{"guid": "ussr:b546d723-2bc5-489b-9776-0a59a846d190", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.431.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 431/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 431/2015 z 2. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 2. júla 2015, sp. zn. II. ÚS 431/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.431.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-07-02", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b546d723-2bc5-489b-9776-0a59a846d190", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.431.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.431.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.431.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 431/2015­9\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júla 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nrozsudkom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 3 T 168/2011 zo 17. februára 2012,\nuznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 To 37/2012 z 26. apríla 2012 a rozsudkom\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 4 To 74/2013 z 5. septembra 2013 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\n1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola\n10. decembra 2013 doručená sťažnosť\n\n(ďalej len „sťažovateľ“) vo veci\n\nnamietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nrozsudkom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 168/2011\nzo 17. februára 2012, uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 4 To 37/2012 z 26. apríla 2012 a rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 To 74/2013\nz 5. septembra 2013.\n\n2\n\n2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd rozsudkom sp. zn.\n3 T 168/2011 zo 17. februára 2012 uznal sťažovateľa za vinného v bode 1\nrozsudku z prečinu ohovárania podľa § 373 ods. 1 a 2 písm. c)\nTrestného\n\nzákona\n\nv\n\njednočinnom\n\nsúbehu\n\ns\n\nprečinom\n\nkrivého\n\nobvinenia podľa § 345 ods. 1 Trestného zákona a v bode 2\nrozsudku za vinného z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1\npísm.\n\na)\n\nTrestného\n\nzákona\n\nv jednočinnom\n\nsúbehu\n\ns\n\nprečinom\n\nohovárania podľa § 373 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona.\n3.\n\nSťažovateľ\n\npodal\n\nproti\n\nrozsudku\n\nokresného\n\nsúdu\n\nodvolanie. Krajský súd uznesením sp. zn. 4 To 37/2012 z 26.\napríla\n\n2012\n\nrozhodol\n\ntak,\n\nže\n\nodvolanie\n\nsťažovateľa\n\nproti\n\nrozsudku okresného súdu zamietol.\n4. Proti rozsudku okresného súdu sp. zn. 3 T 168/2011 zo\n17. februára 2012 v spojení s uznesením krajského súdu sp.\nzn.\n\n4\n\nTo\n\n37/2012\n\nz\n\n26.\n\napríla\n\n2012\n\nsťažovateľ\n\npodal\n\ndovolanie.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn.\n2 Tdo 22/2013 z 28. mája 2013 zrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 4 To 37/2012\nz 26. apríla 2012. Najvyšší súd zároveň vrátil vec krajskému\nsúdu a prikázal mu, aby vo veci opätovne konal a rozhodol.\n6. Krajský súd po opätovnom prerokovaní veci rozsudkom sp. zn. 4 To 74/2013\nz 5. septembra 2013 sťažovateľa uznal vinného z prečinu krivého obvinenia podľa § 345\nods. 1 Trestného zákona a zároveň ho oslobodil spod obžaloby pre prečin výtržníctva podľa\n§ 364 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ohovárania\n3\n\npodľa § 373 ods. 1 a 2 písm. c) Trestného zákona. Krajský súd odsudzujúci výrok odôvodnil\ntakto: „Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný\n\n... uznáva za\n\nvinného, že v liste zo dňa 24.01.2007, adresovanom a dňa 25.01.2007 doručenom\nNajvyššiemu súdu Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. č. 13 v Bratislave a jeho\nprostredníctvom aj Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky, so sídlom na Štúrovej\nulici č. 20 v Bratislave, podal trestné oznámenie na okresného prokurátora pre Bratislavu I,\na sudcov Okresného súdu Bratislava I.