{"guid": "ussr:1f776de8-5cdc-487d-b0c8-522abb925226", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.277.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 277/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 277/2015 z 12. 8. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. augusta 2015, sp. zn. II. ÚS 277/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.277.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-08-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/1f776de8-5cdc-487d-b0c8-522abb925226", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.277.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.277.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.277.2015.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 277/2015­31\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. augusta 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu\nLajosa Mészárosa (sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť\n\n,\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Martinom Polákom, Advokátska kancelária, Moyzesova 38,\nKošice, pre namietané porušenie čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Špecializovaného\ntrestného súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.\nTp 5/2014 a jeho uznesením z 24. februára 2015 a takto\nrozhodol:\n1. Špecializovaný trestný súd, pracovisko Banská Bystrica v konaní vedenom pod\nsp. zn. Tp 5/2014\n\np o r u š i l právo\n\nna urýchlené rozhodnutie o jeho\n\nžiadosti o prepustenie z väzby podľa čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5\nods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\n2.\n\npriznáva\n\núhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov), ktorú j e\nŠpecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica p o v i n n ý vyplatiť na\núčet advokáta JUDr. Martina Poláka, Advokátska kancelária, Moyzesova 38, Košice,\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Sťažnosti\n\nvo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nUznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 277/2015­11 z 23. apríla 2015 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Špecializovaného trestného súdu\nPezinok, pracovisko Banská Bystrica (ďalej len „špecializovaný súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. Tp 5/2014 a jeho uznesením z 24. februára 2015.\nPodľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ v podaní z 15. júla 2015\na špecializovaný súd vo vyjadrení z 26. mája 2015 vyslovili súhlas, aby sa upustilo od\nústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných dôkazov a vyjadrení\nnachádzajúcich sa v jeho spise.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je stíhaný za obzvlášť závažný zločin legalizácie\npríjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a) a ods. 4 písm. a) a c) Trestného\nzákona. Po reorganizačnej zmene a po vzniku Národnej kriminálnej agentúry (ďalej len\n„agentúra“) bol trestný spis delimitovaný na expozitúru Východ agentúry.\nUznesením sudcu pre prípravné konanie špecializovaného súdu sp. zn. Tp 42/2012\nz 22. mája 2012 bol sťažovateľ vzatý do väzby. Ďalším uznesením toho istého súdu\nz 10. decembra 2012 pod rovnakou spisovou značkou väzba nebola predĺžená a sťažovateľ\nbol prepustený z väzby.\n\n2\n\nUznesením sudcu pre prípravné konanie špecializovaného súdu sp. zn. Tp 5/2014\nz 31. januára 2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 5 Tost 5/2014 z 13. februára 2014 bol sťažovateľ opätovne vzatý do\nväzby, ktorá začala plynúť 29. januára 2014.\nSťažovateľ prostredníctvom obhajcu žiadosťou z 22. decembra 2014 odovzdanou na\npoštovú prepravu 29. decembra 2014 a doručenou Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálny prokurátor“) požiadal o prepustenie\nz väzby, namietajúc, že v jeho trestnej veci sa nepostupuje s náležitou starostlivosťou\na urýchlením.