{"guid": "ussr:901f4b43-2a75-4b9d-a42a-6d54eca264ae", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.471.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 471/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 471/2015 z 5. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. augusta 2015, sp. zn. II. ÚS 471/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.471.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-08-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "nazov": "čl. 1 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "nazov": "čl. 36 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-36.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-36"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 36 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-36", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/901f4b43-2a75-4b9d-a42a-6d54eca264ae", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.471.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.471.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.471.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 471/2015­18\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. augusta 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa\na Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná\npoisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel\nBlyšťan s. r. o., Rastislavova 68, Košice, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta\nJUDr. Daniela Blyšťana, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20\nods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1 Oboer 158/2013 a jeho uznesením z 29. júla 2014, postupom\nKrajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 5 CoE 112/2011 a jeho uznesením\nz 26. januára 2012 a postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.\n11 Er 615/2010 a jeho uznesením z 9. júna 2011, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t a .\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra 2014\nosobne doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,\nGarbiarska 2, Košice (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej\nAdvokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan s. r. o., Rastislavova 68, Košice, konajúcou\nprostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Daniela Blyšťana, ktorou namieta porušenie\nsvojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len\n„listina“), ako aj práv podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Oboer 158/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie najvyššieho súdu“) a jeho uznesením\nz 29. júla 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie najvyššieho súdu“), postupom Krajského\nsúdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 CoE 112/2011\n(ďalej aj „napadnuté konanie krajského súdu“) a jeho uznesením z 26. januára 2012 (ďalej aj\n„napadnuté uznesenie krajského súdu“) a postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len\n„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Er 615/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie\nokresného súdu“) a jeho uznesením z 9. júna 2011 (ďalej aj „napadnuté uznesenie\nokresného súdu“).\nSťažovateľka je právnickou osobou podnikajúcou v oblasti poisťovníctva. Na základe\npoistnej zmluvy uzavretej medzi sťažovateľkou a povinným sa tento zaviazal platiť\ndohodnuté poistné. Povinný v rozpore s poistnou zmluvou dohodnuté poistné prestal platiť.\nSťažovateľka sa v súlade s uzavretou rozhodcovskou doložkou obrátila na Arbitrážny súd\n2\n\nKošice (ďalej len „arbitrážny súd“), ktorý rozhodcovským rozsudkom sp. zn. 2 C 185/2009\nzo 6. mája 2010 zaviazal povinného na zaplatenie dlžného poistného v sume 461,66 €\ns príslušenstvom. Keďže povinný dlžné poistné v lehote vyplývajúcej z rozhodcovského\nrozsudku nezaplatil, sťažovateľka podala súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie\nexekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu. Súdny exekútor\npredložil okresnému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prospech\nsťažovateľky. Okresný súd uznesením sp. zn. 11 Er 615/2010 z 9. júna 2011 zamietol jeho\nžiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O odvolaní sťažovateľky proti\nnapadnutému uzneseniu okresného súdu rozhodol krajský súd uznesením sp. zn. 5 CoE\n112/2011 z 26. januára 2012 tak, že rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne\npotvrdil. Následne najvyšší súd uznesením sp. zn. 1 Oboer 158/2013 z 29. júla 2014\nodmietol dovolanie proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 5 CoE 112/2011 z 26. januára\n2012 ako neprípustné podľa § 243b ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)\nv spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP.\nSťažovateľka ďalej uvádza, že o jej žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania, hoci okresný súd vykonal\nsamostatné nové dokazovanie skutkového stavu (okresný súd nevychádzal podľa\nsťažovateľky z obsahu rozhodcovského spisu, ale nanovo konštruoval skutkový stav\nprostredníctvom listinných dôkazov, ktoré si od nej vyžiadal, na základe ktorých dospel\nk opačným právnym záverom ako arbitrážny súd v označenom konaní, čo viedlo\nk faktickému zrušeniu účinkov rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu\nsťažovateľky).\nTakýto postup je podľa sťažovateľky v rozpore so zákonom, pričom v tejto súvislosti\npoukazuje aj na judikatúru najvyššieho súdu, Súdneho dvora Európskej únie a aj ústavného\nsúdu, ktoré s vecou súvisia (predovšetkým Plz. ÚS 1/2014 a II. ÚS 499/2012).\nPodľa sťažovateľky najvyšší súd ako súd dovolací «Napriek namietaným ústavno­\nprocesným pochybeniam okresného a krajského súdu... napriek arbitrárnym svojvoľným\n\n3\n\nzáverom okresného súdu vo veci „určenia“ neprijateľnosti podmienky, napriek\nnepreskúmateľným záverom krajského súdu, NS SR nezistil prípustnosť dovolania, i keď\nporušenie základného práva účastníka konania zo strany súdu... zakladá prípustnosť\ndovolania vždy.». Sťažovateľka považuje za nesprávny záver najvyššieho súdu vyjadrený\nv napadnutom uznesení, podľa ktorého nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdu zakladá\nvadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b) OSP, a nie vadu konania v zmysle § 237\npísm. f) OSP.