{"guid": "ussr:3cb4fc30-3354-4143-b958-6d4a8ebd18ad", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.443.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 443/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 443/2015 z 21. 7. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 21. júla 2015, sp. zn. II. ÚS 443/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.443.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-07-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "spája na spoločné konanie"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/3cb4fc30-3354-4143-b958-6d4a8ebd18ad", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.443.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.443.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.443.2015.1/text", "citacie_n": 3, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 443/2015­12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. júla 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa\na Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ,\ns. r. o., Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom,\nPhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vedené\npod sp. zn. Rvp 15733/2014 až sp. zn. Rvp 15758/2014 vo veci namietaného porušenia jej\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uzneseniami\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 70/2014 zo 17. septembra 2014\n(Rvp 15733/2014 – Rvp 15738/2014), sp. zn. 1 Cdo 89/2014 z 11. septembra 2014\n(Rvp 15739/2014), sp. zn. 5 Cdo 220/2014 z 24. septembra 2014 (Rvp 15740/2014),\nsp. zn. 4 Cdo 300/2014 z 23. septembra 2014 (Rvp 15741/2014), sp. zn. 3 Cdo 85/2014\nz 23. septembra 2014 (Rvp 15742/2014), sp. zn. 1 Cdo 122/2014 z 29. septembra 2014\n(Rvp 15743/2014, Rvp 15744/2014), sp. zn. 2 Cdo 310/2013 z 29. mája 2014\n(Rvp 15745/2014), sp. zn. 4 Cdo 176/2014 z 23. júla 2014 (Rvp 15746/2014),\nsp. zn. 2 Cdo 206/2013 z 29.\n\nmája (Rvp 15747/2014),\n\nsp.\n\nzn.\n\n4 Cdo 237/2014\n\nz 23. septembra 2014 (Rvp 15748/2014), sp. zn. 4 Cdo 311/2013 z 25. júna 2013\n(Rvp 15749/2014), sp. zn. 2 Cdo 272/2013 z 28. augusta 2014 (Rvp 15750/2014),\nsp. zn. 7 Cdo 350/2014 z 30. septembra 2014 (Rvp 15751/2014), sp. zn. 2 Cdo 258/2013\nz 28. augusta 2014 (Rvp 15752/2014), sp. zn. 2 Cdo 262/2013 z 28. augusta 2014\n\n(Rvp 15753/2014), sp. zn. 3 Cdo 122/2014 z 23. septembra 2014 (Rvp 15754/2014),\nsp. zn. 3 Cdo 120/2014 z 23. septembra 2014 (Rvp 15755/2014) a sp. zn. 5 Cdo 120/2014\nzo 17. septembra 2014 (Rvp 15756/2014, Rvp 15757/2014, Rvp 15758/2014) a takto\n\n2\n\nrozhodol:\n\n1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod sp. zn.\nRvp 15733/2014 až sp. zn. Rvp 15758/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej\nvedené pod sp. zn. Rvp 15733/2014.\n2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne\nneopodstatnené.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 27. novembra\n2014 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len\n„sťažovateľka“), ktorými namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom\na uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uvedenými\nv záhlaví tohto uznesenia (ďalej len „napadnuté uznesenia“).\nZo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka vystupuje v postavení žalobkyne\nv konaniach vedených Okresným súdom Zvolen, Okresným súdom Bratislava II, Okresným\nsúdom Bratislava V, Okresným súdom Malacky, Okresným súdom Pezinok (ďalej len\n„okresné súdy“), predmetom ktorých je náhrada majetkovej škody a nemajetkovej ujmy\nspôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom okresných\nsúdov, ktoré sú teda súčasne súdmi, ktoré sťažovateľke uvedenú škodu a nemajetkovú ujmu\nspôsobili. Na základe uvedeného sťažovateľka očakávala, že dôjde k vylúčeniu okresných\n\n3\n\nsúdov a spory budú prikázané inému vecne príslušnému okresnému súdu v obvode\npríslušného krajského súdu.\nNa základe skutočností uvedených sťažovateľkou v žalobných návrhoch okresné súdy\nsvojimi rozhodnutiami zaviazali sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za vznesené\nnámietky zaujatosti. Na základe odvolaní podaných sťažovateľkou, podstatou ktorých bolo\njej tvrdenie o nepodaní námietky zaujatosti, krajský súd svojimi rozhodnutiami potvrdil\nrozhodnutia okresných súdov ako vecne správne.