{"guid": "ussr:e62d55bf-3b58-4a69-8235-7e93765dc406", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.329.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 329/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 329/2015 z 27. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. mája 2015, sp. zn. II. ÚS 329/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.329.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "nazov": "čl. 8 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-44.odsek-1", "nazov": "čl. 44 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-44.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-44"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-3", "nazov": "čl. 9 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-9.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Aarhuský dohovor čl. 8", "nazov": "Aarhuský dohovor čl. 8", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyAarhuský dohovor čl. 8", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 44 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Aarhuský dohovor čl. 9 ods. 3", "nazov": "Aarhuský dohovor čl. 9 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyAarhuský dohovor čl. 9 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-8", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-44", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-9", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/e62d55bf-3b58-4a69-8235-7e93765dc406", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.329.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.329.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.329.2015.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 329/2015­31\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava\nOrosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n, a\n\n,\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n, zastúpených\n\nadvokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, ktorou namietajú porušenie\nzákladných práv podľa čl. 44 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv\npodľa čl. 8 a čl. 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti\nna rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia\nrozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžz 4/2013 z 30. apríla 2014,\na takto\nrozhodol:\n\nSťažnosť\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\na\n\n,\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. júla 2014\nfaxom a 22. júla 2014 osobne doručená sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n,\n\n, Ulica\na\n\n,\n,\n\n,\n,\n\n,\n\n,\n\n(spolu ďalej len „sťažovatelia“),\n\nzastúpených advokátkou JUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, Košice, ktorou namietajú\nporušenie základných práv podľa čl. 44 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 8 a čl. 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám,\núčasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach\nživotného prostredia (ďalej len „Aarhuský dohovor“) rozsudkom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 10 Sžz 4/2013 z 30. apríla 2014\n(ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia podporili hromadnú pripomienku\nverejnosti a mimovládnych organizácií k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a ktorým\nsa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj „návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon o ochrane prírody a krajiny“). Vládny návrh označeného zákona bol v súlade s čl. 13\n\n2\n\nods. 2 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky schválených uznesením vlády\nSlovenskej republiky č. 352 z 25. mája 2010 v znení platnom v čase posudzovaného\nvládneho návrhu (ďalej len „legislatívne pravidlá vlády“) 24. mája 2013 Ministerstvom\nživotného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo životného prostredia“\nalebo „predkladateľ“) ako predkladateľom zverejnený na portáli právnych predpisov. Týmto\ndňom v súlade s čl. 13 ods. 6 legislatívnych pravidiel vlády zároveň začalo pripomienkové\nkonanie trvajúce 15 pracovných dní.\nPredkladateľovi bola 13. júna 2013 predložená hromadná pripomienka, ktorú\npodporilo 8 250 fyzických osôb a právnických osôb, medzi ktorých patrili aj sťažovatelia.\nHromadná pripomienka obsahovala 49 pripomienok k jednotlivým bodom návrhu zákona,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj „body novelizácie“),\nako aj k označenému návrhu zákona ako celku. Pripomienky boli označené ako zásadné.\nV hromadnej pripomienke boli uvedené osoby, ktoré sú oprávnené zastupovať verejnosť\npri rokovaní o nej.