{"guid": "ussr:ae622eaa-1c88-4eee-ad79-81f1e3c07f05", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.470.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 470/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 470/2015 z 5. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. augusta 2015, sp. zn. II. ÚS 470/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.470.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-08-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-4", "nazov": "čl. 12 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "nazov": "čl. 152 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-36", "nazov": "čl. 36 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-36", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "nazov": "čl. 12 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 36 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-152", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/ae622eaa-1c88-4eee-ad79-81f1e3c07f05", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.470.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.470.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.470.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 470/2015­12\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. augusta 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa\na Ladislava\n\nOrosza\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Michaelou Macalákovou,\nJ. Milca 11, Žilina, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 36 písm. b),\nčl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia čl. 12 ods. 1, 2 a 4\na čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky postupom a rozsudkom Okresného súdu\nPezinok sp. zn. 8 C 238/2011 z 13. septembra 2012, postupom a rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 5 Co 651/2012 zo 17. septembra 2013 a postupom a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 83/2014 z 29. apríla 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. augusta 2014\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 36 písm. b), čl. 46 ods. 1 a čl.\n48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a porušenie čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a\nčl. 152 ods. 4 ústavy postupom a rozsudkom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný\nsúd“) sp. zn. 8 C 238/2011 z 13. septembra 2012 (ďalej aj „rozsudok okresného súdu“),\npostupom a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo\n„odvolací súd“) sp. zn. 5 Co 651/2012 zo 17. septembra 2013 a postupom a uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) sp.\nzn. 7 Cdo 83/2014 z 29. apríla 2014.\nZ obsahu sťažnosti vyplynulo, že „Sťažovateľ dňa 31.08.2010 uzatvoril so Základnou\nškolou s mat. školou, Orešie č. 3, 902 03 Pezinok... (ďalej už iba ako žalovaný) Pracovnú\nzmluvu č. 52/2010. Žalovaný prijal sťažovateľa do pracovného pomeru na dobu určitú od\n02.09.2010 do 30.06.2010 (správne má byť do 30.06.2011, pozn.) so skúšobnou dobou 3\nmesiace na vykonávanie práce učiteľ ZŠ.\n... Sťažovateľ u žalovaného vyučoval matematiku, hudobnú výchovu a anglický jazyk.\nK vyučovaniu predmetov matematika a hudobná výchova bol kvalifikovaný na základe\nDiplomu Žilinskej univerzity B *000012, 21/FPV zo dňa 19.06.2003. Kvalifikáciu na\nvýučbu anglického jazyka v spornom čase sťažovateľ mal s odkazom na vyhlášku č.\n437/2009 Z.z., ktorou sa ustanovovali kvalifikačné požiadavky jednotlivých kategórií\npedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov.\n... Žalovaný ukončil so sťažovateľom pracovný pomer v skúšobnej dobe ku dňu\n31.10.2010 bez uvedenia dôvodu. Neskôr ako dôvod ukončenia pracovného pomeru\nso sťažovateľom uvádzal, že sťažovateľ nie je kvalifikovaný na výučbu anglického jazyka\na ako učiteľku angličtiny prijal p.\n\n, ktorá nemala vysokoškolské vzdelanie,\n\nale iba certifikát z Cambridskej univerzity z anglického jazyka.\n... Sťažovateľ s ukončením pracovného pomeru nesúhlasil, z ktorého dôvodu\nskončenie pracovného pomeru odmietol osobne podpísať a prevziať...\n\n2\n\nSkončenie pracovného pomeru formou výpovede bolo následne sťažovateľovi\noznámené poštou odoslanou 28.10.2010 a doručenou dňa 02.11.2013.\nNakoľko\n\nsťažovateľ\n\npovažoval\n\nsprávanie\n\na\n\nprávne\n\núkony\n\nžalovaného\n\nza protiprávne..., podal dňa 12.08.2011 žalobu, ktorou sa domáhal, aby mu súd priznal\nnemajetkovú ujmu za porušenie antidiskriminačného zákona v celkovej výške 11.016,­ Eur.\nV priebehu konania sťažovateľ zmenil žalobný návrh, pričom súd pripustil zmenu návrhu...\nPo\n\nvykonanom\n\ndokazovaní\n\nvydal\n\nOkresný\n\nsúd\n\nPezinok,\n\nRozsudok\n\nsp. zn. 8C/238/2011­213 zo dňa 13.09.2012, ktorým súd návrh sťažovateľa zamietol. ...\nSťažovateľ voči Rozsudok sp. zn. 8C/238/2011­213 zo dňa 13.09.2012 podal ako\noprávnená osoba v zákonom stanovenej lehote dňa 26.04.2012 odvolanie. ...\nOdvolací súd, Krajský súd v Bratislave vydal Rozsudok sp. zn. 5Co/651/2012­230\nzo dňa 17.09.2013, ktorým len bez nariadenia pojednávania potvrdil Rozsudok Okresného\nsúdu v Pezinku sp. zn. 8C/238/2011­213 zo dňa 13.09.2012. ...\nSťažovateľ voči Rozsudku Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5Co/651/2012­230\nzo dňa 17.09.2013 podal dovolanie z dôvodu podľa § 236 ods. 1 O.s.p., ktoré však Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky Uznesením sp. zn. 7Cdo/83/2014 zo dňa 29.04.2014 odmietol.“.\nPodľa sťažovateľa „žalovaný ukončil pracovný pomer k 31.10.2010 so sťažovateľom\nako kvalifikovaným učiteľom matematiky, hudobnej výchovy a anglického jazyka\na na miesto učiteľky prijal nekvalifikovanú pracovnú silu… p.\n\n.\n\n… Žalovaný sa tak dopustil voči sťažovateľovi porušenia § 13 ods. 1 Zákonníka práce\na súčasne tak § 2 ods. 1, 2, 3 § 6 ods. 1 a 2 a § 14 zákona č. 365/2004 Z. z.\nantidiskriminačného zákona, čím sa zároveň dopustil porušenia čl. 12 ods. 1 a čl. 36\npísm. b) Ústavy Slovenskej republiky z nasledovných dôvodov:\n­ v zmysle prílohy č. 1 vyhlášky MS SR č. 437/2009 Z. z. sťažovateľ mal kvalifikačné\npredpoklady na vyučovanie predmetov hudobná výchova a anglický jazyk,\n­ v zmysle § 9 vyhlášky MŠ SR č. 42/1996 Z. z. a tiež časti V. bod 18 písm. d) prílohy\nč. 1 vyhlášky MŠ SR č. 437/2009 Z. z. sťažovateľ spĺňal kvalifikačné predpoklady na\nvyučovanie anglického jazyka, keďže študoval anglický jazyk formou rozširujúceho štúdia\nna Filozofickej fakulte, Katolíckej univerzity v Ružomberku…\n3\n\n­ v zmysle § 6 ods. 1, 2, § 7 a § 8 zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických\nzamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nspĺňal sťažovateľ trvalo aj kvalifikačné predpoklady.