\nPredmetné uznesenia krajského súdu napadla sťažovateľka dovolaniami, o ktorých\nrozhodol najvyšší súd napadnutými uzneseniami tak, že ich odmietol ako procesne\nneprípustné. V dovolaniach sťažovateľka namietala, že ako žalobkyňa nepodala návrh\nna začatie konania (za nepodanie návrhu považovala nepodanie námietky zaujatosti), hoci\npodľa zákona bol potrebný, a preto existuje dovolací dôvod podľa § 237 písm. e)\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), súčasne sa jej odňala možnosť konať pred\nsúdom, čo predstavuje dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) OSP, a v jej veciach rozhodoval\nvylúčený sudca, čo je dovolacím dôvodom podľa § 241 ods. 2 písm. a) OSP v spojení\ns § 237 písm. g) OSP.\nSťažovateľka v predostretej argumentácii uviedla, že napadnutými uzneseniami\nnajvyšší súd porušil ňou označené práva, keď:\n„interpretoval a aplikoval § 237 písm. e) OSP na zistený skutkový stav bez existencie\nrelevantných dôvodov nesprávne, v rozpore s právnou doktrínou a ustálenou justičnou\npraxou...“;\n„spojil naplnenie § 237 písm. e) OSP výlučne s ust. § 79 ods. 1 OSP a na takto\nzvolenom princípe potom odmietol dovolanie sťažovateľa ako procesne neprípustné....“;\n1.\n\nneprihliadol na skutočnosť, že sťažovateľke sa odňala možnosť konať\n\npred súdom vzhľadom na „prekvapivé rozhodnutie odvolacieho súdu“, čo je v ustálenej\nrozhodovacej praxi najvyššieho súdu považované za zásah do právnej istoty;\n\n4\n\n2.\n\njeho rozhodnutia trpia nedostatkom riadneho odôvodnenia, keď o merite veci\n\nbolo rozhodnuté odlišne od ustáleného právneho názoru vychádzajúceho z jeho vlastnej\nrozhodovacej praxe, čím sa sťažovateľke tiež odňala možnosť konať pred súdom;\n3.\n\nnevysporiadal sa so skutkovými dôvodmi vylúčenia všetkých sudcov\n\npríslušných okresných súdov v zmysle § 14 ods. 1 OSP v súvislosti s tvrdením sťažovateľky,\nže v jej veciach rozhodovali vylúčení sudcovia.\nSťažovateľka vo vzťahu k odôvodneniu napadnutých rozhodnutí a konštatovaniu\nnajvyššieho súdu, že nemohlo dôjsť k porušeniu práva na zákonného sudcu v jej veciach,\nďalej uviedla, že „trvá na tom, že objektívna námietka porušenia nestrannosti je dôvodná.\nDôvodnosť námietky porušenia nestrannosti je závažne podporená tiež tým, že:\npomer sudcu k veci, ktorý má za následok jeho zaujatosť, v danej veci vyplýva aj\nz právneho záujmu sudcu na prejednávanej veci, pretože môže byť rozhodnutím súdu\npriamo dotknutý vo svojich právach (ust. § 22 zákona č. 514/2003 Z. z.);\nvylúčený je sudca preto, že získal o veci poznatky iným spôsobom, než z dokazovania\nna konaní (priamo výkonom funkcie sudcu na súde, ktorý škodu spôsobil);\ndo úvahy prichádza aj vzťah ekonomickej závislosti (zníženie rozpočtovaných\nprostriedkov súdu splnením povinnosti úhrady škody sťažovateľovi).“.\nV tejto súvislosti sťažovateľka ďalej argumentovala, že krajský súd nedostatočne\nvyhodnotil dôvody vylúčenia sudcov príslušných okresných súdov, pokiaľ ide o ich pomer\nk účastníkom konania z hľadiska objektívnej stránky zaujatosti, keďže podľa sťažovateľky\n«„ekonomická závislosť“ okresného súdu (ako právnickej osoby, ktorého personálnu zložku\ntvoria aj sudcovia vykonávajúci súdnictvo) spočívajúca v náhrade škody a nemajetkovej\nujmy» zakladá pomer týchto sudcov k sťažovateľke ako účastníčke konania, čo je dôvodom\nich vylúčenia z prerokúvania a rozhodovania daných vecí. Najvyšší súd tento postup\nkrajského súdu podľa sťažovateľky neskúmal a v napadnutých uzneseniach ani žiadnym\nspôsobom nevysvetlil.\n\n5\n\nV nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd vydal nález,\nv ktorom vysloví porušenie jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa\nčl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami, zruší napadnuté uznesenia, veci vráti\nna ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov\nkonania.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nSťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami.\n\n6\n\nII.A K spoločnému prerokovaniu vecí\nPodľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci\nto nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona\nč. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. V zmysle § 112\nods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré\nsa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o\nústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a\nzákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na\nprípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.