{"guid": "ussr:80d38c52-b5c3-4e87-9d18-ad9a61ed40bc", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.328.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 328/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 328/2015 z 27. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. mája 2015, sp. zn. II. ÚS 328/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.328.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-1", "nazov": "čl. 15 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "nazov": "čl. 16 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-33", "nazov": "čl. 33 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-33", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "nazov": "čl. 13 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-13", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-2.odsek-1", "nazov": "čl. 2 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-2", "nazov": "čl. 15 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-15.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21.odsek-1", "nazov": "čl. 21 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "nazov": "čl. 8 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "nazov": "čl. 46 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "nazov": "čl. 19 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "nazov": "čl. 14 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-14", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 16 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 33", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 33", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 33", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 13", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 2 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 15 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 21 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 19 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 14", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-15", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-16", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-33", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-13", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-2", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-21", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-19", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-14", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/80d38c52-b5c3-4e87-9d18-ad9a61ed40bc", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.328.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.328.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.328.2015.1/text", "citacie_n": 2, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 328/2015­17\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza\n\n(sudca\n\nspravodajca)\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\n, a\n\nsťažnosť\n\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpených advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, Kutlíkova 17, Bratislava, vo veci\nnamietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19\nods. 1, čl. 21 ods. 1, čl. 33 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 2\nods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných\n\nslobôd\n\npostupom\n\nŠpecializovaného\n\ntrestného\n\nsúdu,\n\npracovisko\n\nBanská Bystrica, v konaní vedenom pod sp. zn. BB­4 T 52/2012 a jeho rozsudkom\nz 27. marca 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\na\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. mája 2013\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n,a\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr.\nStanislavom Jakubčíkom, Kutlíkova 17, Bratislava, ktorou namietajú porušenie svojich\nzákladných práv podľa čl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 21 ods. 1, čl. 33 a čl.\n46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 2 ods. 1, čl.\n6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) postupom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská\nBystrica (ďalej len „špecializovaný trestný súd“), v konaní vedenom pod sp. zn. BB­4 T\n52/2012 a jeho rozsudkom z 27. marca 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\nZ obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia mali v trestnom konaní\nvedenom proti obvinenému\n\n(ďalej len „obvinený“) postavenie\n\npoškodených.\nObvinený bol stíhaný pre spáchanie obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy\npodľa § 144 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona, sčasti dokonaný a sčasti v štádiu pokusu v\nsúbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294\nods. 1 Trestného zákona a prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 a 2\npísm. a) Trestného zákona. Obvinený počas stíhaného skutku, ktorý sa stal 16. júna 2012,\nusmrtil tri osoby (príbuzných sťažovateľov), pričom sťažovatelia pri pokuse obvineného\no ich zavraždenie utrpeli strelné poranenia.\nObvinený bol rozsudkom špecializovaného trestného súdu sp. zn. BB­4 T 52/2012\nz 27. marca 2013 uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu úkladnej\nvraždy podľa § 144 ods.1 a 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j)\nTrestného zákona, sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného\nzákona v súbehu so zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami\npodľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194\nods. 1 a 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona, za čo\n2\n\nmu bol uložený podľa § 144 ods. 2, § 38 ods. 2 a 8, § 36 písm. j) a l), § 37 písm. f) a h), § 41\nods. 1 a § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní\n9 rokov, trest prepadnutia veci, ústavné ochranné psychiatrické liečenie a ochranný dohľad\nna dobu 3 rokov. Sťažovateľov (ako aj ďalších poškodených) odkázal špecializovaný trestný\nsúd s ich nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.\nKeďže obvinený aj prokurátor sa po vyhlásení napadnutého rozsudku vzdali\nodvolania, predseda senátu vyhotovil zjednodušený písomný rozsudok, ktorý neobsahuje\nodôvodnenie.\n\nVýrok,\n\nktorým\n\nšpecializovaný\n\ntrestný\n\nsúd\n\nodkázal\n\npoškodených\n\n(sťažovateľov) s ich nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, sťažovatelia\nnapadli odvolaním, o ktorom v čase podania sťažnosti ústavnému súdu ešte nebolo\nrozhodnuté.