{"guid": "ussr:077adf3f-0160-4172-965b-24e640a6566b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.487.2013.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 487/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 487/2013 z 9. 12. 2014", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 9. decembra 2014, sp. zn. II. ÚS 487/2013, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.487.2013.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Rudolf Tkáčik", "sudca_id": 1080, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/rudolf-tkacik-1080", "datum_vydania": "2014-12-09", "forma": "Nález", "povaha": ["porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo", "porušené bolo"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "nazov": "čl. 20 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "nazov": "čl. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 20 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "nazov": "Dodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDodatkový protokol k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-20", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-1", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/077adf3f-0160-4172-965b-24e640a6566b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.487.2013.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.487.2013.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.487.2013.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 487/2013­48\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. decembra 2014\nv senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu\nRudolfa Tkáčika o prijatej sťažnosti\nzastúpeného\n\n,\n\nadvokátkou\n\n,\n,\n\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť\nmajetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé\nsúdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 2 Co 135/2010 z 20. júna 2011 takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nvlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky, základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na ochranu majetku podľa čl. 1\n\nDodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nuznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Co 135/2010 z 20. júna 2011 p o r u š e n é\nbolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2 Co 135/2010 z 20. júna 2011\nz r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\n3.\n\np r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume\n\n275,96 € (slovom dvestosedemdesiatpäť eur a deväťdesiatšesť centov), ktorú j e Krajský\nsúd v Bratislave p o v i n n ý uhradiť na účet jeho právnej zástupkyne\n,\n\n,\n\n, do dvoch mesiacov\n\nod právoplatnosti tohto rozhodnutia.\n\nOdôvodnenie:\nI.\n1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením\nč. k. II. ÚS 487/2013­23 z 3. októbra 2013 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva vlastniť\nmajetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),\nzákladného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé\nsúdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového\nprotokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový\nprotokol“) uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)\nsp. zn. 2 Co 135/2010 z 20. júna 2011.\n\n2\n\nZo sťažnosti vyplýva, že Okresný súd Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)\nuznesením sp. zn. 12 C 117/93 zo 6. novembra 2008 rozhodol o nároku sťažovateľa\nna odmenu za poskytnuté právne služby a na náhradu hotových výdavkov tak, že priznal\nsťažovateľovi ako právnemu zástupcovi navrhovateľa ustanovenému uznesením okresného\nsúdu za poskytovanie právnych služieb odmenu v sume 332,01 € (9 701 Sk).\nOkresný súd v napadnutom uznesení dospel k záveru, že právnemu zástupcovi\nnavrhovateľa – sťažovateľovi — neprináleží odmena za právne služby určená\npodľa ustanovenia § 10 ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej\nrepubliky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) tak, ako si ju vyčíslil sťažovateľ.\nPodľa právneho názoru okresného súdu totiž sťažovateľovi ako ustanovenému právnemu\nzástupcovi navrhovateľa patrí odmena určená podľa ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky.\nSťažovateľ podal proti predmetnému uzneseniu okresného súdu v zákonom\nustanovenej\n\nlehote\n\nodvolanie,\n\no ktorom\n\nrozhodol\n\nkrajský\n\nsúd\n\nuznesením\n\nč. k. 2 Co 316/2008­383 z 28. augusta 2009, ktorým „uznesenie súdu prvého stupňa zmenil\ntak, že priznal sťažovateľovi ako právnemu zástupcovi navrhovateľa za poskytovanie\nprávnych služieb odmenu v sume 8 405 €“.\nKrajský súd „uviedol, že predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie\nnáhrady škody v sume 3 319 391,89 € (100 000 000 Sk) podľa zákona č. 58/1969 Zb.\no zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym\núradným postupom a nezákonnými rozhodnutiami v trestnom konaní vedenom na bývalom\nMestskom súde v Bratislave pod sp. zn. 12 T 154/1976, a prvostupňový súd pri určení\nzákladnej sadzby tarifnej odmeny (pri absencii dohody o zmluvnej alebo podielovej\nodmene) nesprávne aplikoval ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky, ktoré je možné použiť v\nprípadoch, ak nie je možné hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch alebo ak ju\nmožno zistiť len s nepomernými ťažkosťami. Odvolací súd ďalej vo svojom odôvodnení\nrozhodnutia uviedol, že v posudzovanom prípade je nutné pri určení sadzby tarifnej odmeny\nza úkon právnej služby postupovať podľa ustanovení § 9 a § 10 vyhlášky z dôvodu, že\ntarifnou hodnotou veci je navrhovateľom uplatnený peňažný nárok v sume 3 319 391,89 €\n3\n\n(100 000 000 Sk). V tomto smere odvolací súd prisvedčil námietke sťažovateľa o tom, že\nustanovenie vyhlášky neumožňuje za daných podmienok použiť na určenie výšky základnej\nsadzby tarifnej odmeny ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky a na daný prípad nie je možné\naplikovať ani ustanovenie § 150 Občianskeho súdneho poriadku vzťahujúce sa na trovy\nkonania účastníkov.