\nS\n\nprihliadnutím\n\nna\n\nobsah\n\nsťažností\n\nvedených\n\nústavným\n\nsúdom\n\npod sp. zn. Rvp 15733/2014 až sp. zn. Rvp 15758/2014 a z tohto obsahu vyplývajúcu\nprávnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe\nsťažovateľky a všeobecného súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný\nsúd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto\nuznesenia.\nII.B K namietanému porušeniu označených práv napadnutými uzneseniami\nPodľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy rozhodujú v občianskoprávnych a trestnoprávnych\nveciach; súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť\nrozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon.\nPodľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\n\n7\n\nZ uvedeného ústavného vymedzenia postavenia a kompetencií všeobecných súdov\na ústavného súdu v Slovenskej republike vyplýva, že preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí\norgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov\nverejnej moci patrí do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd nie je súdom vyššej\ninštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov.\nV zásade preto nie je oprávnený posudzovať správnosť skutkových a právnych názorov\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom prípade viedli\nk rozhodnutiu (obdobne napr. III. ÚS 78/07, IV. ÚS 27/2010). Úlohou ústavného súdu nie je\nzastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia\nzákonov (II. ÚS 193/2010).\nDo právomoci ústavného súdu v konaní podľa čl. 127 ústavy však patrí kontrola\nzlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými\nzmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu\nmôžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli\nzjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02, III. ÚS 271/05, III. ÚS 153/07).\nÚstavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 378/08) ďalej\npripomína, že napadnuté rozhodnutie posudzuje iba z hľadiska kritérií ústavných predpisov\na nimi garantovaných základných práv a slobôd. Vzhľadom na to nie je jeho úlohou do\ndetailov preskúmať prípad z pozície v okolnostiach prípadu aplikovaných právnych noriem\nani opätovne podrobiť revízii napadnutý rozsudok so zámerom „vylepšiť“ jeho odôvodnenie,\nprípadne zostaviť zoznam eventuálnych pochybení najvyššieho súdu, ak tieto nemajú takú\nrelevanciu, ktorá by mohla spochybniť konformitu záverov napadnutého rozsudku s ústavou\n(IV. ÚS 270/09, IV. ÚS 27/2010).\n\n8\n\nZa zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej\nsúvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci alebo jeho rozhodnutím\na základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných\ndôvodov. O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide preto vtedy, ak pri jej predbežnom\nprerokovaní ústavný súd nezistil možnosť porušenia označeného základného práva alebo\nslobody,\n\nreálnosť\n\nktorej\n\nby\n\nmohol\n\nposúdiť\n\npo\n\nprijatí\n\nsťažnosti\n\nna\n\nďalšie\n\nkonanie (napr. rozhodnutia I. ÚS 140/03, IV. ÚS 166/04, IV. ÚS 136/05, II. ÚS 98/06,\nIII. ÚS 198/07, IV. ÚS 27/2010).\nO zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia v súvislosti\ns právnym posúdením ide spravidla vtedy, ak ústavný súd zistí takú interpretáciu a aplikáciu\nprávnej normy zo strany súdu, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej\nnormy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentujú, sú zjavne\nprotirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody\nzjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (III. ÚS 305/08,\nIV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06).\nZo sťažností a z ich príloh vyplýva, že okresné súdy svojimi rozhodnutiami uložili\nsťažovateľke zaplatiť súdny poplatok za námietku zaujatosti v sume 66 € podľa položky\nč. 17 písm. a) „sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb.“. Proti týmto\nuzneseniam podala sťažovateľka odvolania, v ktorých poukázala na to, že námietky\nzaujatosti nepodala, a preto žiadala zrušiť uznesenia okresných súdov v celom rozsahu.