{"guid": "ussr:dfa2c48a-ae28-45e7-aeff-05200cb3d37d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.373.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 373/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 373/2015 z 11. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2015, sp. zn. II. ÚS 373/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.373.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-06-11", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/dfa2c48a-ae28-45e7-aeff-05200cb3d37d", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.373.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.373.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.373.2015.1/text", "citacie_n": 5, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 373/2015­22\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2015 v senáte\nzloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov\nLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n,\n\n, zastúpeného advokátom\n, vo veci namietaného porušenia jeho základného\n\npráva podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8 Cob 18/2013 z 23. októbra 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. decembra\n2014 doručená sťažnosť\nprostredníctvom splnomocneného advokáta\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) podaná\n,\n\n, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa\nčl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení so základným\nprávom na ochranu vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\n\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) v spojení s právom na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 8 Cob\n18/2013 z 23. októbra 2014 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).\nSťažovateľ uvádza, že 3. októbra 2005 uzavrel so spoločnosťou\n,\n\n(ďalej len „žalobca“), kúpnu/lízingovú zmluvu\n\n(ďalej len „lízingová zmluva“), ktorej predmetom bol finančný prenájom osobného\nmotorového vozidla BMW, M6 s obstarávacou cenou 3,9 mil. Sk bez DPH. Sťažovateľ\nprevzal predmet prenájmu 7. októbra 2005 so stavom tachometra 11 100 km. Vozidlo\nzačalo po krátkom čase vykazovať vady nasvedčujúce tomu, že auto bolo poškodené pri\ndopravnej nehode. Sťažovateľ z toho dôvodu vrátil predmet prenájmu 2. decembra 2005\nso stavom tachometra 12 965 km. Za dobu prenájmu uhradil žalobcovi sumu 200 000 Sk,\nktorú považuje za primeranú dobe užívania vozidla.\nOkresný súd Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom č. k. 26 Cb 14/2008­\n109 z 1. februára 2012 sťažovateľovi uložil, aby žalobcovi zaplatil istinu 48 956,61 €\ns úrokom z omeškania vo výške 14,55 % a náhradu trov konania. Hmotnoprávne vec\nposúdil podľa § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, § 269 ods. 2 a § 365 Obchodného zákonníka\na obchodných podmienok prenajímateľa. Sťažovateľ uvádza, že výšku istiny okresný súd\nodôvodnil iba s poukazom na žalobcom predložený dokument „Finančné vysporiadanie\nLZ zo dňa 31. 07. 2006“.\nSťažovateľ\n\npodal\n\nodvolanie,\n\nv ktorom\n\nargumentoval\n\nneplatnosťou\n\nzmluvy\n\nz 3. októbra 2005 z dôvodu „... vád predmetu prenájmu, ale tiež preto, že žalobca\nv Obchodných podmienkach prenajímateľa zaviazal sťažovateľa, aby sa vopred vzdal\nsvojich práv, v dôsledku čoho sú uvedené podmienky neplatné“. Krajský súd bez nariadenia\npojednávania potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Podľa sťažovateľa svoje rozhodnutie\nzaložil na mechanickom stotožnení sa s názormi okresného súdu.\n2\n\nV sťažnosti namieta, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil, pretože\nide „o spotrebiteľskú zmluvu, ktorú je potrebné podriadiť pod ustanovenie § 52 a nasl. OZ\nresp. podľa zákonov č. 634/1992 Zb. resp. 250/2007 Z. z. resp. č. 129/2010 Z. z.\no spotrebiteľských úveroch... Takýto postup favorizujú všeobecné súdy vo viacerých svojich\nrozhodnutiach (KS Trenčín vo veci sp. zn. 6 Co 326/2013, KS Prešov vo veci sp. zn.\n4 Cob 92/2011, KS Košice vo veci sp. zn. 16 CoE 120/2012, KS Nitra vo veci sp. zn.\n5 CoE 106/2011)...