{"guid": "ussr:b89d9f6b-1b4f-4772-9148-f67187dc8e21", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.283.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 283/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 283/2015 z 28. 4. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 28. apríla 2015, sp. zn. II. ÚS 283/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.283.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b89d9f6b-1b4f-4772-9148-f67187dc8e21", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.283.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.283.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.283.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 283/2015­12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. apríla 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa\na Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o.,\nBrečtanová 1, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bugala – Ďurček, s. r. o.,\nDrotárska cesta 102, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Peter Ďurček,\nvo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, základného práva na súdny prieskum zákonností rozhodnutí\norgánov verejnej správy podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5 Sž 12/2013 z 27. novembra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., o d m i e t a\nneopodstatnenú.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\nako zjavne\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. marca 2015\ndoručená sťažnosť obchodnej spoločnosti MAC TV, s. r. o., Brečtanová 1, Bratislava (ďalej\nlen „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva\nna súdny prieskum zákonností rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa čl. 46 ods. 2\nústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nv spojení s čl. 1 dohovoru rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 5 Sž 12/2013 z 27. novembra 2014, ktorou žiada vydať tento nález:\n„1. Základné práva spoločnosti MAC TV, s. r. o., so sídlom Brečtanová 1, 831 01\nBratislava, IČO: 00 618 322, podľa článku 46 ods. 1 a ods. 2 v spojení s článkom 12 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 v spojení s článkom 1 Európskeho dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v konaní o odvolaní pod sp. zn.: 5 Sž/12/2013 zo dňa 27.11.2014, porušené boli.\n2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní o odvolaní pod sp. zn.:\n5Sž/12/2013 zo dňa 27.11.2014 sa zrušuje vo všetkých výrokoch a vec sa vracia\nNajvyššiemu súdu na Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinní uhradiť spoločnosti MAC TV, s. r. o.,\nso sídlom Brečtanová 1, 831 01 Bratislava, IČO: 00 618 322 trovy právneho zastúpenia\nvo výške 323,50 EUR na účet Advokátskej kancelárie Bugala – Ďurček, s.r.o., do pätnásť\ndní od právoplatnosti tohto nálezu.“\nAko vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľka\nbola ako navrhovateľka účastníčkou konania vedeného pred najvyšším súdom pod sp. zn.\n5 Sž 12/2013 o podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu Rady pre vysielanie\na retransmisiu (ďalej aj „odporca“ alebo aj „Rada“) sp. zn. RP/033/2013 z 23. apríla 2013.\nOdporca týmto rozhodnutím podľa § 64 ods. 1 písm. d) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní\na retransmisii v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o vysielaní a retransmisii“)\nrozhodol, že sťažovateľka ako účastníčka správneho konania č. 45­PLO/O­576/2013\n2\n\nporušila povinnosť ustanovenú v § 35 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii tým, že\nna programovej službe\n\nodvysielala 17. novembra 2012 o cca 20.20 h program\n\nNebezpečný sudca v trvaní cca 119 minút a 1 sekunda, ktorý prerušila štyrikrát zaradením\nreklamných blokov, za čo jej odporca uložil podľa § 67 ods. 5 písm. a) zákona o vysielaní\na retransmisii pokutu 3 319 €.