\nKrajský súd ako odvolací súd uznesenia okresných súdov potvrdil ako vecne správne,\npričom v ich odôvodnení poukázal najmä na skutočnosť, že sťažovateľka vo svojich\nnávrhoch na začatie konania žiadala o prikázanie jej vecí inému súdu prvého stupňa\nv obvode krajského súdu podľa § 12 ods. 1 OSP, pretože sudcovia jednotlivých okresných\nsúdov sú podľa sťažovateľky vylúčení z prerokúvania a rozhodovania veci vzhľadom na ich\npomer k veci a účastníkom konania, a teda vzniesla námietky zaujatosti. Nutná delegácia je\n9\n\ntotiž podľa názoru krajského súdu vždy dôsledkom vylúčenia všetkých sudcov podľa § 14\nOSP, a to buď z dôvodu účastníkom konania vznesenej námietky zaujatosti alebo na tom\nzáklade, že samotní sudcovia sa cítia byť vo veci zaujatí. Na základe dovolaní podaných\nsťažovateľkou najvyšší súd rozhodol o ich odmietnutí z dôvodu procesnej neprípustnosti.\nSťažovateľka zastáva názor, že najvyšší súd napadnutými uzneseniami, ktorými\nodmietol dovolania podané sťažovateľkou, porušil ňou označené práva, keď arbitrárnym\nspôsobom interpretoval a aplikoval § 237 písm. e) a § 237 písm. g) OSP, a ich odôvodnenie\nje nedostatočné.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde(...)\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo(...) prejednaná(...) súdom(...), ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch(...)\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého\nna to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať\nzáklad v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných\nzmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý\npredpisuje zákon (IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal\nústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne\nsúladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n\n10\n\nDo práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa\nvšeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov,\nteda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie\nnávrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02,\nIII. ÚS 284/08). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia\n(po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych\nnoriem vo veci rozhodnú za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel\na podstatu práva na spravodlivý proces.\nZ odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že najvyšší súd posúdil prípustnosť\ndovolaní podaných sťažovateľkou z hľadiska § 239 ods. 1 a 2 OSP a dospel k záveru, že\ntieto prípustné na základe týchto ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nie sú. Keďže\nv daných veciach prichádzala do úvahy prípustnosť dovolania, ak v konaniach došlo\nk niektorej z taxatívne vymenovaných procesných vád podľa § 237 OSP, pristúpil najvyšší\nsúd k ich preskúmaniu. Keďže existencia procesných vád podľa § 237 písm. a) až d) a f)\nOSP nevyšla v dovolacom konaní najavo, najvyšší súd pristúpil k preskúmaniu\nsťažovateľkou namietanej existencie procesnej vady podľa § 237 písm. f) OSP, t. j. že sa jej\npostupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Za skutočnosť, ktorá založila odňatie\nmožnosti konať, videla prekvapivé rozhodnutie odvolacieho súdu.\nNajvyšší súd v tejto súvislosti uviedol, že v danom prípade o takýto odlišný právny\nnázor jednoznačne nejde, pričom z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo,\nže sa riadne vysporiadal s odvolacími námietkami a jeho odôvodnenie neobsahovalo žiadne\nprávne argumenty, ku ktorým by sa žalobkyňa (sťažovateľka) nemala možnosť vyjadriť.\nOdôvodnenie uznesení dovolacieho senátu najvyššieho súdu nemožno považovať za\narbitrárne, či dokonca zjavne svojvoľné, ako to vidí sťažovateľka. Nie je úlohou ústavného\nsúdu v konaní o sťažnosti rozvíjať, prípadne potvrdzovať správnosť právnych záverov\nnajvyššieho súdu. V súlade so sebaobmedzovaním vlastných zásahov do rozhodovacej\n11\n\nčinnosti všeobecných súdov, ktoré sú rovnako povolané chrániť základné práva a slobody,\nústavný súd konštatuje, že v napadnutých rozhodnutiach najvyššieho súdu nevzhliadol\nžiadnu skutočnosť, ktorá by mala alebo mohla mať za následok porušenie označených práv\nsťažovateľky. Napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu sú náležite odôvodnené, ich\nzáverom nechýba predchádzajúca logická interpretácia príslušných právnych noriem\na nemožno ich považovať za zjavne svojvoľné.