“.\nV odôvodnení sťažnosti sťažovateľ vo vzťahu k namietanému postupu a rozhodnutiu\nokresného súdu okrem iného uviedol:\n„Sťažovateľ vidí prejav arbitrárnosti predovšetkým v skutočnosti, že prvostupňový\nsúd sa napriek jeho opakovaným prednesom, kedy realizoval vlastný vplyv na priebeh\nkonania ako jeho účastník, nevysporiadal... s jeho majoritným tvrdením, ktoré malo\npodstatný vplyv na právne posúdenie skutkového stavu a osvedčenie záveru o tom,\nči ukončenie pracovnoprávneho vzťahu žalovaným výpoveďou bez udania dôvodu\na následne prijatie nekvalifikovanej učiteľskej pracovnej sily na výuku anglického jazyka,\nnie je porušením zákonných ustanovení..., ktoré porušenie mohlo mať za následok\ndiskrimináciu sťažovateľa...\nŽalovaný je povinný zamestnávať v zmysle zákona č. 317/2009 Z. z. o pedagogických\nzamestnancoch a odborných zamestnancoch len kvalifikované pracovné sily..., ktorými\nskutočnosťami sa ani prvostupňový súd nezaoberal. Analýza predmetných skutočností je\nrozhodujúca\n\npri\n\nkvalifikácii\n\núvah\n\no\n\nexistencii/neexistencii\n\ndiskriminácie\n\nv pracovnoprávnych vzťahoch... Prvostupňový súd spomenutú kvalifikáciu v tomto prípade\nnevykonal a zaoberal sa len citovaním ustanovení a konštatovaniami v mimoriadne\nvšeobecnej úrovni, ktorá nemôže byť akceptovaná s odkazom na individuálny charakter\ndotknutého sporu. Uvedeným spôsobom sa v postupe a rozhodovacej činnosti\nprvostupňového zhmotnilo porušenie ustanovenia čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a v končenom\ndôsledku tiež čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.\n... prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku ďalej konštatuje, že sťažovateľ v čase\ntrvania pracovného pomeru ešte len študoval predmet anglický jazyk, a preto v rámci\ntrvalého pracovného pomeru túto výuku nemal ani poskytovať... Sťažovateľ uvedené tvrdenie\npovažuje za nesprávne skutkové zistenie, ktoré bolo následne nesprávne právne posúdené.\nSťažovateľ v čase trvania pracovného pomeru mal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa\n učiteľstvo: matematika a hudobná výchova a prebiehalo u navrhovateľa rozširujúce\n4\n\nštúdium učiteľstva angličtiny na vysokej škole, čo znamená v zmysle vyhlášky MS SR č.\n437/2009, časť. V., bod 18. písm. d), že bol sťažovateľ kvalifikovaný učiteľ angličtiny pre 2.\nstupeň základných škôl ako potvrdilo i Ministerstvo školstva SR... Kvalifikácia sťažovateľa,\ntak jednoznačne bola v spornom čase daná.\n... Ústredným argumentačným záverom prvostupňového súdu sa stalo tvrdenie,\nže pracovný pomer sťažovateľa u žalovaného bol ukončený formou výpovede zo strany\nžalovaného bez udania dôvodu a z tohto titulu, teda ani nemohlo dôjsť týmto úkonom\nžalovaného k diskriminácii, pretože aj akékoľvek iné skončenie pracovného pomeru\nvýpoveďou v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa by predstavovalo diskrimináciu...\nSťažovateľ sa domnieva, že deklarovaným záverom tak súd judikoval záver o tom, že žiadny\nzamestnanec sa z dôvodu diskriminácie, pre prípad skončenia pracovného pomeru\nvýpoveďou v skúšobnej dobe, nemôže domáhať spravodlivosti na nestrannom a nezávislom\nsúde, ale musí predmetné bez ďalšieho strpieť.\n... Prvostupňový súd uskutočnil na základe vykonaného dokazovania mylný skutkový\nzáver o tom, že sťažovateľ bol zamestnancom žalovaného ako učiteľ matematiky a hudobnej\nvýchovy, keď nevzal na zreteľ Pracovnú zmluvu č. 52/2010 uzatvorenú medzi sťažovateľom a\nžalovaným, ktorá nešpecifikuje zameranie výučby sťažovateľa ani popis vykonávanej práce,\npričom na predmetné sa dá usudzovať len s ohľadom na diplom získaný sťažovateľom v\ndotknutom odbore. V dôsledku uvedeného máme za to, že sťažovateľ bol u žalovaného\nzamestnaný ako učiteľ matematiky, hudobnej výchovy a anglického jazyka, keďže sa tak na\npojednávaní dňa 13.09.2012 vyjadril sám žalovaný. Prvostupňový súd na tento podstatný\nrozpor nereflektoval ani ho v procese dokazovania neodstraňoval...“\nPodľa sťažovateľa k porušeniu označených práv v odvolacom konaní malo dôjsť tým,\nže „Odvolací súd nesprávne rozhodoval vo veci, keď rozhodoval bez nariadenia\npojednávania, keďže dôvody pre nariadenie pojednávania tu v zmysle § 214 ods. 1, písm. c,\nd O.s.p. existovali a to s poukazom na skutočnosť, že vzhľadom na povahu a charakter\nmerita veci išlo o dôležitý verejný, resp. spoločenský záujem, ktorý v tomto prípade\npredstavuje ochrana pred zneužívaním zákazu diskriminácie zamestnávateľmi... a súčasne\n\n5\n\nišlo o tvrdené porušenie zásady rovnakého zaobchádzania formou diskriminácie\nv pracovnoprávnom vzťahu, resp. aj pri ukončení pracovnoprávneho vzťahu.\n... Označeným konaním odvolací súd zmaril možnosť sťažovateľovi ako žalobcovi\nvykonávať vlastný vplyv na priebeh a výsledok konania, za ktorým účelom zákon priznáva\nsťažovateľovi, vtedy v postavení žalobcu, široké spektrum procesných práv a to aj v prípade\nodvolacieho konania.\n... odvolací súd, ktorý sa rozhodol upustiť od nariadenia pojednávania mal existenciu\ntýchto dôvodov vyslovene preukázať a nie obmedziť sa na konštatovanie, že prejednáva vec\nbez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. bez podrobnejšieho odôvodnenia,\nprečo od pojednávania upustil. ...\nSkutočnosť, že odvolací súd nenariadil vo veci pojednávanie sa odráža do porušenia\nústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 v podobe zmarenia práva na verejné prerokovanie veci\nza súčasného zmarenia práva vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom a práva\nna prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania…\nOdvolací súd arbitrárne rozhodol o odvolaní sťažovateľa, keď sa v Rozsudku… oprel\nvýlučne o zistenia a právne závery prvostupňového súdu a vlastné úvahy, smerujúce\nk stotožneniu sa so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu riadne\nneodôvodnil. Rozhodnutie odvolacieho súdu je tak nepresvedčivé a popiera základné\nprincípy spravodlivého procesu.\n… Arbitrárnosť rozhodnutia vidí sťažovateľ v tom, že neboli naplnené atribúty\nv zmysle § 219 ods. 1 a ods. 2 O.s.p…, keď odvolací súd po absolútnom stotožnení sa\nso skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu v záujme právnej istoty\na spravodlivosti nedoplnil na zdôraznenie správnosti takéhoto rozhodnutia žiadne ďalšie\ndôvody.