{"guid": "ussr:b8a187d7-c3df-426a-ac7a-303fd9cfb3d1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.473.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 473/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 473/2015 z 5. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 5. augusta 2015, sp. zn. II. ÚS 473/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.473.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-08-05", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b8a187d7-c3df-426a-ac7a-303fd9cfb3d1", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.473.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.473.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.473.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 473/2015­12\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. augusta 2015 v senáte\nzloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa\na Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátkou JUDr. Adrianou Krajníkovou, Advokátska kancelária,\nKuzmányho 57, Košice, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46\nods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6 To 38/2014\nz 30. apríla 2014 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tdo 46/2014\nz 22. augusta 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra\n2014 doručená sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd a práv (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 6 To 38/2014 z 30. apríla 2014 (ďalej len „rozsudok\nkrajského súdu“) a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší\nsúd“) sp. zn. 5 Tdo 46/2014 z 22. augusta 2014 (ďalej len „rozsudok najvyššieho súdu“).\nZ obsahu sťažnosti vyplýva:\n„Rozsudkom Okresného súdu Košice II, zo dňa 18.11.2013, sp. zn. 8T 144/2009­694,\nsom bol uznaný vinným z trestného činu úverového podvodu podľa § 9 ods. 2, § 250a ods. 1,\n4 Tr. zák. účinného v čase skutku, za čo mi bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 48\nmesiacov nepodmienečne, podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného v čase spáchania\nskutku, so zaradením do I. nápravnovýchovnej skupiny.\nRozsudkom Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 30.4.2014, sp.zn. 6To/38/2014­747,\nbol zrušený rozsudok Okresného súdu Košice I, zo dňa 18.11.2013, sp. zn. 8T 144/2009­\n694, vo výroku o treste, a bol mi uložený podľa § 250a ods. 4 Tr. zák. účinného v čase\nspáchania skutku, trest odňatia slobody vo výmere 36 mesiacov nepodmienečne, podľa §\n39a ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, so zaradením do I.\nnápravnovýchovnej skupiny.\nUznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, zo dňa 22.8.2014, sp. zn.\n5 Tdo 46/2014­818, bolo moje dovolanie podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuté.\nNajvyšší súd mal za to, že moje námietky nenapĺňajú dovolací dôvod podľa § 371\npísm. i/ Tr. por. a už vôbec nie dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., keďže v tomto\ndovolaní som namietal predovšetkým skutkové závery okresného a krajského súdu...\nNámietka porušenia práva na obhajobu spočívala v nasledujúcom:...\nZápisnica z hlavného pojednávania, zo dňa 18.11.2013, je v rozpore s § 58 ods . 1\npísm. e/ Tr . por., nakoľko neobsahuje zákonom predpísaný záznam v časti po poučení\no opravnom prostriedku a to procesný návrh a vyjadrenie mojej obhajkyne po poučení,\nnaviac, osoba obhajkyne ani nie je na tomto úkone zaznamenaná v zápisnici, napriek tomu,\nže bola prítomná...\n2\n\nCitovaná obžaloba okresného prokurátora je v rozpore s § 235 písm. d/ Tr. por.,\nnakoľko neprodukuje žiaden dôkaz vo vzťahu k mojej osobe. Ide súčasne o procesnú vadu\nkonania, a uvedené som namietal u ž počas konania, ako aj v odvolaní...\nRozsudok odvolacieho súdu, ako aj súdu prvého stupňa, nie je odôvodnený v súlade\ns § 168 ods. 1 Tr. por.\nZ odôvodnenia oboch rozsudkov nie je zrejmé, ako sa okresný a krajský súd\nvyrovnali s obhajobou a ani to, akými úvahami sa spravovali, keď posudzovali dokázané\nskutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny.\nKonajúce súdy založili svoje rozhodnutie iba na vyrovnaní sa s obžalobou,\nvychádzajúc z výpovede iba (jediného) spoluobvineného, bez žiadneho dôkazu proti mne.\nPre účely predmetného rozsudku sa konajúce súdy vôbec nevyrovnali s argumentami\nobhajoby, prezentovanými jednak v konaní, ako aj v záverečnej reči (doloženej aj\nv písomnom podaní)...\nPorušením zákona vo vzťahu k mojej osobe ­ §58 ods. 1 písm. e/ Tr. por. a § 168\nods. 1 Tr. por., zároveň došlo k porušeniu zákona v ust. § 2 ods. 14 Tr. por., nakoľko\nuvedené ustanovenia boli plne rešpektované vo vzťahu k strane obžaloby, kde zápisnica\nz hlavného pojednávania, zo dňa 18. 11. 2013, obsahuje procesný návrh a vyjadrenie sa\nprokurátora po poučení o opravnom prostriedku (pričom toto absentuje na strane\nobhajoby, dokonca obhajkyňa nie je ani zaznamenaná na takomto úkone, napriek svojej\nprítomnosti a prednesu), ako aj rozsudok súdu sa v odôvodnení vyrovnal s argumentmi\nobžaloby (pričom nevyrovnal sa s argumentmi obhajoby)...