{"guid": "ussr:781c5234-c0a8-4c03-ab7c-51fc747f4217", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.29.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 29/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 29/2015 z 15. 1. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 15. januára 2015, sp. zn. II. ÚS 29/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.29.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-01-15", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "nazov": "čl. 17 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/781c5234-c0a8-4c03-ab7c-51fc747f4217", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.29.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.29.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.29.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 29/2015­15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n\n, ktorou namieta porušenie\n\nsvojich základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3\nÚstavy Slovenskej republiky, ako aj práva podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp.\nzn. 5 T 50/08 a jeho uznesením z 5. marca 2014 a postupom Krajského súdu v Bratislave v\nkonaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos 44/2014 a jeho uznesením z 23. apríla 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2014\ndoručená žiadosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), o ustanovenie advokáta na spísanie sťažnosti\n\nnamietajúcej porušenie základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava I\n(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 50/08 (vo veci samej) a jeho\nuznesením z 5. marca 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“), ako\naj postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom\npod sp. zn. 3 Tos 44/2014 a jeho uznesením z 23. apríla 2014 (ďalej len „napadnuté\nuznesenie krajského súdu“). Následne sťažovateľ 2. júla 2014 doručil ústavnému súdu\nsťažnosť, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3\nústavy v spojení s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a tiež základného práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy,\nako aj práva na prednostné a urýchlené rozhodovanie o väzbe podľa čl. 5 ods. 4 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného\nsúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 50/08 a napadnutým uznesením okresného súdu a\npostupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos 44/2014 a napadnutým\nuznesením krajského súdu.\nZo žiadosti o ustanovenie advokáta možno vyvodiť, že podľa sťažovateľa\nk namietanému porušeniu ním označených základných práv podľa ústavy malo dôjsť jednak\nneprimerane dlhým rozhodovaním všeobecných súdov v jeho trestnej veci (vo veci samej),\nako aj v súvislosti s ich rozhodovaním o jeho opätovnom vzatí do väzby.\nNásledne bolo 2. júla 2014 ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa, v ktorom\nnamieta porušenie svojho základného práva na obhajobu napadnutými uzneseniami\nokresného súdu a krajského súdu v súvislosti s ich rozhodovaním o opätovnom vzatí\nsťažovateľa do väzby, pričom poukazuje, že pri jeho výsluchu uskutočnenom okresným\nsúdom 5. marca 2014 nebol prítomný jeho obhajca. Sťažovateľ zároveň opakovane namieta\nneprimerane dlhý postup všeobecných súdov pri rozhodovaní o jeho opätovnom vzatí\ndo väzby, čo je podľa jeho názoru v rozpore s požiadavkou na prednostné a urýchlené\nrozhodovanie vo väzobných veciach.\n2\n\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že prokurátor Krajskej prokuratúry v Bratislave\npodal 28. apríla 2008 okresnému súdu proti sťažovateľovi obžalobu pre zločin lúpeže\nspolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 a 2 písm. b) a c) Trestného zákona\n(bod 1 obžaloby) v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom vraždy podľa § 145\nods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona, pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania\nso zbraňami podľa § 294 ods. 1 a 2 Trestného zákona (bod 3 obžaloby) a pre zločin\nfalšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného\nznaku a úradnej značky podľa § 352 ods. 1 Trestného zákona (bod 4 obžaloby).\nV predmetnej trestnej veci bol sťažovateľ uznesením okresného súdu sp. zn.\n0 Tp 409/2007 z 10. septembra 2007 (teda ešte v prípravnom konaní, pred podaním\nobžaloby, pozn.) vzatý do väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku s tým,\nže väzba začala plynúť od 6. septembra 2007.