\nŠpeciálny prokurátor so žiadosťou sťažovateľa o prepustenie z väzby nesúhlasil\na žiadosť postúpil Okresnému súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“). Žiadosť bola\nokresnému súdu doručená 9. januára 2015. Podľa názoru špeciálneho prokurátora súdom\npríslušným o žiadosti rozhodnúť bol okresný súd.\nOkresný súd po preštudovaní spisového materiálu a po telefonickom rozhovore\nso sudcom pre prípravné konanie špecializovaného súdu zaslal žiadosť spolu so spisovým\nmateriálom špecializovanému súdu. Tento 29. januára 2015 vec vrátil okresnému súdu\ns tým, že po preskúmaní žiadosti a spisu dospel k záveru, že v aktuálnom štádiu trestného\nkonania už nie je vecne príslušný. Na to sudca okresného súdu nariadil výsluch sťažovateľa\nna 4. február 2015. Pre neúčasť špeciálneho prokurátora bol výsluch preložený na 6. február\n2015.\nUznesením okresného súdu sp. zn. 0 Tp 1000/2015 zo 6. februára 2015 bola žiadosť\nsťažovateľa o prepustenie z väzby zamietnutá. Následným uznesením Krajského súdu\nv Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 7 Tpo 5/2015 z 12. februára 2015 bolo\nuznesenie okresného súdu zrušené v celom rozsahu. Podľa názoru krajského súdu o žiadosti\nsťažovateľa nerozhodol zákonný sudca. Okresný súd nepostupoval v súlade so zákonom,\nlebo pokiaľ namietal svoju príslušnosť, mal o tom rozhodnúť uznesením. Rovnako\n\n3\n\nnepostupoval správne špecializovaný súd, keď iba prípisom z 23. januára 2015 vrátil žiadosť\nsťažovateľa späť okresnému súdu bez toho, aby o svojej nepríslušnosti zákonným spôsobom\nrozhodol. Pokiaľ totiž okresný súd a špecializovaný súd neuznávali svoju príslušnosť, mali o\ntom rozhodnúť uznesením a vec predložiť najvyššiemu súdu na rozhodnutie o\nkompetenčnom konflikte v zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 Trestného poriadku.\nUznesením okresného súdu z 13. februára 2015 bola žiadosť sťažovateľa\no prepustenie z väzby postúpená špecializovanému súdu ako súdu vecne príslušnému.\nNapokon uznesením špecializovaného súdu sp. zn. Tp 5/2014 z 24. februára 2015\nbola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietnutá, pričom sa zároveň rozhodlo\no predĺžení jeho väzby do 29. júna 2015.\nPodľa názoru sťažovateľa tak postupom okresného súdu, ako aj špecializovaného\nsúdu došlo k porušeniu označených práv. Všeobecné súdy sú totiž povinné rozhodovať\no žiadosti obvineného o prepustenie z väzby bez meškania. Od doručenia žiadosti\no prepustenie z väzby špeciálnemu prokurátorovi (30. decembra 2014) až po rozhodnutie\nšpecializovaného súdu (24. februára 2015) uplynulo 56 dní. Ide o neúmerne dlhé trvanie\nrozhodovania o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby.\nSťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2, ods. 5\nÚstavy SR a základné právo na slobodu a bezpečnosť zaručené v článku 5 ods. 4 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Špecializovaného trestného súdu,\npracovisko Banská Bystrica sp. zn. Tp 5/2014 zo dňa 24.02.2015 porušené bolo.\n2. Uznesenie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica sp. zn.\nTp 5/2014 zo dňa 24.02.2015 sa zrušuje a vec sa Špecializovanému trestnému súdu,\npracovisko Banská Bystrica vracia na ďalšie konanie.\n\n4\n\n3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 296,44 Eur,\nktorú je Špecializovaný trestný súd Pezinok, pracovisko Banská Bystrica povinný vyplatiť\nna účet advokáta JUDr. Martina Poláka, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“\nZ vyjadrenia podpredsedníčky špecializovaného súdu sp. zn. Spr 135/2015 z 26. mája\n2015 doručeného ústavnému súdu 29. mája 2015 vyplýva, že odkazuje na písomné\nvyjadrenie zákonného sudcu, ktoré v prílohe pripája.