{"guid": "ussr:5eb9490f-2a3e-4558-aef0-bf7798943c9b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.344.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 344/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 344/2015 z 27. 5. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 27. mája 2015, sp. zn. II. ÚS 344/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.344.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-05-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["spája na spoločné konanie", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/5eb9490f-2a3e-4558-aef0-bf7798943c9b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.344.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.344.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.344.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 344/2015­9\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti\nPOHOTOVOSŤ,\n\ns.\n\nr.\n\no.,\n\nPribinova\n\n25,\n\nBratislava,\n\nzastúpenej\n\nadvokátom\n\ndoc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,\nGrösslingová 4, Bratislava, vedené pod spisovými značkami: Rvp 10326/2014,\nRvp 10327/2014, Rvp 10328/2014, Rvp 10329/2014, Rvp 10330/2014, Rvp 10331/2014,\nRvp 10332/2014, Rvp 10333/2014, Rvp 10334/2014, Rvp 10335/2014, Rvp 10336/2014,\nRvp 10337/2014, Rvp 10338/2014, Rvp 10339/2014, Rvp 10340/2014, Rvp 10341/2014,\nRvp 10342/2014, Rvp 10343/2014, Rvp 10344/2014, Rvp 10345/2014, Rvp 10346/2014,\nRvp 10347/2014, Rvp 10348/2014, Rvp 10349/2014, Rvp 10350/2014, Rvp 10351/2014\na Rvp 10352/2014 vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd uzneseniami Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12 Co 769/2013\nz 30. apríla 2014 (Rvp 10326/2014), sp. zn. 14 Co 867/2013 zo 6. mája 2014 (Rvp\n10327/2014), sp. zn. 16 Co 958/2013 z 29. mája 2014 (Rvp 10328/2014), sp. zn. 13 Co\n163/2014 z 10. júna 2014 (Rvp 10329/2014), sp. zn. 13 Co 95/2014 z 10. júna 2014 (Rvp\n10330/2014), sp. zn. 12 Co 530/2013 z 30. apríla 2014 (Rvp 10331/2014), sp. zn. 12 Co\n493/2013 z 30. apríla 2014 (Rvp 10332/2014), sp. zn. 12 Co 451/2013 z 30. apríla 2014\n(Rvp 10333/2014), sp. zn. 12 Co 503/2013 z 30. apríla 2014 (Rvp 10334/2014), sp. zn. 12\nCo 499/2013 z 30. apríla 2014 (Rvp 10335/2014), sp. zn. 13 Co 101/2014 z 10. júna 2014\n(Rvp 10336/2014), sp. zn. 13 Co 98/2014 z 10. júna 2014 (Rvp 10337/2014), sp. zn. 13 Co\n98/2014 z 10. júna 2014 (Rvp 10338/2014), sp. zn. 12 Co 584/2013 z 30. apríla 2014 (Rvp\n10339/2014), sp. zn. 12 Co 695/2013 z 30. apríla 2014 (Rvp 10340/2014), sp. zn. 16 Co\n772/2013 z 22. mája 2014 (Rvp 10341/2014), sp. zn. 12 Co 638/2013 z 30. apríla 2014 (Rvp\n\n10342/2014), sp. zn. 12 Co 643/2013 z 30. apríla 2014 (Rvp 10343/2014), sp. zn. 16 Co\n985/2013 z 29. mája 2014 (Rvp 10344/2014), sp. zn. 16 Co 995/2013 z 29. mája 2014 (Rvp\n10345/2014), sp. zn. 12 Co 560/2013 z 30. apríla 2014 (Rvp 10346/2014), sp. zn. 12 Co\n557/2013 z 30. apríla 2014 (Rvp 10347/2014), sp. zn. 12 Co 550/2013 z 30. apríla 2014\n(Rvp 10348/2014), sp. zn. 12 Co 572/2013 z 30. apríla 2014 (Rvp 10349/2014), sp. zn. 12\nCo 574/2013 z 30. apríla 2014 (Rvp 10350/2014), sp. zn. 12 Co 542/2013 z 30. apríla 2014\n(Rvp 10351/2014), sp. zn. 16 Co 943/2013 z 29. mája 2014 (Rvp 10352/2014) a takto\nrozhodol:\n1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod spisovými\nznačkami: Rvp 10326/2014, Rvp 10327/2014, Rvp 10328/2014, Rvp 10329/2014,\nRvp 10330/2014, Rvp 10331/2014, Rvp 10332/2014, Rvp 10333/2014, Rvp 10334/2014,\nRvp 10335/2014, Rvp 10336/2014, Rvp 10337/2014, Rvp 10338/2014, Rvp 10339/2014,\nRvp 10340/2014, Rvp 10341/2014, Rvp 10342/2014, Rvp 10343/2014, Rvp 10344/2014,\nRvp 10345/2014, Rvp 10346/2014, Rvp 10347/2014, Rvp 10348/2014, Rvp 10349/2014,\nRvp 10350/2014, Rvp 10351/2014 a Rvp 10352/2014 spája na spoločné konanie, ktoré\nbude ďalej vedené pod sp. zn. Rvp 10326/2014.\n2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., odmieta ako zjavne\nneopodstatnené.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. augusta\n2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len\n„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\n\n2\n\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uzneseniami Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) označenými v záhlaví tohto rozhodnutia\n(ďalej len „napadnuté uznesenia krajského súdu“).\nZo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkyne\nv konaniach vedených Okresným súdom Rimavská Sobota a Okresným súdom Revúca\n(ďalej len „okresné súdy“), predmetom ktorých je rozhodovanie o náhrade majetkovej\nškody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym\núradným postupom okresných súdov, ktoré sú teda súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke\nuvedenú škodu a nemajetkovú ujmu mali spôsobiť.\nOkresné súdy rozhodli vo veci samej rozsudkami, proti ktorým podala sťažovateľka\nodvolania. Následne jej okresné súdy vyrubili uzneseniami za podané odvolania súdny\npoplatok 20 €, podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov [(príloha zákona\nSlovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku za výpis\nz registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)].\nProti uzneseniam okresných súdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podala sťažovateľka\nodvolania. Krajský súd svojimi napadnutými uzneseniami potvrdil rozhodnutia okresných\nsúdov o povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolania.\nPodľa názoru sťažovateľky „postupom v odvolacom konaní a napadnutým\nrozhodnutím odvolací súd porušil základné práva sťažovateľa (urobil tak tiež okresný súd,\nktorého rozhodnutie mal revidovať odvolací súd):\n­ právo na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n­ právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd“.\nTvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje takto:\n\n3\n\n«Sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený\nsvojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Sťažovateľ preto\nnemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie... Podľa položky\nč. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho\nnesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu,\nspoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatnené nie je podanie\nodvolania. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie,\ndovolanie a pod. ako je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov... V prílohe\nzákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená\npoplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.\nSťažovateľovi bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch\na poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoSP“)\nuložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu\npredstavuje zásah do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného\nv čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6\nods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl.\n12 ods. 1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky.»\nSťažovateľka poukázala i na rozsudok «Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 29. marca 2007, sp. zn.4 Cdo 39/2007, cit: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené\nv Prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky\nnevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky\nsúdneho poplatku neprichádza do úvahy.“ (rozhodnutie pre lepšiu orientáciu v prílohe\nprikladáme). A ďalej: Analogické určovanie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy,\npretože v zmysle článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky možno\nukladať zákonom alebo na základe zákona, a ak zákon o súdnych poplatkoch ukladá\npoplatkové povinnosti, musia byť tieto povinnosti stanovené jasne a jednoznačne. Pokiaľ\ntomu tak nie je, zodpovedá ústavne konformnému výkladu zákona o súdnych poplatkoch\n4\n\nzáver rešpektujúci zásadu „v pochybnostiach v prospech poplatníka“, t. j. záver,\nže poplatková povinnosť v týchto prípadoch nevznikla.».\nSťažovateľka ďalej v sťažnostiach uvádza, že „podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov\nnavrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa\npredpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.\nV danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo\npred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. (zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) a preto je nutné v súvislosti\ns podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo\npodľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom\nod poplatku vecne oslobodené.“.\nV nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach\nrozhodol nálezmi, v ktorých vysloví, že napadnutými uzneseniami krajského súdu bolo\nporušené jej základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\noznačené uznesenia krajského súdu zruší a veci vráti krajskému súdu na ďalšie konania\na prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,\nči nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže\nodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)\nPodľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci\nto nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).\nV zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť\nna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých účastníkov.\nZákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné\nkonanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti\npodľa čl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.\nS prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými\nznačkami: Rvp 10326/2014, Rvp 10327/2014, Rvp 10328/2014, Rvp 10329/2014,\nRvp 10330/2014, Rvp 10331/2014, Rvp 10332/2014, Rvp 10333/2014, Rvp 10334/2014,\nRvp 10335/2014, Rvp 10336/2014, Rvp 10337/2014, Rvp 10338/2014, Rvp 10339/2014,\n\n6\n\nRvp 10340/2014, Rvp 10341/2014, Rvp 10342/2014, Rvp 10343/2014, Rvp 10344/2014,\nRvp 10345/2014, Rvp 10346/2014, Rvp 10347/2014, Rvp 10348/2014, Rvp 10349/2014,\nRvp 10350/2014, Rvp 10351/2014 a Rvp 10352/2014, z ktorých vyplýva ich právna\na skutková súvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky a charakter\nrozhodnutí krajského súdu, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd,\naplikujúc § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP, tak, ako to je\nuvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal\nich vydaniu (bod 2 výroku tohto uznesenia)\nSťažovateľka\n\nsťažnosťami\n\nnamieta\n\nporušenie\n\nsvojho\n\nzákladného\n\npráva\n\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami\nkrajského súdu, ktorými tento súd v odvolacom konaní potvrdil uznesenia súdov prvého\nstupňa o povinnosti sťažovateľky zaplatiť súdny poplatok, ako aj postupom, ktorý\npredchádzal ich vydaniu.