\na\n\n, s cieľom privodiť ich trestné stíhanie, v ktorom ich rozpore\n\nso skutočnosťou nepravdivo obvinil zo spáchania viacerých trestných činov, najmä\nzo zneužívania právomocí verejného činiteľa podľa § 158 Trestného zákona č. 140/1961\nZb., obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.,\npoškodzovania cudzích práv podľa § 209 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., krivého\nobvinenia podľa § 174 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., marenia spravodlivosti podľa\n§ 170 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. a iných, ktorých sa mali dopustiť v súvislosti s ich\nprávomocou a zodpovednosťou prokurátora a sudcu svojím úmyselným nezákonným\nrozhodovaním a nezákonným postupom pri vykonávaní úkonov trestného konania vo veci\nstíhania\n\nza trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1\n\nTrestného zákona, vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava I. Oddelenie\nskráteného vyšetrovania Staré mesto ­ západ, pod ČVS: ORP1006/SMz­2002 a v konaniach\nvedených na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn. Tp 106/04 a Tp 749/04, v dôsledku\nktorých mal byť\n\nv súvislosti s týmito trestnými konaniami nedôvodne\n\na nezákonne trestne stíhaný, zadržaný a vzatý do väzby, hoci sa tieto skutočnosti\nnezakladajú na pravde a súčasne, v ktorom ich obvinil z eštébácko­prokurátorko­\nsudcovského konšpiračného komplotu, namiereného proti jeho osobe za opakovaného\npoužívania\n\nďalších\n\nnepravdivých\n\núdajov\n\na\n\nagresívnych,\n\nvulgárnych,\n\nhanlivých\n\na hrubourážajúcich oslovení, špecifikovaných v jeho trestnom oznámení z 24.01.2007,\nokrem iného ich označil za kumpánov, kriminálnikov, eštébácku lúzu, štátnu mafiu\na zločineckú čvargu, a teda iného lživo obvinil z trestného činu v úmysle privodiť mu trestné\nstíhanie. ...\n4\n\nKrajský súd v Bratislave na podklade odvolania obžalovaného\npreskúmal... zákonnosť o odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým\nodvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktorému predchádzalo\na dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je iba čiastočne dôvodné.\nPokiaľ ide o zistenie skutkového stavu je potrebné uviesť, že okresný súd\nv predmetnej trestnej veci vykonal dokazovanie zákonom predpísaným spôsobom\na v rozsahu nevyhnutnom na zistenie skutkového stavu.\nPred prvostupňovým súdom na hlavnom pojednávaní bol vypočutý obžalovaný\n, ďalej boli vypočutí poškodení ­ svedkovia\n,\n\na\n,\n\n,\n, boli vypočutí znalci\n\n,\n\n, svedkyňa\n\n,\n\nza súhlasu procesných strán bola prečítaná výpoveď svedkyne\nz prípravného konania a boli oboznámené ďalšie listinné dôkazy, vrátane listu\na elektronickej správy, ktoré boli podané obžalovaným. ...\nPodľa názoru odvolacieho súdu, v posudzovanej trestnej veci okresný súd\nnepostupoval dôsledne v zmysle ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., pričom dospel\nk nesprávnym záverom ohľadom výroku o vine obžalovaného\n\n, čo malo\n\nza následok aj nesprávne rozhodnutie o uloženom treste. Takéto pochybenie potom\nzakladalo dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku v celom rozsahu...\nZ týchto dôvodov Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací po zrušení rozsudku\nOkresného súdu Bratislava IV zo 17.02.2012 sp. zn. 3 T 168/2011 rozhodol podľa § 322\nods. 3 Tr por. vo veci sám tak, že obžalovaného\n\nuznal za vinného iba\n\nz prečinu krivého obvinenia podľa § 345 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že...\n(zopakované závery z výrokovej časti; pozn.)\nSúd druhého stupňa tak v intenciách rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky ako súdu dovolacieho z 28.05.2013 sp. zn. 2Tdo 22/2013 rozhodol nielen\nodsudzujúcim rozsudkom (skutok v bode 1), ale zároveň aj oslobodzujúcim rozsudkom\n(skutok v bode 2). V tomto kontexte treba poukázať na príslušnú časť odôvodnenia\ndovolacieho rozsudku, ktorú si v celom rozsahu osvojil aj krajský súd a preto nepovažuje za\n5\n\npotrebné tieto závery znovu opakovať. Odvolacie námietky obžalovaného boli v podstate\ntotožné s jeho neskoršími dovolacími námietkami. ...\nOdvolací súd u obžalovaného\n\nnevzhliadol poľahčujúce alebo\n\npriťažujúce okolností. Z týchto dôvodov nebolo potrebné znižovať hornú hranicu ani\nzvyšovať dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Vychádzalo sa\npreto z rozpätia trestnej sadzby pri tomto prečine od jedného do piatich rokov.\nVzhľadom na účel trestu a všetky jeho funkcie, ktoré má plniť a ktoré je potrebné pri\njeho ukladaní sledovať... možno považovať trest odňatia slobody vo výmere 17 mesiacov za\ndostatočný a primeraný k spáchanému prečinu, keďže obžalovaný lživo obvinil z trestného\nčinu viaceré osoby (dvoch sudcov a jedného prokurátora) v úmysle privodiť im trestné\nstíhanie, akcentujúc zároveň otázku spravodlivého potrestania páchateľa na základe\nzákona. Odvolací súd v danom prípade prihliadal aj na všetky ďalšie skutočnosti relevantné\npre určenie druhu trestu a jeho výmery v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák.\nPri rozhodovaní o tom, či obžalovanému je potrebné uložiť nepodmienečný trest\nodňatia slobody alebo je možné podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, krajský\nsúd vychádzal predovšetkým z okolností prípadu t.j. zo všetkého, čo charakterizovalo\nskutok, spôsob jeho vykonania, zavinenie, prostredie a situáciu, za ktorej bol čin spáchaný\na v neposlednom rade aj to, akú odozvu mal čin vo verejnosti. Súd prihliadal aj na osobu\nobžalovaného a jeho doterajší spôsob života. Nemožno totiž prehliadnuť, že obžalovaný\nsa v minulosti opakovane dostal do rozporu so zákonom. Z odpisu registra trestov\nvyplynulo, že obžalovaný má päť záznamov (od roku 1976 do roku 1983) pre rôznu trestnú\nčinnosť, pričom na všetky odsúdenia sa vzťahuje právna fikcia, že sa na páchateľa hľadí,\nakoby nebol odsúdený. Na strane druhej treba podotknúť skutočnosť, že boli spáchané\ntrestné činy, pričom táto skutočnou zostáva uvedenou právnou fikciou nedotknutá. Ak teda\nprávna fikcia, že sa na páchateľa hľadí, akoby nebol odsúdený, znamená v podstate právny\nzánik skutočnosti odsúdenia, neznamená to i zánik skutočnosti, že páchateľ spáchal trestné\nčiny. Takéto rozlišovanie týchto dvoch právnych skutočností opodstatňuje fakt, že ide\no skutočnosti (udalosti) s rozdielnym obsahom, ktoré majú rozdielny význam o obsah. ...\n6\n\nS poukazom tak na okolnosti prípadu ako aj osobu obžalovaného krajský súd vyvodil,\nže uloženie iného trestu akým je nepodmienečný trest odňatia slobody neprichádza vôbec do\núvahy. V tomto smere je preto odôvodnené také preventívne pôsobenie na obžalovaného,\nktoré mu účinne zabráni v dopúšťaní sa trestnej činnosti, pričom je nevyhnutné na\nobžalovaného pôsobiť represiou v podobe nepodmienečného trestu odňatia slobody. Takýto\ndruh trestu odráža v sebe nielen minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja\nk dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, ale tiež jeho vývoj z hľadiska páchania\ntrestnej činnosti.“\n7. Sťažovateľ poukazuje na to, že všeobecným súdom sa nepodarilo preukázať, že\nspáchal trestné činy, ktoré sú mu kladené za vinu. Podľa sťažovateľa na preukázanie\nviny páchateľa totiž musia existovať priame, respektíve aspoň\nnepriame dôkazy, ktorých súhrn musí tvoriť logickú a ničím\nnenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá\nvo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti\nskutku, v ktorom sa vidí trestný čin a usvedčuje z jeho\nspáchania páchateľa, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek\niného záveru. Podľa mienky sťažovateľa pri posudzovaní viny\npáchateľa\n\ntrestného\n\nčinu\n\nkrivého\n\nobvinenia\n\nsa\n\nnestačí\n\nzaoberať iba otázkou, či osoba, ktorú štátne orgány krivo\nobvinili, skutočne spáchala trestný čin,\n\nprípadne či\n\nbola\n\npreň stíhaná a odsúdená. Orgány činné v trestnom konaní a\ntrojstupňová\n\nkontrola\n\nsúdov\n\nmusia\n\nzároveň\n\npreukázať,\n\nči\n\npáchateľ trestného činu krivého obvinenia skutok spáchal a či\nsi bol vedomý toho, že obviňuje inú osobu nepravdivo.\n8.\n\nPodľa\n\nsťažovateľa\n\ndošlo\n\nku\n\nkrivému\n\nobvineniu\n\njeho\n\nosoby, sťažovateľ akýkoľvek skutok odmieta, k úmyslu sa nikdy\nnepriznal\n\na\n\ndôkazov,\n\nlebo\n\nnemožno\nskutok\n\nho\n\nspoľahlivo\n\nkrivého\n7\n\nvyvodiť\n\nobvinenia\n\nani\n\nz\n\niných\n\nnevykazuje\n\nznámky\n\ntrestného činu. Všeobecné súdy podľa presvedčenia sťažovateľa\npostupovali\n\nnesprávne,\n\ndemokratickými\n\nak\n\nv\n\npochybnostiach\n\nprincípmi,\n\nzákonmi, Listinou\n\nzákladných\n\nv\n\nrozpore\n\npráv\n\na\n\nkolidujúcich\ns\n\ns\n\nslobôd\n\nplatnými\n(ďalej\n\nlen\n\n„listina“) a dohovorom nerozhodli v prospech krivo obvineného\na obžalovaného sťažovateľa.\n9.\n\nSťažovateľ\n\ndoručenému\n\nsa\n\ntrestnému\n\nk\n\núdajnému,\n\noznámeniu\n\nna\n\npodľa\n\nadresu\n\nneho\n\nfikciou\n\nnajvyššieho\n\nsúdu\n\nalebo na adresu Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky\npred orgánmi činnými v trestom konaní, prokurátorom a súdmi\nnedoznal.