“.\nSťažovateľ rozhodnutie krajského súdu napriek tomu nepovažoval za zákonné, keďže\nkrajský súd mu nepriznal odmenu za viacero úkonov právnej služby a náhradu hotových\nvýdavkov, preto predmetné uznesenie krajského súdu napadol sťažnosťou na ústavnom súde.\nÚstavný súd o tejto sťažnosti rozhodol nálezom č. k. IV. ÚS 24/2010­39\nz 8. apríla 2010, v ktorom vyslovil, že základné právo sťažovateľa zaručené v čl. 46 ods. 1\nústavy a jeho právo zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru boli uznesením krajského súdu\nsp. zn. 2 Co 316/2009 z 28. augusta 2009 porušené. Zároveň ústavný súd týmto nálezom\nzrušil uznesenie krajského súdu sp. zn. 2 Co 316/2009 z 28. augusta 2009 a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\nNa základe uvedeného krajský súd vo veci znova rozhodol uznesením\nsp. zn. 2 Co 135/2010 z 20. júna 2011, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu\nsp. zn. 12 C 117/93 zo 6. novembra 2008.\nSťažovateľ poukázal na skutočnosť, že krajský súd svojím novým rozhodnutím «síce\nvyhovel námietkam sťažovateľa proti jeho pôvodnému rozhodnutiu, ktoré napadol podaním\nsťažnosti ústavnému súdu, a teda rozhodol v súlade s právnym názorom ústavného súdu\nprezentovaným v náleze č. k. IV. ÚS 24/2010­39 z 8. apríla 2010, avšak výrazne sa odklonil\nod právneho názoru, ktorý vyslovil vo svojom pôvodnom uznesení sp. zn. 2 Co 316/2009\nz 28. augusta 2009. Sťažovateľ pritom nikdy nenamietal nesprávnosť právneho názoru\nkrajského súdu vo vzťahu k posúdeniu výšky tarifnej hodnoty pre určenie tarifnej odmeny\nsťažovateľa za úkony právnej služby vykonané v rámci právneho zastúpenia navrhovateľa.\nTouto otázkou sa preto nezaoberal ani ústavný súd, ktorý to aj konštatoval v závere nálezu\nč. k. IV. ÚS 24/2010­39 z 8. apríla 2010, kde uviedol: „Predmetom posúdenia ústavného\n4\n\nsúdu nebola otázka, či krajský súd (na rozdiel od okresného súdu) postupoval správne,\nak pri výpočte odmeny sťažovateľa za poskytnuté právne služby vychádzal z tarifnej hodnoty\nsporu, t. j. aplikoval v danej veci ustanovenia § 9 a § 10 vyhlášky.“».\nV novom rozhodnutí – uznesení sp. zn. 2 Co 135/2010 z 20. júna 2011, ktoré je\npredmetom rozhodovania ústavného súdu v tomto konaní – sa podľa názoru sťažovateľa\n„krajský súd síce riadil právnym názorom ústavného súdu vyjadreným v časti II nálezu\nč. k. IV. ÚS 24/2010­39 z 8. apríla 2010, a to tak vo vzťahu k časti odôvodnenia svojho\nrozhodnutia týkajúceho sa nepriznania odmeny za úkony právnej služby z 29. marca 2006\na zo 6. apríla 2006, ako aj v časti o priznanie náhrady hotových výdavkov sťažovateľovi, tak\nako to bolo uložené ústavným súdom. Zároveň sa však bez toho, aby bol jeho pôvodne\nvyslovený právny názor napadnutý sťažovateľom alebo predmetom posúdenia zo strany\nústavného súdu, výrazným spôsobom odklonil od svojho pôvodného právneho názoru, resp.\nrozhodol v priamom rozpore s ním. V pôvodnom rozhodnutí pritom jasne a podľa názoru\nsťažovateľa správne konštatoval, že prvostupňový súd pri určení základnej sadzby tarifnej\nodmeny v danej veci nesprávne aplikoval ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky, ktoré v danej\nveci nie je možné aplikovať, rovnako ako ani ustanovenia § 150 Občianskeho súdneho\nporiadku.“.\nSťažovateľ je presvedčený o tom, že „použitie ustanovenia § 11 ods. 1 vyhlášky nemá\nv tomto prípade oporu v zákone, keďže toto ustanovenie poukazuje na prípady, ak hodnotu\nveci alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch alebo ak ju možno zistiť len\ns nepomernými ťažkosťami. V predmetnej právnej veci však bola hodnota veci alebo práva,\nt. j. náhrada škody, presne vyjadrená v peňažnom ekvivalentne už v samotnom žalobnom\nnávrhu\n\nnavrhovateľa.\n\nJe\n\nzarážajúce,\n\nže\n\nv\n\npôvodnom\n\nrozhodnutí\n\n(uznesení\n\nsp. zn. 2 Co 316/2009 z 28. augusta 2009) krajský súd prisvedčil tomuto právnemu názoru\na v neskoršom rozhodnutí (uznesení sp. zn. 2 Co 135/2010 z 20. júna 2011) bez toho, aby\nbola správnosť jeho pôvodného právneho názoru k tejto otázke namietaná, svojvoľne\nrozhodol v priamom rozpore s ním. Týmto krajský súd sám poprel svoj predošlý právny\nnázor, a to bez toho, aby túto zásadnú zmenu v jeho právnom posúdení riadne zdôvodnil.\n\n5\n\nSkutočnosti uvádzané v odôvodnení uznesenia krajského súdu sp. zn. 2 Co 135/2010\nz 20. júna 2011 žiadnym spôsobom neodôvodňujú zmenený právny názor krajského súdu,\npodľa ktorého je v danej veci potrebné postupovať podľa ustanovenia § 11 vyhlášky.\nOdôvodnenie napádaného rozhodnutia je v tomto smere nedostatočné a nezrozumiteľné.\n...V danej veci bola v čase ustanovenia sťažovateľa za právneho zástupcu\nnavrhovateľa predmetom konania náhrada škody v sume 100 000 000 Sk (3 319 391,89 €).\nPodľa ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú\nhodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba\ntýka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota\npohľadávky a hodnota záväzku. Ide pritom o kogentné ustanovenie vyhlášky, v zmysle\nktorého je advokát povinný postupovať pri vyčíslení svojej odmeny za poskytované úkony\nprávnej služby. Okrem toho, v konaní o náhradu škody musí byť výška škody vždy jasne\nkvantifikovaná. Už len táto skutočnosť sama osebe jednoznačne bráni tomu, aby sa v konaní\no náhradu škody aplikovalo ustanovenie § 11 vyhlášky, pretože v takomto konaní zásadne\nnemôže ísť o prípad, keď nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch alebo\nju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.“.