\nPredkladateľ (ministerstvo životného prostredia, pozn.) uskutočnil 20. júna 2013\nso zástupcami verejnosti rozporové konanie, z ktorého bola vyhotovená zápisnica označená\nako „zápisnica z rozporového konania na expertnej úrovni konaného dňa 20. júna 2013\no 9:00 hod. v budove MŽP SR na Nám. Ľ. Štúra 1, k zásadným pripomienkam verejnosti\nk návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 o ochrane prírody a krajiny\nv znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony“ (ďalej len\n„zápisnica z rozporového konania“). Z obsahu zápisnice z rozporového konania vyplýva,\nže vo vzťahu k pripomienke týkajúcej sa § 9 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon\no ochrane prírody a krajiny, bolo dohodnuté, že ministerstvo životného prostredia pošle\nelektronicky zástupcom verejnosti jeho novú úpravu, resp. znenie pred rozporovým\nkonaním na úrovni ministra a zástupcovia verejnosti následne nové znenie označeného\nustanovenia z pohľadu existencie rozporu prehodnotia; vo vzťahu k ostatným pripomienkam\nrozpor medzi ministerstvom životného prostredia a zástupcami verejnosti zotrval.\nZo zápisnice z rozporového konania ďalej vyplýva, že vo vzťahu k pripomienkam týkajúcim\n3\n\nsa bodov 11 (okrem odseku 7) a 37 novelizácie a doplnenia nového bodu novelizácie\ntýkajúceho sa § 47 ods. 4 písm. h) návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane\nprírody a krajiny, bol rozpor odstránený ustúpením od pripomienok, vo vzťahu k bodu 11\nnovelizácie, pokiaľ ide o odsek 7, bol rozpor odstránený akceptovaním pripomienky, vo\nvzťahu k pripomienke týkajúcej sa bodu novelizácie 20 bol rozpor odstránený dohodou tak,\nže sa v bode 20 slovo „možno“ nahradí slovom „sa“, vo vzťahu k pripomienkam týkajúcim\nsa bodov novelizácie 5, 8, 12 (§ 7), 13, 33, 62, 63 <okrem pripomienky k § 61 ods. 4, § 64\n[v rozsahu, pokiaľ ide o § 61c) a inštitút zmluvnej ochrany], § 76 a § 9 návrhu zákona,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane prírody a krajiny (doplnenie nového bodu do\nodseku 1)> bolo dohodnuté, že ministerstvo životného prostredia predloží úpravy alebo\nzváži opodstatnenosť vykonania úpravy. Ministerstvo životného prostredia malo stanovisko\nposlať zástupcom verejnosti pred rozporovým konaním na úrovni ministra a títo ho mali z\npohľadu pretrvávania rozpornosti jednotlivých pripomienok prehodnotiť. V tejto súvislosti\nmalo ministerstvo životného prostredia poslať aj úpravu k bodu novelizácie 64, a to vo\nvzťahu k § 61a ods. 2 a § 61b ods. 2 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o\nochrane prírody a krajiny, a vo vzťahu k ostatným pripomienkam rozpor zotrval. K zápisnici\nz rozporového konania bolo ako príloha pripojené stanovisko ministerstva životného\nprostredia k zásadným pripomienkam verejnosti z rozporového konania uskutočneného na\nexpertnej úrovni, v rámci ktorého ministerstvo životného prostredia navrhlo novú úpravu §\n9 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane prírody a krajiny, a navrhované\núpravy k bodom novelizácie 5, 8, 12, 13, 62 a 76.\nZápisnica z rozporového konania bola zaslaná zástupcom verejnosti 4. júla 2013.\nMinisterstvo životného prostredia zvolalo na 9. júl 2013 v súlade s čl. 14 ods. 5\nlegislatívnych pravidiel vlády druhé kolo rozporového konania k zásadným pripomienkam\nverejnosti. Zo zápisnice z druhého kola rozporového konania vyplýva, že pretrval rozpor\nk bodom 1, 5, 8, 10, 12, 13, 20, 25, 26, 27, 28, 31, 32, 33, 43, 44, 46, 47, 63, 64, 76, 104\na 115 návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane prírody a krajiny, pričom\nzástupcovia verejnosti zotrvali taktiež na svojich pripomienkach týkajúcich sa návrhu\nako celku. Rozpor pretrval aj vo vzťahu k doplneným bodom novelizácie týkajúcim sa § 13\n4\n\nods. 2 písm. a) a h), § 14 ods. 2, § 15 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 1 písm. h), § 28 ods. 4, § 54\nods. 2 písm. f), § 97 ods. 1 písm. h) a § 100 ods. 2 písm. b) označeného návrhu zákona.\nPodľa zápisnice z druhého kola rozporového konania došlo medzi zúčastnenými stranami\nk odstráneniu rozporu ustúpením od pripomienky k bodom 11 okrem odsekov 7, 12, 37\na § 47 ods. 4 návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane prírody a krajiny,\nakceptovaním pripomienky k bodu 11 ods. 7 a bodu 15, čiastočným akceptovaním\npripomienky a novou úpravou k bodom 8, 59, 60 a 76 (odsek 4) a vypustením bodov\nnovelizácie 59 a 62 označeného návrhu zákona. Z poznámok uvedených v zápisnici\nz druhého kola rozporového konania vyplýva, že ministerstvo životného prostredia okrem\niného na ňom uviedlo, že pripomienky k § 28 ods. 2 až 4 návrhu zákona, ktorým sa mení\na dopĺňa zákon o ochrane prírody a krajiny, sa budú systémovo riešiť v rámci pripravovanej\nnovelizácie zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Ministerstvo životného\nprostredia zároveň informovalo zástupcov verejnosti, že úpravy, ktoré predložilo\nv nadväznosti na výsledok rozporového konania na expertnej úrovni k bodom novelizácie 8,\n13, 63 a 64, budú ešte modifikované z dôvodu potreby riešiť zásadné pripomienky iných\nsubjektov, a body 59 a 62 sa vypustia. Vo vzťahu k bodom 12, 20 a 33 návrhu zákona,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane prírody a krajiny, ministerstvo životného\nprostredia informovalo zástupcov verejnosti, že prehodnotilo svoj postoj a nebude\nvykonávať úpravy vo vzťahu k týmto pripomienkam a vo vzťahu k § 9 návrhu zákona,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane prírody a krajiny, bude vykonaná úprava\nv intenciách pripomienky.