\nSťažovatelia v sťažnosti uvádzajú, že zákon im „... neumožňuje podať riadny opravný\nprostriedok voči vyššie uvedenému rozsudku..., v časti do výroku o vine a treste, ktorý má\nza následok porušenie vyššie uvedených základných práv a slobôd a taktiež má význam\nna rozhodovanie o nároku sťažovateľov ako poškodených na náhradu škody v rámci\nadhézneho konania. Voči uvedenému rozsudku v časti do výroku o náhrade škody\nsťažovatelia podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom v čase podania tejto\nsťažnosti nebolo rozhodnuté a táto časť ani nie je predmetom tejto sťažnosti.“.\nPodstata sťažnosti je založená na tvrdení sťažovateľov, že trest uložený obvinenému\nje celkom neprimeraný, pričom zároveň zastávajú názor, že všeobecný súd pochybil, pokiaľ\nna základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o zmenšenej príčetnosti obvineného,\nv dôsledku ktorej pristúpil k mimoriadnemu zníženiu trestu odňatia slobody za súčasného\nuloženia ochranného liečenia.\nZnalecký posudok z oblasti psychiatrie a psychológie vypracovaný v trestnom konaní\npovažujú sťažovatelia za neobjektívny a jeho závery spochybňujú, keďže\n\n3\n\n­ znalci boli neobjektívni [má ísť o tých istých znalcov (dvaja zo znalcov), ktorí „sa\npodpísali pod návrh na skúmanie duševného stavu v zdravotníckom ústave v kauze\n, pričom túto problematiku riešilo aj Medzinárodné kolokvium znalcov –\npsychiatrov, ktorí vyslovili znepokojenie nad tým, že v tomto prípade sú indikované jasné\nznámky zneužitia psychiatrie, ktoré sú v rozpore s princípmi Svetovej psychiatrickej\norganizácie.“],\n­ znalecký posudok obsahuje množstvo zastaraných odborných pojmov,\n­ diagnózy uvedené v znaleckom posudku nezodpovedajú v zmysle odbornej\nliteratúry symptomatológii príslušných diagnóz,\n­ je v nich nedôvodné konštatovanie výpadkov pamäti u obvineného,\n­ výpovede znalcov na hlavnom pojednávaní si navzájom protirečili.\nZ uvedených dôvodov sťažovatelia navrhovali počas hlavného pojednávania doplniť\ndokazovanie nariadením kontrolného znaleckého dokazovania z oblasti psychiatrie\na psychológie, pričom špecializovaný trestný súd o ich návrhu na doplnenie dokazovania\nnijakým spôsobom nerozhodol a vec uzavrel bez nariadenia kontrolného znaleckého\ndokazovania.\nSťažovatelia tiež namietajú skutočnosť, že vo veci bol vyhotovený zjednodušený\nrozsudok s poukazom na § 172 ods. 2 Trestného poriadku. V tejto súvislosti sťažovatelia,\nvychádzajúc z čl. 46 ods. 1 ústavy, tvrdia, že bolo povinnosťou špecializovaného trestného\nsúdu odôvodniť napadnutý rozsudok aspoň v časti týkajúcej sa nároku na náhradu škody,\nkeďže v § 172 ods. 2 Trestného poriadku sa ustanovuje možnosť vzdať sa odvolania len\nprokurátorovi obvinenému, nie však poškodeným.\nSťažovatelia ďalej uvádzajú, že na hlavnom pojednávaní konanom 26. marca 2013\nboli ich splnomocnencom kladené znalcom otázky, ktorých časť nebola špecializovaným\ntrestným súdom pripustená z dôvodu, že mali presahovať rámec, v ktorom si môžu\nuplatňovať svoje práva poškodení.\n\n4\n\nSťažovatelia formulujú svoje výhrady aj k tomu, že špecializovaný trestný súd sa\npodľa nich nevysporiadal s rasovým motívom konania obvineného, a tvrdia, že v dôsledku\nzákonnej úpravy, ktorá poškodeným neumožňuje podať opravný prostriedok proti výroku\no vine a treste (obzvlášť za situácie, keď právo podať opravný prostriedok nevyužije\nprokurátor), došlo v ich prípade k porušeniu čl. 13 dohovoru, ktorý zaručuje právo\nna účinný prostriedok nápravy pred vnútroštátnym orgánom.\nV súvislosti s namietaným zásahom do práva na život (čl. 2 ods. 1 dohovoru a čl. 15\nods. 1 ústavy) sťažovatelia namietajú, že štát vo vzťahu k obvinenému zlyhal, pretože\nnezákonnému zásahu do práva na život bolo možné zabrániť a predísť tak tragédii. Obvinený\nbol v čase spáchania skutku zamestnaný ako príslušník obecnej polície a podľa názoru\nsťažovateľov bol teda v postavení verejného činiteľa. Ak by u príslušníkov obecnej polície\ndochádzalo k opakovanému výkonu psychologických testov (nielen pri ich prijímaní),\nmohlo sa predísť tragédii. V súvislosti s právom na život sťažovatelia poukazujú na\npozitívny záväzok štátu a jeho povinnosť účinne vyšetriť zásah do práva na život, pričom\ntáto povinnosť sa podľa nich nevzťahuje len na vyšetrovanie pred začatím konania na súde,\nale na celé konanie ako také (Onerzildiz v. Turecko). Záväzok štátu podľa čl. 2 dohovoru\nnemožno podľa sťažovateľov splniť len konaním o náhrade spôsobenej škody (Kaya\nv. Turecko).\nSťažovatelia zdôrazňujú, že vyšetrovanie v ich trestnej veci nemohlo byť v žiadnom\nprípade účinné, keďže\n­ existujú dôvodné pochybnosti o kvalite vyhotoveného znaleckého posudku,\n­ špecializovaný trestný súd sa nevysporiadal sa s ich návrhom na doplnenie\ndokazovania nariadením kontrolného znaleckého dokazovania,\n­ špecializovaný trestný súd nepripustil viacero otázok, ktoré kládol ich\nsplnomocnenec pri výsluchu svedkov,\n­ napadnutý rozsudok nie je odôvodnený,\n­ špecializovaný trestný súd sa nevysporiadal s rasovým motívom.\n\n5\n\nTrest uložený obvinenému podľa sťažovateľov nespĺňa účel všeobecnej prevencie,\nkeďže trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov za trojnásobnú vraždu a dvojnásobný pokus\no vraždu nepôsobí odstrašujúco tak, aby sa v budúcnosti predišlo podobným útokom.\nNaopak, podľa názoru sťažovateľov takýto trest pôsobí na verejnosť povzbudzujúco,\nako to vyplýva z reakcií verejnosti prezentovaných na internetových diskusných fórach,\nktoré schvaľujú, ba až vyzdvihujú konanie obvineného.\nNa základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd\npo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľov na život a na jeho ochranu podľa čl. 15 ods. 1, ods. 2\nÚstavy SR a v zmysle čl. 2 ods. 1 Dohovoru, práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia\npodľa čl. 16 ods. 1 Ústavy SR, práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej\npovesti a na ochranu mena podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR, práva na nedotknuteľnosť obydlia\na korešpondencie podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru, práva na rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu\nna príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine podľa čl. 33\nÚstavy SR, zákazu diskriminácie podľa článku 14 Dohovoru v spojení s článkom 2 (1) a 13\nDohovoru, práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 46 ods. 1, ods. 2 Ústavy SR\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru a práva na účinný opravný prostriedok v zmysle čl. 13 Dohovoru\nbolo porušené postupom Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica,\nv konaní vedenom pod sp. zn. BB – 4 T/52/2012 a následným rozsudkom Špecializovaného\ntrestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, sp. zn. BB – 4 T/52/2012 zo dňa 27. 