{"guid": "ussr:7d2266ef-27a2-4f23-bbc3-f786e0554357", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.419.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 419/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 419/2015 z 25. 6. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 25. júna 2015, sp. zn. II. ÚS 419/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.419.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-06-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7d2266ef-27a2-4f23-bbc3-f786e0554357", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.419.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.419.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.419.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 419/2015­19\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom Mgr. Matejom Krajčim, Advokátska\nkancelária, Májkova 1, Bratislava, vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 2 a čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 3 Tpo 15/2015 a jeho uznesením z 13. marca 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola elektronicky\n2. júna 2015 a poštou 5. júna 2015 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 2 a čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave\n(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 15/2015 a jeho uznesením z\n13. marca 2015. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 3. júna 2015.\n\nZo sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa z 19. februára 2015 bolo voči\nsťažovateľovi vznesené obvinenie za prečin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky\npodľa § 289 ods. 1 Trestného zákona. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len\n„okresný súd“) sp. zn. 0 Tp 26/2015 z 22. februára 2015 bol sťažovateľ vzatý do väzby\nz dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, a to s účinnosťou od 19. februára\n2015 o 4.15 h. Uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 15/2015 z 13. marca 2015 bolo\nuznesenie okresného súdu zrušené v celom rozsahu, sťažovateľ bol prepustený na slobodu,\nväzba bola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka, sťažovateľovi bola\nuložená povinnosť oznámiť každú zmenu miesta pobytu a bol mu uložený zákaz požívať\nalkoholické nápoje, ako aj zákaz viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu.\nPostupom a rozhodnutím okresného súdu došlo podľa sťažovateľa k závažnému\nporušeniu jeho práv vrátane jeho základného práva na osobnú slobodu.\nSťažovateľ a jeho obhajca sa nemohli vyjadriť k návrhu prokurátora na vzatie do\nväzby z 20. februára 2015 v rozpore s ustanovením § 72 ods. 2 Trestného poriadku, pričom\nokresný súd bol na závažný protizákonný postup upozornený.\nV návrhu na vzatie do väzby sa podľa sťažovateľa uvádzajú zavádzajúce a nepravdivé\nskutočnosti. Sťažovateľ vypovedal po vznesení obvinenia 19. februára 2015, pričom sa ku\nskutku v plnom rozsahu priznal a svoje konanie oľutoval. V minulosti bol už odsúdený za\nobdobný čin spáchaný 18. decembra 2010 a bol mu za to uložený trest odňatia slobody v\ntrvaní 10 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dvoch rokov, ako aj trest\nzákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dva roky. Sťažovateľ všetky tieto\ntresty vykonal dňom 28. decembra 2014. V súčasnosti nie je stíhaný pre žiaden trestný čin.\nViedol viac ako štyri roky riadny život, pričom nepožíval žiadne alkoholické nápoje. Vo\nvýpovedi sám uviedol, že išlo o ojedinelý exces, pričom osobné motorové vozidlo nechal\nzaparkované pred domom a nepamätá si dôvod, pre ktorý do svojho osobného motorového\nvozidla nasadol, ale ani to, kam chcel ísť. Už v minulosti sa takéto stavy uňho prejavovali po\npožití väčšieho množstva alkoholických nápojov. Preto dobrovoľne absolvoval ambulantnú\n2\n\nprotialkoholickú liečbu. Odo dňa, kedy mu bolo podmienečne upustené od výkonu zvyšku\ntrestu zákazu činnosti, sa dopustil len dvoch priestupkov na úseku cestnej dopravy, a to\nmiernym prekročením rýchlosti.