\nRozsudkom okresného súdu sp. zn. 5 T 50/208 zo 7. septembra 2011 v spojení\ns rozsudkom krajského súdu sp. zn. 1 To 167/2011 z 8. februára 2012 bol sťažovateľ\nprávoplatne uznaný za vinného za skutky uvedené v bodoch 3 a 4 obžaloby (zločin\nnedovoleného\n\nozbrojovania\n\na\n\nobchodovania\n\nso\n\nzbraňami\n\na\n\nzločin\n\nfalšovania\n\na pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate, úradnej uzávery, úradného znaku a úradnej\nznačky) a bol mu uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov.\nČo sa týka skutku uvedeného v bode 1 obžaloby právne kvalifikovaného ako zločin\nlúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 a 2 písm. b) a c) Trestného zákona\nv jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom vraždy podľa § 145 ods. 1 a 2\npísm. c) Trestného zákona, krajský súd označeným rozsudkom výrok o vine zrušil a vec\nvrátil okresnému súdu, aby ju znovu prerokoval a rozhodol.\n\n3\n\nSťažovateľ k 6. marcu 2014 vykonal trest odňatia slobody uložený mu rozsudkom\nokresného súdu sp. zn. 5 T 50/208 zo 7. septembra 2011 v spojení s rozsudkom krajského\nsúdu sp. zn. 1 To 167/2011 z 8. februára 2012.\nV čase od nástupu sťažovateľa do výkonu trestu odňatia slobody okresný súd\npokračoval v prerokúvaní jeho najzávažnejšej trestnej činnosti uvedenej v bode 1 obžaloby,\npričom rozsudkom sp. zn. 5 T 50/2008 z 3. júna 2013 ho uznal za vinného zo spáchania\nzločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 a 2 písm. b) a c) Trestného\nzákona v jednočinnom súbehu s obzvlášť závažným zločinom vraždy podľa § 145 ods. 1 a 2\npísm. c) Trestného zákona, za čo mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 24 rokov.\nOznačený rozsudok okresného súdu však krajský súd v rámci odvolacieho konania svojím\nrozhodnutím z 12. februára 2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na opätovné konanie\na rozhodnutie.\nZ dôvodu, že sťažovateľovi 6. marca 2014 končil výkon trestu odňatia slobody\nuložený mu rozsudkom okresného súdu sp. zn. 5 T 50/208 zo 7. septembra 2011 v spojení\ns rozsudkom krajského súdu sp. zn. 1 To 167/2011 z 8. februára 2012, rozhodoval okresný\nsúd o opätovnom vzatí sťažovateľa do väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 2 písm. d)\nTrestného poriadku.\nOkresný súd na neverejnom zasadnutí uznesením sp. zn. 5 T 50/08 z 5. marca 2014\nopätovne vzal sťažovateľa do väzby podľa § 71 ods. 2 písm. d) Trestného poriadku\nz dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku, pričom v odôvodnení\nnapadnutého uznesenia okrem iného uviedol:\n«Obžalovaný na neverejnom zasadnutí k veci uviedol, že samozrejme nechce byť\nvzatý do väzby, nie jeho vinou ale vinou súdu bolo rozhodnutie dva krát vrátené, preto\npožaduje, aby rozhodovanie o väzbe bolo vedené tak, aby boli garantované moje práva\nv zmysle článku 17, 46, 48.\nPreskúmaním spisového materiálu súd dospel k záveru, že dôvody väzby u obžal.\npodľa § 71 ods. 1 písm. a/, c/ Tr. por. trvajú i naďalej. Obžalovaný je dôvodne\n4\n\npodozrivý zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2\npísm. e/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu so zločinom lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20\nk § 188 ods. 1, 2 písm. a/, c/ Tr. zák.\nU obžal.\n\nje i naďalej odôvodnená obava, že v prípade prepustenia\n\nna slobodu by sa mohol skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu alebo výkonu trestu, keďže\nv prípade uznania viny mu hrozí uloženie vysokého trestu (pri § 145 ods. 2 Tr. zák. je\ntrestná sadzba 20 až 25 rokov odňatia slobody alebo trestom odňatia slobody na doživotie),\nčím je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. Taktiež je odôvodnená obava,\nže v prípade prepustenia na slobodu by v trestnej činnosti mohol on pokračovať a tak si\nzadovažovať zdroj ďalších finančných príjmov, nakoľko nie je nikde zamestnaný a nemá\nžiadny trvalý zdroj príjmov, čím je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por.\nV tejto súvislosti je nutné zdôrazniť, že na obžalovaného bol vydaný európsky zatýkací\nrozkaz v Maďarskej republike pre trestný čin ozbrojenej lúpeže, pričom eventuálnym\nprepustením z väzby v tejto prejedávanej veci by bol vydaný do Maďarka, nakoľko KS\nBratislava pod č. k. 4 Ntc 2/2009 zo dňa 03. 07. 2009 rozhodol o vykonaní tohto\nzatýkacieho rozkazu vydaného Župným súdom vo Veszpréme, MR s odkladom a stal by sa\ntak absolútne nedosiahnuteľný pre súdy Slovenskej republiky.\nV tejto súvislosti súd poukazuje i na odôvodnenie uznesenia o zamietnutí žiadosti\nobžalovaného o prepustenie z väzby zo dňa 15. 03. 2011 č. k. 5 T 50/08 v spojení\nz rozhodnutím KS Bratislava, ktorý sa stotožnil z dôvodmi väzby uvedenými v uznesení\nOS Bratislava I.\nPodľa § 76a Tr. por. účinného od 20. 03. 