3. 2013.\nÚstavný súd zrušuje rozsudok Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská\nBystrica, sp. zn. BB – 4 T/52/2012 zo dňa 27. 3. 2013 a zároveň vracia vec na ďalšie\nkonanie Špecializovanému trestnému súdu, pracovisko Banská Bystrica.\nÚstavný súd priznáva sťažovateľom\n\na\n\nnáhradu trov právneho zastúpenia vo výške 331,15 € vrátane DPH, ktorá je splatná\ndo 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa\nJUDr. Stanislava Jakubčíka...“\n\n6\n\nDňa 14. februára 2014 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľov\nz 10. februára 2014 označené ako „Vec: Doplnenie sťažnosti“ (ďalej len „doplnenie\nsťažnosti“),\n\nv ktorom\n\nústavný\n\nsúd\n\ninformujú,\n\nže\n\nproti\n\nnapadnutému\n\nrozsudku\n\nšpecializovaného trestného súdu podali spolu s ostatnými poškodenými 19. apríla 2013\nodvolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)\nuznesením sp. zn. 1 To 3/2013 z 18. septembra 2013 (ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu\nz 18. septembra 2013“) tak, že ich odvolanie zamietol.\nSťažovatelia v doplnení sťažnosti vyjadrujú nesúhlas so záverom najvyššieho súdu,\npodľa ktorého mali byť v zmysle (v súlade s napadnutým rozsudkom špecializovaného\ntrestného súdu) odkázaní so svojím nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.\nV tejto súvislosti sťažovatelia poukazujú na iné mediálne známe kauzy, v ktorých boli\nodsúdení zaviazaní na náhradu škody pozostalým príbuzným z titulu nemajetkovej ujmy.\nZároveň poukazujú na to, že páchatelia v týchto medializovaných kauzách dostali omnoho\nprísnejšie tresty než obvinený.\nV nadväznosti na predchádzajúcu argumentáciu sťažovatelia v záverečnej časti\ndoplnenia sťažnosti uvádzajú: „V kontexte vyššie uvedených rozhodnutí o odškodnení ako aj\no výške trestu zakladá postup Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica\na následne aj postup Najvyššieho súdu SR vážne pochybnosti o dodržiavaní práva\nna rovnaké zaobchádzanie bez ohľadu na príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine\nalebo etnickej skupine podľa čl. 33 Ústavy SR a rešpektovaní zákazu diskriminácie podľa\nčl. 14 Dohovoru v spojení s článkom 2 (1) a 13 Dohovoru.“ Z citovaného, ako aj celého\nobsahu doplnenia sťažnosti nemožno vyvodiť, žeby sťažovatelia jeho prostredníctvom\nnavrhli doplniť petit sťažnosti o namietané porušenie svojich práv uznesením najvyššieho\nsúdu z 18. septembra 2013.\nII.\n\n7\n\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania\npred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nAk ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.\nPodľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom\nna začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť\nústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou\nčasťou sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (§ 20 ods. 1\nzákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom\nz hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd\nrozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu\n8\n\nk tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Platí to predovšetkým\nv situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom (m. m. II. ÚS 19/05,\nIII. ÚS 2/05, IV. ÚS 287/2011).\nZ petitu citovaného v časti I tohto uznesenia vyplýva, že sťažovatelia, zastúpení\nkvalifikovaným právnym zástupcom, namietajú porušenie svojich základných práv podľa\nčl. 15 ods. 1 a 2, čl. 16 ods. 1, čl. 19 ods. 1, čl. 21 ods. 1, čl. 33 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy\na práv podľa čl. 2 ods. 1, čl. 6 ods. 1, čl. 8 ods. 1, čl. 13 a čl. 14 dohovoru postupom\nšpecializovaného trestného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. BB – 4 T 52/2012 a jeho\nrozsudkom z 27. marca 2013.\nZ časti I tohto uznesenia vyplýva, že proti napadnutému rozsudku špecializovaného\ntrestného súdu podali sťažovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd uznesením\nsp. zn. 1 To 3/2013 z 18. septembra 2013 tak, že ho zamietol. Sťažovatelia formulujú\nv doplnení sťažnosti výhrady proti označenému uzneseniu najvyššieho súdu, ktoré ale\nnepremietli do petitu sťažnosti, t. j. najvyšší súd v petite neoznačujú za porušovateľa svojich\npráv. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd mohol v súlade so svojou ustálenou judikatúrou\nsťažnosť sťažovateľov predbežne prerokovať len v rozsahu namietaného porušenia\nsťažovateľmi označených práv podľa ústavy a dohovoru napadnutým rozsudkom\nšpecializovaného trestného súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu.\nVychádzajúc z obsahovej analýzy sťažnosti sťažovateľov (časť I tohto uznesenia),\nmožno konštatovať, že sťažovatelia uplatnili proti napadnutému rozsudku špecializovaného\ntrestného súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, viacero námietok, ktoré možno\nrozdeliť do dvoch základných skupín,\n1. námietky proti časti napadnutého rozsudku, ktorým boli sťažovatelia odkázaní\ns nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie;\n2. námietky týkajúce sa napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa rozhodnutia o vine\na treste, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu (ďalej aj „ostatné námietky“).\n\n9\n\nII.1 K námietkam proti časti napadnutého rozsudku špecializovaného trestného\nsúdu, ktorou boli sťažovatelia odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske\nsúdne konanie\nZ priloženej fotokópie napadnutého rozsudku vyplýva, že špecializovaný trestný súd\nosobitným výrokom podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal sťažovateľov ako\npoškodených s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.