{"guid": "ussr:8bf425c5-fbae-4696-bd5d-1ca60243428e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.377.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 377/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 377/2015 z 17. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 17. júna 2015, sp. zn. II. ÚS 377/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.377.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-06-17", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/8bf425c5-fbae-4696-bd5d-1ca60243428e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.377.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.377.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.377.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 377/2015­11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa\na Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n, t. č. Ústav na výkon\n\nväzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody\n\n, zastúpeného advokátom\n\nJUDr. Petrom Jančim, Advokátska kancelária, Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\npostupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 162/2012 a jeho\nrozsudkom z 13. mája 2013, postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod\nsp. zn. 10 To 33/2014 a jeho uznesením zo 4. decembra 2013 a postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tdo 11/2014 a jeho uznesením\nz 9. apríla 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\n\nOdôvodnenie:\n\nI.\n\n2\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta\n2014 prostredníctvom poštovej prepravy doručená sťažnosť\nna výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia slobody\n\n, t. č. Ústav\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd a práv (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu\nPoprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 162/2012 a jeho\nrozsudkom z 13. mája 2013 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“), postupom Krajského\nsúdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 To 33/2014 a\njeho uznesením zo 4. decembra 2013 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) a postupom\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod\nsp. zn. 1 Tdo 11/2014 a jeho uznesením z 9. apríla 2014 (ďalej len „uznesenie najvyššieho\nsúdu“).\nZ obsahu sťažnosti vyplýva:\n«V prípade Okresného súdu Poprad sťažovateľ poukazuje na to, že dňa 13.05.2013\nvykonal okresný súd hlavné pojednávanie bez prítomnosti sťažovateľa – obžalovaného,\nna ktorom pristúpil k záverečným rečiam a vyhlásil odsudzujúci rozsudok. Na uvedené\npojednávanie sa sťažovateľ dostavil s desaťminútovým oneskorením, kedy už súd vyhlásil\nodsudzujúci rozsudok v jeho neprítomnosti, a ktorým ho odsúdil na nepodmienečný trest\nodňatia slobody v trvaní 28 mesiacov. Tento rozsudok mal charakter zásahu do základných\npráv sťažovateľa, a teda niesol vyššiu mieru závažnosti.\nSťažovateľ má za to, že okresný súd postupoval nesprávne, nakoľko mal možnosti,\nktoré mu poskytuje Tr. por., a to napríklad odročenie hlavného pojednávania a opätovné\npredvolanie obžalovaného alebo postup v zmysle ust. § 120 ods. 1 Tr. por. a dať ho ako\nobžalovaného predviesť na hlavné pojednávanie. Súd ani jednu z týchto možností nevyužil\na aj napriek desaťminútovému meškaniu sťažovateľa z dôvodu nepriaznivej dopravnej\nsituácie rozhodol vo veci odsudzujúcim rozsudkom.\n\n3\n\nZ uvedeného dôvodu má sťažovateľ za to, že bolo porušené jeho vyššie uvedené\nzákladné právo, ktoré mu zaručuje Ústava SR...\nV kontexte všetkých vyššie uvedených skutočností má sťažovateľ za to, že Okresný súd\nPoprad svojím postupom pri vyhlasovaní rozsudku, teda „iným zásahom“ v zmysle čl. 127\nods. 2 a rozsudkom Okresného súdu Poprad zo dňa 13.05.2013 sp. zn. 5T/162/2012,\na taktiež aj nadväzujúce konania a rozhodnutia na príslušnom krajskom súde a Najvyššom\nsúde Slovenskej republiky porušujú jeho právo na súdnu a inú právnu ochranu a právo\nna spravodlivé súdne konanie.»\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 48\n\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad\nv konaní vedenom pod sp. zn. 5T/162/2012 a jeho rozsudkom zo dňa 13.05.2013, porušené\nboli.\n2. Základné právo sťažovateľa\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu\nv Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 10To/33/2013 a jeho uznesením zo dňa 04.12.2013,\nporušené boli.\n3. Základné právo sťažovateľa\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 2\n\nÚstavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 1Tdo/11/2014 a jeho uznesením zo dňa\n09.04.2014, porušené boli.\n4. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.04.2014 sp. zn.