2009:\n„Ak sa vedie trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin, za ktorý možno uložiť trest\nodňatia slobody na 25 rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie, ktoré nebolo možné\npre obťažnosť veci alebo z iných závažných dôvodov skončiť do uplynutia celkovej lehoty\nväzby v trestnom konaní a prepustením obvineného na slobodu hrozí, že bude zmarené\nalebo podstatne sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, môže súd rozhodnúť\no predĺžení celkovej lehoty väzby alebo o opätovnom vzatí do väzby podľa § 71 ods. 2\npísm. d/ Tr. por. v trestnom konaní na nevyhnutnú dobu, a to aj opakovane. Celková lehota\n\n5\n\nväzby v trestnom konaní spolu s jej predĺžením podľa predchádzajúcej vety však nesmie\npresiahnuť šesťdesiat mesiacov“.\nTáto podmienka je splnená, nakoľko k dnešnému väzba u obžalovaného trvá celkovo\n5 mesiacov a 28 dní (výkon väzby bol prerušený počas výkonu trestu odňatia slobody,\ndo ktorého sa mu započítala časť výkonu väzby ktorú vykonával do nástupu trestu odňatia\nslobody).\nPodľa § 567e ­ Prechodné ustanovenie k § 76a:\n„Ustanovenie § 76a sa použije aj na lehotu väzby, ktorá začala plynúť pred dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona vrátane lehoty väzby v konaní pred súdom podľa § 78\nods. 1 v znení účinnom do 31. januára 2009, nepoužije sa však v prípade, ak by sa mala\npredĺžiť lehota väzby v prípravnom konaní.“.\nZ uvedenej citácie zákona teda vyplýva jednoznačný záver, že lehota trvania väzby\npodľa tohto ustanovenia sa už nedelí na dobu väzby v prípravnom konaní a dobu trvania\nväzby v konaní pred súdom, ale ide o celkovú dobu trvania väzby, ktorá nesmie presiahnuť\nšesťdesiat mesiacov.»\nProti napadnutému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej\nrozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 3 Tos 44/2014 z 23. apríla 2014 tak, že sťažnosť\nsťažovateľa zamietol a jeho väzbu nenahradil uložením dohľadu probačného a mediačného\núradníka. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia okrem iného uviedol:\n„... Okresný súd pri prejednávaní tejto závažnej trestnej činnosti spôsobil neúmerne\ndlhé prieťahy. Týmito prieťahmi spôsobil to, že obžalovaný uložený trest odňatia slobody\nv trvaní 6 rokov a 6 mesiacov vykonal skôr, ako súd rozhodol o jeho najprísnejšej trestnej\nčinnosti, pre ktorú bol aj pôvodne vzatý do väzby. Obžalovanému do tohto trestu bola\nnesprávne započítaná väzba, lebo dôvody väzby boli skutkovo viazané na najprísnejšiu\ntrestnú činnosť ohľadne ktorej ešte nebolo právoplatne rozhodnuté. Nejde však o trest, ktorý\nvykonal v inej veci tak, ak to uviedol vo výroku napadnutého uznesenia okresný súd ale\no trest v tejto veci.\nNezodpovedá skutočnosti, že obžalovaný vykonal väzbou iba 5 mesiacov a 28 dní.\nObžalovaný vykonal v tejto veci väzbu v trvaní 4 roky, 5 mesiacov a 2 dni.\n6\n\nK námietkam obžalovaného o tom, že nebola dodržaná 5 dňová lehota na prípravu\nverejného zasadnutie je potrebné uviesť, že pri rozhodovaní o väzbe okresný súd postupoval\nv zmysle ustanovenia § 72 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého sa pred rozhodnutím o väzbe musí\nobvinený (v tomto prípade obžalovaný) vypočuť, o čase a mieste výsluchu sa vhodným\nspôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný. Znamená\nto, že verejné zasadnutie ku ktorému sa viaže 5 dňová lehota na prípravu sa nekoná.\nPo preskúmaní dôvodov pre ktoré obžalovaný bol opätovne vzatý do väzby v zmysle\nuvedeného ustanovenia § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. sťažnostný súd dospel\nk záveru, že aj v danom štádiu konania je obžalovaný dôvodne stíhaný pre skutok, ktorý má\nznaky trestného činu a z dôkazov, ktoré boli ohľadne tohto skutku zabezpečené vyplýva\npodozrenie, že tento skutok spáchal obžalovaný.\nAj podľa krajského súdu existujú konkrétne skutočnosti, z ktorých vyplýva dôvodná\nobava, že obžalovaný by mohol ujsť alebo sa skrývať, aby sa vyhol trestnému stíhaniu alebo\nvysokému trestu, ktorý mu hrozí a tiež obava z pokračovania v trestnej činnosti.\nTieto konkrétne skutočnosti vyplývajú z osoby obžalovaného, ktorý je trestne stíhaný\nza obzvlášť závažný trestný čin, za ktorý mu hrozí vysoký trest a navyše je za obdobný čin\nstíhaný aj v Maďarskej republike, do ktorej má byť na základe európskeho zatykacieho\nrozkazu vydaný a to po ukončení trestu v predmetnej veci. Doposiaľ nemal súd také\npoznatky, že by európsky zatýkací rozkaz bol zrušený.“\nV ďalšej časti napadnutého uznesenia sa krajský súd zaoberal aj bez žiadosti\nobvineného či iných osôb možnosťou nahradiť väzbu sťažovateľa dohľadom probačného\na mediačného úradníka, pričom dospel k záveru, že v prípade sťažovateľa je vylúčené, aby\nv tomto štádiu konania k takémuto rozhodnutiu došlo.\nNa základe skutočností uvedených v sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd\no nej nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo\n\npodľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy SR a podľa čl. 5\n\nods. 4 dohovoru o ochrane ľudských práv porušené bolo.