\nSťažovateľka považuje za jediné a ústavne kompatibilné rozhodnutie ústavného súdu\nvo veciach exekučných konaní začatých z jej strany „nález ústavného súdu\nč. II. ÚS 499/2012“.\nSťažovateľka v sťažnosti formuluje výhrady proti skutkovým a právnym záverom\nkrajského súdu a tiež namieta jeho nedostatočné odôvodnenie.\nVychádzajúc z uvedených skutočností, sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd prijal\njej sťažnosť na ďalšie konanie a nálezom vyslovil, že označenými postupmi a rozhodnutiami\nokresného súdu, krajského súdu a najvyššieho súdu boli porušené jej základné práva podľa\nčl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods.\n1 dohovoru, ako aj čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu, aby označené rozhodnutia okresného\nsúdu, krajského súdu a najvyššieho súdu zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie\nkonanie a aby jej priznal úhradu trov právneho zastúpenia.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n4\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nII.1 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených základných práv\npodľa ústavy a listiny a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu postupom\nokresného súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu\nzákladným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto\npráv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nProti napadnutému uzneseniu okresného súdu, ako aj konaniu, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu, mohla sťažovateľka podať odvolanie (čo aj využila), o ktorom bol oprávnený a\naj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť v posudzovanej veci\no odvolaní sťažovateľky vylučuje právomoc ústavného súdu.\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.\n\n5\n\nII.2 K namietanému porušeniu sťažovateľkou označených základných práv\npodľa ústavy a listiny a práv podľa dohovoru a dodatkového protokolu postupom\nkrajského súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením, ako aj\npostupom najvyššieho súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV.\nÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nSťažovateľka v sťažnosti formuluje výhrady proti skutkovým a právnym záverom\nkrajského súdu vyjadreným v napadnutom uznesení, ktorým potvrdil uznesenie okresného\nsúdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\nna základe rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu, a tiež namieta nedostatočné\nodôvodnenie napadnutého uznesenia, ako aj skutočnosť, že krajský súd sa v napadnutom\nuznesení nevysporiadal ústavne akceptovateľným spôsobom s jej odvolacími dôvodmi.\nNámietky, ktoré sťažovateľka formuluje proti napadnutému uzneseniu najvyššieho\nsúdu ako dovolacieho súdu, sú založené predovšetkým na jej nesúhlase s názorom\ndovolacieho súdu, podľa ktorého v jej veci neboli naplnené dôvody prípustnosti dovolania\npodľa § 237 písm. f) OSP, hoci okresný súd v predmetnej veci podľa jej tvrdenia vykonal\n\n6\n\ndokazovanie listinami (poistnou zmluvou a poistnými podmienkami), ale napriek tomu\nnenariadil pojednávania, a tak ju ako účastníčku konaní neoboznámil s vykonanými\ndôkazmi a neumožnil jej vyjadriť sa k nim, pričom krajský súd takýto postup okresného\nsúdu potvrdzujúcim uznesením odobril. Sťažovateľka tiež tvrdí, že napadnuté uznesenie\nnajvyššieho súdu je nedostatočne odôvodnené.\nV nadväznosti na námietky sťažovateľky ústavný súd v prvom rade poukazuje\nna svoju konštantnú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že nie je súčasťou systému\nvšeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany\nústavnosti. Pri uplatňovaní tejto právomoci nie je úlohou ústavného súdu zastupovať\nvšeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach\na základných slobodách (napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže ustanoveným postupom domáhať svojho\npráva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo na to, aby sa jeho vec verejne\nprerokovala... a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným\ndôkazom.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n7\n\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nV súlade s čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má\nprávo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou\nverejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva.\nÚstavný súd poznamenáva, že prípadné porušenie základného práva na súdnu\nochranu podľa siedmeho oddielu druhej hlavy ústavy (čl. 46 až čl. 50 ústavy, resp.\nčl. 36 listiny) a jeho porovnateľného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6\ndohovoru možno posudzovať spoločne, keďže nie sú medzi nimi zásadnejšie odlišnosti\n(m. m. IV. ÚS 195/07).\nPodstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva\nv tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu\nzodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého\nporušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy\no základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods. 4 ústavy v spojení s čl. 51\nústavy). Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa\nv jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom\nprávnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré\nSlovenská republika ratifikovala, a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon\n(IV. ÚS 77/02). Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný\nvýklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne\ninterpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci.\n\n8\n\nSúčasťou obsahu práva na spravodlivé súdne konanie je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne odpovie na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia\nbez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.