaťa postarať.\nBerúc do úvahy všetko uvedené má sťažovateľka jednoznačne za to, že v tomto\nprípade došlo k porušeniu jej základných práv a ľudských slobôd, kedy nečinnosť súdu, t. j.\njeho liknavý postup v konaní, má veľmi ťaživé následky pre zabezpečenie základných\nživotných potrieb detí, uvedené sa prieči cieľom, ktoré sú kladené súdom v rámci ich\nstarostlivosti o maloletých.\nPodľa sťažovateľky odvolací súd konal s bezdôvodnými prieťahmi, nakoľko od\nprevzatia odvolacieho spisu z Okresného súdu vo Veľkom Krtíši uplynulo viac ako 7\nmesiacov a ku dňu zaslania tejto sťažnosti sťažovateľka stále nemá k dispozícii právoplatný\nrozsudok, na základe ktorého by jej bolo priznané výživné pre mal. dieťa.\nNapriek tomu, že sa rýchlosť konania posudzuje v každej veci individuálne na\nzáklade rozsahu dokazovania a zložitosti prípadu, sťažovateľka považuje prejednávanú vec\nza menej zložitú a natoľko náročnú, aby vyžadovala takú neprimeranú dĺžku konania.\nDňa 25.8.2014 sťažovateľ podal sťažnosť na Krajský súd v B. Bystrici na bezdôvodné\nprieťahy vo veci. Sťažnosť riešil predseda Krajského súdu v B. Bystrici dňa 25.8.2014 listom\npod č. Spr 1651/14, ktorým skonštatoval, že sťažnosť je dôvodná a že bolo v predmetnej veci\nporušené právo účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.\nPodľa sťažovateľa je právo na tzv. bezprieťahové konanie základným ľudským právom\nktorého cieľom je odstránenie právnej neistoty konania pre účastníkov sporu. Sťažovateľovi\nje jasné, že rýchlosť konania sa v každom prípade posudzuje individuálne na základe\nzložitosti veci z hľadiska skutkového ako aj právneho, ako aj súčinnosti navrhovateľa a\npostupu súdu, má však za to, že v jeho prípade poskytol súdu dostatočnú súčinnosť ako aj\nto, že sa podľa sťažovateľa nejedná o tak zložitý a z hľadiska práva náročný prípad, že by\nsudca vyžadoval z časového zvýšenú prípravu. Sťažovateľ má za to, že v jeho prípade nebola\nprimeraná lehota zo strany súdu rešpektovaná, nakoľko súd dlhšiu dobu nekonal. (...)\nVzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľka žiada, aby ústavný súd jej sťažnosti\nvyhovel a vo veci vydal tento nález:\n4\n\nKrajský súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 12Co 100/2013 (správne\nmá byť sp. zn. 12 CoP 10/2014, pozn.) porušili právo sťažovateľa\n\n, aby sa jej\n\nvec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručených v\nl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jeho právo na prerokovanie veci\nv primeranej lehote zaručené v\nl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nSťažovateľke\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške\n\n3.000 Eur, ktoré je Krajský súd v Banskej Bystrici povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacov\nod doručenia tohto nálezu.»\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\n5\n\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na\nprerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nO zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom\nprerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný\nsúd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez\nnajmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).\nSťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 CoP 10/2014.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.\nÚstavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“\ngarantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva\nk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto\nv obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).\nÚstavný súd zo samotnej sťažnosti, z priložených príloh a z internetovej stránky\nkrajského súdu zistil, že predmetná vec bola krajskému súdu predložená, aby rozhodol\n6\n\no opravnom prostriedku sťažovateľky, dňa 12. februára 2014. Po naštudovaní veci bol\nnariadený termín verejného vyhlásenia rozhodnutia na 17. september 2014. Sťažovateľka\npodala sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní 27. augusta 2014. Krajský súd rozhodol\no odvolaní 17. septembra 2014 rozsudkom sp. zn. 12 CoP 10/2014.\nV daných súvislostiach ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr.\nI. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom\nkonaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez\nzbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem „zbytočné prieťahy“\nobsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať\npredovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup\ndotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné\nkvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).\nÚstavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá\nnečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať\nporušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48\nods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).