\nVo vzťahu k výroku napadnutého rozsudku o náhrade škody sťažovatelia v prvom\nrade namietajú, že špecializovaný trestný súd v rozpore s aplikačnou praxou všeobecných\nsúdov v obdobných medializovaných kauzách uplatnil v ich veci postup podľa § 288 ods. 1\nTrestného poriadku, keď ich odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne\nkonanie a nerozhodol o náhrade škody sám (podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku, pozn.),\na namietajú tiež skutočnosť, že výrok o náhrade škody špecializovaný trestný súd\nneodôvodnil („... je nepochopiteľné, že Špecializovaný trestný súd... nepriznal aspoň\nčiastočne v adhéznom konaní náhradu škody a nemajetkovej ujmy a poškodených odkázal\ns ich nárokom na občianske súdne konanie a navyše toto rozhodnutie neodôvodnil“).\nPodľa § 172 ods. 2 Trestného poriadku ak sa po vyhlásení rozsudku prokurátor\naj obvinený vzdali odvolania alebo taký prejav urobili v lehote troch pracovných dní\nod vyhlásenia rozsudku, môže sa vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý\nneobsahuje odôvodnenie.\nPodľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný\nčin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku,\naby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni\nzákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu\nalebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku\nrozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej\n\n10\n\nškody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda\nnebola dosiaľ uhradená.\nPodľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku ak podľa výsledku dokazovania nie je\npodklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie\no povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby\ntrestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na občianske súdne konanie,\nprípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodeného treba označiť jeho\nmenom\n\na\n\npriezviskom,\n\ndátumom\n\na\n\nmiestom\n\nnarodenia\n\na\n\nmiestom\n\nbydliska.\n\nAk je poškodeným právnická osoba, treba ju označiť jej obchodným menom alebo názvom,\nsídlom a identifikačným číslom podľa záznamu v obchodnom registri, živnostenskom\nregistri alebo inom registri.\nPodľa § 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak,\nrozsudok môže odvolaním napadnúť poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.\nPodľa § 307 ods. 2 Trestného poriadku osoba oprávnená podať odvolanie proti\nniektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako\naj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo\nspôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.\nPodľa § 308 ods. 1 Trestného poriadku v neprospech obžalovaného môže rozsudok\nnapadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo\naj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv\na slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných\nsúdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný\nsúd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.\n\n11\n\nZ princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi\nzásadou, že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.\nPreto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná\nprávomoc všeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07). Ak ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd\nmôže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným\n(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej\nprerokovanie (m. m. IV. ÚS 115/07).\nProti výroku napadnutého rozsudku špecializovaného trestného súdu týkajúceho sa\nnáhrady škody mohli sťažovatelia v zmysle § § 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku\npodať odvolanie (čo aj využili); z dikcie § 307 ods. 2 Trestného poriadku pritom vyplýva, že\nodvolaním mohli namietať aj postup špecializovaného trestného súdu, ktorý predchádzal\nvydaniu napadnutého rozsudku (teda aj skutočnosť, že špecializovaný trestný súd vyhotovil\nv zmysle § 172 ods. 2 Trestného poriadku aj v časti týkajúcej sa výroku o náhrade škody\nzjednodušený rozsudok, t. j. rozsudok, ktorý neobsahuje odôvodnenie, pozn.). O odvolaní\nsťažovateľov bol oprávnený rozhodnúť najvyšší súd. Právomoc najvyššieho súdu rozhodnúť\no odvolaní sťažovateľov v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd\npreto túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok\nprávomoci na jej prerokovanie.\nAj keď v súlade s § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde (vzhľadom na petit sťažnosti)\nústavnému súdu neprislúchalo preskúmavať príslušnú časť uznesenia najvyššieho súdu ako\nodvolacieho súdu sp. zn. 1 To 3/2013 z 18. septembra 2013, považoval za vhodné poukázať\nna jeho relevantnú časť, v ktorej sa uvádza: „Vo vzťahu k napadnutému výroku rozsudku\nprvostupňového súdu o náhrade škody je potrebné zdôrazniť, že súd rozhodol v súlade\nso zákonom zjednodušeným písomným rozsudkom, bez jeho písomného odôvodnenia,\npretože obžalovaný aj prokurátor sa vzdali práva na podanie odvolania (§ 172 ods. 2\n12\n\nTr. por.). Odvolací súd preto nemohol posúdiť z akého konkrétneho dôvodu špecializovaný\ntrestný súd podľa § 288 ods. 1 Tr. por. všetkých poškodených odkázal s ich nárokmi\nna náhradu škody na občianske súdne konanie. Napriek tomuto konštatovaniu sa však\nNajvyšší súd Slovenskej republiky úplne stotožnil s výrokom prvostupňového súdu\no odkázaní všetkých poškodených strán na konanie vo veciach občianskoprávnych.\nPredovšetkým treba zdôrazniť, že vo veci spravodlivého a objektívneho rozhodnutia\no nárokoch poškodených na náhradu škody bude potrebné vykonať v rámci občianskeho\nsúdneho konania ešte ďalšie značne rozsiahle dokazovanie.\nV tejto súvislosti treba zdôrazniť, že z rozhodnutí Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 215/2006 Z. z.\no odškodňovaní osôb poškodených násilnými trestnými činmi, priznaná náhrada škody a to\nkonkrétne\n\nvo výške 16 360 eur a 4 090 eur (zo dňa 15. júla 2013\n\nč. 35660/2013 – 1537/62, a č. 35660/2013 – 1537/66), poškodenej\nvo výške 2.358 eur (zo dňa 18. júna 2013 č. 35660/2013 – 1537/65), poškodenej\nvo výške 4 090 eur (zo dňa 15. júla 2013 č. 35660/2013 – 1537/63)\na poškodenému\n\nvo výške 4 090 eur (zo dňa 15. júla 2013\n\nč. 35660/2013 – 1537/64). Tieto rozhodnutia Ministerstva spravodlivosti sú už v súčasnosti\nprávoplatné a malo by dôjsť k úhrade priznaných odškodnených súm jednotlivým\npoškodeným.