\nOdporca svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľka pri odvysielaní tohto\naudiovizuálneho diela porušila § 35 ods. 3 zákona o vysielaní a retransmisii, podľa ktorého\nsa pri odvysielaní takéhoto diela povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo\ntelenákupu na každý 30­minútový časový úsek, a to aj v prípade, ak plánované trvanie tohto\naudiovizuálneho diela nepresahuje 30 minút. Odporca vychádzal z toho, že rozhodujúci je\ncelkový hrubý čas vysielania diela (t. j. vrátane reklamných prerušení), pričom časový úsek\nmusí trvať 30 minút, aby ho mohol vysielateľ prerušiť. V prípade sťažovateľky dielo\nobsahovalo tri kompletné 30 minútové časové úseky a štvrtý časový úsek, ktorý trval 29\nminút a 1 sekundu, pričom sťažovateľka vysielanie audiovizuálneho diela prerušila\nzaradením reklamného bloku spolu štyrikrát, a to každý 30 minútový úsek raz a tiež\nprerušila aj štvrtý časový úsek, ktorý netrval 30 minút, čím v audiovizuálnom diele počet\nreklamných prerušení prevýšil počet kompletných 30 minútových časových úsekov.\nPri uložení pokuty odporca vychádzal z toho, že podľa § 64 ods. 2 zákona o vysielaní\na retransmisii v prípade opakovaného porušenia povinnosti podľa § 35 ods. 3 zákona\no vysielaní a retransmisii nemožno pokutu neuložiť, a pokiaľ ide o jej výšku,\nso zohľadnením zákonných kritérií a stanovený rozsah pre uloženie sankcie (od 3 319 €\ndo 165 969 €) odporca sťažovateľke uložil pokutu na dolnej hranici sadzby vo výške\n3 319 €.\nSťažovateľka žiadala najvyšší súd, aby rozhodnutie odporcu sp. zn. RP/033/2013\nz 23. apríla 2013 zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Argumentovala jednak\ntým, že postup odporcu trpí takou vadou, ktorá má za následok nezákonnosť rozhodnutia,\na zistený skutkový stav je v rozpore s obsahom spisov, pretože dokazovanie bolo vykonané\nv rozpore so zákonom – odporca podľa názoru sťažovateľky nevykonal riadne dôkaz, a to\n3\n\nohliadku záznamu z vysielania programu, keďže o vykonaní tohto dôkazu nesvedčí\nvyhotovená zápisnica. Vzhliadnutie obrazovo­zvukového záznamu z vysielania členmi\nRady je ohliadkou podľa § 38 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)\nv znení neskorších predpisov a vyhotovenie zápisnice o vykonaní tohto dôkazu je\nvýznamnou procesnou zárukou; nemôže byť nahradená iba prepisom skutkového stavu\nvyhotoveným zamestnancom Rady. Sťažovateľka v tejto súvislosti poukázala i na uznesenie\nrozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 7 As 57/2010­82\nz 3. apríla 2012. Ďalej sťažovateľka argumentovala tým, že vec bola odporcom nesprávne\nprávne posúdená v dôsledku neprávneho výkladu § 35 ods. 3 zákona o vysielaní\na retransmisii. Podľa názoru sťažovateľky časový úsek 30 minút nemusí byť kompletný.\nPretože aplikovaná právna norma je transpozíciou ustanovenia čl. 20 ods. 2 Smernice\nč. 2010/13/EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách (ďalej len „smernica“), ustanovenie\nmusí byť vykladané euromkonformne. Preto žiadala najvyšší súd, aby sa obrátil\ns predbežnou otázkou na Súdny dvor Európskej únie. Rozhodnutie odporcu v konečnom\ndôsledku pre nejasnosť právnej úpravy a neproporcionalitu porušuje slobodu prejavu\nsťažovateľky. Navyše, odporca nemal právo uložiť sťažovateľke sankciu (pokutu), pretože jej\nuloženiu nepredchádzalo upozornenie Rady. Sťažovateľka poukázala i na uznesenie\nrozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky č. k. 6 As 26/2010­101\nz 3. apríla 2012.\nNajvyšší súd rozsudkom č. k. 5 Sž 12/2013­31 z 27. novembra 2014 rozhodnutie\nodporcu č. RP/033/2013 z 23. apríla 2013 podľa § 250q ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“) potvrdil, pretože v rozsahu sťažovateľkou vymedzených\ndôvodov nezistil pochybenie pri aplikovaní zákonných ustanovení, sťažovateľke uložil\npovinnosť zaplatiť súdny poplatok 500 € a náhradu trov konania jej nepriznal.\nSťažnosť ústavnému súdu na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na súdny prieskum zákonností rozhodnutí orgánov\nverejnej správy podľa čl. 46 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a práva\nna spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 dohovoru\n4\n\nrozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 5 Sž 12/2013 z 27. novembra 2014 sťažovateľka\nodôvodnila najmä takto:\n«Sťažovateľka tvrdí, že k zásahu a porušeniu práva sťažovateľky došlo postupom\nnajvyššieho súdu v súvislosti s rozhodnutím najvyššieho súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie\nRady a zamietol odvolanie proti rozhodnutiu Rady o preskúmanie rozhodnutia Rady tým, že\nnajvyšší súd považoval nevykonanie dôkazu, resp. absenciu vyhotovenia zápisnice\no vykonaní dôkazu zo strany Rady (absencia riadneho zistenia skutkového stavu veci\na absencia postupu Rady v súlade so zákonom) za postup Rady ako správneho orgánu,\nktorý bol zákonný a nemohol spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia Rady.