{"guid": "ussr:cea435bd-7e11-4e5c-a164-8b445fe06fc4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.355.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 355/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 355/2015 z 11. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2015, sp. zn. II. ÚS 355/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.355.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2015-06-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/cea435bd-7e11-4e5c-a164-8b445fe06fc4", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.355.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.355.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.355.2015.1/text", "citacie_n": 4, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 355/2015­15\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senáte\nzloženom\n\nz predsedníčky\n\nĽudmily\n\nGajdošíkovej\n\na zo\n\nsudcov\n\nSergeja\n\nKohuta\n\na Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Wüstenrot\npoisťovňa, a. s., Karadžičova 17, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslavom\nČollákom, Floriánska 19, Košice, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5 Co 178/2013 z 30. apríla 2014, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n16. septembra 2014\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nosobne\n\ndoručená\n\nrepubliky\nsťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen\n\nobchodnej\n\n„ústavný\nspoločnosti\n\nsúd“)\n\nbola\n\nWüstenrot\n\npoisťovňa, a. s., Karadžičova 17, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách\naj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátom JUDr. Jaroslavom Čollákom, Floriánska 19, Košice,\n\nktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Co 178/2013\nz 30. apríla 2014 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).\n\n2\n\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka bola v procesnom\npostavení žalovanej účastníčkou konania o zaplatenie sumy 420,88 € s príslušenstvom\nvedeného Okresným súdom Topoľčany (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 4 C 87/2013.\nSkutkovým základom žaloby, ktorou sa žalobca proti sťažovateľke domáhal zaplatenia sumy\nz titulu náhrady škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla (motorové vozidlo bolo\npovinne zmluvne poistené u sťažovateľky, pozn.), bolo „tvrdené odmrštenie kameňa spod\nkolies vozidla povinne zmluvne poisteného u sťažovateľa..., jeho následný odraz na čelné\nsklo vozidla žalobcu... a následné poškodenie tohto čelného skla“.\nOkresný súd rozsudkom sp. zn. 4 C 87/2013 z 15. marca 2013 (ďalej len „rozsudok\nokresného súdu z 15. marca 2013“) sťažovateľku zaviazal zaplatiť žalobcovi žalovanú istinu\ns príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Na základe podaného odvolania bol rozsudok\nprvostupňového súdu potvrdený napadnutým rozsudkom krajského súdu.\nSťažovateľka zastáva názor, že krajský súd sa dopustil pri aplikácii § 427 a § 428\nObčianskeho zákonníka svojvôle, keďže ich aplikoval spôsobom, ktorým poprel ich účel\na význam.\nSťažovateľka tvrdí, že žalobca v konaní pred všeobecnými súdmi neuniesol a ani\nuniesť objektívne nemohol dôkazné bremeno týkajúce sa splnenia predpokladov vzniku\nzodpovednosti za škodu podľa § 427 Občianskeho zákonníka, keďže „(i) ako vodič vozidla,\nktorého čelné sklo malo byť poškodené odmršteným kameňom nielen subjektívne ale ani\nobjektívne nemohol vnímať a zmyslami registrovať, že v rýchlosti cca 90 km/h malý\nkamienok odskočil spod kolies pred ním idúceho vozidla a poškodil jeho čelné sklo.\nS výnimkou situácie, keď by malo ísť o väčší kameň (iný predmet), čo však nebolo tvrdené\na už vôbec nie preukázané, je totiž mimo rámca ľudských možností pri tejto rýchlosti\nvizuálne vnímať odskočenie kameňa spod kolies vozidla a následne sledovať trajektóriu jeho\nletu na čelné sklo...\n(ii) vodička pred žalobcom idúceho vozidla (opäť snáď s výnimkou osobitne veľkého\nkameňa, čo nebolo tvrdené ani preukázané), nemohla vnímať ani len odmrštenie kameňa\n3\n\nspod kolies jej vozidla, a už vôbec nemohla sledovať jeho trajektóriu a dopad na čelné sklo\nvozidla žalobcu. Napokon v konaní pred súdmi vodička pred žalobcom idúceho vozidla\ntakéto skutočnosti ani netvrdila, iba uviedla, že po svetelnom znamení od žalobcu vozidlo\nzastavila a uznala, že kameň mohol odfrknúť od kolesa jej auta,\n(iii) skutočnosť, že na ceste v tom čase nepremávali iné vozidlá nie je podstatná,\npretože nijak nedokazuje, že k nehodovému deju došlo k tvrdeným spôsobom.“.\nPodľa sťažovateľky však nemožno ani s vyššou mierou pravdepodobnosti tvrdiť,\nže boli naplnené dva z troch predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu, a to, že\n„(i) škoda vznikla v súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla,\na (ii) existuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a osobitnou povahou prevádzky.