{"guid": "ussr:f45f7db7-6d64-4b1a-8dda-75b0273edf79", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.446.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 446/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 446/2014 z 12. 2. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. februára 2015, sp. zn. II. ÚS 446/2014, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.446.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-02-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "prikazuje konať bez zbytočných prieťahov", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "nazov": "čl. 38 ods. 2 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/f45f7db7-6d64-4b1a-8dda-75b0273edf79", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.446.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.446.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.446.2014.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 446/2014­26\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. februára 2015\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť\n,\n\n,\n,\n\na advokáta\n\nzastúpeného\n\nAdvokátskou\n\nkanceláriou\n\n, konajúcou prostredníctvom konateľa\n, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných\npráv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 660/2004,\nza účasti Okresného súdu Bratislava I, a takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných\npráv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 660/2004 p o r u š e n é b o l i .\n\n2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n8 C 660/2004 konal bez zbytočných prieťahov.\n3.\n\np r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 500 €\n\n(slovom tritisícpäťsto eur), ktoré mu j e Okresný súd Bratislava I p o v i n n ý zaplatiť\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Okresný súd Bratislava I j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 331,12 € (slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov) na účet\nAdvokátskej kancelárie\n\n,\n\n, do dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. augusta\n2013 doručená sťažnosť\n\n,\n\n„sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou\n\n(ďalej len\n,\n\n, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta\n\n, ktorou\n\nnamieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej\nlen „listina“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 660/2004 (ďalej aj „namietané konanie“).\nZ obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je žalobcom v súdnom konaní\nvedenom okresným súdom pod sp. zn. 8 C 660/2004, v ktorom sa ako právny nástupca\npo pôvodnej žalobkyni (do konania na strane pôvodnej žalobkyne ho okresný súd pripustil\nod 20. februára 2007) domáha proti žalovaným v 1. až 7. rade (ďalej len „žalovaní“)\n\n2\n\nurčenia, že títo nemajú právo „urobiť nadstavbu bytového domu súpisné č.\nstojaceho na parc. č.\n\n..., zapísaný na\n\n, k. ú.\n\nobec:\n\n“.\nZ dôvodu, že sťažovateľ zastáva názor, že v namietanom konaní postupom okresného\nsúdu došlo k porušeniu ním označených práv, podal ústavnému súdu sťažnosť, ktorú\nodôvodňuje takto:\n„Pôvodná navrhovateľka podala žalobu dňa 18. 10. 2004. Prvé pojednávanie vo veci\nsamej sa uskutočnilo viac ako rok po podaní žaloby − dňa 04. 11. 2005. Ďalšie\npojednávania sa konali v dátumoch 29. 05. 2006, 10. 10. 2006. Dňa 02. 01. 2007 podala\nnavrhovateľka návrh na pripustenie\n\nna miesto pôvodnej navrhovateľky.\n\nDňa 20. 02. 2007 sa konalo pojednávanie, na ktorom Uznesením súd uvedenému návrhu\nvyhovel. Ďalej nasledovali pojednávania v dátumoch 25. 05. 2007, 09. 10. 2007,\n17. 04. 2008, 10. 06. 2008, 18. 11. 2008, 06. 02. 2009, 11. 09. 2009, 13. 10. 2009,\n30. 11. 2009. Až dňa 14. 12. 2009, t. j. viac ako päť rokov po podaní žaloby súd vydal\nRozsudok, ktorým návrh v celom rozsahu zamietol. Následne navrhovateľ podal včas − dňa\n22. 12. 2009 odvolanie voči Rozsudku zo dňa 14. 12. 2009. Krajský súd v Bratislave dňa\n29. 02. 2012, t. j. viac ako dva roky po podaní odvolania, vydal Uznesenie, ktorým\nRozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 14. 12. 2009 zrušil a vec vrátil súdu prvého\nstupňa na ďalšie konanie. Následne sa dňa 08. 01. 2013 konalo pojednávanie. Dňa 04. 03.\n2013 navrhovateľ navrhol pripustenie vstupu ďalšieho účastníka a zmenu petitu. Dňa\n12. 04. 2013 Okresný súd Bratislava I vydal Uznesenie, ktorým pripustil vstup ďalšieho\núčastníka do konania, ako aj zmenu petitu. Dňa 28. 