{"guid": "ussr:ca18e425-70e1-48f9-b0fa-17bed8bc9e95", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.312.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 312/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 312/2015 z 6. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 6. mája 2015, sp. zn. II. ÚS 312/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.312.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-05-06", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-3", "nazov": "čl. 40 ods. 3 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-2", "nazov": "čl. 40 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-40.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-40"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "nazov": "čl. 50 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 40 ods. 3", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-40", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ca18e425-70e1-48f9-b0fa-17bed8bc9e95", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.312.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.312.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.312.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 312/2015­27\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n, zastúpeného advokátom\nkancelária,\n\n,\n, Advokátska\n\n, vo veci namietaného porušenia čl. 46\n\nods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1, čl. 38\nods. 2 a čl. 40 ods. 2 a 3 Listiny základných práv a slobôd, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1 Tdo V 5/2014 zo 7. apríla 2014 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 5 To 11/2012 z 25. apríla 2013, ako aj v spojení s rozsudkom\nŠpecializovaného trestného súdu v Pezinku č. k. PK­2 T 18/2009­1138 zo 17. júla 2012\na takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. júna 2014\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nvo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 2 a 3 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 36 ods. 1, čl. 38 ods. 2 a čl. 40 ods. 2 a 3\nListiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Tdo V 5/2014 zo 7. apríla\n2014 v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 To 11/2012 z 25. apríla 2013, ako aj\nv spojení\n\ns\n\nrozsudkom\n\nŠpecializovaného\n\ntrestného\n\nsúdu\n\nv Pezinku\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„špecializovaný súd“) č. k. PK­2 T 18/2009­1138 zo 17. júla 2012. Sťažnosť bola odovzdaná\nna poštovú prepravu 3. júna 2014.\n\n2\n\nZo sťažnosti vyplýva, že na sťažovateľa a na\na\n\n,\n\nbola podaná obžaloba za to, že v nezistenom období od 1. mája 2007\n\ndo 11. marca 2007 si ako poslanec Mestského zastupiteľstva mesta\n„zastupiteľstvo“) dal sľúbiť od\n\nprostredníctvom\n\n(ďalej len\n\nfinančnú hotovosť v presne\n\nnezistenej výške za to, že na rokovaniach zastupiteľstva bude hlasovať za schválenie v\nobžalobe uvedených návrhov a zabezpečí aj ďalšie poslanecké hlasy, pričom 12. marca\n2008 konkretizoval\n\nvýšku vopred sľúbeného úplatku 340 000 Sk, keďže sľub\n\nsplnil, za návrhy hlasoval a zabezpečil ďalšie poslanecké hlasy.\nRozsudkom špecializovaného súdu č. k. PK­2 T 18/2009­853 zo 16. apríla 2010 bolo\nvyslovené, že sťažovateľ si v súvislosti s obstaraním veci všeobecného záujmu cez\nsprostredkovateľa pre seba a pre inú osobu dal sľúbiť úplatok, čím spáchal zločin prijímania\núplatku podľa ustanovenia § 329 ods. 1 Trestného zákona.\nNa základe odvolania sťažovateľa uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 To 15/2010\nz 2. júna 2011 bol rozsudok špecializovaného súdu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie\nkonanie. Podľa názoru najvyššieho súdu špecializovaný súd opomenul verifikovať\nzákonnosť vydania súdnych príkazov na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej\nprevádzky vo vykonanom rozsahu. Neboli zabezpečené všetky nahrávky telefonických\nrozhovorov, došlo k neprípustnej selekcii hovorov, k závažnému porušeniu práv obhajoby\na nebol ani náležite zistený skutkový stav.