\nNaviac treba uviesť, že podľa zistenia odvolacieho súdu na Okresnom súde Komárno\nv súčasnej dobe prebieha občianske súdne konanie (vedené pod sp. zn. 13 C/556/2012)\nna základe žaloby o náhradu predmetnej škody a nemajetkovej ujmy podanej právnym\nzástupcom poškodených.\nZa tejto situácie Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že rozhodovanie\no uplatnených nárokoch jednotlivých poškodených samotným odvolacím súdom\nza súčasného stavu veci by bolo predčasné a vzhľadom na zložitosť problematiky\na nepochybnú potrebu vykonania ďalšieho značne rozsiahleho dokazovania (vzhľadom\nna závažné a rozsiahle následky spáchanej trestnej činnosti a s tým súvisiacou\nkomplikovanosťou posúdenia oprávnenosti a rozsahu uplatnených nárokov na náhradu\nškody) presahovalo by rámec rozhodovania súdu v trestnom konaní.“\n13\n\nII.2 K ostatným námietkam sťažovateľov\n\nPopri námietkach proti časti napadnutého rozsudku špecializovaného trestného súdu,\nktorou boli odkázaní so svojím nárokom na náhradu škody na občianskej súdne konanie,\nsťažovatelia uplatnili v sťažnosti aj ďalšie námietky týkajúce sa vo svojej podstate výroku\no vine a treste (v nepriamej súvislosti aj výroku, ktorým špecializovaný trestný súd uložil\nobvinenému ochranné psychiatrické liečenie). V konkrétnostiach ide najmä o tieto\nnámietky:\n1. Námietka proti vyhotoveniu zjednodušeného rozsudku v zmysle § 172 ods. 2\nTrestného poriadku;\n2. Námietka nedostatočného vysporiadania sa s rasovým motívom konania\nobvineného v nadväznosti na nemožnosť podania opravného prostriedku proti výroku o vine\na treste;\n3. Námietka proti výške trestu odňatia slobody (9 rokov) uloženého obvinenému,\nktorý sťažovatelia považujú za neprimerane nízky;\n4. Námietka proti záveru o zmenšení príčetnosti obvineného, ktorá viedla\nk mimoriadnemu zníženiu trestu, a v tej súvislosti námietky proti znaleckému posudku\na námietka proti tomu, že špecializovaný trestný súd nevyhovel ich návrhu na vykonanie\nkontrolného znaleckého dokazovania.\nVo vzťahu k ostatným námietkam smerujúcim proti napadnutému rozsudku\nšpecializovaného trestného súdu a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, nemohli\nsťažovatelia podať odvolanie ani žiaden iný právny prostriedok ochrany ich práv, čo v súlade\ns princípom subsidiarity zakladá právomoc ústavného súdu na ich posúdenie.\nV súvislosti s ostatnými námietkami sťažovateľov ústavný súd v prvom rade\npoukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že vo veciach\npatriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou\n\n14\n\ninštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže\nústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne\nnedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a\nzároveň by malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m.\nI. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.). O svojvôli pri výklade alebo aplikácii\nzákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu všeobecným súdom možno\nuvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení,\nže by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03)\nDo ustálenej judikatúry ústavného súdu patrí aj právny názor, podľa ktorého postup\nvšeobecného súdu v súlade s platným a účinným zákonom (procesnými a hmotnoprávnymi\npredpismi konania v trestnoprávnej veci) nemožno hodnotiť ako porušovanie základných\npráv a slobôd (napr. I. ÚS 8/96, I. ÚS 6/97, II. ÚS 81/00).\nVychádzajúc z uvedených právnych názorov, sa ústavný súd pri predbežnom\nprerokovaní časti sťažnosti týkajúcej sa ostatných námietok sťažovateľov sústredil\nna posúdenie, či ju možno považovať za zjavne neopodstatnenú. Z § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde totiž vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou\njudikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným\npostupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď\npre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\n15\n\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať\nsťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia\noznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,\nIII. ÚS 198/07). Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba nesporne\npovažovať\n\naj\n\nkonkrétne\n\nokolnosti\n\nprípadu,\n\npredovšetkým\n\nintenzitu\n\npochybení,\n\nresp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich\nústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamo\nk pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany dotknutému orgánu verejnej moci\nsvojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktorého\nporušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08).\nVo vzťahu k námietke sťažovateľov, že napadnutý rozsudok nie je odôvodnený,\nústavný súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že špecializovaný trestný súd pri jeho\nvyhotovovaní uplatnil postup, ktorý mu umožňuje už citovaný § 172 ods. 2 Trestného\nporiadku, v zmysle ktorého je príslušný všeobecný súd oprávnený v prípade, ak sa\npo vyhlásení rozsudku prokurátor aj obvinený vzdali odvolania, alebo taký prejav urobili\nv lehote troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku (sťažovatelia nespochybňujú, že tieto\nzákonné podmienky boli splnené, pozn.), vyhotoviť zjednodušený písomný rozsudok, ktorý\nneobsahuje odôvodnenie. Sťažovatelia špecializovanému trestnému súdu vytýkajú, že\nvzhľadom na konkrétne okolnosti ich trestnej veci uplatnil postup podľa § 172 ods. 2\nTrestného poriadku, t. j. vyhotovil rozsudok bez odôvodnenia. Ústavný súd nemá v zásade\ndôvod na spochybňovanie tejto námietky sťažovateľov, zároveň ale pripomína,\nže aj v prípade, ak by skutočnosť, že špecializovaný trestný súd využil (fakultatívnu)\nmožnosť, ktorú mu ponúka označené ustanovenie Trestného poriadku, hodnotil ako jeho\npochybenie, nemohol by na jeho základe vysloviť porušenie ústavou garantovaných práv\nsťažovateľov. V tejto súvislosti ústavný súd opätovne poukazuje na svoj už citovaný\nustálený právny názor, podľa ktorého postup všeobecného súdu, ktorý je v súlade\nso zákonom, nemožno hodnotiť ako porušovanie základných práv a slobôd.