{"guid": "ussr:7331d051-409f-4c0a-a4e8-012af4af3bfe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.353.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 353/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 353/2015 z 4. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 4. júna 2015, sp. zn. II. ÚS 353/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.353.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-06-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "spája na spoločné konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7331d051-409f-4c0a-a4e8-012af4af3bfe", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.353.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.353.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.353.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 353/2015­8\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. júna 2015 v senáte\nzloženom\n\nz predsedníčky\n\nĽudmily\n\nGajdošíkovej\n\na zo\n\nsudcov\n\nSergeja\n\nKohuta\n\na Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej\nspoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej Fridrich Paľko,\ns. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, prostredníctvom ktorej koná jej konateľ a advokát\ndoc. JUDr. Branislav\n\nFridrich,\n\nsp. zn. Rvp 11446/2014,\n\nsp.\n\nPhD.,\nzn.\n\nRvp\n\nvedené\n\npod\n\nsp.\n\nzn.\n\nRvp\n\n11445/2014,\n\n11447/2014,\n\nsp.\n\nzn.\n\nRvp\n\n11448/2014,\n\nsp. zn. Rvp 11449/2014 a sp. zn. Rvp 11450/2014 vo veci namietaného porušenia\njej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Trenčíne v konaniach vedených pod sp. zn. 6 Co 31/2014, sp. zn. 6 Co 119/2014,\nsp. zn. 6 Co 81/2014, sp. zn. 6 Co 482/2014, sp. zn. 6 Co 331/2014 a sp. zn. 6 Co 453/2014\na jeho uzneseniami sp. zn. 6 Co 31/2014, sp. zn. 6 Co 119/20147, sp. zn. 6 Co 81/2014,\nsp. zn. 6 Co 482/2014, sp. zn. 6 Co 331/2014 a sp. zn. 6 Co 453/2014 z 27. mája 2014\na takto\nrozhodol:\n\nSťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.\nRvp 11445/2014, sp. zn. Rvp 11446/2014, sp. zn. Rvp 11447/2014, sp. zn. Rvp 11448/2014,\n\nsp. zn. Rvp 11449/2014 a sp. zn. Rvp 11450/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude\nďalej vedené pod sp. zn. Rvp 11445/2014.\n\n2\n\nSťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnené.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nboli\n\n8. septembra 2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,\nPribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vedené pod sp. zn. Rvp 11445/2014,\nsp. zn. Rvp 11446/2014, sp. zn. Rvp 11447/2014, sp. zn. Rvp 11448/2014,\nsp. zn. Rvp 11449/2014 a sp. zn. Rvp 11450/2014, ktorými namieta porušenie svojho\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)\na práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len\n„dohovor“) postupom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) v konaniach\nvedených pod sp. zn. 6 Co 31/2014, sp. zn. 6 Co 119/2014, sp. zn. 6 Co 81/2014,\nsp. zn. 6 Co 482/2014, sp. zn. 6 Co 331/2014 a sp. zn. 6 Co 453/2014 (ďalej len „napadnuté\nkonania“) a jeho uzneseniami sp. zn. 6 Co 31/2014, sp. zn. 6 Co 119/20147,\nsp. zn. 6 Co 81/2014, sp. zn. 6 Co 482/2014, sp. zn. 6 Co 331/2014 a sp. zn. 6 Co 453/2014\nz 27. mája 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenia“).\nZo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkyne\nv konaniach vedených Okresným súdom Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“),\npredmetom ktorých je rozhodovanie o náhrade majetkovej škody a nemajetkovej ujmy,\nktorá mala byť spôsobená nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom\nokresného súdu, ktorý je teda súčasne súdom, ktorý sťažovateľke uvedenú škodu\na nemajetkovú ujmu spôsobil.\n\n3\n\nOkresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkami, proti ktorým podala sťažovateľka\nodvolania. Následne jej okresný súd vyrubil uzneseniami za podané odvolania súdny\npoplatok 20 €, podľa položky č. 7a sadzobníka súdnych poplatkov [príloha zákona\nSlovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis\nz registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“)].\nProti uzneseniam okresného súdu o povinnosti zaplatiť súdny poplatok podala sťažovateľka\nodvolania. Krajský súd napadnutými uzneseniami potvrdil rozhodnutia okresného súdu\no povinnosti zaplatiť súdny poplatok za odvolania.\nPodľa názoru sťažovateľky „postupom v odvolacom konaní a napadnutým\nrozhodnutím odvolací súd porušil základné práva sťažovateľa (urobil tak tiež okresný súd,\nktorého rozhodnutie mal revidovať odvolací súd):\n­ právo na súdnu ochranu zaručené čl.46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n­ právo na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd“.\nTvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje takto:\n«Sťažovateľ podal odvolanie proti rozsudku a nie žalobu. Súd nie je oprávnený\nsvojvoľne rozširovať okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Sťažovateľ preto\nnemôže byť vyzvaný na platenie súdneho poplatku za podané odvolanie... Podľa položky\nč. 7a sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje za žalobu na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho\nnesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu,\nspoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu škody. Spoplatnené nie je podanie\nodvolania. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie,\ndovolanie a pod. ako je tomu pri položke 1 sadzobníka súdnych poplatkov... V prílohe\nzákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov) nie je jasne a jednoznačne stanovená\npoplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o žalobe na náhradu\nškody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.\n\n4\n\nSťažovateľovi bola v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch\na poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoSP“)\nuložená poplatková povinnosť v prípade, kde ju nemal. Takéto konanie zo strany súdu\npredstavuje zásah do základného práva sťažovateľa na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1\nEurópskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 12 ods.\n1 a čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky.»\nSťažovateľka poukázala i na rozsudok «Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nz 29. marca 2007, sp. zn. 4 Cdo 39/2007, cit: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené\nv Prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky\nnevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky\nsúdneho poplatku neprichádza do úvahy.“ (rozhodnutie pre lepšiu orientáciu v prílohe\nprikladáme). A ďalej: Analogické určovanie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy,\npretože v zmysle článku 59 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky dane a poplatky možno\nukladať zákonom alebo na základe zákona, a ak zákon o súdnych poplatkoch ukladá\npoplatkové povinnosti, musia byť tieto povinnosti stanovené jasne a jednoznačne. Pokiaľ\ntomu tak nie je, zodpovedá ústavne konformnému výkladu zákona o súdnych poplatkoch\nzáver rešpektujúci zásadu „v pochybnostiach v prospech poplatníka“, t. j. záver, že\npoplatková povinnosť v týchto prípadoch nevznikla.».\nSťažovateľka ďalej v sťažnosti uvádza, že „podľa ust. § 18ca ZoSP z úkonov\nnavrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa\npredpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.\nV danom prípade bola žaloba žalobcom podaná pred 01. 10. 2012, konanie teda začalo\npred účinnosťou zákona č. 286/2012 Z. z. (zákon ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej\nrady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších\npredpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony) a preto je nutné v súvislosti\ns podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30. 09. 2012. Do 30. 09. 2012 bolo\npodľa ust. § 4 ods. 1 písm. k) ZoSP konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej\n5\n\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom\nod poplatku vecne oslobodené.“.\nV nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd o jej sťažnostiach\nrozhodol nálezmi, v ktorých vysloví, že postupom krajského súdu v konaniach vedených\npod sp. zn. 6 Co 31/2014, sp. zn. 6 Co 119/2014, sp. zn. 6 Co 81/2014, sp. zn.\n6 Co 482/2014, sp. zn. 6 Co 331/2014 a sp. zn. 6 Co 453/2014 a jeho uzneseniami\nsp. zn. 6 Co 31/2014, sp. zn. 6 Co 119/20147, sp. zn. 6 Co 81/2014, sp. zn. 6 Co 482/2014,\nsp. zn. 6 Co 331/2014 a sp. zn. 6 Co 453/2014 z 27. mája 2014 bolo porušené jej základné\nprávo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, označené uznesenia\nkrajského súdu zruší, veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej primerané\nfinančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie\nsú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,\nnávrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy\n\n6\n\npodané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže\nodmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)\nPodľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci\nto nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).\nV zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť\nna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých\nistých účastníkov.\nZákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločné\nkonanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa\nčl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.\nS prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.