\n1Tdo/11/2014, sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n5. Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 04.12.2013 sp. zn. 10To/33/2013,\nsa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n\n4\n\n6. Rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 13.05.2013 sp. zn. 5T/162/2012,\nsa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie.\n7. Sťažovateľovi Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva trovy konania vrátane\ntrov právneho zastúpenia vo výške 340,90 €, ktoré je Najvyšší súd Slovenskej republiky\npovinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa číslo:\n, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu\nna ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie\nnemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n\n5\n\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie\nkonanie.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu ide vtedy,\nkeď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom alebo rozhodnutím\norgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri\npredbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05).\nZ petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojich\npráv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu\na jeho uznesením, postupom krajského súdu a jeho uznesením a postupom najvyššieho súdu\na jeho uznesením.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n\n6\n\n1. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených článkov ústavy\na dohovoru postupom okresného súdu a krajského súdu\nPokiaľ ide o namietané porušenie čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu a jeho rozsudkom, ústavný súd poukazuje na princíp subsidiarity\nzakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy, obsahom ktorého je pravidlo, že sťažovateľ má právo\ndomáhať sa ochrany základného práva pred ústavným súdom iba v prípade, ak mu túto\nochranu nemôže poskytnúť iný súd.\nZmyslom a účelom princípu subsidiarity je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani\npodľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých\norgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Všeobecné súdy sú primárne\nzodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd, ktoré ústava alebo\nmedzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje\nv tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade\nnefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti\npodieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného\nsúdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04,\nIV. ÚS 135/05).\nZásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov\nústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní\no sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).\nÚstavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú\nsplnené podmienky konania pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala voči\nnapadnutému postupu okresného súdu a jeho rozsudku, a dospel k záveru, že vzhľadom\nna princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy je vylúčená právomoc ústavného súdu\nmeritórne konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach porušenia\n\n7\n\noznačených článkov ústavy a dohovoru postupom okresného súdu a jeho rozsudkom,\npretože preskúmavanie jeho postupu je zverené krajskému súdu ako odvolaciemu súdu.\nKrajský súd vo veci o podanom odvolaní sťažovateľa rozhodol uznesením sp. zn.\n10 To 33/2013 zo 4. decembra 2013. Krajský súd ako súd odvolací bol súdom, ktorému\npatrí právomoc posúdiť, či odvolanie sťažovateľa bolo dôvodné, a rozhodnúť o ňom.\nZ tohto dôvodu musel ústavný súd odmietnuť tú časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá\nsmerovala proti postupu okresného súdu a jeho rozsudku, pre nedostatok právomoci.\nÚstavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú\nsplnené podmienky konania pred ním o tej časti sťažnosti sťažovateľa, ktorá smerovala aj\nvoči napadnutému postupu krajského súdu a jeho uzneseniu, a dospel k záveru, že\nvzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy je vylúčená právomoc\nústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach\nporušenia označených článkov ústavy a dohovoru postupom krajského súdu a jeho\nuznesením. Sťažovateľ krajskému súdu namieta vykonanie verejného zasadnutia bez\nsplnenia zákonných podmienok v jeho neprítomnosti a zároveň neodstránenie pochybenia\nokresného súdu, ktorý podľa názoru sťažovateľa vykonal hlavné pojednávanie bez splnenia\nzákonných podmienok v jeho neprítomnosti.\nPodľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. d) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) dovolanie možno podať, ak\nhlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného,\nhoci na to neboli splnené zákonné podmienky.