\nJe preukázateľné, že lízingová zmluva z 3. októbra 2005 bola uzavretá medzi\nžalobcom a sťažovateľom, ktorý vystupoval v rámci tejto zmluvy ako osoba fyzická (teda\nnepodnikateľ).\nZmluva, ako aj obchodné podmienky, ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou,\nsú typickými štandardnými formulárovými listinami, na ktoré zásadne dopadá súdna\nkontrola... Preto ak žalobca vo vopred formulovaných zmluvných podmienkach favorizoval\nObchodný zákonník pred právnymi predpismi určenými na ochranu spotrebiteľa,\nide o neprijateľnú podmienku, ktorá je v rozpore s § 54 ods. 1 OZ, podľa ktorého\nsa zmluvná úprava vzťahov, nemôže odchýliť od režimu OZ, v neprospech spotrebiteľa.\nPokiaľ ide o zmluvné podmienky uvedené v článku 11 písm. d/ Obchodných\npodmienok prenajímateľa, upravujúcich nárok žalobcu na paušalizovanú náhradu škody,\nvšetkých ďalších nákladov, zmluvnej pokuty, poplatku pre prípad predčasného ukončenia\nleasingového vzťahu, tieto treba považovať za zákonne neprijateľné, v dôsledku čoho\nje takéto jednostranné ujednanie (Obchodné podmienky prenajímateľa) ex lege neplatné.“.\nTým, že krajský súd „(i) výslovne vylúčil právnu okolnosť, na ktorú bol povinný\nprihliadnuť z úradnej povinnosti (spotrebiteľská zmluva, absolútna neplatnosť Obchodných\npodmienok prenajímateľa, právne posúdenie veci), (ii) nijako sa nevysporiadal s odlišnou\nsúdnou praxou v obdobných veciach, (iii) nijako nereagoval na odvolacie námietky\nsťažovateľa zásadného charakteru (žalobca v Obchodných podmienkach prenajímateľa\nzaviazal sťažovateľa, aby sa vopred vzdal svojich práv, v dôsledku čoho sú uvedené\npodmienky neplatné), a (iv) právne primeraným spôsobom neodôvodnil výšku priznanej\n3\n\nžalovanej istiny (čo predtým neurobil ani okresný súd)“, odňal sťažovateľovi prístup\nk súdnej ochrane.\nVzhľadom na to, že napadnutým rozhodnutím bola uložená povinnosť na úhradu\npeňažnej sumy, sťažovateľ namieta aj zásah do svojho práva na ochranu vlastníctva.\nNa\n\nzáklade\n\nuvedeného\n\nsťažovateľ\n\nnavrhuje,\n\naby\n\nústavný\n\nsúd\n\nrozhodol,\n\nže napadnutým rozsudok krajského súdu boli porušené jeho práva, aby ústavný súd zrušil\ntento rozsudok a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Žiada aj o priznanie náhrady\ntrov právneho zastúpenia.\nSťažovateľ tiež navrhol, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil vykonateľnosť\nnapadnutého rozsudku do právoplatnosti rozhodnutia o sťažnosti. Návrh odôvodnil tým,\nže okamžitý výkon právoplatného rozsudku krajského súdu je pre neho finančne neúnosný\na privodil by mu vážnu ujmu, pričom oprávnenému by tým nevznikla väčšia ujma.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\n\n4\n\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť\nide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV.\nÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46\nods. 1 ústavy v spojení so základným právom na ochranu vlastníctva podľa čl. 20 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s právom\nna ochranu majetku podľa čl. 1 dodatkového protokolu. Vzhľadom na to, že medzi\noznačenými článkami ústavy a dohovoru zaručujúcimi súdnu ochranu práv nie sú\nzásadnejšie odlišnosti (m. m. IV. ÚS 195/07) a sťažovateľ ich namietané porušenie\nv odôvodnení sťažnosti argumentačne nerozlišuje, ústavný súd ich posudzoval spoločne.\nNámietky sťažovateľa smerujú proti právnemu posúdeniu veci. Sťažovateľ\nargumentuje, že lízingová zmluva, ktorú uzavrel so žalobcom, mala byť posúdená\nako spotrebiteľská zmluva a v nadväznosti na to niektoré jej ustanovenia, na ktoré konkrétne\n5\n\npoukazuje, ako neprijateľné podmienky, ktoré sú neplatné. Sťažovateľ zároveň považuje\nnapadnutý\n\nrozsudok\n\nza\n\nnedostatočne\n\nodôvodnený\n\na namieta,\n\nže\n\nkrajský\n\nsúd\n\nsa nevysporiadal s jeho podstatnou argumentáciou obsiahnutou v odvolaní.