\n\n16\n\nNámietku sťažovateľov, že špecializovaný trestný súd vyhotovil v predmetnej veci\nv zmysle § 172 ods. 2 Trestného poriadku zjednodušený rozsudok, možno nepochybne\nvnímať aj ako námietku nezlučiteľnosti označeného ustanovenia Trestného poriadku\ns príslušnými (v sťažnosti označenými) ustanoveniami ústavy a dohovoru. V tejto súvislosti\nústavný súd taktiež považuje za vhodné poukázať na právny názor vyplývajúci z jeho\nustálenej judikatúry, podľa ktorého „každé konanie pred ústavným súdom možno začať len\nako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadne z nich\nnemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom a na základe jeho vlastného\nrozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ich preto koncipuje\nvýlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ich aj v rámci a ako súčasť\niného druhu konania (konaní) pred ústavným súdom“ (II. ÚS 66/01, tiež II. ÚS 184/03, III.\nÚS 184/06, IV. ÚS 314/07). Z citovaného okrem iného vyplýva, že v konaní o sťažnosti\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy nemôže ústavný súd uplatniť právomoc, ktorou disponuje v\nkonaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ústavy. Záver vyplývajúci z citovaného\nprávneho názoru má nesporne aj ústavnú relevanciu a to zvlášť v prípadoch, ak by sa v\nkonaní, ktoré patrí v zmysle čl. 131 ods. 2 ústavy do pôsobnosti senátu ústavného súdu,\nmala uplatniť právomoc, ktorú ústava zveruje do pôsobnosti pléna (čl. 131 ods. 1 ústavy), čo\nje aj prípad sťažovateľov. Aj ústavný súd je totiž viazaný čl. 2 ods. 2 ústavy, a preto si senát\nústavného súdu preskúmavajúci vec sťažovateľov nemôže v rozpore s ústavnou úpravou\natrahovať právomoc pléna ústavného súdu, a to ani vtedy, ak by to v okolnostiach prípadu\nmohlo byť v prospech ochrany základných práv a slobôd (porovnaj IV. ÚS 50/2010). Senát\nústavného súdu nedisponuje teda právomocou rozhodnúť o tom, či § 172 ods. 2 Trestného\nporiadku je v súlade s právami podľa ústavy a dohovoru, ktorých porušenie sťažovatelia\nnamietajú. Tento záver možno analogicky vzťahovať aj na výhrady sťažovateľov, ktoré\nsmerujú ku skutočnosti, že ako poškodení nemajú v zmysle platnej právnej úpravy právo\npodať opravný prostriedok proti výroku napadnutého rozsudku o vine a treste.\nBez ohľadu na už uvedené ústavný súd konštatuje, že samotná skutočnosť,\nže napadnutý rozsudok špecializovaného trestného súdu nie je odôvodnený, sťažuje\npreskúmanie jeho ústavnej konformnosti. Ústavný súd totiž ďalšie námietky sťažovateľov\n17\n\nmôže posúdiť len rámcovo z ostatnej dokumentácie tvoriacej obsah spisu (predovšetkým\nznaleckého posudku a zápisnice o hlavnom pojednávaní).\nPodľa § 307 ods. 1 Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, rozsudok\nmôže odvolaním napadnúť\na) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,\nb) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine\nv rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera\nspáchanie skutku uvedeného v obžalobe,\nc) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,\nd) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.\n§ 308 [Komentár Iura]\n(1) V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len\nčo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok\nna náhradu škody.\nNámietky sťažovateľov smerujúce proti výroku napadnutému rozsudku o vine a treste\nústavný súd taktiež v prvom rade vníma ako námietky proti platnej právnej úprave,\nkonkrétne ustanoveniam Trestného poriadku, ktoré upravujú okruh osôb, ktoré sú oprávnené\npodať proti výroku o vine a treste riadne a mimoriadne opravné prostriedky (ide najmä\no § 307 a § 308, ako aj § 369 Trestného poriadku) z hľadiska ich prípadného nesúladu\ns ústavou a platnými medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky. V tejto súvislosti\nústavný súd opätovne poukazuje na svoju už citovanú judikatúru, v zmysle ktorej nie je\nv konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený posudzovať prípadný nesúlad\nprávnej úpravy označenej sťažovateľmi s ústavou, príp. kvalifikovanými medzinárodnými\nzmluvami, vzhľadom na skutočnosť, že to patrí do pôsobnosti pléna ústavného súdu.\nZa týchto okolností námietka sťažovateľov o tom, že nemali možnosť napadnúť\nprostredníctvom opravného prostriedku to, že v napadnutom rozsudku špecializovaného\n18\n\ntrestného súdu bol obvinenému uložený neprimerane nízky trest (námietka smerujúca\nv prvom rade k porušeniu práva podľa čl. 13 dohovoru, pozn.), v konaní o sťažnosti podľa\nč. 127 ods. 1 ústavy presahuje ústavný rámec pôsobnosti senátu ústavného súdu. Ústavný\nsúd navyše poukazuje na skutočnosť, že ani z medzinárodných záväzkov Slovenskej\nrepubliky nemožno vyvodiť jej povinnosť ustanoviť vo svojom právnom poriadku osobám,\nktoré boli poškodené trestným činom, právo podávať opravné prostriedky proti\nrozhodnutiam trestných súdov o vine a treste. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje\nna judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva týkajúcu sa aplikovateľnosti čl. 6\ndohovoru, ktorý v prvom rade garantuje právo na spravodlivé súdne konanie (teda\nv trestných veciach aj právo na spravodlivé rozhodnutie o výške trestu, pozn.),\nna poškodeného v trestnom konaní. Európsky súd pre ľudské práva zastáva názor, že\noznačený článok dohovoru môže byť vo svojej trestnej časti aplikovaný iba vo vzťahu\nk obvinenému, nie však k poškodenému, keďže proti nemu nebolo vznesené žiadne trestné\nobvinenie, o oprávnenosti ktorého by sa malo rozhodovať. Článok 6 síce môže byť vo vzťahu\nk poškodenému teoreticky aplikovateľný, avšak iba vo svojej civilnej časti (Perez proti\nFrancúzsku, rozsudok Veľkého senátu č. 47287/99 z 12. 2. 2004, Pfleger proti Českej\nrepublike, rozsudok č. 58116/00 z 27. 7. 2004).\nBez ohľadu na uvedené ústavný súd vo vzťahu k námietke, že obvinenému bol\nuložený neprimerane nízky trest odňatia slobody, považuje za potrebné poukázať na jeho\nzlučiteľnosť s § 39 ods. 1 a § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, ktoré upravujú inštitút\nzníženia trestu.\nPodľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo\nvzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto\nzákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti\npostačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu\ntrestu ustanoveného týmto zákonom.\n\n19\n\nPodľa § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu\ntrestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa, ktorý spáchal\ntrestný čin v stave zmenšenej príčetnosti, a súd má za to, že vzhľadom na zdravotný stav\npáchateľa by bolo možné za súčasného uloženia ochranného liečenia dosiahnuť ochranu\nspoločnosti aj trestom kratšieho trvania, pričom nie je viazaný obmedzeniami uvedenými\nv odseku 3 a zároveň uloží ochranné liečenie.