\nNovým rozsudkom špecializovaného súdu č. k. PK­2 T 18/2009­1138 zo 17. júla\n2012 bol sťažovateľ uznaný vinným zo zločinu prijímania úplatku podľa ustanovenia § 329\nods. 1 a 2 Trestného zákona, teda ako verejný činiteľ. Podľa názoru špecializovaného súdu\nani po doplnení dokazovania v smere naznačenom najvyšším súdom sa na zistených\nskutkových okolnostiach nič nezmenilo. Vinu obžalovaných preukázal predovšetkým obsah\nnahratých telefonických hovorov.\n\n3\n\nĎalším uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 To 11/2012 z 25. apríla 2013 bolo\nodvolanie sťažovateľa zamietnuté.\nNa základe podnetu sťažovateľa zo 4. júla 2013 podal minister spravodlivosti\nSlovenskej republiky (ďalej len „minister“) 20. decembra 2013 dovolanie proti uzneseniu\nnajvyššieho súdu sp. zn. 5 To 11/2012 z 25. apríla 2013, a to z dôvodov uvedených\nv ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) Trestného poriadku [správne má byť „z dôvodov\nuvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), g) a i) a ods. 3“, pozn.], teda pre zásadné\nporušenie práva na obhajobu, ďalej za to, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré\nneboli súdom vykonané zákonným spôsobom, a tiež za to, že rozhodnutie je založené na\nnesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného\nhmotnoprávneho ustanovenia (správne má byť „pre zásadné porušenie práva na obhajobu“,\npozn.), ďalej za to, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané\nzákonným spôsobom, tiež za to, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom\nposúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho\nustanovenia, a napokon za to, že rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol na\nzáklade vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli\npri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má\nzabezpečiť objasnenie veci.\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo V 5/2014 zo 7. apríla 2014 bolo dovolanie\nministra zamietnuté, pretože dovolací dôvod podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku nebol\npreukázaný. Podľa názoru najvyššieho súdu konajúce súdy sa veľmi starostlivo\na podrobným spôsobom zaoberali skutkovým stavom, dôkazy boli vykonané zákonným\nspôsobom a dospeli k správnym skutkovým a právnym záverom. V neposlednom rade podľa\nnázoru najvyššieho súdu minister dovolacie dôvody podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm.\nc), g) a i) Trestného poriadku žiadnym spôsobom neodôvodnil a neuviedol, v čom\nkonkrétne vidí ich naplnenie (len na ne formálne odkázal). Preto najvyšší súd tieto\ndovolacie dôvody nepreskúmaval.\n\n4\n\nPodľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy dôsledne nepostupovali v intenciách\nzákladných procesných zásad, a teda nezistili dostatočne skutkový stav a nevykonali dôkazy\nnevyhnutné na dostatočné posúdenie veci. Došlo tým k porušeniu označených práv\nsťažovateľa podľa ústavy, listiny a dohovoru. Ide predovšetkým o nepreukázanie spáchania\nskutku uvedeného v obžalobe, potom o porušenie základných zásad trestného konania, ďalej\no nezákonnosť vykonaných dôkazov a neprípustnú selekciu, tiež o arbitrárnosť\na nepreskúmateľnosť rozhodnutia a napokon o nenaplnenie obligatórneho znaku trestného\nčinu.\nV súvislosti s nepreukázaním spáchania skutku uvedeného v obžalobe sťažovateľ\npoukazuje na to, že ani k jednému z konaní vyplývajúcich z obžaloby, resp.\nz odsudzujúceho rozsudku, nedošlo. Mieri tým na záver najvyššieho súdu, podľa ktorého\nbol trestný čin dokonaný prijatím sľubu v situácii, keď sťažovateľ ako verejný činiteľ\n(poslanec) prijal sľub úplatku v súvislosti s obstarávaním veci všeobecného záujmu, teda\nv súvislosti s plnením verejných úloh, ktorým v danom prípade bolo hlasovanie za odpredaj\nmajetku mesta na rokovaní zastupiteľstva v prospech\n\n. Ak je vykonaným\n\ndokazovaním preukázané, že konanie, ktoré tvorí podstatu skutku, za ktorý je sťažovateľ\nstíhaný, sa nestalo, nie je ani možné ho za takéto konanie odsúdiť. V predmetnom prípade\ntreba za relevantné konanie a relevantný následok považovať „sľúbenie si úplatku za\nhlasovanie, zabezpečenie ďalších hlasov a samotné hlasovanie sťažovateľa za návrhy“.