05. 2013 sa konalo pojednávanie, ktoré\nbolo odročené z dôvodu ďalšieho dokazovania na 17. 10. 2013.\nZ uvedených skutočností vyplýva, že Okresný súd Bratislava I právoplatne\nnerozhodol v predmetnom konaní po viac než ôsmich rokoch, a to bez zavinenia na strane\nsťažovateľa, pôvodného žalobcu alebo žalovaných.“\nZ obsahu sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľ namieta doterajší postup okresného\nsúdu. Podľa jeho názoru daná vec nie je právne ani skutkovo náročná, a preto je toho\n3\n\nnázoru, že okresný súd nepostupoval v tomto konaní dostatočne efektívne, keďže jeho\npostup ani po ôsmich rokoch neviedol k odstráneniu stavu právnej neistoty.\nSťažovateľ žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €, čo odôvodňuje\ns poukazom na celkovú dĺžku konania a s tým súvisiacim stavom svojej právnej neistoty.\nNa základe už uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na\nďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa\n\nna prerokovanie veci\n\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2\nListiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej\nlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo\npostupom Okresného súdu Bratislava I porušené.\n2. Okresnému súdu Bratislava I prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.\n8C/660/2004 konal bez zbytočných prieťahov.\n3. Sťažovateľovi\n\npriznáva primerané finančné zadosťučinenie\n\nv sume 7.000,­ EUR (slovom: sedemtisíc eur), ktoré mu je Okresný súd Bratislava I povinný\nvyplatiť na účet advokátskej kancelárie\nv\n\n, č.\n\nvedený\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n4. Okresný súd Bratislava I je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia\n\n(2 právne úkony v zmysle § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 Vyhlášky\nMS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov spolu s DPH) sťažovateľovi\nv sume 331,13 EUR (slovom: tristotridsaťjeden eur a trinásť centov), na účet advokátskej\nkancelárie\n\n, č.\n\nvedený v\n\n, do dvoch\n\nmesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“\nÚstavný súd sťažnosť, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru\npostupom okresného súdu v napadnutom konaní, predbežne prerokoval na neverejnom\nzasadnutí a uznesením č. k. II. ÚS 446/2014­9 z 30. júla 2014 ju podľa § 25 ods. 3 zákona\n4\n\nNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.\nÚstavný súd následne spolu s prípisom č. k. II. ÚS 446/2014­14 z 22. augusta 2014\ndoručil predsedníčke okresného súdu uznesenie č. k. II. ÚS 446/2014­9 z 30. júla 2014,\nktorým prijal na ďalšie konanie sťažnosť sťažovateľa, a vyzval ju, aby sa k sťažnosti písomne\nvyjadrila a zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.\nPredsedníčka okresného súdu v prípise č. Spr. 3574/2014 z 23. októbra 2014\ndoručenom ústavnému súdu 30. októbra 2014 po podrobnej rekapitulácii priebehu\nnamietaného konania uvádza toto:\n„Na celkovú dĺžku konania malo vplyv aj správanie účastníkov konania a svedkov,\nosobitne to, že sa nedostavovali na súdne pojednávania, resp. žiadali o odročenie\npojednávania z rôznych dôvodov. Predĺženie konania bolo zapríčinené aj tým, že v konaní\nk zmene zákonného sudcu, k úmrtiu dvoch účastníkov konania, keď súd musel zisťovať okruh\ndedičov s ktorými bude pokračovať v konaní, ako aj potreba rozhodnúť o početných\nprocesných návrhoch účastníkov konania (zmena navrhovateľa, zmena petitu, návrh\nna vstup ďalšieho účastníka do konania, čiastočné späťvzatie návrhu voči odporcovi\nv 4. a 5. rade).\nNapriek uvedenému konštatujem, že v konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní\na to v dôsledku neefektívneho a nesústredeného konania sudkyne.\nV prípade, ak Ústavný súd Slovenskej republiky dospeje k záveru, že právo\nsťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov bolo porušené, dovoľujem\nsi požiadať Ústavný súd Slovenskej republiky, aby pri rozhodovaní o priznaní finančného\nzadosťučinenia vzal do úvahy vyššie uvedené objektívne dôvody a aby sťažovateľke\n(sťažovateľovi, pozn.) uplatnený nárok na finančné zadosťučinenie nepriznal v plnej výške.“\nPredsedníčka okresného súdu spolu s prípisom č. Spr. 3574/2014 z 23. októbra 2014\nzaslala ústavnému súdu aj vyjadrenie zákonnej sudkyne z 13. októbra 2014, ktorá v ňom\nchronologicky zrekapitulovala úkony okresného súdu vykonané v namietanom konaní.