{"guid": "ussr:d1be9f5c-697f-41b4-b626-ed0efdd3896e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.326.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 326/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 326/2015 z 27. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. mája 2015, sp. zn. II. ÚS 326/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.326.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/d1be9f5c-697f-41b4-b626-ed0efdd3896e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.326.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.326.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.326.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 326/2015­21\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\nktorou\n\nnamieta\n\nporušenie\n\nsvojho\n\nzákladného\n\n,\npráva\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky postupom Okresného súdu Bratislava II v konaniach vedených pod sp. zn.\n28 P 56/2009, sp. zn. 61 P 11/2011 a sp. zn. 4 T 50/2013 a postupom Úradu práce,\nsociálnych vecí a rodiny v Bratislave ako účastníka konaní vedených Okresným súdom\nBratislava II pod sp. zn. 28 P 56/2009 a sp. zn. 61 P 11/2011, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nbola 14. februára 2014 doručená sťažnosť\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\n\n2\n\n­ postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaniach\nvedených pod sp. zn. 28 P 56/2009, sp. zn. 61 P 11/2011 a sp. zn. 4 T 50/2013 a\n­ postupom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave (ďalej len „úrad\npráce“) ako účastníka konaní vedených okresným súdom pod sp. zn. 28 P 56/2009\na sp. zn. 61 P 11/2011.\nSťažovateľ v odôvodnení sťažnosti poukazuje na viaceré skutkové okolnosti týkajúce\nsa jeho spolužitia s bývalou družkou a ich spoločného maloletého syna.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 16. decembra 2008 návrh na zverenie\nmaloletého syna do jeho osobnej starostlivosti. O návrhu konal Okresný súd Lučenec\na následne okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 28 P 56/2009. Sťažovateľ uvádza,\nže proti rozsudku okresného súdu vo veci samej (bez jeho bližšieho označenia, pozn.) podal\nodvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\ntak, že tento rozsudok potvrdil ako vecne správny.\nSťažovateľ v sťažnosti poukazuje na úpravu styku s maloletým synom, pričom\nuvádza, že styk, tak ako ho určil konajúci súd, „je nevymožiteľný“.\nSťažovateľ následne podal ďalší návrh na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv\na povinností k maloletému synovi s návrhom, aby maloletý bol zverený do jeho osobnej\nstarostlivosti. Konanie o tomto návrhu bolo vedené okresným súdom pod sp. zn.\n61 P 11/2011. Z odôvodnenia sťažnosti vyplýva, že v predmetnom konaní bolo nariadené\nznalecké dokazovanie a okresný súd návrh sťažovateľa zamietol.\nSťažovateľ tiež uvádza, že podal návrh na zníženie výživného pre jeho maloletého\nsyna, o ktorom konajúci súd rozhodol tak, že tento návrh zamietol.\n\n3\n\nSťažovateľ v sťažnosti tiež uvádza, že výživné pre maloletého syna platil pravidelne,\navšak nie vo výške, ktorú určil súd v rozhodnutí. Z uvedeného dôvodu podala jeho bývalá\ndružka opakovane voči nemu trestné oznámenia. V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza:\n„Trestné konanie o neplatení výživného okresný súd Bratislava II. sp. zn.:\n4 T/50/2013... Došlo to až na súd kde som bol odsúdený s dvojročnou podmienkou\na zaviazaný splatiť omeškané výživné. V tomto konaní som nemal právneho zástupcu a tak\nsom sa nemohol riadne obhajovať.\nPotom družka podala ďalšie trestné oznámenie a znova to riešil súd. Bol som\nodsúdený za neplatenie výživného v plnej výške na 1 rok nepodmienečne... Na pojednávaní\nsom však obhajcu nemal. V zlomku sekundy som sa teda musel rozhodnúť a pristúpiť\nna dohodu o vine a treste a prijať trest 150 hodín verejnoprospešných prác.“\nSťažovateľ poukazuje aj na úrad práce, ktorý bol kolíznym opatrovníkom jeho\nmaloletého syna vo všetkých konaniach. V tejto súvislosti tiež uvádza:\n„Počas všetkých pojednávaní v konaniach sa spolu zúčastnilo osem kolíznych\nopatrovníkov. Mám vo svojej záležitosťou už dva právoplatné rozhodnutia avšak\ndo dnešného dňa ani jeden zo zúčastnených kolíznych opatrovníkov nevidel a ani neskúmal\ndieťa v prostredí u otca. Preto ani jeden z nich nemohol objektívne posúdiť čo je pre\nsynčeka dobré a čo je v jeho záujme. Vzhľadom na to, že o synčeka som sa v podstate staral\ndo jeho jedného roku ja s pomocou mojich rodičov /bývalá družka to na pojednávaniach\npotvrdila/ Je takéto konanie kolíznych opatrovníkov jednoznačne diskriminácia voči otcovi.