\nZ vyjadrenia zákonného sudcu z 25. mája 2015 vyplýva, že nepovažuje sťažnostné\ntvrdenia za opodstatnené. Sťažovateľova žiadosť doručená špeciálnemu prokurátorovi\n30. decembra 2014 bola doručená okresnému súdu 9. januára 2015. Už z toho je zrejmé, že\nprvých 11 dní z namietanej lehoty 56 dní nemohol špecializovaný súd vôbec konať, lebo\no žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby ani nevedel. Okresný súd o žiadosti nerozhodol,\nale prípisom ju odstúpil špecializovanému súdu, ktorému bola žiadosť doručená 16. januára\n2015, teda po 16 dňoch od prijatia žiadosti sťažovateľa špeciálnym prokurátorom. Následne\nšpecializovaný súd rovnako prípisom z 23. januára 2015 odstúpil žiadosť späť okresnému\nsúdu. Okresný súd uznesením sp. zn. 0 Tp 1000/2015 zo 6. februára 2015 o žiadosti\nrozhodol. Následne krajský súd uznesením sp. zn. 7 To 5/2015 z 12. februára 2015 zrušil\nuznesenie okresného súdu, pričom v odôvodnení uznesenia okrem iného konštatoval, že\nokresný súd nepostupoval v súlade so zákonom, lebo pokiaľ namietal svoju príslušnosť, mal\no tom rozhodnúť uznesením. Treba zdôrazniť, že až po uznesení krajského súdu (teda až na\n44. deň po prijatí žiadosti sťažovateľa) sa stal špecializovaný súd zákonným súdom. O\nžiadosti sťažovateľa mohol reálne konať až po doručení spisu, k čomu došlo 17. februára\n2015. Dňa 18. februára 2015 bol určený termín výsluchu sťažovateľa na 24. február 2015. V\ntento deň bolo rozhodnuté tak o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, ako aj o návrhu\nšpeciálneho prokurátora na predĺženie lehoty trvania väzby. Uznesenie bolo vypracované v\nten istý deň, teda 24. februára 2015, a nasledujúci deň – 25. februára 2015 bola vec\npredložená na ďalšie konanie najvyššiemu súdu.\nNa základe uvedených skutočností je podľa názoru zákonného sudcu celkom zrejmé\na nepochybné, že špecializovaný súd sa stal vecne príslušným súdom zákonným spôsobom\naž 12. februára 2015 na základe uznesenia krajského súdu sp. zn. 7 To 5/2015 z 12. februára\n5\n\n2015 a reálne mohol konať o žiadosti sťažovateľa až po doručení žiadosti, k čomu došlo\n17. februára 2015, teda 49. deň po prijatí žiadosti sťažovateľa špeciálnym prokurátorom.\nPokiaľ sťažovateľ tvrdí, že uznesením špecializovaného súdu sp. zn. Tp 5/2014\nz 24. februára 2015 boli porušené jeho označené práva podľa ústavy a dohovoru tým, že\nšpecializovaný súd rozhodoval o jeho žiadosti o prepustenie z väzby 56 dní, tak takéto\ntvrdenie nie je pravdivé, je celkom zjavne nepodložené vo vzťahu k dĺžke rozhodovania\nšpecializovaného súdu, lebo od predloženia veci špecializovanému súdu zákonným\nspôsobom do vydania uznesenia uplynula v skutočnosti doba iba 8 dní.\nPokiaľ sťažovateľ vytýka špecializovanému súdu nesprávnosť postupu v tom, že iba\nprípisom vrátil žiadosť sťažovateľa okresnému súdu na ďalšie konanie, ani táto výčitka nie je\noprávnená. Okresný súd totiž nepostupoval zákonne, keď zákonným spôsobom nenamietal\nsvoju príslušnosť (ako na to poukazuje krajský súd), a preto sa spis „ocitol“\nna špecializovanom súde nezákonne, čím nebola založená jeho jurisdikcia na rozhodovanie.\nDôvodná je preto domnienka, že jurisdikcia špecializovaného súdu na zákonné\nrozhodovanie o vlastnej nepríslušnosti by bola založená len po zákonnom postupe, buď\npostúpením žiadosti sťažovateľa špeciálnym prokurátorom na špecializovaný súd, alebo by\nbola založená potom, ako by okresný súd právoplatným uznesením rozhodol o svojej vecnej\nnepríslušnosti.\nZ repliky právneho zástupcu sťažovateľa z 15. júla 2015 doručenej ústavnému súdu\n21. júla 2015 vyplýva, že stanovisko špecializovaného súdu treba považovať za nesprávnu\ninterpretáciu postupu konajúcich súdov kritizovanú aj krajským súdom.