{"guid": "ussr:c372f555-587c-41ff-9de5-4fb845e7fc80", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.497.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 497/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 497/2015 z 20. 8. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 20. augusta 2015, sp. zn. II. ÚS 497/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.497.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-08-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "nazov": "čl. 17 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "nazov": "čl. 17 ods. 5 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-17.odsek-5", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "nazov": "čl. 6 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "nazov": "čl. 50 ods. 3 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-50.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "nazov": "čl. 5 ods. 3 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "nazov": "čl. 5 ods. 4 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "nazov": "čl. 5 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 50 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. b", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 17 ods. 5", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 1 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 3", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 5 ods. 4", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 3 písm. c", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-17", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-50", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-5", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/c372f555-587c-41ff-9de5-4fb845e7fc80", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.497.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.497.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.497.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 497/2015­18\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa)\na zo sudcov Lajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n,\n\n,\n\n,\n\nzastúpeného advokátom JUDr. Ľudovítom Štanglovičom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, vo veci\nnamietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50\nods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6\nods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nOkresného súdu Trnava sp. zn. 5 T 81/2013 zo 7. apríla 2015 a uznesením Krajského súdu\nv Trnave sp. zn. 5 Tos 24/2015 zo 16. apríla 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. mája 2015\ndoručená sťažnosť\n\n,\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. Ľudovítom\nŠtanglovičom, Jarmočná 2264/3, Šaľa, ktorou namieta porušenie svojich základných práv\npodľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n\n„ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6 ods. 3 písm. b) a c)\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením\nOkresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 5 T 81/2013 zo 7. apríla 2015\na uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 Tos 24/2015\nzo 16. apríla 2015.\nZo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol obvinený z obzvlášť závažného zločinu\nvydierania podľa § 189 ods. 1 a 4 písm. b) Trestného zákona. V konaní bol vzatý do väzby\nuznesením okresného súdu sp. zn. Tp 104/2012 z 20. decembra 2012 z dôvodov podľa § 71\nods. 1 písm. a) a c) Trestného poriadku s tým, že lehota väzby plynie od 18. decembra 2012\no 08.55 h. Prokurátor podal 13. septembra 2013 na sťažovateľa obžalobu, o ktorej je vedené\nkonanie pod sp. zn. 5 T 81/2013.\nO prepustenie z väzby požiadal sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu žiadosťou\nz 23. marca 2015, o ktorej rozhodol okresný súd napadnutým uznesením zo 7. apríla 2015\ntak, že žiadosť zamietol, písomný sľub sťažovateľa neprijal a jeho väzbu nenahradil\ndohľadom probačného a mediačného úradníka. Predmetné uznesenie bolo vyhlásené v\nprítomnosti sťažovateľa na neverejnom zasadnutí. Hneď po vyhlásení napadnutého\nuznesenia podal proti nemu sťažovateľ sťažnosť podľa Trestného poriadku.