\nV tom čase ako som vyššie uviedol som odišiel z dobre platenej práce, aby som sa o bývalú\ndružku po pokuse o samovraždu o synčeka postaral. Táto starostlivosť z mojej strany bola\nkompletná papanie, kúpanie, uspávanie, prechádzky, starostlivosť počas ochorení\na navštevoval som so synčekom aj povinné prehliadky u detského lekára. Synček mal\nna mňa a aj moju mamu silnú vzťahovú väzbu a preto na neho má negatívny vplyv jeho únos\nmatkou a vytrhnutie z pôvodného prostredia.\nÚrad práce, sociálnych vecí a rodiny odmieta komunikáciu so mnou už celých\n5 rokov...“\n\n4\n\nSťažovateľ tiež uvádza, že v odvolacích konaniach rozhodoval ten istý senát\nkrajského súdu, pričom všetky jeho odvolania boli „zamietnuté“. Sťažovateľ zároveň\nnamieta to, ako odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutia.\n„... odôvodnenia sú skutočne k zamysleniu. Ako príklad uvádzam odvolacie konanie\no znížení výživného. V ňom súd konštatuje, že sa matka k návrhu nevyjadrila avšak\nv odôvodnení sa uvádza, že na výživu svojho synčeka neprispievam inak než finančne.\nAk sa teda matka k návrhu nevyjadrila a pojednávanie sa nekonalo odkiaľ má sudkyňa\nkrajského súdu informáciu, že neprispievam inak než finančne?\nOdvolací súd podľa môjho názoru ani raz neskúmal skutočnosti a považoval\nrozhodnutia okresného súdu ako vecne správne.“\nSťažovateľ ďalej v sťažnosti uvádza, že v dvoch konaniach bolo nariadené znalecké\ndokazovanie. Namieta, že v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku a tiež pri\nrozhodovaní o trovách znaleckého dokazovania došlo k diskriminácii. V tejto súvislosti\nuvádza:\n„Znalecké dokazovanie prebehlo v oboch konaniach. Ako vyššie uvádzam v prvom\nkonaní to bolo so značnými prieťahmi. Znalkyňa ako sama v posudku uvádza vyšetrila\nmatku ambulantne bez prítomnosti dieťaťa. Nuž k tomu niet čo dodať. Znalkyňa bola\nna ďalšom pojednávaní spochybnená a závery svojho posudku nevedela podložiť iným len\npočtom svojich diplomov. V druhom konaní znalec taktiež neurobil šetrenie takým\nspôsobom, aby súdu vedel poskytnúť jednoznačné stanovisko. Tu je namieste uviesť, že brat\nbývalej družky je lekár a pôsobí v\n\n.\n\nAko dôkaz o diskriminácii dokladám uznesenia o trovách za znalecké dokazovanie.\nV prvom konaní ma súd zaviazal uhradiť trovy znaleckého dokazovania a jedným\nz odôvodnení je to, že som na pojednávaní povedal, že to zaplatím. Za situácie, keď v konaní\npociťujete diskrimináciu považujete za potrebné dať súdu objektívne podklady\npre rozhodnutie a nerozmýšľate o tom koľko to bude stáť a ako to zaplatíte. Sudkyňa však\nneskúmala zákonnú možnosť úhrady týchto trov. V druhom konaní sudkyňa skúmala takúto\nzákonnú možnosť a uznesením mi oznámila, že je oprávnená a trovy bude znášať štát. Takže\nv dvoch identických konaniach na rovnakom súde mám dve odlišné stanoviská za rovnakých\n5\n\npodmienok v rovnakej veci. V konaní o zmene zverenia znalec sám potvrdil, že pri šetrení\non sám do domácností nechodí. Napriek tomu sa vyjadril, že zmena zverenia dieťaťa nie je\nvhodná, lebo by dieťa menilo sociálne väzby. Jednak synček menil sociálne väzby vtedy\nkeď ho matka uniesla a za pomoci súdu a kurately ho vytrhli z pôvodného prostredia.\nA v druhom rade znalec sám nešetril či by takáto zmena sociálnych väzieb nebola pre dieťa\nlepšia, prospešnejšia.“\nNa záver svojej argumentácie sťažovateľ uvádza:\n„Zo situácie kedy som musel prevziať zodpovednosť za svoju rodinu a postarať\nsa o svojho synčeka som sa hlavne konaním súdu a kurately dostal do situácie,\nže pravdepodobne skončím vo väzení nie preto, že by som urobil niečo zlé, ale preto, že súd\nrozhodol takým spôsobom, ktorý považujem za diskrimináciu. Tvrdenia matky boli vždy\nprijaté ako fakt napriek tomu, že dôkazy odporujú jej tvrdeniam. Súd mňa ako povinného\nzaťažil neprimerane mojim možnostiam a určeným stykom možnosť vychovávať synčeka\nznačne sťažil. Moje možnosti výchovne pôsobiť na synčeka sú za posledných päť rokov\ntakmer nulové.\nSúčasný reálny právny stav je taký, že vzhľadom na okolnosti viem posielať výživné\nlen vo výške minimálneho zákonom stanoveného výživného. Bývalej družke stačí znova\npodať trestné oznámenie a zase to bude riešiť súd. Naďalej trvá stav, že kontakt so synčekom\nnie je umožnený. Na súde mám už len konanie o návrhu o výkone úradného rozhodnutia,\nktoré taktiež trvá neprimerane dlho viac ako rok. Návrh bol podaný v januári 2013. V rámci\ntoho bola bývalá družka vyzvaná aby dodržiavala rozsudok a dieťa na styk riadne\npripravila...