{"guid": "ussr:0252a518-e76d-472e-a9a5-a7a32d7a7a1e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.473.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 473/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 473/2014 z 18. 3. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 18. marca 2015, sp. zn. II. ÚS 473/2014, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.473.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Lajos Mészáros", "sudca_id": 1075, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/lajos-meszaros-1075", "datum_vydania": "2015-03-18", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "právo porušené bolo", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "nazov": "čl. 6 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/0252a518-e76d-472e-a9a5-a7a32d7a7a1e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.473.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.473.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.473.2014.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 473/2014­62\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa\nMészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval prijatú sťažnosť\n, zastúpeného\n\n,\n,\n\n, pre namietané porušenie čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej\nrepubliky pod sp. zn. 2 To 13/2010 v súvislosti s právom nebyť odňatý zákonnému sudcovi,\nako aj čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.\n1 Tdo V 9/2013 v súvislosti s právom na súdnu ochranu a právom nebyť odňatý zákonnému\nsudcovi a takto\nrozhodol:\n1. Najvyšší súd Slovenskej republiky unesením sp. zn. 1 Tdo V 9/2013 z 24. októbra\n2014 p o r u š i l základné právo\n\nna súdnu ochranu a na zákonného sudcu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, jeho základné právo na\nzákonného sudcu podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jeho právo na\nprejednanie veci nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n\n2. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Tdo V 9/2013\nz 24. októbra 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.\n3.\n\np r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n417,98 € (slovom štyristosedemnásť eur a deväťdesiatosem centov), ktorú j e Najvyšší súd\nSlovenskej republiky p o v i n n ý vyplatiť na účet\n\n,\n\ndo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .\nOdôvodnenie:\nI.\nUznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. k.\nII. ÚS 473/2014­28 z 30. júla 2014 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“) pre namietané porušenie čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\n(ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“)\na čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)\nv konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) pod\nsp. zn. 2 To 13/2010 v súvislosti s právom nebyť odňatý zákonnému sudcovi, ako aj čl. 46\nods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 38 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom\nnajvyšším súdom pod sp. zn. 1 Tdo V 9/2013 v súvislosti s právom na súdnu ochranu\na právom nebyť odňatý zákonnému sudcovi.\nPodľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) prerokoval\nústavný súd túto vec na neverejnom zasadnutí, keďže sťažovateľ podaním právnej\n\n2\n\nzástupkyne z 8. decembra 2014 a najvyšší súd vo vyjadrení z 12. januára 2015 vyslovili\nsúhlas, aby sa upustilo od ústneho pojednávania. Ústavný súd vychádzal pritom z listinných\ndôkazov a vyjadrení nachádzajúcich sa v jeho spise.\nZo sťažnosti vyplýva, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský\nsúd“) č. k. 2 T 33/02­6553 zo 14. decembra 2004 bol sťažovateľ uznaný za vinného\nz viacčinného súbehu trestných činov výtržníctva podľa § 202 ods. 1, ublíženia na zdraví\npodľa § 224 ods. 1 a 2 a vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na\núhrnný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov so zaradením do III. nápravnovýchovnej\nskupiny. Vo zvyšnej časti obžaloby bol podľa § 226 písm. a) Trestného poriadku\noslobodený spod obžaloby, pretože bolo dokázané, že sa skutok nestal. Na základe\nodvolania sťažovateľa a prokurátora rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 3 To 44/2005\nz 23. novembra 2005 bol rozsudok krajského súdu zrušený vo výrokoch o uznaní viny\na o uložení trestu s tým, že v uvedenom rozsahu bola vec vrátená na ďalšie konanie.\nZároveň odvolanie prokurátora smerujúce proti oslobodzujúcej časti rozsudku bolo\nzamietnuté.\nNovým rozsudkom krajského súdu č. k. 2 T 33/02­7237 z 2. mája 2007 bol\nsťažovateľ oslobodený spod obžaloby s tým, že skutok nebol trestným činom. Na základe\nodvolania prokurátora uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 To 12/2007 z 18. decembra\n2008 bol rozsudok krajského súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.\nNapokon rozsudkom krajského súdu č. k. 2 T 33/02­7408 z 25. mája 2010 bol\nsťažovateľ uznaný za vinného v rovnakom rozsahu ako v prvom rozsudku krajského súdu zo\n14. decembra 2004 a bol mu s použitím § 40 ods. 1 Trestného zákona uložený úhrnný trest\nodňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny.\nNa základe odvolania sťažovateľa a prokurátora rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn.\n2 To 13/2010 z 15. marca 2011 bol rozsudok krajského súdu zrušený vo výroku o treste\ns tým, že sťažovateľovi bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov so zaradením\ndo III. nápravnovýchovnej skupiny.\n\n3\n\nSťažovateľ 14. júna 2011 podal proti rozsudku najvyššieho súdu sťažnosť ústavnému\nsúdu, v ktorej inter alia namietal porušenie základného práva na zákonného sudcu podľa\nčl. 48 ods. 1 ústavy. Uznesením ústavného súdu č. k. III. ÚS 343/2011­18 z 13. septembra\n2011 bola sťažnosť v časti týkajúcej sa namietaného porušenia čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 6\nods. 1 dohovoru odmietnutá pre nedostatok právomoci ústavného súdu vyplývajúci\nzo skutočnosti, že sťažovateľom označené porušenie práva na zákonného sudcu je možné\nsubsumovať pod dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,\nčo znamená, že proti rozsudku najvyššieho súdu môže sťažovateľ podať ešte dovolanie,\na preto oprávnenie a povinnosť poskytnúť ochranu označenému právu sťažovateľa má\nnajvyšší súd v rámci dovolacieho konania.