\nSťažovateľ poukázal aj na tú časť odôvodnenia uznesenia krajského súdu, v ktorej sa\ntento „odvoláva na to, že aj ústavný súd vychádzal zo záveru, že predmetom konania je\nnárok navrhovateľa na náhradu škody, a priznal ustanovenému advokátovi (sťažovateľovi)\ntrovy konania podľa ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky. S týmto názorom krajského súdu\nrozhodne nemožno súhlasiť, a to z viacerých relevantných dôvodov. V prvom rade ústavný\nsúd pri rozhodovaní o ústavnej sťažnosti sťažovateľa vychádzal z obsahu tejto sťažnosti.\nV nej si sťažovateľ voči krajskému súdu ako porušovateľovi uplatnil nárok na náhradu trov\nprávneho zastúpenia za dva úkony právnej služby spolu v sume 245,70 €, teda v sume, ktorú\nmu aj ústavný súd priznal ako náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o jeho sťažnosti.\nÚstavný súd teda vychádzal z návrhu sťažovateľa, pričom zároveň vychádzal aj\nz ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky (vo vtedajšom znení). Podľa uvedeného ustanovenia\nvyhlášky je vo veciach zastupovania pred ústavným súdom základná sadzba tarifnej odmeny\nza jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu, ak predmet sporu nie je\n\n6\n\nmožné oceniť peniazmi; v ostatných prípadoch sa základná sadzba tarifnej odmeny určí\npodľa § 10. V konaní pred ústavným súdom však nebol predmetom sporu nárok\nnavrhovateľa na náhradu škody, ale nárok sťažovateľa na odmenu za úkony právnej služby\nposkytnuté navrhovateľovi z titulu jeho ustanovenia za právneho zástupcu navrhovateľa\na s tým súvisiace základné práva sťažovateľa, ktoré boli porušené uznesením krajského súdu\nsp. zn. 2 Co 316/2009 z 28. augusta 2009. Z toho dôvodu nebolo možné jednoznačne určiť\nhodnotu sporu, a preto si sťažovateľ uplatnil nárok na náhradu trov konania za dva úkony\nprávnej služby s tarifnou odmenou za jeden úkon vypočítanou ako 1/6 výpočtového základu\n(§ 11 ods. 2 vyhlášky). Na základe uvedeného možno konštatovať, že ústavný súd postupoval\nsprávne, keď sťažovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v sume 245,70 € za dva\núkony právnej služby. Avšak táto skutočnosť, resp. rozhodnutie ústavného súdu v tejto časti\nnijakým spôsobom neodôvodňuje právny názor krajského súdu, podľa ktorého je potrebné\npostupovať v predmetnej veci podľa ustanovenia § 11 vyhlášky.\nKrajský súd v závere odôvodnenia uznesenia sp. zn. 2 Co 135/2010 z 20. júna 2011\nuviedol, že ústavný súd v náleze č. k. IV. ÚS 24/2010­39 z 8. apríla 2010 poukázal na to, že\nje potrebné zaoberať sa aj tým, či krajský súd postupoval správne, ak na rozdiel\nod okresného súdu pri výpočte odmeny sťažovateľa za poskytnuté právne služby vychádzal\nz tarifnej hodnoty sporu, teda aplikoval v danej veci ustanovenia § 9 a § 10 vyhlášky.\nS týmto vyjadrením krajského súdu však nemožno súhlasiť a treba ho považovať\nza zavádzajúce. Ústavný súd totiž v náleze č. k. IV. ÚS 24/2010­39 z 8. apríla 2010\nnepoukázal na to, že je potrebné sa zaoberať uvedenou otázkou, ale uviedol, že\npri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa sa zaoberal len tými časťami namietaného\nuznesenia krajského súdu, vo vzťahu ku ktorým sťažovateľ uplatnil námietky. Ústavný súd\nuviedol, že z toho dôvodu neposudzoval napr. otázku, či krajský súd (na rozdiel\nod okresného súdu) postupoval správne, ak pri výpočte odmeny sťažovateľa za poskytnuté\nprávne služby vychádzal z tarifnej hodnoty sporu, t. j. aplikoval v danej veci ustanovenia §\n9 a § 10 vyhlášky. Je preto zrejmé, že krajský súd v odôvodnení napádaného uznesenia\nzavádzal, keď nesprávne uviedol, že ústavný súd poukázal na potrebu zaoberať sa uvedenou\notázkou. Ústavný súd totiž len uviedol, že sa zaoberal len tými skutočnosťami, ktoré\n\n7\n\nsťažovateľ namietal, a teda neposudzoval iné súvisiace otázky, napr. predmetnú otázku, či\npri aplikácii ustanovení vyhlášky postupoval správne krajský súd alebo okresný súd.“.\nNa základe dôvodov uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd takto\nrozhodol:\n„Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. 6. 2011, č. k. 2 Co 135/2010,\nbolo porušené ústavné právo sťažovateľa vlastniť majetok a právo na jeho ochranu v zmysle\nčl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ďalej tiež právo sťažovateľa na legitímne\nočakávanie nadobudnutia vlastníctva v zmysle čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj právo sťažovateľa na súdnu a inú\nprávnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo sťažovateľa\nna spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\nUznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. 6. 2011, č. k. 2 Co 135/2010, sa\nzrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.\nKrajský súd v Bratislave je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania a trovy\nprávneho zastúpenia vo výške 275,96 EUR... a to do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu\nna účet právnej zástupkyne sťažovateľa\n\n...“\n\n2. Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania.\nZa krajský súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 3492/13 z 22. novembra 2013 a právna\nzástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu krajského súdu listom\nz 11. decembra 2013.\n2.1 Predseda krajského súdu po vyjadrení sa súčasnej predsedníčky vo veci\nkonajúceho senátu „2 Co“ uviedol:\n„Z\n\nNálezu\n\nÚstavného\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\nzo\n\ndňa\n\n08. 04. 2010,\n\nč. k. IV. ÚS 24/2010­39 vyplýva, že sťažovateľ namietal nepriznanie odmeny za úkon\nprávnej služby – prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom, odmenu\nza úkony právnej služby za ďalšie porady a rokovania s klientom a náhradu hotových\nvýdavkov uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. 08. 