\nII.2.1 K napadnutému konaniu a napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu\nZ už uvedeného vyplýva, že podstatu argumentácie sťažovateľky tvorí námietka, že\nokresný súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie\nexekúcie podľa § 44 Exekučného poriadku vykonal dokazovanie bez toho, aby nariadil\npojednávanie, čím jej odňal možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom, prípadne\nnavrhnúť vlastné dôkazy na vyvrátenie záverov okresného súdu. Uvedený nedostatok pritom\nnenapravil v predmetnej veci ani krajský súd a následne ani najvyšší súd v rámci konania o\ndovolaní. Nadväzujúc na uvedenú námietku, sťažovateľka ďalej všeobecným súdom vytýka,\nže jej neumožnili vyjadriť sa k vykonávanému dokazovaniu ani mimo nariadenia\npojednávania a neumožnili jej uniesť dôkazné bremeno, čo samo osebe podľa jej názoru\npostačuje pre záver o porušení ňou označených práv. Podľa názoru sťažovateľky\nje napadnuté uznesenie najvyššieho súdu arbitrárne a zjavne nepreskúmateľné a postup\nnajvyššieho súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, odporujúci označeným článkom ústavy,\nlistiny a dohovoru.\nÚstavný súd v súvislosti s rozhodovaním o sťažnosti sťažovateľky z vlastnej\nrozhodovacej činnosti zistil, že v ostatnom období mu bolo doručených viacero v zásade\nidentických sťažností sťažovateľky, v ktorých táto s odkazom na nález ústavného súdu\nsp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. júla 2013 v jej identickej veci poukazuje na právny záver\nvyslovený v označenom rozhodnutí týkajúci sa zabezpečenia záruk kontradiktórnosti\n\n9\n\nkonania pri preskúmavaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie. Podľa právneho názoru vysloveného ústavným súdom v označenom náleze\n«v prerokúvanej veci okresný súd i krajský súd pri rozhodovaní o vydaní poverenia podľa\n§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku neobmedzili svoje skúmanie len na obsah exekučného\ntitulu, návrhu na vykonanie exekúcie a žiadosti o vydanie poverenia, ale nad rámec toho\npreskúmali aj obsah poistnej zmluvy s pripojenými všeobecnými poistnými podmienkami\na na ten účel nimi vykonali listinný dôkaz. Z takto vykonaného listinného dôkazu dospeli\nsúdy k (odchylnému) skutkovému stavu, na ktorom založili svoj právny záver o právnej\npovahe rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky a v dôsledku toho o jej\nneplatnosti. Týmto postupom v podstate znemožnili sťažovateľke uplatniť svoje právo\npriznané exekučným titulom, ktorého účinky (§ 37 rozhodcovského zákona) sa v zásade\nzhodujú s účinkami právoplatného rozsudku, teda právoplatne priznaného nároku. Za týchto\nokolností bolo podľa názoru ústavného súdu povinnosťou minimálne okresného súdu dať\nsťažovateľke priestor, aby sa zoznámila s dôkazmi, ktoré okresný súd vykonal, a skutkovými\nzisteniami, ktoré z nich vyvodzuje, a vyjadrila sa k nim, ako aj aby prípadne navrhla iné\ndôkazy na vyvrátenie týchto skutkových zistení. Uvedený priestor nevyhnutne nevyžaduje\nkonanie pojednávania, vyžaduje však písomné alebo ústne vypočutie sťažovateľky\nk uvedeným otázkam. Len týmto postupom dôjde ku skutočnému naplneniu práva\nsťažovateľky na prerokovanie (takto vymedzenej odlišnej) veci „v jej prítomnosti“\na na „vyjadrenie sa k vykonaným dôkazom“, ktoré jej zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.».\nNa tomto základe ústavný súd v označenom náleze rozhodol, že najvyšší súd porušil\nzákladné práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny,\nako aj jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže síce mal k dispozícii efektívne právne\nprostriedky nápravy pochybení, ktorých sa dopustili v predmetnej veci konajúce\na rozhodujúce nižšie všeobecné súdy, ale ich nevyužil (neuplatnil).\nPo vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. júla 2013 III. senát\nústavného súdu vo svojich rozhodnutiach sp. zn. III. ÚS 433/2013 z 10. septembra 2013,\nsp. zn. III. ÚS 455/2013 z 26. septembra 2013 a sp. zn. III. ÚS 480/2013 z 2. októbra 2013\na I. senát v uznesení sp. zn. I. ÚS 641/2013 z 30. októbra 2013 odmietli identické\n10\n\nsťažnosti sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, pričom v uzneseniach\nsp. zn. I. ÚS 675/2013 z 13. novembra 2013, sp. zn. I. ÚS 14/2014 z 23. januára 2014\na sp. zn. I. ÚS 41/2014 z 29. januára 2014 I. senát ústavného súdu vyslovil právny názor,\npodľa ktorého:\n«Pokiaľ sťažovateľka „in concreto“ namietala skutočnosť, že sa nemohla vyjadriť\nk vykonávanému dokazovaniu zo strany okresného súdu v súvislosti s rozhodovaním\no vydaní poverenia súdnemu exekútorovi, ústavný súd predostiera, že z pohľadu\n„materiálneho“ uvedenú možnosť sťažovateľka mala a aj ju využila v rámci ňou podaných\nopravných prostriedkov (odvolania a dovolania) a v rozsahu veci primeranom sa s touto jej\nobranou zaoberali aj vyššie súdy (krajský súd a najvyšší súd). Z hľadiska princípu\nmateriálnej pravdy reálny proces v danej veci teda zabezpečil, aby sa všeobecné súdy\nv rámci inštančného postupu zaoberali aj podstatnými dôvodmi uvádzanými sťažovateľkou\nv sťažnosti, aj keď nie podľa predstáv sťažovateľky, t. j. v rámci konania pred okresným\nsúdom, ale v jeho celostnom priebehu.» (pozri I. ÚS 675/2013, I. ÚS 14/2014 bod 38,\nI. ÚS 41/2014).\nV konkrétnych okolnostiach veci sťažovateľky je z hľadiska prípadného vyslovenia\nporušenia ňou označených základných práv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny,\nako aj čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podstatná odpoveď na otázku,\nči možno pochybenie súdu prvého stupňa spočívajúce v tom, že nedal sťažovateľke možnosť\nvyjadriť sa k svojim skutkovým zisteniam a z nich vyplývajúcemu (novému) právnemu\nposúdeniu veci, ktoré zakladajú dôvod na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na\nvykonanie exekúcie (hoci žiadosť súdneho exekútora preskúmal nad rámec uvedený v § 44\nods. 2 Exekučného poriadku), konvalidovať v odvolacom (príp. dovolacom) konaní.