\nJediným spoľahlivo preukázaným prvkom bol vznik škody, čo však v zmysle už uvedeného\nnezakladá zodpovednosť za škodu.“.\nK výkladu pojmu „okolnosť majúca pôvod v prevádzke“ v súlade s § 428\nObčianskeho zákonníka sťažovateľka argumentuje: «Okolnosti majúce povahu v prevádzke\nvozidla sú okolnosti vnútorné. Zásadne sa jedná o technický stav vozidla a jeho súčastí\ns ním spojených, príkladmo to býva zlyhanie bŕzd, motora, vady materiálu a podobne.\nIde teda o okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky\n(R 3/1984).\nOstatné okolnosti t. j. okolnosti existujúce mimo samotného vozidla sú okolnosťami\nvonkajšími a nesúvisiacimi s prevádzkou motorového vozidla napr. konanie tretích osôb,\nresp. zvierat, prírodná katastrofa a iné vonkajšie okolnosti.\nV zásade sa teda prevádzateľ podľa druhej vety § 428 OZ môže zbaviť zodpovednosti\nza škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla\n(§ 427 OZ), avšak bola vyvolaná vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v prevádzke.\nKameň na vozovke je jednoznačne okolnosťou vonkajšou, teda nemá pôvod v prevádzke\na je možné za predpokladu preukázania, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení\nvšetkého úsilia, ktoré možno od prevádzkovateľa požadovať, prevádzkovateľa liberovať\nzo zodpovednosti za takúto škodu.\n\n4\n\nAj keď samotné vymrštenie kameňa spod kolies idúceho vozidla možno považovať\nza skutočnosť vyvolanú osobitnou povahou prevádzky (§ 427 ods. 1 OZ), pre správnu\naplikáciu ustanovenia § 428 OZ je potrebné rozlíšiť, či by ku škode došlo iba samotnou\nprevádzkou motorového vozidla (otáčavý pohyb kolies) bez prítomnosti ďalšieho objektu.\nSamotný otáčavý pohyb kolies ako štandardný prejav osobitnej povahy prevádzky\nmotorového vozidla by bez prítomnosti skalky na vozovke škodu nespôsobil. Krajský súd sa\nstotožnil s názorom sťažovateľa, že skalka nie je súčasťou motorového vozidla. To spolu\ns už skonštatovanou zrejmou skutočnosťou, že samotný otáčavý pohyb by škodu nespôsobil,\nzakladá charakter skalky ako okolnosti, ktorá nemá pôvod v prevádzke a škodu spôsobila.\nSamotné zákonné ustanovenie § 428 OZ pre možnosť liberácie prezumuje, že ku škode dôjde\nv dôsledku osobitnej povahy prevádzky motorového vozidla, preto je stotožnenie prevádzky\nmotorového vozidla s okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke zo strany krajského súdu\nneprijateľným výkladom zákona, ktorý fakticky vylučuje akýkoľvek prípad liberácie podľa\n§ 428 OZ a činí predmetné ustanovenie obsolétnym.\nAko okolnosť nemajúcu pôvod v prevádzke motorového vozidla možno chápať taký\npredmet alebo skutočnosť, ktorých existencia nemá súvis s prevádzkou, avšak je v príčinnej\nsúvislosti so škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, avšak prevádzka nie je\nsama spôsobilá takúto škodu spôsobiť bez toho, aby s týmto predmetom alebo skutočnosťou\nprišla do stretu. Kameň na vozovke nemá žiaden súvis s osobitnou povahou prevádzky\nmotorového vozidla. To znamená, že na ceste sa nachádza nezávisle od konania vodiča,\nresp. prevádzkovateľa, nie je súčasťou ani objektu motorového vozidla a skutočnosť, že sa\nna vozovke nachádza je vo vzťahu k chodu a pohybu vozidla ako takého bezpredmetná.\nAj napriek tomu, že kamienok nemá súvis s prevádzkou motorového vozidla, je v dôsledku\njeho stretu s prevádzkou spôsobilý privodiť škodu na inom vozidle...\nNa uvedený škodový dej teda bolo nevyhnutné aplikovať ustanovenie § 428 OZ,\na posúdiť možnosť liberácie prevádzkovateľa zo zodpovednosti za vzniknutú škodu.\nPri sťažovateľom uvažovanej ­ a podľa jeho názoru jedinej možnej ­ interpretácii\ncitovaného § 428 OZ bolo povinnosťou krajského súdu ústavne konformným spôsobom\nreagovať na odvolaciu argumentáciu, a dať odpoveď na otázku, či v okolnostiach prípadu\nprichádza do úvahy liberácia prevádzkovateľa zo zodpovednosti za vzniknutú škodu\n5\n\nz dôvodu, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno\npožadovať...\nV danom prípade to znamená, že úlohou krajského súdu bolo posúdiť, či vodička\npoisteného motorového vozidla vyvinula všetko objektívne možné úsilie, ktoré možno\npožadovať, aby zabránila vymršteniu kameňa. Vzhľadom na splynutie kameňa s vozovkou,\nfaktickú nemožnosť rozpoznať „prekážku“ na vozovke a zabrániť tomuto druhu nehôd má\nsťažovateľ za to, že od prevádzateľa nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie\nškody, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Opačný výklad robí vodiča zodpovedným\nza púhu náhodu, čo je z hľadiska práva neprijateľné a i vzhľadom na historický výklad\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla nesprávne (Rozhodnutie\nNS ČR Rv 1 299/37). Bolo by absurdne formalistické požadovať od vodiča, aby sústredil\nsvoju pozornosť na každú, i najmenšiu skalku na ceste a snažil sa jej vyhnúť.»