“.\nVo vzťahu k namietanému postupu a rozhodnutiu dovolacieho súdu sťažovateľ najmä\nuviedol:\n„NSSR Dovolanie navrhovateľa... odmietol, pretože dovolanie považoval podľa\n§ 238 ods. 1 ods. 2 a ods. 3 O.s.p. za neprípustné, napriek skutočnosti, že dovolateľ sa\nopieral o zákonné znenie ustanovenia § 237f O.s.p., keďže v konaní pred Krajským súdom\n6\n\nBratislava mu bolo odňaté jeho právo konať pred súdom ako účastníkovi konania\na vykonávať práva účastníka konania, keď odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia\npojednávania..., hoci v tomto prípade existovali dôvody na nariadenie pojednávania podľa\n§ 214 ods. 1, písm. c, d O.s.p...\nRovnako podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237f O.s.p. bola daná tým,\nže účastníkovi konania sa hoc len v dovolacom konaní odňala možnosť konať pred súdom\naž do takej miery, že sťažovateľ nemohol uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok\ndovolacieho konania, keď sa nemohol vyjadrovať k všetkým skutočnostiam a dôkazom,\nkeď nemohol predkladať nové dôkazy. Predovšetkým mu bola odňatá možnosť uplatniť svoj\nvplyv na priebeh konania možnosťou podať dovolanie...\nDovolací súd sa stotožnil so závermi odvolacieho súdu, čo sa týka notoricky známych\nskutočností o diskriminácii (Uznesenie NSSR sp. 7Cdo/83/2014, ods. 3, str. 5), ale\nopomenul vysvetliť, z ktorého dôvodu uprednostnenie zamestnávania nekvalifikovaného\nučiteľa s certifikátom bez vysokoškolského vzdelania II. st. pred sťažovateľom ako\nkvalifikovaným učiteľom v zmysle zákona, nie je možné považovať za diskrimináciu.\nRovnako sa nevysporiadal so špecifickým charakterom diskriminácie v oblasti\npracovnoprávnych vzťahov.\n... dovolací súd sa nesprávne stotožnil aj s ďalším záverom odvolacieho súdu..., keď\ndeklaruje, že nebolo nevyhnutné sa vysporadúvať s otázkou kvalifikácie/nekvalifikácie a tým\npotenciálneho porušenia čl. 36 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. ...\nSťažovateľ sa tiež domnieva, že NSSR pochybil, keď dovolanie odmietol z dôvodu, že\nje neprípustné nakoľko tu dôvod prípustnosti, tak ako vyššie preukázal v zmysle § 237f\nO.s.p. jestvoval.“\nSťažovateľ v sťažnosti žiada aj „náhradu nemajetkovej ujmy v celkovej výške 10.000,­\nEur“ z dôvodu, že „v dôsledku existujúceho judikovaného stavu, ktorý je toho času\npovažovaný za zákonný utrpel ujmu..., ktorá spočíva v pocitoch neistoty, krivdy a poníženia,\nako aj v strate pocitu spoločenského uplatnenia, vlastnej hodnoty, spoločenskej prestíže\na ľudskej dôstojnosti, v neposlednom rade v zhoršení jeho psychického a zdravotného\nstavu“.\n7\n\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie\nkonanie a nálezom takto rozhodol:\n„1. Základné právo sťažovateľa na slobodu a rovnosť v dôstojnosti a právach\nzaručené v čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, právo na ochranu pred\nsvojvoľným prepúšťaním a diskrimináciou zaručené v čl. 36 písm. b) Ústavy Slovenskej\nrepubliky, právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v prítomností účastníka\nkonania, právo na verejné prerokovanie veci a právo vyjadriť sa k všetkým vykonávaným\ndôkazom zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 152 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky postupom a rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 8C/238/2011­\n2123 zo dňa 13.09.2012, postupom a rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp. zn.\n5Co/651/2012 zo dňa 17.09.2013 ako aj postupom a Uznesením NSSR sp. zn. 7Cdo 83/2014\nzo dňa 29.04.2014 porušené boli.\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/83/2014 zo dňa\n29.04.2014 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšia konanie.\n3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva finančné zadosťučinenie vo výške\n10.000,­ Eur, ktoré sú mu povinné NS SR, Krajský súd Bratislava a Okresný súd Pezinok\nsťažovateľovi vyplatiť spoločne a nerozdielne do dvoch mesiacov od právoplatnosti\nrozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky.\n4. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy\nkonania..., a to do 30 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu.“\nZ rozsudku okresného súdu sp. zn. 8 C 238/2011 z 13. septembra 2012 vyplýva, že\nním okresný súd ako nedôvodný zamietol návrh sťažovateľa, ktorým sa domáhal náhrady\nnemajetkovej ujmy v sume 5 016 € z dôvodu porušenia zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom\nzaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.\nOkresný súd dospel k záveru o nepreukázaní porušenia ani jedného z príslušných\nustanovení Zákonníka práce či antidiskriminačného zákona zo strany odporcu. Svoj právny\n8\n\nzáver odôvodnil tým, že «... samotné tvrdenie navrhovateľa o tom, že odporca prijal\ndo pracovného učiteľku angličtiny s certifikátom bez vysokoškolského vzdelania II stupňa\na de facto ju uprednostnil pred ním ako kvalifikovaným učiteľom nie je možné považovať\nza diskrimináciu. V danom prípade súd poukazuje na vyjadrenie odporcu, ktorý uviedol,\nže navrhovateľa prijali do pracovného pomeru ako učiteľa matematiky a hudobnej výchovy,\nteda nie ako učiteľa angličtiny. Pričom ako s učiteľom matematiky a hudobnej výchovy\ns ním aj ukončili pracovný pomer v skúšobnej dobe. Z uvedeného je teda zrejmé,\nže pri prijímaní do pracovného pomeru u navrhovateľa zohrali úlohu iné predpoklady\nako pri prijatí do zamestnania u učiteľky angličtiny. Súd... taktiež poukazuje na skutočnosť,\nže navrhovateľ v čase trvania pracovného pomeru, ešte len študoval študijný predmet\n„anglický jazyk“, a preto v rámci trvalého pracovného pomeru túto výuku nemal\nani poskytovať.\nJe pravdou, že zo strany odporcu došlo k ukončeniu pracovného pomeru\ns navrhovateľom v skúšobnej dobe. Či došlo k platnému, alebo neplatnému skončeniu\npracovného pomeru v skúšobnej dobe bude súd riešiť v konaní vedenom na tunajšom súde\npod sp. zn. 8C 336/2010. Súd však v danom prípade musí skonštatovať, že v prípade\nakéhokoľvek výsledku v spore vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8C 336/2010 nie je\nmožné bez ďalšieho konštatovať diskrimináciu, ktorá má spočívať v tom, že zo strany\nzamestnávateľa došlo k ukončeniu pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Zaujatie\nopačného stanoviska by v podstate znamenalo, že každé jedno skončenie pracovného\npomeru v skúšobnej dobe, či už platné alebo neplatné, v podstate znamená zavedenie\ndiskriminácie a umožnenie nárokov z toho plynúcich.