\nZápisnica z druhého kola rozporového konania bola predložená zástupcom verejnosti\n20. septembra 2013, pričom nebola v rozpore s § 14 ods. 7 legislatívnych pravidiel vlády\npodpísaná zástupcami oboch strán rozporu.\nNa portáli právnych predpisov bol 12. septembra 2013 zverejnený návrh zákona,\nktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „nový návrh zákona“), ktorý obsahoval podstatné zmeny\n5\n\noproti tomu návrhu, ktorý bol zverejnený na pripomienkové konanie 24. mája 2013.\nV ten istý deň začalo rokovanie poradných orgánov vlády Slovenskej republiky, ktoré trvalo\naž do 24. septembra 2013, keď bol materiál odoslaný na rokovanie vlády Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „vláda“). Vláda uznesením č. 571 z 26. septembra 2013 schválila nový\nnávrh zákona a zároveň poverila predsedu vlády predložiť tento návrh zákona predsedovi\nNárodnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) na ďalšie prerokovanie.\nSťažovatelia podali 25. októbra 2013 návrh na začatie konania o ochrane\npred nezákonným zásahom orgánov verejnej správy podľa § 250v Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“; spolu len „návrh na začatie konania“), ktorým sa domáhali, aby\nnajvyšší súd uložil vláde vziať späť nový návrh zákona predložený národnej rade\n27. septembra 2013 v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a aby uložil\nministerstvu životného prostredia predložiť tento nový návrh zákona v znení, v ktorom bol\npredložený na rokovanie vlády konané 26. septembra 2013 do pripomienkového konania,\nv lehote 15 dní odo dňa jeho späťvzatia vládou z rokovania národnej rady, taktiež požiadali\naj o priznanie náhrady trov konania.\nSťažovateľom\n\nbol\n\n19.\n\nmája\n\n2014\n\ndoručený\n\nrozsudok\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nsp. zn. 10 Sžz 4/2013 z 30. apríla 2014, ktorým najvyšší súd návrh sťažovateľov proti\nodporcovi v 1. rade – ministerstvu životného prostredia zamietol a konanie proti odporcovi\nv 2. rade – vláde zastavil a žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania.\nPodľa názoru sťažovateľov napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu boli porušené\nich základné práva podľa čl. 44 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva zakotvené v čl. 8\na čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru.\nSťažovatelia vo svojom návrhu na začatie konania poukazovali na to, že postup\npredkladateľa návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane prírody a krajiny,\na nového návrhu zákona bol v rozpore s čl. 8 Aarhuského dohovoru, ako aj s viacerými\nustanoveniami legislatívnych pravidiel vlády. Sťažovatelia svoje námietky konkretizovali\npoukazom na to, že predkladateľ v ich veci postupoval v rozpore s legislatívnymi\n6\n\npravidlami vlády, pretože z obsahu vyhodnotenia pripomienkového konania, resp. materiálu\npredloženého vláde, vyplýva, že nový návrh zákona bol predložený bez akceptácie, čo i len\nniektorých (málopočetných) pripomienok, ktorým v rozporovom konaní sám vyhovel, resp.\nktoré prisľúbil akceptovať. Taktiež poukázali na to, že materiál v predmetnej veci bol\npredložený na rokovanie vlády v odlišnej podobe než bola jeho podoba predložená\ndo pripomienkového konania.\nPodľa sťažovateľov napadnutý rozsudok najvyššieho súdu vo vzťahu k druhému\nvýroku, ktorým bolo konanie vo veci návrhu voči vláde zastavené z dôvodu, že vláda nie je\norgánom verejnej správy, trpí nedostatkom odôvodnenia, keďže v ňom najvyšší súd\n„nedáva žiadnu odpoveď na otázku na základe ustanovení akých právnych predpisov\ndospel... k názoru, že vláda nie je orgánom verejnej správy. Takáto interpretácia, ktorá\nzužuje právomoc súdu konať podľa piatej hlavy piatej časti O. s. p. na nedefinované postupy\norgánov verejnej správy pri výkone verejnej správy, teda zrejme v správnom konaní nie len\nže nevyplýva zo žiadneho z ustanovení O. s. p., obsiahnutých v piatej časti, ale v jej\nneprospech výslovne svedčí znenie ustanovenia § 250v ods. 1, 2 O. s. p. “.\nV nadväznosti na už uvedené sťažovatelia poukazujú na uznesenie ústavného súdu sp.\nzn. III. ÚS 102/08 z 10. augusta 2008, z ktorého podľa nich vyplýva, že ústavný súd\npovažoval súdny prieskum postupu ministerstva životného prostredia a vlády vo vzťahu\nk namietaným porušeniam práva vyplývajúceho z Aarhuského dohovoru za možný.\nSťažovatelia poukazujú aj na odôvodnenie uznesenia sp. zn. IV. ÚS 178/09 z 28. mája 2009\ntýkajúce sa preskúmania obdobného postupu ministerstva životného prostredia a vlády.