\nV zmysle právneho názoru ústavného súdu podal sťažovateľ 3. júna 2013 dovolanie.\nVyplýva z neho, že namietal jednak nesprávne zloženie odvolacieho senátu najvyššieho\nsúdu, a to tak v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 12/2007, ako aj v odvolacom\nkonaní vedenom pod sp. zn. 2 To 13/2010 [dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku], ako aj nesprávne použitie hmotnoprávneho ustanovenia [dovolací\ndôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku]. Nezákonnosť v zložení odvolacích\nsenátov najvyššieho súdu rozhodujúcich pod sp. zn. 2 To 12/2007 a sp. zn. 2 To 13/2010\nvidel v tom, že pôvodne, teda pri prvotnom rozhodovaní najvyššieho súdu ako odvolacieho\nsúdu pod sp. zn. 3 To 44/2005 (uznesenie z 23. novembra 2005), bola vec pridelená v súlade\ns rozvrhom práce na rok 2005 do senátu 3 To. Následne pri opätovnom rozhodovaní\nv odvolacom konaní proti rozsudku krajského súdu z 2. mája 2007 bola už vec pridelená na\nrozhodnutie inému senátu (senátu 2 To), a to bez existencie právne významného,\nodôvodneného a vecného dôvodu v rozpore s pravidlami stanovenými pre prideľovanie vecí\nna rozhodovanie v zmysle rozvrhu práce [čl. IV bod 1 a 2 písm. a) a b)], resp. v zmysle čl. 3\nods. 6 rokovacieho poriadku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejneného\nv Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 291/2006 Z. z. (ďalej len „rokovací\nporiadok“). V zmysle čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2007 „zastupovanie sudcu\n(predsedu senátu) sa uplatní v prípade vylúčenia sudcu z prerokovania a rozhodovania veci\nalebo výskytu takých okolností na strane sudcu (predsedu senátu), ktorému krátkodobo\n4\n\nalebo dlhodobo (spravidla na čas presahujúci šesť týždňov) bránia alebo budú brániť\nv riadnom výkone činnosti v senáte. V zmysle čl. IV bodu 2 písm. a) predsedu senátu\nvo funkcii predsedu senátu zastupuje v poradí ďalší predseda tohto senátu uvedený\nv osobitnej časti rozvrhu práce. Ak to nie je možné, zastúpi ho predseda senátu zo senátu\ns nasledujúcim vyšším poradovým číslom. Zastupujúcim senátom je senát s najbližším\nvyšším poradovým číslom“. V zmysle čl. IV bodu 2 písm. b) „ak predsedu senátu nemôže\nzastúpiť predseda senátu podľa písm. a), zastupujú ich podľa uvedených kritérií členovia\nsenátu s ďalším vyšším poradovým číslom.“. Podľa čl. 3 ods. 6 rokovacieho poriadku\n„ak bude na najvyššom súde vec, ktorá bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie\nvo veci, bude pridelená tomu senátu, ktorému bola pôvodne pridelená. Ak taký senát\nv pôvodom zložení už neexistuje, pridelí sa vec náhodným výberom pomocou technických\nprostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom podľa rozvrhu\npráce.“. Z naposledy citovaného ustanovenia podľa sťažovateľa vyplýva, že pri opätovnom\nprideľovaní veci (odvolania) na rozhodnutie boli porušené pravidlá stanovené pre\nprideľovanie vecí, keď bez existencie relevantného skutkového dôvodu predpokladaného\nv ustanovení čl. IV bodu 1 rozvrhu práce na rok 2007 došlo k odňatiu veci z rozhodovania\npôvodného senátu 3 To (ktorému vec napadla pri prvom odvolaní) do iného senátu 2 To.\nNerešpektovali sa pritom ani kritériá podľa čl. IV bodu 2 rozvrhu práce na rok 2007. Táto\nnezákonnosť pri prideľovaní veci v roku 2007 postihuje aj následné pridelenie veci v roku\n2010 v súvislosti s rozhodovaním o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku krajského súdu\nz 25. mája 2010, pretože i v tomto prípade bola vec pridelená senátu 2 To, hoci správne mal\no veci vzhľadom na už uvedené skutočnosti rozhodovať senát 3 To. Okrem toho bol\nv konaní vedenom pod sp. zn. 2 To 13/2010 odvolací senát nesprávne zložený aj z iného\npohľadu. Zloženie senátu totiž nebolo v súlade s rozvrhom práce na rok 2011.\nJUDr. Miroslav Osif ako dočasne pridelený sudca bol síce sudcom najvyššieho súdu, ale na\nvýkon funkcie bol od 1. februára 2011 do 31. júla 2011 zaradený do senátu 4 T. Z opatrenia\nč. 1 zo 14. januára 2011 vydaného predsedom najvyššieho súdu, ktorým zmenil a doplnil\nrozvrh práce na rok 2011, ale ani z časti IV čl. IV rozvrhu práce nevyplýva dôvod, pre ktorý\nJUDr. Miroslav Osif 15. marca 2011 rozhodoval v senáte 2 To. Sťažovateľ sa v tejto\nsúvislosti nemôže stotožniť s názorom najvyššieho súdu uvedeným v rozsudku z 15. marca\n5\n\n2011, podľa ktorého už pri rozhodovaní najvyššieho súdu 18. decembra 2008 konal\na rozhodoval senát 2 To, čo však sťažovateľ vtedy nenamietal. Ide o to, že nezákonnosť pri\nprideľovaní veci v súvislosti s rozhodovaním o odvolaní 18. decembra 2008 sťažovateľ\nobjektívne nemohol namietať, lebo sa rozhodovalo na neverejnom zasadnutí, pričom\nnásledne ani z obsahu písomného vyhotovenia uznesenia nebolo zloženie senátu zistiteľné,\na to aj napriek tomu, že podľa § 176 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku uznesenie musí\nobsahovať označenie orgánu, o ktorého rozhodnutie ide, ako aj mená a priezviská osôb,\nktoré sa na rozhodnutí zúčastnili.\nUznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo V 9/2013 z 24. októbra 2013 bolo\ndovolanie sťažovateľa podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuté.\nPodľa názoru sťažovateľa jeho základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi\npodľa čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj obdobné právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bolo porušené\ntým, že o jeho odvolaní rozhodol iný senát než ten, ktorému vec pôvodne napadla. Má tým\nna mysli uznesenie sp. zn. 2 To 12/2007 z 18. decembra 2008. Táto nezákonnosť postihuje\naj následný rozsudok sp. zn. 2 To 13/2010 z 15. marca 2011, pretože právo nemôže byť\nzaložené na nepráve, pričom ústavne konformné nebolo navyše ani samotné zloženie tohto\nsenátu.