\nV nadväznosti na námietky sťažovateľa ústavný súd v prvom rade poukazuje na svoju\nkonštantnú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nZákladné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý\nsa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde, pričom jeho súčasťou je aj ochrana, ktorá sa účastníkovi konania\nposkytuje v odvolacom konaní, t. j. v konaní, v ktorom sa podaním riadneho opravného\nprostriedku domáha ochrany svojich práv pred odvolacím súdom z dôvodov, ktorých\nuplatnenie umožňuje procesné právo. Ak účastník konania splní predpoklady ustanovené\nzákonom na poskytnutie ochrany v odvolacom konaní, všeobecný súd mu túto ochranu musí\nposkytnúť v rozsahu, v akom sa preukáže existencia dôvodov na poskytnutie súdnej ochrany\nv takom konaní. Poskytnutie takejto právnej ochrany však nemožno považovať za právo\nna úspech v odvolacom konaní (m. m. II. ÚS 4/94), ak každé také rozhodnutie odvolacieho\nsúdu odpovedá na obsah odvolania ústavne konformným spôsobom a v rozsahu upravenom\nzákonom (čl. 46 ods. 4 ústavy).\nPodľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02) do obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie patrí\naj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy,\nktorá má základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých\n6\n\nmedzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka\nkonania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním\na hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy\nzistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných\nprávnych noriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery\nnie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý\nby poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Súčasne má každý právo na to,\naby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý\npredpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený\nstav veci.\nSúčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,\nt. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí\ndať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ\nrozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania.\nVzhľadom na to, že krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol, že sa stotožnil\ns právnym posúdením sporu súdom prvého stupňa, ústavný súd považuje za relevantné\ncitovať časť rozsudku okresného súdu, ktorá sa venuje právnemu posúdeniu lízingovej\nzmluvy, nároky z ktorej boli predmetom konania:\n„Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje\nzáväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak je pri ich vzniku zrejmé s prihliadnutím na všetky\nokolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.\nPodľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1\nsa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto\n7\n\nustanovení, rieši sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa\ntýchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na\nktorých spočíva tento zákon.\nPodľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú\nzmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia\npredmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.\nZ vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom\na odporcom bola riadne uzavretá LZ v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák. Svoje práva\na povinnosti si riadne dohodli a upravili v LZ a OPP. Predmet leasingu si prenajímateľ,\nčiže odporca vybral sám, pri jeho prevzatí bol povinný motorové vozidlo skontrolovať,\npreskúšať a absolvovať skúšobnú jazdu. Navrhovateľ v zmluvnom vzťahu založenom\nLZ vystupuje výlučne ako subjekt zabezpečujúci financovanie tohto vozidla. V zmysle čl. 7\npísm. j OPP bol práve odporca povinný uplatniť nároky vyplývajúce zo záruk a servisných\npodmienok. Navrhovateľ preukázal, že vozidlo po vrátení nebolo používané, čo potvrdzuje\naj údaj v kúpnej zmluve zo dňa 02. 10. 2006, kedy malo vozidlo najazdené rovnaký počet\nkilometrov ako keď bolo odobraté a to 12.965 km.\nNavrhovaní svedkovia ničím nespochybnili okolnosti uzavretia LZ a v konečnom\ndôsledku ani sám odporca jej platnosť nenamietal, z tohto dôvodu sú jej ustanovenia spolu\ns OPP záväzné. Súd sa stotožnil s tvrdením navrhovateľa, že tvrdenia odporcu, ako\ni skutočnosti týkajúce sa technického stavu vozidla nemajú priamy vzťah k žalobnému\nnávrhu, nároku alebo právnemu základu jeho uplatnenia.