\nZa neprípustný zásah do základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru považuje sťažovateľka aj skutočnosť, že krajský súd za podstatný\ndôvod na potvrdenie rozsudku prvostupňového súdu považoval aj obsah stanoviska Útvaru\ndohľadu nad finančným trhom Národnej banky Slovenska (ďalej len „Národná banka\nSlovenska“). Z ústavného a zákonného postavenia tohto orgánu dohľadu nad finančným\ntrhom totiž podľa sťažovateľky implicitne vyplýva, že nedisponuje oprávnením pre záväzné\nvyslovenie právneho názoru, ktorý je základom prerokovania a rozhodovania sporov.\nKrajský súd podľa sťažovateľky nekriticky prevzal stanovisko Národnej banky Slovenska\na jeho aplikáciou na prerokúvaný prípad ju povýšil na nezávislý a nestranný súd, ktorý\n„vykladá normy súkromného práva a de facto rozhoduje spor medzi poisťovňou\na poškodeným pri tvrdenom poškodení čelného skla kameňom vymršteným od idúceho\nvozidla“. Za týchto okolností malo dôjsť aj k porušeniu garancií vyplývajúcich z práv podľa\nčl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže krajský súd nepôsobil ako nezávislý\na nestranný súd, ale skôr ako orgán viazaný „záväzným“ stanoviskom Národnej banky\nSlovenska.\n\n6\n\nNapadnutý rozsudok krajského súdu nie je podľa názoru sťažovateľky ústavne\nudržateľný, keďže krajský súd „(i) za zistený skutkový stav považoval púhe domnienky\nžalobcu a napriek nepreukázaniu všetkých troch predpokladov vzniku zodpovednosti\nza škodu podľa § 427 ods. 1 OZ, najmä však príčinnej súvislosti medzi vznikom škody\na osobitnou povahou prevádzky, konštatoval ich existenciu, a\n(ii) napriek relevantnej argumentácii sťažovateľa o tom, že kameň na vozovke nie je\nokolnosťou majúcou pôvod v prevádzke v dôsledku čoho liberácia zo zodpovednosti\nza škodu je možná (§ 428 OZ), tejto obrane sťažovateľa nevenoval žiadnu pozornosť,\na nekriticky prevzal stanovisko NBS, ktoré táto vydala bez opory v zákone a mimo\nprávomocí vyplývajúcich z jej ústavného postavenia, v dôsledku čoho sa v podstate\nnevenoval naplneniu predpokladov pre liberáciu prevádzateľa“, pričom výklad podaný\nkrajským súdom nemá oporu v platnom práve ani v zistenom skutkovom stave.\nPodľa sťažovateľky „Naviac, absencia riadneho odôvodnenia rozsudku krajského\nsúdu, ktorý nereagoval na podstatné argumenty sťažovateľa zakladá aj nepreskúmateľnosť\ntohto rozsudku, čo rovnako považuje sťažovateľ za zásah do označených práv.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s. na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu\nv Nitre sp. zn. 5 Co 178/2013 z 30. apríla 2014 porušené bolo.\n2. Rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5Co 178/2013 z 30. apríla 2014 sa\nzrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Nitre je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania v sume\n340,90 EUR na účet JUDr. Jaroslava Čolláka, advokáta, do troch dní od právoplatnosti\nnálezu.“\nII.\n\n7\n\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,\nči nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie\nktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V\nsúlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\n\n8\n\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV.\nÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nVychádzajúc z podstaty a účelu predbežného prerokovania sťažnosti, ústavný súd\npovažuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že sťažovateľka sa uchádza o ústavnú ochranu\nsťažnosťou podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vo vzťahu k rozhodnutiu všeobecného súdu\nv občianskom súdnom konaní v právnej veci, ktorej podstatou je (zjednodušene) spor\no zaplatenie sumy 420,88 € s príslušenstvom. Ide nepochybne o právnu vec, ktorú možno\nv kontexte konštrukcie príslušných častí Občianskeho súdneho poriadku označiť ako\nbagateľnú. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na prvú vetu § 238 ods. 5 Občianskeho\nsúdneho poriadku, z ktorej vyplýva, že vo veciach, v ktorých bolo napadnuté právoplatné\nrozhodnutie odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšujúcom trojnásobok minimálnej\nmzdy, je dovolanie ex lege neprípustné. Za okolností, keď Občiansky súdny poriadok\nvylučuje u tzv. bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi, je\nproti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného\nsúdnictva. Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v takejto veci prichádza\ndo úvahy\n\niba\n\nv prípadoch\n\nextrémneho\n\nvybočenia\n\nzo\n\nštandardov\n\nuplatňovaných\n\nv rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ktoré môžu mať za následok porušenie ústavou\ngarantovaných základných práv a slobôd (k tomu m. m. IV. ÚS 358/08, IV. ÚS 94/2014).\nUvedené skutočnosti už samy osebe zakladajú dôvod na odmietnutie sťažnosti sťažovateľky.\nNapriek tomu ústavný súd považuje za vhodné vyjadriť sa aspoň rámcovo k námietkam,\nktoré sťažovateľka formuluje proti napadnutému rozsudku krajského súdu.\nSťažovateľka tvrdí, že napadnutý rozsudok je z ústavného hľadiska neudržateľný,\nkeďže krajský súd v ňom\n­ za zistený skutkový stav považoval domnienky, pričom aj napriek tomu, že neboli\npreukázané všetky tri predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 427 ods. 1\nObčianskeho zákonníka, najmä však príčinná súvislosť medzi vznikom škody a osobitnou\npovahou prevádzky, konštatuje ich existenciu (ďalej len „prvá námietka“),\n\n9\n\n­ nevenoval žiadnu pozornosť argumentácii sťažovateľky, že kameň na vozovke nie je\nokolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, takže liberácia zo zodpovednosti za škodu\nje možná podľa § 428 Občianskeho zákonníka, a nekriticky prevzal stanovisko Národnej\nbanky Slovenska, pričom výklad podaný krajským súdom nemá podľa sťažovateľky oporu\nv platnom práve ani v zistenom skutkovom stave (ďalej len „druhá námietka“).\nV súvislosti s námietkami sťažovateľky ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu\njudikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie\nprávnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich\nnositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu\nzákladného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci,\núloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné\nbez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia\ntýchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a\npreto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou\ntakýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním\nzákladných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej\nmoci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle\na s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých\nprocesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého\npostupu orgánu verejnej moci (II. ÚS 9/00, II. ÚS 143/02). Len objektívnym postupom sa\nv rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu\nverejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití\nvšetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že\ntakéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto\nobjektívnych postupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\n10\n\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04,\nII. ÚS 78/05) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,\naby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ\nv právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.\nSúčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad\naplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná\na účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nIntegrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nje aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu\n(IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky\nnastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,\nprípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne\nobjasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu\nje plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04).\nAj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre\nzdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale\nnemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná\n\n11\n\nodpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd\nsplnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno\nposúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby\nna každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná\nodpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie\nrozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija\nc. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303­A, s. 12, bod 29; Hiro Balani c. Španielsko\nz 9. 12. 1994, séria A, č. 303­B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko\nz 19. 2. 1998).\nUvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní\no posudzovanej veci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci\npredbežného prerokovania sťažnosti aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval,\na to minimálne v takej miere, ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná,\na na tomto základe formulovať záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.