\nPodľa názoru súdu základné kritérium pre diskrimináciu je, že dôjde k takému\nkonaniu, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným človekom inak než s iným človekom\nna základe jeho odlišnosti napr. rasového alebo etnického pôvodu, vierovyznania, veku,\nrodu, pohlavia alebo sexuálnej orientácie...\nV danom prípade súd nemal za to, že by boli naplnené podmienky pre diskrimináciu\nnavrhovateľa, pričom samotná skutočnosť, že došlo k prijatiu učiteľky angličtiny, ktorá\nnemala vysokoškolské vzdelanie II stupňa, a navrhovateľovi nebolo zo strany odporcu\numožnené u odporcu vyučovať anglický jazyk a súčasne s ním bol ukončený pracovný\n9\n\npomer v skúšobnej dobe, nezakladá bez ďalšieho diskrimináciu. Súd má za to, že uvedený\npostup je v kompetencii riaditeľa školy, ktorý zvolil pre danú situáciu uvedené riešenie.\nNa základe uvedeného súd nezistil, že by došlo v čase pracovného pomeru medzi\nnavrhovateľom a odporcom k diskriminácii, a preto súd ďalšie predpoklady vo vzťahu\nk nároku na náhradu nemajetkovej ujmy ani neskúmal, a žalobný návrh ako celok\nzamietol.».\n\n10\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPredmetom sťažnosti je sťažovateľom namietané porušenie základných práv podľa čl.\n36 písm. b), čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenie čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 152 ods.\n4 ústavy postupom a rozsudkom okresného súdu sp. zn. 8 C 238/2011 z 13. septembra 2012,\npostupom a rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 Co 651/2012 zo 17. septembra 2013 a\npostupom a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 83/2014 z 29. apríla 2014.\n\n11\n\nPodľa čl. 36 písm. b) ústavy zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce\npracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu\nzo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez\nzbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom.\nPodľa čl. 12 ods. 1 ústavy ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a právach. Základné\npráva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.\nPodľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej\nrepubliky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,\npolitické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo\netnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov\npoškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\nPodľa čl. 12 ods. 4 ústavy nikomu nesmie byť spôsobená ujma na právach pre to, že\nuplatňuje svoje základné práva a slobody.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nII.1 K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozsudkom\nokresného súdu sp. zn. 8 C 238/2011 z 13. septembra 2012\n\n12\n\nÚstava nezakotvuje ústavný súd ako jediný a výlučný orgán ochrany základných práv\na slobôd fyzických osôb a právnických osôb. V zmysle princípu subsidiarity formulovaného\nv čl. 127 ods. 1 ústavy (ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd) preto nemal\nústavný súd právomoc preskúmavať namietaný rozsudok okresného súdu a postup, ktorý\npredchádzal jeho vydaniu, keďže právomoc rozhodnúť o ochrane práv sťažovateľa, ktoré\nním údajne mali byť porušené, mal v rámci riadneho inštančného postupu a prostredníctvom\nodvolania krajský súd, pričom podanie odvolania sťažovateľ aj využil, hoci s nie priaznivým\nvýsledkom.\nSťažnosť bola preto v tejto časti odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného\nsúdu na jej prerokovanie a rozhodnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\n(I. ÚS 103/02, III. ÚS 70/02).\nII.2\n\nK namietanému porušeniu označených práv postupom a rozsudkom\n\nkrajského súdu sp. zn. 5 Co 651/2012 zo 17. septembra 2013 a postupom a uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 83/2014 z 29. apríla 2014\nO zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným\npostupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie\nktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto\nmožno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07). K iným\ndôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí\naj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení,\nresp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci,\n\n13\n\nposudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (IV. ÚS 362/09, m. m.\nIV. ÚS 62/08).\nPodľa názoru sťažovateľa krajský súd rozhodol arbitrárne, keď po stotožnení sa\nso skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu nedoplnil na zdôraznenie ich\nsprávnosti ďalšie dôvody. V dôsledku toho napadnuté rozhodnutie nespĺňa atribúty § 219\nods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a je nepresvedčivé. Sťažovateľ tiež\nnamieta procesné pochybenie krajského súdu, ktorý o jeho odvolaní rozhodol bez nariadenia\npojednávania, v dôsledku čoho mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Podľa\nsťažovateľa pochybil aj najvyšší súd, keď jeho dovolanie ako neprípustné odmietol napriek\ntomu, že preukázal, že v odvolacom konaní mu bola odňatá možnosť konať pred odvolacím\nsúdom tým, že odvolací súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. V dôsledku odmietnutia\ndovolania najvyšší súd odňal sťažovateľovi možnosť konať pred dovolacím súdom.\nII.2.1 K namietanému porušeniu označených práv postupom a rozsudkom\nkrajského súdu sp. zn. 5 Co 651/2012 zo 17. septembra 2013\nÚstavný súd, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu zaručeného\nčl. 46 a nasl. ústavy, už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach konštatoval, že\nv prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní (t. j. pri jeho odmietnutí) je\nlehota sťažovateľa na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj\nvo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu (porovnaj tiež\nrozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská\nverzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54), a preto v rámci\npredbežného prerokovania sťažnosti sťažovateľa posudzoval aj opodstatnenosť jej časti,\nktorá smeruje proti napadnutému rozsudku krajského súdu a postupu, ktorý predchádzal\njeho vydaniu.