\nPo zrušení prvého rozsudku krajského súdu v ďalších odvolacích konaniach bolo\ntreba za nespochybniteľných zákonných sudcov považovať každého zo sudcov senátu 3 To,\nktorý rozhodol rozsudkom sp. zn. 3 To 44/2005 z 23. novembra 2005. Pri druhom\nodvolacom konaní v roku 2007 bol už v platnosti rokovací poriadok vydaný na základe\nzmocňujúcich ustanovení zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov a tento bol záväzný aj pre vtedajšieho\npredsedu najvyššieho súdu pri prerokovaní a vydaní rozvrhu práce na rok 2007, ku ktorému\ndošlo jeho opatrením sp. zn. Spr. 591/2006 z 15. decembra 2006. K tomu treba poznamenať,\nže senát 3 To existoval v roku 2007 v pôvodnom zložení. Preto nič nebránilo postupu podľa\npravidla vyplývajúceho z čl. 3 ods. 6 rokovacieho poriadku. V konečnom dôsledku to\nznamená, že rozvrh práce na rok 2007, ako akt riadenia predsedu súdu nebol vydaný\n\n6\n\nv súlade s rokovacím poriadkom, a teda ani so zákonom a ústavou. K tomu treba dodať, že\nuznesením sp. zn. 2 To 12/2007 z 18. decembra 2008 bolo rozhodnuté diametrálne odlišne,\nnež rozhodol pôvodný senát 3 To, pričom toto nové stanovisko bolo v ďalšom konaní\nzáväzné a pre výsledok veci určujúce. To isté sa vzťahuje aj na rozsudok sp. zn.\n2 To 13/2010 z 15. marca 2011.\nZo sťažnosti ďalej vyplýva, že opatrením č. 2 z 9. marca 2011, ktorým sa menil\na dopĺňal rozvrh práce na rok 2011, bol znížený rozsah nápadu vecí do všetkých registrov\nsenátu 2 T o jednu tretinu s účinnosťou od 9. marca 2011 do 31. marca 2011 z dôvodu\ndlhodobej práceneschopnosti člena senátu JUDr. Libora Duľu a zároveň bol do tohto senátu\ndočasne pridelený sudca senátu 4 T JUDr. Miroslav Osif od 9. marca 2011 do 30. apríla\n2011. K tejto zmene v zložení senátu došlo 6 dní pred rozhodnutím veci, a to napriek tomu,\nže zastupovanie sudcov primárne upravuje časť IV čl. IV ods. 1 a 2 písm. a) a b) rozvrhu\npráce na rok 2011. Tento zásah predsedu najvyššieho súdu nespĺňal navyše ani kritériá\npredvídateľnosti a transparentnosti, lebo bol vykonaný spôsobom, ktorý naplnenie tejto\nústavnej zásady z pohľadu strán konania vylučoval. Opatrenie č. 2 sp. zn. Spr 254/2011,\nSpr 289/2011 z 9. marca 2011 predstavuje ústavne nesúladnú zmenu rozvrhu práce na rok\n2011, ktorá nerešpektuje možnosti zmien zákonného senátu.\nPorušenie čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 38 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1\ndohovoru v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn. 1 Tdo V 9/2013 vidí sťažovateľ v tom,\nže najvyšší súd sa nevysporiadal ústavne konformným spôsobom s konkrétnou\nargumentáciou sťažovateľa obsiahnutou v podanom dovolaní, a to v súvislosti s dovolacím\ndôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku.\nNavyše podľa sťažovateľa zároveň došlo k zmene v obsadení samotného dovolacieho\nsenátu, a to v počte, ktorý tvorí ratio decidendi pri prijímaní rozhodnutia senátu.\nV súvislosti s námietkou nevysporiadania sa s konkrétnou argumentáciou sťažovateľa\nk dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku poukazuje\nsťažovateľ na text dovolania, v ktorom argumentuje proti nesprávnemu prideleniu veci\nopätovne došlej na rozhodnutie senátu 2 T, a to predovšetkým poukázaním na ustanovenie\n7\n\nčl. 3 ods. 4 a 6 rokovacieho poriadku. Zároveň v tejto súvislosti poukazuje aj na\nnezákonnosť zloženia senátu pri rozhodovaní 15. marca 2011, keď JUDr. Miroslav Osif bol\ndo senátu pridelený opatrením č. 2 z 9. marca 2011, ktorým sa zmenil rozvrh práce na rok\n2011. I v tomto smere v podrobnostiach poukazuje na obsah dovolania.\nZásadným a kľúčovým argumentom proti zmene zákonného senátu 3 T na senát 2 T\nv roku 2007 a v roku 2010 bolo poukázanie na ustanovenie čl. 3 ods. 4 a 6 rokovacieho\nporiadku, avšak sťažovateľ namieta, že dovolací súd túto skutočnosť nielenže nevzal do\núvahy, ale vo svojom uznesení 24. októbra 2013 existenciu rokovacieho poriadku ako\nplatnej právnej normy v celom rozsahu ignoroval. Odôvodnenie uznesenia preto v tejto\nčasti neposkytuje dostatočný základ pre jeho výrok.\nVo vzťahu k obsadeniu senátu 2 T, ktorý rozhodol 15. marca 2011, sťažovateľ\nzdôrazňuje, že v čase rozhodovania dovolacieho súdu (24. októbra 2013) už boli známe\nprávne záväzné nálezy ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 212/2011 z 18. októbra 2011, ako aj\nsp. zn. IV. ÚS 459/2012 z 13. augusta 2013.\nPorušenie práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 38\nods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru aj v samotnom dovolacom konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Tdo V 9/2013 je zrejmé podľa názoru sťažovateľa z nasledovného:\nPodľa platného rozvrhu práce na rok 2013 je v osobitnej časti rozvrhu práce určené\nzloženie senátu 1 Tdo V tak, že predsedom senátu je JUDr. Harald Stiffel, stálymi členmi\nsenátu a predsedami senátu sú JUDr. Peter Krajčovič, JUDr. Pavol Toman, JUDr. Milan\nLipovský a JUDr. Štefan Michálik. Ďalej sú tam JUDr. Viliam Dohňanský, JUDr. Pavol\nFarkaš a JUDr. Daniel Hudák. Náhradnými členmi senátu sú JUDr. Ing. Anton Jakubík,\nJUDr. Martin Piovartsy, JUDr. Peter Szabo, JUDr. Peter Hatala a JUDr. Gabriela Šimonová.\nVo veci sťažovateľa dovolací senát 24. októbra 2013 rozhodol v zložení JUDr. Harald Stiffel\n– predseda senátu a sudcovia JUDr. Jana Serbová, JUDr. Peter Szabo, JUDr. Daniel Hudák\na JUDr. Viliam Dohňanský. Dôvod pre takúto zásadnú zmenu v obsadení senátu nebolo\nmožné zistiť ani následne z ustanovení osobitnej časti rozvrhu práce. Nie je tiež zrejmý\ndôvod na vylúčenie všetkých štyroch členov senátu a ich nahradenie náhradníkmi mimo\n8\n\nporadia. Podľa sťažovateľa už vôbec nemožno zistiť dôvod, pre ktorý sa v senáte nachádzala\nJUDr. Jana Serbová, ktorá je inak stálou členkou senátu 2 Tdo V. Sťažovateľovo dovolanie\nnapadlo na najvyššom súde 3. júla 2013, pričom do rozhodnutia o dovolaní 24. októbra\n2013 sa právna zástupkyňa sťažovateľa viackrát snažila telefonicky zistiť zloženie senátu,\navšak neúspešne, s odôvodnením, že „zloženie senátu si určí predseda senátu pred\nrozhodnutím“. V rozhodujúcom období došlo aj k vydaniu niekoľkých opatrení k rozvrhu\npráce (č. 5 z 18. júna 2013 až č. 10 z 22. októbra 2013), no žiadne z nich sa netýkalo možnej\nzmeny zloženia senátu 1 Tdo V. Z toho je zrejmé, že hoci sa v dovolaní malo rozhodovať\nokrem iného aj o nezákonnom zložení odvolacieho senátu, absolútne sa nerešpektovali\nústavné požiadavky predvídateľnosti obsadenia súdu vrátane zastupovania vo vzťahu k\núčastníkom konania v záujme vylúčenia reálnej možnosti relevantných námietok voči\nzloženiu senátu. Takáto zásadná zmena v obsadení senátu nevylučuje pochybnosti o\nnestrannosti rozhodnutia o dovolaní a vzbudzuje u strán konania pocit manipulácie s ich\nprávami. Súčasne podľa sťažovateľa vyvoláva dojem účelovosti rozhodnutia a nedostatku\nnestrannosti súdu.