\nV označenom uznesení ústavný súd okrem iného uviedol:\n«Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov podľa čl. 44\nods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy je ústavný súd toho názoru, že podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy\npreskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,\nopatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy\npreskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí,\n7\n\nopatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona\nneprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom\nsúdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ustanovenia § 244 ods. 2 OSP\nv správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej\nsprávy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších\nprávnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach\na povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 244 ods. 3\nOSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia, vydané nimi v správnom\nkonaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia\na povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom\nchránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nPostupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.»\nCitovanú časť uznesenia sp. zn. IV. ÚS 178/09 z 28. mája 2009 interpretujú tak, že\nústavný súd jeho prostredníctvom dotknutých sťažovateľov odkázal na využitie právnych\nprostriedkov ochrany nimi označených základných práv v systéme všeobecných súdov,\nkeďže ich nevyužitie zakladá dôvod na odmietnutie sťažnosti pre nedostatok právomoci\nústavného súdu.\nVo vzťahu k tej časti napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorým bol návrh\nna začatie konania zamietnutý voči ministerstvu životného prostredia z dôvodu, že\nsťažovatelia nevyčerpali právne prostriedky nápravy, ktoré im umožňuje osobitný predpis\n[sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach v znení zákona č. 289/2012 Z. z. (ďalej\nlen „zákon o sťažnostiach“)], sťažovatelia namietajú, že s prihliadnutím na § 250v ods. 4\nOSP sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach nemôže byť považovaná za prostriedok nápravy,\nktorý by sťažovatelia boli povinní využiť pred podaním návrhu na všeobecný súd, keďže na\nzáklade takejto sťažnosti nebolo možné dosiahnuť zákaz pokračovať v porušovaní práva ani\nobnoviť stav pred neoprávneným zásahom do ich práv. V tejto súvislosti sťažovatelia\nargumentujú, že „Úrad vlády SR, ktorý je ústredným orgánom štátnej správy pre kontrolu\n8\n\nvybavovania petícií a sťažností nemá v žiadnom zákonnom ustanovení zakotvenú právomoc\nnariadiť ministrovi životného prostredia neporušovať práva sťažovateľov ani obnoviť stav\npred nezákonným zásahom. Navyše ako je zrejmé zo skutočností, že návrh bol odoslaný na\nrokovanie vlády SR dňa 24. 9. 2014 a schválený dňa 26. 9. 2014 na rokovaní vlády, je záver\nsúdu o neprípustnosti návrhu sťažovateľov pre nepodanie sťažnosti podľa zákona\no sťažnostiach odopretím súdnej ochrany sťažovateľom.“.\nSťažovatelia s odkazom na čl. 8 a čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru poukazujú\nna príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“)\npredovšetkým vo veci C­240/09 (rozsudok Súdneho dvora C­ 240/09 z 8. 3. 2011 vo veci\nLesoochranárske zoskupenie VLK proti Ministerstvu životného prostredia Slovenskej\nrepubliky), podľa ktorej „Aj keď predmetom uvedeného konania bola aplikácia čl. 9 ods. 3\nAarhuského dohovoru členskými štátmi (Slovenskou republikou) nie je možné poprieť\nidentickú podstatu problému v aplikácii oboch článkov tohto dohovoru. Tak čl. 9\nods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj čl. 8 ukladajú povinnosť stranám tohto dohovoru\nna vykonanie určitých úkonov, ktoré majú smerovať k zabezpečeniu účasti verejnosti, či už\nna rozhodovacom procese, alebo na príprave vykonávacích predpisov. Napriek tomu, že\noba uvedené ustanovenia ukladajú povinnosti stranám dohovoru, nie je možné prehliadnuť,\nči nevnímať zmysel týchto ustanovení, ktorým je zabezpečiť čo najširšiu účasť verejnosti\nna rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia,\ns cieľom prispieť k ochrane práva každého človeka, príslušníka tejto, i budúcich generácii\nžiť v životnom prostredí, ktoré je primerané pre zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie\nblahobytu.“.