\n\n14\n\nPredmetom prieskumu zo strany ústavného súdu bola vo vzťahu k tejto časti sťažnosti\nnámietka sťažovateľa o nesprávnych skutkových a právnych záveroch, na ktorých je\nzaložený napadnutý rozsudok krajského súdu. Namietané odňatie možnosti konať\npred odvolacím súdom, ktoré je obsahom sťažovateľom označeného základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy a zároveň dovolacím dôvodom v zmysle § 237 písm. f) OSP, mohol\nsťažovateľ uplatniť v dovolacom konaní, ktoré sám inicioval. Ústavný súd, vychádzajúc\nz princípu subsidiarity svojej právomoci, sa preto uvedenou námietkou nezaoberal (napr.\nI. ÚS 85/97, I. ÚS 89/97) .\nÚstavný súd, poukazujúc na svoju stabilizovanú judikatúru, zdôrazňuje, že\nvo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je alternatívnou ani\nmimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,\nči v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové\na právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou,\nprípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Do sféry\npôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie\nalebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nO svojvôli pri výklade alebo aplikácii právneho predpisu všeobecným súdom by bolo\nmožné uvažovať vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (napr. I. ÚS 115/02, I. ÚS 176/03).\nKrajský súd v rozsudku sp. zn. 5 Co 651/2012 zo 17. septembra 2013 v rámci\nodvolacieho prieskumu dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne\nsprávny potvrdiť. V celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením rozsudku okresného súdu,\nna ktoré podľa § 219 ods. 2 OSP odkázal, pričom uviedol:\n15\n\n„Diskriminácia je také konanie, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným,\nčlovekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) inak než s iným človekom\n(skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) na základe jeho odlišnosti napr.\nrasového alebo etnického pôvodu, vierovyznania, veku, rodu, pohlavia alebo sexuálnej\norientácie, pričom rozhodovanie o tom, či došlo alebo nedošlo ku diskriminácii, sa\nuskutočňuje na základe toho, či existuje príčinná súvislosť medzi znevýhodnením a použitím\nkritéria pre rozlišovanie.\nDiskriminácia je v moderných demokratických spoločnostiach považovaná\nza neprípustnú a minimálne jej vyššie vymedzené formy sú v súčasnosti zakazované zákonmi\na medzinárodnými zmluvami.\nV uvedenom prípade prvostupňový súd postupujúc na základe dôkladne zisteného\nskutkového stavu a správnej aplikácie príslušných zákonných ustanovení rozhodol\nrozsudkom, ktorý v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. riadne odôvodnil, dôsledne sa vysporiadal\nso všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre skutkové i právne posúdenie veci\na po vyhodnotení všetkých relevantných argumentov a námietok účastníkov súvisiacich\ns meritom predmetného konania prejednávanú vec i správne rozhodol.\nNávrhom doručeným prvostupňovému súdu dňa 12.08.2011 a po niekoľkých jeho\ndoplneniach a úpravách návrhu sa navrhovateľ domáhal priznania nemajetkovej ujmy\nza porušenie antidiskrimmačného zákona, pôvodne vo výške 11.016 € a po jeho späťvzatí\nvo výške 5,016 €. Návrh súd ako nedôvodný v súlade s nepreukázaním porušenia ani\njedného z príslušných ustanovení Zákonníka práce, či zákona č. 365/2004 Z.z. o rovnakom\nzaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) zo strany odporcu zamietol.\nPodporne odvolací súd aj z ďalšieho rozhodnutia Okresného súdu Pezinok, týkajúceho sa\nrovnakých účastníkov, zistil, že súd zamietol návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti\nrozviazania pracovného pomeru (z ktorého navrhovateľ vychádza aj v tomto konaní)\na rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 05.03.2013. Z uvedeného rozsudku je zrejmé, že\npracovný pomer uzavretý účastníkmi na dobu určitú, počnúc dňom 02.09.2010\ndo 30.06.2011 bol uzavretý s dohodnutou skúšobnou dobou v trvaní troch mesiacov. Medzi\npravidelné obsahové náležitosti pracovnej zmluvy patrí aj dohoda účastníkov o skúšobnej\n16\n\ndobe, ktorá musí byť uskutočnená pod sankciou neplatnosti v písomnej forme a v pracovnej\nzmluve. Dĺžka skúšobnej doby je maximálne tri mesiace. Podľa ustanovenia § 72 Zákonníka\npráce môže zamestnávateľ i zamestnanec skončiť pracovný pomer aj v skúšobnej dobe, a to\nz akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu. ...\nPracovný\n\npomer\n\nje\n\nzáväzkový\n\nprávny\n\nvzťah,\n\nktorý\n\nje\n\nna\n\nrozdiel\n\nod obchodnoprávnych vzťahov či občianskoprávnych vzťahov založený na princípe\npodriadenosti a nadriadenosti. Pracovný pomer ako záväzkový právny vzťah nie je založený\nna princípe rovnosti. Prvky rovnosti subjektov prevládajú len pri založení pracovného\npomeru. V priebehu trvania pracovného pomeru prevládajú prvky podriadenosti\nzamestnanca voči svojmu zamestnávateľovi.\nBolo teda slobodným rozhodnutím odporcu skončiť pracovný pomer s navrhovateľom\nbez uvedenia dôvodu. Prijatie inej učiteľky na výuku angličtiny už z vyššie uvedených\ndôvodov nemôže v žiadnom prípade zakladať dôvod diskriminácie navrhovateľa dokonca\ni v tom prípade, ak by mal pracovnú zmluvu uzavretú ako učiteľ anglického jazyka. V jeho\nprípadne doplňujúce štúdium anglického jazyka na vysokej škole môže byť bonusom pri\nprijatí do iného zamestnania, ale nie naplnením kogentných ustanovení Zákonníka práce, či\nantidiskriminačného zákona, zakladajúceho prípadný nárok navrhovateľa na náhradu\nnemajetkovej ujmy.\nPostupom prvostupňového súdu nedošlo k znemožneniu účastníkovi v realizácii\nprocesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia\na ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Nakoľko ale navrhovateľ absolútne\nnepreukázal opodstatnenosť svojich tvrdení, nemožno považovať odôvodnenie rozhodnutia\nprvostupňového súdu, nezodpovedajúce jeho predstavám a očakávaniam, za porušenie jeho\npráva na spravodlivý súdny proces.\nOdvolací súd teda svojim potvrdzujúcim rozhodnutím odobril správnosť vyvodených\nskutkových i právnych záverov súdu prvého stupňa.“\nV prvom rade sťažovateľ vytýka krajskému súdu, že sa v plnom rozsahu stotožnil\ns prvostupňovým rozsudkom, ktorý on nepovažoval za správny. Odvolací súd tak urobil,\nopierajúc sa o ustanovenie § 219 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom\n17\n\nrozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení\nobmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nZ formulácie ustanovenia § 219 ods. 2 OSP vyplýva, že nie je povinnosťou\nodvolacieho súdu uvádzať ďalšie, ešte neuvedené dôvody na zdôraznenie správnosti\nprvostupňového rozhodnutia (svedčí o tom slovné spojenie „prípadne doplniť“). Preto ak aj\nkrajský súd pri „zdôraznení správnosti“ uviedol opätovne dôvody, ktoré už boli obsiahnuté\nv rozsudku okresného súdu, nemožno to považovať za porušenie ustanovenia § 219 ods. 2\nOSP, a už vôbec nie s prípadným dopadom na základné práva sťažovateľa.