\nSťažovateľka namieta, že nevykonanie jediného dôkazu v konaní v súlade so zákonom\na/alebo nevyhotovenie zápisnice o vykonaní dôkazu v súlade so správnym poriadkom je\nvážnym zásahom do práva na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu ochranu. ...\nRada vo svojom oznámení o začatí správneho konania ako aj v napadnutom\nrozhodnutí uviedla, že podkladmi (dôkazmi) pre vydanie napadnutého rozhodnutia sú:\na) záznam z vysielania programovej služby\n\nzo dňa 17.1.2012; a\n\nb) prepis/popis skutkového stavu;\nSťažovateľka v odvolaní proti rozhodnutiu Rady namietala najmä skutočnosť, že\nRada nevykonala vyššie špecifikované dôkazy vôbec, resp. nevykonala ich v súlade\nso Správnym poriadkom, hoci z rozhodnutia Rady vyplýva, že je postavené výlučne\nna skutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne len na základe vykonania uvedených\ndôkazov zákonným spôsobom.\nNajvyšší súd v rozhodnutí najvyššieho súdu tento odvolací dôvod sťažovateľky\nnepovažoval za dôvodný, avšak v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol závery, ktoré\nnaznačujú, že nesprávne a neúplne „pochopil“ rozsah odvolacieho dôvodu sťažovateľky...\nSťažovateľka uvádza, že v prípade, ak z rozhodnutia Rady vyplýva, že rozhodnutie\nRady je postavené na skutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne vykonaním obrazovo­\nzvukového záznamu (resp. ak Rada uvádza, že sa „oboznámila s podkladmi\npre rozhodnutie“) je potom nevyhnutné, aby z obsahu správneho spisu bolo možné učiniť\nspoľahlivý záver o tom, že členovia Rady sa oboznámili s obsahom obrazovo­zvukového\nzáznamu, tzn. že skutočne vzhliadli zvukovo­obrazový záznam.\n5\n\nNásledne vykonanie takéhoto dôkazu je možné preukázať výlučne len formou\nzápisnice o vykonaní dôkazu podľa ustanovenia § 22 ods. 1 Správneho poriadku.\nAk Rada (jej členovia) vykonala dôkaz (vzhliadla obrazovo­zvukový záznam),\ntzn. obhliadla dôkaz, tak o tomto dôkaze musí byť spísaná zápisnica s náležitosťami podľa\nustanovenia § 22 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.\nVzhliadnutie obrazovo­zvukového záznamu je štandardným spôsobom, akým členovia\nRady môžu získať priame a nesprostredkované povedomie o skutočnom obsahu\nodvysielaného spotu. Takýto dôkazný prostriedok (ohliadku) nie je možné nahradiť\nanalýzou ani prepisom, nakoľko tieto sú až druhotným, sprostredkovaným náhľadom na vec,\nnavyše nie nestranným.\nSťažovateľka má v prejednávanej veci za to, že členovia Rady sa s predmetnými\ndôkazmi, nijakým spôsobom priamo neoboznámili a tieto nevykonali. ...\nV prípade, ak Rada uvádza, že sa oboznámila s podkladmi pre vydanie rozhodnutia\nRady vo forme vzhliadnutia obrazovo­zvukových záznamov, mala o vykonaní takýchto\ndôkazov spísať zápisnicu s náležitosťami podľa § 22 ods. 2 a 3 Správneho poriadku.\nAbsenciu zápisnice nie je možné zhojiť ani poukazom na „prepis/popis“ skutkového stavu\nani prepis uvedený v odôvodnení rozhodnutia Rady, nakoľko tieto nemajú charakter a\nobsah nespĺňa zákonom stanovené náležitosti zápisnice o vykonaní dokazovania.\nV prípade ak spis správneho orgánu Rady neobsahuje zápisnicu o vykonaní dôkazu\n(vzhliadnutí obrazovo­zvukového záznamu) a v odôvodnení rozhodnutia Rady Rada\nopakovane poukazuje na skutočnosť, že sa so záznamami oboznámila, ide o podstatné\nporušenie ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré má za následok nezákonnosť\nrozhodnutia Rady.\nV konaní o správnom delikte, ktorého skutková podstata spočíva v porušení\npovinnosti pri vysielaní programu, je obrazovo­zvukový záznam posudzovanej časti\nvysielania kľúčovým a v podstate nezastupiteľným dôkazom obzvlášť v prípadoch, kedy Rada\nnevykonáva žiaden iný dôkaz na objasnenie skutkového stavu veci. Takýto dôkaz preto musí\nbyť vykonaní riadnym procesným spôsobom. ...\nS ohľadom na citeľnú ekonomickú ujmu, ktorú môžu pokuty Rady znamenať, je\npotrebné dôsledne dbať na to, aby účastníci konania mali zaručené všetky procesné práva.»