\nPreskúmavanie sťažovateľových námietok proti postupu krajského súdu je v zmysle\ndovolacieho dôvodu podľa už citovaného ustanovenia Trestného poriadku zverené\nnajvyššiemu súdu ako dovolaciemu súdu. Najvyšší súd vo veci o podanom dovolaní\nsťažovateľa rozhodol uznesením sp. zn. 1 Tdo 11/2014 z 9. apríla 2014. Najvyšší súd ako\nsúd dovolací bol súdom, ktorému patrí právomoc posúdiť, či dovolanie sťažovateľa bolo\ndôvodné, a rozhodnúť o ňom.\n\n8\n\nZ tohto dôvodu musel ústavný súd odmietnuť aj tú časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá\nsmerovala proti postupu krajského súdu a jeho uzneseniu, pre nedostatok právomoci.\n2. K namietanému porušeniu sťažovateľom označených článkov ústavy\na dohovoru postupom najvyššieho súdu a jeho uznesením\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že\nmôže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\nV rámci dovolacieho konania pred najvyšším súdom sťažovateľ namietal nezákonný\npriebeh trestného konania vzhľadom na to, že podľa jeho názoru boli hlavné pojednávania\npred okresným súdom vykonané v neprítomnosti sťažovateľa, hoci na to neboli splnené\nzákonné podmienky, a verejné zasadnutie pred krajským súdom bolo vykonané\nv neprítomnosti sťažovateľa, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Rovnaké\nnámietky uplatnil sťažovateľ aj v konaní pred ústavným súdom.\n\n9\n\nPodľa ustanovenia § 252 ods. 2 Trestného poriadku v neprítomnosti obžalovaného\nmôže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo\nrozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom\na) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie\nriadne a včas predvolaný,\nb) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred\norgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo\nskrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť\nnávrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania,\nc) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti\nupozornený,\nd) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo\nktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu\nobžalovaného.\nPodľa ustanovenia § 252 ods. 3 Trestného poriadku hlavné pojednávanie\nv neprítomnosti obžalovaného nemožno konať, ak je vo väzbe alebo vo výkone trestu\nodňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody,\nktorého horná hranica prevyšuje desať rokov. To neplatí, ak obžalovaný výslovne odmietol\núčasť na hlavnom pojednávaní alebo výslovne požiadal, aby sa hlavné pojednávanie konalo\nv jeho neprítomnosti.\nPodľa ustanovenia § 293 ods. 5 Trestného poriadku verejné zasadnutie sa vykoná\nv neprítomnosti obvineného aj vtedy, ak mu upovedomenie o verejnom zasadnutí bolo\nriadne a včas doručené a bol poučený o možnosti konania verejného zasadnutia bez jeho\nprítomnosti alebo za podmienok uvedených v § 292 ods. 5.\nPodľa ustanovenia § 293 ods. 6 Trestného poriadku verejné zasadnutie\nv neprítomnosti obvineného nemožno konať, ak je obvinený vo väzbe alebo vo výkone\n\n10\n\ntrestu odňatia slobody alebo ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia\nslobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov.\nPodľa ustanovenia § 293 ods. 8 Trestného poriadku ak obvinený hodnoverným\nspôsobom ospravedlní svoju neúčasť na verejnom zasadnutí a súčasne písomne požiada súd,\naby sa verejné zasadnutie uskutočnilo za jeho prítomnosti, súd odročí verejné zasadnutie\na určí deň, čas a miesto ďalšieho verejného zasadnutia.\nV odôvodnení namietaného uznesenia najvyšší súd konštatoval: „Z obsahu\nrelevantných častí spisového materiálu vyplýva, že dňa 12. marca 2013 obvinený osobne\nprevzal upovedomenie o termíne hlavného pojednávania, pričom sa na hlavné pojednávanie\ndňa 13. mája 2013 nedostavil a svoju neúčasť nijako neospravedlnil. Samosudkyňa podľa\n§ 252 ods. 2 Tr. por. vykonala hlavné pojednávanie v neprítomnosti obvineného. Rozsudok\nOkresného súdu Poprad obvinený napadol odvolaním, pričom verejné zasadnutie\nodvolacieho súdu dňa 13. novembra 2013 bolo z dôvodu ospravedlnenia sa obvineného\nodročené na deň 4. decembra 2013...\nDňa 3. decembra 2013 bola do podateľne krajského súdu osobne podaná kópia\npotvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti znejúca na meno\npečiatkou všeobecného lekára pre dospelých\n\nopatrená\nv Poprade\n\n.\nUpovedomenie o termíne verejného zasadnutia krajského súdu obvinený osobne\nprevzal dňa 19. novembra 2013...\nZo zápisnice o verejnom zasadnutí Krajského súdu v Prešove zo dňa 4. decembra\n2013 je zrejmé, že obvinený sa na verejné zasadnutie odvolacieho súdu nedostavil. Pretože\nobvinený nepožiadal súd o ospravedlnenie svojej neúčasti a z predloženého lekárskeho\npotvrdenia nevyplývalo, že by nebol spôsobilý sa na verejné zasadnutie súdu dostaviť, súd\nrozhodol, že verejné zasadnutie vykoná v jeho neprítomnosti.