\n... moje dovolacie námietky sa týkali práve tejto skutočnosti ­ nevytvorenia\npodmienok na moje plné uplatnenie procesných práv na súde, kde (na rozdiel od\nprokurátora), nebol prednes mojej obhajkyne zaznamenaný do zápisnice podľa § 58 ods. 1\npísm. e/ Tr. por., pričom naviac išlo o procesný návrh týkajúci sa opravného prostriedku\n(ktorý procesný úkon je právne jeden z najvážnejších, kde jeho učinenie, alebo neučinenie,\nmá rozhodný právny význam pre obžalovaného). Skutočnosť, na ktorú odkazuje dovolací\nsúd, že odvolací súd vlastne prejednal moje odvolanie (a dokonca v môj prospech, pretože\nzmiernil výšku trestu), je tu neadekvátna, nakoľko ďalší inštančný postup nemôže zhojiť\nnezákonný stav, ktorý vyplýva z porušenia akéhokoľvek ustanovenia zákona, v danom\n3\n\nprípade § 58 ods. 1 písm. e/ Tr. por., § 168 ods. 1 Tr. por. Odvolací súd za tohto stavu\nnemal vôbec vec meritórne skúmať a rozhodnúť ale mal postupovať tak, aby konanie\nna okresnom súde bolo zosúladené so zákonom aj podľa citovaných ustanovení.“\nSťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„Základné právo sťažovateľa zaručené podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovorom\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, bolo Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, zo dňa 22.8.2014, sp. zn. 5 Tdo 46/2014­818, ako aj Rozsudkom Krajského súdu\nv Košiciach, zo dňa 30.4.2014, sp. zn. 6To/38/2014­747, porušené.\nÚstavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, zo dňa 22.8.2014, sp. zn. 5 Tdo 46/2014­818, ako aj Rozsudok Krajského súdu\nv Košiciach, zo dňa 30.4.2014­747 a vec vracia na ďalšie konanie.\nÚstavný súd SR zakazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a Krajskému súdu\nv Košiciach, pokračovať v porušovaní namietaných základných práv sťažovateľa.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky a Krajský súd v Košiciach sú povinní nahradiť\nsťažovateľovi trovy konania ­ právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne vo výške\n275,94 €.“\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak\no ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších prepisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)\n4\n\nkaždý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak\ntento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd\nskúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na\nďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá\nústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné\nnávrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané\noneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený.\nÚstavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané\ndôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie\nkonanie.\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu ide vtedy,\nkeď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť\nk porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre\nnedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným postupom alebo rozhodnutím\norgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo\nz iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri\npredbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného\nzákladného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie\nkonanie (II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05).\nZ petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia porušenia svojich\npráv podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu\na uznesením najvyššieho súdu.\n\n5\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\n1. K namietanému porušeniu sťažovateľom označeného článku ústavy\na dohovoru rozsudkom krajského súdu\nÚstavný súd nie je súdom vyššej inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch\nv rámci sústavy všeobecných súdov. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol\nnáležite zistený skutkový stav, a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že\nmôže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu\npredchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo\nslobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly\nzo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali\nza následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 17/01, III. ÚS 268/05).\n\n6\n\nZ pohľadu ústavného súdu treba najprv poznamenať, že napriek tomu, že proti\nrozsudku krajského súdu bolo možné podať dovolanie (ktoré sťažovateľ aj podal),\nnepovažuje ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti rozsudku krajského súdu\nza vybočujúcu z medzí jeho právomoci, keďže uplatnené námietky sťažovateľa proti\nrozsudku krajského súdu boli sčasti spôsobilým dovolacím dôvodom v zmysle § 371 ods. 1\nTrestného poriadku, avšak v ďalšej časti dovolací prieskum neumožňovali.\nZ obsahu rozsudku krajského súdu vyplýva: „Z odôvodnenia napadnutého rozsudku\nje zrejmé, ako sa okresný súd vysporiadal s obhajobou obžalovaného prezentovanou len\nprostredníctvom svojej obhajkyne i s ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi.\nObžalovaný počas celého konania využil svoje zákonné právo a vo veci odmietol\nvypovedať ku skutkovým otázkam ohľadne jeho zavinenia, preto okresnému súdu neostávalo\nnič iné, ako vyvodiť záver o vine obžalovaného z dôkazov vo veci vykonaných zákonu\nzodpovedajúcim spôsobom, ktoré vyznievali jednoznačne v neprospech obžalovaného.