2009, sp. zn. 2 Co\n8\n\n316/2009 s tým, že Ústavný súd Slovenskej republiky Nálezom rozhodol tak, že uvedeným\nuznesením odvolacieho súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy SR a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Ústavný súd Slovenskej republiky\nuznesenie zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie s tým, že\ntunajšiemu súdu bola uložená povinnosť uhradiť sťažovateľovi trovy konania v sume 245,70\neur, o ktorých Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia § 36 ods. 2\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky čl. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu\nSlovenskej republiky... tak, že priznal sťažovateľovi odmenu za dva úkony právnej služby\npodľa ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) Vyhlášky Ministerstva\nspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb...\nZ uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20. 06. 2011, č. k. 2 Co 135/2010­\n433 vyplýva, že odvolací súd potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava III\nzo dňa 06. 11. 2008, č. k. 12 C 117/1993­376, ktorým bola sťažovateľovi priznaná odmena\nv sume 9 701,­ Sk za poskytovanie právnych služieb navrhovateľovi, dôvodiac tým,\nže na náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách, ktoré vznikli na právnom zastúpení\nnavrhovateľa je potrebné aplikovať ustanovenie § 11 Vyhlášky, nakoľko aj Ústavný súd\nSlovenskej republiky pri svojom rozhodovaní o trovách konania sťažovateľa vychádzal\nz ustanovenia § 11 ods. 2 Vyhlášky. Vzhľadom na uvedené predsedníčka senátu... považuje\nsťažnosť sťažovateľa za nedôvodnú.“\nPredseda krajského súdu zároveň oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní o prijatej\nsťažnosti pred ústavným súdom.\n2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom vyjadrení k stanovisku krajského súdu\nuviedla, že s „vyjadrením porušovateľa sa nemôžeme stotožniť a podľa nášho názoru takéto\nvyjadrenie ani neobstojí. Je síce pravdou, že ÚS SR v Náleze zo dňa 08. 04. 2010,\nč. k.: IV. ÚS 24/2010­39, rozhodol o trovách podľa ustanovenia § 11 ods. 2 Vyhlášky, avšak\ntáto skutočnosť bola a je vo vzťahu k rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave o odvolaní\nsťažovateľa proti Uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06. 11. 2008,\n\n9\n\nč. k.: 12 C 117/1993­376, nanajvýš irelevantná. ...v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2\nVyhlášky vo vtedajšom znení... náhrada trov konania pred ÚS SR bola... upravená osobitne.\nMeritom konania pred ÚS SR bola sťažnosť sťažovateľa pre porušenie jeho základných\nľudských práv rozhodnutím porušovateľa (Krajského súdu v Bratislave), čo je, pochopiteľne,\npredmet sporu, ktorý nie je možné oceniť peniazmi. Navyše, keďže si bol sťažovateľ vedomý\ntejto skutočnosti (teda toho, že predmet sporu v konaní o jeho sťažnosti pred ÚS SR nie je\nmožné oceniť) uplatnil si v podanej ústavnej sťažnosti nárok na náhradu trov konania za\ndva úkony právnej služby s tarifnou odmenou za jeden úkon vypočítanou ako 1/6\nvýpočtového základu... Z uvedených dôvodov ÚS SR postupoval správne, keď sťažovateľovi\npriznal nárok na náhradu trov konania vo výške 245,70 € za dva úkony právnej služby.\nAvšak, ako sme už uviedli, táto skutočnosť, resp. rozhodnutie ÚS SR v tejto časti Nálezu zo\ndňa 08. 04. 2010, č. k. IV. ÚS 24/2010­39, nijakým spôsobom neodôvodňuje názor\nporušovateľa, podľa ktorého je aj pri jeho rozhodovaní v spornej veci (o odmene sťažovateľa\nza zastupovanie účastníka konania) potrebné postupovať podľa ustanovenia § 11\nVyhlášky.“.\nPrávna zástupkyňa sťažovateľa taktiež vyjadrila súhlas s tým, aby ústavný súd upustil\nod ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.\n3. Sťažnosť bola po jej napadnutí na ústavný súd v súlade s rozvrhom práce ústavného\nsúdu v znení platnom v čase jej doručenia pôvodne pridelená sudcovi Jurajovi Horváthovi,\nktorému uplynulo funkčné obdobie 4. júla 2014. Z dôvodu ukončenia funkčného obdobia\nsudcu spravodajcu bola vec sťažovateľa náhodným výberom podľa bodu 2 druhého odseku\ndodatku č. 1, ktorým sa mení a dopĺňa rozvrh práce ústavného súdu na obdobie 1. 3. 2014 –\n28. 2. 2015 (ďalej len „dodatok“), pridelená sudcovi spravodajcovi Rudolfovi Tkáčikovi,\nktorý je členom III. senátu ústavného súdu. Sťažnosť preto prerokoval III. senát ústavného\nsúdu v zložení vyplývajúcom z čl. II ods. 3 rozvrhu práce ústavného súdu na obdobie 1. 3.\n2014 – 28. 2. 2015 v znení dodatku, ako to je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia.\n4. Ústavný súd vzhľadom na vyjadrený súhlas účastníkov konania podľa § 30 ods. 2\nzákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože\n10\n\npo oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru,\nže od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\nII.\nÚstavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nPredmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či napádaným uznesením\nkrajského súdu č. k. 2 Co 135/2010­433 z 20. júna 2011 došlo k porušeniu základného práva\nsťažovateľa vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 ústavy, základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného\nv čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na ochranu majetku zaručeného v čl. 1 dodatkového\nprotokolu, k porušeniu ktorých malo podľa názoru sťažovateľa dôjsť tým, že krajský súd sa\nv napadnutom rozhodnutí výrazne odklonil od právneho názoru, ktorý vyslovil vo svojom\npôvodnom, v tejto záležitosti skôr vydanom uznesení sp. zn. 2 Co 316/2009\nz 28. augusta 2009, a to v otázke určenia tarifnej odmeny sťažovateľa za úkony právnej\nslužby poskytnuté navrhovateľovi. Sťažovateľ namieta svojvôľu a neodôvodnenosť\nrozhodnutia krajského súdu, keď v otázke právneho názoru, ktorého správnosť v pôvodnom\nrozhodnutí nebola namietaná, následne rozhodol v priamom rozpore s ním. Rovnako\nsťažovateľ vidí pochybenie krajského súdu v tom, že svoje rozhodnutie o použití\nkonkrétnych ustanovení vyhlášky odôvodnil tým, že ich použil aj ústavný súd\npri rozhodovaní o trovách konania pred ústavným súdom v súvislosti s podanou sťažnosťou\npre namietané porušenie základných práv a slobôd. Napokon sťažovateľ vytýka krajskému\nsúdu aj opomenutie riešenia námietky nemožnosti použitia § 150 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej aj „OSP“) na jeho prípad.