\n6\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 1 zákona\no ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak\nnamietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\n\n7\n\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\nZ obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa domáha\nvyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy, základného práva na súdny prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej\nsprávy podľa čl. 46 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 12 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 dohovoru rozsudkom najvyššieho súdu\nč. k. 5 Sž 12/2013­31 z 27. novembra 2014. Najvyšší súd označeným rozhodnutím potvrdil\npodľa § 250q OSP rozhodnutie odporcu, keďže dospel k záveru, že rozhodnutie a postup\nsprávneho orgánu sú v súlade so zákonom.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím\norgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto\nrozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené\npreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.\nZákladné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\n\n8\n\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 1 dohovoru zmluvné strany dohovoru priznávajú každému, kto podlieha ich\njurisdikcii práva a slobody uvedené v Hlave I tohto dohovoru.\nÚstavný súd poznamenáva, že medzi právom na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a jemu porovnateľným právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru niet zásadných odlišností, a prípadné porušenie uvedených práv je preto potrebné\nposudzovať spoločne.\nÚstavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že obsahom základného práva\nna súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6\nods. 1 dohovoru) je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu\nzodpovedá povinnosť súdu o veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01), ako aj konkrétne\nprocesné garancie v súdnom konaní.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery\nzo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje\nna kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne\ns medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00,\nmutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).\nZ tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia\nvšeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach\ndošlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery\nvšeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\n9\n\na neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a tiež by\nmali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli\nnapravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.\nVychádzajúc z uvedených právnych názorov, ústavný súd na účely posúdenia\nopodstatnenosti sťažnosti preskúmal namietaný rozsudok najvyššieho súdu.\nÚstavný súd argumentáciu sťažovateľky nevyhodnotil ako spôsobilú spochybniť\nústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu a nezistil, že by najvyšším súdom\naplikovaný postup pri zistení a hodnotení skutkového stavu veci a pri ustálení právnych\nzáverov mohol zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného rozsudku v súlade\ns jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy.\nÚstavný súd po preskúmaní rozsudku najvyššieho súdu konštatuje, že najvyšší súd sa\nrelevantne vysporiadal s odvolacími námietkami sťažovateľky (ktoré tvoria aj jej sťažnostnú\nargumentáciu) a svoje závery dostatočne odôvodnil.\nNajvyšší súd rozsudok č. k. 5 Sž 12/2013­31 z 27. novembra 2014 odôvodnil takto:\n«Z obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci\nbolo začaté správne konanie oznámením o začatí správneho konania zo dňa 29.01.2013,\nktoré bolo doručené advokátovi navrhovateľky dňa 12.02.2013. V spise je pripojený\nobrazovo­zvukový záznam predmetného programu, opätovná výzva na vyjadrenie\nk podkladom pre rozhodnutie, vyjadrenie navrhovateľky k oznámeniu o začatí správneho\nkonania, zápisnica o hlasovaní Rady zo dňa 23.04.2013 a napadnuté rozhodnutie Rady.\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky bolo posúdiť, či\nnavrhovateľka odvysielaním týchto programov porušila zákonné ustanovenie špecifikované\nodporkyňou v rozhodnutí a či sankcia bola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky preskúmal, či napadnuté rozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí\nhľadísk ustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či\npodklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom. ...