\nKrajský súd preto nemá pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených\nvo výroku napadnutého rozsudku, keďže zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania\nv priebehu celého konania, najmä na hlavnom pojednávaní. Úvahy okresného súdu\nvo vzťahu k obžalovanému považuje aj krajský súd za správne a presvedčivé. Výpoveď\nspoluobvineného\n\nnebola ničím spochybnená a správne preto ju okresný\n\nsúd vyhodnotil ako dôveryhodnú a zároveň v hlavnej miere ovplyvňujúcu dôkaznú situáciu\nv danej trestnej veci.\nPodľa odvolacieho súdu obžalovaný\n\nnemal žiaden relevantný dôvod\n\nobžalovaného krivo obviniť, v jeho výpovediach v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom\npojednávaní mal len iba úplne nepodstatné rozpory. V dobe jeho výpovedí na hlavnom\npojednávaní už mal súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, a teda nič by\nmu nebránilo určitým spôsobom modifikovať svoju výpoveď v prospech obžalovaného,\npoprípade tvrdiť, že si už presne nepamätá na okolnosti skutku a pod...\nČiastočne pochybil okresný súd pri uložení trestu obžalovanému, keď nedostatočne\nv tomto smere zhodnotil najmä jeho osobu, ako aj skutočnosť, že sa žalovaný skutok stal\nskoro pred 10 rokmi, pričom sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený...\n7\n\nZ týchto dôvodov krajský súd odvolaniu žalovaného vyhovel len čiastočne (čo\ndo výroku o treste) a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.“\nKrajský súd ďalej v odôvodnení rozsudku vyhodnotil odvolanie sťažovateľa ako\nvšeobecné a nie dostatočne konkretizované, preto v ďalších podrobnostiach poukázal\nna odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku Okresného súdu Košice II, s ktorým sa\nv plnom rozsahu stotožnil.\nÚstavný súd nezistil taký výklad ustanovení citovaných v označenom rozhodnutí\nkrajského súdu a ich uplatnenie vo veci sťažovateľa, ktorý by mohol vyvolať nezlučiteľné\núčinky s ústavou. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom krajského súdu\nnestotožňuje, nemôže sama osebe viesť k záveru o zjavnej neopodstatnenosti, arbitrárnosti\nnázoru, alebo svojvôli krajského súdu a nezakladá ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť\nprávny názor krajského súdu svojím vlastným.\nSťažovateľom uvádzané skutočnosti nijako v okolnostiach danej veci neindikujú také\npochybenia v namietanom rozsudku krajského súdu, ktoré by mali ústavnoprávny rozmer,\nteda ktoré by vytvárali priestor na možnosť vyslovenia porušenia označených práv\nsťažovateľa podľa ústavy a dohovoru po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nVzhľadom na už uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že sťažnosť je v tejto časti\nzjavne neopodstatnená, a preto ju odmietol už na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2\nzákona o ústavnom súde.\n2. K namietanému porušeniu sťažovateľom označeného článku ústavy\na dohovoru uznesením najvyššieho súdu\nSťažovateľ v podanej sťažnosti namieta, že dovolanie podal z dôvodu porušenia práva\nna obhajobu výlučne v zmysle dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c)\n\n8\n\nzákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný\nporiadok“), pričom pokiaľ aj v dovolaní poukazoval na skutkové závery, „toto som činil v\nrámci ozrejmenia okolností, z ktorých vyvodzujem dovolaciu námietku zásadného porušenia\nna obhajobu“, a preto posúdenie časti námietok najvyšším súdom ako argumentácie vo\nvzťahu k ďalšiemu dovolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného\nporiadku bolo nesprávne. Sťažovateľ namieta túto skutočnosť: „Celým rozhodnutím\ndovolacieho súdu dominuje najmä vysporadúvanie sa s otázkou dovolania podľa § 371 ods.\n1 písm. i) Tr. por., aj keď na tento dovolací dôvod som nepoukazoval, a vec nie je vybavená\npodľa skutočne uplatneného dovolacieho dôvodu § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.“\nZ obsahu uznesenia najvyššieho súdu vyplýva: «V posudzovanom prípade tvorila\nzáklad dovolacích námietok obvineného kritika spôsobu, ktorým oba súdy hodnotili\nvykonané dôkazy. Obvinený jednotlivé dôkazy v celom trestnom konaní hodnotil inak ako\nsúdy, lebo hodnotenie dôkazov súdmi vyznievajúce v jeho neprospech nezodpovedalo jeho\npredstavám...\nNaopak, z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je evidentne zrejmé, že dôvodom\ndovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené\nsúdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. Inak povedané, vo vzťahu ku\nskutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, ktorý je vyjadrený\nv tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho\ncharakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré\nsmerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne\nproti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov.\nDovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú\nk preskúmaniu rozhodnutia súdu druhého stupňa. Dovolací súd nemôže v tomto konaní\nposudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho\nprehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám\nvykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové\nzávery môže doplňovať alebo korigovať len odvolací súd...\n\n9\n\nRovnako tomu tak je aj v prípade dovolacej námietky obvineného\ntýkajúcej sa absencie vyjadrenia jeho obhajcu v zápisnici o hlavnom pojednávaní\nz 18. novembra 2013 o podanom odvolaní.\nKonštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle dovolacieho\ndôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. chápe ako vytvorenie podmienok pre plné\nuplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii\norgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva.\nPrávo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz\nv celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie\npráva obvineného v rôznych štádiách trestného konania.\nPrípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví\nna postavení obvineného v trestnom konaní, samo osobe nezakladá dovolací dôvod podľa\n§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por...\nPodľa ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu potom o zásadné porušenie\npráva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho\ntrestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môže ísť aj o porušenie\niných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení\nv konečnom dôsledku zásadným spôsobom.\nV posudzovanom prípade obvinený\n\npodal proti rozsudku prvého\n\nstupňa odvolanie riadne a včas a na podklade tohto odvolania odvolací súd rozhodol v jeho\nprospech, keď mu na podklade rovnakého výroku o vine zmiernil uložený trest odňatia\nslobody. Za tohto stavu potom nebolo možné konštatovať, že okresný súd porušil práva\nobvineného\n\nna obhajobu a krajský súd toto procesné pochybenie\n\nneodstránil.»\nNapadnuté uznesenie najvyššieho súdu nie je podľa názoru ústavného súdu prejavom\ninterpretačnej alebo aplikačnej svojvôle a sťažovateľ v sťažnosti neuviedol takú\nargumentáciu vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu, ktorá by bola\n\n10\n\nspôsobilá vyvolať pochybnosť o neudržateľnosti napadnutého rozhodnutia z ústavného\nhľadiska.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti sťažnosť v tejto časti bolo potrebné odmietnuť\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.\nNad rámec uvedeného poukazuje ústavný súd na skutočnosť, že napriek\nkvalifikovanému právnemu zastúpeniu sťažovateľ nepredložil v konaní pred ústavným\nsúdom podané dovolanie, v súvislosti s ktorým namieta nesprávne posúdenie jeho obsahu\na námietok najvyšším súdom, keď najvyšší súd v uznesení konštatuje: „... obvinený\nv podanom dovolaní namietal predovšetkým skutkové závery okresného a krajského\nsúdu.“\nÚstavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že je v záujme\nnavrhovateľov, aby k podnetu priložili čo najviac im dostupných dôkazov, a tým ústavný\nsúd presvedčili, že prijatie ich podnetu na konanie vo veci samej má svoje opodstatnenie.\nÚstavný súd nie je substituentom navrhovateľov pri zabezpečovaní dôkazov ich tvrdení\nv podnete, ak si ich navrhovatelia môžu zabezpečiť sami (I. ÚS 35/99).\nÚstavný súd z uvedeného dôvodu a so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie\nsťažovateľa konštatuje, že sťažnosť nie je v tejto časti objektívne spôsobilá vyvolať začatie\nkonania, pretože nespĺňa náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, a preto ju\nodmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) z dôvodu\nnesplnenia náležitostí predpísaných zákonom o ústavnom súde.\nNad rámec ústavný súd ďalej uvádza, že sťažovateľ sa vo vzťahu k zápisnici\no hlavnom pojednávaní z 18. novembra 2013 mohol domáhať jej opravy v zmysle\nustanovenia § 60 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého o oprave, doplnení a námietkach\nproti záznamu alebo proti zápisnici rozhodne orgán, o ktorého záznam alebo zápisnicu ide.\n\n11\n\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. Z podanej sťažnosti nevyplýva, či sťažovateľ\nvyužil tento účinný prostriedok nápravy, ktorý mal k dispozícii.\nKeďže ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa\nďalšími požiadavkami sťažovateľa v nej obsiahnutými.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\n\nV Košiciach 5. augusta 2015\n\n12", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "trestné konanie", "výklad (interpretácia)-ústavne konformný", "podanie-neúplné, odstránenie nedostatkov", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 268/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 268/05 z 29. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-29", "citacie_n": 505, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5dc4917d-5aa7-4fea-b867-3f8dfb38d0e9"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:71467293-3ac1-4092-9a22-0d47b42b2bde", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1999.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 35/99", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 35/99 z 20. 5. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-05-20", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.35.1999.1"}, {"guid": "21524228-897a-498d-8945-b99f13f3b368:0a66bcf1-d852-4ef4-aac8-8a4391d2ffff", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2014:7209011371.2", "spisova_znacka": "6To/38/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6To/38/2014 z 29. 4. 2014", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2014-04-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7209011371.2"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c1db4d0e-bd55-4292-83ea-4c85ce4299b5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.291.2016.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 291/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 291/2016 z 4. 5. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-05-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.291.2016.1"}]}