\nJe teda evidentné, že krajský súd využil možnosť, ktorú mu poskytovalo príslušné\nzákonné ustanovenie procesného právneho predpisu, ktorým sa konanie riadilo. Ústavný súd\nuž vo svojej judikatúre uviedol (napr. IV. ÚS 462/2012), že všeobecný súd nemôže porušiť\nzákladné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ak koná vo veci\nv súlade s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v príslušnom konaní.\nÚstavný súd po oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku\nkrajského súdu (v spojení s dôvodmi rozsudku okresného súdu) konštatuje, že krajský súd\nobdobne ako súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nie\nje možné bez ďalšieho považovať za diskrimináciu to, že došlo k prijatiu učiteľky angličtiny,\nktorá nemala vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, pričom sťažovateľovi nebolo zo\nstrany žalovaného umožnené vyučovať anglický jazyk, a súčasne došlo k ukončeniu\npracovného pomeru so sťažovateľom v skúšobnej dobe bez uvedenia dôvodu. Podľa názoru\nkonajúcich súdov v posudzovanom prípade neboli splnené zákonné podmienky na\ndiskrimináciu, teda nedošlo k nerovnakému zaobchádzaniu v rovnakej situácii, pretože pri\nprijímaní sťažovateľa do pracovného pomeru (ako učiteľa matematiky a hudobnej výchovy)\nzohrali úlohu iné predpoklady, ako pri prijímaní do pracovného pomeru učiteľky angličtiny.\nV konaní preto nebolo právne významné preukazovanie skutočnosti, či sťažovateľ bol\nkvalifikovaným učiteľom na výučbu angličtiny, čo sťažovateľ namietal v odvolaní.\n18\n\nVychádzajúc z citovaného, ústavný súd na rozdiel od sťažovateľa nepovažuje\nnapadnutý rozsudok krajského súdu za nepresvedčivý, keďže z neho vyplýva dostatok\nprávne relevantných argumentov odôvodňujúcich kľúčové právne závery odvolacieho súdu.\nÚlohou ústavného súdu pri rozhodovaní o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je\nposudzovanie právnej perfektnosti namietaných rozhodnutí všeobecného súdu z hľadiska\nformálnych požiadaviek vyplývajúcich zo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych\npredpisov a z týchto aspektov jeho „vylepšovanie“ (IV. ÚS 325/08), ale posúdenie jeho\nústavnej akceptovateľnosti a udržateľnosti. Dôvody napadnutého rozsudku, ktoré viedli\nodvolací súd k rovnakému právnemu záveru, ku ktorému dospel aj súd prvého stupňa, preto\nnemôžu podľa názoru ústavného súdu viesť k záveru o ústavnej neakceptovateľnosti\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý by zároveň zakladal dôvod na vyslovenie\nporušenia čl. 46 ods. 1 ústavy.\nKeďže napadnuté rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle a je\ndostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov a hodnotení,\nústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať (podobne aj\nI. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť do právneho názoru\nkrajského súdu.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že medzi\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\na obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy neexistuje taká príčinná súvislosť, na\nzáklade ktorej by po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne\ndospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri\npredbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu\nzjavnej neopodstatnenosti.\n\n19\n\nII.2.2 K namietanému porušeniu označených práv postupom a uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 7 Cdo 83/2014 z 29. apríla 2014\nProti rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ dovolanie najvyššiemu súdu, ktorý\nho odmietol ako procesne neprípustné, keď nezistil dôvody jeho prípustnosti podľa § 237\nOSP ani podľa § 238 OSP. Sťažovateľ v sťažnosti tvrdil, že jeho dovolanie bolo prípustné,\nkeďže v konaní pred odvolacím súdom mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď\nodvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, hoci existovali dôvody na\nnariadenie pojednávania podľa § 214 ods. 1 písm. c) a d) OSP. V dôsledku toho bolo\nporušené základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci, základné právo\nna prerokovanie veci v jeho prítomnosti, ako aj základné právo vyjadriť sa ku všetkým\nvykonávaným dôkazom garantované v čl. 48 ods. 2 ústavy.\nZ obsahu dovolania sťažovateľa, ktoré bolo prílohou sťažnosti, ústavný súd zistil,\nže sťažovateľ námietku rozhodovania veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania\nv dovolacom konaní neuplatnil. Sťažovateľ v dovolaní uviedol dovolací dôvod podľa § 237\npísm. f) OSP v dôsledku odňatia možnosti konať pred súdom, ktoré podľa neho spočívalo\nv nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu vychádzajúceho z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\nAk sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní až v konaní\npred ústavným súdom námietku, ktorú mohol efektívne uplatniť a neuplatnil v konaní\npred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc (IV. ÚS 76/2012,\nm. m. III. ÚS 135/03, III. ÚS 201/04, IV. ÚS 266/08).\nVzhľadom na to, že dovolací súd má vždy povinnosť prihliadnuť na prípadnú\nprocesnú vadu uvedenú v § 237 OSP (aj vtedy, ak ju dovolateľ v dovolaní nenamietal), bola\npredmetom posúdenia ústavného súdu v tomto konaní aj uvedená námietka sťažovateľa.