\nPodľa presvedčenia sťažovateľa krajský súd svojím uznesením porušil čl. 17 ods. 3\nv spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy, ďalej ustanovenie § 71 ods. 1, § 176 ods. 1 písm. d) a ods. 2,\nako aj § 168 Trestného poriadku. Došlo tým k porušeniu čl. 5 ods. 1 písm. c) a ods. 3 a 5\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nSťažovateľ vypovedal, že pre požitie alkoholu si od polnoci 18. februára 2015 nič\nnepamätá. Nevie, ako sa dostal z podniku, do ktorého prišiel pešo a v ktorom požíval\ns kamarátom alkohol, k autu zaparkovanému pred jeho domom. Netuší, prečo nastúpil do\nauta a kam chcel ísť. Vôbec si nepamätá, že ho zastavila policajná hliadka, ale ani to, ako\nprebehla celá kontrola. Precitol až v cele policajného zaistenia.\nZ uvedeného vyplýva, že sťažovateľ bol v čase spáchania prečinu v stave\nnepríčetnosti vylučujúcom trestnú zodpovednosť. To zakladá dôvod na zastavenie trestného\nstíhania.\nSťažovateľovi bol 19. februára 2015 zadržaný vodičský preukaz. Z toho vyplýva, že\nnemôže pokračovať v trestnej činnosti, keďže nemá na to formálne, ale ani materiálne\npodmienky. Dopustil by sa totiž trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa\n§ 349 Trestného zákona, ak by napriek zadržaniu vodičského preukazu viedol motorové\nvozidlo. Takto však nikdy v minulosti nekonal a nie sú žiadne dôvody na predpoklad, že by\nsa takého protiprávneho konania dopustil v budúcnosti. Sťažovateľ prostredníctvom obhajcu\n19. februára 2015 žiadal prokurátora o uzavretie dohody o vine a treste, keďže spáchanie\nskutku v plnom rozsahu priznal a oľutoval. Prokurátor prisľúbil, že 20. februára 2015 podá\nobžalobu, čo sa však nestalo. Namiesto toho 20. februára 2015 bol sťažovateľovi doručený\nnávrh na vzatie do väzby. Prokurátor odôvodnil zmenu stanoviska tým, že bude treba\nskúmať duševný stav sťažovateľa.\n3\n\nSťažovateľ namieta, že v danom prípade, prihliadajúc na všetky okolnosti, išlo\no nezákonné\n\nobmedzenie\n\njeho\n\nosobnej\n\nslobody\n\nsuplujúce\n\nprocesné\n\npochybenia\n\nvyšetrovateľa a prokurátora, pričom navyše neboli ani naplnené zákonné podmienky\nuloženia väzby, resp. dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Väzba\nbola aplikovaná v prípade sťažovateľa ako trest, a to neprípustným procesným postupom\nneumožňujúcim mu (rovnako ani jeho obhajcovi) vyjadriť sa k návrhu na vzatie do väzby,\nčo je závažným porušením práv obvineného. Napriek neexistencii dôvodov väzby podľa\n§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku rozhodol krajský súd o nahradení väzby dohľadom\nprobačného a mediačného úradníka. Krajský súd pritom na jednej strane konštatuje\nexistenciu väzobného dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, no zároveň\nkonštatuje aj to, že za prostriedok, ktorý môže dostatočne účinne zabrániť sťažovateľovi\nv pokračovaní v trestnej činnosti, treba považovať aj zadržanie vodičského preukazu.\nUvedené konštatovania si vzájomne odporujú, keď krajský súd ustaľuje existenciu\nväzobných dôvodov a zároveň spochybňuje ich existenciu.\nNapokon sťažovateľ uvádza, že uznesenie krajského súdu mu bolo doručené 2. apríla\n2015, a preto sťažnosť podáva v zákonnej lehote.\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„1. Krajský súd v Bratislave, v konaní vedenom pod č. k. 3Tpo/15/2015 porušil\nzákladné právo obvineného\n\nna súdnu ochranu podľa čl.17 ods. 2 a čl. 46\n\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n2. Uznesenie zo dňa 13.03.2015, č. k. 3Tpo/15/2015, vydané Krajským súdom\nv Bratislave a Uznesenie zo dňa 22.2.2015, vydané Okresným súdom Bratislava IV., č. k.