\n5\n\nPrípisom č. k. II. ÚS 446/2014­19 z 30. októbra 2014 ústavný súd vyzval právnu\nzástupkyňu sťažovateľa, aby oznámila, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň jej\nzaslal vyjadrenie okresného súdu č. Spr. 3574/2014 z 23. októbra 2014, ako aj vyjadrenie\nzákonnej sudkyne z 13. októbra 2014 na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska. Právna\nzástupkyňa sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 14. novembra 2014 oznámila,\nže súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a v zastúpení sťažovateľa skonštatovala,\nže „[s]ťažovateľ na svojej sťažnosti naďalej v nezmenenom rozsahu trvá a žiada ústavný\nsúd, aby jeho sťažnosti v celom rozsahu vyhovel“.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľa ďalej poukázala na skutočnosť, že „... samotná\npredsedníčka Okresného súdu Bratislava I... sa stotožnila s názorom sťažovateľa,\nže v predmetnom konaní... došlo k zbytočným prieťahom..., a to v dôsledku neefektívneho\na (nesústredeného) konania sudkyne“.\nVzhľadom na oznámenia právnej zástupkyne sťažovateľa a predsedníčky okresného\nsúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd využil\nmožnosť podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde a upustil od ústneho pojednávania,\npretože po oboznámení sa s ich argumentáciou dospel k názoru, že od neho nemožno\nočakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práv podľa označeného článku\nústavy, listiny a dohovoru. Poukazujúc na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená\npovahou v sťažnosti namietaného porušenia označených práv – ústavný súd nepovažuje ani\nza vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných\nna meritórne rozhodnutie veci (m. m. I. ÚS 157/02, I. ÚS 66/03), a preto ďalej konal\nbez nariadenia ústneho pojednávania.\n\nII.\n\n6\n\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.\nPodľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť\nku všetkým vykonávaným dôkazom.\nPodľa čl. 38 ods. 2 prvej vety listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná\nverejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nZ doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods.\n2 listiny a obsahom práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03). Z tohto\n\n7\n\nvyplýva, že právne východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich\nporušeniu, sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny (rovnako aj práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu\nprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.\nSamotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia\nneodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu\nalebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak,\nako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len\n„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa\nktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov\ntak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nSudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia,\naby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia\nvýznamná povinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého\nsa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý\ndôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli\npredvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové\npojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.\n8\n\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny,\nresp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou\njudikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá,\nktorými sú právna, faktická, prípadne procesná zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),\nsprávanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade\ns judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\n1. Pokiaľ ide o právnu zložitosť preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje,\nže predmetom namietaného konania je rozhodovanie o žalobe sťažovateľa, ktorým sa spolu s\nostatnými žalobcami domáha určenia, že žalovaní nemajú právo vykonať nadstavbu\nbytového domu. Obdobné spory tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej agendy okresných\nsúdov, pričom k tejto problematike existuje v zásade ustálená judikatúra všeobecných\nsúdov, a preto vec sťažovateľa ústavný súd nepovažuje z právneho hľadiska za zložitú.