\nRvp 11445/2014, sp. zn. Rvp 11446/2014, sp. zn. Rvp 11447/2014, sp. zn. Rvp 11448/2014,\nsp. zn. Rvp 11449/2014 a sp. zn. Rvp 11450/2014, z ktorých vyplýva ich právna a skutková\nsúvislosť, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľky, krajského súdu\na charakter rozhodnutí, proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, aplikujúc\n§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP, tak, ako to je uvedené v bode 1\nvýroku tohto uznesenia.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\nnapadnutými uzneseniami krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu\n(bod 2 výroku tohto uznesenia)\n\n7\n\nSťažovateľka sťažnosťami namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami krajského súdu,\nktorými tento súd v odvolacom konaní potvrdil uznesenia súdu prvého stupňa o povinnosti\nsťažovateľky zaplatiť súdny poplatok, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu.\nZ hľadiska predmetu sporu ide v pôvodných konaniach o prípady posudzované\nako tzv. bagateľné veci (sťažovateľka bola zaviazaná na zaplatenie súdneho poplatku v sume\n20 €). Za daných okolností už samotný predmet sporu v napadnutých konaniach zakladá z\nhľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu dôvod na odmietnutie sťažností už pri jej\npredbežnom prerokúvaní. Ak totiž Občiansky súdny poriadok vylučuje u tzv. bagateľných\nvecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi na základe uplatnenia\nmimoriadneho opravného prostriedku, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol\nautomaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl.\n127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia\nzo štandardov, ktoré sú pre postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne\nposúdenie (IV. ÚS 358/08).\nNapriek uvedenému ústavný súd považuje za vhodné vyjadriť sa k napadnutým\nuzneseniam aj z vecného hľadiska. V tejto súvislosti poukazuje na svoju doterajšiu\njudikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie\nprávnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich\nnositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu\nzákladného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci,\núloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné\nbez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia\ntýchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a\npreto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou\ntakýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním\nzákladných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej\n8\n\nmoci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle\na s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých\nprocesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého\npostupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa\nv rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití\nvšetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že\ntakéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto\nobjektívnych postupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku ústavy je zaručiť\nkaždému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné\nprávo zaručené čl. 46 ods. 1 ústavy umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov\nustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady\nustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania\nso všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia\nvyplývajú.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\n9\n\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1\ndohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že\nvyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto\npovinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť\nodôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom\nna okolnosti daného prípadu. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda\nnevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie\nbezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,\nktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento\nargument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­A, s. 12, bod 29; Hiro\nBalani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­B; Georgiadis c. Grécko z 9. 5. 1997;\nHiggins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).\n\n10\n\nÚstavný súd poukazuje na to, že čl. 46 ods. 1 ústavy je primárnym východiskom\npre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných\nna poskytovanie právnej ochrany ústavou garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy\nústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy). V súvislosti so základným právom podľa čl. 46 ods. 1\nústavy treba mať zároveň na zreteli aj čl. 46 ods. 4 ústavy, podľa ktorého podmienky\na podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. čl. 51 ods. 1 ústavy, podľa ktorého sa\nmožno domáhať práv uvedených okrem iného v čl. 46 ústavy len v medziach zákonov, ktoré\ntoto ustanovenie vykonávajú (I. ÚS 56/01).