\nPorušenie práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom svojho základného\npráva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé\nsúdne konanie a prejednanie záležitosti nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6\ndohovoru vidí sťažovateľ vo vyhláseniach predsedu najvyššieho súdu k rozhodovaniu\nústavného súdu o právnych otázkach, ktoré boli práve v konkrétnom období rovnako\npredmetom rozhodovania o sťažovateľovom dovolaní. Dňa 28. októbra 2013 sa sťažovateľ v\npriebehu vykonávania činnosti „zvyšovanie právneho povedomia“ na internetovom kiosku\nv Ústave na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica – Kráľová dozvedel o existencii\nvyhlásení predsedu najvyššieho súdu vo vzťahu k rozhodovacej činnosti ústavného súdu.\nNásledne požiadal právnu zástupkyňu o zaslanie výtlačkov tlačových informácií č. 63/2013\nz 15. augusta 2013, č. 64/2013 z 21. augusta 2013 a č. 65/2013 z 22. augusta 2013. Ide\n„o reakciu predsedu NS SR na vyhlásenie niekoľkých sudcov NS SR k včerajšiemu verdiktu\nústavného súdu SR“ zo 14. augusta 2013 a «vyhlásenie predsedu NS SR Š. H. k rozhodnutiu\nÚstavného súdu SR v kauze tzv. „Duckého zmeniek“» z 13. augusta 2013. Pritom dovolanie\n9\n\nsťažovateľa bolo najvyššiemu súdu predložené na rozhodnutie 3. júla 2013. Podstatnou\nprávnou otázkou, o ktorej mal najvyšší súd rozhodnúť, bolo porušenie zákona pri\nprideľovaní veci senátu, rovnako ako nezákonnosť v zmenách rozvrhu práce opatrením č. 2\nz 9. marca 2011. Predseda najvyššieho súdu sa následne 13. augusta 2013 na oficiálnej\nstránke najvyššieho súdu vyjadril k právne identickej otázke „nezákonnosť v zmenách\nrozvrhu práce“, resp. k rozhodnutiu ústavného súdu vo veci sp. zn. IV. ÚS 459/2012, ktoré\ntúto nezákonnosť „osvedčilo“ ako neústavnú, tak, že ju označil ako „právne nezmysly\ntýchto sudcov“, resp. že „ich rozhodnutia sú nielen právne neobhájiteľné, ale zaváňajú\nkorupciou a evidentnou účelovosťou“. Následne, ako to vyplýva z tlačovej informácie\nústavného súdu č. 65/2013 z 22. augusta 2013, sa predseda najvyššieho súdu v rovnakých\nintenciách vyjadroval aj vo viacerých elektronických a printových médiách, pričom 20.\naugusta 2013 v súvislosti s rozhodovacou činnosťou ústavného súdu aj v otázke práva nebyť\nodňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 ústavy informoval o podaní trestného\noznámenia a podnetu na disciplinárne konanie na konkrétnych sudcov ústavného súdu.\nSťažovateľ v sťažnosti poukazuje tiež na to, že v celom priebehu už opísaných udalostí\npredseda najvyššieho súdu ako čelný predstaviteľ vrcholného orgánu štátnej moci zaujal\nprávny názor, resp. prejudikoval rozhodnutie najvyššieho súdu v práve prebiehajúcej\nprávnej veci, keď odmietol právne záväzné stanovisko ústavného súdu. Vo svetle\nuvedeného je nielen zjavný, ale priam nepochybný záver o účelovosti rozhodnutia o\ndovolaní, ako aj o nedostatku nestrannosti súdu, ktorý o ňom rozhodoval. Obava\nsťažovateľa, že o jeho veci nerozhodoval nestranný súd, môže byť považovaná za objektívne\noprávnenú.\nV súvislosti s dvojmesačnou zákonnou lehotou na podanie sťažnosti sťažovateľ\npoukazuje na to, že uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo V 9/2013 z 24. októbra 2013\nbolo jeho obhajcovi doručené 25. novembra 2013.\nSťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie čl. 48 ods. 1\nústavy, čl. 38 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom najvyšším súdom pod\nsp. zn. 2 To 12/2007 v súvislosti s právom nebyť odňatý zákonnému sudcovi, čl. 48 ods. 1\n\n10\n\nústavy, čl. 38 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom najvyšším súdom pod\nsp. zn. 2 To 13/2010 v súvislosti s právom nebyť odňatý zákonnému sudcovi, čl. 46 ods. 1\na čl. 48 ods. 1 ústavy, čl. 38 ods. 1 listiny a čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom\nnajvyšším súdom pod sp. zn. 1 Tdo V 9/2013 v súvislosti s právom na súdnu ochranu\na s právom nebyť odňatý zákonnému sudcovi, ako aj čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 dohovoru\nv konaní vedenom najvyšším súdom pod sp. zn. 1 Tdo V 9/2013 v súvislosti s právom na\nnezávislý a nestranný súd, resp. s právom na spravodlivé súdne konanie a prerokovanie\nzáležitosti nezávislým súdom. Ďalej žiada, aby bolo uznesenie najvyššieho súdu sp. zn.\n1 Tdo V 9/2013 z 24. októbra 2013 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie s tým, aby\nsa zároveň najvyššiemu súdu zakázalo pokračovať v porušovaní základného práva alebo\nslobody v ďalšom konaní. Domáha sa tiež, aby rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.\n2 To 13/2010 z 15. marca 2011, ako aj uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 To 12/2007\nz 18. decembra 2008 boli zrušené a najvyššiemu súdu sa prikázalo obnoviť stav pred\nporušením označených práv. Napokon sa domáha náhrady trov právneho zastúpenia.\nZ vyjadrenia podpredsedníčky najvyššieho súdu JUDr. Jarmily Urbancovej sp. zn.\nKP 3/2014 zo 6. februára 2014 doručeného ústavnému súdu 17. februára 2014 podaného na\nvýzvu ústavného súdu vyjadriť sa k prijateľnosti sťažnosti najmä vo vzťahu k tvrdenému\nnesprávnemu zloženiu dovolacieho senátu 1 Tdo V vyplýva, že najvyšší súd sa\nv odôvodnení rozhodnutia vysporiadal so všetkými námietkami sťažovateľa, rovnako tak aj\ns jeho tvrdením o nezákonnom zložení odvolacieho súdu, ktoré opakovane uplatňuje aj\nv konaní pred ústavným súdom, a preto najvyšší súd v tomto smere na odôvodnenie\npredmetného rozhodnutia poukazuje. Argument sťažovateľa, podľa ktorého v dovolacom\nkonaní bol nezákonne zložený senát, je vzhľadom na ustanovenie § 31 ods. 3 Trestného\nporiadku vecne neopodstatnený. Podľa tohto ustanovenia z rozhodovania na súde vyššieho\nstupňa je okrem vylúčenia podľa odseku 2 vylúčený sudca, prísediaci, probačný a mediačný\núradník, vyšší súdny úradník a súdny tajomník, ktorý sa zúčastnil na rozhodovaní na súde\nnižšieho stupňa, a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa\nv prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného stupňa.