\n\n7\n\n2. Uznesenie krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Tos 44/2014 zo dňa 23. 4. 2014 sa\nzrušuje. Ústavný súd prikazuje krajskému súdu v Bratislave, aby sťažovateľa neodkladne\nprepustil z väzby na slobodu.\n3. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi náhradu trov konania, ktoré je povinný\nvyplatiť Krajský súd v Bratislave a Okresný súd Bratislava I v lehote 2 mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia.\n4. Ústavný súd prihliadnuc na okolnosti prípadu a ich ujmu priznáva sťažovateľovi\nprimerané finančné odškodnenie vo výške 5.000 €.“\n\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých\nprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\n\n8\n\npodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti\npetitom (návrhom na rozhodnutie), teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),\nv ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20\nods. 1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným\nsúdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže\nústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo\nvzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to\npredovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený advokátom (m. m. II. ÚS 19/05,\nIII. ÚS 2/05). Tvrdenia o porušení iných práv, resp. iným orgánom verejnej moci, ktoré\nsťažovateľ uvádza len v odôvodnení sťažnosti, t. j. mimo petitu, ústavný vo svojej ustálenej\njudikatúre považuje len za súčasť jeho argumentácie (m. m. III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).\nVzhľadom na skutočnosť, že v posudzovanej veci sťažovateľ nie je zastúpený\nkvalifikovaným právnym zástupcom (advokátom), ústavný súd, vychádzajúc z materiálneho\nprístupu k ochrane ústavnosti, kvalifikoval sťažnosť sťažovateľa nad rámec ním navrhnutého\npetitu, a to v rozsahu, ktorý je uvedený v záhlaví tohto uznesenia, a to tak v súvislosti\ns rozhodovaním okresného súdu a krajského súdu o opätovnom vzatí do väzby, ako aj\nv súvislosti s rozhodovaním o veci samej.\nPodľa čl. 17 ods. 1 ústavy osobná sloboda sa zaručuje.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako\nz dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len\npre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n\n9\n\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má\nprávo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti\npozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.\n1. K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci\nv primeranej lehote podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu\nv napadnutom konaní v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nÚstavný súd štandardne (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04, III. ÚS 401/08)\npovažuje za účinný prostriedok nápravy slúžiaci na ochranu základného práva\n\n10\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sťažnosť podľa § 62 ods. 1 a nasl.\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) adresovanú predsedovi príslušného súdu.\nÚčinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní\npotvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sudcoch“), ktorý vo\nviacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a\nustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods.\n1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o súdoch]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64\nods. 1 ustanovuje, že účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené\nprieťahy v konaní. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia\norgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky\nskutočnosti.\nÚčelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať predsedovi\npríslušného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní je podľa konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav zapríčinený\nporušením\n\nzákladného\n\npráva\n\nna\n\nprerokovanie\n\nveci\n\nbez\n\nzbytočných\n\nprieťahov\n\n(napr. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05, III. ÚS 401/08). Ústavný súd preto\no sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, koná iba\nza predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok nápravy,\nktorý mal k dispozícii podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že\nsťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 53 ods. 2\nzákona o ústavnom súde).\nVyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon\nsťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých\npoužitie je oprávnený podľa osobitných predpisov, je teda jedným z atribútov prípustnosti\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej\nochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.