\nZistenie, že o v zásade identických veciach sťažovateľky rozhodujú senáty ústavného\nsúdu rozdielne, viedlo IV. senát ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.\nIV. ÚS 344/2012 k uplatneniu postupu podľa § 6 zákona o ústavnom súde, v rámci ktorého\nIV. senát ústavného súdu predložil kľúčové právne názory I., II. a III. senátu ústavného súdu\nvyslovené v ich doterajších rozhodnutiach o v zásade identických sťažnostiach sťažovateľky\n11\n\nna posúdenie plénu ústavného súdu na účel zjednotenia právnych názorov pri rozhodovaní\no dosiaľ nerozhodnutých sťažnostiach sťažovateľky.\nPlénum ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných právnych názorov\nprerokovalo na neverejnom zasadnutí 7. mája 2014, pričom prijalo toto stanovisko:\n«Pri preskúmavaní žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie\n(§ 44 Exekučného poriadku) sa môžu primerane uplatniť ustanovenia Občianskeho súdneho\nporiadku vzťahujúce sa na dokazovanie. Ak exekučný súd pri preskúmavaní žiadosti\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vychádza aj z iných listín (či iných\ndôkazov) než tých, ktoré sú výslovne uvedené v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku\n(exekučný titul, návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o vydanie poverenia), a na tomto\nzáklade posúdi exekučný titul v neprospech oprávneného, je povinný dať mu možnosť\nvyjadriť sa k podkladom svojho preskúmania; ak tak exekučný súd neurobí, zakladá jeho\nrozhodnutie dôvod na vyslovenie porušenia základného práva oprávneného vyjadriť sa\nku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.\nPre ústavnú konformnosť konania ako celku postačuje, ak je oprávnenému táto možnosť\nreálne poskytnutá v odvolacom konaní“ (ďalej len „zjednocujúce stanovisko pléna\nústavného súdu“).»\nKeďže podľa § 6 zákona o ústavnom súde je senát v ďalšom konaní viazaný\nuznesením pléna ústavného súdu o zjednotení odchylných právnych názorov, II. senát\nústavného súdu aplikoval právne závery vyslovené v zjednocujúcom stanovisku pléna\nústavného súdu aj na vec sťažovateľky posudzovanú v tomto konaní.\nS prihliadnutím na skutočnosť, že sťažovateľka napáda postup a rozhodnutie\nnajvyššieho súdu vydané v rámci konania o dovolaní, ústavný súd poukazuje aj na svoju\njudikatúru, podľa ktorej otázka posúdenia, či sú splnené podmienky na uskutočnenie\ndovolacieho konania, patrí zásadne do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j.\nnajvyššieho súdu, a nie do právomoci ústavného súdu (m. m. III. ÚS 480/2013).\n\n12\n\nNajvyšší súd v napadnutom uznesení, ktorým odmietol dovolanie podané\nsťažovateľkou proti napadnutému uzneseniu krajského súdu ako neprípustné podľa § 243b\nods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c) OSP, k dovolaciemu dôvodu uplatnenému\nsťažovateľkou podľa § 237 písm. f) OSP uviedol, že dovolaním je napádané rozhodnutie\nvydané v štádiu posudzovania splnenia zákonom ustanovených procesných predpokladov,\nza splnenia ktorých exekučný súd poverí súdneho exekútora vykonaním exekúcie. V tomto\nštádiu, v ktorom exekučný súd skúma, či žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie\nexekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie alebo exekučný titul nie sú v rozpore\nso zákonom (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), sa vychádza z tvrdení oprávneného\nv návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu, pričom v tomto štádiu sa\ndokazovanie v zásade nevykonáva, pretože postačuje, ak sú rozhodujúce skutočnosti\ndostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu vrátane do neho založených\nlistín. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa oboznamovanie s obsahom listín, ktoré\nje zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov na vyhovenie\nžiadosti súdneho exekútora o poverenie na vykonanie exekúcie, podľa názoru najvyššieho\nsúdu nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného.\nObsahom čl. 48 ods. 2 ústavy sú dve relatívne samostatné práva (súčasti), a to právo\nna verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti účastníka a právo\nvyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Formulácia uvedeného odseku naznačuje, že tieto práva\nnie sú navzájom nevyhnutne previazané – právo na verejné prerokovanie veci\nbez zbytočných prieťahov v prítomnosti účastníka zaručuje uvedené ustanovenie i v takých\nveciach, kde nedochádza k žiadnemu dokazovaniu, a naopak, právo vyjadriť sa\nk vykonaným dôkazom má účastník aj tam, kde sa formálne pojednávanie nevykonáva.\nPreto treba i čl. 48 ods. 2 ústavy vykladať tak, že právo vyjadriť sa k vykonaným dôkazom je\nnezávislé od práva na konanie (verejného) pojednávania.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje aj na systematickú súvislosť medzi\n§ 44 ods. 2 a § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, z ktorej možno vyvodiť, že okrem prípadov\nvýslovne uvedených v odseku 5 nie je konanie o vydanie poverenia súdnemu exekútorovi\n13\n\nkontradiktórnym konaním, pričom účasť povinného sa v ňom predpokladá len výnimočne,\na to v takých prípadoch, kde mu treba vytvoriť priestor na uplatnenie prípadných námietok\n[napríklad v podobe návrhu na samostatné (ne)uznanie exekučného titulu]. Navyše,\nvzhľadom na účel exekúcie je opodstatnené vytvorenie určitého „efektu prekvapenia“ voči\npovinnému, aby tento nemohol pred doručením upovedomenia zmariť uspokojenie\npriznaného nároku. Nevyhnutným dôsledkom nariadenia pojednávania, na ktoré by bolo\ntreba povinného predvolať (pozri § 115 ods. 1 OSP), by však bolo, že by sa o exekúcii\ndozvedel, čo by v konečnom dôsledku mohlo mať za následok zmarenie účelu exekúcie.