\nAni k jednému z týchto konaní na strane sťažovateľa nedošlo. „Sľúbenie si úplatku“ bolo\nv priebehu konania preukazované výlučne nepriamo a selektívne vyberanými dôkazmi,\nktoré navyše jasne, zrozumiteľne a jednoznačným spôsobom takéto konanie sťažovateľa\nnepreukázali. Zo strany sťažovateľa nedošlo ani k „zabezpečeniu ďalších hlasov“, čo\npotvrdili všetky svedecké výpovede poslancov, podľa ktorých sťažovateľ ich o hlasovanie\nnežiadal, nič im za to nesľúbil a ani od neho nič nežiadali. Svedkovia dokonca výslovne\nuviedli, že sťažovateľ s nimi o žiadosti\n\nani nehovoril. V neposlednom rade je\n\ndôležité, že sa sťažovateľ rokovania zastupiteľstva 11. marca 2008 ani nezúčastnil. Pritom\nvšeobecné súdy porušili sťažovateľovo základné právo na obhajobu, pretože mu nedovolili\npreukázať dokazovaním, že sa na hlasovaní o tomto bode programu nezúčastnil. Túto\n5\n\nskutočnosť preukazuje prepis hovoru č. 221 z 12. marca 2008 o 8.36 h, resp. prepis hovoru\nč. 220 z 12. marca 2008 o 8.32 h, ako aj ďalšie prepisy hovorov. Tieto prepisy nepochybne\nzakladajú dôvodnú pochybnosť o tom, či sťažovateľ skutočne hlasoval za odpredaj majetku\n. Možno preto podľa sťažovateľa konštatovať, že sa skutok preukázateľne nestal.\nPodľa názoru sťažovateľa nebola zohľadnená ani skutočnosť, že zo žiadneho\nz vykonaných odposluchov nevyplýva, že by sťažovateľ žiadal pre seba či pre iných úplatok.\nAkékoľvek tvrdenia vyplývajúce z rozhovorov medzi\n\na\n\nsú nepravdivé\n\na nemajú vzťah k sťažovateľovi.\nV súvislosti s porušením základných zásad trestného konania sťažovateľ namieta, že\nzo strany orgánov činných v trestnom konaní boli vykonávané a objasňované dôkazy len\nv jeho neprospech, obhajobe neboli bez relevantného dôvodu sprístupnené všetky vykonané\nprepisy, neodôvodnene nedošlo k výsluchu\na k zabezpečeniu prepisu hovoru medzi sťažovateľom a\n\n, ktorý sťažovateľ navrhol,\npričom vykonané dôkazy\n\nboli vyhodnotené nezákonným spôsobom. Taktiež bez relevantného dôvodu nebolo\nvykonané porovnanie zoznamu hovorov od mobilného operátora so zoznamom hovorov\nprezentovaným orgánmi činnými v trestnom konaní. Všeobecné súdy tak zasiahli aj do\nzákladného práva sťažovateľa na obhajobu, lebo obhajobnému právu navrhovania dôkazov\nzodpovedá povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým\ndôkazným návrhom a buď mu vyhovieť, alebo ho odmietnuť, pričom v prípade odmietnutia\ntreba uviesť primerané zdôvodnenie. Tvrdenie najvyššieho súdu, podľa ktorého dôkazy boli\nvykonané zákonným spôsobom, podľa sťažovateľa neobstojí vzhľadom na to, že dôkazy boli\nvykonávané v rozpore so zákonom a selektívne. Sťažovateľ namieta, že všeobecné súdy\npreto porušili svoju povinnosť dostatočne zistiť skutkový stav a zaoberať sa každým\nprocesným návrhom sťažovateľa.\nV súvislosti s nezákonnosťou vykonaných dôkazov a neprípustnou selekciou\nsťažovateľ pripomína, že opakovane poukazoval na nezákonnosť vydaných príkazov na\nodpočúvanie a vykonanie záznamu telekomunikačnej prevádzky. Správa prečítaná ako\ndôkaz na hlavnom pojednávaní 16. júla 2012 neverifikovala zákonnosť a úplnosť\n6\n\nvykonaných odposluchov, keďže je datovaná z apríla 2012 a bola doplňovaná dodatkami\nzo dňa, kedy sa vykonávalo hlavné pojednávanie. Správa teda nebola spracovaná po\nvykonaní odposluchov a nebola zaslaná spolu s ich prepismi vyšetrovateľovi, ale na\ndožiadanie súdu bola ako informácia dodatočne spracovaná. Preto nebolo možné\nverifikovať, ktoré osoby uskutočnili hovor. Podľa názoru sťažovateľa došlo týmto postupom\nk porušeniu ustanovení § 270 ods. 2 a § 115 ods. 6 Trestného poriadku, keďže v správe\nabsentujú jej viaceré podstatné obsahové náležitosti a nie je možné verifikovať zákonnosť\na úplnosť vykonaných dôkazov. Obsahom správy mal byť aj záznam, že sa uskutočnil\nrozhovor medzi sťažovateľom a jeho obhajcom a že záznam tohto hovoru bol predpísaným\nspôsobom zničený. Absencia takéhoto záznamu spôsobuje, že prepisy nie je možné\nverifikovať a ich porovnaním s evidenciou hovorov od mobilného operátora vznikajú\nzávažné pochybnosti o ich