\nV podstatnej časti napadnutého rozsudku krajského súdu sa uvádza:\n„Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočne dokazovanie, správne zistil skutkový\nstav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnutý rozsudok\nako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi\nsúdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom rozsudku na tieto poukazuje ako na správne,\na preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).\nOdvolací\n\nsúd\n\nna\n\nzdôraznenie\n\nsprávnosti\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nuvádza,\n\nže vykonaným dokazovaním na súde prvého stupňa bolo preukázané, že navrhovateľovi\nna motorovom vozidle zn. ŠKODA SUPERB... počas jazdy medzi obcami\na\n\nvznikla škoda poškodením čelného skla na vozidle a to odfrknutým\n\nkameňom od vozidla Hyundai... jazdiaceho pred ním, ktorej vozidlo je povinne zmluvne\npoistené u odporcu. Navrhovateľ poistnú udalosť riadne nahlásil.\nSúd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu a v súlade s ustanovením § 157 ods. 1 a 2\nOSP odôvodnil rozsudok, jasne a zrozumiteľne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval\n\n12\n\nza preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení\ndôkazov riadil.\nPri zodpovednosti za škodu v zmysle § 427 Obč. zákonníka vždy musí ísť o škodu\nvyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, teda určitou okolnosťou, ktorá\nje vlastná práve prevádzke motorového vozidla a ktorá je objektívne spôsobilá vykonať\nškodu. Vymrštenie kameňa ležiaceho na vozovke pri jazde je potrebné považovať\nza okolnosť, ktorá má pôvod v osobitnej povahe prevádzky motorového vozidla (§ 427 OZ).\nV ďalšom odvolací súd poukazuje na obsah záväzného stanoviska Útvaru dohľadu\nnad finančným trhom Národnej banky Slovenska k likvidácii škodových udalostí v povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\nv prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného\nmotorového vozidla zo dňa 16. 07. 2013. V stanovisku sa uvádza, že na zodpovednosť\nza škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a poistený má\nz poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené\nnároky na náhradu v rozsahu podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z o povinnom\nzmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla\na o zmene\n\na\n\ndoplnení\n\nniektorých\n\nzákonov.\n\nPredpokladmi\n\nvzniku\n\nzodpovednosti\n\nprevádzkovateľa pri škodách spôsobených prevádzkou motorového vozidla sú: udalosť\nvyvolaná osobitnou povahou prevádzky, vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou\na vznikom škody. Keďže zodpovednosť prevádzkovateľa pri škodách spôsobených\nprevádzkou motorového vozidla je založená na princípe objektívnej zodpovednosti,\nto znamená bez ohľadu na zavinenie, nie je podmienkou jej vzniku protiprávny úkon osoby,\nktorá za škodu zodpovedá. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka sa svojej zodpovednosti\nnemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod\nv prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak sa preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť\nani pri vynaložení všetkého úsilia. Ak teda bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú\npôvod v prevádzke motorového vozidla, ide o absolútnu objektívnu zodpovednosť za škodu\na prevádzkovateľ sa za žiadnych okolností nemôže zbaviť svojej zodpovednosti za vznik\ntakejto škody. V prípade škody na čelnom skle zaujíma Národná banka Slovenska\n13\n\nstanovisko, že vymrštenie kameňa spod kolies iného motorového vozidla je okolnosť, ktorá\nmá pôvod v prevádzke. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý\npohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia\notáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste\nna ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorového vozidla\nje teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla spôsobí škodu. Ak teda\nudalosť ­ škoda na čelnom skle ­ bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke,\nškoda vznikla a existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, prevádzkovateľ\nzodpovedá za škodu na čelnom skle, a pokiaľ má uzatvorené povinné zmluvné poistenie\nzodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je poisťovateľ povinný\ntakúto škodu zaňho nahradiť.\nOdvolací súd sa s uvedeným stanoviskom plne stotožňuje, takýto výklad § 428 OZ je\nsprávny a zákonný, preto zodpovednosť odporcu za škodu je v danom prípade daná.