\nKonanie pojednávania si nevyhnutne nevyžaduje ani požiadavka, aby bola vec\nprerokovaná v „prítomnosti účastníka“. Podľa názoru ústavného súdu je pojem\nv „prítomnosti účastníka“ potrebné vykladať nie doslovne, ale funkčne, teda aby spôsob\na postup konania zaručoval, že účastník bude mať možnosť vnímať postup súdu a podľa toho\nnáležite zamerať svoju procesnú aktivitu. Preto je možné právo na prerokovanie veci\nv „prítomnosti účastníka“ rešpektovať aj tým, že súd účastníka upovedomí a dá účastníkovi\nmožnosť vyjadriť sa k nej, napríklad aj písomne. Tieto prípady možno zároveň považovať za\nprípady, v ktorých zákon z takéhoto prerokovania veci vylučuje verejnosť, a to v súlade\ns poslednou vetou čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. II. ÚS 499/2012).\nVychádzajúc z dosiaľ uvedeného, ústavný súd zastáva názor, že nenariadením\npojednávania na prerokovanie žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia\nna vykonanie exekúcie k porušeniu základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48\nods. 2 ústavy nedošlo.\nSťažovateľka predovšetkým namieta, že v jej veci konajúce všeobecné súdy jej\nneumožnili vyjadriť sa k vykonávanému dokazovaniu ani mimo nariadenia pojednávania,\na neumožnili jej tak uniesť dôkazné bremeno, čo samo osebe postačuje pre záver o porušení\njej označených práv.\n\n14\n\nÚstavný súd v nadväznosti na túto námietku sťažovateľky v prvom rade zdôrazňuje,\nže je to predovšetkým okresný súd ako súd prvostupňový, ktorý by v zásade mal vykonať\nvšetky skutkové zistenia a príslušné dokazovanie pre náležité rozhodnutie vo veci. Ústavný\nsúd v tejto súvislosti poukazuje aj na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (rozsudok\nSúdneho dvora Európskej únie vo veci Banif Plus Bank Zrt proti Csaba Csipai a spol.\nC­472/11 z 21. 2. 2013), podľa ktorej čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS\nz 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať\nv tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý konštatoval ex offo nekalú povahu zmluvnej\npodmienky, nemusí na to, aby mohol vyvodiť dôsledky tohto konštatovania, čakať,\nči spotrebiteľ informovaný o svojich právach navrhne, aby uvedená podmienka bola\nzrušená. Zásada kontradiktórnosti však vo všeobecnosti zaväzuje vnútroštátny súd, ktorý\nv rámci preskúmania ex offo konštatoval nekalú povahu zmluvnej podmienky, informovať\núčastníkov konania v spore a vyzvať ich, aby sa k tomu kontradiktórne vyjadrili spôsobom,\nktorý na tento účel stanovujú vnútroštátne procesnoprávne predpisy. Súd musí teda\ndodržiavať zásadu kontradiktórnosti najmä vtedy, ak rozhoduje v spore na základe dôvodu\nuplatneného bez návrhu (rozsudok z 2. 12. 2009 vo veci C­89/08). Rovnako Súdny dvor\nEurópskej únie už rozhodol, že zásada kontradiktórnosti znamená vo všeobecnosti právo\núčastníka konania oboznamovať sa s dôkazmi a vyjadreniami predloženými súdu\na vyjadrovať sa k nim (rozsudok vo veci Varec zo 14. 2. 2008, C­450/06), ako aj to, že\nje v rozpore so základnými právnymi zásadami, pokiaľ súdne rozhodnutie vychádza\nzo skutkových okolností alebo dokumentov, s ktorými sa účastníci konania nemohli\nzoznámiť a ku ktorým sa tak nemohli vyjadriť (rozsudok z 22. 3. 1961 vo veci Snupat\nv. Vysoký úrad, 42/59).\nVzhľadom na doteraz uvedené, rešpektujúc už citované zjednocujúce stanovisko\npléna ústavného súdu sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 zo 7. mája 2014, v súvislosti\nso sťažovateľkinou nosnou argumentáciou ústavný súd uzatvára, že aj na vec sťažovateľky\nmožno vzťahovať ustálený právny názor ústavného súdu, podľa ktorého sťažovateľka mala z\npohľadu „materiálneho“ možnosť vyjadriť sa ku skutkovým zisteniam okresného súdu\na z nich vyplývajúcemu (novému) právnemu posúdeniu veci, ktoré zakladali dôvod\n15\n\nna zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo aj využila v rámci\nňou podaného opravného prostriedku (odvolania), a v rozsahu veci primeranom sa s touto\njej obranou zaoberal krajský súd v rámci odvolacieho konania (m. m. I. ÚS 675/2013,\nI. ÚS 14/2014 bod 38, I. ÚS 41/2014).\nPre ústavnú udržateľnosť napadnutého postupu a uznesenia najvyššieho súdu\npostačuje, aby bola zásada kontradiktórnosti dodržaná v konaní ako celku (v posudzovanom\nprípade v konaní pred odvolacím súdom). Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre\nopakovane uvádza, že „Presadzovanie názoru, že na každom jednom stupni súdnictva musí\nbyť uvedená zásada dodržaná bez výnimky, by podľa názoru ústavného súdu odvolaciemu\nsúdu v zásade prisúdilo len funkciu akéhosi kasačného orgánu bez reálnej možnosti\nkonvalidovať prípadné procesné nedostatky vlastným postupom“ (napr. I. ÚS 742/2013,\nII. ÚS 59/2014, III. ÚS 401/2013, IV. ÚS 70/2014).\nV súlade s uvedeným ústavný súd opätovne poukazuje na to, že v posudzovanej veci\nsťažovateľka mala reálnu možnosť oboznámiť sa s dôvodmi zamietnutia žiadosti súdneho\nexekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie už z napadnutého uznesenia\nokresného súdu, proti ktorému aj podala odvolanie, v ktorom sa k týmto dôvodom vyjadrila.\nPreto aj keď okresný súd ústavne neakceptovateľným spôsobom pochybil, keď nedal\nsťažovateľke možnosť vyjadriť sa k listinným dôkazom, jeho preskúmaniu ani k nemu\nuskutočnenému právnemu posúdeniu, jeho pochybenie nemožno pričítať na ťarchu\nnajvyššieho súdu, keďže tieto procesné nedostatky boli odstránené v rámci odvolacieho\nkonania. Z uvedeného dôvodu nemožno považovať napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\nani jeho postup, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého uznesenia, za také, ktoré porušuje\nsťažovateľkino základné právo vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2\nústavy.\nVo svojej konštantnej judikatúre ústavný súd tiež uvádza, že súčasťou obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je aj právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na\n16\n\nvšetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd pritom nemusí dať\nodpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.\nOdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03,\nIII. ÚS 209/04). Podľa názoru ústavného súdu napadnuté uznesenie najvyššieho súdu\nuvedené požiadavky na odôvodnenie napĺňa.