\nÚstavný súd nezistil, že by najvyšší súd v napadnutých rozhodnutiach použil takú\ninterpretáciu a aplikáciu právnych noriem, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej\nprávnej normy. Rovnako nezistil, že by dôvody, na ktorých sú založené súdne rozhodnutia,\nabsentovali, boli zjavne protirečivé alebo popierali pravidlá formálnej alebo právnej logiky\na závery najvyššieho súdu nie sú zjavne jednostranné a ani v extrémnom rozpore\ns princípmi spravodlivosti.\nZákladné právo na súdnu ochranu uvedené v čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo\nna úspech v konaní pred súdom (II. ÚS 4/94, I. ÚS 40/95). Ústavno­súdna korekcia\nrozhodovacej činnosti všeobecných súdov v prípade sťažovateľky by teda bola možná len\nv tých prípadoch, ak by konanie a rozhodnutie všeobecného súdu priamo zasahovalo\ndo práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy). K porušeniu ústavou garantovaného práva\nna súdnu ochranu, resp. analogického práva na spravodlivý proces podľa dohovoru by\nmohlo dôjsť rozhodnutím všeobecného súdu nielen tým, keby tento fakticky odňal možnosť\nkomukoľvek domáhať sa alebo brániť svoje právo na všeobecnom súde (napr.\nII. ÚS 8/2001), ale aj tým, keby tento súd rozhodol arbitrárne, bez náležitého odôvodnenia\nsvojho rozhodnutia (napr. I. ÚS 241/07), alebo vtedy, ak by sa pri výklade a aplikácii\nzákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne\npoprel ich účel a význam (napr. III. ÚS 264/05). Ústavný súd nezistil žiadnu z týchto ani inú\ntu výslovne neuvedenú skutočnosť, ktorá by napadnuté rozhodnutia najvyššieho súdu robila\nústavne neakceptovateľnými, a teda vyžadujúcimi ústavno­súdnu korekciu z dôvodu zásahu\ndo základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu, resp. spravodlivé súdne konanie.\n\n12\n\nÚstavný súd konštatuje, že je nepochybné, že povinnosťou najvyššieho súdu bolo\nv predmetných veciach skúmať, či sú splnené všetky zákonné podmienky pre prípustnosť\ndovolaní podaných sťažovateľkou. Sťažovateľka, ktorá bola kvalifikovane zastúpená\nv konaní pred všeobecnými súdmi, vo svojich sťažnostiach neuviedla žiadnu skutočnosť,\nna základe ktorej by bolo možné usudzovať, že napadnuté uznesenia najvyššieho súdu sú\npostihnuté\n\ntakými\n\nnedostatkami,\n\nktoré\n\nby\n\nodôvodňovali\n\nzáver\n\no ich\n\nzjavnej\n\nneodôvodnenosti alebo arbitrárnosti a v konečnom dôsledku o porušení označených práv\nsťažovateľky, tak ako to tvrdila vo svojich sťažnostiach. Skutočnosť, že najvyšší súd\nkvalifikoval dovolania sťažovateľky ako neprípustné a že pri tom vyslovil právny názor,\ns ktorým sa sťažovateľka nestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení práva\nna súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie podľa označeného článku ústavy\na dohovoru.\nSťažovateľka v sťažnostiach tiež poukázala aj na rozdielnosť prístupu najvyššieho\nsúdu k rozhodovaniu v obdobných veciach.\nÚstavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoj právny názor, podľa ktorého právne\nzávery všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter\nprecedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval\nrozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických\nprípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere\nv spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06).\nZ rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva Beian v. Rumunsko (č. 1)\nzo 6. 12. 2007 vyplýva, že rozdielna judikatúra v skutkovo rovnakých, prípadne podobných\nveciach je prirodzenou súčasťou vnútroštátneho súdneho systému (v zásade každého\nsúdneho systému, ktorý nie je založený na precedensoch ako prameňoch práva).\nK rozdielnej judikatúre prirodzene dochádza aj na úrovni najvyššej súdnej inštancie.\nZ hľadiska princípu právnej istoty je ale dôležité, aby najvyššia súdna inštancia pôsobila ako\n\n13\n\nregulátor konfliktov judikatúry a aby uplatňovala mechanizmus, ktorý zjednotí rozdielne\nprávne názory súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach.\nÚstavný súd vo vzťahu k tejto námietke sťažovateľky považuje za potrebné zopakovať\nsvoj ustálený právny názor, podľa ktorého mu neprislúcha zjednocovať in abstracto\njudikatúru všeobecných súdov, a suplovať tak poslanie, ktoré zákon č. 757/2004 Z. z. o\nsúdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov [§ 8 ods. 3,\n§ 20 ods. 1 písm. b), § 21, § 22 a § 23 ods. 1 písm. b)] zveruje práve najvyššiemu súdu\n(resp. jeho plénu a kolégiám), keď mu okrem iných priznáva aj právomoc zaujímať\nstanoviská k zjednocovaniu výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov (m. m. I. ÚS 17/01, IV. ÚS 267/05). Práve plénum a kolégiá najvyššieho súdu sú\noprávnené odstraňovať nejednotnosť výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov tak, aby sa chránili okrem iného aj legitímne očakávania účastníkov\nsúdnych konaní. Ústavný súd však vzhľadom na to, že nie je súčasťou systému všeobecného\nsúdnictva, môže zasahovať do výkladu zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov všeobecnými súdmi len v prípadoch, keď sa ich výklad vyznačuje svojvôľou\na zjavnou neodôvodnenosťou do tej miery, že to má za následok porušenie základného práva\nalebo slobody. Keďže ale ústavný súd v prípade napadnutých uznesení prejav svojvôle,\nresp. zjavnej neodôvodnenosti nezistil, nepovažoval v danom prípade argumentáciu\nsťažovateľky za spôsobilú na to, aby len na jej základe bolo možné tieto rozhodnutia\nhodnotiť ako ústavne neakceptovateľné a neudržateľné.\nNa základe uvedeného bolo potrebné sťažnosti sťažovateľky odmietnuť ako zjavne\nneopodstatnené podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 21. júla 2015\n\n14", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "návrh-zjavne neopodstatnený", "náhrada škody (ujma)", "rozhodnutie-zákonnosť", "zaujatosť / predpojatosť-námietka zaujatosti"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 193/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 193/2010 z 22. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-22", "citacie_n": 385, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7bfeab25-1b2e-4b9f-8fed-c17bb57d4758"}, {"guid": "ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 27/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 27/2010 z 28. 1. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-01-28", "citacie_n": 671, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11f883b4-7cb2-49c9-9e72-9cfdb4ecc73f"}, {"guid": "ussr:186111ab-abe6-4cca-a976-ceed70f4d0f1", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 270/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 270/09 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 92, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:186111ab-abe6-4cca-a976-ceed70f4d0f1"}, {"guid": "ussr:fae4012e-e6af-4c71-be8d-bdc3d0a8131a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 378/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 378/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 67, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fae4012e-e6af-4c71-be8d-bdc3d0a8131a"}, {"guid": "ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 305/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 305/08 z 25. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-25", "citacie_n": 835, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ff51266a-0d77-414d-bc8f-5ccd877ee26a"}, {"guid": "ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 284/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 284/08 z 24. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-24", "citacie_n": 547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:62629ddb-9b88-46ed-9ef9-eede114984a1"}, {"guid": "ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 241/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 241/07 z 18. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-18", "citacie_n": 3093, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b30419c0-ff2f-44ff-94da-195ad6f1d9f6"}, {"guid": "ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 153/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 153/07 z 18. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-18", "citacie_n": 1501, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb3a4478-1abb-4c66-b399-7af2dfede767"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/07 z 12. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-12", "citacie_n": 953, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb9a73b6-8594-4cd1-a91c-143e6041f61f"}, {"guid": "ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 300/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 300/06 z 4. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-04", "citacie_n": 1922, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f33e7b49-4f96-4bed-bf2b-fef8d3893e1f"}, {"guid": "ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 301/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 301/06 z 4. 10. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-10-04", "citacie_n": 1940, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e4bddb8c-e526-423f-8c3e-68b777c9ded1"}, {"guid": "ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 49/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 49/06 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 768, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24c87d79-915b-498a-b44c-0d73ab193b2c"}, {"guid": "ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 98/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 98/06 z 5. 4. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-04-05", "citacie_n": 1866, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:da51ba19-bf75-496d-81a9-ea6318a727bd"}, {"guid": "ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/05 z 15. 11. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-11-15", "citacie_n": 407, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cd8a1fc-7928-4328-9369-ce2123dac06e"}, {"guid": "ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/05 z 5. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-05", "citacie_n": 714, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:18007d03-ec1a-42de-9cef-68e58d7fefdf"}, {"guid": "ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 1632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:419fadee-c1cc-45f2-bdc5-c91847aca3a0"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 166/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 166/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 598, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:40b7b57e-ffac-466f-81fa-99c364369685"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 140/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 140/03 z 9. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-09", "citacie_n": 706, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b3417789-7a66-4ae6-b1bc-8de6ac454ba6"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 197/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 197/02 z 11. 12. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-12-11", "citacie_n": 471, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1eb7e3f6-99a9-4715-b97a-dbc8f9be0e46"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:4cbcf8a1-a23f-498c-8dd1-0bded6afda38", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 8/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 8/96 z 30. 1. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-01-30", "citacie_n": 1339, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.8.1996.1"}, {"guid": "ussr:32ba0972-4517-41c9-a37a-863b3d5efefe", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.40.1995.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 40/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 40/95 z 29. 6. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-06-29", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.40.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:31e12447-a78e-4b70-ad0e-0dd4a28698be", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.606.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 606/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 606/2016 z 13. 9. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-09-13", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.606.2016.1"}, {"guid": "ussr:325c835f-edb8-4cdf-8026-8a42c9a5b3e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.418.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 418/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 418/2016 z 28. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.418.2016.1"}, {"guid": "ussr:d6a1b82a-c5ff-4d78-bc1a-cf0ee906ce17", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.311.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 311/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 311/2016 z 17. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.311.2016.1"}]}