“\nVzhľadom na charakter prvej námietky (primárne ide o námietku týkajúcu sa\nskutkových zistení) sťažovateľky ústavný súd poukazuje na svoju stabilnú judikatúru,\nv ktorej opakovane uvádza, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového a odvolacieho súdu\nnemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05), pretože prvostupňové a odvolacie konanie\nz hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor vychádza z § 219\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu\nstotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na\nskonštatovanie\n\nsprávnosti\n\ndôvodov\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia,\n\nprípadne\n\ndoplniť\n\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nÚstavný súd nemá zásadne oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými\nsúdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil (II. ÚS 21/96, I. ÚS 276/06). Vo všeobecnosti úlohou súdnej\nochrany\n\nústavnosti\n\nposkytovanej\n\nústavným\n\nsúdom\n\nnie\n\nje\n\nani\n\nchrániť\n\nobčana\n\npred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho\npráv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (I. ÚS 17/01).\n14\n\nZ dosiaľ uvedenej judikatúry vyplýva, že skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu\nbyť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 13/00, I. ÚS 117/05).\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd preskúmal aj rozsudok okresného súdu\nsp. zn. 4 C 87/2013 z 15. marca 2013 a v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať\nna jeho nasledovnú časť: „Svedkyňa... potvrdila, že často cestuje z miesta bydliska,\nt. j. z\n\ndo\n\n, keďže spolupracuje s firmou..., ktorá tam sídli\n\na aj dňa 6. 8. 2012 cestovala medzi obcami\n\na\n\n, pričom\n\nzbadala, že auto idúce za ňou jej bliká a preto zastavila na okraji\na prišiel za ňou navrhovateľ, ktorý jej povedal, že od jej auta odfrkol kameň do čelného skla\nna jeho aute. Ona uznala, že sa to tak mohlo stať, nakoľko v tom čase išla rýchlosťou asi\n90 km/hod. a v protismere nešlo žiadne iné auto a teda kameň mohol odfrknúť len od jej\nauta. O tejto udalosti spísali papiere a ona sa už potom o vec nezaujímala. Pri jazde si\nnevšimla, v akej vzdialenosti za ňou navrhovateľ jazdil, pričom ona má silné auto\na na tomto sú iba krátke zásterky, takže kameň mohol odfrknúť od kolesa.\nSúd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a svedkyne... ako aj oboznámením\nsa s predloženými dokladmi, pričom zistil, že navrhovateľ ako majiteľ a prevádzkovateľ\nosobného motorového vozidla zn... jazdil dňa 6. 8. 2012 medzi obcami\na\n\na to za motorovým vozidlom zn. Hyundai Tucson ev. číslo... patriacim\n\ndržiteľke..., ktorej je povinne zmluvne poistené u odporcu. Počas jazdy od motorového\nvozidla svedkyne... odfrkol kameň do čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa,\npričom v tom čase išla svedkyňa rýchlosťou asi 90 km /hod. a v protismere nešlo žiadne iné\nauto a na základe svetelného znamenia navrhovateľa svedkyňa zastavila a po oznámení\nnavrhovateľa, čo sa stalo uznala, že kameň mohol odfrknúť od kolesa jej auta a preto spolu\nspísali správu o nehode a navrhovateľ poistnú udalosť oznámil odporcovi. Podľa zákona je\nzodpovednosť v tomto prípade objektívna a prevádzkovateľka motorového vozidla\nzn. Hyundai Tucson..., ktorým bola spôsobená škoda na vozidle navrhovateľa neuviedla\n15\n\nžiadne okolnosti, ktoré by ju zbavovali zodpovednosti za škodu, pričom vychádzajúc z jej\nvýpovede bola škoda spôsobená výlučne jej zavinením, keďže jazdila na svojom vozidle\npred vozidlom navrhovateľa a v tom čase sa žiadne iné vozidlo na ceste nenachádzalo\na teda kameň, ktorý spôsobil škodu na čelnom skle vozidla navrhovateľa mohol odfrknúť len\nod vozidla..., ktoré v tom čase išlo rýchlosťou asi 90 km/hod. a ako sama uviedla, tak\nna tomto vozidle má iba krátke zásterky a teda kameň mohol odfrknúť od kolesa jej vozidla.\nNebolo\n\npreukázané,\n\nže\n\nby\n\nsa\n\nnavrhovateľ\n\nnejakým\n\nspôsobom\n\npodieľal\n\nna spôsobení vzniknutej škody a preto výlučná zodpovednosť za túto škodu spočívala\nna prevádzkovateľke..., ktorá svoje motorové vozidlo mala zákonne poistené u odporcu\na teda odporca bol pasívne legitimovaný k tomu, aby si navrhovateľ u neho priamo uplatnil\nsvoj nárok na náhradu škody, pričom navrhovateľ bol povinný tento nárok preukázať.\nZ vykonaného dokazovania (výpoveď navrhovateľa a svedkyne..., správa o nehode a zápis\nlikvidátora odporcu) mal súd za jednoznačne preukázané, že navrhovateľovi bola\nspôsobená škoda pri prevádzke motorových vozidiel, pričom došlo k stretu dvoch prevádzok\na za túto škodu zodpovedala výlučne prevádzkovateľka motorového vozidla poisteného\nu odporcu a preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 420,88 eura, ktorú\nnavrhovateľ uhradil za opravu resp. výmenu poškodeného čelného skla na svojom vozidle,\npričom podľa § 517 ods.2 OZ, súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie úrokov z omeškania\nvo výške 8,75 % ročne (§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.) od 4. 1. 