“\nNásledne sťažovateľ v sťažnosti cituje čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy a čl. 2 ods. 1 a 2,\nčl. 3 ods. 1, 2 a 3, čl. 8 ods. 1 a čl. 9 ods. 1, 2 a 3 Dohovoru o právach dieťaťa.\nPetit svojej sťažnosti sťažovateľ formuluje takto:\n„... Ústavný súd Slovenskej republiky zaväzuje Okresný súd Bratislava II... zaplatiť\nsumu 25 000 eur\n\n... ako nemajetkovú ujmu za zbytočné prieťahy\n6\n\nv konaniach a taktiež za spôsobenú ujmu odlúčenia od svojho dieťaťa spôsobenú konaním\nsúdu.\n... Ústavný súd Slovenskej republiky zaväzuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny\nBratislava... zaplatiť sumu 25 000 eur\n\n... ako nemajetkovú ujmu\n\nza nedostatočnú ochranu práv jeho dieťaťa ako aj jeho rodičovských práv.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zaväzuje Okresný súd Bratislava II... obnoviť\nkonanie o zverení maloletého\n\n... a v rámci toho konania preskúma reálne\n\nmožnosti povinného na platenie výživného a to spätne ku dňu 1. 3. 2009. Zároveň súd určí\nvýšku výživného spätne k tomuto dátumu a urobí ďalšie opatrenia na opravu trestných\nkonaní v tejto veci. Zároveň v tomto konaní reálne preskúma záujmy maloletého a vykoná\nvšetky opatrenia k tomu, aby mohli byť obnovené a dodržané práva maloletého ako\naj rodičov.“\nNávrh na priznanie uvedenej sumy sťažovateľ odôvodňuje takto:\n„Finančné odškodnenie požadujem za prieťahy v konaniach ako aj ako nemajetkovú\nujmu. O synčeka som sa riadne staral kompletne a dokonca som bol aj pri pôrode. Z toho\nvyplýva aj to, že k svojmu dieťatku mám silné citové väzby a chcem sa priamo podieľať\nna jeho výchove. Konaním okresného súdu a kurately bolo spôsobené a stále trvá odlúčenie\nod synčeka. Táto ujma je vo svojej podstate nevyčísliteľná, pretože takéto bezdôvodné\nodlúčenie bude mať fatálne následky v psychickom vývoji synčeka. Problém odlúčenia\nnespočíva v mojom nezáujme ako ani v tom, že by synček nechcel, ale v tom, že rozhodnutie\nsúdu je obmedzujúce aj vzhľadom na to, že matka sama nemá najmenšiu ochotu umožniť\nkontakt.“\nDňa 22. augusta 2014 vyzval ústavný súd sťažovateľa na doplnenie sťažnosti s tým,\naby označil základné práva a slobody, ktorých porušenie namieta, označil právoplatné\nrozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, ktorým mali byť porušené jeho základné práva\na slobody, a aby uviedol návrh na rozhodnutie, t. j. petit, a aby k sťažnosti priložil\nsplnomocnenie udelené advokátovi na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.\n\n7\n\nNa výzvu ústavného súdu reagoval sťažovateľ podaním z 11. septembra 2014,\nv ktorom uviedol, že osobne navštívil kanceláriu Centra právnej pomoci v Rimavskej\nSobote a na „konzultácii dospeli právnici centra k záveru, že aj po doplnení podania\no potrebné náležitosti by bola sťažnosť vraj nepriechodná na Ústavnom súde oznamujem\ntúto skutočnosť touto cestou... Splnomocnenie, ktoré prikladám, je formulované\nkonkrétnemu Centru právnej pomoci, avšak nie konkrétnemu advokátovi z dôvodu jednak\nčasovej tiesne a v druhom rade z dôvodu, že nepoznám a ani som nekonzultoval vec\ns právnikmi daného centra právnej pomoci. Týmto dávam na vedomie konajúcemu sudcovi,\nže v prípade, že som prešvihol zákonnú lehotu, alebo inou formou nedoplnil podanie tak,\naby bolo možné vo veci ďalej konať, nebudem osobne vo veci podnikať žiadne ďalšie kroky a\nžiadam, aby Ústavný súd Slovenskej republiky toto podanie uzavrel.“.\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané\nzákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,\nako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\n8\n\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa\nnemusí odôvodniť.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti\npetitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),\nv ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.\n1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z\nhľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný\nsúd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k\ntomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS\n355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).\nSťažovateľ v petite svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd zaviazal okresný súd\n„zaplatiť sumu 25 000 eur... ako nemajetkovú ujmu za zbytočné prieťahy v konaniach\na taktiež za spôsobenú ujmu odlúčenia od svojho dieťaťa spôsobenú konaním súdu“.\nV odôvodnení svojej sťažnosti poukazuje na konania okresného súdu vedené\npod sp. zn. 28 P 56/2009, sp. zn. 61 P 11/2011 a sp. zn. 4 T 50/2013.