\nZ napadnutého rozsudku špecializovaného trestného súdu vyplýva, že obvinenému\nbol uložený trest za spáchanie obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144\nods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, sčasti\ndokonaný a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona v súbehu\nso zločinom nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1\nTrestného zákona a prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 a 2 písm. a)\nTrestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného zákona, pričom\nTrestný zákon ukladá v prípade obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy podľa § 144\nods. 1 a 2 Trestného zákona trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia\nslobody na doživotie. Vzhľadom na to, že u obvineného znalci konštatovali zmenšenú\npríčetnosť v okamihu spáchania trestného činu, špecializovaný trestný súd mu v zmysle § 39\nods. 2 písm. c) Trestného zákona znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej\nTrestným zákonom a uložil trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov [uplatňujúc pritom aj\nustanovenia § 36 písm. j) a l), § 37 písm. f) a h), § 38 ods. 2 a 8 Trestného zákona] a\nzároveň mu uložil podľa § 73 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ústavné ochranné\npsychiatrické liečenie a podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Trestného zákona ochranný dohľad\nna dobu 3 rokov.\nVzhľadom na skutočnosť, že špecializovaný trestný súd dospel na základe znaleckého\nposudku k záveru o zmenšenej príčetnosti obvineného v okamihu spáchania trestného činu,\nzodpovedá výška uloženého trestu odňatia slobody miere diskrécie, ktorou špecializovaný\ntrestný súd pri ukladaní trestu obvinenému (vzhľadom na uplatnenie už označených\nustanovení Trestného zákona) disponoval, t. j. trest, ktorý bol obvinenému uložený,\n20\n\nnemožno považovať za svojvoľný. Ústavný súd podotýka, že ak sa výška uloženého trestu v\nposudzovanej veci nachádza v Trestným zákonom vymedzenom rámci, jeho prípadná úvaha\no tom, že vzhľadom na konkrétne okolnosti danej veci nemal špecializovaný trestný súd\nmimoriadne znížiť trest obvinenému takým výrazným spôsobom, ako to v napadnutom\nrozsudku urobil (na dolnej hranici zákonom ustanoveného rámca, pozn.), nemôže sama\nosebe viesť k záveru o ústavnej neudržateľnosti tej časti napadnutého rozsudku, ktorým bol\nobvinenému uložený trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov. Opačný záver by totiž bol\nprejavom neprimeraného aktivizmu ústavného súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti\nvšeobecných súdov, ktorý by spochybňoval ich zákonom vymedzenú diskréciu, ktorá je\nprejavom ich ústavou garantovanej nezávislosti.\nZ dosiaľ uvedeného vyplýva, že na výšku uloženého trestu odňatia slobody mal\npodstatný vplyv záver o zmenšenej príčetnosti obvineného, ku ktorému špecializovaný\ntrestný súd dospel na základe zákonne vykonaného dôkazu – znaleckého posudku z odboru\nzdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie a z odboru psychológie, odvetvia klinickej\npsychológie dospelých, psychológie sexuality, dopravnej psychológie a výsluchu znalcov\nna hlavnom pojednávaní. Ústavný súd podotýka, že znalci formulovali v znaleckom\nposudku pozornosť aj motívu konania obvineného [vo väzbe na námietku sťažovateľov\ntýkajúcu sa osobitného motívu konania obvineného podľa § 140 písm. f) Trestného zákona\n– etnická, resp. rasová nenávisť, pozn.].\nVo vzťahu k záveru o zmenšenej príčetnosti obvineného v čase spáchania trestného\nčinu, ako aj motívom konania obvineného ústavný súd poukazuje na relevantnú časť\nznaleckého psychiatrického a psychologického posudku vypracovaného v napadnutom\ntrestnom konaní, v ktorej sa uvádza:\n«Motivačné predpolie konania obvineného vytvárajú najmä jeho osobnostné\ncharakteristiky a osobitosti správania Rómov v jeho okolí. Za významné motívy\ndeterminujúce správanie obvineného pred a počas skutku možno označiť opätovné\nprežívanie frustrácie pri výkone vlastnej práce, pocit nedostatočného pracovného\nuplatnenia pri snahe o riešenie verejného poriadku v meste, najmä čo sa týka problémov\n21\n\nviažucich sa na rómsku časť obyvateľstva, syndróm vyhorenia (prežívanie emočnej\nvyčerpanosti, osobné zaujatie, nenaplnený pocit úspešnosti, strata potešenia z práce,\nprejavy, ktoré sa vymykajú z rámci zaužívaných pracovných aktivít, svedčiace o prežívaní\nstresu a o vyššej miere podráždenosti), strach o svoj život a životy osôb jemu blízkych\na napokon paranoický vývoj osobnosti obvineného, súčasťou ktorého bola jeho paranoická\nobranná aktivita. Bezprostredný motív konania obvineného v kritickom čase skutku nie je\njednoznačne jasný. Zo psychologického hľadiska je však evidentné, že došlo k zníženiu\nprahu tolerancie obvineného jednak na problematické správanie Rómov, s ktorými\nprichádzal do styku, jednak na znášanie nimi naznačovaného zúčtovania s ním\na v neposlednom rade došlo k naliehavej, neodkladnej potrebe realizácie obranne –\nofenzívneho opatrenia formou útoku v predstihu a navyše s poslaním, ktoré sám považoval\nza výsostne prosociálne. Pri zaplavenosti vnútorného prežívania obvineného uvedenými\nproblémami je spustenie správania s extrémnym priebehom možné takmer kedykoľvek.\n... Obvinený... v posudzovanom čase trpel prechodnou duševnou poruchou –\nabnormnou, skratovou reakciou s klinickým priebehom vystupňovaného afektu. Podstatnou,\npre tento stav z hľadiska forenzne – psychiatrického posúdenia, bola zmena kvalitatívnej\nzložky vedomia u obvineného, ktoré bolo v čase skutku /obzvlášť závažný zločin vraždy/\nzakalené, zmätené, čo bolo podmienené búrlivým afektom, ktorý bol dôsledkom dlhodobo\nhromadeného emočného napätia (prostredníctvom mechanizmov osobnosti obvineného –\nviď interpretáciu klinicko – psychologickej expertízy). Konanie v rámci vystupňovaného\nafektu bolo extrémne heteroagresívne/homicídne. Stav vystupňovaného afektu „vybitím“\nodznel, pamäťová nedostatočnosť na svoje konanie u obvineného odpovedá uvedenej\nkvalitatívnej zmene vedomia, a teda je jej dôsledkom. V súčasnosti ide u obvineného\no poruchu osobnosti, kde dominuje paranoický vývin a diskrétne prejavy organickej\nporuchy osobnosti.