\nNie je možné akceptovať argumentáciu dovolateľa, že práva obvineného boli\nporušené vykonaním hlavného pojednávania okresného súdu a následne aj verejného\nzasadnutia krajského súdu v jeho neprítomnosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky zastáva\n11\n\nstanovisko, že obvinený nebol riadne a včas ospravedlnený. Z vyššie uvedeného\nchronologicky usporiadaného prehľadu je zrejmé, že obvinený svoju neúčasť na verejnom\nzasadnutí krajského súdu hodnoverným spôsobom neospravedlnil a žiadnym spôsobom\nnedal najavo odvolaciemu súdu, že má záujem sa verejného zasadnutia zúčastniť.\nPokiaľ sa týka predloženého lekárskeho potvrdenia, je nesprávny postup obvineného,\nktorý už samotným podaním ospravedlnenia koná s predpokladom, že súd jeho\nneprítomnosť bude automaticky akceptovať. Ospravedlnenie jeho neúčasti môže byť\nrelevantné, iba ak obdrží spätnú informáciu zo strany súdu, že jeho žiadosť\no ospravedlnenie bola akceptovaná.\nTreba zdôrazniť, že potvrdenie bolo predložené súdu iba deň pred termínom\nverejného zasadnutia, nebolo z neho zrejmé, aké zdravotné problémy má obvinený (či sú\ntakého charakteru, že mu bránia v osobnej účasti) a nebolo doložené písomným\nospravedlnením obvineného. Samotné podanie kópie potvrdenia o práceneschopnosti nie je\nmožné považovať za hodnoverné ospravedlnenie neprítomnosti obvineného.\nZ vyššie uvedeného prehľadu vykonávania jednotlivých úkonov v rámci súdneho\nkonania pri prejednávaní prečinu obvineného\n\nje teda nepochybné, že\n\nv postupe konajúcich súdov nie je možné vidieť žiadne porušenie zákonných záruk\nspravodlivého procesu. Obsah trestného spisu neposkytuje žiaden podklad o tom, že by\nokresný, resp. krajský súd pri vykonávaní úkonov súdneho konania postupovali v rozpore\ns vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami. Postup konajúcich súdov bol v súlade\ns pravidlami spravodlivého procesu.“\nNapadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu ani postup, ktorý mu predchádzal, nie je\npodľa názoru ústavného súdu prejavom interpretačnej alebo aplikačnej svojvôle a sťažovateľ\nv sťažnosti neuviedol takú argumentáciu vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu najvyššieho\nsúdu alebo k jeho postupu, ktorá by bola spôsobilá vyvolať pochybnosť o neudržateľnosti\nnapadnutého rozhodnutia z ústavného hľadiska. Vyhodnotenie postupu okresného súdu a\nkrajského súdu najvyšším súdom ako postupu zákonného plne korešponduje so zákonnou\núpravou obsiahnutou v už uvedených ustanoveniach Trestného poriadku.\n\n12\n\nÚstavný súd tiež poukazuje na to, že najvyšší súd napadnutým rozhodnutím, resp.\nsvojím postupom, sťažovateľovi neodoprel spravodlivosť a skutočnosť, že jeho názor sa\ns právnym názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe na prijatie\nzáveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia, resp.\npostupu.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.\n\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 17. júna 2015\n\n13", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci – v prítomnosti účastníkov", "právomoc-právomoc všeobecného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 135/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 135/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 2364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a33bd5a-4255-4487-89b0-45d3a7945a5b"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 303/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 303/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 1554, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0081dcc6-8002-4a07-9cb9-c7cbf17d56c4"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "c65d27c5-d1c3-4bbe-bd24-bb7f673412a0:797b96f7-e1d9-4dc2-8064-66dce2370b4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "10To/33/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10To/33/2014 z 9. 9. 2015", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2015-09-09", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c65d27c5-d1c3-4bbe-bd24-bb7f673412a0:797b96f7-e1d9-4dc2-8064-66dce2370b4c"}, {"guid": "be9267c0-3101-474e-8caa-ee8e03a6c2e4:c5968462-c30b-482a-901d-5429ce29cba9", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8712010597.1", "spisova_znacka": "10To/33/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 10To/33/2013 z 18. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-12-18", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8712010597.1"}], "citovane_v": []}