\nNemožno súhlasiť s názorom, podľa ktorého k určeniu vecnej príslušnosti\nšpecializovaného súdu došlo uznesením krajského súdu. Krajský súd totiž len konštatoval,\nže okresný súd nepostupoval v súlade so zákonom, lebo pokiaľ namietal svoju príslušnosť,\nmal o tom rozhodnúť uznesením. Rovnako podľa názoru krajského súdu nepostupoval\nsprávne ani špecializovaný súd, keď prípisom z 23. januára 2015 žiadosť sťažovateľa vrátil\nspäť okresnému súdu na rozhodnutie bez toho, aby o svojej nepríslušnosti zákonným\nspôsobom rozhodol. Ak totiž okresný súd a rovnako špecializovaný súd neuznávali svoju\n\n6\n\npríslušnosť, mali o tom rozhodnúť uznesením a vec predložiť najvyššiemu súdu na\nrozhodnutie o kompetenčnom konflikte v zmysle § 22 ods. 2 Trestného poriadku.\nV žiadnom prípade nemožno považovať okolnosti, ktoré vytkol krajský súd,\nza založenie vecnej príslušnosti špecializovaného súdu práve uznesením krajského súdu\nsp. zn. 7 Tpo 5/2015 z 12. februára 2015. Týmto uznesením nebola teda určená vecná\npríslušnosť špecializovaného súdu, napokon na takýto postup krajský súd nie je oprávnený\na ani príslušný. Práve naopak, krajský súd poukázal na jediný možný a zákonný postup,\nktorým sa dá tento kompetenčný spor rozhodnúť, a to predloženie veci najvyššiemu súdu\nna rozhodnutie o kompetenčnom konflikte.\nAko principiálna sa javí otázka, či za nerešpektovania zákonného postupu (§ 22\nods. 2 Trestného poriadku) možno vôbec teoreticky uvažovať o zákonne a ústavne súladnom\nrozhodnutí za situácie, keď špecializovaný súd vyvodil z uznesenia krajského súdu určenie\nsvojej vecnej príslušnosti a rozhodol o žiadosti sťažovateľa. Ak sa totiž špecializovaný súd\nnecítil byť vo veci príslušný, čo prvotne z jeho postupu aj vyplýva, ako je potom možné, že\npo zrušení uznesenia okresného súdu uznesením krajského súdu v podstate na základe\nidentických rozhodnutí špecializovaný súd rozhodne, a zároveň poukazuje na skutočnosť, že\njeho príslušnosť založilo zrušujúce uznesenie krajského súdu.\nV zásade nemožno v neprospech obvineného vyhodnotiť postup súdov, keď si tieto\nv podstate „pohadzujú“ žiadosť o prepustenie z väzby zjednodušením, že špecializovaný súd\nod určenia svojej vecnej príslušnosti krajským súdom rozhodol do 8 dní. Pokiaľ by mala byť\nskutočnosť, že obom konajúcim súdom nie je zrejmá otázka vecnej príslušnosti, bez\nakéhokoľvek dosahu na rozhodnutie o žiadosti v primeranej lehote dochádzalo by\nk absurdným situáciám, v ktorých by o žiadosti obvineného nemal kto rozhodnúť.\nZjednodušene povedané, nie je problémom obvineného nezhoda súdov o ich vecnej\npríslušnosti a rovnako tak nie je zákonným postupom vyvodenie vecnej príslušnosti\nz rozhodnutia súdu, ktorý takúto otázku nie je oprávnený riešiť.\nII.\n\n7\n\nZo žiadosti obhajcu sťažovateľa o prepustenie z väzby z 22. decembra 2014\nadresovanej špeciálnemu prokurátorovi, resp. z pripojenej doručenky, vyplýva, že žiadosť\nbola špeciálnemu prokurátorovi doručená 30. decembra 2014.\nZ uznesenia okresného súdu sp. zn. 0 Tp 1000/2015 zo 6. februára 2015 vyplýva, že\nním bola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietnutá.\nZ uznesenia krajského súdu č. k. 7 Tpo 5/2015­89 z 12. februára 2015 vyplýva, že\nním bolo zrušené uznesenie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 1000/2015 zo 6. februára 2015.\nPodľa názoru krajského súdu okresný súd, ale ani špecializovaný súd nepostupovali\nsprávne, keď žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby vrátili iba prípismi, hoci, ak boli\npresvedčení o svojej nepríslušnosti, mali rozhodnúť uznesením. V danej veci je príslušný\no žiadosti konať špecializovaný súd.