\nZ rozhodovania o sťažnosti na nadriadenom orgáne je vylúčený prokurátor, ktorý napadnuté\n11\n\nrozhodnutie vydal alebo dal naň súhlas alebo pokyn. V zmysle tohto ustanovenia boli\nčlenovia senátu 1 Tdo V určení rozvrhom práce na rok 2013 okrem sudcov JUDr. Petra\nSzaba, JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského z rozhodovania o dovolaní\nsťažovateľa v predmetnej trestnej veci vylúčení. Vzhľadom na túto skutočnosť predseda\nsenátu JUDr. Harald Stiffel opatrením zo 16. októbra 2013 zložil v predmetnej trestnej veci\npäťčlenný senát tak, že určil za jeho členov tých sudcov, ktorých sa vylúčenie netýkalo\n(JUDr. Peter Szabo, JUDr. Daniel Hudák a JUDr. Viliam Dohňanský), a ďalšieho člena\ndovolacieho senátu, sudkyňu JUDr. Janu Serbovú, doplnil zo stálych členov senátu\n2 Tdo V. Vychádzajúc z uvedeného, možno konštatovať, že zo strany senátu konajúceho\no mimoriadnom opravnom prostriedku sťažovateľa nedošlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 a čl. 48\nods. 1 ústavy, ale ani čl. 6 ods. 1 dohovoru. Najvyšší súd považuje preto sťažnosť za vecne\nneopodstatnenú.\nK vyjadreniu podpredsedníčky najvyššieho súdu bolo pripojené opatrenie predsedu\nsenátu JUDr. Haralda Stiffela sp. zn. 1 Tdo V 9/2013 zo 16. októbra 2013, ktorým určil\ntermín neverejného zasadnutia na rozhodnutie o dovolaní podanom sťažovateľom na\n24. október 2013 o 13.30 h s tým, že zo zákona sú vylúčení sudcovia, ktorí vo veci\nmeritórne rozhodovali ako súd II. stupňa podľa pripojenej prílohy. Zároveň určil päťčlenný\nsenát v zložení JUDr. Jana Serbová, JUDr. Peter Szabo, JUDr. Daniel Hudák\na JUDr. Viliam Dohňanský.\nZ prílohy opatrenia predsedu senátu označenej ako „Zloženie senátov na Najvyššom\nsúde SR, ktoré vo veci rozhodovali“ vyplýva, že v trestnej veci proti sťažovateľovi sp. zn.\n1 Tdo V 9/2013 podľa lustrácie predchádza 27 prípadov rozhodovania najvyššieho súdu\ntýkajúceho sa sťažovateľa, a to v časovom rozpätí od 22. októbra 2002 do 19. októbra 2011,\npričom v každom prípade sú uvedené mená sudcov, ktorí sa rozhodovania zúčastnili, ako aj\nčísla listov jednotlivých rozhodnutí tak, ako sa tieto nachádzajú v trestnom spise.\nZ repliky právnej zástupkyne sťažovateľa z 5. marca 2014 doručenej ústavnému súdu\n7. marca 2014, ktorou reaguje na vyjadrenie podpredsedníčky najvyššieho súdu, vyplýva, že\nnajvyšší súd ani teraz neodpovedal na viaceré sťažnostné námietky, a to najmä čo sa týka\n12\n\nustanovenia čl. 3 ods. 6 rokovacieho poriadku. V súvislosti s námietkou nesprávneho\nzloženia dovolacieho senátu sa poukazuje výhradne na ustanovenie § 31 ods. 3 Trestného\nporiadku. Z tohto ustanovenia vyplýva, že z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten, kto sa\nzúčastnil na rozhodovaní ako sudca súdu iného stupňa. Sudca najvyššieho súdu, ktorý\nrozhodoval v trestnej veci ako sudca súdu II. stupňa, je sudcom súdu toho istého stupňa\n(najvyššieho súdu) ako sudca, ktorý rozhodoval alebo má rozhodovať v konaní o dovolaní\nna najvyššom súde. Preto odvolávanie sa na ustanovenie § 31 ods. 3 Trestného poriadku\nnemá opodstatnenie a „zákonnosť“ zloženia senátu vo veci sťažovateľa absolútne\nneodôvodňuje. Ďalej je podstatné, že najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn.\n5 Tost 13/2013 dňa 25. apríla 2013 rozhodoval o povolení obnovy konania v trestnej veci\nsťažovateľa ako súd odvolací v zložení senátu JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Milan Karabín\na JUDr. Peter Szabo. Pri aplikácii ustanovenia § 31 ods. 3 Trestného poriadku by musel byť\nz rozhodovania o dovolaní sťažovateľa vylúčený aj JUDr. Peter Szabo. Právna zástupkyňa\ndáva do pozornosti pripojený zoznam rozhodnutí najvyššieho súdu v trestnej veci\nsťažovateľa s uvedením zloženia jednotlivých senátov uvádza pod poradovými číslami 24 –\n27 uznesenia sp. zn. 1 Tost 30 až 33/2011 z 19. októbra 2011 v zložení senátu JUDr. Pavol\nToman, JUDr. Peter Farkaš a JUDr. Gabriela Šimonová, pričom takéto uznesenia\nsťažovateľovi, ale ani jeho právnemu zástupcovi neboli nikdy doručené. V uvedenom\nobdobí bola trestná vec sťažovateľa už od 15. marca 2011 rozsudkom najvyššieho súdu\nsp. zn. 2 To 13/2010 právoplatne skončená a sťažovateľ bol od 7. apríla 2011 vo výkone\ntrestu. Možno urobiť záver, že uvedenie týchto uznesení je účelovou snahou odôvodniť\nvylúčenie riadneho člena senátu 1 Tdo V JUDr. Pavla Tomana a náhradných členov senátu\nJUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej z rozhodovania o dovolaní sťažovateľa.\nV skutočnosti jediným členom senátu, u ktorého by bolo možné pochybovať o jeho\nzaujatosti, bol JUDr. Peter Krajčovič, keďže tento bol predsedom senátu, ktorý 15. marca\n2011 pod sp. zn. 2 To 13/2010 v trestnej veci sťažovateľa naposledy rozhodol právoplatným\nrozsudkom, ktorý bol potom napadnutý dovolaním. Sťažovateľ ďalej upozorňuje, že\nz opatrenia predsedu senátu zo 16. októbra 2013, ktorým vylúčil sudcov a následne zložil\npäťčlenný senát 1 Tdo V, nie je zrejmé, podľa akého zákonného ustanovenia, resp. akého\nustanovenia rozvrhu práce na rok 2013 postupoval, ale ani to, aké ustanovenie rozvrhu\n13\n\npráce ho k tomuto postupu blanketárne splnomocnilo. Primárnym predpisom pre dopĺňanie\nsenátu pri vylúčení člena senátu Tdo V je poznámka č. 1 v osobitnej časti rozvrhu práce,\npodľa ktorej ak došlo k vylúčeniu predsedu senátu alebo člena senátu Tdo V, doplnenie\nsenátu vykoná riadiaci predseda senátu spomedzi náhradných členov senátu podľa poradia,\nv akom sú v prehľade o zložení senátu uvedení. Ak nie je možné takto senát doplniť,\npostupuje sa podľa všeobecnej časti rozvrhu práce. Podľa čl. IV ods. 2 rozvrhu práce na rok\n2013 (všeobecná časť) ak došlo k vylúčeniu predsedu senátu z prerokovávania\na rozhodovania veci, zastupuje ho ďalší predseda toho istého senátu v poradí uvedenom\nv osobitnej časti rozvrhu práce. Ak je v senáte len jeden predseda senátu, zastupuje ho\npredseda zastupiteľského senátu. Ak je v zastupujúcom senáte viac predsedov senátov, určí\nzastupujúceho predsedu senátu riadiaci predseda zastupujúceho senátu. Ak sa predsedom\nsenátu stal ďalší predseda senátu, tretím členom senátu sa stane votant zo zastupujúceho\nsenátu, v prípade viacerých votantov určí zastupujúceho votanta riadiaci predseda\nzastupujúceho senátu. Rovnako v zmysle čl. V ods. 2 prvej vety rozvrhu práce na rok 2013\nrozhoduje o zastupovaní sudcov riadiaci predseda zastupujúceho senátu. Podľa čl. V ods. 3\nrozvrhu práce na rok 2013 ak v osobitnej časti nie je ustanovené inak, zastupujúcim\nsenátom je senát s najbližším vyšším poradovým číslom, senát s najvyšším poradovým\nčíslom zastupuje senát s najnižším poradovým číslom. V zmysle týchto ustanovení mal\npreto o vylúčení sudcov rozhodovať senát. Následne zastupujúcich sudcov mal zrejme\nanalogickým postupom určiť riadiaci predseda zastupujúceho senátu (v danom prípade\nsenátu 2 Tdo V).