\nPoukazujúc na uvedené skutočnosti, sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd\npo predbežnom prerokovaní sťažnosti rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že právo\nsťažovateľov vyplývajúce z čl. 8 Aarhuského dohovoru na ich účinnú účasť ako zástupcov\nverejnosti na príprave vykonávacích predpisov a iných všeobecne použiteľných právne\nzáväzných pravidiel orgánmi verejnej moci, ktoré môžu mať významný vplyv na životné\nprostredie, právo sťažovateľov na prístup k súdnemu konaniu umožňujúce napadnutie\n9\n\núkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore\ns vnútroštátnym právom z oblasti životného prostredia, vyplývajúce z čl. 9 ods. 3\nAarhuského dohovoru, ako aj základné právo sťažovateľov na priaznivé životné prostredie\npodľa čl. 44 ods. 1 ústavy a ich základné právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na súde podľa čl. 46 ods. 1 ústavy boli rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 10Sžz 4/2013 z 30. apríla 2014 porušené, zakáže najvyššiemu súdu pokračovať\nv porušovaní práv sťažovateľov vo veci sp. zn. 10 Sžz 4/2013, zruší napadnutý rozsudok\nnajvyššieho súdu a vec vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie, a napokon sťažovateľom\nprizná úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd\n\n10\n\nna predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd\nmôže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V\nsúlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, ak namietaným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci\nnemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,\na to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím\npríslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých\nsa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno\npovažovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť\npo jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03). K iným\ndôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí\naj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp.\nnedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná\nv kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m. IV. ÚS 62/08).\nPodľa čl. 44 ods. 1 ústavy má každý právo na priaznivé životné prostredie.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 8 Aarhuského dohovoru každá strana sa usiluje podporovať, pokým sú ešte\nmožnosti otvorené, účinnú účasť verejnosti na príslušnej úrovni počas prípravy\nvykonávacích predpisov a iných všeobecne použiteľných právne záväzných pravidiel\norgánmi verejnej moci, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie.\nNa tento účel by mali byť vykonané nasledujúce kroky:\n11\n\na) mali by byť ustanovené dostatočné časové rámce pre účinnú účasť;\nb) mali by byť zverejnené návrhy predpisov alebo by mali byť inak verejne\nsprístupnené a\nc) verejnosti by mala byť daná možnosť pripomienkovania, a to priamo alebo\nprostredníctvom zastupiteľských poradných orgánov.\nVýsledky účasti verejnosti sa zohľadnia v najvyššej možnej miere.\nPodľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy\npreskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky\nuvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup\nk správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí\nsúkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom\nv oblasti životného prostredia.\nZo sťažnosti vyplývajú dve zásadné námietky. Sťažovatelia namietajú, že napadnutý\nrozsudok najvyššieho súdu vydaný v konaní podľa § 250v OSP:\n­ trpí vo vzťahu k druhému výroku nedostatkom odôvodnenia, keďže v ňom najvyšší\nsúd nedal odpoveď na otázku, na základe ktorého právneho predpisu dospel k záveru,\nže vláda nie je orgánom verejnej správy,\n­ je arbitrárny vo vzťahu k prvému výroku, keďže sťažnosť podľa zákona\no sťažnostiach nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy, a to z dôvodu, že Úrad\nvlády Slovenskej republiky (ďalej len „úrad vlády“) nedisponuje právomocou zakázať\nministerstvu životného prostredia pokračovať v porušovaní práva a obnoviť stav\npred zásahom, ako aj z dôvodu nedostatku účinnosti tohto prostriedku, keďže „návrh bol\nodoslaný na rokovanie vlády SR dňa 24. 9. 2014 a schválený dňa 26. 9. 2014“.\nPodľa § 250v ods. 1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola\nukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu\nverejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo\n\n12\n\nv jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti\nzásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku najvyššieho súdu sa uvádza:\n„Citované ustanovenie § 250v ods. 3 O. s. p. upravuje podmienky prípustnosti\nnávrhu na ochranu pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. Ide o kumulatívne\nstanovené podmienky prípustnosti návrhu; ktorými je jednak vyčerpanie dostupných\nopravných prostriedkov podaných s cieľom nápravy dôsledkov nezákonného zásahu\na jednak podanie návrhu v určenej subjektívnej a objektívnej lehote. Za právne prostriedky,\nktorých použitie umožňuje osobitný predpis, považuje judikatúra Najvyššieho súdu SR\nako aj judikatúra Ústavného súdu SR predovšetkým inštitút sťažnosti podľa zákona\nč. 9/2010 Z. z. (predtým zákona č. 152/1998 Z. z.).