\n\nSťažovateľ\n\nprostredníctvom\nnespáchal,\n\ntrestný\n\ntrestného\n\nfikciou\n\nskutok\n\noznámenia\n\nodoslaný\n\ntext\n\nkrivého\npodľa\n\ns\n\nobvinenia\n\njeho\n\ntrestným\n\nnázoru\n\noznámením\n\nnepodpísal vlastnou rukou, osobne neodoslal trestné oznámenie\npoštou,\n\nale\n\npovereného,\n\nani\n\nkonkludentným\n\nneznámeho\n\nkuriéra.\n\npokynom\nSťažovateľ\n\nprostredníctvom\nosobne\n\ntrestné\n\noznámenie nedoplnil do zápisnice a akúkoľvek činnosť spojenú\nv tejto veci krivého obvinenia popiera.\n10. Sťažovateľ uzavrel, že krajský súd nedokázal v rozsudku odôvodniť\nnezákonné rozhodnutie prokuratúry a súdov, iba opakovane uvádzal nezmyselné, tie isté\npomýlené a nezákonné argumenty kozmeticky upravené poprehadzovaním slovosledu.\nRozhodnutia všeobecných súdov boli a sú podľa neho od prvopočiatku v rozpore s platnými\nzákonmi, ústavou, dohovorom a listinou.\n11. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie\nvyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd a čl. 46 Ústavy SR rozsudkom Krajského súdu\n8\n\nv Bratislave č. k.: 4 To/74/2013 z 05.09.2013, [uznesením]\nKrajského súdu BA č. k.: 4 To/37/2012 zo dňa 26.4.2012 a\nrozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č. k.: 3T/168/2011 z\ndňa 17.2.2012 porušené bolo.\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.: 4 To/74/2013 z\n05.09.2013\n\na\n\nrozsudok\n\nOkresného\n\nsúdu\n\nBratislava\n\nč.k.:\n\n3T/168/2011 z dňa 17.2.2012 sa zrušuje a vec sa Okresnému\nsúdu Bratislava IV vracia na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Bratislave... je povinný do jedného mesiaca\nod\n\nprávoplatnosti\n\ntohto\n\nnálezu...\n\nzaplatiť\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie sťažovateľovi vo výške 156.300,- eur...\nKrajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi\ntrovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet\nprávnemu zástupcovi sťažovateľa.“\n12. Sťažovateľ alternatívne navrhol vydať tento nález:\n„Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie\nvyplývajúce z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd a čl. 46 Ústavy SR rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave č.k.: 4 To/74/2013 z 05.09.2013 porušené bolo.\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.: 4 To/74/2013 z\n05.09.2013\n\nsa\n\nzrušuje\n\na vec\n\nsa\n\nvracia\n\nKrajskému\n\nsúdu\n\nBratislava na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Bratislave... je povinný do jedného mesiaca\nod\n\nprávoplatnosti\n\ntohto\n\nnálezu...\n\nzaplatiť\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie sťažovateľovi vo výške 300,- eur... za každý\ndeň\n\nodňatia\n\nosobnej\n\nslobody\n\nv\n\ntrvaní...\n\n521\n\n(päťstodvadsaťjeden) dní počnúc dňom 19.05.2011 o 5,30 hod.\nSEČ pozbavenia slobody vrátane dňa 22.10.2012 prepustenia na\nosobnú slobodu z výkonu trestu...\n9\n\nKrajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi\ntrovy konania do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet\nprávnemu zástupcovi sťažovateľa.“\n\nII.\n13. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd\nnávrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento\nzákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých\nprerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané\nnáležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj\nnávrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\n14. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\n10\n\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo\niným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto\nmožno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej\nprijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS\n35/02).\nIII.\nK namietanému porušeniu ústavných práv sťažovateľa rozsudkom okresného\nsúdu sp. zn. 3 T 168/2011 zo 17. februára 2012 a uznesením krajského súdu sp. zn.\n4 To 37/2012 z 26. apríla 2012\n15. Bez potreby detailnejšieho skúmania obsahu rozsudku okresného súdu\na uznesenia krajského súdu je nutné konštatovať, že (i) rozsudok okresného súdu bol\nv celom rozsahu zrušený rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 To 74/2013 z 5. septembra\n2013 a (ii) uznesenie krajského súdu bolo v celom rozsahu zrušené rozsudkom najvyššieho\nsúdu sp. zn. 2 Tdo 22/2013 z 28. mája 2013. Sťažovateľom napádaný rozsudok okresného\nsúdu, ako aj napádané uznesenie krajského súdu boli zrušené, a teda po právnej stránke ide\no neexistujúce rozhodnutia, a preto nie je možné proti takýmto neexistujúcim rozhodnutiam\nbrojiť sťažnosťou pred ústavným súdom.