\n\n11\n\nK sťažovateľom namietanému porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy, ku ktorému malo dôjsť\nneprimerane dlhým trestným konaním pred okresným súdom, ústavný súd uvádza, že\nsťažovateľ v priebehu napadnutého konania neuplatnil postup podľa § 62 ods. 1 zákona\no súdoch, t. j. nepodal sťažnosť predsedovi okresného súdu, ktorou by namietal porušovanie\nsvojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom túto námietku uplatnil\nprvýkrát až v konaní pred ústavným súdom. Zároveň ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ\nv súvislosti s tým, že nepodal sťažnosť podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, neuviedol a ani\nnepreukázal také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by zakladali dôvod na postup\nústavného súdu podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nÚstavný súd poukazuje taktiež na skutočnosť, že sťažovateľ v priebehu napadnutého\nkonania nevyužil možnosť uplatniť postup podľa § 55 Trestného poriadku.\nPodľa § 55 ods. 3 Trestného poriadku ak je dôvodný predpoklad, že došlo\nk prieťahom v príprave prejednania veci súdom, v určení termínu konania a rozhodnutia\nalebo k prieťahom vo vyhotovovaní súdneho rozhodnutia, ktorákoľvek zo strán môže podať\nprostredníctvom tohto súdu sťažnosť pre nečinnosť na nadriadený súd, aby určil primeranú\nlehotu na uskutočnenie namietaného úkonu; ak sa nepostupuje podľa odseku 4, súd musí\nbez meškania túto sťažnosť pre nečinnosť zaslať spolu so spisom a svojím stanoviskom\na so stanoviskom predsedu súdu nadriadenému súdu.\nPodľa § 55 ods. 4 Trestného poriadku ak súd urobí úkony trestného konania uvedené\nv sťažnosti pre nečinnosť do pätnástich pracovných dní po jej obdržaní a informuje o tom\nsťažovateľa, hľadí sa na takúto sťažnosť pre nečinnosť ako na vzatú späť, ak tento sťažovateľ\nv priebehu piatich pracovných dní od doručenia oznámenia nevyhlási, že na svojej sťažnosti\npre nečinnosť trvá. O tom ho treba poučiť.\nPodľa § 55 ods. 5 Trestného poriadku o sťažnosti pre nečinnosť uvedenej v odseku 3\nmusí rozhodnúť senát nadriadeného súdu do piatich pracovných dní od prevzatia veci. Ak\na) zo strany súdu nedošlo k prieťahom, sťažnosť pre nečinnosť sa zamietne,\n12\n\nb) je sťažnosť pre nečinnosť opodstatnená, nadriadený súd určí primeranú lehotu\nna uskutočnenie namietaného úkonu.\nÚstavný súd zároveň konštatuje, že v posudzovanom prípade neboli sťažovateľom ani\ntvrdené, ani preukázané také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by v zmysle § 53 ods.\n2 zákona o ústavnom súde umožňovali, aby ústavný súd túto časť sťažnosti meritórne\npreskúmal aj napriek nevyužitiu právnych prostriedkov nápravy podľa § 62 a nasl. zákona\no súdoch, resp. § 55 Trestného poriadku. Ústavný súd preto túto časť sťažnosti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú.\nNad rámec už uvedeného ústavný súd poukazuje aj na skutočnosť, že okresný súd\nna hlavnom pojednávaní konanom 18. júla 2014 rozhodol o zvyšnej časti obžaloby tak, že\nsťažovateľa uznal za vinného zo spáchania zločinu lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20\nk § 188 ods. 1 a 2 písm. b) a c) a ods. 3 písm. a) Trestného zákona, za čo mu uložil súhrnný\ntrest odňatia slobody v trvaní 13 rokov a ochranný dohľad na 2 roky, pričom zároveň podľa\n§ 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. 5 T 50/08\nzo 7. septembra 2011 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn. 1 To 67/2011\nz 8. februára 2012 vo výroku o treste. Z uvedeného vyplýva, že okresný súd konanie\nsťažovateľa uvedené v bode 1 obžaloby právne kvalifikoval ako zločin lúpeže\nso spôsobením smrti, a nie ako pôvodne kvalifikovaný obzvlášť závažný zločin vraždy\npodľa § 145 ods. 1 a 2 písm. e) Trestného zákona. Označený rozsudok okresného súdu\nnadobudol právoplatnosť 14. augusta 2014 a sťažovateľ v súčasnosti vykonáva trest uložený\nmu týmto rozsudkom.\nZ odsudzujúceho rozsudku okresného súdu možno vyvodiť, že pri určovaní druhu\ntrestu a jeho výmery okresný súd zvážil všetky okolnosti prípadu, závažnosť konania,\npriťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako i dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku.\n\n13\n\nPodľa § 188 ods. 3 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na desať rokov až\npätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú\nujmu na zdraví alebo smrť.\nVychádzajúc z uvedených skutočností, možno konštatovať, že celkovú dĺžku konania\n(podľa sťažovateľa neprimeranú) okresný súd zohľadnil miernejšou výmerou trestu odňatia\nslobody, a teda prípadnú ujmu spôsobenú sťažovateľovi namietanou dĺžkou trestného\nkonania vo svojej podstate kompenzoval formou pre sťažovateľa priaznivejším trestom.