\nSťažovateľka tiež namieta, že k porušeniu jej práv podľa ústavy, listiny a dohovoru\ndošlo aj tým, že najvyšší súd sa v posudzovanej veci nedostatočne zaoberal dôvodnosťou jej\ndovolacej námietky podľa § 237 písm. f) OSP založenej na tvrdení, že napadnuté\nuznesenie krajského súdu je nepreskúmateľné (arbitrárne), keďže je nedostatočne\nodôvodnené. Ústavný súd v tejto súvislosti v zhode so svojou doterajšou judikatúrou (napr.\nIV. ÚS 481/2011, IV. ÚS 161/2012, IV. ÚS 196/2014) opakovane uvádza, že považuje\nza ústavne udržateľný právny názor najvyššieho súdu, podľa ktorého prípadný nedostatok\nriadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku, nedostatočne zistený skutkový\nstav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 237 písm. f)\nOSP, ale len tzv. inú vadu konania podľa § 241 ods. 2 písm. b) OSP. Ústavný súd nezistil\nv posudzovanej veci relevantné dôvody na odchýlenie sa od svojej doterajšej judikatúry,\na preto dospel k záveru, že aj táto námietka sťažovateľky je zjavne neopodstatnená.\nVychádzajúc zo všetkých doteraz uvádzaných skutočností, ústavný súd dospel\nk záveru, že medzi obsahom sťažovateľkou označených práv podľa ústavy, listiny\na dohovoru a napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal\njeho vydaniu, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí\ntejto časti sťažnosti na ďalšie konanie mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný\npreto pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o\nústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n17\n\nII.2.2 K namietanému porušeniu označených základných práv podľa ústavy\na listiny a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu a postupom,\nktorý predchádzal jeho vydaniu\nÚstavný súd, majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu zaručeného\nčl. 46 a nasl. ústavy, už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach konštatoval, že\nv prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní (t. j. pri jeho odmietnutí)\nje lehota sťažovateľa na podanie sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj\nvo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu odvolacieho súdu (porovnaj tiež\nrozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11. 2002 vo veci Zvolský a Zvolská\nverzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53 a 54), a preto v rámci\npredbežného prerokovania sťažností sťažovateľky posudzoval aj opodstatnenosť ich častí,\nktoré smerujú proti napadnutým uzneseniam krajského súdu a postupom, ktoré predchádzali\nich vydaniu.\nPredmetom prieskumu zo strany ústavného súdu bola vo vzťahu k tejto časti sťažnosti\nnámietka sťažovateľky o nesprávnych skutkových a právnych záveroch, na ktorých je\nzaložené napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj jej námietka o jeho nedostatočnom\nodôvodnení.\nKrajský súd v uznesení sp. zn. 5 CoE 112/2011 z 26. januára 2012 v rámci\nodvolacieho prieskumu dospel k záveru, že uznesenie okresného súdu sp. zn.\n11 Er 615/2010 z 9. júna 2011 je potrebné ako vecne správne potvrdiť v zmysle § 219\nods. 1 a 2 OSP, pričom uviedol:\n«Pokiaľ sa týka námietky oprávneného, že exekučný súd mal vo veci vykonávať\ndokazovanie a nariadiť pojednávanie, odvolací súd uvádza, že oprávnenému, ako\núčastníkovi konania nebola v exekučnom konaní odňatá možnosť konať pred súdom, lebo\nv prípade, ak nejde o obligatórne nariadenie pojednávania, môže súd rozhodnúť na základe\n\n18\n\nlistinných dôkazov. Postupom exekučného súdu, ktorý rozhodol len na základe listinných\ndôkazov, oprávnenému možnosť konať pred súdom odňatá nebola preto, lebo\nz predložených listín jednoznačne vyplývajú skutočnosti, pre ktoré bolo exekučné konanie\nzastavené. V tejto súvislosti je nedôvodná námietka oprávneného, že ak exekučný súd\nprvého stupňa „nesprávne postupoval a neúplne zistil skutkový stav, lebo vykonal\ndokazovanie niektorými z listín relevantných pre poistný vzťah bez toho, aby nariadil\npojednávanie a umožnil oprávnenému preukázať, že povinný mal možnosť ovplyvniť\ndojednanie o rozhodcovskej doložke.“ Exekučný súd sa totiž s istotou a najmä presvedčivým\nspôsobom vysporiadal s otázkou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej podmienky a svoje\nrozhodnutie v tomto smere aj náležite zdôvodnil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia žiadna\npochybnosť, ktorú by bolo potrebné odstraňovať akýmkoľvek spôsobom, nevyplýva...\nVo vzťahu k odvolacej námietke oprávneného, že súd nemá oprávnenie preskúmať\narbitrážny rozsudok, odvolací súd uvádza, že účinky materiálnej právoplatnosti\nrozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. je potrebné na účely § 45\ntohto zákona vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je pri postupe podľa § 45\nzákona o rozhodcovskom konaní oprávnený hľadieť na rozhodcovský, rozsudok tak, akoby\nmateriálne právoplatný nebol ­ nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O. s. p. a môže ho\npreskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho\nmateriálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tú dôvody na zastavenie uvedené v § 57\nzák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, či sú tu nedostatky\nuvedené v § 40 písm. a) alebo b) zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, alebo či\nrozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je\nobjektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie\n(§ 45 zákona o rozhodcovskom konám) potom treba považovať za to zákonné zmocnenie,\nktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto skúmanie je exekučný súd oprávnený\nvykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol, teda tak, ako by to mohol\nurobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne posúdiť, či vec\nje spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z.