“\nArgumentácia sťažovateľa v odvolaní (ktorého obsah ústavný súd zistil zo súdneho\nspisu) bola v podstate sústredená do námietky, že „Zmluva zo dňa 03. 10. 2005 je neplatná,\nnakoľko obsahuje ustanovenie, že predmet zmluvy, ktorý bolo odovzdaný odporcovi je bez\nvád, čím bol odporca uvedený predávajúcim aj kupujúcim do omylu. Súd sa pri hodnotení\nskutkového stavu uspokojil iba hodnotením LZ a všeobecných obchodných podmienok, ale\nneprihliadol na okolnosti za akých bola zmluva uzavretá a či nedošlo k porušeniu\npredmetnej zmluvy podstatným spôsobom zo strany navrhovateľa a ďalšieho účastníka –\npredávajúceho tým, že odporcovi odovzdávali spolu predmet leasingu s vadami.“.\n8\n\nKrajský\n\nsúd\n\nv odôvodnení\n\nnapadnutého\n\nrozsudku\n\nk odvolacím\n\nnámietkam\n\nsťažovateľa uviedol:\n«Odvolací súd sa stotožnil s právnymi závermi súdu prvého stupňa a zaujal\nstanovisko len k tým argumentom odvolateľa,\n\nktoré\n\nmajú rozhodujúci význam\n\npre rozhodnutie o odvolaní.\nJe nesporné, že navrhovateľ uzatvoril dňa 03. 10. 2005 s odporcom LZ č. 607000031,\nktorej súčasťou sú aj OPP. LZ bola uzatvorená slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,\nčo zmluvné strany deklarovali svojimi podpismi. Je teda platná. Predmetom LZ bolo\nojazdené osobné motorové vozidlo BMW, M6, výrobné číslo WBSEH91060B777121\nobstarávacou cenou 3.900.000,­ Sk bez DPH. Odporca, ako leasingový nájomca,\npreberacím protokolom prebral osobné auto v opísanom stave. Zároveň sa zaviazal\nuhrádzať riadne a včas jednotlivé leasingové splátky, a to zaplatiť navrhovateľovi zvýšenú\nsplátku vopred vo výške 30 % z kúpnej ceny a platiť navrhovateľovi štvrťročné leasingové\nsplátky vo výške 5,9862 % z kúpnej ceny bez DPH. Odporca neplnil svoje povinnosti\nvyplývajúce z čl. 4 písm. a) OPP (povinnosť hradiť dohodnuté leasingové splátky riadne\na v plnej výške) s poukazom na čl. 4 písm. h) a i) OPP. V konaní bolo preukázané,\nže k odstúpeniu došlo konkludentne, a to odobratím predmetu leasingu v súlade s čl. 6\npísm. b) OPP. Zmluvné strany si v čl. 11 písm. d), body da až df OPP dohodli pre prípad\nodstúpenia od zmluvy, že odporca je povinný uhradiť navrhovateľovi všetky splatné\npohľadávky, náhradu škody, všetky náklady vzniknuté v súvislosti s predčasným ukončením\nleasingu, zmluvnú pokutu, poplatkom z predčasne ukončenej LZ a náklady za spracovanie\nagendy predčasného ukončenia LZ. Navrhovateľ svoje nároky podrobne vyčíslil\nvo finančnom vysporiadaní LZ zo dňa 31. 07. 2006. Odvolací súd sa stotožnil s právnym\nnázorom súdu prvého stupňa, že „predmet leasingu si odporca vybral sám, pri jeho prevzatí\nbol povinný motorové vozidlo skontrolovať, preskúšať a absolvovať skúšobnú jazdu“.\nV preberacom protokole odporca vyhlásil, že preberá predmet leasingu v opísanom stave\na preberá postúpené práva leasingového prenajímateľa ako kupujúceho vo vzťahu\nk predávajúcemu, najmä ohľadne nárokov z vád a zo záruk. Podľa čl. 7 písm. j) OPP\npodpisom leasingovej zmluvy prešli na odporcu všetky práva a nároky voči dodávateľovi\n9\n\npredmetu leasingu titulom záruk a servisných podmienok a zároveň sa zaviazal tieto nároky\na pohľadávky riadne a včas uplatňovať. Ak vozidlo ukazovalo vady, mal odporca tieto\nreklamovať u dodávateľa, t. j. u spoločnosti\n\nTým však nezanikla jeho\n\npovinnosť platiť navrhovateľovi dohodnuté leasingové splátky. Odvolací súd súhlasí\ns tvrdením súdu prvého stupňa, že tvrdenia odporcu ako i skutočnosti týkajúce\nsa technického stavu vozidla vrátane výpovede svedkov\n\na\n\nnemajú priamy vzťah k vymáhanému nároku. Navrhovateľ v tomto zmluvnom\nvzťahu vystupoval len ako subjekt zabezpečujúci financovanie motorového vozidla formou\nfinančného leasingu.\nOdvolací súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, že súd prvého stupňa nevykonal\nnavrhnuté dôkazy, dospel súd k nesprávnym skutkovým zisteniam a svoj rozsudok\nnedostatočne odôvodnil. Súd prvého stupňa vykonal všetky navrhnuté dôkazy (vypočul\nnavrhnutých svedkov), ktoré hodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel\nk správnemu právnemu záveru.»