\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní o namietanej\nveci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania\nsťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere,\nktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe formulovať\nzáver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\nSťažovateľka v sťažnostiach predovšetkým namieta, že krajský súd nesprávne\naplikoval ustanovenie prílohy [sadzobník súdnych poplatkov položka 7 a) zákona o súdnych\npoplatkoch], čím malo dôjsť k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV relevantnej časti odôvodnenia napadnutých rozhodnutí krajský súd uvádza:\n«... Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona o súdnych poplatkoch poplatková povinnosť\nvzniká podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového\núkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.\nPodľa § 6 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch sadzba poplatku je uvedená\nv sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou\nsumou.\nPodľa § 6 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je sadzba poplatku ustanovená\nza konanie, rozumie sa tým konanie na jednom stupni. Poplatok podľa rovnakej sadzby sa\n\n11\n\nvyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Poplatok za dovolanie sa vyberá vo výške\ndvojnásobku poplatku ustanoveného v sadzobníku.\nPodľa § 18ca zákona o súdnych poplatkoch z úkonov navrhnutých alebo za konania\nzačaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných\ndo 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri 2012.\nPodľa položky 7a sadzobníka súdnych poplatkov zákona o súdnych poplatkoch (ďalej\nlen sadzobník súdnych poplatkov) je súdny poplatok zo žaloby na náhradu škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom\n20 eur.\nAko neopodstatnenú vyhodnotil odvolací súd prvú odvolaciu námietku navrhovateľa,\nže napadnuté uznesenie okresného súdu neobsahovalo odôvodnenie. Z obsahu uznesenia\nnepochybne vyplýva, že toto tvrdenie navrhovateľa, nie je pravdivé, pretože uznesenie\nokresného súdu v písomnom vyhotovení obsahovalo odôvodnenie ako oddelenú časť\ns výslovným uvedením nadpisu „odôvodnenie“ a odôvodnenie sa nachádzalo aj\nvo výrokovej časti uznesenia, takže z uznesenia bolo jednoznačne zrejmé, z akého dôvodu je\npoplatková povinnosť uložená, v akej výške a podľa ktorej položky. Nie je preto pravdivé\ntvrdenie navrhovateľa, ktoré uviedol v odvolaní, že uznesenie neobsahuje odôvodnenie».\nV ďalšej časti odôvodnenia krajský súd argumentuje:\n„K námietke navrhovateľa, že spoplatneniu podlieha len podanie žaloby na náhradu\nškody, avšak spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo veci samej, ako sú odvolanie,\nodvolací súd uvádza, že tento výklad navrhovateľa odporuje ustanoveniam zákona\no súdnych poplatkoch a to ustanoveniu § 2 ods. 4 tohto zákona, podľa ktorého poplatníkom\nje ten, kto podal odvolanie, § 5 ods. 1 písm. a), podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká\npodaním odvolania a § 6 ods. 2, podľa ktorého sa poplatok podľa rovnakej sadzby vyberá\naj v odvolacom konaní vo veci samej. Takýto výklad navrhovateľa je účelový, v rozpore\nso zákonom i jeho účelom, pretože vedie k záveru, že v podstate väčšina odvolacích konaní\nby nepodliehala súdnemu poplatku, keďže poplatková povinnosť za odvolanie voči žiadnej\nzo špecifických vecne formulovaných žalôb (okrem všeobecných žalôb ­ návrhov uvedených\nv položke č. 1 vychádzajúc z poznámky 3 k položke 1) v sadzobníku súdnych poplatkov\n12\n\nuvedená nie je. Rozhodnutím okresného nedošlo k svojvoľnému rozširovaniu okruhu úkonov\npodliehajúcich súdnemu poplatku a použitiu analógie legis pri vyrubení súdneho poplatku,\nako sa domnieva navrhovateľ, ale len k aplikácii ustanovení zákona o súdnych poplatkoch.\nZa nenáležitý považoval odvolací súd aj poukaz navrhovateľa na rozsudok Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 4 Cdo 39/2007, pretože z tohto rozsudku vyplýva, že pokiaľ nie je stanovená\nsadzba súdneho poplatku za určitý druh konania v sadzobníku, teda pokiaľ určité konanie\nnie je ako poplatkový úkon uvedené v sadzobníku, v rámci tohto konania nevzniká ani\npoplatková povinnosť za odvolacie konanie. V danom prípade však už v čase podania\nodvolania poplatková povinnosť za tento druh konania ­ žaloba na náhradu škody\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym\núradným postupom, stanovená bola. Okrem toho podľa druhej vety § 6 ods. 2 zákona\no súdnych poplatkoch, poplatok podľa rovnakej sadzby (v tomto prípade podľa položky 7a\nsadzobníka) sa vyberá i v odvolacom konaní vo veci samej. Toto pravidlo sa opakuje\ni v poznámke č. 3 k položke č. 1 sadzobníka, podľa ktorého poplatky podľa rovnakej sadzby\nsa platia i v odvolacom konaní vo veci samej.\nDo 30. 09. 