\nSťažovateľ v sťažnosti uvádza:\n„Sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Trnava sp. zn. 5 T/81/2013 zo dňa\n07. 04. 2015 som zdôvodnil písomným podaním zo dňa 20. 04. 2015, teda v deň kedy mi\nbolo doručené písomné vyhotovenie uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 5 T/81/2013\nzo dňa 11. 12. 2014 aj s odôvodnením, v ktorom zdôvodnení som prostredníctvom môjho\nobhajcu JUDr. Ľudovíta Štangloviča poukazoval na porušenie Trestného poriadku...\na ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR. Uznesením Krajského súdu v Trnave\nč. k. 5 Tos/24/2015­1892, zo dňa 16. 04. 2015 však bola podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.\nmoja sťažnosť proti uzneseniu OS Trnava zamietnutá a to bez oboznámenia sa s dôvodmi\n\n2\n\nsťažnosti, ktoré som mohol predložiť najskôr 16. 04. 2015, a ktoré som v ten deň\nprostredníctvom svojho obhajcu odoslal na poštovú prepravu.“\nSťažovateľ namieta porušenie svojho práva na obhajobu, pričom tvrdí, že k tomu\ndošlo z dôvodov, za ktoré zodpovedajú okresný súd a krajský súd. V tejto súvislosti uvádza:\n„Neverejné zasadnutie na OS Trnava ohľadom žiadosti sťažovateľa o prepustenie\nz väzby sa konalo dňa 07. 04. 2015, pričom na uvedenom neverejnom zasadnutí bolo\nuznesenie OS Trnava odôvodnené len veľmi stručne, jednou vetou a všeobecne len\ns odkazom na predchádzajúce rozhodnutia... vzhľadom na ktorú situáciu som ako obhajca\nsťažovateľa vyhlásil, že písomne odôvodním sťažnosť sťažovateľa ako obvineného\n(resp. obžalovaného) po doručení písomného vyhotovenia Uznesenia OS Trnava, kde budú\nuvedené dôvody zamietnutia žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby.\nOS Trnava svoje uznesenie však expedoval na poštovú prepravu... až 15. 04. 2015...\nna doručenie obhajcovi sťažovateľa. OS Trnava pritom predložil spis... na KS Trnava\nuž dňa 13. 04. 2015... Pričom na druhý deň po expedovaní uznesenia OS Trnava, a to dňa\n16. 04. 2015 KS Trnava vydal touto sťažnosťou napadnuté uznesenie KS Trnava...\nSamotnému sťažovateľovi ako obvinenému bolo Uznesenie OS Trnava doručené\n17. 04. 2015... a dostal sa k nemu v poobedňajších hodinách, v ktorý deň keďže bol piatok\na ani najbližšie víkendové dni, nemohol náležite reagovať... Za hrubé pochybenie\nOS Trnava považujem skutočnosť, že OS Trnava expedoval obhajcovi sťažovateľa\nna poštovú prepravu uznesenie OS Trnava až dva dni po doručení spisového materiálu\nna rozhodnutie na KS Trnava, čím znemožnil doručenie uznesenia OS Trnava sťažovateľovi\nna zdôvodnenie sťažnosti a arbitrárnym spôsobom porušil právo sťažovateľa na obhajobu. V\ntakýchto prípadoch mám za to, že je potrebné za účelom dodržania kontradiktórnosti\nkonania a práva obvineného na obhajobu najprv doručovať uznesenie o zamietnutí žiadosti\no prepustení z väzby najprv obvinenému na možnosť zdôvodniť sťažnosť proti takému\nuzneseniu, navyše za situácie, kedy uznesenie o zamietnutí žiadosti o prepustenie\nobvineného z väzby je len všeobecne zdôvodnené, keď sa obhajca obvineného vyjadrí,\nže sťažnosť podrobne zdôvodní až po obdržaní rozhodnutia o zamietnutí žiadosti\no prepustenie z väzby. Ak prvostupňový súd predloží odvolaciemu súdu vec o prepustení\n3\n\nz väzby bez toho, aby počkal na písomné zdôvodnenie sťažnosti obvineného, spôsobí,\nže takýto spis je nekompletný, odníme možnosť obvinenému náležite sa vyjadriť k dôvodom,\nktoré prvostupňový súd vyhodnotí ako dôvody na trvanie väzby a poprie tak jeho právo\nna obhajobu, ktoré spočíva v práve vyjadriť sa k dôvodom na trvanie väzby a obmedzovania\njeho osobnej slobody...\nZ uvedeného vyplýva, že sťažovateľovi ako obvinenému nebolo umožnené sa vyjadriť\nk dôvodom zamietnutia jeho žiadosti o prepustenie z väzby, keďže uznesenie OS Trnava\nnebolo v deň vyhlásenia takmer vôbec odôvodnené, nebolo možné sa k nemu skôr\nako po doručení písomného vyhotovenia s odôvodnením vyjadriť, prihliadnuc na skutočnosť,\nže v sťažnostnom konaní... pred KS Trnava bolo zdôvodnenie sťažnosti jediným\nprostriedkom jeho obrany.\nNavyše, KS Trnava rozhodol o sťažnosti sťažovateľa ako obvineného bez toho,\naby prihliadal na písomné zdôvodnenie sťažnosti sťažovateľa obvineného...\nKeďže KS Trnava nezahrnul dôvody sťažnosti proti uzneseniu OS Trnava, pričom\ntieto mu boli zaslané ihneď v deň jeho doručenia obhajcovi sťažovateľa ako obvineného,\ntak takýmto spôsobom bolo sťažovateľovi upreté právo brániť sa, resp. obhajovať sa proti\nuzneseniu OS Trnava.