\nZ citovanej časti odvolania sťažovateľa vyplýva, že sťažovateľ v odvolaní\nneargumentoval tým, že lízingová zmluva mala byť posudzovaná ako zmluva spotrebiteľská.\nTáto argumentácia je až obsahom sťažnosti podanej ústavnému súdu.\nÚstavný súd v tejto súvislosti pripomína svoju judikatúru (I. ÚS 353/06), podľa\nktorej z princípu subsidiarity (v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy a § 49 zákona o ústavnom\nsúde) limitujúceho vzťah ústavného súdu k všeobecným súdom okrem iného vyplýva,\nže v prípade konania pred všeobecnými súdmi musí sťažovateľ ochranu svojich základných\npráv a slobôd vrátane argumentácie s tým spojenej uplatniť najskôr v tomto konaní a až\nnásledne v konaní pred ústavným súdom (mutatis mutandis III. ÚS 90/03). Inak povedané,\npokiaľ sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred\nústavným súdom zásadnú argumentáciu, ktorú mohol predniesť už pred všeobecnými súdmi,\navšak túto nepredniesol, treba vychádzať z toho, že materiálne nevyčerpal opravné\nprostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv\n\n10\n\na slobôd účinne poskytuje, preto sťažnosť v takomto prípade podľa § 53 ods. 1 zákona\no ústavnom súde nie je prípustná.\nNavyše, podľa názoru ústavného súdu z citovaného odôvodnenia rozsudku okresného\nsúdu vyplýva, že sa zaoberal posúdením právneho vzťahu uzavretého medzi sťažovateľom,\nspoločnosťou\n\n(neskôr\n), ako prenajímateľom a spoločnosťou\n\n,\n,\n\nako predávajúcim, ktorý posúdil podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka ako záväzkový\nvzťah medzi podnikateľmi, ktorý sa týka ich podnikateľskej činnosti. Tým v podstate vylúčil\nposudzovanie lízingovej zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy, keďže jej účastníkom na strane\nspotrebiteľa môže byť fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy\nnekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52\nods. 4 Občianskeho zákonníka a rovnako § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení\núčinnom v čase uzavretia lízingovej zmluvy 3. 10. 2005). Ústavný súd v tejto súvislosti\npoukazuje aj na čl. 2 písm. b) smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých\npodmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorého „spotrebiteľ“ znamená akúkoľvek\nfyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom nevzťahujúcim\nsa na jeho obchod, podnikanie alebo povolanie.\nHoci z rozsudku okresného súdu nie je jasné, na základe akých konkrétnych\nskutočností dospel súd prvého stupňa k záveru, že zmluvný vzťah, ktorého subjektom\nje sťažovateľ, má byť posudzovaný podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, bolo\nnepochybne vecou okresného súdu, aby rozhodol, či lízingová zmluva bola uzavretá\nna uspokojenie potrieb týkajúcich sa podnikateľskej činnosti, a to s prihliadnutím na všetky\nokolnosti vyplývajúce zo súdneho spisu. Sťažovateľ, ktorý je súdnym exekútorom,\nv odvolaní proti tomuto posúdeniu nenamietal, čo ústavný súd považuje za rozhodujúcu\nskutočnosť, pokiaľ sa mienil dovolávať právneho posúdenia uzavretej zmluvy ako zmluvy\nspotrebiteľskej, t. j. uzavretej v rozhodujúcom rozsahu na uspokojenie svojich potrieb\nako súkromnej osoby, nie v súvislosti s výkonom svojej profesie. Ústavný súd nie je\nskutkovým súdom, ktorý by sa mal zaoberať hodnotením relevantných skutočností, ktoré\n11\n\nsú obsahom spisu, keď sa sťažovateľ navyše k ich hodnoteniu v priebehu konania pred\nvšeobecným súdom vôbec nevyjadril a k tejto skutočnosti (posúdeniu okresným súdom)\nsa nijako nevyjadril ani v sťažnosti ústavnému súdu.\nVychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku, sa krajský súd zaoberal\nposúdením okolností, za ktorých bola lízingová zmluva uzavretá a ktoré sťažovateľ\nspochybňoval v odvolaní s poukazom na to, že žalobca konajúci v zhode s predávajúcim mu\n„zatajil“ predchádzajúce poškodenie vozidla. Krajský súd sa s týmito okolnosťami\nvysporiadal, keď konštatoval, že išlo o kúpu ojazdeného vozidla, ktoré si sťažovateľ sám\nvybral, a v prípade zistenia vád, ktoré vyšli dodatočne najavo, mal podľa dohodnutých\nzmluvných podmienok tieto vady reklamovať a uplatňovať nároky z nich vyplývajúce, čo ho\nvšak nezbavovalo povinnosti uhrádzať žalobcovi záväzky vyplývajúce z dojednanej zmluvy.