\nV konaní nebolo sporné, že navrhovatelia nepodali sťažnosť voči postupu orgánu\nverejnej správy, čo odôvodňovali tým, že nemajú k dispozícii žiadne iné opravné\nprostriedky, ktorých použitie by im umožňoval osobitný predpis, a že takýmto prostriedkom\nnie je sťažnosť podľa zákona o sťažnostiach, keďže na vybavenie sťažnosti podľa zákona\no sťažnostiach má príslušný orgán verejnej správy 60 pracovných dní. Podľa ustálenej\njudikatúry však ustanovenie § 250v ods. 3 druhá veta O. s. p. je nevyhnutné vykladať tak, že\no existencii zásahu sa dotknutá osoba najskôr dozvedela až doručením oznámenia\no vybavení sťažnosti.\nNezastupiteľná úloha sťažnosti spočíva najmä v tom, že nielen navrhovateľ, ale aj\nsamotný orgán verejnej správy sa musí pred súdnym konaním dozvedieť o existencii\nsituácie, ktorú navrhovateľ podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia klasifikuje ako\nnezákonný zásah, a to preto, aby bol nielen informovaný o dôvodoch, ktoré vedú\nnavrhovateľa k hodnoteniu tejto situácie ako nezákonného zásahu, ale najmä, aby sa mohol\nk týmto dôvodom nielen vyjadriť, ale pokiaľ sa s nimi stotožní, mohol aj tento nezákonný\nzásah bez súdnej pomoci v medziach svojej právomoci rýchlo a účinne odstrániť. V danom\nprípade súdna pomoc poskytovaná v zmysle čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, ako aj podľa §\n250v ods. 1 O. s. p. má subsidiárny charakter a je možné sa jej domáhať iba v prípade\naktívneho vyčerpania opravných prostriedkov.\n13\n\nPreto najvyšší súd, v zmysle citovaného ustanovenia § 250v ods. 3 O. s. p., práve\nz dôvodu nevyčerpania prostriedkov nápravy ako zákonnej podmienky prípustnosti\npodaného návrhu, musel návrh podľa § 250v ods. 4 O. s. p. voči odporcovi v 1/ rade\nzamietnuť ako neprípustný, a to bez toho, aby posudzoval jeho dôvodnosť.\nVoči odporcovi v 2/ rade súd konanie zastavil. Súd konštatuje, že nie je daná\nprávomoc súdu konať podľa § 250v O. s. p. o podanom návrhu, keďže vláda nie je orgánom\nverejnej správy. Podľa názoru súdu takto označený odporca v 2/ rade ani nemá spôsobilosť\nbyť účastníkom konania.“\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že s obdobnou vecou, ako je vec\nsťažovateľov, sa už zaoberal v konaní vedenom pod sp. zn. I. ÚS 112/2014, v ktorom\nposudzoval ústavnú akceptovateľnosť uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžz 5/2013\nz 27. novembra 2013. Označeným uznesením najvyšší súd v zásade totožnej skutkovej\na právnej veci konanie o návrhu navrhovateľov, ktorí podporili hromadnú pripomienku\nverejnosti a mimovládnych organizácií k vládnemu návrhu zákona o ochrane prírody\na krajiny podľa § 250v OSP, zastavil pre nedostatok svojej právomoci podľa § 250v ods. 8,\n§ 246c ods. 1 prvej vety a § 104 ods. 1 prvej vety OSP. V označenom uznesení najvyšší súd\nnedostatok svojej právomoci odôvodnil poukazom na skutočnosť, že v prípade tvorby práva,\nna ktorú sú štátne orgány oprávnené v rámci ich pôsobnosti, nejde o výkon štátnej správy,\nale o normotvorbu na základe zákona alebo na jeho vykonanie, a preto činnosť ministerstva\nživotného prostredia v rámci prípravy návrhov zákonov, ich zverejnenia, prerokovania\nv pripomienkovom konaní a predložení vláde, ani predloženie návrhu zákona na rokovanie\nnárodnej rady vládou na základe jej uznesenia nie sú výkonom verejnej správy, ale inou\nich činnosťou. Ústavný súd v predmetnej veci uznesením sp. zn. I. ÚS 112/2014\nz 19. marca 2014 sťažnosť odmietol ako zjavne neopodstatnenú, pričom v súvislosti\ns napadnutým uznesením najvyššieho súdu vyslovil právny názor, podľa ktorého\n„... najvyšší súd v uznesení z 27. novembra 2013 správne poukázal na predmet konania,\nktorým sťažovatelia namietali tzv. inú činnosť, ktorou sa verejná správa nepriamo\nprostredníctvom vlády podieľa na legislatívnom procese v dôsledku ústavou jej priznanej\nzákonodarnej iniciatívy. Obsahom sťažovateľmi namietaného zásahu nebol zásah\n14\n\nuskutočnený pri výkone verejnej správy, a preto ním nemohlo dôjsť ani k takej úprave\nhmotnoprávneho či procesnoprávneho postavenia sťažovateľov, ktorá by mohla mať\nza následok obmedzenie, resp. porušenie ich práv.“.\nÚstavný súd sa ani v skutkovo a právne totožnej veci sťažovateľov nemá dôvod\nodkloniť od právneho názoru vysloveného vo veci vedenej pod sp. zn. I. ÚS 112/2014,\npodľa ktorého v predmetnej veci nemožno postup štátneho orgánu pri tvorbe práva v rámci\npôsobnosti vymedzenej ústavou a zákonmi stotožňovať s výkonom verejnej správy, ktorej\nobsah netvorí zákonodarnú činnosť, resp. činnosť bezprostredne súvisiacu so zákonodarnou\nčinnosťou. Preto je z ústavného hľadiska akceptovateľný právny názor najvyššieho súdu\no nedostatku svojej právomoci na vecné preskúmavanie postupu ministerstva životného\nprostredia a vlády v súvislosti s prípravou návrhov zákonov a ich prerokovaním\nv pripomienkovom konaní a následnom predložení vláde, keďže tieto nepredstavujú výkon\nverejnej správy.