\nObsah súdneho spisu sp. zn. 8 C 660/2004 v zásade nepotvrdzuje ani nadmernú faktickú\nzložitosť predmetnej veci, aj keď je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že v konaní\nna strane žalovaných vystupuje väčší počet účastníkov a pre rozhodnutie v merite veci bolo\npotrebné zistiť skutkové otázky výsluchom svedkov a účastníkov konania, čo bezpochyby\nzvyšuje stupeň faktickej náročnosti veci.\nV súvislosti s posudzovaním procesnej náročnosti veci, ústavný súd neprehliadol\nna skutočnosť, že v priebehu namietaného konania došlo k úmrtiu pôvodne žalovaných\nv 1. a 4. rade, čo vyvolalo potrebu ustálenia okruhu účastníkov konania na strane\nžalovaných vo väzbe na výsledky dedičského konania po žalovanom v 1. a 4. rade. Okresný\nsúd musel v priebehu napadnutého konania vykonať aj viaceré vedľajšie procesné úkony\nz podnetu sťažovateľa, ktorý žiadal, aby okresný súd na základe jeho písomného podania\n9\n\npripustil zmenu žaloby a aby uznesením pripustil vstup ďalšieho účastníka do konania\nna strane žalovaných. Plynulosť priebehu napadnutého konania čiastočne ovplyvnila\naj skutočnosť, že sťažovateľ v jeho priebehu vzal späť žalobu vo vzťahu k žalovaným vo 4. a\n5. rade, o čom bol povinný rozhodnúť okresný súd, pričom v čase doručenia tohto návrhu\nsťažovateľa nemal k dispozícii ich súhlas so späťvzatím.\nTieto skutočnosti však v okolnostiach danej veci nie sú spôsobilé odôvodniť celkovú\ndĺžku namietaného konania, keďže nemali ani výlučný, ani výrazný vplyv na jeho celkovú\ndĺžku. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že právnou, skutkovou ani procesnou\nzložitosťou veci nemožno ospravedlňovať doterajšiu dĺžku napadnutého konania.\n2. Ústavný súd pri hodnotení ďalšieho kritéria, a to správania sťažovateľa (vrátane\nsprávania jeho právnej predchodkyne) ako účastníka namietaného konania, vychádzal\nz toho, že v posudzovanom prípade ide o spor, v ktorom je každý účastník povinný\npostupovať podľa § 6 a § 120 ods. 1 OSP a vyvíjať všetko úsilie na súčinnosť so súdom tak,\naby súd mohol o ochrane uplatneného práva rozhodnúť v súlade so zákonom\na aj v primeranom čase. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že k právu účastníka\nkonania na efektívny, rýchly a účelný postup súdu v konaní pristupuje aj jeho procesná\npovinnosť prispievať k dosiahnutiu účelu súdneho konania včasným reagovaním na pokyny\nsúdu a oznámením potrebných skutočností.\nV súvislosti s hodnotením tohto kritéria ústavný súd prihliadol na skutočnosť,\nže pojednávania nariadené na 17. január 2006, 17. marec 2006, 10. november 2006,\n16. január 2007 a 15. február 2008 boli odročené z dôvodov na strane sťažovateľa, resp. jeho\nprávnej predchodkyne, pričom pojednávanie nariadené na 6. marec 2009 bolo odročené\nz dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti všetkých účastníkov konania a ich právnych\nzástupcov a tiež z dôvodu neprítomnosti predvolaných svedkýň na nariadenom pojednávaní.\nVychádzajúc z uvedených zistení, ústavný súd konštatuje, že sťažovateľovi nemožno\na priori vytýkať, že v priebehu konania žiada o odročenie nariadených pojednávaní\npre skutočnosti, ktoré nastali na jeho strane, resp. na strane jeho právneho zástupcu alebo\n10\n\nvo sfére jeho právnej predchodkyne, pretože uplatňovanie tohto procesného prostriedku\nslúži predovšetkým na ochranu práv účastníka konania, ktoré mu vyplývajú z právneho\nporiadku. Na druhej strane však v zásade nemožno prijať záver, podľa ktorého, ak vec\nprerokúvajúci súd takému procesnému návrhu vyhovie, bude eo ipso zodpovedný\nza prieťah/predĺženie stavu právnej neistoty, ktorý týmto postupom nastane vo sfére\nsťažovateľa.\nUvedené správanie sťažovateľa (vrátane správania jeho právnej predchodkyne)\nako účastníka konania síce nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku napadnutého konania,\nale možno ho primerane zohľadniť pri určení výšky finančného zadosťučinenia.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu\nv napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej\nzbytočné prieťahy v konaní (ako aj neprimeraná dĺžka konania) môžu byť zapríčinené nielen\nsamotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou, resp. nesústredenou\nčinnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II.\nÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nÚstavný súd zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 660/2004 zistil,\nže doterajší postup okresného súdu v priebehu napadnutého konania je poznamenaný\nobdobiami\n\njeho\n\nničím\n\nneodôvodnenej\n\nopakovanej\n\nnečinnosti\n\n(obdobia\n\njanuár\n\naž november 2005, december 2009 až jún 2010, apríl 2012 až január 2013), keď nevykonal\nžiadny relevantný úkon smerujúci k odstráneniu stavu právnej neistoty sťažovateľa.\nNamietané konanie je poznačené aj neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou\nokresného súdu pri prerokúvaní a rozhodovaní danej veci, na vrub ktorej možno čiastočne\npripísať aj vydanie rozsudku okresného súdu č. k. 8 C 660/2004­291 zo 14. decembra 2009\n(ďalej len „rozsudok okresného súdu“), ktorý bol na základe odvolania sťažovateľa\nv odvolacom konaní uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. 7 Co 393/2010­170 z 29. februára 2012 v merite veci zrušený pre závažné procesné\npochybenie (nepreskúmateľnosť označeného rozsudku okresného súdu pre nedostatok\n11\n\njeho dôvodov) a v rozsahu jeho zrušenia bola vec vrátená okresnému súdu na ďalšie\nkonanie.\nZa súčasť neefektívneho postupu okresného súdu považuje ústavný súd aj jeho\nnedostatočný dôraz na využívanie všetkých procesných nástrojov zabezpečenia procesnej\ndisciplíny účastníkov konania, ako aj tretích osôb, ktorých účasť na nariadených\npojednávaniach považoval za potrebnú. Ústavný súd v tejto súvislosti konštatuje,\nže správanie účastníkov konania alebo tretích osôb nie je možné samo osebe pričítať\nna ťarchu vec prerokúvajúceho súdu, avšak uvedené ho nezbavuje povinnosti zabezpečiť\nplynulé a včasné prerokovanie veci a dbať na to, aby prípadné prieťahy na strane týchto\nsubjektov neviedli k porušeniu práv ostatných účastníkov konania.\nV súvislosti s namietanou celkovou dĺžkou napadnutého konania ústavný súd\nzohľadnil aj skutočnosť, že na ňu mal nezanedbateľný vplyv aj postup krajského súdu, ktorý\no odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu (spis bol predložený krajskému súdu\n7. októbra 2010) rozhodol až vo februári 2012 a súvisiaci spisový materiál predložil\nokresnému súdu v apríli 2012.\nÚstavný súd po komplexom posúdení všetkých okolností daného prípadu z hľadiska\nskutkovej, právnej a procesnej náročnosti veci, správania sťažovateľa, postupu okresného\nsúdu poznamenaného neefektívnou činnosťou a viacerými obdobiami jeho dlhodobej\nnečinnosti, zohľadňujúc pritom charakter a význam predmetu namietaného konania a jeho\ncelkovú dĺžku, ako aj skutočnosť, že konanie nie je ani viac ako po deviatich rokoch\nprávoplatne skončené, čo už samo osebe stačí na to, aby dospel k záveru, že v postupe\nokresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v namietanom konaní, a preto rozhodol,\nže bolo porušené základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo na prejednanie jeho záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto rozhodol tak, ako to je\nuvedené v bode 1 výrokovej časti tohto nálezu.\nIII.\n12\n\nAk ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby\npodľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným\nrozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,\nopatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil,\naby vo veci konal.\nPretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38 ods. 2 listiny a právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo\npostupom okresného súdu porušené a vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu\nprávoplatne skončená, prikázal mu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a odstránil\ntak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ domáhajúci sa vybavenia svojej záležitosti\nnachádza (bod 2 výroku tohto nálezu).\nSťažovateľ sa okrem vyslovenia porušenia označených práv domáha aj priznania\nfinančného zadosťučinenia a náhrady trov právneho zastúpenia.\nAj keď ústavný súd vyslovil porušenie sťažovateľom označených práv podľa čl. 48\nods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, nepovažoval\nvzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby\nsa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto sa zaoberal aj vecnou opodstatnenosťou návrhu\nsťažovateľa na priznanie finančného zadosťučinenia.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva\nboli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha.\n13\n\nPodľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní\nprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,\nje povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia\nústavného súdu.