\nKonkrétne vyčíslenie týchto nárokov žalobcu je obsahom žalobného návrhu, neskôr\nv priebehu konania modifikovaného späťvzatím v časti zmluvnej pokuty.\nÚstavný súd na rozdiel od sťažovateľa preto nepovažuje napadnutý rozsudok\nv rozsahu jeho námietok, ktoré využil v priebehu konania pred všeobecnými súdmi,\nza neodôvodnený a nepreskúmateľný, keďže z neho vyplýva dostatok právne relevantných\nargumentov pre výrok napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Úlohou ústavného súdu\npri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je posudzovanie právnej\nperfektnosti namietaných rozhodnutí všeobecného súdu z hľadiska formálnych požiadaviek\nvyplývajúcich zo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z týchto\naspektov ich „vylepšovanie“ (IV. ÚS 325/08), ale posúdenie ich ústavnej akceptovateľnosti\na udržateľnosti.\nÚstavný súd po preskúmaní právnych záverov krajského súdu v rozsahu\nsťažovateľom využitej možnosti účinnej ochrany jeho práv v napadnutom súdnom konaní\ndospel záveru, že v posudzovanej veci sa odvolací súd nedopustil takých výkladových\nomylov či iných pochybení, ktoré by zakladali rozpor napadnutého rozsudku krajského súdu\ns obsahom základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie.\n12\n\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že medzi\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a obsahom sťažovateľom označeného základného\npráva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká\npríčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí tejto sťažnosti mohol reálne\ndospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto aj túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25\nods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVo vzťahu k namietanému porušeniu práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1\ndodatkového protokolu ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, v zmysle ktorej\nvšeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv\nhmotného charakteru, ku ktorým patria aj práva vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 ústavy,\nako aj z čl. 1 dodatkového protokolu ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný súd\nsúčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. čl. 6\nods. 1 dohovoru. O prípadnom porušení práv podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1 dodatkového\nprotokolu by bolo teda možné uvažovať v zásade len vtedy, ak by zo strany všeobecného\nsúdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv, resp. ústavnoprocesných\nprincípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48 ústavy, resp. v spojení s ich porušením\n(napr. II. ÚS 78/05 alebo IV. ÚS 326/07).\nKeďže ústavný súd dospel k záveru, že rozsudkom krajského súdu v napadnutom\nkonaní nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, odmietol\npri predbežnom prerokovaní aj túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na uvedené závery ústavný súd odmietol sťažnosť v celom rozsahu tak,\nako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia. V nadväznosti na odmietnutie sťažnosti nie je\ndôvod zaoberať sa návrhom na vydanie dočasného opatrenia, a preto ústavný súd už o tomto\nnávrhu sťažovateľa nerozhodoval.\n13\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. júna 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "príčinná súvislosť", "leasing-leasingová zmluva", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497"}, {"guid": "ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:97d74908-0a63-42da-981d-f976538edad4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 353/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 353/06 z 15. 11. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-11-15", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:97d74908-0a63-42da-981d-f976538edad4"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:3054d71d-01e6-494b-bd1c-c8914f02f284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 90/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 90/03 z 26. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-26", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3054d71d-01e6-494b-bd1c-c8914f02f284"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}, {"guid": "e429322e-1bfc-4945-983a-134bb85d1057:40b835fd-5a65-4546-8ad8-ef826c40b3ac", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3711211637.2", "spisova_znacka": "6Co/326/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/326/2013 z 25. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-11-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3711211637.2"}, {"guid": "288f77e6-a921-45eb-8d62-96632b8fe550:4629b954-5b75-4cbf-9090-6484dd4d77bb", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3211205045.1", "spisova_znacka": "8Cob/18/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8Cob/18/2013 z 20. 8. 2013", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2013-08-20", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3211205045.1"}, {"guid": "8fc34232-52a5-49e8-a4d0-a127dc5220b3:75129dc3-6c87-4f0b-86fe-2c621a9c790b", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8407200031.1", "spisova_znacka": "4Cob/92/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Cob/92/2011 z 22. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-02-22", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8407200031.1"}, {"guid": "b09bcfe5-2659-41fa-9f4c-30f9ad8ebea7:59a00e36-120b-4384-bc54-cd8f69c374d2", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8411204759.1", "spisova_znacka": "5CoE/106/2011", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoE/106/2011 z 11. 1. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-01-11", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8411204759.1"}, {"guid": "78ab20af-d290-4f76-8b6b-3f71aad1ae19:72b7b2a5-c1f9-4cab-abbc-838986e5cfcc", "ecli": null, "spisova_znacka": "26Cb/14/2008", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Pezinok sp. zn. 26Cb/14/2008 z 16. 11. 2011", "sud": "Okresný súd Pezinok", "datum_vydania": "2011-11-16", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/78ab20af-d290-4f76-8b6b-3f71aad1ae19:72b7b2a5-c1f9-4cab-abbc-838986e5cfcc"}], "citovane_v": [{"guid": "9dd1ddf5-957b-4ef6-b9c1-19d66c21949a:14d5eb5f-ca57-45a8-b6a4-b907dc67058b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:5015200588.1", "spisova_znacka": "2Sžf/5/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/5/2016 z 27. 2. 2018", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2018-02-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:5015200588.1"}, {"guid": "647031b5-542f-4de3-828a-df67f6aef54f:16f2e329-f338-48ad-aea7-b4e157ad8f1b", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1016201409.1", "spisova_znacka": "2S/163/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/163/2016 z 25. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-09-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1016201409.1"}, {"guid": "647031b5-542f-4de3-828a-df67f6aef54f:39d34a2e-1c50-468b-b645-7a756bff683f", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1016201409.1", "spisova_znacka": "2S/163/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/163/2016 z 25. 9. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-09-25", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1016201409.1"}, {"guid": "f79d666c-7ebd-46e9-aaa6-b21a5f93d34a:9ebd5a04-8b09-44ae-8ba9-f9b477e4b213", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1016201410.3", "spisova_znacka": "1S/164/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/164/2016 z 6. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-06-06", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1016201410.3"}, {"guid": "f79d666c-7ebd-46e9-aaa6-b21a5f93d34a:b2cf64e2-5e73-4216-8e37-561eb7463387", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2018:1016201410.3", "spisova_znacka": "1S/164/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/164/2016 z 6. 6. 2018", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2018-06-06", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1016201410.3"}]}