\nZo samotnej sťažnosti a z jej príloh je možné zistiť, že postup krajského súdu\nv konaní vedenom pod sp. zn. 12 CoP 10/2014 sa zjavne nevyznačuje takými významnými\nprieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2\nústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nZ obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka krátko pred\npodaním sťažnosti ústavnému súdu využila možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) a 27. augusta 2014 podala sťažnosť na prieťahy\nv konaní adresovanú predsedovi krajského súdu. Do uvedeného dátumu nepreukázala, že by\nsi práva, ktorých porušenie namieta pred ústavným súdom, chránila iným spôsobom.\n\n7\n\nÚstavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala\nsťažovateľka právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch, sa\nv okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mala\nsťažovateľka k dispozícii a úspešne ho aj využila ešte pred podaním sťažnosti ústavnému\nsúdu. Po vybavení sťažnosti podpredsedom krajského súdu 5. septembra 2014, ktorý uznal\ndôvodnosť sťažnosti, krajský súd už mal nariadené vo veci pojednávanie, teda už vykonal\núkon smerujúci k rozhodnutiu veci, 17. septembra 2014 aj v skutočnosti bol vo veci\nvyhlásený rozsudok a tým bola odstránená právna neistota sťažovateľky v danej veci.\nSkutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,\nnemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127\nústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej\njudikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie\nopatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho\nnečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08).\nS ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou\nčinnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup krajského súdu\nv napadnutom konaní po prípadnom prijatí návrhu (sťažnosti) na ďalšie konanie kvalifikovať\nako porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 23. apríla 2015\n\n8", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "návrh-zjavne neopodstatnený", "prieťahy v konaní", "konanie-rýchlosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cda0db64-d851-45ec-b5f5-56492a765207", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 59/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 59/08 z 14. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-14", "citacie_n": 112, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cda0db64-d851-45ec-b5f5-56492a765207"}, {"guid": "ussr:628a6f86-ce4a-4292-bfb5-c55ed94ae380", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 78/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:628a6f86-ce4a-4292-bfb5-c55ed94ae380"}, {"guid": "ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 225/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 225/05 z 19. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-19", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59564acc-a37a-47e5-bea6-7cd3503fdc48"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/02 z 20. 6. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-06-20", "citacie_n": 1380, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c658da23-2c53-42f3-83ce-9370549b9920"}, {"guid": "ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 57/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 57/01 z 31. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-31", "citacie_n": 2015, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eb3f8df5-6d05-4cdf-9be1-5cb6f0a50a6b"}, {"guid": "ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 42/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 42/01 z 25. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-25", "citacie_n": 1336, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9528bfe1-664f-4f50-a794-084ac4742ee6"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/01 z 12. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-12", "citacie_n": 1543, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:adfea628-0617-41d3-88b4-0c03325341b4"}, {"guid": "ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 63/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 63/00 z 12. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-12", "citacie_n": 1397, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:317e1ecc-2bc5-4088-a635-969c2b594b72"}, {"guid": "d7b54210-f0ce-460e-82a1-cad9c46355c8:5f9b0d7c-d5f3-4335-b931-631ca1ee70d0", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6213206238.1", "spisova_znacka": "12CoP/10/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12CoP/10/2014 z 16. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-09-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6213206238.1"}, {"guid": "e6b22846-39c1-44fe-b71f-01c7c7c9f598:bdda3afb-cf64-4e2a-be41-d903fd539a32", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8110226493.1", "spisova_znacka": "12Co/100/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/100/2013 z 27. 1. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-01-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8110226493.1"}, {"guid": "15d255aa-fca7-425a-b5ba-8cc06417a923:fb46e8a3-b2b0-4a5a-a8fa-ff15427b76a4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8112213425.1", "spisova_znacka": "12Co/10/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 12Co/10/2013 z 14. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-10-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8112213425.1"}], "citovane_v": []}