\nSťažovateľ ďalej v petite svojej sťažnosti žiada, aby ústavný súd zaviazal úrad\npráce „zaplatiť sumu 25 000 eur... ako nemajetkovú ujmu za nedostatočnú ochranu práv\njeho dieťaťa ako aj jeho rodičovských práv“.\nV odôvodnení svojej sťažnosti poukazuje na vyjadrenia úradu práce ako kolízneho\nopatrovníka a uvádza, že súčasťou „písomnej správy kolízneho opatrovníka zo zisťovania\npomerov dieťaťa, ako i jeho ústneho vyjadrenia na pojednávaní je návrh (odporúčanie)\nsúdu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, pričom tento musí byť v súlade\n9\n\nso záujmom dieťaťa. Návrh (odporúčanie) kolízneho opatrovníka, akým spôsobom má súd\nupraviť rodičovské práva a povinnosti, musí sledovať záujem dieťaťa, musí byť riadne\nzdôvodnený, podložený vecnými argumentmi a musí byť presvedčivý.\nFinančné odškodnenie požadujem za prieťahy v konaniach ako aj ako nemajetkovú\nujmu... Konaním okresného súdu a kurately bolo spôsobené a stále trvá odlúčenie\nod synčeka...“.\nSťažovateľ tiež navrhuje, aby ústavný súd zaviazal okresný súd obnoviť „konanie\no zverení maloletého\n\n... a v rámci toho konania\n\npreskúma reálne možnosti povinného na platenie výživného a to spätne ku dňu 1. 3. 2009.\nZároveň súd určí výšku výživného spätne k tomuto dátumu a urobí ďalšie opatrenia\nna opravu trestných konaní v tejto veci.“.\nNa tomto základe dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ namieta porušenie\nzákladného práva na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2\nústavy\n­ postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 28 P 56/2009, sp. zn.\n61 P 11/2011 a sp. zn. 4 T 50/2013 a\n­ postupom úradu práce ako kolízneho opatrovníka v konaniach okresného súdu\nvedených pod sp. zn. 28 P 56/2009 a sp. zn. 61 P 11/2011,\na tiež žiada zrušiť rozhodnutia okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn.\n28 P 56/2009, sp. zn. 61 P 11/2011 a sp. zn. 4 T 50/2013.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom\nv súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím\norgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil\nsťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom\nalebo rozhodnutím tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale\naj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný\nstav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo,\n10\n\npretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03,\nIV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).\nZjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva\nna prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd, môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv\nsa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už v sťažnosti podľa čl. 127\nods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06),\na preto už k namietanému porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia\nsťažnosti nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06).\nJednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to,\nže musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci\ndo základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť\nzohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo\nzásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto\npráv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.\nÚstavný\n\nsúd\n\npreto\n\nposkytuje\n\nochranu\n\ntomuto\n\nzákladnému\n\nprávu\n\nlen\n\nvtedy,\n\nak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva\nešte mohlo trvať (napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia\nsťažnosti\n\nústavnému\n\nsúdu\n\nuž\n\nnemôže\n\ndochádzať\n\nk\n\nnamietanému\n\nporušovaniu\n\noznačeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde), pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je\nspôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právu podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu\n11\n\nje akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)\n(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05\nz 3. 3. 2009).\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru ESĽP k čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr.\nII. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010).\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\npostupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 28 P 56/2009, sp. zn.\n61 P 11/2011 a sp. zn. 4 T 50/2013\nPredmetom tejto časti sťažnosti je preskúmavanie opodstatnenosti tvrdenia\nsťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn.\n28 P 56/2009, sp. zn. 61 P 11/2011 a sp. zn. 4 T 50/2013 malo dôjsť k porušeniu jeho\nzákladného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.\nZo zistení ústavného súdu a tiež z príloh sťažnosti vyplýva, že vo veci vedenej pod\nsp. zn. 28 P 56/2009 okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. 28 P 56/2009­168 z 15. júna\n2010 tak, že mal.\n\n,\n\n, zveril do osobnej starostlivosti matky,\n\nsťažovateľa zaviazal prispievať na výživu maloletého mesačne sumou 70 € od 1. januára\n2009, dlžné výživné za obdobie od 1. januára 2009 do 31. mája 2010 vo výške 910 € povolil\n\n12\n\nsťažovateľovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30 € spolu s bežným výživným\nod júna 2010 a upravil styk otca s maloletým.\nSťažovateľ\n\nproti\n\no zverení maloletého\n\ndo\n\ntomuto\n\nrozsudku\n\nstarostlivosti\n\npodal\n\nmatky,\n\nodvolanie\n\npovinnosti\n\n–\n\nproti\n\nprispievať\n\nna\n\nvýroku\nvýživu\n\nmaloletého a platiť dlžné výživné. O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd rozsudkom\nč. k. 11 CoP 218/2010­215 z 23. novembra 2010 tak, že rozsudok okresného súdu ako vecne\nsprávny potvrdil. Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu\nnadobudol právoplatnosť 15. decembra 2010.\nV konaní vedenom pod sp. zn. 61 P 11/2011 rozhodol okresný súd rozsudkom\nč. k. 61 P 11/2011­158 z 19. novembra 2012 tak, že zamietol návrh sťažovateľa na zverenie\nmal.\n\n,\n\n, do jeho osobnej starostlivosti.\n\nProti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd\nrozsudkom č. k. 11 CoP 147/2013­181 z 13. augusta 2013 tak, že rozsudok okresného súdu\npotvrdil. Rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol\nprávoplatnosť 7. septembra 2013.\nV konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 50/2013 okresný súd rozhodol rozsudkom\nz 12. decembra 2013 tak, že sťažovateľa uznal za vinného zo spáchania prečinu zanedbania\npovinnej výživy podľa § 207 ods. 1 a 3 písm. c) Trestného zákona a odsúdil ho na trest\npovinnej práce v trvaní 150 hodín. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom jeho\nvyhlásenia, t. j. 12. decembra 2013, keďže sťažovateľ aj prokurátor sa vzdali práva podať\nodvolanie.\nSťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2\nústavy postupom okresného súdu v napadnutých konaniach sp. zn. 28 P 56/2009, sp. zn.\n61 P 11/2011 a sp. zn. 4 T 50/2013 sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 14. februára\n2014, t. j. v čase, keď napadnuté konania okresného súdu už boli právoplatne skončené.\n13\n\nTakto možno dospieť k záveru, že k namietanému porušovaniu v sťažnosti označeného\nzákladného práva už postupom okresného súdu v napadnutých konaniach nemohlo v čase\npodania sťažnosti dochádzať, preto ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\npostupom úradu práce ako kolízneho opatrovníka a účastníka v konaniach okresného\nsúdu vedených pod sp. zn. 28 P 56/2009 a sp. zn. 61 P 11/2011\nSťažovateľ v tejto časti sťažnosti namieta porušenie základného práva podľa čl. 48\nods. 2 ústavy postupom úradu práce v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn.\n28 P 56/2009 a sp. zn. 61 P 11/2011 v súvislosti s podaním vyjadrení o výchovných\npomeroch maloletého. V napadnutých konaniach úrad práce nerozhodoval vo veci návrhu\nsťažovateľa,\n\nvýlučne\n\nspolupôsobil\n\npri\n\nzisťovaní\n\nskutkového\n\nstavu\n\nrelevantného\n\npre rozhodnutie okresného súdu vo veci a ako kolízny opatrovník bol účastníkom\noznačených konaní okresného súdu. Ak by aj došlo k zbytočným prieťahom v napadnutých\nkonaniach v dôsledku nečinnosti úradu práce, zodpovedným subjektom za vzniknuté\nzbytočné prieťahy by bol okresný súd.\nNa tomto základe ústavný súd konštatuje, že neexistuje možná príčinná súvislosť\nmedzi namietaným porušením základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a postupom\núradu práce v konaniach vedených okresným súdom pod sp. zn. 28 P 56/2009 a sp. zn.\n61 P 11/2011. Relevantné je aj to, že porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\nsťažovateľ namieta v súvislosti s konaniami okresného súdu, ktoré v čase podania jeho\nsťažnosti boli právoplatne skončené. Na základe týchto skutočností ústavný súd sťažnosť\nv súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol v tejto časti ako zjavne\nneopodstatnenú.\n\n14\n\nII.3 K návrhu na zrušenie rozhodnutí okresného súdu v konaniach vedených\npod sp. zn. 28 P 56/2009, sp. zn. 61 P 11/2011 a sp. zn. 4 T 50/2013\nPodľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ\nnevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu\njeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ\noprávnený podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,\naj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku\nnesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.\nPodľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch\nmesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom\nzásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ\nmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,\nže všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto\nje právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc\nvšeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť\n\n15\n\nvyužitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí\ntakúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie\n(m. m. IV. ÚS 115/07).\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd zaviazal okresný súd obnoviť konanie o zverení\nmaloletého\n\n,\n\n, a aby opätovne preskúmal možnosti\n\nsťažovateľa platiť výživné, a to k 1. marcu 2009. Zároveň žiada o „opravu“ trestných\nkonaní.\nZ uvedeného návrhu je zrejmé, že sťažovateľ sa usiluje docieliť nové prerokovanie\njeho návrhov, o ktorých už rozhodoval okresný súd v napadnutých konaniach.\nV konaní vedenom pod sp. zn. 28 P 56/2009 rozsudok okresného súdu\nz 15. júna 2010 preskúmal na základe odvolania sťažovateľa krajský súd a rozhodol\nrozsudkom z 23. novembra 2010 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.\nRovnako tak v konaní vedenom pod sp. zn. 61 P 11/2011 rozhodol okresný súd\nrozsudkom z 19. novembra 2012, ktorý na základe odvolania sťažovateľa preskúmal krajský\nsúd a rozhodol rozsudkom z 13. augusta 2013 tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity ustanovený v čl. 127\nods. 1 ústavy (premietnutý aj do § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), z ktorého vyplýva,\nže právomoc ústavného súdu je daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať\nrozsudky okresného súdu sp. zn. 28 P 56/2009 z 15. júna 2010 a sp. zn. 61 P 11/2011\nz 19. novembra 2012 a posúdiť opodstatnenosť návrhu sťažovateľa na ich zrušenie,\npretože tieto rozsudky preskúmal na základe odvolaní sťažovateľa podľa § 201 a nasl.\nObčianskeho súdneho poriadku krajský súd.\n\n16\n\nV konaní vedenom pod sp. zn. 4 T 50/2013 rozhodol okresný súd rozsudkom\nz 12. decembra 2013. Sťažovateľ a prokurátor sa vzdali práva podať odvolanie proti tomuto\nrozsudku, preto tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom jeho vyhlásenia,\nt. j. 12. decembra 2013.\nSúčasťou stabilizovanej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť\ntejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán\nverejnej\n\nmoci,\n\nktorého\n\nkompetencia\n\npredchádza\n\nprávomoci\n\nústavného\n\nsúdu\n\n(IV. ÚS 128/04).\nV tejto súvislosti ústavný súd tiež pripomína jednu zo základných zásad práva,\nktorou je ,,vigilantibus iura scripta sunt“, teda bdelým patrí právo, alebo nech si každý stráži\nsvoje práva, ktorá zdôrazňuje aj vlastné pričinenie na ochranu svojich práv, vyžadujúc,\naby aj sťažovateľ sledoval svoje subjektívne práva a robil také kroky, v dôsledku ktorých\nby nedochádzalo k ich ohrozovaniu a poškodzovaniu. Táto zásada teda predpokladá,\nže sťažovateľ musí využiť prostriedky, ktoré mu poskytuje zákon, a následne vykonať\nprípadné potrebné opatrenia, aby nedošlo k porušeniu jeho práv (m. m. IV. ÚS 301/07,\nI. ÚS 1/2013, I. ÚS 213/2013).\nSťažovateľ svoje námietky proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 4 T 50/2013\nz 12. decembra 2013 mohol uplatniť v odvolacom konaní. Sťažovateľ túto možnosť nevyužil,\npretože sa práva podať odvolanie proti tomuto rozsudku vzdal. Na tomto základe nemožno\nakceptovať taký postup sťažovateľa, ktorý sa vlastným prejavom vôle vzdá možnosti podať\nriadny opravný prostriedok podľa Trestného poriadku a následne svoje námietky proti\nrozsudku okresného súdu ako súdu prvého stupňa uplatní v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1\nústavy. Z uvedeného dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie.\n\n17\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. mája 2015\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "vyživovacia povinnosť-výživné", "maloletý-úprava práv a povinností k maloletému", "rozhodnutie-meritórne", "príčinná súvislosť", "právoplatnosť", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:c5a382d6-6667-44f6-8d92-ea29ee57f411", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 213/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 213/2013 z 17. 4. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-04-17", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c5a382d6-6667-44f6-8d92-ea29ee57f411"}, {"guid": "ussr:b18df804-b327-4885-b922-86dc64bbdbb9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 1/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 1/2013 z 16. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-16", "citacie_n": 53, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b18df804-b327-4885-b922-86dc64bbdbb9"}, {"guid": "ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 326/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 326/2010 z 30. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-30", "citacie_n": 205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c3b0e676-5615-4436-bbe7-8eff6f4963f2"}, {"guid": "ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 415/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 415/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 248, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9771905a-4feb-426c-bb65-633bb357b443"}, {"guid": "ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 355/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 355/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 327, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:33bda040-90a6-495b-981e-26b6cf913620"}, {"guid": "ussr:1896eec5-9730-4c37-938e-151314c04e38", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 342/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 342/08 z 15. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-15", "citacie_n": 169, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1896eec5-9730-4c37-938e-151314c04e38"}, {"guid": "ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 280/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 280/08 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 522, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:732cd795-10ae-431c-adea-d1282962abd7"}, {"guid": "ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 258, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d1bee8bd-88ce-49f3-9fbe-e2139e3e15b9"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 387/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 387/06 z 22. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-22", "citacie_n": 595, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:edfb8c38-1b27-459a-b2f5-77b1ae29221c"}, {"guid": "ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/06 z 31. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-31", "citacie_n": 374, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da812314-96ec-48f2-8b72-f62017ad1f3c"}, {"guid": "ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 73/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 73/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5faa1dbd-42b0-4b70-887d-8f433b27bbbb"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 263/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 263/03 z 3. 12. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-12-03", "citacie_n": 1667, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83783f26-2ce9-416d-84fd-f09755b033cb"}, {"guid": "ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 104/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 104/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 670, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a182581-2c9b-430d-b724-c6f126d435ad"}, {"guid": "ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 6/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/03 z 15. 1. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-01-15", "citacie_n": 829, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8b92a6da-1ece-4910-afbf-13a840429cc1"}, {"guid": "ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 116/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 116/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 846, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dc5cfd76-05a0-43c5-aca6-120386ec940d"}, {"guid": "ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 77/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 77/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aa73e40f-ef0c-4179-89c4-14fdb345c4ad"}, {"guid": "ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 22/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 22/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 775, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e9f64148-0beb-48f8-a689-33430e12bc4e"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}], "citovane_v": []}