\nUvedené skutočnosti podľa názoru ústavného súdu zakladajú dôvod na odmietnutie tejto\nčasti sťažnosti aj ako zjavne neopodstatnenej.\n\n2. K namietanému porušeniu základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3\nústavy v spojení s porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 50/08 a jeho\nuznesením z 5. marca 2014 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Tos 44/2014 a jeho uznesením z 23. apríla 2014\nSťažovateľ namieta neprípustný zásah do svojho základného práva na obhajobu\nv spojení s namietaným porušením základného práva na súdnu ochranu, ktorý mal spočívať\nv tom, že pri jeho výsluchu vykonanom pred rozhodovaním o jeho opätovnom vzatí\ndo väzby uskutočnenom okresným súdom 5. marca 2014 nebol prítomný jeho obhajca, a to\nnapriek tomu, že v jeho prípade išlo o nutnú obhajobu, pričom ani krajský súd\nv sťažnostnom konaní tento nedostatok v súvislosti s rozhodovaním o jeho sťažnosti proti\nnapadnutému uzneseniu okresného súdu neodstránil.\n\n14\n\n2.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 50 ods. 3 ústavy\nv spojení s porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 50/08 a jeho uznesením z 5. marca\n2014\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej\nprerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nSťažovateľ mal právo podať proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, ako aj\npostupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, sťažnosť (čo aj urobil), o ktorej bol oprávnený\na povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť o sťažnosti\nsťažovateľa v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd preto túto\nčasť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákon o ústavnom súde z dôvodu nedostatku\nsvojej právomoci.\n\n15\n\n2.2 K namietanému porušeniu základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3\nústavy v spojení s porušením základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos 44/2014 a jeho\nuznesením z 23. apríla 2014\nZ už citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného\nsúdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne\nneopodstatnená.\n\nV súlade\n\ns\n\nkonštantnou\n\njudikatúrou\n\nústavného\n\nsúdu\n\no\n\nzjavne\n\nneopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva\nalebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným\nprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.\nZa zjavne neopodstatnenú preto možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež\nnapr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nV záujme objektívneho posúdenia tejto časti sťažnosti v rámci jej predbežného\nprerokovania si ústavný súd v zmysle § 31 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyžiadal\nod okresného súdu spis sp. zn. 5 T 50/08, z ktorého zistil, že sťažovateľov obhajca skutočne\nnebol na neverejnom zasadnutí okresného súdu uskutočnenom 5. marca 2014 (a teda ani\npri výsluchu sťažovateľa) prítomný. Zo spisu však zároveň vyplýva, že obhajca sťažovateľa\nbol okresným súdom o konaní neverejného zasadnutia riadne upovedomený. Ústavný súd\ntiež zistil, že napadnuté uznesenie okresného súdu bolo obhajcovi sťažovateľa doručené\n31. marca 2014.\nPodľa § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku po vznesení obvinenia musí mať\nobvinený obhajcu už v prípravnom konaní, ak je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody\nalebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave.\n16\n\nPodľa § 72 ods. 2 štvrtej a piatej vety Trestného poriadku o sťažnosti proti\nrozhodnutiu súdu alebo sudcu pre prípravné konanie o väzbe koná a rozhoduje nadriadený\nsúd. Pred rozhodnutím o väzbe musí byť obvinený vypočutý; o čase a mieste výsluchu sa\nvhodným spôsobom upovedomí prokurátor, obvinený a jeho obhajca, ak je dosiahnuteľný.\nV posudzovanom prípade neprichádza do úvahy záver o porušení citovaného\nustanovenia § 37 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, keďže sťažovateľ nepochybne mal\nv relevantnom čase ustanoveného obhajcu, ktorý bol navyše o neverejnom zasadnutí\nokresného súdu riadne upovedomený, a to tak, aby sa ho mohol zúčastniť. Zo zápisnice\no neverejnom zasadnutí z 5. marca 2014 navyše vyplýva, že sťažovateľ neprítomnosť svojho\nobhajcu nenamietal.\nNeprítomnosť svojho obhajcu sťažovateľ namietal až v písomnom vyhotovení\nsťažnosti proti väzbe doručenej okresnému súdu 11. marca 2014. Krajský súd vo vzťahu\nk tejto námietke v napadnutom uznesení poukázal na už citované znenie piatej vety § 72\nods. 2 Trestného poriadku a na tomto základe odobril postup okresného súdu.