“\nS poukazom na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)\na ústavného súdu sťažovateľ argumentuje, že uvedeným postupom konajúcich súdov bola\nporušená zásada kontradiktórnosti a rovnosti zbraní. Poukazuje tiež na to, že nemal možnosť\nbyť osobne prítomný v konaní o jeho sťažnosti pred krajským súdom, preto jediným\nspôsobom, ako mohol uplatniť svoje výhrady, bolo predloženie písomnej sťažnosti, ktorú\nvšak krajský súd pri svojom rozhodovaní nemal k dispozícii. Podľa sťažovateľa právo na\nobhajobu a na vyjadrenie sa k dôvodom zamietnutia žiadosti o prepustenie z väzby realizuje\nobvinený predovšetkým prostredníctvom odôvodnenia svojej sťažnosti, preto je „súd\npovinný poskytnúť možnosť jeho reálneho naplnenia a uplatnenia a na tento prostriedok\nobrany obvineného aj prihliadať“. Postup konajúcich súdov viedol aj k tomu, že mu nebol\nposkytnutý čas na prípravu obhajoby, ktorú realizoval prostredníctvom svojho obhajcu.\n\n4\n\nPodľa sťažovateľa rýchlosť rozhodovania krajského súdu v tomto prípade bola\nna úkor kvality, keďže súdny spis v rozsahu 1889 strán „za dobu dvoch alebo troch\npracovných dní prihliadnuc aj na inú zaťaženosť súdu, nebolo možné si... náležite\nnaštudovať“. O tom svedčí aj to, že odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu\nje „všeobecným konštatovaním, nekritickým zovšeobecnením a prevzatím názorov\nz uznesenia OS Trnava, bez toho aby sa zaoberalo námietkami sťažovateľa...“.\nSťažovateľ tiež namieta porušenie práva na osobnú slobodu a na dĺžku trvania väzby,\npričom poukazuje na to, že vo väzbe je od 18. decembra 2012. V sťažnosti sa odvoláva\nna relevantné rozhodnutia ústavného súdu a ESĽP týkajúce sa vzťahu trvania väzby\na dôvodov väzby. V tejto súvislosti cituje rozhodnutie ústavného súdu a uvádza:\n«Ústavný súd SR sa, pokiaľ ide o vzťah dĺžky trvania väzby a dôvodov väzby, vyjadril\nnasledovne „štádium trvania väzby, ktoré v prípade väzby trvajúcej skoro šesť mesiacov\nuž nie je počiatočným, a teda na jej odôvodnenie už nemožno uplatniť kritériá uplatňované\nv momente rozhodovania o vzatí do väzby a krátko po ňom. Šesťmesačné obmedzenie\nosobnej slobody osoby, voči ktorej sa uplatňuje prezumpcia neviny, je dlhodobým“\n(I. ÚS 100/04).\nPodľa názoru Ústavného súdu sa pri dlhodobom trvaní väzby uplatňujú prísnejšie\nkritériá ako pri počiatočnom štádiu trvania väzby, pretože „podľa slovenského práva\nv prípade dlhšie trvajúcej väzby musia byť splnené štyri podmienky. Musí existovať\npo formálnej stránke uznesenie o vznesení obvinenia. Po materiálnej stránke sa vyžaduje\nexistencia kvalifikovaného podozrenia zo spáchania skutku, za ktorý je vznesené obvinenie.\nMusí existovať niektorý z väzobných dôvodov podľa... Trestného poriadku. Napokon musí\nbyť splnená podmienka, aby orgány činné v trestnom konaní vo veci samej postupovali\ns osobitnou starostlivosťou a urýchlením“ (I. US 100/04, porov. aj I. ÚS 34/04).»\nSťažovateľ tiež poukazuje na právny názor Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa\nktorého sa tiež vyžaduje, aby orgány činné v trestnom konaní postupovali vo veci samej\ns osobitnou starostlivosťou a urýchlením (sťažovateľ uvádza rozsudky ESĽP vo veciach\nToth proti Rakúsku z 12. 12. 1991, Tomasi proti Francúzsku a Abdoella proti Holandsku,\n5\n\npozn.). Postup s osobitnou starostlivosťou a urýchlením vyplýva tiež z čl. 5 ods. 3 dohovoru.\nSťažovateľ tvrdí, že v jeho veci konajúce súdy nepostupujú s osobitnou starostlivosťou a\nurýchlením, keďže „obžaloba... bola podaná pred vyše rokom a siedmimi mesiacmi (a to\ndňa 13. 09. 2013... no i napriek tomu sa vo veci obvineného doteraz nekonalo hlavné\npojednávanie vo veci samej“. Poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného\nsúdu a uvádza:\n„... mám za to, že súd svoju nečinnosť nemôže ospravedlňovať poukazovaním\nna prípadné dôvody na strane obvineného, ktorý nakoľko je stále vo väzbe je k dispozícii\nk účasti na hlavné pojednávania, ani z dôvodov na strane zvoleného obhajcu obvineného,\npretože v predmetnej veci bol obvinenému ustanovený náhradný obhajca... pred vyše\nrokom. Aj napriek tomu k dnešnému dňu sa ešte nekonalo pojednávanie vo veci samej,\nza čo je zodpovedný len súd jeho nečinnosťou, pretože súd má zákonom stanovenú\npovinnosť v zmysle § 238 ods. 2 Tr. por. na zabezpečenie plynulého a riadneho priebehu\nsúdneho konania bez prieťahov, o ktorej nečinnosti súdu príkladmo svedčí aj fakt,\nže pojednávania nariadené na deň 26. 