\nZ vyjadrenia predsedníčky najvyššieho súdu č. k. KP 3/2014­5 z 11. novembra 2014\ndoručeného ústavnému súdu 24. novembra 2014, ktorým zaujíma stanovisko k veci po jej\nprijatí na ďalšie konanie, vyplýva, že sťažnosť považuje za vecne neopodstatnenú. Senáty\nv trestných veciach vedených pod sp. zn. Tdo V sú zložené z predsedu senátu ad hoc\nzo sudcov, ktorí sú zaradení do príslušného senátu v zmysle rozvrhu práce pre daný rok.\nK predmetnému zloženiu tohto senátu sa vyjadrovala už podpredsedníčka najvyššieho súdu,\npreto je potrebné na toto vyjadrenie odkázať. Právne závery, ktoré viedli dovolací súd\n\n14\n\nk odmietnutiu dovolania podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, sú súčasťou náležitého\na vnútorne konzistentného odôvodnenia, na ktoré predsedníčka najvyššieho súdu odkazuje.\nZ repliky právnej zástupkyne sťažovateľa z 8. decembra 2014 doručenej ústavnému\nsúdu 10. decembra 2014, ktorou reaguje na vyjadrenie predsedníčky najvyššieho súdu,\nvyplýva, že najvyšší súd neuvádza žiadne nové skutočnosti či argumenty, pretože odkazuje\nlen na argumenty obsiahnuté v rozhodnutiach, ako aj v skoršom stanovisku zo 6. februára\n2014.\nII.\nZ uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tdo V 9/2013 z 24. októbra 2013 vyplýva, že\nním bolo odmietnuté dovolanie sťažovateľa proti rozsudku najvyššieho súdu sp. zn.\n2 To 13/2010 z 15. marca 2011. Podľa názoru najvyššieho súdu v súvislosti s námietkou\nsťažovateľa, podľa ktorej odvolací súd rozhodoval v nezákonnom zložení, treba konštatovať,\nže predmetná trestná vec bola senátu 2 To v zložení z predsedu senátu JUDr. Juraja\nMajchráka a sudcov JUDr. Petra Krajčoviča a JUDr. Ing. Antona Jakubíka, ktorý rozhodol\nuznesením sp. zn. 2 To 12/2007 z 18. decembra 2008, pridelená na základe zásad\nstanovených v čl. II bode 2 rozvrhu práce na rok 2007. Podľa tohto článku sa zapisovanie do\nregistrov vecí uskutočňuje pomocou výpočtovej techniky – elektronickej podateľne, podľa\nzásad uvedených v tomto rozvrhu práce. V prípade nemožnosti využitia technických\na programových prostriedkov sa postupuje podľa ustanovení § 8 až § 12 Kancelárskeho\nporiadku v zmysle zásad uvedených v tomto rozvrhu práce, a to podľa poradia nápadu vecí.\nV danom prípade bol spis pridelený v elektronickej podateľni pomocou výpočtovej techniky\nnáhodným spôsobom. Pravidlo, podľa ktorého sa v zmysle uvedeného nepostupuje\nvo veciach, ktoré opätovne napadli na najvyšší súd po tom, ako tento už konal a rozhodol\no riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku, pretože v takom prípade koná\na rozhoduje senát, v ktorom pôsobí sudca, ktorý bol sudcom spravodajcom v senáte, ktorý\nvec vybavil, prípadne rozhodol naposledy, v rozvrhu práce na rok 2007 stanovené nebolo.\nStalo sa tak až v čl. II bode 3 rozvrhu práce na rok 2008. Predmetná trestná vec teda podľa\n\n15\n\ntohto pravidla ani nemohla byť odňatá „zákonnému senátu 3 T (senátu, ktorý o odvolaní\nsťažovateľa rozhodoval v roku 2005) a bezdôvodne pridelená do senátu 2 T, navyše podľa\nnesprávne interpretovaných zásad stanovených na zastupovanie sudcov uvedených\nv čl. IV.“, ako sa mylne domnieva sťažovateľ. Sťažovateľ ďalej namietal aj zloženie senátu,\nktorý rozhodol rozsudkom sp. zn. 2 To 13/2010 z 15. marca 2011, v tom smere, že jeden\nz členov senátu, dočasne pridelený sudca JUDr. Miroslav Osif, bol podľa rozvrhu práce\nzaradený do senátu 4 T, a preto nie je zrejmé, z akého dôvodu sa zmenilo zákonné zloženie\nsenátu v jeho trestnej veci. Podľa čl. II bodu 3a rozvrhu práce na rok 2010 sa podľa už\nspomínaného odseku 2 nepostupuje v trestných veciach, ktoré opätovne došli na najvyšší\nsúd na rozhodnutie o odvolaní po tom, ako tento už konal a rozhodol o odvolaní, alebo ak\nkonal a rozhodol vo veci samej o mimoriadnom opravnom prostriedku. V takom prípade\nkoná a rozhoduje senát, v ktorom pôsobí sudca, ktorý bol sudcom spravodajcom v senáte,\nktorý o vyššie uvedenej veci v jej merite rozhodol naposledy. So zreteľom na uvedené bol\nspis v trestnej veci sťažovateľa po predložení veci na najvyšší súd 10. augusta 2010\npridelený do senátu 2 To podľa čl. IV a čl. II bodu 3a rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok\n2010 per analogiam. Opatrením č. 2 z 9. marca 2011 bol znížený rozsah nápadu vecí do\nvšetkých registrov senátu 2 T o jednu tretinu s účinnosťou od 9. marca 2011 do 31. marca\n2011 z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti člena senátu JUDr. Libora Duľu a zároveň bol\ndo tohto senátu dočasne pridelený sudca senátu 4 T JUDr. Miroslav Osif od 9. marca 2011\ndo 30. apríla 2011.\nZ uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tost 30/2011 z 19. októbra 2011 vyplýva, že\nním bola zamietnutá sťažnosť odsúdeného\n\nproti uzneseniu krajského\n\nsúdu sp. zn. 2 T 33/2002 z 15. júla 2011 o jeho povinnosti nahradiť štátu trovy obhajoby vo\nvýške 1 866,23 €. Vo veci rozhodovali sudcovia JUDr. Pavol Toman, JUDr. Pavol Farkaš\na JUDr. Gabriela Šimonová.\nZ uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tost 31/2011 z 19. októbra 2011 vyplýva, že\nním bola zamietnutá sťažnosť odsúdeného\n\nproti uzneseniu krajského\n\nsúdu sp. zn. 2 T 33/2002 z 15. júla 2011 o jeho povinnosti nahradiť štátu trovy náhradnej\n16\n\nobhajoby vo výške 444,90 €. Vo veci rozhodovali sudcovia JUDr. Pavol Toman, JUDr.\nPavol Farkaš a JUDr. Gabriela Šimonová.