2013\ndo zaplatenia, čiže od podania návrhu na súd, i keď v zásade by mal navrhovateľ nárok\nna úroky z omeškania už od doby, keď odporca mal navrhovateľovi poskytnúť plnenie\nna základe správy o nehode, čo však odmietol a navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania\naž od podania návrhu na súd.“\nPo oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu\na odôvodnením relevantnej časti rozsudku okresného súdu z 15. marca 2013, s ktorým sa\nkrajský súd v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku stotožnil,\nústavný súd konštatuje, že z ústavnoprávneho hľadiska niet žiadneho dôvodu, aby sa\nspochybňovali závery obsiahnuté v predmetných rozhodnutiach všeobecných súdov, ktoré\nsú podľa jeho názoru dostatočne odôvodnené.\n\n16\n\nArgumentáciu okresného súdu obsiahnutú v jeho rozsudku z 15. marca 2013\nnemožno považovať za nekoherentnú, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty\npodporujú záver o existencii všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu\nspôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa príslušných ustanovení Občianskeho\nzákonníka. Keďže okresný súd vo svojom rozhodnutí rešpektoval kautely určujúce\nminimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, nepatrí\ndo právomoci ústavného súdu „hodnotiť“ hodnotenie dôkazov, resp. posudzovanie\nskutkového stavu ako správne zisteného všeobecným súdom, a to ani vtedy, ak by sa\ns takým hodnotením sám úplne nestotožnil.\nVzhľadom na uvedené preto ani napadnutý rozsudok krajského súdu, ktorým potvrdil\nrozhodnutie prvostupňového súdu, nemožno v súvislosti s prvou námietkou sťažovateľky\npovažovať za ústavne neudržateľný.\nV súvislosti s druhou námietkou sťažovateľky o nesplnení požiadavky na riadne\nodôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý podľa jej tvrdenia nevenoval\nžiadnu pozornosť jej argumentácii, že kameň na vozovke nie je okolnosťou majúcou pôvod\nv prevádzke, a nekriticky prevzal stanovisko Národnej banky Slovenska, ústavný súd\npoukazuje na svoje ustálené právne názory, podľa ktorých je povinnosťou všeobecného súdu\nuviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil.\nDostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej\nstránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06).\nZ citovanej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd sa\nv ňom v súvislosti s aplikáciou § 428 Občianskeho zákonníka stotožnil s názorom Národnej\nbanky Slovenska, že kameň na vozovke je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, takže\nliberácia zo zodpovednosti za škodu nie je možná podľa § 428 druhej vety Občianskeho\nzákonníka, čo nemožno považovať z ústavného hľadiska za neakceptovateľné.\n\n17\n\nVychádzajúc najmä z citovanej časti napadnutého rozsudku krajského súdu, ústavný\nsúd zastáva názor, že v napadnutom rozsudku uplatnený výklad § 427 a § 428 Občianskeho\nzákonníka v súvislosti s potrebou riešenia základnej a zároveň kľúčovej právnej otázky,\nči škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom\nvymršteným kolesom iného motorového vozidla je (nie je) škodou, ktorá bola spôsobená\nokolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, s čím súvisí aj možnosť liberácie v súlade s § 428\ndruhou vetou Občianskeho zákonníka, nemožno považovať za taký, ktorý by popieral ich\núčel a význam. Požiadavka ústavnej udržateľnosti odôvodnenia rozhodnutia všeobecného\nsúdu je podľa názoru ústavného súdu splnená aj v prípade implicitného stotožnenia sa\nvšeobecného\n\nsúdu\n\nso\n\nstanoviskom\n\n(odôvodnením)\n\nNárodnej\n\nbanky\n\nSlovenska\n\nza predpokladu, že takéto odôvodnenie nie je arbitrárne, resp. svojvoľné.\nNavyše predmetné stanovisko Národnej banky Slovenska si osvojilo vo svojom\nzjednocujúcom stanovisku aj občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (stanovisko sp. zn. Cpj 5/2014 z 3. júna 2014), podľa ktorého „Aj škoda\nspôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom\nvymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou\nmajúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá\nObčianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“. Z uvedených dôvodov ani druhá námietka\nsťažovateľky nevyvoláva pochybnosti o ústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti\nnapadnutého rozsudku krajského súdu.\nÚstavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná\nskutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže\nviesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu\na nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným\n(I. ÚS 188/06).