\nZ uznesenia špecializovaného súdu sp. zn. Tp 5/2014 z 24. februára 2015 vyplýva, že\nním bola žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby zamietnutá, lehota väzby sa predĺžila\ndo 29. júna 2015 a nebol uložený dohľad probačného a mediačného úradníka nad\nsťažovateľom.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\n\n8\n\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\nPodľa čl. 17 ods. 2 prvej vety ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody\ninak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má\nprávo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti\npozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.\n„O väzbe musí súd rozhodnúť urýchlene („bref délai, „speedily“). Lehota začína\npodaním návrhu alebo žiadosti o končí vydaním konečného rozhodnutia súdu, príp.\ndoručením tohto rozhodnutia, ak sa rozhodlo v neprítomnosti obvineného. Neexistuje nijaká\npevne ustanovená lehota, v ktorej by súd musel rozhodnúť. Či sa rozhodlo urýchlene,\nposudzuje sa podľa všetkých okolností prípadu. Spravidla však lehoty rátané na mesiace sú\npríliš dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru“ (Bezicheri\nc. Taliansko, Sanchez­Reisse c. Švajčiarsko, II. ÚS 432/2013, II. ÚS 193/2014,\nII. ÚS 80/2015).\nZ listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, ako aj zo vzájomne\nnesporných (nespochybňovaných) tvrdení účastníkov konania je možné zo skutkového\nhľadiska ustáliť tieto rozhodujúce skutočnosti:\n\n9\n\nŽiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby z 29. decembra 2014 bola špeciálnemu\nprokurátorovi doručená 30. decembra 2014. Špeciálny prokurátor, ktorý sa rozhodol\nžiadosti nevyhovieť, predložil túto okresnému súdu 9. januára 2015. Okresný súd o žiadosti\nnerozhodol, ale ju odstúpil prípisom špecializovanému súdu, ktorému bola žiadosť doručená\n16. januára 2015. Následne špecializovaný súd rovnako prípisom, a to z 23. januára 2015,\nžiadosť odstúpil späť okresnému súdu s tým, že po preskúmaní žiadosti a spisu dospel\nk záveru, že v aktuálnom štádiu trestného konania už nie je vecne príslušný. Uznesením\nokresného súdu sp. zn. 0 Tp 1000/2015 zo 6. februára 2015 bola žiadosť sťažovateľa\no prepustenie z väzby zamietnutá. Následne uznesením krajského súdu sp. zn. 7 To 5/2015\nz 12. februára 2015 bolo uznesenie okresného súdu zrušené, pretože podľa názoru krajského\nsúdu okresný súd, ale ani špecializovaný súd nepostupovali správne, keď žiadosť sťažovateľa\no prepustenie z väzby vrátili iba prípismi, hoci, ak boli presvedčení o svojej nepríslušnosti,\nmali rozhodnúť uznesením. Krajský súd vyjadril zároveň právny názor, podľa ktorého je v\ndanej veci príslušný konať špecializovaný súd. Následne uznesením okresného súdu z 13.\nfebruára 2015 bola žiadosť sťažovateľa postúpená špecializovanému súdu ako súdu vecne\npríslušnému.\nŽiadosť spolu so spisom bola špecializovanému súdu doručená 17. februára 2015.\nNa to bol 18. februára 2015 určený termín výsluchu sťažovateľa na 24. február 2014. Tohto\ndňa bolo o žiadosti sťažovateľa aj rozhodnuté, uznesenie bolo vypracované toho istého dňa a\nspis bol 25. februára 2015 predložený na ďalšie konanie najvyššiemu súdu.\nNa základe dosiaľ uvedeného možno zo skutkového hľadiska konštatovať, že od\nprvého predloženia žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby špecializovanému súdu\n16. januára 2015 do dňa rozhodnutia špecializovaného súdu 24. februára 2015 ubehlo\ncelkom 39 dní. Naproti tomu od druhého predloženia žiadosti špecializovanému súdu,\nku ktorému došlo 17. februára 2015, do dňa rozhodnutia špecializovaného súdu 24. februára\n2015 ubehlo celkom 7 dní.