\nV súlade s doteraz uvedeným preto odôvodnenie napadnutého rozsudku najvyššieho\nsúdu, ktorým tento prvým výrokom návrh sťažovateľov voči ministerstvu životného\nprostredia zamietol z dôvodu neprípustnosti pre nevyčerpanie právnych prostriedkov\nnápravy a druhým výrokom konanie o návrhu sťažovateľov voči vláde zastavil,\nargumentujúc, že vláda nie je orgánom verejnej správy, vyznieva vo vzťahu\nk predchádzajúcej judikatúre najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu minimálne sporne,\nnesúrodo a nekompatibilne.\nV súvislosti s už uvedeným ústavný súd tiež poukazuje na svoju konštantnú\njudikatúru, podľa ktorej jeho úlohou nie je zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných\nsúdov, a suplovať tak poslanie, ktoré podľa zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8 ods. 3, § 20 ods. 1\npísm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] patrí najvyššiemu súdu (m. m. I. ÚS 17/01,\nI. ÚS 199/07, I. ÚS 18/08, II. ÚS 273/08, IV. ÚS 331/09).\n\n15\n\nÚstavný súd ďalej v nadväznosti na už vyslovené kritické závery týkajúce sa\nodôvodnenia napadnutého rozsudku poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, v zmysle\nktorej posudzuje spravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06), a preto\nk vyhoveniu sťažnosti dochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané\na relevantné pochybenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci umožňujú prijatie\nzáveru, že proces ako celok bol nespravodlivý a vzhľadom na to aj jeho výsledok môže\nvyznievať ako nespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje k vyhoveniu sťažnosti\nv prípadoch, keď zo strany orgánov verejnej moci síce k určitému pochybeniu došlo, avšak\njeho intenzita a existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným porušením ústavou\ngarantovaného práva a jeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemala\npodstatný dosah (m. m. IV. ÚS 320/2011).\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd vo vzťahu k námietkam obsiahnutým\nv sťažnosti sťažovateľov, zohľadňujúc svoje právne názory vyslovené v uznesení\nsp. zn. I. ÚS 112/2014 z 19. marca 2014 vo vzťahu k skutkovo a právne v zásade identickej\nveci, pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že najvyšší súd pri odôvodnení\nnapadnutého rozsudku síce pochybil, ale nejde o pochybenie takej intenzity, ktoré\ns prihliadnutím\n\nna\n\nzávery\n\nústavného\n\nsúdu\n\nprezentované\n\nv\n\njeho\n\nuznesení\n\nsp. zn. I. ÚS 112/2014 má podstatný dosah na spravodlivosť procesu ako celku. Za daných\nokolností podľa názoru ústavného súdu neexistuje medzi napadnutým rozsudkom\nnajvyššieho súdu a obsahom sťažovateľmi označených práv podľa ústavy a Aarhuského\ndohovoru taká príčinná súvislosť, ktorá by po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\nreálne mohla zakladať dôvod na vyslovenie ich porušenia. Navyše za okolností, keď\nnajvyšší súd v predmetnej veci nedisponuje právomocou meritórne preskúmať návrh\nsťažovateľov, by vyslovenie porušenia sťažovateľmi označených práv napadnutým\nrozsudkom najvyššieho súdu z dôvodu nedostatkov jeho odôvodnenia a jeho zrušenie\nv zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy v konečnom dôsledku nemohlo viesť k účinnej ochrane ich\npráv, keďže najvyšší súd by po prípadnom vrátení veci na ďalšie konanie nemohol vyhovieť\nnávrhu sťažovateľov (vzhľadom na nedostatok svojej právomoci).\n\n16\n\nV súvislosti so sťažovateľmi namietaným porušením ustanovení Aarhurského\ndohovoru napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu ústavný súd odkazuje na svoju\njudikatúru, v rámci ktorej (sp. zn. I. ÚS 73/2014 z 5. marca 2014) už taktiež vyslovil,\nže nedostatočné zabezpečenie pozitívneho záväzku štátu vyplývajúce z čl. 8 Aarhuského\ndohovoru automaticky samo osebe neznamená aj porušenie práva, v záujme ochrany\nktorého sa má príslušná povinnosť realizovať, t. j. práva na priaznivé životné prostredie,\npretože uvedenému právu verejnosti zodpovedá obsahovo rovnaká povinnosť štátu,\nresp. príslušných orgánov verejnej moci chrániť práva priznané jednotlivým osobám,\na taktiež preto, že až konečný výsledok legislatívneho procesu, t. j. uverejnený zákon je\npre dotknuté subjekty záväzný. Namietané porušenie, resp. neprípustné obmedzenie\nzákladného práva na priaznivé životné prostredie, je z hľadiska argumentácie sťažovateľov\nlen v hypotetickej rovine. O jeho prípadnom porušení by sa mohlo uvažovať\naž po publikovaní príslušného zákona v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, resp.\nnásledne po nadobudnutí jeho účinnosti v súvislosti v spojení s jeho interpretáciou\na aplikáciou príslušnými orgánmi verejnej moci. Z uvedeného zároveň vyplýva, že medzi\npostupom predkladateľa a vlády pri príprave návrhu zákona týkajúceho sa životného\nprostredia a právom na priaznivé životné prostredie neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá\nby zakladala reálny dôvod na vyslovenie jeho porušenia (m. m. I. ÚS 112/2014).