úplnosti, objektívnosti a najmä zákonnosti. Za nezákonnosť\nvykonaných dôkazov treba považovať podľa sťažovateľa aj odmietnutie vykonať porovnanie\nzoznamu hovorov od mobilného operátora so zoznamom vykonaných odposluchov. Tým\ndošlo k vylúčeniu dôkazov svedčiacich v prospech sťažovateľa, k neprípustnej selekcii, a\nteda i k znemožneniu uplatnenia základného práva sťažovateľa na účinnú obhajobu. Neboli\nvykonané všetky prepisy hovorov uskutočnených v rozhodnom období, pretože došlo\nk účelovému a selektívnemu výberu iba tých, ktoré boli v neprospech sťažovateľa. Zo strany\norgánov činných v trestnom konaní a súdu došlo k priamemu napomáhaniu žalujúcej strane\nv neprospech sťažovateľa. Nikto totiž podľa sťažovateľa nie je oprávnený podľa vlastných\nkritérií vykonávať selekciu dôkazov, resp. viesť konanie určitým smerom.\nV zmysle zrušujúceho uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 To 15/2010 z 2. júna\n2011 bolo podľa názoru sťažovateľa povinnosťou špecializovaného súdu potrebné dôkazy\nzopakovať a vykonať ďalšie, verifikovať získané záznamy odposluchov a posúdiť ich\nz hľadiska súladu so zákonom, zabezpečiť všetky nahrávky telefonických hovorov a náležite\nzistiť skutkový stav. Špecializovaný súd si tieto povinnosti ani v novom konaní nesplnil,\npričom táto vada nebola odstránená ani v odvolacom konaní. Najvyšší súd v odvolacom\nkonaní takto bez relevantného dôvodu skutkový stav, ktorý najskôr považoval za\nnedostatočne zistený, v ďalšom už označil za správny, a to bez toho, aby bol na to\n7\n\nrelevantný dôvod, teda bez toho, aby špecializovaný súd doplnil dokazovanie v nariadených\nintenciách. Záver o vine sa podľa sťažovateľa opiera o nepriame dôkazy (vykonané\nodposluchy), pričom zákonnosť týchto dôkazov bola spochybnená. Sťažovateľ bol teda\nuznaný vinným na základe dôkazov, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom [§ 371\nods. 1 písm. g) Trestného poriadku].\nSťažovateľ poukazuje aj na to, že ako dotknutá osoba má možnosť namietať\nnezákonnosť odpočúvania a z toho vyplývajúcu nepoužiteľnosť odpočúvaných rozhovorov.\nJe totiž toho názoru, že príkazy a súhlasy na vykonanie odposluchov sa neopierali\no odôvodnenie vychádzajúce z konkrétnych skutočností.\nV súvislosti s arbitrárnosťou a nepreskúmateľnosťou rozhodnutia sťažovateľ\nzdôrazňuje, že podľa uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 5 To 15/2010 z 2. júna 2011 bolo\npotrebné dôkazy opakovať, vykonať ďalšie dôkazy, verifikovať získané záznamy\nz odposluchov a posúdiť ich z hľadiska súladu s Trestným poriadkom, zabezpečiť všetky\nnahrávky telefonických hovorov a náležite zistiť skutkový stav. Následne bez toho, aby si\nšpecializovaný súd tieto svoje povinnosti splnil, najvyšší súd v novom odvolacom\nrozhodnutí označil skutkový stav za náležite zistený. V skutočnosti totiž špecializovaný súd\nnepostupoval dôsledne v intenciách základných procesných zásad, a teda nezistil dostatočne\nskutkový stav a nevykonal dôkazy potrebné na posúdenie veci. Nebola splnená povinnosť\nzachovať nestrannosť bez toho, aby sa napomáhalo jednej alebo druhej strane selektívnym\nvykonávaním dôkazov v neprospech sťažovateľa. Týmto spôsobom došlo podľa sťažovateľa\nk hrubému porušeniu jeho práv na obhajobu.\nV súvislosti s nenaplnením obligatórneho znaku trestného činu sťažovateľ uvádza, že\nv celom priebehu prípravného konania nebol predložený jediný dôkaz, ktorý by preukazoval\njeho úmyselné konanie smerujúce k tomu, aby si dal pre seba alebo pre iného sľúbiť úplatok.\nSťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených\nčlánkov ústavy, listiny a dohovoru v konaní vedenom najvyšším súdom pod sp. zn.\n1 Tdo V 5/2014 v spojení s konaním vedeným najvyšším súdom pod sp. zn. 5 To 11/2012\n8\n\na špecializovaným súdom pod sp. zn. PK­2 T 18/2009 s tým, aby boli uznesenia najvyššieho\nsúdu zo 7. apríla 2014 a z 25. apríla 2013, ako aj rozsudok špecializovaného súdu\nzo 17. júla 2012 zrušené a vec bola vrátená špecializovanému súdu na ďalšie konanie.\nPožaduje tiež náhradu trov právneho zastúpenia advokátom.