2012 bolo súdne konanie vo veciach náhrady škody spôsobenej\nnezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom\npodľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k/ zákona o súdnych poplatkoch oslobodené od\npoplatku, avšak od 01. 10. 2012 bolo predmetné ustanovenie zrušené. Odvolací súd\npoukazuje na prechodné ustanovenie § 18ca zákona o súdnych poplatkoch a k odvolacej\nnámietke uvádza, že v prípade podania odvolania vzniká poplatková povinnosť podľa § 5\nzákona o súdnych poplatkoch až podaním odvolania, ktoré je poplatkovým úkonom podľa §\n1 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch. Odvolacie konanie v danej veci začalo podaním\nodvolania dňa 03. 12. 2013, ide teda o súdny poplatok za konanie (odvolacie konanie)\nzačaté až po 30. 09. 2012, nejde ani o úkon, ani o konanie začaté do 30. 09. 2014 (v zmysle\nprechodného ustanovenia § 18ca zákona o súdnych poplatkoch). Aj keď samotné konanie\nzačalo pred 01. 10. 2012, nemožno na odvolacie konanie aplikovať ustanovenie § 4 ods. 1\npísm. k/zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30. 09. 2012, ale použije sa\nustanovenie zákona o súdnych poplatkoch účinné v čase začatia odvolacieho konania. Ide\n\n13\n\ntotiž o zakotvenie princípu zákazu retroaktivity vo vzťahu k úkonom navrhnutým alebo\nkonaniam začatým pred 01. 10. 2012.\nAk okresný súd vyrubil navrhovateľovi za podané odvolanie súdny poplatok podľa\npoložky 7a sadzobníka súdnych poplatkov, jeho rozhodnutie je vecne správne, preto\nodvolací súd aj napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne\nsprávne potvrdil.“\nNa základe citovaného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutých\nuzneseniach zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal so všetkými\nodvolacími námietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a preto predmetné uznesenia\nokresného súdu potvrdil ako vecne správne. Napadnuté uznesenia krajského súdu nemožno\npodľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani za arbitrárne, t. j.\ntaké, ktoré by boli založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu v zákone, resp.\npopierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných ustanovení zákona\no súdnych poplatkoch (položka 7a sadzobníka súdnych poplatkov).\nNa základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutými uzneseniami\na postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, a základným právom podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľka namieta, neexistuje\ntaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažností\nna ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto\npri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnené.\nVzhľadom na odmietnutie sťažností neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších\nnávrhoch sťažovateľky uplatnených v ich petite.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 4. júna 2015\n14\n\n15", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "poplatok-súdny", "konanie-bagateľná vec", "náhrada škody (ujma)", "návrh-zjavne neopodstatnený", "príčinná súvislosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 56/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/01 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 983, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc5d2f6-ad9e-4e1a-8807-363f772de4c0"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "0a609d9f-927d-4b3d-a6c3-5ed51c6d3962:19b4a6c1-963c-4165-8fb3-287225cf86b4", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2015:4213226627.2", "spisova_znacka": "6Co/482/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/482/2014 z 26. 5. 2015", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2015-05-26", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2015:4213226627.2"}, {"guid": "b9537826-4f47-4432-9c6d-f907b1f3cd7c:084de5c9-2eb9-48e3-97ef-0e1d43be793f", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7211200088.2", "spisova_znacka": "6Co/31/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6Co/31/2014 z 22. 9. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-09-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7211200088.2"}, {"guid": "a04c191e-10b0-48ce-8a6a-0873ce24d0e5:33a53295-6345-4f9b-8a9b-4c852fccc522", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2014:8713208708.1", "spisova_znacka": "6Co/119/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Co/119/2014 z 29. 6. 2014", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2014-06-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2014:8713208708.1"}, {"guid": "8c847e21-8f82-4882-8a0f-8322d6f96302:dbfe8119-4863-4ced-83dc-607e29c40eb2", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5713211032.1", "spisova_znacka": "6Co/81/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6Co/81/2014 z 18. 2. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-02-18", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5713211032.1"}], "citovane_v": []}