\n\n10\n\nTreba jednoznačne súhlasiť so špecializovaným súdom, ktorý právom poukazuje na\nto, že zo sťažovateľom namietaných 56 dní trvania konania o žiadosti o prepustenie z väzby\nmožno špecializovanému súdu pričítať zodpovednosť za dĺžku konania iba v rozsahu\nvymedzenom od momentu doručenia žiadosti špecializovanému súdu až do momentu\nrozhodnutia o žiadosti. Treba totiž považovať za samozrejmé, že špecializovaný súd\nnemohol byť zodpovedný za dĺžku rozhodovania o žiadosti v čase predchádzajúcom\ndoručeniu žiadosti špecializovanému súdu.\nRozhodujúcou otázkou je, ktorý termín doručenia žiadosti špecializovanému súdu\ntreba považovať v tomto konaní za relevantný pre posúdenie namietanej zodpovednosti\nšpecializovaného súdu za dĺžku konania. Podľa názoru sťažovateľa za relevantný treba\npovažovať dátum prvého doručenia, ku ktorému došlo 16. januára 2015. Naproti tomu\nšpecializovaný súd je presvedčený, že právne relevantné bolo druhé doručenie, ku ktorému\ndošlo 17. februára 2015.\nPodľa názoru ústavného súdu z ústavnoprávneho hľadiska treba považovať za\nrozhodujúce prvé doručenie žiadosti sťažovateľa, ku ktorému došlo 16. januára 2015.\nV danej súvislosti totiž nebolo možné akceptovať argumentáciu špecializovaného súdu\nvychádzajúcu z toho, že o žiadosti sťažovateľa mohol meritórne konať len potom, ako mu\nbola vec odstúpená zákonným spôsobom, pričom k tomu podľa neho došlo až 17. februára\n2015, pretože skoršie odstúpenie (16. januára 2015) vykonané iba prípisom (nie teda\nuznesením) nemohlo zakladať oprávnenie špecializovaného súdu konať a rozhodovať\no žiadosti sťažovateľa.\nPri posudzovaní argumentácie špecializovaného súdu vychádzal ústavný súd z tej\nnespornej skutočnosti, že špecializovaný súd v prípise z 23. januára 2015, ktorým žiadosť\nodstúpil späť okresnému súdu, neargumentoval nezákonným postupom okresného súdu\n(nevydaním uznesenia o odstúpení veci namiesto odstúpenia veci iba prípisom ), ale tým, že\nneuznal svoju príslušnosť na rozhodovanie o žiadosti. Napokon z toho vychádzal aj krajský\nsúd, ktorý postup špecializovaného súdu (jeho prípis o odstúpení veci z 23. januára 2015)\n11\n\npovažoval za neuznanie vecnej príslušnosti, a preto nielen okresnému súdu, ale aj\nšpecializovanému súdu vytkol, že nedošlo k vydaniu príslušného uznesenia.\nZa uvedeného stavu možno dospieť k záveru, že postup špecializovaného súdu, ktorý\nneuznal svoju príslušnosť prípisom z 23. januára 2015 a vec odstúpil späť okresnému súdu,\nčím vyvolal medzi oboma všeobecnými súdmi spor o príslušnosť, sa ukázal nakoniec ako\nnedôvodný a nesprávny, pretože v konečnom dôsledku na základe právneho názoru\nvysloveného krajským súdom bolo ustálené, že súdom príslušným rozhodnúť o žiadosti\nsťažovateľa bol od začiatku špecializovaný súd. Zároveň z toho vyplýva aj ten záver, že\npríslušnosť špecializovaného súdu nebola založená až uznesením krajského súdu, ako sa\nmylne domnieva špecializovaný súd.\nInými slovami, nesprávnym posúdením otázky vlastnej príslušnosti spôsobil\nšpecializovaný súd, že konanie o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby trvalo od\n16. januára 2015 do 24. februára 2015, teda až 39 dní. Túto dobu nemožno v zmysle už\ncitovanej judikatúry považovať vzhľadom na všetky okolnosti za primeranú. Veď skutočná\ndoba rozhodovania špecializovaného súdu (po vyriešení sporu o príslušnosť) trvala iba 7 dní\n(od 17. februára 2015 do 24. februára 2015).\nVzhľadom na všetky uvedené skutočnosti došlo k porušeniu práva sťažovateľa na\nurýchlené rozhodnutie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby podľa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy\na čl. 5 ods. 4 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nĎalším požiadavkám sťažovateľa nebolo možné vyhovieť (bod 3 výroku nálezu).\nIde predovšetkým o tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie čl. 17 ods.