\n\n20\n\nÚstavný súd poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej posudzuje\nspravodlivosť procesu ako celku (napr. m. m. II. ÚS 307/06), preto k vyhoveniu sťažnosti\ndochádza zásadne iba v prípadoch, ak dospeje k názoru, že namietané a relevantné procesné\npochybenia zo strany príslušného orgánu verejnej moci umožňujú prijatie záveru, že proces\nako celok bol nespravodlivý a vzhľadom na to aj jeho výsledok môže vyznievať ako\nnespravodlivý. Ústavný súd preto nepristupuje k vyhoveniu sťažnosti v prípadoch, keď\nzo strany orgánov verejnej moci síce k určitému pochybeniu došlo, avšak jeho intenzita\na existujúca príčinná súvislosť medzi namietaným porušením ústavou garantovaného práva a\njeho dôsledkami na spravodlivosť procesu ako celku nemala podstatný dosah (m. m. IV. ÚS\n320/2011). V tejto súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že nie každé porušenie zákona\nzo strany orgánu verejnej moci má automaticky za následok porušenie ústavou\ngarantovaného základného práva, v danom prípade predovšetkým základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nVzhľadom na predmet posudzovaného konania (ktorým bolo sťažovateľom tvrdené\nporušenie zásady rovnakého zaobchádzania) krajský súd mal na prejednanie odvolania\nobligatórne nariadiť pojednávanie v zmysle § 214 ods. 1 písm. c) OSP. Z odôvodnenia\nrozsudku krajského súdu však vyplýva, že odvolací súd vec prejednal podľa § 214 ods. 2\nOSP bez nariadenia pojednávania, pričom svoj postup neodôvodnil. Vzhľadom na uvedené\npochybenie odvolacieho súdu bola predmetom ďalšieho posúdenia ústavného súdu otázka,\nči nenariadenie odvolacieho pojednávania znamenalo v okolnostiach prípadu sťažovateľa\nporušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. či malo vplyv na spravodlivosť konania\nako celku.\nZ judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva, že\nprincíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť\npredniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej\nsituácie, než v ktorej je jej odporca (K. c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002,\nbod 45). Právo na kontradiktórne konanie zase znamená, že procesné strany musia dostať\npríležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť\n21\n\nsa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť\nrozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri citovaný rozsudok K., bod 46).\nÚstavný súd považuje pre posúdenie oprávnenosti námietky sťažovateľa o porušení\njeho práva na kontradiktórne konanie za právne významnú tú skutočnosť, že všetky\nskutkové zistenia a príslušné dokazovanie pre náležité rozhodnutie vo veci sťažovateľa\nvykonal okresný súd ako súd prvostupňový. Sťažovateľ v odvolaní namietal nesprávne\nprávne posúdenie veci prvostupňovým súdom a jeho nesprávne skutkové zistenia,\nv odvolaní však nenavrhol vykonanie ďalších dôkazov, resp. doplnenie dokazovania.\nZ odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu tiež nevyplýva, že by sa odporca k odvolaniu\nsťažovateľa vyjadril. Preto v okolnostiach prípadu sťažovateľa nemohlo dôjsť k porušeniu\nzásady kontradiktórnosti konania. Je potrebné tiež zdôrazniť, že krajský súd nedopĺňal\ndokazovanie, v odôvodnení svojho rozhodnutia len podporne odkázal na právoplatné\nrozhodnutie okresného súdu o zamietnutí návrhu sťažovateľa na určenie neplatnosti\nrozviazania pracovného pomeru, z ktorého vychádzal (§ 135 ods. 2 OSP). Preto prípadné\nďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde by podľa\nnázoru ústavného súdu už nemohli mať vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu. Napokon\nústavný súd v súvislosti s námietkou sťažovateľa považuje za relevantnú aj tú skutočnosť, že\nsťažovateľ v súvislosti s uplatnením dovolacieho dôvodu podľa § 237 písm. f) OSP\nv dovolaní nenamietal, že odvolací súd neuskutočnil pojednávanie na prejednanie\nodvolania. Z uvedeného vyplýva, že sám sťažovateľ skutočnosť nenariadenia odvolacieho\npojednávania nevnímal ako okolnosť, ktorá mu znemožnila uplatniť a realizovať svoje\nprocesné práva v rámci odvolacieho konania. Za takýchto okolností sa potom požiadavka\nsťažovateľa na dôsledné rešpektovanie jeho procesných práv (ktorú uplatnil až v konaní pred\nústavným súdom) dostáva z ústavného hľadiska do iného svetla.\nČo sa týka námietky sťažovateľa o porušení jeho práva na verejné prerokovanie veci,\nústavný súd uvádza, že v konaní na súde prvého stupňa okresný súd konal so sťažovateľom\nosobne na verejnom pojednávaní, na ktorom bol sťažovateľ vypočutý spolu s odporcom.\nSťažovateľ tak mal možnosť predložiť svoje dôkazy ústne pred prvostupňovým súdom\n22\n\nna pojednávaní, v dôsledku čoho bolo jeho právo na verejné prerokovanie veci na jednom\nstupni konania plne garantované. Aj z judikatúry ESĽP k aplikácii čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd vyplýva, že ústne konanie nie je nevyhnutné\nna všetkých stupňoch súdneho konania. Nedostatok verejného prejednania veci na druhom\na treťom stupni možno ospravedlniť povahou konania, o ktoré ide, ak pojednávanie na súde\nprvého stupňa bolo verejné (Ekbatani proti Švédsku, rozhodnutie z 26. 5. 1988).\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd zastáva názor, že neuskutočnením\npojednávania na prejednanie odvolania krajský súd procesne pochybil, toto pochybenie však\nnemalo v okolnostiach prípadu sťažovateľa vplyv na spravodlivosť procesu ako celku ani na\njeho výsledok, a teda nebolo v rozpore s požiadavkami čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy.\nZ uvedeného dôvodu preto nemožno považovať napadnuté uznesenie najvyššieho súdu ani\npostup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, za také, ktoré porušujú základné práva sťažovateľa\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní aj\ntúto časť sťažnosti sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako\nzjavne neopodstatnenú.\nZ dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd odmietol v zmysle § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde aj tú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľ namietal porušenie\nzákladného práva na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania podľa čl. 36\npísm. b) ústavy postupom a uznesením najvyššieho súdu, pretože o prípadnom porušení\ntohto základného práva by bolo možné uvažovať zásadne len vtedy, ak by zo strany\nvšeobecného (najvyššieho) súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv,\nresp. ústavnoprávnych princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp. v spojení s ich\nporušením (obdobne IV. ÚS 326/07, III. ÚS 113/09, IV. ÚS 352/09), čo sa v danom prípade\npodľa názoru ústavného súdu nestalo. Obdobne aj čl. 152 ods. 4 ústavy má charakter\ngenerálneho interpretačného princípu vždy uplatňovaného ústavným súdom vo svojej\nrozhodovacej činnosti (m. m. IV. ÚS 383/08, III. ÚS 66/2012).\n\n23\n\nVzhľadom na odmietnutie sťažnosti ústavný súd už nepovažoval za potrebné osobitne\nsa zaoberať ani otázkou porušenia čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy, keďže tieto ustanovenia sú\nspravidla vždy porušené iba vtedy, ak je porušené niektoré základné právo alebo sloboda.\nIde iba o sprievodný účinok porušenia základného práva alebo slobody (obdobne napr. IV.\nÚS 66/03), čo však nie je prípad sťažovateľa.