\n... Obvinený, vzhľadom na svoj stav abnormnej – skratovej reakcie s vystupňovaným\nafektom mal podstatne zníženú schopnosť rozpoznať protiprávnosť svojho konania\npre spoločnosť a mal podstatne zníženú schopnosť ovládať svoje konanie v čase spáchania\ntrestných činov /predovšetkým obzvlášť závažného zločinu úkladnej vraždy.../, za ktoré je\n\n22\n\nobvinený.\n\nZnalci\n\nnemôžu\n\nvšak\n\npovažovať\n\novládaciu\n\na\n\nrozpoznávaciu\n\nzložku\n\ninkriminovaného konania u obvineného za vymiznuté.»\nZávery formulované v citovanej časti znaleckého posudku vyznievajú zrozumiteľne,\nlogicky a objektívne. Ústavný súd aj vzhľadom na svoje ústavné postavenie vo väzbe\nna rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov nenachádza relevantný dôvod na to, aby\nspochybňoval závery predmetného znaleckého posudku. Podľa názoru ústavného súdu\npredstavovali tieto závery z ústavného hľadiska akceptovateľný a udržateľný základ\nna vydanie napadnutého rozsudku. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s týmito závermi\nnestotožňujú a navrhli vykonať kontrolné znalecké dokazovanie, ktorému špecializovaný\ntrestný súd nevyhovel, nemôže zakladať dostatočný dôvod na to, aby ústavný súd ich\nsťažnosti vyhovel.\nNa základe dosiaľ uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel\nk záveru, že napadnutý rozsudok je z ústavného hľadiska udržateľný aj v konfrontácii\ns ostatnými námietkami sťažovateľov. Keďže podľa názoru ústavného súdu neexistuje medzi\nnapadnutým rozsudkom špecializovaného trestného súdu a obsahom sťažovateľmi\noznačených práv podľa ústavy a dohovoru taká príčinná súvislosť, ktorá by po prípadnom\nprijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohla (vo vzťahu k námietkam sťažovateľov\ntýkajúcich sa výšky trestu uloženého v predmetnej trestnej veci obvinenému, pozn.) viesť\nk záveru o vyslovení ich porušenia, ústavný súd túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde odmietol.\nVzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov ako celok,\nbolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. mája 2015\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poškodený", "návrh-zjavne neopodstatnený", "príčinná súvislosť", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "trest-rozhodnutie o treste"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 287/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 287/2011 z 7. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-07", "citacie_n": 594, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:840b3b8f-9c19-47f1-98ce-cc7d93de9f9d"}, {"guid": "ussr:99328aee-673e-493b-9ffc-4ac6a819aa0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/2010 z 5. 2. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-02-05", "citacie_n": 72, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:99328aee-673e-493b-9ffc-4ac6a819aa0c"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:9637ee44-6b6a-4618-b594-29edd22feaaa", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 314/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 314/07 z 6. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-06", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9637ee44-6b6a-4618-b594-29edd22feaaa"}, {"guid": "ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 236/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 236/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 1809, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3d1bbbf7-d99c-47a6-bb70-07901c4bb4d6"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1741, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4cde5b9f-f9a9-4ed2-beaf-3ccde794261e"}, {"guid": "ussr:1beae02e-8891-4e27-9574-902e702573de", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 184/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 184/06 z 20. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-20", "citacie_n": 84, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1beae02e-8891-4e27-9574-902e702573de"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 19/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 19/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1191, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e68ba244-def6-440c-81da-5feb103ec39c"}, {"guid": "ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 2/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 2/05 z 11. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-11", "citacie_n": 1189, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ad63eed-cfa9-47b3-a259-932a9b146ac1"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 209, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:da014028-eb6c-466a-807d-eb097f0f052a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/01 z 20. 9. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-09-20", "citacie_n": 87, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da014028-eb6c-466a-807d-eb097f0f052a"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 81/00", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 81/00 z 6. 9. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-09-06", "citacie_n": 490, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3934b9a9-b379-4339-8624-f0f60e15b8b9"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:2405493f-5127-4f8b-a216-f15382bfefb5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 6/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 6/97 z 23. 1. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-01-23", "citacie_n": 791, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.6.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:0d8dfa46-74c0-4d45-9ebf-327b1a02142a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:1.US.320.2026.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 320/2026", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 320/2026 z 9. 6. 2026", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2026-06-09", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:1.US.320.2026.1"}, {"guid": "ussr:12a304f3-a9ee-4195-a484-46210d799926", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:1.US.328.2025.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 328/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 328/2025 z 29. 5. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-05-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:1.US.328.2025.1"}]}