08. 2014 a 13. 11. 2014 boli odročené z dôvodu\nna strane súdu a svedčí o tom aj zmena zloženia senátu, ktoré skutočnosti obvinený a ani\nzvolený alebo náhradný obhajca nezavinili. Pokiaľ ide o zmenu zloženia senátu,\ntak o jej dôvode mal vedomosť OS Trnava už od októbra 2014 (konkrétne o zmene\npôsobenia predchádzajúceho predsedu senátu\n\nz OS Trnava\n\nna KS Trnava), avšak obhajcovi sťažovateľa ako obvineného bola zmena zákonného sudcu\noznámená až v marci 2015 (list z 03. 03. 2015 − viď. spis).\nPreto mám za to, že zo strany súdu jeho nečinnosťou a nepostupovaniu s osobitnou\nstarostlivosťou a urýchlením nedochádza k naplneniu kumulatívnej podmienky trvania\nväzby, ktorou je v prípade trvania väzby dlhšie ako 6 mesiacov postup s osobitnou\nstarostlivosťou a urýchlením.“\nSťažovateľ s poukazom na judikatúru ESĽP, ústavného súdu a Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky ďalej uvádza, že nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho\nrozhodnutia je porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6\nods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti tvrdí, že napadnuté uznesenia okresného súdu\n6\n\na krajského súdu „nespĺňajú ústavné požiadavky na riadne zdôvodnenie rozhodnutí“.\nSťažovateľ namieta, že okresný súd sa v napadnutom uznesení zo 7. apríla 2015 dostatočne\nnevysporiadal s jeho námietkou v žiadosti o prepustenie z väzby, že okresný súd vo veci\nsamej nepostupuje s osobitnou starostlivosťou a urýchlením. Uvádza, že okresný súd „nesie\nobjektívnu zodpovednosť za dĺžku konania a nemôže poukazovať na dôvody na strane\nobžalovaného, obhajcu, či náhradného obhajcu...“. Krajský súd v napadnutom uznesení\npodľa sťažovateľa „neuvádza ani len základné náležitosti, ale len všeobecne sumarizuje\na nekriticky preberá názory z Uznesenia OS Trnava... vôbec nedal odpoveď na podstatný\nargument sťažovateľa uvedený v jeho žiadosti na prepustenie z väzby... i keď naznačil, že OS\nTrnava musí postupovať s najvyšším urýchlením“. Keďže sa konajúce súdy v napadnutých\nuzneseniach nezaoberali podstatnou námietkou sťažovateľa, nevyhodnotili ju, sú tieto\nuznesenia podľa sťažovateľa nepreskúmateľné.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd svojím rozhodnutím\n„vyslovil, že uznesením Okresného súdu Trnava sp. zn. 5 T/81/2013 zo dňa 07. 04. 2015\na uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 5 Tos 24/2015­1892 zo dňa 16. 04. 2015 boli\nporušené základné práva, a to podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 50 ods. 3, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR\na čl. 5 ods. 1 písm. c/, čl. 5 ods. 3 a 4, a čl. 6 ods. 3 písm. b/, c/ Dohovoru... sťažovateľa...\na následne zrušil uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 5 T/81/2013 zo dňa 07. 04. 2015\na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 5 Tos 24/2015­1892 zo dňa 16. 04. 2015\na prikázal Okresnému súdu v Trnave, aby (sťažovateľa, pozn.)... prepustil neodkladne\nz väzby na slobodu alebo prikázal, aby Okresný súd Trnava vec znova prejednal\na rozhodol“.\nSťažovateľ navrhuje, aby mu ústavný súd rozhodnutím priznal primerané finančné\nzadosťučinenie vo výške 2 000 € vzhľadom na to, že „porušovatelia nerešpektovali\njudikatúru Ústavného súdu SR a vôbec náležite nezdôvodnili, že prečo sa s ňou\nnevysporiadali, ale prihliadajú na tie isté dôvody ako na začiatku trvania už viac ako\n2 ročnej väzby u sťažovateľa, a hrubým spôsobom porušili zásadu kontradiktórnosti\nsťažnostného konania na KS Trnava, keď neumožnili sťažovateľovi vyjadriť sa k uzneseniu\n7\n\nOS Trnava o zamietnutí jeho žiadosti na prepustenie z väzby, ktorý jediný prostriedok\nvyjadrenia cez zdôvodnenie sťažnosti po obdržaní vyhotovenia uznesenia OS Trnava mohol\nv sťažnostnom konaní na KS Trnava reprezentovať argumenty sťažovateľa ako obvineného“.