\nZ hľadiska premetu sporu ide vo všetkých pôvodných konaniach o prípady\nposudzované ako tzv. bagateľné veci (sťažovateľka bola zaviazaná na zaplatenie súdneho\npoplatku v sume 20 €). Za daných okolností už samotný predmet sporu v napadnutých\nkonaniach zakladá z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie\nsťažností už pri ich predbežnom prerokúvaní. Ak totiž Občiansky súdny poriadok vylučuje\nu tzv. bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi na základe\nuplatnenia mimoriadneho opravného prostriedku, bolo by proti logike pripustiť, aby ich\nprieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť\nsťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch\n\n7\n\nextrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu\nsporu a pre jeho právne posúdenie (IV. ÚS 358/08).\nNapriek uvedenému ústavný súd považuje za vhodné vyjadriť sa k napadnutým\nuzneseniam aj z vecného hľadiska. V tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu\njudikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie\nprávnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd\nich nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu\nzákladného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci,\núloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné\nbez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia\ntýchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a\npreto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou\ntakýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním\nzákladných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej\nmoci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle\na s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých\nprocesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého\npostupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom\nsa v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití\nvšetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že\ntakéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto\nobjektívnych postupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku ústavy je zaručiť\nkaždému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné\nprávo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov\n8\n\nustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady\nustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania\nso všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia\nvyplývajú.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si osvojil\naj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup\nk súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení\nvšak nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere,\nže by uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia\nsú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie,\nlen vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými\nprostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\n\n9\n\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy\nodôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý\nargument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa\npovahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie\nvyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného\nprípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý\nje pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však\nide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve\nna tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­A, s. 12, bod 29;\nHiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­B; Georgiadis c. Grécko\nz 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\nÚstavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1\nústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa\n\n10\n\nmožno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré\ntoto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\no namietaných veciach aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci\npredbežného prerokovania sťažností aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval,\na to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná,\na na tomto základe formulovať záver, či sťažnosti nie sú zjavne neopodstatnené.\nSťažovateľka v sťažnostiach predovšetkým namieta, že krajský súd nesprávne\naplikoval prílohu (sadzobník súdnych poplatkov položka 7a) zákona o súdnych poplatkoch,\nčím malo dôjsť k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV relevantnej časti odôvodnenia napadnutých rozhodnutí krajský súd okrem iného\nuviedol, že podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť\nvzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového\núkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ. Podľa poznámky č. 3 k položke 1 sadzobníka\nsúdnych poplatkov, poplatky podľa rovnakej sadzby sa platia i v odvolacom konaní vo veci\nsamej. Súdny poplatok sa platí aj za odvolanie proti rozhodnutiu súdu o návrhu na vydanie\npredbežného opatrenia. Ak odvolanie podá navrhovateľ i odporca, platí každý z nich\npoplatok podľa ceny predmetu svojho odvolania. Ak je odvolateľov na strane navrhovateľa\nalebo odporcu viac, platia súdny poplatok v závislosti od povahy ich procesného\nspoločenstva tak, že v prípade samostatného procesného spoločenstva (§ 91 ods. 1 OSP)\nplatia súdny poplatok samostatne podľa predmetu svojho odvolania a v prípade\nnerozlučného procesného spoločenstva (§ 91 ods. 2 OSP) spoločne a nerozdielne.