\nSťažovateľ v sťažnosti žiada priznať finančné zadosťučinenie v sume 7 000 €. Tento\nnávrh odôvodňuje s poukazom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania a s tým súvisiacim\nstavom svojej právnej neistoty.\nCieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nnielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho\nporušovania základného práva (m. m. IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu\nvzhľadom na okolnosti daného prípadu prichádza do úvahy priznanie finančného\nzadosťučinenia. Pri rozhodovaní o priznaní finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádza\nzo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý\nspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom\nna konkrétne okolnosti prípadu.\nPri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd\nzohľadňoval predovšetkým celkovú dĺžku konania okresného súdu, charakter jeho\nneefektívnej činnosti v skúmanom období, predmet sporu, jeho skutkovú, právnu a procesnú\nzložitosť, ako aj jeho význam pre sťažovateľa a správanie sťažovateľa v posudzovanom\nobdobí. Ústavný súd tiež prihliadol na skutočnosť, že sťažovateľ mohol ujmu, ktorá mu bola\nspôsobená namietaným postupom okresného súdu, odôvodnene pociťovať až potom,\nako okresný súd uznesením sp. zn. 8 C 660/2004 z 20. februára 2007 pripustil jeho vstup\ndo konania na miesto pôvodnej žalobkyne.\n\n14\n\nVychádzajúc z komplexného posúdenia týchto skutočností, ústavný súd považoval\nv konkrétnych okolnostiach daného prípadu priznanie sumy 3 500 € sťažovateľovi\nza primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde. Ústavný\nsúd preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výrokovej časti tohto nálezu.\nÚstavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2012, ktorá bola\n781 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2013. Úhradu priznal za dva\núkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3,\n§ 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon\npo 130,16 €, čo spolu s paušálnou náhradou niektorých hotových výdavkov 2 x 7,81 €\nza každý úkon právnej služby predstavuje sumu 275,94 €. Keďže právna zástupkyňa\nje platkyňou dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená\no DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Celková odmena za poskytnuté právne\nslužby predstavuje sumu 331,12 € (bod 4 výroku tohto nálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej\nzástupkyne sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\n\n15\n\nV zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod právoplatnosťou rozhodnutia\nuvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. februára 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "byt", "stavba-nepovolená", "stavba-nepovolená", "účastník konania-súčinnosť", "byt", "zložitosť veci-procesná", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "8C/660/2004", "guid": "3968db0a-e0d2-4564-8df5-fdb9c4120d22:2660f510-b60a-4dfb-b0bb-0eb4b24d25e4", "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 132/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 132/03 z 23. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-23", "citacie_n": 2755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bfbce88e-dc5b-4e7d-a4c1-f20edf3495ce"}, {"guid": "ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/03 z 28. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-28", "citacie_n": 304, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10ccb9f9-a37d-44f6-aa4c-e272a648d47e"}, {"guid": "ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 157/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 157/02 z 26. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-26", "citacie_n": 166, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dd5c1f5-6a75-4116-9b13-0c0fe6068137"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}, {"guid": "33e958f2-807f-42be-ad0a-1e7a4f695f24:32afd53f-2b66-40c4-8a8d-0458b8fc372d", "ecli": null, "spisova_znacka": "7Co/393/2010", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 7Co/393/2010 z 29. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2012-02-29", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/33e958f2-807f-42be-ad0a-1e7a4f695f24:32afd53f-2b66-40c4-8a8d-0458b8fc372d"}], "citovane_v": []}