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,\nktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti\nnavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého\nnávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nnebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,\nna prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom\npredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť\naj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.\nPodľa čl. 17 ods. 2 ústavy nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,\nako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody\nlen pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.\n\n8\n\nPodľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený\nzákonom a na základe rozhodnutia súdu.\nPodľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť\nna prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú\nbezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak\nstane v súlade s konaním ustanoveným zákonom:\nzákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom predvedenia\npred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu,\nalebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spáchaní trestného\nčinu alebo v úteku po jeho spáchaní.\nPodľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody\nv súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred\nsudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci\na má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie\nsa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.\nPodľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným\nspôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody\nnezákonné.\n\n9\n\nPodľa čl. 6 ods. 3 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu má mať\nminimálne tieto práva:\n­ právo na primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby a\n­ právo obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu,\nalebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu, aby sa mu poskytol bezplatne,\nak to záujmy spravodlivosti vyžadujú.\nII.1 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46\nods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), čl. 5 ods. 3 a 4 a čl. 6\nods. 3 písm. b) a c) dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu zo 7. apríla 2015\nZ ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že v zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy\nrozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd vtedy,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého\nzo základných práv a slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu\nna konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,\nže ochrany toho základného práva alebo slobody, porušenie ktorých sa namieta,\nsa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných právnych prostriedkov\nnápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť ústavný súd odmietnuť z dôvodu nedostatku\nsvojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, IV. ÚS 83/2011).\nVzhľadom na takto formulovaný princíp subsidiarity je tak vylúčená právomoc\nústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľom uplatnených námietkach\nporušenia jeho základných práv podľa ústavy a práv podľa dohovoru napadnutým\nuznesením okresného súdu zo 7. apríla 2015. Ochrany svojich práv sa sťažovateľ domáhal\npodaním sťažnosti podľa ustanovení Trestného poriadku, preto ústavný súd sťažnosť\nsťažovateľa v tejto časti odmietol z dôvodu nedostatku svojej právomoci podľa § 25 ods. 2\nprvej vety zákona o ústavnom súde.\n\n10\n\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práv podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) dohovoru napadnutým uznesením krajského\nsúdu zo 16. apríla 2015\nVychádzajúc z obsahu sťažnosti, o veci sťažovateľa, t. j. o jeho trestnom obvinení,\nrozhoduje okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 5 T 81/2013. Napadnuté uznesenie\nkrajského súdu zo 16. apríla 2015 sa týka rozhodovania o sťažnosti proti uzneseniu o väzbe.