\n10\n\nÚlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa\nustanovení tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť\npostupu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že\nnavrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že\nna televíznej programovej službe\n\ndňa 17.11.2012 o cca 20:20 hod. odvysielala\n\nprogram Nebezpečný sudca v trvaní cca 119 minút a 1 sekunda (vrátane reklamných\nprerušení), ktorý prerušila zaradením reklamných blokov štyrikrát, za čo jej bola udelená\npodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. sankcia – pokuta vo výške 3 319,­ €.\nPodľa § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., pri vysielaní spravodajského programu\nalebo audiovizuálneho diela, okrem seriálu, série, dokumentárneho filmu, programu pre\nmaloletých a bohoslužieb, sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo\ntelenákupu na každý 30­minútový časový úsek, a to aj v prípade, ak plánované trvanie tohto\nspravodajského programu alebo audiovizuálneho diela nepresahuje 30 minút; pri vysielaní\nseriálu, série a dokumentárneho filmu sa povoľuje prerušenie zaradením reklamy alebo\ntelenákupu bez ohľadu na ich trvanie.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z. z. do pôsobnosti Rady v oblasti\nvýkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona\na podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa\nvzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti\nnesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto\nzákonom alebo osobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:\na)\n\nupozornenie na porušenie zákona,\n\nb)\n\nodvysielanie oznamu o porušení zákona,\n\nc)\n\npozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\n\nd)\n\npokutu,\n\ne)\n\nodňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\n\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2013,\nRada uloží pokutu vysielateľovi televíznej programovej služby okrem vysielateľa\n11\n\nprostredníctvom internetu od 3 319 € do 165 969 € a vysielateľovi rozhlasovej programovej\nslužby od 497 € do 49 790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej komerčnej\nkomunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nNajvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom vrátane priloženého\nzáznamu programu (§ 250q ods. 1 veta druhá O. s. p.) v súlade s názorom odporkyne mal\nza to, že zo znenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. je nepochybné, že audiovizuálne\ndiela môžu byť televíznou reklamou prerušené jedenkrát za každé plánované obdobie\nv dĺžke najmenej 30 minút, t.j. vysielateľ môže prerušiť aj časový úsek dlhší ako 30 minút,\nnemôže však prerušiť časový úsek, ktorý by bol kratší ako 30 minút. Uvedený výklad je\nv súlade s článkom 20 Smernice č. 2010/13/EÚ.\nK námietke navrhovateľky týkajúcej sa k prepisu/popisu posudzovaného programu,\nsenát najvyššieho súdu uvádza, že odporkyňa vyhotovila takýto prepis zo záznamu\nvysielania pre účely správneho konania. S týmto navrhovateľku v rámci administratívneho\nkonania oboznámila a poskytla jej možnosť vyjadriť sa k obsahu prepisu vysielania, ako\nk podkladu pre rozhodnutie, o čom svedčí i opätovná výzva na vyjadrenie k podkladom\npre rozhodnutie v správnom konaní č. 45­PLO/O­576/2013 zo dňa 06.03.2013 a ktorá je\nsúčasťou pripojeného administratívneho spisu, pričom však navrhovateľka v rámci\nsprávneho konania nenamietala konkrétne rozpory predmetného prepisu/popisu vysielania\nso záznamom vysielania posudzovaného programu. Čo sa týka námietky navrhovateľky, že\noboznámenie sa s obsahom záznamu je vlastne vykonanie dôkazu ohliadkou a bolo\npovinnosťou odporkyne spísať o vykonaní dôkazu ohliadkou podľa § 22 ods. 1 správneho\nporiadku zápisnicu, najvyšší súd uvádza, že v žiadnom prípade nie je možné považovať\nvzhliadnutie záznamu za vykonanie dôkazného prostriedku ohliadkou. Dôkazný prostriedok\n– ohliadka je oboznámenie sa s vonkajšími znakmi hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci, nejde\nvšak o oboznámenie sa s jej obsahom, ako v prípade záznamu z vysielania.