\n\n11\n\nPodľa čl. 20 ods. 1 ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo\nvšetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore\ns právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nPodľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo\npokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného\nzáujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.\nÚstavný súd predovšetkým uvádza, že nie je zásadne oprávnený ani povinný\npreskúmavať a posudzovať skutkové zistenia a právne názory všeobecných súdov, ktoré sú\nzákladom ich rozhodnutí. Preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred\nústavným súdom má opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nnapadnutým rozhodnutím (opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného\npráva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda\npredmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne\nneodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné\na neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody\n(I. ÚS 139/02, I. ÚS 115/02, I. ÚS 44/03, IV. ÚS 292/04).\nPodľa judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 77/02) každý má právo na to, aby sa\nv jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej\nnormy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo\n12\n\ntakých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené\nspôsobom, ktorý predpisuje zákon. Každý má právo, aby sa v jeho veci vykonal ústavne\nsúladný výklad právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany\ndôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná, platná\na účinná právna norma.\nÚstavný súd taktiež zdôrazňuje, že rozhodnutia všeobecných súdov o trovách\nkonania môžu zasiahnuť do základných práv a slobôd. Takýmito rozhodnutiami možno\npredovšetkým porušiť právo na súdnu ochranu (II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 147/08,\nIII. ÚS 166/09).\nV čl. 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu.\nAj úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom\nporiadku určuje, či sa právo na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4\nústavy). Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba\nvykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46\nods. 1 a 4 ústavy).\nVo všeobecnosti platí, že spor o náhradu nákladov konania nedosahuje spravidla sám\nosebe intenzitu predstavujúcu porušenie základných práv a slobôd. Ústavný súd\npri posudzovaní problematiky nákladov konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu\nkonania pred všeobecnými súdmi vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a k zrušeniu\nnapadaného rozhodnutia o nákladoch konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že\ndošlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu (spravodlivý proces) extrémnym\nspôsobom alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo.\nKrajský súd napadnutým uznesením č. k. 2 Co 135/2010­433 z 20. júna 2011 potvrdil\nuznesenie okresného súdu č. k. 12 C 117/1993­376 zo 6. novembra 2008, ktorým bolo\nrozhodnuté o náhrade trov konania sťažovateľovi ako ustanovenému právnemu zástupcovi\nnavrhovateľa. Krajský súd v relevantnej časti svojho rozhodnutia akceptoval záväzný\nprávny názor ústavného súdu vyslovený v náleze č. k. IV. ÚS 24/2010­39 z 8. apríla 2010.\n13\n\nV časti odôvodnenia relevantnej vo vzťahu k námietkam sťažovateľa tvoriacim predmet\ntohto konania krajský súd uviedol:\n„Ustanovený právny zástupca navrhovateľa, v odvolaní namietal, že súd prvého\nstupňa nesprávne právne posúdil vec, keď priznal trovy konania v zmysle § 11 ods. 1\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov a pritom podľa jeho názoru\nmal postupovať v zmysle § 10 ods. 1 tejto vyhlášky. Tvrdil, že použitie § 11 ods. 1 vyhlášky\nnemá oporu v zákone, pretože toto ustanovenie je možné použiť iba v prípadoch ak hodnotu\nveci, alebo práva nie je možné vyjadriť v peniazoch alebo je možné ju zistiť len\ns nepomernými ťažkosťami. V danom prípade však hodnota veci, alebo práva teda náhrada\nškody bola už v samotnom návrhu navrhovateľa presne vyjadrená v peňažnom ekvivalente.\nV súvislosti s námietkou ustanoveného zástupcu navrhovateľa je potrebné vychádzať\nz podaného návrhu na začatie konania zo dňa 7. 3. 1992, v ktorom navrhovateľ podáva\nžalobu vo veci náhrady škody následných po jeho uväznení a následných perzekúciách voči\nnemu uplatňuje náhradu finančných strát ako právnika, mučivé útrapy a následné stavy\na perzekúcie a pod. a špecifikuje svoje straty na 100.000.000 Sk. V podanom návrhu je\nuvedené, že si nárok uplatňuje podľa § 13 ods. 2 O. s. p. V návrhu uviedol, že ako právnik\nod tej doby prišiel najmenej o 5.000.000 Sk a ďalšie reťazovité straty, mučivé útrapy až\nv hororových podobách. V podaní zo dňa 12. 09. 1999 navrhovateľ uvádza, že náhradu\nškody si uplatňuje podľa zákona č. 58/1969 Zb. V podaní zo dňa 31. 1. 2000 navrhovateľ\nuvádza, že žiada, aby mu odporca zaplatil 200.000.000 Sk a 25% úroky z omeškania\nod podania žaloby od právoplatnosti rozsudku. V podaní zo dňa 27. 12. 2001 navrhovateľ\nuvádza, že ide o konanie o náhradu škody podľa zákona č. 58/69 Zb., podľa § 18 ods. 1, 2\na zákona 119/1990 Zb., podľa zákona č. 87/1991 Zb. a zákona č. 255/1946 Zb. a § 11, 12,\n13 Občianskeho zákonníka. V podaní zo dňa 5. 