\no rozhodcovskom konaní), či v tej istej veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu\nalebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah povinnosti uloženej rozhodcovským\n19\n\nrozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie právom nedovolené alebo\npriečiace sa dobrým mravom...»\nÚstavný súd na rozdiel od sťažovateľky nepovažuje napadnuté uznesenie krajského\nsúdu za nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné, keďže obsahuje dostatok právne\nrelevantných argumentov,\n\nktoré\n\nústavne\n\nakceptovateľným\n\nspôsobom\n\nodôvodňujú\n\nrozhodnutie prijaté v posudzovanej veci. Úlohou ústavného súdu pri rozhodovaní\no sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nie je posudzovanie právnej perfektnosti\nnamietaných\n\nrozhodnutí\n\nvšeobecného\n\nsúdu\n\nz\n\nhľadiska\n\nformálnych\n\npožiadaviek\n\nvyplývajúcich zo zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov a z týchto\naspektov ich „vylepšovanie“ (IV. ÚS 325/08), ale posúdenie ich ústavnej akceptovateľnosti\na udržateľnosti.\nÚstavný súd po preskúmaní právnych záverov napadnutého uznesenia krajského\nsúdu dospel k záveru, že v posudzovanej veci sa odvolací súd nedopustil takých\nvýkladových omylov či iných pochybení, ktoré by zakladali rozpor napadnutého uznesenia\nkrajského súdu s obsahom základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé\nsúdne konanie.\nÚstavný súd považuje za potrebné reagovať aj na námietky sťažovateľky, ktorými\npoukazuje aj na nejednotnosť rozhodovacej praxe všeobecných súdov pri rozhodovaní\no vecne a právne podobných veciach. V tejto súvislosti ústavný súd v zhode so svojou\ndoterajšou judikatúrou (m. m. I. ÚS 17/01) predovšetkým zdôrazňuje, že mu neprislúcha\nzjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať právomoc, ktorá je podľa\n§ 8 ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov zverená najvyššiemu súdu. Ústavný súd zároveň poznamenáva,\nže vývoj právnych názorov všeobecných súdov v právne obdobných prípadoch nemožno\nautomaticky stotožňovať s porušením základného práva na súdnu ochranu, pokiaľ je\nprípadná odlišnosť týchto právnych názorov založená na racionálnej právnej argumentácii.\n\n20\n\nJe pritom vecou (a najmä povinnosťou) vo veci konajúcich všeobecných súdov vysporiadať\nsa nielen so zákonnosťou, ale aj ústavnosťou svojich rozhodnutí (čl. 144 ods. 1 ústavy).\nKeďže napadnuté rozhodnutie krajského súdu nevykazuje znaky svojvôle\na je dostatočne odôvodnené na základe jeho vlastných myšlienkových postupov\na hodnotení, ústavný súd nie je oprávnený ani povinný tieto postupy a hodnotenia nahrádzať\n(podobne aj I. ÚS 21/98, III. ÚS 209/04) a v tejto situácii nemá dôvod zasiahnuť\ndo právneho názoru krajského súdu. K zhodnému názoru ústavný súd dospel aj v konaní\no iných porovnateľných sťažnostiach (III. ÚS 264/2012, I. ÚS 359/2012, I. ÚS 332/2012,\nIV. ÚS 366/2014, II. ÚS 389/2014 a iné).\nVzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že medzi\nnapadnutým rozhodnutím krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,\na obsahom sťažovateľkou označených základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl.\n48 ods. 2 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj čl. 1 ods. 1\ndodatkového protokolu neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by\npo prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti mohol reálne dospieť k záveru o ich porušení.\nÚstavný súd preto aj túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nako zjavne neopodstatnenú.\nPretože sťažnosť sťažovateľky bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších\nnávrhoch na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 5. augusta 2015\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-kontradiktórnosť", "poistenie, poistné-poistná zmluva", "rozhodcovské konanie-rozhodcovský rozsudok", "návrh-zjavne neopodstatnený", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "príčinná súvislosť", "stanovisko-stanovisko pléna ústavného súdu", "exekúcia-poverenie", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:24abcd21-34ae-4ed6-83ed-771fb328e45d", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 389/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 389/2014 z 23. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-23", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:24abcd21-34ae-4ed6-83ed-771fb328e45d"}, {"guid": "ussr:ec306076-4954-4d83-8ae8-5cedf5915c8a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 366/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 366/2014 z 1. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-01", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec306076-4954-4d83-8ae8-5cedf5915c8a"}, {"guid": "ussr:131799c7-59b5-40d1-afc0-10e8da34847d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 344/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 344/2012 z 1. 7. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-07-01", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131799c7-59b5-40d1-afc0-10e8da34847d"}, {"guid": "ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df", "ecli": null, "spisova_znacka": "PLz. ÚS 1/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PLz. ÚS 1/2014 z 7. 5. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-05-07", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5a58f9b1-0e01-4f6b-92c3-4d6961a3d2df"}, {"guid": "ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 196/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 196/2014 z 27. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-27", "citacie_n": 284, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7286c173-ddb8-4994-81d0-261416257e91"}, {"guid": "ussr:810f7b0c-d35d-4d7d-8828-8c249f7032e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 70/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 70/2014 z 30. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-30", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:810f7b0c-d35d-4d7d-8828-8c249f7032e7"}, {"guid": "ussr:b127bb8c-95ab-4589-886f-fc969f53f979", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 41/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 41/2014 z 29. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-29", "citacie_n": 56, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b127bb8c-95ab-4589-886f-fc969f53f979"}, {"guid": "ussr:853dc6f5-3077-4440-96d7-c533671cc90a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 59/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 59/2014 z 23. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-23", "citacie_n": 31, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:853dc6f5-3077-4440-96d7-c533671cc90a"}, {"guid": "ussr:2b55de50-16ef-4eb0-8a77-4f2d808168e5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 14/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 14/2014 z 22. 1. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-01-22", "citacie_n": 90, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2b55de50-16ef-4eb0-8a77-4f2d808168e5"}, {"guid": "ussr:2af005d1-74de-4059-94f9-7f71d7f99919", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 742/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 742/2013 z 11. 12. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-12-11", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2af005d1-74de-4059-94f9-7f71d7f99919"}, {"guid": "ussr:c7e1be8c-310e-4128-aee5-934d3e72ae8d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 675/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 675/2013 z 13. 11. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-11-13", "citacie_n": 41, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c7e1be8c-310e-4128-aee5-934d3e72ae8d"}, {"guid": "ussr:1e4b1d84-d514-4baa-8a69-36e822019da0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 641/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 641/2013 z 30. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-30", "citacie_n": 21, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1e4b1d84-d514-4baa-8a69-36e822019da0"}, {"guid": "ussr:9fd7f3b4-2e19-44fd-8c84-47d301a80918", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 480/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 480/2013 z 2. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-02", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9fd7f3b4-2e19-44fd-8c84-47d301a80918"}, {"guid": "ussr:ec3eab78-57af-4719-b8f2-7275e5cb1638", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 455/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 455/2013 z 26. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-26", "citacie_n": 131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec3eab78-57af-4719-b8f2-7275e5cb1638"}, {"guid": "ussr:291f8785-c8eb-4c41-be34-dc5e3a4c8d5c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 433/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 433/2013 z 10. 9. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-09-10", "citacie_n": 341, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:291f8785-c8eb-4c41-be34-dc5e3a4c8d5c"}, {"guid": "ussr:e412d509-8d24-43e1-ac1b-6ac8a715861c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 401/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 401/2013 z 28. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-28", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e412d509-8d24-43e1-ac1b-6ac8a715861c"}, {"guid": "ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 499/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z 10. 7. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-07-10", "citacie_n": 3964, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:abf57423-a027-4ee8-9d13-5d72f3536a26"}, {"guid": "ussr:ec25f1d9-abc6-4def-afa4-dbdeff06f462", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 359/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 359/2012 z 22. 8. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-08-22", "citacie_n": 118, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ec25f1d9-abc6-4def-afa4-dbdeff06f462"}, {"guid": "ussr:f5ed59a3-200c-41aa-94a2-c0e7fcb10426", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 332/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 332/2012 z 27. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-27", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f5ed59a3-200c-41aa-94a2-c0e7fcb10426"}, {"guid": "ussr:cc9db1cd-bf3f-4271-b012-73ad64e2e19a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/2012 z 19. 6. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-06-19", "citacie_n": 344, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cc9db1cd-bf3f-4271-b012-73ad64e2e19a"}, {"guid": "ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 161/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 161/2012 z 22. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-22", "citacie_n": 236, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:131dd7c8-8cf4-4dbb-bb48-07841af678ed"}, {"guid": "ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 481/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 481/2011 z 10. 11. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-11-10", "citacie_n": 423, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:9d2a82a2-9c97-41ef-8ceb-0f05121074e4"}, {"guid": "ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 325/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 325/08 z 29. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-29", "citacie_n": 185, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a5830d99-a87a-4bf7-9c15-d7de61f28497"}, {"guid": "ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 195/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 195/07 z 31. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-31", "citacie_n": 1812, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2078851b-b411-4e29-b196-af64d738b1cb"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": []}