\nZ uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tost 32/2011 z 19. októbra 2011 vyplýva, že\nním bola zamietnutá sťažnosť\n\nproti uzneseniu krajského súdu sp. zn.\n\n2 T 33/2002 z 15. augusta 2011 o jeho povinnosti nahradiť štátu trovy náhradnej obhajoby\nvo výške 716,70 €. Vo veci rozhodovali sudcovia JUDr. Pavol Toman, JUDr. Pavol Farkaš\na JUDr. Gabriela Šimonová.\nZ uznesenia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tost 33/2011 z 19. októbra 2011 vyplýva, že\nním bola zamietnutá sťažnosť\n\nproti uzneseniu krajského súdu sp. zn.\n\n2 T 33/2002 z 15. augusta 2011 o jeho povinnosti nahradiť štátu trovy náhradnej obhajoby\nvo výške 716,70 €. Vo veci rozhodovali sudcovia JUDr. Pavol Toman, JUDr. Pavol Farkaš\na JUDr. Gabriela Šimonová.\n\nIII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.\nAk porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže\nprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd môže\nzároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv\n\n17\n\na slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nalebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1,\nobnovil stav pred porušením.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na\ninom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať zákonnému sudcovi. Príslušnosť\nsúdu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nPodľa názoru sťažovateľa najvyšší súd v dovolacom konaní vedenom pod sp. zn.\n1 Tdo V 9/2013 konal a rozhodol v nesprávnom zložení senátu. Dovolací senát totiž nebol\nzložený v súlade s rozvrhom práce na rok 2013. Predovšetkým bolo v tejto súvislosti\naplikované ustanovenie § 31 ods. 3 Trestného poriadku, hoci sa tak nemalo stať, pretože\nsudcov najvyššieho súdu rozhodujúcich v odvolacom konaní nemožno považovať za sudcov\nsúdu iného stupňa ako sudcov najvyššieho súdu rozhodujúcich v dovolacom konaní.\nNapokon aj keby sa malo aplikovať ustanovenie § 31 ods. 3 Trestného poriadku, dovolací\nsenát nebol zložený v súlade s rozvrhom práce. Okrem toho sa najvyšší súd v dovolacom\nkonaní ústavne konformným spôsobom nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľa\nobsiahnutou v dovolaní, a to v súvislosti s dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. b)\nTrestného poriadku.\n\n18\n\nNajvyšší súd je presvedčený, že žiadna z námietok sťažovateľa vo vzťahu voči\ndovolaciemu konaniu nie je dôvodná.\nZ pohľadu ústavného súdu prichodí predovšetkým vo všeobecnej rovine konštatovať,\nže základné právo na zákonného sudcu treba pokladať za celkom neopomenuteľnú\npodmienku výkonu súdnej moci, keďže na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú\nnezávislosť a na strane druhej predstavuje pre účastníka konania záruku, že na rozhodnutie\njeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred ustanovených zásad tak, aby bola\nzachovaná zásada pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený –\npre rôzne dôvody a rozličné účely – výber súdov a sudcov „ad hoc“ (I. ÚS 239/04).\nProcesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca, resp.\nsúd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48\nods. 1 ústavy, a preto rozhodnutie vydané v takomto konaní nemôže byť ústavne\nakceptovateľné (III. ÚS 116/06).\nPodľa § 31 ods. 3 prvej a druhej vety Trestného poriadku z rozhodovania na súde\nvyššieho stupňa je okrem vylúčenia podľa ods. 2 vylúčený sudca(…), ktorý sa zúčastnil na\nrozhodovaní na súde nižšieho stupňa a naopak. Z rozhodovania o dovolaní je vylúčený ten,\nkto sa v prejednávanej veci zúčastnil na rozhodovaní ako sudca alebo prísediaci súdu iného\nstupňa.\nSťažovateľovu námietku, podľa ktorej sudcovia najvyššieho súdu rozhodujúci\no odvolaní sú sudcami súdu toho istého stupňa ako sudcovia najvyššieho súdu rozhodujúci\no dovolaní, nemožno z pohľadu ústavného súdu akceptovať. I keď podľa doslovného\nvýkladu tohto ustanovenia ide o sudcov súdu toho istého stupňa, z funkčného hľadiska treba\ndovolacie konanie považovať za konanie iného (vyššieho) stupňa, a preto aj sudcov\nrozhodujúcich v dovolacom konaní treba považovať pre účely dovolacieho konania za\nsudcov odlišného stupňa. Pri doslovnom výklade, ktorý zastáva sťažovateľ, by nebol\nrešpektovaný zmysel tohto ustanovenia, ktorý má zabezpečiť možnosť preskúmania\n19\n\nrozhodnutí súdov nižšieho stupňa čo najobjektívnejším spôsobom, teda aj tým, že prieskum\nvykonávajú odlišní sudcovia.\nMožno konštatovať, že najvyšší súd ústavne aplikovateľným spôsobom aplikoval\nv dovolacom konaní ustanovenie § 31 ods. 3 Trestného poriadku.\nSťažovateľ nepovažuje zloženie dovolacieho senátu za súladné s rozvrhom práce ani\npri aplikácii ustanovenia § 31 ods. 3 Trestného poriadku. V tejto súvislosti tvrdí, že\nbezdôvodne boli zo senátu vyradení JUDr. Pavol Toman a JUDr. Pavol Farkaš (stáli\nčlenovia senátu), ako aj JUDr. Gabriela Šimonová (náhradná členka senátu). K ich\nvyradeniu došlo na tom základe, že títo sudcovia rozhodovali vo veciach sp. zn.\n1 Tost 30/2011, sp. zn. 1 Tost 31/2011, sp. zn. 1 Tost 32/2011 a sp. zn. 1 Tost 33/2011,\npričom podľa sťažovateľa žiadne z uvedených rozhodnutí mu nikdy doručené nebolo, z čoho\nusudzuje, že títo sudcovia v jeho veci nerozhodovali.\nPodľa zistenia ústavného súdu vo všetkých uvedených veciach boli vydané uznesenia\n19. októbra 2011, ktorými boli preskúmané uznesenia krajského súdu týkajúce sa povinnosti\n,\n\na\n\nnahradiť štátu trovy ich obhajoby.\n\nÚstavný súd v tejto súvislosti konštatuje, že uvedené uznesenia najvyššieho súdu boli\nvydané po právoplatnom skončení trestného konania vedeného proti sťažovateľovi\n(rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 To 13/2010 z 15. marca 2011), pričom z ich obsahu\nvyplýva, že sa osoby sťažovateľa nijako nedotýkajú.\nNa základe dosiaľ uvedeného možno ustáliť, že vyradenie sudcov JUDr. Pavla\nTomana, JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej z konania a rozhodovania\no dovolaní sťažovateľa nebolo v súlade s rozvrhom práce.\nZloženie dovolacieho senátu nepovažuje sťažovateľ za správne ani v súvislosti\ns nevyradením náhradného člena senátu JUDr. Petra Szaba, keďže tento 25. apríla 2013\n\n20\n\nv konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tost 13/2013 spolurozhodoval o povolení obnovy konania\n(senát v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Milan Karabin a JUDr. Peter Szabo).