\nNapokon sťažovateľ požaduje vydanie dočasného opatrenia, ktorým by bola odložená\nvykonateľnosť uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo V 5/2014 zo 7. apríla 2014 v\nspojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 To 11/2012 z 25. apríla 2013 a rozsudkom\nšpecializovaného súdu č. k. PK­2 T 18/2009­1138 zo 17. júla 2012.\nII.\nZ uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo V 5/2014 zo 7. apríla 2014 vyplýva, že\nním bolo podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku zamietnuté dovolanie ministra proti\nuzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 5 To 11/2012 z 25. apríla 2013. Podľa odôvodnenia\nuznesenia k dovolaniu ministra sa vyjadril príslušný prokurátor, ktorý nesúhlasil s dôvodmi\ndovolania a navrhol ho ako nedôvodné zamietnuť. Podľa názoru najvyššieho súdu právom\nministra je síce napadnúť dovolaním rozhodnutie pre nesprávne zistenie skutkového stavu\na hodnotiť tak rozsah dokazovania, alebo namietať porušenie ustanovení zabezpečujúcich\nobjasnenie vecí (najmä procesné predpisy týkajúce sa nerešpektovania obhajoby), avšak\nz ustanovenia § 373 ods. 3 Trestného poriadku nevyplýva jeho neobmedzené právo namietať\nhodnotenie vykonaných dôkazov, najmä pokiaľ sa konajúce súdy dôsledne týmito dôkazmi\nzaoberali. V dovolacom konaní ani za súčasného použitia dovolacieho dôvodu podľa § 371\nods. 3 Trestného poriadku neprichádza do úvahy iné hodnotenie dôkazov súdmi, ak je toto\nzaložené na prísnom logickom úsudku, ku ktorému konajúce súdy dospeli na podklade\nstarostlivého posúdenia každého vykonaného dôkazu z hľadiska jeho prípustnosti,\nzávažnosti a vierohodnosti. Z toho vyplýva, že dovolací súd na podklade tohto dovolania\npreskúmava hranice dokazovania predmetného trestného činu z hľadiska množstva a kvality\ndôkazov, avšak samotný rozsah hodnotenia dôkazov skúma iba z aspektov zákonnosti,\nzávažnosti a vierohodnosti. Minister odôvodnil dovolanie tým, že nebolo preukázané, aby sa\n\n9\n\nsťažovateľ dopustil konania popísaného v skutkovej vete rozsudku špecializovaného súdu,\npričom mala byť porušená zásada „in dubio pro reo“. Podľa názoru najvyššieho súdu\nexistencia rozporov medzi dôkazmi sama osebe neznamená, že by nebolo možné uznať\nobvineného vinným a že by akékoľvek rozpory v dôkazoch museli nutne viesť k uplatneniu\npravidla in dubio pro reo. Napriek rozporom medzi dôkazmi môže súd podľa konkrétnej\ndôkaznej situácie dospieť k spoľahlivému záveru o spáchaní trestného činu obvineným.\nRozhodnúť sa v prospech obvineného je možné len za predpokladu, ak existujúce rozpory sú\ntaké zásadné, že vina obvineného nie je nepochybná ani po starostlivom vyhodnotení\nvšetkých dôkazov, pričom do úvahy neprichádza možnosť vykonania ďalších dôkazov.\nPravidlo in dubio pro reo je na mieste použiť vtedy, ak sú pochybnosti o vine dôvodné, t. j.\nrozumné a týkajú sa podstatných skutočností, takže v konfrontácii s nimi by výrok o\nspáchaní trestného činu nemohol obstáť. Pochybnosti teda musia byť z hľadiska rozhodnutia\no vine závažné a neodstrániteľné vykonaním ďalších dôkazov či vyhodnotením\nzostávajúcich dôkazov. Ak sa pochybnosť podarí odstrániť tým, že dôkazy budú hodnotené\nvoľne podľa vnútorného presvedčenia a po starostlivom, objektívnom a nestrannom uvážení\nvšetkých okolností prípadu jednotlivo a v súhrne, potom nie je dôvod rozhodovať v\nprospech obvineného, i keď sú medzi dôkazmi určité rozpory. Rozpory, na ktoré minister\npoukazoval (niektoré klamlivé tvrdenia\n\ntýkajúce sa telefonických\n\nhovorov so sťažovateľom), v kontexte vykonaných dôkazov, získaných najmä z\nodpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky medzi\n\na\n\n(10.\n\ndecembra 2007, 11. decembra 2007, 28. februára 2007, 11. marca 2008, 12. marca 2008, 25.\nmarca 2008) a medzi\n\na sťažovateľom (25. februára 2008, 11. marca 2008, 12.\n\nmarca 2008 a 25. marca 2008), nezakladajú dôvodnú pochybnosť o vine sťažovateľa.\nŠpecializovaný súd po vrátení veci odvolacím súdom vykonal na hlavnom pojednávaní v\ndňoch 16. a 17. júla 2012 dokazovanie prehratím zvukových záznamov z uskutočnenej\ntelekomunikačnej prevádzky, pripojil do spisu prepisy jednotlivých záznamov, ktoré zaslal\naj procesným stranám a oboznámil ich so správami o odpočúvaní a zázname\ntelekomunikačnej prevádzky. Následne špecializovaný súd v odôvodnení rozsudku zo 17.