\nKrajský súd ďalej k veci dodal, že súdny poplatok sa vyrubuje nielen za samotný\nnávrh na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej\n\n11\n\nmoci alebo jeho nesprávnym úradným postupom, ale i za ďalšie úkony, vrátane podaného\nodvolania.\nPodľa názoru krajského súdu sa súdny poplatok neplatí len za samotné podanie\nnávrhu, a tak zo strany okresných súdov nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu\núkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Ak konanie o návrhu na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho\nnesprávnym úradným postupom sa v sadzobníku súdnych poplatkov nachádza (v položke\n7a), potom nejde o poplatok, ktorý v sadzobníku súdnych poplatkov nie je uvedený.\nNesprávna bola podľa názoru krajského súdu argumentácia odvolateľa (v danej veci\nsťažovateľka) aj v prípade aplikácie zákona č. 286/2012 Z. z., konkrétne jeho účinnosti, ak\nje zrejmé, že odvolacie konanie v danej veci začalo až podaním odvolania zo strany\nsťažovateľky, vo vzťahu ku ktorej zaplatenie súdneho poplatku prináleží, keď odvolanie bolo\nzo strany sťažovateľky podané za účinnosti zákona č. 286/2012 Z. z., ktorým sa mení\na dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1905 Z. z. o správnych\npoplatkoch v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.\nV zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sžf 37/2010\nzo 4. mája 2011: „tak ako poplatková pohľadávka vzniká podaním návrhu a je zročná\nzároveň týmto okamihom, je aj poplatok z odvolania vo veci samej zročný okamihom, keď\nbolo toto odvolanie podané. Súd môže súdny poplatok vyrubiť a vymáhať až po vzniku\npoplatkovej povinnosti.“ Zákon o súdnych poplatkoch v § 17 ods. 2 ustanovuje, že poplatok\nza odvolanie a dovolanie podané po nadobudnutí účinnosti tohto zákona sa vyrubuje\nvo výške určenej týmto zákonom. Zákon č. 286/2012 Z. z. zaviedol do zákona o súdnych\npoplatkoch aj prechodné ustanovenie účinné od 1. októbra 2012, a to § 18 ca, podľa ktorého\nz úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky\npodľa predpisov účinných do 30. septembra 2012 i keď sa stanú splatnými po 30. septembri\n2012. Krajský súd ďalej uviedol, že okresné súdy sa spravovali pri vyrubení súdneho\npoplatku za konanie o odvolaní položkou sadzobníka súdnych poplatkov č. 7a (ako prílohy\nk zákonu o súdnych poplatkoch) účinnou v čase vzniku poplatkovej povinnosti, teda v čase\n12\n\npodania odvolania, a dôvodne prihliadali na poznámku č. 3 k položke č. 1 sadzobníka\nsúdnych poplatkov, § 5 ods. 1 písm. a) ako aj ustanovenie § 17 ods. 2 a § 18ca zákona\no súdnych poplatkoch. Námietka, že v danej veci nie je dôvodné použitie analógie legis, je\nirelevantná, keďže v danom prípade k použitiu analógie zo strany súdu nedošlo.\nPodľa krajského súdu tak okresné súdy uzneseniami, ktorými uložili sťažovateľke\npovinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, aplikovali správny právny predpis a správne\nho aj vyložili. V uzneseniach bola správne označená položka sadzobníka súdnych\npoplatkov, podľa ktorej sa súdny poplatok vyrubil, a bol vyrubený v správnej výške.\nOdvolania sťažovateľky podľa názoru krajského súdu preto, aj pokiaľ ide o rozsah\nodôvodnenia samotného uznesenia, krajský súd nepovažoval za dôvodné, ak z uznesenia\no vyrubení súdneho poplatku už uvedené skutočnosti jednoznačne vyplývajú. Krajský súd\npreto považoval postup okresných súdov, ktoré rozhodovali o povinnosti sťažovateľky\nzaplatiť súdny poplatok za odvolanie, za správne a sťažovateľkou napadnuté uznesenia\nokresných súdov potvrdil.\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutých\nuzneseniach zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s odvolacími\nnámietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a preto predmetné uznesenia okresných\nsúdov potvrdil ako vecne správne. Napadnuté uznesenia krajského súdu nemožno podľa\nnázoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j. také,\nktoré by boli založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp. popierajú\npodstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení zákona o súdnych\npoplatkoch (položka 7a sadzobníka súdnych poplatkov).\nÚstavný súd je ďalej toho názoru, že medzi napadnutými uzneseniami a postupom,\nktorý predchádzal ich vydaniu, a základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje taká\npríčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažností na ďalšie\nkonanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom\n13\n\nprerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnené.\nVzhľadom na odmietnutie sťažností neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších\nnávrhoch sťažovateľky uplatnených v ich petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 27. mája 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie-bagateľná vec", "návrh-zjavne neopodstatnený", "poplatok-súdny"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "fe709ba6-4caf-49f8-bb2c-53c4ff42a840:20f94e22-342d-468d-b730-cc70d146717d", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6912213638.4", "spisova_znacka": "16Co/958/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 16Co/958/2013 z 28. 5. 2014", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2014-05-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6912213638.4"}], "citovane_v": []}