\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti tejto časti\nsťažnosti dospel k záveru, že napadnuté uznesenie krajského súdu je z hľadiska\nsťažovateľom uplatnenej námietky z ústavného hľadiska akceptovateľné a udržateľné,\na preto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ako zjavne\nneopodstatnenú.\n3. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy\na práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom\npod sp. zn. 5 T 50/08 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\n3 Tos 44/2014 v súvislosti s požiadavkou na urýchlené a prednostné rozhodovanie\no opätovnom vzatí do väzby\n\n17\n\nPodľa § 2 ods. 6 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné\nv trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať\nprednostne a urýchlene.\nÚstavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa smerujúcimi proti neprimerane\ndlhému rozhodovaniu okresného súdu a krajského súdu o jeho opätovnom vzatí do väzby\npoukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej zdôrazňuje, že pri rozhodovaní\nvo väzobných veciach, o ktorých sú všeobecné súdy povinné rozhodovať prednostne, sa\njednotlivé lehoty posudzujú podľa všetkých konkrétnych okolností posudzovaného prípadu,\npričom spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú požiadavkám\nvyvoditeľným\n\nz práva\n\nna\n\nprednostné\n\na urýchlené\n\nrozhodovanie\n\nvo\n\nväzobných\n\nveciach garantovaným tak čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy, ako aj čl. 5 ods. 4 dohovoru\n(m. m. III. ÚS 7/00, I. ÚS 18/03). Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že požiadavke,\naby súd bezodkladne rozhodol o zákonnosti väzby v zmysle čl. 5 ods. 4 dohovoru,\nnezodpovedá lehota počítaná na mesiace, ale na týždne. Tejto požiadavke preto spravidla\nnemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu jedného\nmesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (m. m. III. ÚS 126/05, IV. ÚS 181/07).\nZ vyžiadanej\n\nspisovej\n\ndokumentácie\n\nústavný\n\nsúd\n\nzistil,\n\nže\n\nrozhodovanie\n\no opätovnom vzatí sťažovateľa prebiehalo takto:\nDňa 5. marca 2014 okresný súd napadnutým uznesením rozhodol na neverejnom\nzasadnutí o opätovnom vzatí sťažovateľa do väzby, pričom sťažovateľ hneď po vyhlásení\nuznesenia podal sťažnosť a zároveň vzniesol námietku zaujatosti všetkých sudcov okresného\nsúdu vrátane vo veci rozhodujúceho predsedu senátu.\nDňa 9. marca 2014 sa predseda senátu vyjadril k námietke zaujatosti podanej\nsťažovateľom.\nDňa 11. marca 2014 zaslal predseda senátu uznesenie o opätovnom vzatí do väzby\nemailom (č. l. 2437 – poznámka kancelárie – „sudca zaslal uznesenie e mailom 11. 3. 2014\nspis som našla na stole asistentky 21. 3. 2014“).\n\n18\n\nDňa 11. marca 2014 bolo okresnému súdu doručené písomné odôvodnenie sťažnosti\nproti opätovnému vzatiu do väzby vypracované sťažovateľom a dňa 12. marca 2014 aj\npísomné odôvodnenie vznesenej námietky zaujatosti proti predsedovi senátu.\nDňa 19. marca 2014 sťažovateľ doručil okresnému súdu doplnenie svojej sťažnosti\nproti napadnutému uzneseniu okresného súdu z 11. marca 2014.\nNapadnuté uznesenie okresného súdu o opätovnom vzatí sťažovateľa do väzby bolo\n21. marca 2014 expedované a následne doručené stranám konania v období od 24. marca\n2014 (ústav na výkon väzby) do 31. marca 2014 (obhajca sťažovateľa).\nDňa 14. apríla 2014 okresný súd predložil sťažnosť sťažovateľa, ako aj námietku\nzaujatosti na rozhodnutie krajskému súdu.\nKrajský súd 23. apríla 2014 rozhodol o námietke zaujatosti o 9.45 h a následne\no 10.00 h aj o sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o opätovnom vzatí\ndo väzby.\nSpis aj s vyhotoveným uznesením krajského súdu bol okresnému súdu vrátený\n30. apríla 2014, ktorý už 2. mája 2014 napadnuté uznesenie krajského súdu doručil\nsťažovateľovi.\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že celkovo konanie a rozhodovanie o opätovnom\nvzatí sťažovateľa do väzby na oboch stupňoch trvalo necelé dva mesiace (bez troch dní),\npričom konanie pred okresným súdom trvalo 1 mesiac a 9 dní a zvyšok (teda 16 dní)\nprebiehalo pred krajským súdom (od predloženia spisu okresným súdom 14. apríla 2014\ndo vrátenia spisu okresnému súdu 30. apríla 2014 po rozhodnutí o sťažnosti a námietke\nzaujatosti).\nZ uvedeného vyplýva, že vo vzťahu k postupu krajského súdu je sťažnosť celkom\nzjavne neopodstatnená. Krajský súd totiž rozhodol o sťažnosti sťažovateľa proti\nnapadnutému uzneseniu okresného súdu a tiež o sťažovateľom vznesenej námietke\nzaujatosti prednostne a urýchlene, a preto ústavný súd v tejto časti sťažnosť odmietol podľa §\n25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n19\n\nPodľa názoru ústavného súdu je v posudzovanej veci z ústavného hľadiska\nakceptovateľná a udržateľná aj dĺžka konania pred okresným súdom. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že k predĺženiu tohto konania objektívne došlo aj\ntým, že sťažovateľ na neverejnom zasadnutí 5. marca 2014 podal aj námietku zaujatosti proti\nvšetkým sudcom okresného súdu, ku ktorej sa musel vyjadriť predseda senátu a následne aj\nvšetci ďalší sudcovia okresného súdu. Ústavný súd tiež zistil, že okresný súd sa\nv relevantnom čase musel vysporiadať tiež so žiadosťou Okresného súdu Piešťany z 3. apríla\n2014 o zapožičanie spisu, na ktorú reagoval 9. apríla 2014. Dňa 14. apríla 2014 bola\nsťažnosť predložená na rozhodnutie o sťažnosti krajskému súdu. Z uvedeného vyplýva, že\nokresný súd rozhodoval o opätovnom vzatí sťažovateľa do väzby v zásade plynulo, aj keď\njeho postup nebol optimálny. Eventuálne nedostatky v postupe okresného súdu však zjavne\nnedosahujú takú intenzitu, na základe ktorých by ústavný súd po prípadnom prijatí tejto\nčasti sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o porušení sťažovateľom\noznačených práv podľa ústavy a dohovoru. Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi\nsťažovateľa nezaoberal.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 15. januára 2015\n\n20", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "prieťahy v konaní-sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "rozhodnutie-zákonnosť", "subsidiarita", "konanie-plynulosť", "väzba-vzatie do väzby"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:e9932229-40aa-47ad-9097-0ca2ea594377", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/08 z 3. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-03", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9932229-40aa-47ad-9097-0ca2ea594377"}, {"guid": "ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 181/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 181/07 z 10. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-10", "citacie_n": 120, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c9e87ebd-77fe-49c0-842b-3165c86b43bd"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 65/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 65/07 z 26. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-26", "citacie_n": 357, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1ff7371-7f65-42a4-9395-3f94cca74b0b"}, {"guid": "ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 126/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 126/05 z 24. 8. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-08-24", "citacie_n": 124, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:42625960-2c7c-4eda-8eea-ecb3a1997021"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/05 z 1. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-01", "citacie_n": 366, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:141c9c61-e4b8-4755-a0cf-b59c16aaa61c"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:478a96d5-934d-4959-9b9c-44f14e48a5f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 278/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 278/04 z 23. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-23", "citacie_n": 532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:478a96d5-934d-4959-9b9c-44f14e48a5f7"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 153/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 153/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 685, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0eded1a-5f32-489b-9a0d-8a05e6c52c6e"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/03 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 178, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d0bc6c78-40e8-41f2-954e-c78e1b3e9c02"}, {"guid": "ussr:f0079f7f-a7d1-4aef-ac94-7a0dc45cbff5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 7/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 7/00 z 16. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-16", "citacie_n": 850, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:3.US.7.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "bd9e4326-1b48-4dee-a05d-2d62dcdfabd5:d631b258-a0c4-401d-b3de-52e99c237d9a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2014:3114010505.1", "spisova_znacka": "3Tos/44/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 3Tos/44/2014 z 7. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2014-09-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3114010505.1"}], "citovane_v": [{"guid": "9dc47680-5a6a-44a7-bf99-e75f53bb5a09:e6f78f84-604b-4506-b769-34db42ac48cd", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2016:1108214418.2", "spisova_znacka": "2Cob/84/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/84/2016 z 21. 6. 2016", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2016-06-21", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2016:1108214418.2"}]}