\njúla 2012 uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové\nzistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Preto je\n10\n\nnedôvodná námietka ministra, že špecializovaný súd si po zrušení rozhodnutia dôsledne\nnesplnil povinnosť vykonať všetky úkony a dôkazy nariadené odvolacím súdom. Tvrdenie o\nurčitej selekcii a hodnotení dôkazov len v neprospech obvineného je len prenosom námietok\nsťažovateľa z konania predchádzajúceho zrušeniu rozsudku zo 16. apríla 2010, ktoré je\nnavyše po predchádzajúcom vrátení veci už zjavne neopodstatnené. Preto nemožno bez\nďalšieho konštatovať, že bol skutkový stav nesprávne zistený, najmä keď dovolanie\nneuvádza konkrétne, v čom vidí nesprávne zistenie skutkového stavu. Dôkazy presvedčivo\npreukazujú, že sa sťažovateľ dopustil skutku tak, ako je ustálený v skutkovej vete rozsudku.\nV spojitosti s námietkou ministra, že neboli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty\ntrestného činu prijímania úplatku, treba konštatovať, že objektívna stránka činu „dá si sľúbiť\núplatok“, je formou prípravy, ktorá je povýšená na dokonaný trestný čin. Tento obligatórny\nznak je naplnený, ak páchateľ ponuku úplatku neodmietne a výslovne alebo konkludentne s\nňou súhlasí. Nie je rozhodujúce, či dôjde k splneniu sľubu. Trestný čin bol dokonaný\nprijatím sľubu v situácii, keď sťažovateľ ako verejný činiteľ tak urobil v súvislosti s\nobstarávaním veci všeobecného záujmu. Úplatok bol sťažovateľovi prisľúbený jednak za to,\nže zabezpečí ďalšie poslanecké hlasy, ale aj za to, že bude za návrhy hlasovať, čo 11. marca\n2008 aj urobil. Toto konanie preukazuje najmä komunikácia medzi\n\na\n\nsťažovateľom vyplývajúca z odposluchov a záznamov telekomunikačnej prevádzky z 25.\nfebruára 2008, 11. marca 2008, 12. marca 2008 a 25. marca 2008, resp. jednotlivé\nskutočnosti zistené z týchto hovorov, ktoré zodpovedajú skutočnostiam zisteným z\ntelefonických hovorov medzi\n\na\n\n(z 10. decembra 2007, 11. decembra\n\n2007, 28. februára 2008, 11. marca 2008, 12. marca 2008 a 25. marca 2008). Obsah týchto\nrozhovorov je dôležitý pre posúdenie viny sťažovateľa najmä za situácie, keď okolnosti\nschvaľovania návrhov prevodov nehnuteľností, ako aj listinné dôkazy týkajúce sa rokovania\nzastupiteľstva potvrdzujú skutočnosti uvádzané v zvukových záznamoch. Z odposluchov\ntelefonických hovorov je zrejmé, že sťažovateľ po hlasovaní v zastupiteľstve 11. marca 2008\nzaslal\n\nsms správu s informáciou o tom, že hlasovanie prešlo o 1 hlas, pričom on\n\nzabezpečil 9 hlasov v prvom hlasovaní a 8 hlasov v druhom hlasovaní. Predmetnú\ninformáciu následne potvrdil aj v telefonickom rozhovore toho istého dňa, keď uviedol:\n„musel som tých mojich pod krk chytiť, lebo oni, že to nemôžu, keď taký článok vyšiel, že čo\n11\n\nna to povedia novinári“ a „aj tak to dostal (rozumej\n\n) za tretinovú cenu aj v danom\n\nstave (v dezolátnom stave), v akom je“. Na záver tohto telefonátu sťažovateľ opätovne\nzdôraznil, že „dokopy zabezpečil 17 hlasov“ a že „aj ty viacej zarobíš“ (rozumej\npričom „on (rozumej\n\n),\n\n) neprerobí ani halier na tom“. Z ďalšieho zvukového\n\nzáznamu telekomunikačnej prevádzky z 12. marca 2008 vyplýva, že sťažovateľ namietal, že\n„nekoná akoby mal (rozumej\n(rozumej\n\na\n\n), lebo my sme prácu vykonali, to čo sme sľúbili\n\n), máme za sebou, teda keď niekto splní úlohu, tak aj on musí\n\nplniť úlohu a kvôli tým novinám ešte s tým toľko roboty bolo“. V ďalšom telefonickom\nrozhovore\n\nubezpečil sťažovateľa, že\n\n„všetko normálne zaplatí, len chce,\n\naby to bolo podpísané primátorom“, pričom v tejto súvislosti spomenul aj konkrétnu sumu,\nktorá mala byť sťažovateľovi vyplatená za získané hlasy, t. j. 340 000 Sk. Z uvedeného\nvyplýva, že na základe dôkazov, ktoré boli získané a vykonané zákonným spôsobom, mohol\naj dovolací súd nad akúkoľvek pochybnosť konštatovať, že sťažovateľ si nechal úplatok\nsľúbiť. Vo vzťahu k uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. c), g) a i)\nTrestného poriadku je potrebné poukázať na ustanovenie § 369 ods. 1 Trestného poriadku,\npodľa ktorého podnet ministrovi môže podať len osoba, ktorej zákon nepriznáva právo\nna podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372\nods. 1 Trestného poriadku (podmienka využitia zákonného práva podať riadny opravný\nprostriedok). Je zrejmé, že zákon nepriznáva obvinenému právo podať podnet na podanie\ndovolania ministrovi z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, keďže\nmu žiadna okolnosť nebráni v tom, aby takéto dovolanie prostredníctvom svojho obhajcu\npodal aj sám. Napriek tomu, že minister podal dovolanie nielen z dovolacieho dôvodu podľa\n§ 371 ods. 3 Trestného poriadku, ale aj z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. c),\ng) a i) Trestného poriadku, tieto žiadnym spôsobom neodôvodnil a neuviedol, v čom\nkonkrétne vidí ich naplnenie. Nadväzujúc na uvedené, najvyšší súd tieto dovolacie dôvody,\nna naplnenie ktorých minister len formálne odkázal, nepreskúmaval.\nPodľa zistenia ústavného súdu sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu podal proti\nuzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 5 To 11/2012 z 25. apríla 2013 dovolanie datované 4.\njúla 2013, ktoré bolo špecializovanému súdu doručené 8. júla 2013. Uznesením predsedu\n12\n\nsenátu špecializovaného súdu č. k. PK­2 T 18/2009­1452 z 9. septembra 2013 bolo vzaté na\nvedomie späťvzatie dovolania, ku ktorému došlo 4. septembra 2013. Uznesenie\nšpecializovaného súdu sa stalo právoplatným 9. septembra 2013.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd v prvom rade poukazuje na to, že pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie\noznačených práv uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 To 11/2012 z 25. apríla 2013\nv spojení s rozsudkom špecializovaného súdu č. k. PK­2 T 18/2009­1138 zo 17. júla 2012,\nproti uvedenému rozsudku špecializovaného súdu bolo prípustné odvolanie ako riadny\nopravný prostriedok, čo napokon sťažovateľ aj využil, a preto právomoc poskytnúť ochranu\noznačeným právam sťažovateľa mal najvyšší súd v rámci odvolacieho konania, pričom proti\n\n13\n\nodvolaciemu uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 5 To 11/2012 z 25. apríla 2013 bolo možné\npodať dovolanie, tým je zároveň v danom rozsahu vylúčená právomoc ústavného súdu.\nOdlišná je situácia týkajúca sa tej časti sťažnosti, ktorá smeruje proti uzneseniu\nnajvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo V 5/2014 zo 7. apríla 2014. Túto časť sťažnosti treba\npovažovať sčasti za neprípustnú a sčasti za zjavne neopodstatnenú.\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak\nzásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.\nPodľa § 371 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak\nrozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho\nrozhodnutím a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri\npredbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho\nprijatí na ďalšie konanie (m. m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\n\n14\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\naplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\nľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS\n12/05, I. ÚS 352/06).\nSťažovateľ v podanej sťažnosti vo viacerých súvislostiach namieta jednak porušenie\npráva na obhajobu, ale tiež použitie nezákonne získaných, resp. nezákonne vykonaných\ndôkazov.\nV súvislosti s porušením práva na obhajobu namieta, že mu nebolo umožnené\npreukázať dokazovaním, že sa na hlasovaní zastupiteľstva nezúčastnil, nebolo náležite\nzdôvodnené, prečo neboli akceptované v rámci obhajoby niektoré jeho dôkazné návrhy\na napomáhalo sa obžalobe selektívnym vykonávaním len tých dôkazov, ktoré boli v jeho\nneprospech.