\n2 a 5 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 4 dohovoru nielen pomalosťou konania o žiadosti\no prepustenie z väzby, ale aj samotným uznesením špecializovaného súdu sp. zn. Tp 5/2014\nz 24. februára 2015, a to tým, že nedošlo k prepusteniu sťažovateľa z väzby, keďže podľa\njeho názoru pomalé rozhodovanie o jeho žiadosti o prepustenie z väzby malo vyústiť do jeho\n12\n\nprepustenia z väzby. Inými slovami, podľa názoru sťažovateľa pomalé rozhodovanie o väzbe\nje dôvodom na prepustenie obvineného z väzby.\nZa dôvod na prepustenie obvineného z väzby možno považovať takú situáciu, keď sa\nv trestnej veci riešenej väzobne nekoná zo strany orgánov činných v trestnom konaní\ns osobitnou starostlivosťou a urýchlením. To znamená, že dôvodom na prepustenie z väzby\nsú prieťahy v konaní vo veci samej, teda napríklad pomalý postup policajného vyšetrovania.\nNaproti tomu pomalé rozhodovanie o väzbe, resp. o jej ďalšom trvaní spravidla nie je\ndôvodom na prepustenie z väzby. Výnimkou z tohto pravidla sú napríklad tie prípady, keď\npriamo zo zákona vyplýva lehota, v ktorej má byť o väzbe rozhodnuté (II. ÚS 80/2015).\nZ dosiaľ uvedeného vyplýva, že dĺžka konania o väzbe spravidla nie je dôvodom\nna prepustenie obvineného z väzby.\nNa základe rovnakej argumentácie nebolo možné vyhovieť ani požiadavke\nsťažovateľa na zrušenie uznesenia špecializovaného súdu sp. zn. Tp 5/2014 z 24. februára\n2015 a na vrátenie veci na ďalšie konanie.\nV daných súvislostiach považuje ústavný súd za nevyhnutné poukázať aj na to, že\nproti uvedenému uzneseniu špecializovaného súdu bola prípustná sťažnosť ako riadny\nopravný prostriedok. Znamená to, že sťažovateľ sa mohol domáhať vyhovenia jeho žiadosti\no prepustenie z väzby v rámci riadneho opravného konania, v ktorom by o žiadosti\nrozhodoval najvyšší súd. Z predložených stanovísk a listinných dôkazov nevyplýva\njednoznačne, či sťažovateľ uznesenie špecializovaného súdu napadol sťažnosťou, ale ani to,\nako (v kladnom prípade) o sťažnosti najvyšší súd rozhodol. Iba z vyjadrenia\nšpecializovaného súdu, resp. jeho zákonného sudcu z 25. mája 2015 možno dedukovať, že\nopravné konanie na najvyššom súde prebehlo, keďže podľa zákonného sudcu 25. februára\n2015 (v deň nasledujúci po vydaní uznesenia špecializovaného súdu a jeho písomnom\nvyhotovení) bol spis predložený na ďalšie konanie najvyššiemu súdu.\n\n13\n\nInými slovami, ak by sťažovateľ podal proti uzneseniu špecializovaného súdu\nsťažnosť, potom by nebolo v právomoci ústavného súdu rozhodovať o ústavnosti uznesenia\nšpecializovaného súdu, pretože právomoc by v takomto prípade patrila vzhľadom na čl. 127\nods. 1 ústavy najvyššiemu súdu v rámci riadneho opravného konania. Pokiaľ by sťažovateľ\nnepodal riadny opravný prostriedok proti uzneseniu špecializovaného súdu, potom by sa\nmusela táto časť sťažnosti považovať za neprípustnú v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom\nsúde, teda pre nevyužitie účinného prostriedku nápravy porušených práv v konaní vedenom\nvšeobecnými súdmi.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov jeho právneho zastúpenia advokátom\nvo výške 296,44 €. V skutočnosti však za 3 úkony právnych služieb v roku 2015 (prevzatie\na príprava zastúpenia, sťažnosť, replika na vyjadrenie špecializovaného súdu) po 139,83 €\na za 3 režijné paušály po 8,39 € patrila odmena celkom vo výške 444,66 €. Nebolo však\nmožné priznať sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume prevyšujúcej čiastku\n296,44 €, priznania ktorej sa domáhal (bod 2 výroku nálezu).\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\nVzhľadom na čl. 133 časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou\nrozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. augusta 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-splnenie podmienok konania", "väzba", "príslušnosť-vecná", "väzba-žiadosť o prepustenie", "väzba-rýchlosť rozhodovania"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:9fb143b4-ee88-4213-b26e-960a9d620130", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2014 z 30. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-30", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fb143b4-ee88-4213-b26e-960a9d620130"}, {"guid": "ussr:4b719957-951b-4780-a988-cfe07148659f", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 432/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 432/2013 z 15. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-15", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b719957-951b-4780-a988-cfe07148659f"}, {"guid": "e544f1b8-282a-44b2-bc64-78dc04ac9fc7:45714951-b60d-49fd-a3ee-4b7f8604ec1b", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2015:7114010963.1", "spisova_znacka": "7To/5/2015", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7To/5/2015 z 4. 2. 2015", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2015-02-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7114010963.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e5a0f91b-f4a7-4393-9065-053106b66388", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:4.US.28.2026.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 28/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 28/2026 z 27. 1. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-01-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:4.US.28.2026.1"}, {"guid": "ussr:0afbcacd-82cc-4fa0-ab4b-f0dd5e540009", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.515.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 515/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 515/2021 z 28. 10. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-10-28", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.515.2021.1"}, {"guid": "ussr:bb1fa367-5306-4d98-886b-a2f5b39d28ef", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:3.US.349.2021.2", "spisova_znacka": "III. ÚS 349/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 349/2021 z 16. 9. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-09-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:3.US.349.2021.2"}, {"guid": "ussr:0ef9ca9c-9707-4984-9ed9-622445b7a117", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.211.2021.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 211/2021", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 211/2021 z 21. 4. 2021", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2021-04-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.211.2021.1"}, {"guid": "ussr:a7bf325b-e6ce-4124-b541-41e0e03968db", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2021:2.US.576.2020.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 576/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 576/2020 z 15. 12. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-12-15", "citacie_n": 25, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2021:2.US.576.2020.1"}, {"guid": "ussr:24bb9b00-2a38-468e-9ca7-75dd0130ffde", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.318.2018.2", "spisova_znacka": "II. ÚS 318/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 318/2018 z 17. 10. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-10-17", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.318.2018.2"}, {"guid": "ussr:29923dc6-d6eb-48ae-a09b-9c9ea52612b8", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:2.US.567.2017.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 567/2017", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 567/2017 z 19. 6. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-06-19", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:2.US.567.2017.1"}]}