\n16. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia\nústavných práv sťažovateľa rozsudkom okresného súdu sp. zn. 3 T 168/2011 zo 17. februára\n2012 a uznesením krajského súdu sp. zn. 4 To 37/2012 z 26. apríla 2012 odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n\n11\n\nK namietanému porušeniu ústavných práv sťažovateľa rozsudkom krajského\nsúdu sp. zn. 4 To 74/2013 z 5. septembra 2013\n17. Sťažovateľ namieta, že krajský súd rozhodol o vine a treste pre sťažovateľa bez\npreukázania spáchania trestného činu, ktorý mu bol kladený za vinu, a rozsudkom sp. zn.\n4 To 74/2013 z 5. septembra 2013 porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\n18. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným\npostupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených\nzákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek\ntrestnom čine, z ktorého je obvinený.\n19. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb, ako aj o vine a treste za spáchané trestné činy\nv konkrétnom\n\nprávom\n\nupravenom\n\nprocese\n\nje\n\nnevyhnutné\n\nakcentovať\n\nprincípy\n\ndemokratického právneho štátu formujúce každé takéto konanie. Tieto princípy nachádzame\nv ústave v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu), ako aj v čl. 6 ods. 1\ndohovoru (právo na spravodlivý proces).\n20. Podľa stálej judikatúry ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46\nods. 1 ústavy), ako aj práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému\nprístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť\n(porov. I. ÚS 290/08, II. ÚS 88/01, II. ÚS 145/08, III. ÚS 259/2010, IV. ÚS 159/07). Súd\n12\n\nnemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však\npovinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným,\nzrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným\nprocesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS 340/04,\nIII. ÚS 32/07).\n21. Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j. v zmysle\nprocesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi\nrozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne\nodôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných\nznakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou\nsúdu. V trestnom procese a rozhodovaní súdu o vine a treste to znamená, že súd musí riadne\nposúdiť, najmä či sa skutok stal, či tento skutok má všetky znaky niektorého trestného činu\na aká je jeho právna kvalifikácia, či tento skutok spáchal obžalovaný, či je obžalovaný za\ntento skutok trestne zodpovedný, či trestnosť skutku nezanikla, či má byť uložený trest\na aký. Tieto závery musia byť súdom riadne odôvodnené na základe vykonaného\ndokazovania (§ 119 a § 168 ods. 1 Trestného poriadku).\n22. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych\ngarancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť bez ohľadu na to, či sa\nodvolací (prípadne dovolací) súd stotožní a inkorporuje odôvodnenie rozhodnutí inštančne\nnižších súdov, zrejmé, že sa zaoberal a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na\nním prejednávanú vec a neuspokojil sa bez ďalšieho so závermi inštančne nižších súdov\n[pozri napr. Helle v. Fínsko, č. 20772/92, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva\n(ďalej len „ESĽP“) z 19. decembra 1997, bod 60; Rajkovič v. Chorvátsko, č. 50943/99,\nrozhodnutie ESĽP z 3. mája 2001, bod 2].\n13\n\n23. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych\nzáverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.\n24. Na tomto mieste je nutné pripomenúť, že ústavný súd, ktorého úlohou je v zmysle\nčl. 124 ústavy ochrana ústavnosti, nie je alternatívnou a ani ďalšou opravnou inštanciou\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (podobne už II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). V dôsledku toho sa úloha ústavného súdu obmedzuje na kontrolu\nzlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi (vrátane ich procesného\npostupu) s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách (porov. I. ÚS 17/01, II. ÚS 137/08, III. ÚS 328/08, IV. ÚS 11/2010). Skutkové\nalebo právne závery všeobecného súdu môžu byť preto predmetom kontroly zo strany\nústavného súdu zásadne len vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda\nz ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok\nporušenie základného práva alebo slobody (porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06,\nIII. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).\n25. Ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti považoval za kľúčové\nposúdenie, či vzhľadom na procesný postup krajského súdu v konaní o odvolaní, spôsob,\nktorým krajský súd zdôvodnil svoj právny názor, a spôsob výkladu príslušných zákonných\nustanovení, ktorými krajský súd zdôvodnil svoje rozhodnutie vzhľadom na zistený skutkový\nstav, nie je sťažnosť zjavne neopodstatnená.\n26. Posudzujúc procesný postup krajského súdu v konaní o odvolaní sťažovateľa,\nústavný súd konštatuje, že krajský súd vo veci sťažovateľovho odvolania konal zákonom\npredpísaným procesným postupom (§ 316 a nasl. Trestného poriadku). Postup krajského\nsúdu plne korešpondoval so zákonnými požiadavkami kladenými na postup odvolacieho\n\n14\n\nsúdu a požiadavkami kladenými ústavou a dohovorom na procesný postup všeobecného\nsúdu.\n27. Z formálneho hľadiska nemožno rozsudku krajského súdu sp. zn. 4 To 74/2013\nz 5. septembra 2013 pre účely posudzovania dodržania dikcie čl. 46 ústavy, ako aj čl. 6\nods. 1 dohovoru nič vytknúť. Rozsudok krajského súdu sp. zn. 4 To 74/2013 z 5. septembra\n2013 spĺňa požiadavky vyplývajúce z príslušnej zákonnej reglementácie formálnej kvality\nrozhodnutia odvolacieho súdu tejto procesnej formy.\n28. Čo sa týka skutkových a právnych záverov, a teda aj interpretácie a aplikácie\nustanovení Trestného zákona odvolacím súdom a aj odôvodnenia rozsudku krajského súdu\nsp. zn. 4 To 74/2013 z 5. septembra 2013, ústavný súd uzatvára, že pri predbežnom\nprerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových a právnych záveroch rozsudku krajského súdu\nsp. zn. 4 To 74/2013 z 5. septembra 2013 nič ústavne nekonformné, čo by nasvedčovalo\njeho arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti. Krajský súd nijako nevybočil z medzí\nurčených čl. 46 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Krajský súd ústavne akceptovateľným\nspôsobom odôvodnil skutkové zistenia a svoj právny názor, aplikoval a interpretoval\npríslušné právne normy Trestného zákona v súlade s ich znením, obsahom i duchom.\nKrajský súd zároveň odpovedal na ťažiskové otázky dôležité pre spravodlivé rozhodnutie\nveci (vysporiadanie sa s argumentmi obžalovaného uplatnenými v odvolaní, vysporiadanie\nsa s výpoveďami svedkov, akcentovanie záverov k vykonaným dôkazom, odôvodnenie\nprávnej kvalifikácie spáchaného skutku, odôvodnenie výšky a druhu trestu). Závery\nkrajského súdu obsiahnuté v rozsudku sp. zn. 4 To 74/2013 z 5. septembra 2013 je následne\npotrebné považovať za výraz autonómneho rozhodovania krajského súdu v konaní\no odvolaní. Postup a napadnutý rozsudok krajského súdu sp. zn. 4 To 74/2013\nz 5. septembra 2013 sú v tomto smere ústavne konformné, nie sú svojvoľné (arbitrárne)\nalebo ústavne neudržateľné pre zjavné pochybenia alebo omyly v posudzovaní obsahu\naplikovanej právnej úpravy.\n15\n\n29. Závery krajského súdu a ich odôvodnenie, ako aj postup krajského súdu\nv odvolacom konaní nie je možné hodnotiť ako arbitrárne a je nutné ich považovať, ako už\nústavný súd uviedol, za výraz autonómneho súdneho rozhodovania, do ktorého ústavný súd\nnie je oprávnený v tomto prípade zasahovať. Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol\nsťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn. 4 To 74/2013\nz 5. septembra 2013 podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 2. júla 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 66/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 66/2011 z 24. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-24", "citacie_n": 580, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2fb6c0fb-e6db-4d22-9976-4ff2d409a7c8"}, {"guid": "ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 11/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 11/2010 z 16. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-16", "citacie_n": 297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4b36d91a-0427-488a-b04d-782eb8346508"}, {"guid": "ussr:5c95406e-26dc-4518-a90e-3d4632da9d25", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 259/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 259/2010 z 25. 8. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-08-25", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c95406e-26dc-4518-a90e-3d4632da9d25"}, {"guid": "ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 155/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 155/09 z 3. 6. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-06-03", "citacie_n": 545, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ab96affd-bb7c-4e65-9bc2-946cdae8652f"}, {"guid": "ussr:e97df843-2b34-4c81-8d0e-9555d3315d98", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 290/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/08 z 27. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-27", "citacie_n": 154, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e97df843-2b34-4c81-8d0e-9555d3315d98"}, {"guid": "ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/08 z 14. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-14", "citacie_n": 232, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0a6d4cea-e879-411e-a33a-8076496eb284"}, {"guid": "ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 137/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/08 z 1. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-01", "citacie_n": 359, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed462cb-4251-44e7-8326-8cc2a22f2272"}, {"guid": "ussr:ffcaabe5-e844-4205-8630-ef3c21c0b354", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 145/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 145/08 z 24. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-24", "citacie_n": 2140, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ffcaabe5-e844-4205-8630-ef3c21c0b354"}, {"guid": "ussr:e258135d-b85c-4f03-bfe7-7e476faa49c8", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 159/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 159/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e258135d-b85c-4f03-bfe7-7e476faa49c8"}, {"guid": "ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 238/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 238/07 z 27. 9. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-09-27", "citacie_n": 822, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2d31688e-815f-456e-af47-2b5e2df16c37"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 32/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 32/07 z 15. 3. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-03-15", "citacie_n": 881, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a92b424e-8744-440d-a572-975225263580"}, {"guid": "ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 105/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 105/06 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1051, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:22e46e01-168d-4602-8970-3f703022b375"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 340/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 340/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a56e579-1c0b-4297-b301-c642d1ba6f2f"}, {"guid": "ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 329/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 329/04 z 27. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-27", "citacie_n": 1156, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e3c6e23-3944-4d4a-8550-ac6326fac218"}, {"guid": "ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 252/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 252/04 z 31. 8. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-08-31", "citacie_n": 8432, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8256ce79-a430-48bb-b159-57ec9714d4be"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 88/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 88/01 z 18. 4. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-04-18", "citacie_n": 1046, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f05f030b-1bb4-40ac-8b96-e41cf0a8bb04"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "4f066022-74b4-4cb0-acb6-66c86ac9d191:473c3c82-1031-4cca-a7eb-4f68d915468d", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7209010593.1", "spisova_znacka": "4To/74/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 4To/74/2013 z 19. 11. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-11-19", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7209010593.1"}], "citovane_v": []}