\nCieľom čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru je zabezpečiť možnosť preskúmania\núkonov alebo opomenutí orgánov verejnej správy, v prípade ak sú v rozpore\ns vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. V danom prípade sťažovatelia\nnamietali síce zásah spočívajúci v procese prípravy návrhu zákona v oblasti životného\nprostredia, avšak proces prípravy návrhov zákonov vlády nie je regulovaný predpismi\ntýkajúcimi sa oblasti životného prostredia, a preto v dôsledku uvedeného zásahu\nk porušeniu týchto predpisov vôbec nemohlo dôjsť (obdobne I. ÚS 112/2014).\nVychádzajúc z dosiaľ uvedeného, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť\nsťažovateľov podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú.\n17\n\nKeďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi uplatnenými v sťažnosti.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. mája 2015\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy", "životné prostredie", "návrh-zjavne neopodstatnený", "príčinná súvislosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:957651b1-1d1c-40a1-b4b9-ed63d5bc9f10", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 112/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 112/2014 z 19. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-19", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:957651b1-1d1c-40a1-b4b9-ed63d5bc9f10"}, {"guid": "ussr:4623957b-4b6a-4c8c-8965-f47440d28ac9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 73/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 73/2014 z 5. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-05", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4623957b-4b6a-4c8c-8965-f47440d28ac9"}, {"guid": "ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/09 z 1. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-01", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b"}, {"guid": "ussr:e28c4cd5-5eba-4816-af46-a8f2718373a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 178/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 178/09 z 28. 5. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-05-28", "citacie_n": 7, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e28c4cd5-5eba-4816-af46-a8f2718373a1"}, {"guid": "ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 273/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 273/08 z 25. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-25", "citacie_n": 140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8a5548a1-d22b-4097-a4ab-b57d4d499b30"}, {"guid": "ussr:2b798bb0-16ea-472d-b829-cb652d95a159", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 102/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 102/08 z 10. 4. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-04-10", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b798bb0-16ea-472d-b829-cb652d95a159"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 18/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 18/08 z 17. 1. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-01-17", "citacie_n": 190, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e143a4eb-9bb3-428b-9b2f-bd688d508716"}, {"guid": "ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 199/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 199/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 361, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:03951bb3-a7c6-4ccc-84d7-2c914963015a"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:3b9613f8-e7ba-4479-a702-1c0cc2bd6a48", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.371.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 371/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 371/2023 z 27. 6. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.371.2023.1"}, {"guid": "ussr:a44f0118-e3c8-457d-962a-2457142d7fca", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:1.US.21.2023.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/2023 z 19. 1. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-01-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:1.US.21.2023.1"}, {"guid": "ussr:fa5222b6-0751-4188-b764-e8fed130e4c0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:1.US.568.2022.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 568/2022", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 568/2022 z 27. 10. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-10-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:1.US.568.2022.1"}, {"guid": "ussr:34d76a1d-5b18-4190-a2f7-0eedeef0519a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.752.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 752/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 752/2016 z 26. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-26", "citacie_n": 34, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.752.2016.1"}]}