\nV súvislosti s použitím nezákonne získaných, resp. nezákonne vykonaných dôkazov,\nnamieta, že neboli zákonne vydané príkazy na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej\nprevádzky pre nedostatočne konkrétne odôvodnenie, správa prečítaná ako dôkaz na\nhlavnom pojednávaní 16. júla 2012 neverifikovala zákonnosť a úplnosť vykonaných\nodposluchov, keďže bola vydaná a doplňovaná až dodatočne, pričom absentovali aj jej\n\n15\n\nviaceré podstatné obsahové náležitosti, a sťažovateľ bol uznaný vinným na základe dôkazov,\nktoré neboli zaobstarané zákonným spôsobom.\nUvedené námietky sťažovateľa mu umožňovali podanie dovolania v zmysle § 371\nods. 1 písm. c) a g) Trestného poriadku. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ právo podať\ndovolanie prostredníctvom svojho obhajcu aj využil, avšak podané dovolanie vzal späť,\ntakže v konečnom dôsledku dovolacie konanie skončilo bez rozhodnutia dovolacieho súdu.\nMožno urobiť záver, že sťažovateľ v súvislosti s už uvedenými námietkami nevyužil\nzákonnú možnosť podania dovolania, hoci išlo o účinný mimoriadny opravný prostriedok,\nktorý mal k dispozícii. To zakladá neprípustnosť sťažnosti v uvedenej časti.\nTreba dodať, že sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval), že podané\ndovolanie vzal späť z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Preto ani neprichádzal do úvahy\nprípadný možný postup ústavného súdu podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nJadrom ďalších námietok sťažovateľa je tvrdenie, podľa ktorého vykonaným\ndokazovaním sa nepreukázalo, že by spáchal skutok, za ktorý bol odsúdený. V tejto\nsúvislosti sťažovateľ preberá argumentáciu uvedenú v dovolaní ministra, ktorú zároveň\nrozširuje o ďalšie, podrobnejšie dôvody a názory.\nPodľa názoru ústavného súdu argumentácia najvyššieho súdu sa javí ako podrobná,\ndostatočná a presvedčivá. Nejaví známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti.\nSkutočnosť, že sťažovateľ má na hodnotenie dôkazov odlišný názor, nemôže sama osebe\nznamenať porušenie označených práv.\nJe zrejmé, že z pohľadu všeobecných súdov rozhodujúce boli záznamy odposluchov\ntelefonických rozhovorov, ku ktorým došlo medzi stíhanými osobami. Za situácie, keď\nobsah týchto telefonátov nebol vždy v plnom súlade so svedeckými výpoveďami, súdy\nuverili obsahu telefonických hovorov. Rozhodne tým neprekročili hranice voľného\nhodnotenia dôkazov. Sem spadajú rozpory v otázke, či sťažovateľ zabezpečil alebo\nnezabezpečil hlasy ďalších poslancov, či sa vôbec zúčastnil hlasovania, či si nechal sľúbiť za\n16\n\nsúhlas prevodu nehnuteľnosti úplatok. Hoci zo svedeckých výpovedí poslancov aktivity\nsťažovateľa nevyplývajú, sú však zrejmé z odposluchov, na ktoré najvyšší súd podrobne\npoukázal. Napokon neobstojí ani námietka, že špecializovaný súd nerešpektoval všetky\npokyny najvyššieho súdu v rámci vrátenia veci na ďalšie konanie. Sťažovateľ ani neuviedol,\nv čom konkrétne mal v tomto smere špecializovaný súd pochybiť.\nÚstavný súd považuje napokon za potrebné poznamenať, že sťažovateľ nevyužil\nmožnosť podať v rámci konania o dovolaní ministra vyjadrenie k dovolaniu (z uznesenia\nnajvyššieho súdu vyplýva, že vyjadrenie podal iba príslušný prokurátor). Pokiaľ teraz\nv konaní vedenom ústavným súdom sa snažil dovolaciu argumentáciu ministra doplniť, resp.\nrozšíriť, treba to považovať za neprípustné v zmysle § 53 ods. 1 a 2 zákona o ústavnom súde.\nSťažovateľ mal možnosť svoju terajšiu argumentáciu uplatniť v rámci dovolania podaného\nministrom, čo však neurobil.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 6. mája 2015\n\n17", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dokazovanie-zákonnosť vykonania dôkazov", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "návrh-zjavne neopodstatnený", "konanie pred ústavným súdom-prípustnosť", "korupcia-úplatok", "dovolanie-nepodanie", "rozhodnutie-zákonnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:332cd233-74c5-49e6-b167-1eb5db0f58c4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2024:4.US.177.2024.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 177/2024", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 177/2024 z 16. 4. 2024", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2024-04-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2024:4.US.177.2024.1"}]}