\nKeďže sťažnosť bola ako celok odmietnutá, ústavný súd už o ďalších návrhoch\nsťažovateľa v nej uplatnených nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. augusta 2015\n\n24", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci – v prítomnosti účastníkov", "konanie-princíp rovnosti zbraní v konaní", "práva a slobody – hospodárske, sociálne a kultúrne práva-právo na spravodlivé a uspokojujúce pracovné podmienky", "konanie-kontradiktórnosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci – verejne a vylúčenie verejnosti", "príčinná súvislosť", "návrh-zjavne neopodstatnený", "práca, pracovný pomer-skončenie", "právomoc-právomoc všeobecného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:6ac000fc-a61c-45a8-b976-863b08b4af8f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 462/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 462/2012 z 18. 9. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-09-18", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ac000fc-a61c-45a8-b976-863b08b4af8f"}, {"guid": "ussr:df2f1e28-a5f2-471b-9b64-753d28e5c985", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 66/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 66/2012 z 14. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-14", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:df2f1e28-a5f2-471b-9b64-753d28e5c985"}, {"guid": "ussr:607e5a77-ae9a-4037-b35d-f2845c6d07d5", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 76/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 76/2012 z 9. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-09", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:607e5a77-ae9a-4037-b35d-f2845c6d07d5"}, {"guid": "ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 320/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 320/2011 z 28. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-28", "citacie_n": 177, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d89577a3-c202-4b93-8c21-2cf12b91b87a"}, {"guid": "ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 362/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09 z 15. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-15", "citacie_n": 1155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:73a25600-a17a-402f-9e87-317cff34148e"}, {"guid": "ussr:6daa2c1a-48a4-4069-b81c-3185848817f7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 352/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 352/09 z 8. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-08", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6daa2c1a-48a4-4069-b81c-3185848817f7"}, {"guid": "ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 383/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 383/08 z 7. 8. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-08-07", "citacie_n": 115, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f87fb08b-8495-4e4b-ab46-4f4a96e6abae"}, {"guid": "ussr:3b2681f3-3c13-4672-8ad0-1a12c889c4bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 113/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 113/09 z 21. 4. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-04-21", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3b2681f3-3c13-4672-8ad0-1a12c889c4bf"}, {"guid": "ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497"}, {"guid": "ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/08 z 11. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-11", "citacie_n": 138, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d3ccd42-d11a-4598-9d66-f537b9591464"}, {"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 326/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 326/07 z 13. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-13", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f192b98a-a811-44fd-9763-0c08ce3802e0"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 307/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/06 z 20. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-20", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7d155005-167b-4905-af60-639823f8e4bb"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 201/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 201/04 z 17. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-17", "citacie_n": 207, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2aad4559-0abe-4150-87d2-2bad891ea2d1"}, {"guid": "ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 176/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 176/03 z 8. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-08", "citacie_n": 764, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:962f276e-b948-47b9-bfd1-40e7365ca32a"}, {"guid": "ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/03 z 11. 6. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-06-11", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc0e0283-c848-4ebd-a83d-a1091bdcb8bb"}, {"guid": "ussr:dd64f688-3e9b-4983-a022-be9ec360c5a4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/03 z 9. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-09", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dd64f688-3e9b-4983-a022-be9ec360c5a4"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:75f3c1e6-6669-4024-933f-b3dda1ddf9e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 70/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 70/02 z 23. 5. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-05-23", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75f3c1e6-6669-4024-933f-b3dda1ddf9e0"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:30f634e2-1181-4bc7-9569-d7151be6d97b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.89.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 89/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 89/97 z 10. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-10", "citacie_n": 26, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.89.1997.1"}, {"guid": "ussr:6f8e4c02-e07c-4f52-ba26-e846d5e4609f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.85.1997.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 85/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 85/97 z 22. 4. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-04-22", "citacie_n": 51, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.85.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}], "citovane_v": []}