\n0Tpo/26/2015, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\nObvinenému\n\n, priznáva úhradu trov konaní v sume 275,94 €\n\n(slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatštyri centov), ktoré jej je Krajský súd\nv Bratislave povinný uhradiť na účet Advokátskej kancelárie Mgr. Matej Krajči, so sídlom\nMájkova 1, 81107 Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\n4\n\nII.\nZo zápisnice o výsluchu sťažovateľa okresným súdom sp. zn. 0 Tp 26/2015\nz 22. februára 2015 vyplýva inter alia, že pred začatím výsluchu prokurátor doručil\nsťažovateľovi a jeho obhajcovi návrh na vzatie do väzby z 20. februára 2015, pričom\nsťažovateľovi a jeho obhajcovi bol poskytnutý dostatok času na oboznámenie sa s návrhom.\nSťažovateľ k veci uviedol: „Ja som na polícii vypovedal dňa 19.2.2015, svoju výpoveď som\naj podpísal, túto výpoveď nechcem meniť, ani dopĺňať. Pamätám si všetko, čo som na polícii\nvypovedal.“ Ani prokurátor, ale ani obhajca nemali na sťažovateľa otázky. Po vyhlásení\nuznesenia o vzatí sťažovateľa do väzby tento vyhlásil, že podáva sťažnosť. Obhajca\nsťažovateľa uviedol, že odôvodnenie sťažnosti doplní písomne po doručení písomného\nvyhotovenia uznesenia, ale chce namietať závažné porušenie práva na obhajobu, „nakoľko\nnám nebolo umožnené sa k návrhu na vzatie do väzby vyjadriť, z tohto dôvodu v zmysle\nustálenej judikatúry sa považuje toto rozhodnutie za nulitné a obmedzenie osobnej slobody\nza nezákonné...“.\nZ odôvodnenia sťažnosti z 23. februára 2015 smerujúceho proti uzneseniu okresného\nsúdu sp. zn. 0 Tp 26/2015 z 22. februára 2015 vyplýva, že postupom a rozhodnutím\nokresného súdu boli závažne porušené práva sťažovateľa, ako aj jeho základné ľudské práva\na slobody. Sťažovateľ a jeho obhajca sa nemohli vyjadriť k návrhu na vzatie do väzby\nz 20. februára 2015 v rozpore s ustanovením § 72 ods. 2 Trestného poriadku, pričom\nokresný súd bol na závažný protizákonný postup upozornený. Pritom v návrhu na vzatie\nsťažovateľa do väzby z 22. februára 2015 sú uvedené zavádzajúce a nepravdivé skutočnosti.\nSťažovateľ vypovedal po vznesení obvinenia 19. februára 2015, pričom sa ku skutku\nv plnom rozsahu priznal a svoje konanie oľutoval. Sťažovateľ bol odsúdený za obdobný\ntrestný čin spáchaný 18. februára 2010 a bol mu za to uložený trest odňatia slobody v trvaní\n10 mesiacov s podmienečným odkladom na 2 roky, ako aj trest zákazu činnosti viesť\nmotorové vozidlá všetkého druhu na 2 roky. Sťažovateľ všetky tresty vykonal dňom\n28. decembra 2014 a nie je v súčasnosti stíhaný pre iný trestný čin. Viedol riadny život viac\n5\n\nako 4 roky, pričom nepožíval žiadne alkoholické nápoje. Sám vo svojej výpovedi uviedol,\nže išlo o ojedinelý exces, pričom osobné motorové vozidlo nechal zaparkované pred domom\na nepamätá si dôvod, pre ktorý nasadol do svojho osobného motorového vozidla, ale ani na\nto, kam chcel ísť. Už v minulosti sa prejavovali u neho takéto stavy po požití väčšieho\nmnožstva alkoholických nápojov. Z tohto dôvodu dobrovoľne absolvoval ambulantnú\nprotialkoholickú liečbu. Odo dňa podmienečného upustenia od výkonu zvyšku trestu zákazu\nčinnosti sa dopustil len dvoch priestupkov na úseku cestnej dopravy spočívajúcich\nv miernom prekročení rýchlosti. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ bol v čase spáchania\nprečinu v stave nepríčetnosti vylučujúcom trestnú zodpovednosť. Navyše 19. februára 2015\nmu bol zadržaný vodičský preukaz. Z už uvedeného vyplýva, že sťažovateľ nemôže\npokračovať v trestnej činnosti, keďže nemá na to formálne a ani materiálne podmienky. Ak\nby viedol motorové vozidlo napriek zadržaniu vodičského preukazu, dopustil by sa\ntrestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona, čo sa\nmu v minulosti nikdy nestalo a nie sú žiadne dôvody a ani predpoklady, že by sa tak stalo\nv budúcnosti. Pokiaľ prokurátor uviedol, že bude potrebné skúmať duševný stav sťažovateľa,\nnemožno s ním súhlasiť, keďže sťažovateľ si stav nepríčetnosti, resp. zníženej príčetnosti\nprivodil sám požitím väčšieho množstva alkoholických nápojov a uvedené priznal a\noľutoval. Priznanie zníženej príčetnosti alebo úplnej nepríčetnosti by nemalo na výsledok\ntrestného konania procesne a hmotnoprávne žiadny vplyv.\nZ uznesenia krajského súdu sp. zn. 3 Tpo 15/2015 z 13. marca 2015 vyplýva, že ním\nbolo zrušené v celom rozsahu uznesenie okresného súdu sp. zn. 0 Tp 26/2015 z 22. februára\n2015, väzba sťažovateľa bola nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka\na sťažovateľ bol ihneď prepustený z väzby na slobodu. Súčasne mu bola uložená povinnosť\noznámiť policajtovi, prokurátorovi a súdu každú zmenu miesta pobytu, ako aj zákaz požívať\nalkoholické nápoje. Napokon mu bolo uložené primerané obmedzenie spočívajúce v zákaze\nvedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu. Podľa názoru krajského súdu dôvod\nväzby ustálený okresným súdom je daný. Konkrétne skutočnosti odôvodňujúce obavu\nz pokračovania trestnej činnosti vyplývajú najmä z toho, že sťažovateľ sa mal teraz dopustiť\nobdobného trestného činu, ako už dvakrát predtým v minulosti. Na tomto závere nič nemení\n6\n\nani skutočnosť, že tresty uložené sťažovateľovi v minulosti má už vykonané. Z hľadiska\nposudzovania predpokladov recidívy protiprávneho konania nie je rozhodujúce, či uložený\ntrest bol vykonaný, prípadne či ide o zahladené odsúdenie. Zákonnú fikciu vyplývajúcu\nzo zahladenia odsúdenia pri posudzovaní dôvodov väzby nemožno stotožňovať so záverom,\nže na trestný čin sa po zahladení odsúdenia hľadí tak, akoby ho obvinený nikdy nespáchal.\nV prípade sťažovateľa obavu z pokračovania v trestnej činnosti zvýrazňuje aj fakt, že sa\ndopustil viacerých priestupkov na úseku dopravy, čo znamená, že dodržiavanie zákonných\npravidiel a disciplinované správanie mu nie sú vlastné. Vzhľadom na okolnosti zistené na\nstrane sťažovateľa, ale tiež vzhľadom na okolnosti prípadu, v danom prípade bolo možné\nnahradiť väzbu zárukou za súčasného uloženia primeraných povinností, resp. obmedzení.\nRozhodujúcimi kritériami, ktoré vzal krajský súd do úvahy, boli najmä menší stupeň\nzávažnosti trestnej činnosti, ako aj fakt, že sťažovateľ mal viesť motorové vozidlo pod\nvplyvom alkoholu s odstupom viac ako štyroch rokov od posledného prípadu, za ktorý bol\nprávoplatne potrestaný. Napriek tomu, že sa v priebehu rokov 2012 až 2014 dopustil\nviacerých priestupkov na úseku dopravy, nikdy nešlo o jazdu pod vplyvom alkoholu. Okrem\ntoho sa sťažovateľ sám rozhodol riešiť svoj problém s alkoholom a absolvoval liečbu.\nZa prostriedok, ktorý môže dostatočne účinne zabrániť sťažovateľovi v pokračovaní\nv trestnej činnosti, treba považovať aj zadržanie vodičského preukazu. Ako to uvádza\nobhajca sťažovateľa, u tohto dosiaľ neboli zaznamenané sklony smerujúce k mareniu\núradného rozhodnutia, a preto nemožno takéto konanie sťažovateľa dôvodne očakávať.\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody\nuvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd\nprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo\nnávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy\nzjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením\nbez ústneho pojednávania.\nSťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho\nzákladného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok\nvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom\nprerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného\npráva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie\n(m.m. I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a\naplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\n8\n\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o\nľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O\narbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis mutandis I. ÚS 115/02, I. ÚS\n12/05, I. ÚS 352/06).\nPodľa názoru ústavného súdu treba podstatu argumentácie krajského súdu považovať\nza dostatočnú a presvedčivú. Žiadne známky arbitrárnosti či zjavnej neodôvodnenosti\nnevykazuje. Skutočnosť, že sťažovateľ má na vec odlišný právny názor, neznamená sama\nosebe porušenie jeho označených práv.\nJadrom sťažnosti sú dve námietky. Sťažovateľ predovšetkým z hľadiska\nprocesnoprávneho tvrdí, že ani jemu, ale ani jeho obhajcovi nebolo umožnené vyjadriť sa\nk návrhu prokurátora na vzatie do väzby. Okrem toho z hľadiska vecnej opodstatnenosti\nzáveru o existencii dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku poukazuje\nna protirečivú argumentáciu krajského súdu, ktorý na jednej strane dospieva k záveru\no existencii obavy z pokračovania v trestnej činnosti a na druhej strane dospieva k záveru,\nže realizované zadržanie vodičského preukazu môže dostatočne zabrániť sťažovateľovi\nv pokračovaní v trestnej činnosti.\nZ listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, nevyplýva, že by\nsťažovateľovi a jeho obhajcovi nebolo umožnené vyjadriť sa k návrhu na vzatie do väzby.\nPráve naopak, z obsahu zápisnice o výsluchu sťažovateľa z 22. februára 2015 je zrejmé, že\npred začatím výsluchu prokurátor doručil sťažovateľovi a jeho obhajcovi návrh na vzatie do\nväzby, pričom obom bol poskytnutý dostatok času na oboznámenie sa s návrhom. Následne\npotom sťažovateľ k veci vypovedal a žiadne námietky v súvislosti s obsahom návrhu na\nvzatie do väzby neuplatnil. Neurobil tak ani obhajca. Napriek tomu po vyhlásení uznesenia\n9\n\no vzatí sťažovateľa do väzby obhajca uviedol, že sťažovateľovi, ale ani jemu nebolo\numožnené vyjadriť sa k návrhu na vzatie do väzby. Z pohľadu ústavného súdu možno\nvysloviť iba predpoklad, že obhajca sťažovateľa mohol mať na mysli to, že po ukončení\nvýsluchu sťažovateľa nebol vyzvaný urobiť záverečný návrh, resp. prednes. Ide len o úvahu\nústavného súdu, pretože sťažovateľ nijako bližšie nevysvetlil a nekonkretizoval, v čom malo\nv danej situácii spočívať neumožnenie vyjadriť sa k návrhu na vzatie do väzby.\nOdhliadnuc od dosiaľ uvedeného, z pohľadu ústavného súdu sa javí ako podstatné\na rozhodujúce, že v rámci sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu sa sťažovateľ obsiahlym\nspôsobom vyjadril k obsahu návrhu na vzatie do väzby, v dôsledku čoho krajský súd získal\nucelený obraz o argumentácii sťažovateľa. Tým došlo k náprave prípadného pochybenia\nokresného súdu, ktorý nedal sťažovateľovi a jeho obhajcovi priestor na prednesenie\nkonečného stanoviska.\nVo vzťahu k vecnej námietke sťažovateľa o neexistencii dôvodu väzby podľa § 71\nods. 1 písm. c) Trestného poriadku, resp. o protirečivých záveroch krajského súdu v tomto\nsmere sa ústavnému súdu javí ako podstatné, že sťažovateľ napriek dlhodobejšiemu zdržaniu\nsa požívania alkoholických nápojov tieto opätovne požil a podľa vlastného priznania sa\ndostal do nekontrolovateľného stavu spojeného so stratou pamäti. V podstate to znamená, že\nza súčasného zdravotného stavu sťažovateľa recidíva pri páchaní trestnej činnosti pod\nvplyvom alkoholu je v jeho prípade možná.\nBerúc do úvahy uvedené skutočnosti, ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 25. júna 2015\n\n10", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-vzatie do väzby", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na obhajobu", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}], "citovane_v": []}