\nK námietke navrhovateľky týkajúcej sa nejednoznačného výkladu ustanovenia § 35\nods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. a jej návrhu, aby najvyšší súd prerušil konanie a obrátil sa\nna Súdny dvor EÚ s požiadavkou o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke najvyšší súd\nuvádza, že sa nestotožňuje s jej právnym názorom ohľadom výkladu tohto ustanovenia.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky má za to, že je nesporné, že vysielateľ môže prerušiť len\n12\n\nkompletný 30 minútový časový úsek, pričom dáva do pozornosti navrhovateľke, že\nodporkyňa postupovala aj v súlade so závermi ESD vo veci ARD versus PRO Sieben Média\nAG, sp.zn. C­6/98, kde bolo konštatované, že trvaním audiovizuálneho diela je potrebné\nrozumieť jeho hrubý čas (teda čas programu + čas reklamných prerušení), čo je\njednoznačne v prospech vysielateľa.»\nSkutočnosť, že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje\nna prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.\nAj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97) rešpektuje názor,\npodľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho\nvyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.\nPokiaľ sťažovateľka namieta porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\nv spojení s čl. 12 ods. 1 ústavy a porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl.\n1 dohovoru, ústavný súd konštatuje, že v čl. 12 ods. 1 ústavy sú zakotvené základné\nprincípy a postuláty Slovenskej republiky, avšak nepredstavujú konkrétne základné práva\nalebo slobody, ktorých ochrany by sa sťažovateľka mohla pred ústavným súdom v konaní\npodľa čl. 127 ústavy domáhať. Obdobné platí aj vo vzťahu k čl. 1 dohovoru, ktorý vyjadruje\nzáväzok vysokých zmluvných strán dodržiavať ľudské práva.\nKeďže ústavný súd nezistil možnosť sťažovateľkou namietaného porušenia\noznačených práv rozsudkom najvyššieho súdu, sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde pre jej zjavnú neopodstatnenosť.\nPre úplnosť ústavný súd uvádza, že k obdobným záverom vo vzťahu k obdobným\nsťažnostiam sťažovateľky dospel aj v rozhodnutiach vo veciach vedených pod spisovými\nznačkami: I. ÚS 2/2015, I. ÚS 3/2015, I. ÚS 4/2015.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky v celom rozsahu sa ústavný súd\nďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.\n13\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 28. apríla 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "aplikácia právnych noriem-súladná", "správne súdnictvo-rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam správnych orgánov", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:31cfe712-697a-4fe9-83ca-ca896ed45c5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 4/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 4/2015 z 14. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-14", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:31cfe712-697a-4fe9-83ca-ca896ed45c5b"}, {"guid": "ussr:16448db8-55e4-4a69-877c-0db86d362f74", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 3/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 3/2015 z 14. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-14", "citacie_n": 14, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:16448db8-55e4-4a69-877c-0db86d362f74"}, {"guid": "ussr:4a2bc022-d4e9-4445-88c1-91545ff636fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 2/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 2/2015 z 14. 1. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-01-14", "citacie_n": 15, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4a2bc022-d4e9-4445-88c1-91545ff636fe"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:eb9fd407-8be4-4e7b-b83c-79903e3503af", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 58/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 58/98 z 13. 1. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-01-13", "citacie_n": 1462, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.58.1998.1"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:dd1d1e00-2a17-46d9-862f-9ce231e7d7f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 37/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 37/95 z 20. 12. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-12-20", "citacie_n": 1495, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.37.1995.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}