\nUvedenú námietku sťažovateľa nepovažuje ústavný súd za dôvodnú, keďže išlo\no konanie nasledujúce po právoplatnom skončení trestnej veci sťažovateľa. Sudcovia, ktorí o\nnávrhu na obnovu konania rozhodovali, sa teda nezúčastnili rozhodovania o vine a treste.\nÚstavný súd na základe dosiaľ uvedeného konštatuje, že nesprávnym zložením\ndovolacieho senátu najvyššieho súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na\nsúdnu ochranu a na zákonného sudcu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ústavy, základného práva\nsťažovateľa na zákonného sudcu podľa čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj jeho práva na prejednanie\nveci nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bol 1 výroku nálezu).\nPodľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nmôže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nNa základe citovaných ustanovení ústavný súd zrušil uznesenie najvyššieho súdu\nsp. zn. 1 Tdo V 9/2013 z 24. októbra 2013 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku\nnálezu).\nV ďalšom konaní bude najvyšší súd povinný rozhodnúť v senáte zloženom v súlade\ns rozvrhom práce, teda tak, aby o dovolaní sťažovateľa konali a rozhodovali zákonní\nsudcovia. Ich úlohou bude opätovne hodnotiť dovolacie námietky sťažovateľa. Ide\npredovšetkým (popri ďalších) o námietku, podľa ktorej odvolací senát najvyššieho súdu\nnebol správne zložený, a to vzhľadom na to, že hoci prvýkrát rozhodoval najvyšší súd\nv odvolacom konaní v roku 2005 v senáte 3 To, napriek tomu v ďalších odvolacích\nkonaniach už bola vec pridelená inému senátu, a to senátu 2 To, i keď podľa ustanovenia\n\n21\n\nčl. 3 ods. 6 rokovacieho poriadku mala byť vec pridelená tomu senátu, ktorému bola\npridelená pôvodne. Sťažovateľ v tejto súvislosti namieta, že i keď rozvrh práce v roku 2007\ntúto zásadu nezohľadňoval, bolo treba aplikovať uvedené ustanovenie rokovacieho poriadku,\nktorý je právnym predpisom vyššej právnej sily než rozvrh práce. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti poukazuje na to, že sťažovateľ uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 To 12/2007 z\n18. decembra 2008 (teda v poradí druhé rozhodovanie najvyššieho súdu v odvolacom\nkonaní) nenapadol na ústavnom súde, teda nevyužil možnosť namietať porušenie jeho\nzákladného práva na zákonného sudcu nesprávnym zložením odvolacieho senátu.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov právneho zastúpenia advokátkou\nv sume 417,98 € (bod 3 výroku nálezu). Ide o dva úkony právnych služieb v roku 2013\n(prevzatie a príprava zastupovania a sťažnosť) po 133,16 € a o jeden úkon právnych služieb\nv roku 2014 (vyjadrenie z 5. marca 2014) v hodnote 134 €. Ďalej mu patril aj režijný paušál\ndvakrát po 7,81 € a jedenkrát 8,04 €.\nZ ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytovať\nochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o\nochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.\nTým, že ústavný súd zrušil dovolacie uznesenie najvyššieho súdu, právomoc\nposkytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa vo vzťahu k odvolaciemu konaniu\nvedenému najvyšším súdom pod sp. zn. 2 To 13/2010 prešla znovu na najvyšší súd ako\ndovolací súd. Vo svojich dôsledkoch to znamená, že ústavný súd už nemá právomoc konať o\ntej časti sťažnosti (pôvodne prijatej na ďalšie konanie), ktorá smeruje proti konaniu\nvedenému najvyšším súdom pod sp. zn. 2 To 13/2010.\nVzhľadom na uvedené ústavný súd postupom podľa § 31a zákona o ústavnom súde v\nspojení s ustanovením § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastavil v časti\ntýkajúcej sa namietaného porušenia označených práv v konaní vedenom najvyšším súdom\npod sp. zn. 2 To 13/2010 (bod 4 výroku nálezu).\n\n22\n\nZ uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti\ntohto rozhodnutia.\nVzhľadom na čl. 133, časť vety pred bodkočiarkou ústavy, podľa ktorého proti\nrozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou\nrozhodnutia uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom\nkonania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 18. marca 2015\n\n23", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie", "súd-nestrannosť", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na zákonného sudcu", "súd-nezávislosť", "súd-nestrannosť", "trest-úhrnný", "trestné konanie"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:007e4316-2979-4bfb-ae15-374db14cd278", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 459/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 459/2012 z 13. 8. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-08-13", "citacie_n": 46, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:007e4316-2979-4bfb-ae15-374db14cd278"}, {"guid": "ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 212/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 212/2011 z 18. 10. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-10-18", "citacie_n": 176, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e52a4067-2e95-416d-a16d-f81049e656a6"}, {"guid": "ussr:675e0dd1-9bb8-4c01-9362-8a54a54cc3a5", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 343/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 343/2011 z 13. 9. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-09-13", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:675e0dd1-9bb8-4c01-9362-8a54a54cc3a5"}, {"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 239/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 239/04 z 26. 10. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-10-26", "citacie_n": 302, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:271b448d-602b-4675-82aa-1e85775203da"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:ce5a70d3-2263-4221-a4b7-f8bdb22e88f1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2022:3.US.530.2021.3", "spisova_znacka": "III. ÚS 530/2021", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 530/2021 z 23. 6. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-06-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2022:3.US.530.2021.3"}]}