2. 2002 navrhovateľ uvádza, v doplnení\nžaloby, že konanie je vedené o sumu 1 miliarda Sk náhrada škody, včítane valorizácie\na úrokov.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že v danej veci je potrebné\npostupovať v zmysle ustanovenia § 11 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a preto rozhodnutie súdu\nprvého stupňa je vecne správne a odvolanie ustanoveného právneho zástupcu navrhovateľa\nnie je dôvodné a nie je možné mu vyhovieť. Predmetnom konania je nárok navrhovateľa\n14\n\nna náhradu škody a z takéhoto záveru vychádzal aj Ústavný súd SR, ktorý priznal\nustanovenému advokátovi trovy konania podľa § 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Zb.\no odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej služby v znení neskorších\npredpisov a to za dva úkony právnej služby vo výške 245,70 €. Z uvedeného právneho\nnázoru ústavného súdu vychádzal aj odvolací súd a preto uznesenie súdu prvého stupňa\npodľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil. Ústavný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to,\nže je potrebné zaoberať sa aj tým, či krajský súd postupoval správne od okresného súdu, ak\npri výpočte odmeny sťažovateľa za poskytnuté právne služby vychádzal z tarifnej hodnoty\nsporu, teda aplikoval v danej veci ustanovenia § 9 a § 10 vyhlášky č. 655/2004 Zb.“\nOkresný súd v uznesení č. k. 12 C 117/1993­376 zo 6. novembra 2008, ktorým\nrozhodol o odmene sťažovateľa za poskytovanie právnych služieb, uviedol:\n„... súd dospel k záveru, že právnemu zástupcovi prináleží odmena za právne služby\nurčená podľa § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb. Súd nesúhlasil s postupom advokáta\npri určovaní základnej sadzby tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky,\nnakoľko v čase prevzatia zastupovania navrhovateľa právnym zástupcom, bol už skutkový\nstav zistený komplexne, Najvyšší súd SR posudzoval iba právny stav z hľadiska procesného.\nSúd má za to, že stanovenie základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta za úkony právnej\nslužby podľa hodnoty veci alebo druhu veci by bolo nespravodlivé, v rozpore s dobrými\nmravmi a s etikou, tak ako to už vo svojom písomnom podaní zo dňa 12. 01. 2004 uviedol\npredchádzajúci súdom ustanovený právny zástupca..., pre konanie pred odvolacím súdom.\nNa základe... uvedeného má súd za to, že v danom prípade sú tu dôvody osobitného\nzreteľa na postup súdu v zmysle § 150 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 11 ods. 1 vyhlášky MS SR\nč. 655/2004 Z. z., pričom súd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon\nprávnej služby vo výške 1.260,­ Sk, čo predstavuje jednu trinástinu výpočtového základu...“\nRešpektujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ústavný súd vo svojej\nustálenej judikatúre neustále pripomína, že jedným z kľúčových princípov spravodlivého\nsúdneho konania, ako ich garantuje čl. 6 ods. 1 dohovoru a tiež čl. 46 ods. 1 ústavy, je aj\n\n15\n\nprávo na náležité súdne odôvodnenie rozhodnutia. Jeho obsahom je právo účastníka konania\nna také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany. Princíp spravodlivosti („fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby\npre svoje rozhodnutia poskytli dostatočné a relevantné dôvody (napr. III. ÚS 135/04,\nIII. ÚS 198/05, III. ÚS 34/07). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež\nvo verejnom záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny,\nneprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou (IV. ÚS 296/09).\nÚstavný súd predovšetkým pripomína, že nie je ďalšou inštanciou všeobecného\nsúdnictva. Zo znenia čl. 124 ústavy vyplýva, že ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom\nochrany ústavnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd nemôže zasahovať svojou\nrozhodovacou činnosťou do tých otázok, ktoré spadajú do právomoci všeobecných súdov.\nPreto ani v namietanej problematike neprichádza do úvahy, aby ústavný súd podával výklad\nustanovení vyhlášky v súvislosti s ich praktickou aplikáciou, pretože takýto výklad je\nzverený do právomoci všeobecných súdov. V konečnom dôsledku ústavnému súdu\nneprislúcha ani vysloviť verdikt o tom, ktoré konkrétne ustanovenia vyhlášky mali byť\nvo veci sťažovateľa aplikované (§ 9, § 10 alebo § 11). Úloha ústavného súdu\npri preskúmavaní sťažnosti podanej fyzickou alebo právnickou osobou podľa ustanovení\nčl. 127 ods. 1 ústavy pre namietané porušenie základného práva alebo slobody spočíva\nv tom, aby zistil, či orgány verejnej moci, v tomto prípade všeobecné súdy, pri uplatňovaní\nsvojich právomocí závery premietnuté do rozhodnutí ústavne konformným spôsobom\nodôvodnili.\nPodľa § 167 ods. 1 OSP ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením.\nUznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení\nkonania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu,\no zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania.\nPodľa § 167 ods. 2 OSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie\nprimerane ustanovenia o rozsudku.\n16\n\nPodľa § 169 ods. 1 OSP v písomnom vyhotovení uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho\nvydal, ďalej označenie účastníkov a veci, výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň\na miesto vydania uznesenia. Ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho\nprávoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť\naž na právoplatnosť rozhodnutia.\nPodľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ\n(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne\niný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje\nza preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení\ndôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá\nna to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nAko už bolo uvedené, úloha ústavného súdu pri skúmaní možného porušenia\nzákladného práva sťažovateľa na súdnu ochranu a jeho práva na spravodlivé súdne konanie\nspočíva najmä v posúdení udržateľnosti odôvodnenia rozhodnutia, ktorým bolo rozhodnuté\no priznaní náhrady trov právneho zastúpenia navrhovateľa sťažovateľom ako jeho právnym\nzástupcom v konaní o dovolaní pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky.\nVšeobecné súdy pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia navrhovateľa\nsťažovateľom aplikovali ustanovenie § 11 ods. 1 vyhlášky. Nezanedbateľnou okolnosťou pri\ntomto rozhodovaní bola skutočnosť, že išlo o náhradu trov dovolacieho konania, ktorému\npredchádzalo neúspešné uplatňovanie náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu\nalebo jeho nesprávnym úradným postupom (podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti\nza škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom).\nKrajský súd, ktorý potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu, v podstate svoj právny\nzáver o potrebe aplikácie ustanovenia § 11 vyhlášky v tomto prípade oprel o skutočnosť,\nže aj ústavný súd pri rozhodovaní o trovách konania pred ústavným súdom v konaní\nvedenom pod sp. zn. IV. ÚS 24/2010 rozhodol podľa ustanovení § 11 vyhlášky.\n17\n\nV tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na tú skutočnosť, že predmetom konania\npred všeobecnými súdmi, od ktorého sa odvíjal spôsob určenia celkovej sumy úhrady trov\nkonania (použitie konkrétneho ustanovenia vyhlášky), bola náhrada škody spôsobenej\nnesprávnym rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (zákon\nč. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo\njeho nesprávnym úradným postupom). Predmetom konania pred ústavným súdom\n(sp. zn. IV. ÚS 24/2010), ktorý v podstate takisto predurčoval výšku (hodnotu vykonaných\nprávnych úkonov) úhrady trov právneho zastúpenia, bolo rozhodovanie o tom, či došlo,\nalebo nedošlo k zásahu do základných práv sťažovateľa postupom alebo rozhodnutím\nvšeobecného súdu.\nUvedené nachádza svoj odraz aj v stabilizovanej judikatúre ústavného súdu, z ktorej\nvyplýva, že predmet konania pred ústavným súdom (konanie o sťažnosti v zmysle čl. 127\nústavy) je v zásade nevyjadriteľný v peniazoch a je nezameniteľný s primeraným finančným\nzadosťučinením alebo s hodnotou predmetu sporu, o ktorom sa koná pred všeobecným\nsúdom (napr. I. ÚS 129/03, III. ÚS 11/05, III. ÚS 142/06, III. ÚS 339/2010). V tejto\nsúvislosti sa odôvodnenie namietaného uznesenia krajského súdu javí ako zmätočné,\nnedávajúce dostatočne zrozumiteľnú, určitú a jednoznačnú odpoveď na zásadnú otázku\ntvoriacu predmet odvolacieho konania, teda otázku určenia výšky tarifnej odmeny advokáta.\n\nKrajský súd sa podľa názoru ústavného súdu nedostatočným spôsobom vysporiadal\ns možnosťou použitia ustanovenia § 150 OSP vo veci sťažovateľa. Sťažovateľ v odvolaní\nproti prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že ustanovenie § 150 ods. 1 OSP nie je na jeho\nprípad aplikovateľné, pretože predmetom úpravy tohto ustanovenia je náhrada nákladov –\ntrov účastníka konania, ktoré si v rámci súdneho konania účastník hradí sám. Predmetom\ntohto ustanovenia teda podľa názoru sťažovateľa nie je odmena advokáta, ktorá prináleží\nsúdom ustanovenému advokátovi (§ 140 ods. 2 OSP) bez ohľadu na výsledok konania.\nSťažovateľ rovnako v opravnom prostriedku namietal nemožnosť spájania ustanovenia § 11\nods. 1 vyhlášky a ustanovenia § 150 OSP.\n18\n\nTejto otázke sa krajský súd v napadnutom rozhodnutí nevenoval, pritom podľa\nnázoru ústavného súdu ju nemožno považovať za nepodstatnú, a to zvlášť za situácie, keď\nani okresný súd jasne a určito neozrejmil dôvody osobitného určenia požadované § 150\nods. 1 OSP, ktorého ustanovenia v danej veci aplikoval. Odôvodnenie uznesenia krajského\nsúdu preto ani v tejto časti nemožno považovať za dostatočné po skutkovej ani po právnej\nstránke. Bolo povinnosťou krajského súdu ako odvolacieho súdu, aby dal jednoznačnú\nodpoveď na námietky sťažovateľa uvedené v odvolaní proti výroku o náhrade trov konania\nnapadnutého uznesenia okresného súdu. Odôvodnenie takéto závery podľa názoru\nústavného súdu neobsahovalo, nie je presvedčivé a dostatočne určité, a teda nezabezpečuje\nuplatnenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nNa základe uvedeného možno konštatovať, že namietaným uznesením krajského súdu\no potvrdení uznesenia prvostupňového súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa na\nsúdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie\nzaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).\nVo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného\nv čl. 20 ods. 1 ústavy a práva zaručeného v čl. 1 dodatkového protokolu ústavný súd uvádza,\nže všeobecný súd môže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného\ncharakteru, ku ktorým patrí aj základné právo vyplývajúce z čl. 20 ods. 1 ústavy a právo\nvyplývajúce z čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu, ak toto porušenie vyplýva z toho,\nže všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z čl. 46 až čl. 48\nústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, k čomu v danom konaní došlo. Porušenie princípov\nspravodlivého súdneho konania teda v danom prípade viedlo aj k porušeniu základného\npráva sťažovateľa podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu (bod\n1 výroku nálezu).\nIII.\n\n19\n\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva\nalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný\nsúd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...\nPodľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo\nsloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo\nopatrenie zruší.\nPodľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,\nmôže vrátiť vec na ďalšie konanie.\nBerúc do úvahy citované ustanovenia, ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu\nsp. zn. 2 Co 135/2010 z 20. júna 2011 a vec vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).\nV ďalšom bude povinnosťou krajského súdu riadiť sa právnym názorom ústavného súdu.\nÚstavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov\nkonania pred ústavným súdom z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si\nuplatnila nárok na ich úhradu v celkovej sume 275,96 €.\nPri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal\nz príslušných ustanovení vyhlášky. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby\nuskutočnený v roku 2013 je 130,17 € a hodnota režijného paušálu je 7,81 €.\nS poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na náhradu trov\nza dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2013 (prevzatie a príprava zastúpenia,\npodanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 275,96 € vrátane režijného paušálu.\nNáhrada trov za vyjadrenie k podaniu predsedu krajského súdu v danom prípade\nsťažovateľovi priznaná nebola, keďže vyjadrenie právnej zástupkyne neobsahovalo žiadne\nnové skutočnosti, ktoré by prispeli k ďalšiemu objasneniu veci.\n\n20\n\nVzhľadom na to, že právna zástupkyňa sťažovateľa si uplatnila náhradu trov\nv sume 275,96 €, ústavný súd túto priznal len v rozsahu uplatneného nároku, tak ako to je\nuvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 9. decembra 2014\n\n21", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "2Co/135/2010", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:eaa9a5cf-5eef-4057-97a7-4979415eaffa", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 339/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 339/2010 z 18. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-18", "citacie_n": 10, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:eaa9a5cf-5eef-4057-97a7-4979415eaffa"}, {"guid": "ussr:0d48a8a1-2ec0-49f5-bc26-396a7f13a35c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 24/2010 z 8. 4. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-04-08", "citacie_n": 39, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d48a8a1-2ec0-49f5-bc26-396a7f13a35c"}, {"guid": "ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 296/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 296/09 z 10. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-10", "citacie_n": 331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:83461355-7bda-4c13-9ee9-695d8b25506c"}, {"guid": "ussr:241c5677-7f7c-473f-997a-070266dbb593", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 166/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 166/09 z 2. 9. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-09-02", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:241c5677-7f7c-473f-997a-070266dbb593"}, {"guid": "ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 147/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08 z 31. 7. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-07-31", "citacie_n": 781, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ac8c52a9-e09a-4b16-8f21-63416766e9ab"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:bb2d53b3-0a43-4b4d-a3e6-e96cc5a1aae9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 142/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 142/06 z 23. 8. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-08-23", "citacie_n": 52, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bb2d53b3-0a43-4b4d-a3e6-e96cc5a1aae9"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 11/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 11/05 z 20. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-20", "citacie_n": 152, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:baacfd40-1634-4a22-ae6f-c6303b42875d"}, {"guid": "ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 31/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 31/04 z 17. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-17", "citacie_n": 1532, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:08d607bd-eb00-4d78-9e99-b13baa4bd8ea"}, {"guid": "ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89"}, {"guid": "ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/03 z 9. 9. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-09-09", "citacie_n": 1767, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4aaf662d-fca7-400a-bc94-e6fc4ccd78a8"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:d7d638ed-4d26-4814-995b-c3ce9909476c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 129/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 129/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 96, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d7d638ed-4d26-4814-995b-c3ce9909476c"}, {"guid": "ussr:0d22a577-38ae-4bc6-8247-7e2e4fa53aff", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 44/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 44/03 z 5. 3. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-03-05", "citacie_n": 97, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0d22a577-38ae-4bc6-8247-7e2e4fa53aff"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c18e7249-0ea2-47bc-a326-acbfc019e119", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 710/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 710/2014 z 19. 11. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-11-19", "citacie_n": 4, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c18e7249-0ea2-47bc-a326-acbfc019e119"}]}