\nNa základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,\nže medzi napadnutým rozsudkom krajského súdu a obsahom sťažovateľkou označeného\n\n18\n\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\nústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne vysloviť ich\nporušenie. Ústavný súd preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nV dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími\nnávrhmi uplatnenými sťažovateľkou.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. júna 2015\n\n19", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "výklad (interpretácia)-právnej normy", "skutkový stav veci", "náhrada škody (ujma)-majetková ujma", "zodpovednosť-za škodu", "príčinná súvislosť", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5322a443-2b9e-416d-bde0-2646829ff9bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 94/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 94/2014 z 19. 2. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-02-19", "citacie_n": 128, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5322a443-2b9e-416d-bde0-2646829ff9bb"}, {"guid": "ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 358/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 358/08 z 7. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-07", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7efcdc21-cf3f-4521-a1c5-a6d5e3df1b87"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:59307cb8-2266-4d44-b1eb-97c034ed9df4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 276/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 276/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 43, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:59307cb8-2266-4d44-b1eb-97c034ed9df4"}, {"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 188/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 188/06 z 8. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-08", "citacie_n": 2017, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:251e6c54-67ec-4fc3-80b4-d003bd473a9e"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 117/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 117/05 z 22. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-22", "citacie_n": 2919, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3663265d-d776-4398-b252-5a8d7d0cb719"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 60/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 2204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:21500ece-b426-4d6e-8321-14a173281d0c"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:fb2204aa-9ade-423c-85bb-7a3aa7273786", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 9/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 9/00 z 27. 4. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-04-27", "citacie_n": 523, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.9.2000.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "a887bcce-7bdf-4e8a-97f9-6eea85aada4a:2906bc79-89b1-49b3-ae21-89cc7d3c11f9", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1411206032.1", "spisova_znacka": "5Co/178/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/178/2013 z 16. 9. 2013", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2013-09-16", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1411206032.1"}], "citovane_v": [{"guid": "9327d196-7c30-422b-9d95-b0dfe190f57e:1e2d97cb-4bed-416f-b98d-e6f86d5fba13", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:6125337202.3", "spisova_znacka": "70C/101/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 70C/101/2025 z 12. 6. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2026-06-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:6125337202.3"}, {"guid": "32c92869-b0e3-4343-b9f4-d4fb8bfdf382:ecea5888-d0de-4636-9b75-7f31b59f85fa", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:6124309131.5", "spisova_znacka": "4C/62/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 4C/62/2024 z 25. 5. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2026-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:6124309131.5"}, {"guid": "66ab4911-941e-4caa-b239-277690c35d0f:09863bed-ebc7-450f-b574-7789c724ad49", "ecli": "ECLI:SK:MSBA4:2026:6124421756.3", "spisova_znacka": "40C/11/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. 40C/11/2025 z 25. 5. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava IV", "datum_vydania": "2026-05-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA4:2026:6124421756.3"}, {"guid": "8ea66474-9c6e-4136-91fb-bff75f16e460:7a8a1156-5147-4a02-bd48-67c669fadf77", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:6121492571.4", "spisova_znacka": "B1-37Cb/111/2021", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. B1-37Cb/111/2021 z 16. 1. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-01-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:6121492571.4"}]}