\nPokiaľ ide o vzťah čl. 46 ods. 1 ústavy upravujúceho základné právo na súdnu\nochranu a čl. 17 ústavy týkajúceho sa špecificky základného práva na osobnú slobodu,\nústavný súd konštatoval, že čl. 17 ústavy zahŕňa základné hmotné a tiež procesné atribúty\nzákladného práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu ochranu v prípadoch\npozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa základné procesné garancie\nspravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na povahu a účel konania o väzbe, a preto\nje na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľný špeciálne čl. 17 ústavy o osobnej\nslobode, a nie všeobecný čl. 46 ods. 1 ústavy (napr. uznesenia o predbežnom prerokovaní\nsp. zn. III. ÚS 135/04 z 28. apríla 2004 a sp. zn. III. ÚS 277/07 z 11. októbra 2007, sp. zn.\nIII. ÚS 101/2013).\nV tejto súvislosti považuje ústavný súd tiež za nevyhnutné uviesť, že konania\nvšeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení\nsamotnom (konaniami vo veci samej o vine obvinenej osoby) a ani konaniami o právach\nalebo záväzkoch občianskoprávneho charakteru, na ktoré sa vzťahuje čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nV rámci konania o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže túto\noblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru (napr. I. ÚS 200/06,\nIII. ÚS 277/07, porovnaj tiež rozsudok ESĽP vo veci De Wilde et al. v. Belgicko\n\n11\n\nz 18. 6. 1971). Ustanovenie čl. 6 dohovoru pritom predstavuje z hľadiska jeho pôsobnosti,\nvýkladu a aplikácie jeden celok. Procesnoprávne garancie vyplývajúce z čl. 6 ods. 2 a 3\ndohovoru sa preto tiež týkajú tej časti trestného konania, ktorej predmetom je rozhodovanie\no samotnom trestnom obvinení (resp. o obžalobe) osoby, a nie sú priamo aplikovateľné\nna konanie týkajúce sa väzby.\nNa základe toho ústavný súd sťažnosť vo vzťahu k namietanému porušeniu\nzákladného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a\nc) dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu zo 16. apríla 2015 odmietol ako zjavne\nneopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nII.3 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 50\nods. 3 ústavy a práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu zo 16. apríla 2015\nO zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu\nštátu alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo\nslobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti\nmedzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom\nalebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne\nneopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého\nústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,\nreálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98,\nI. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto\nústavného postavenia vyplýva, že úlohou ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy,\nktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa\nobmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou\n\n12\n\nalebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách\n(napr. I. ÚS 19/02, I. ÚS 27/04, I. ÚS 74/05). Právomoc ústavného súdu konať a rozhodovať\npodľa čl. 127 ods. 1 ústavy o namietaných porušeniach ústavou alebo príslušnou\nmedzinárodnou zmluvou garantovaných práv a slobôd je založená na princípe subsidiarity,\nv zmysle ktorého ústavný súd o namietaných zásahoch do týchto práv alebo slobôd\nrozhoduje len v prípade, že je vylúčená právomoc všeobecných súdov, alebo v prípade, ak\nby účinky výkonu tejto právomoci všeobecným súdom neboli zlučiteľné s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou. V nadväznosti na to nie je ústavný súd zásadne\noprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne\nzávery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne závery všeobecného\nsúdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len vtedy, ak by ním\nvyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska\nneospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného\npráva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00, I. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02).\nSťažovateľ namieta porušenie kvalifikovaných aspektov práva na osobnú slobodu\npodľa ústavy a podľa dohovoru a tiež základného práva na obhajobu podľa ústavy\nnapadnutým uznesením krajského súdu zo 16. apríla 2015 predovšetkým z toho dôvodu,\nže krajský súd rozhodol bez toho, aby mal k dispozícii jeho písomne odôvodnenú sťažnosť\nproti uzneseniu okresného súdu, a z dôvodu, že konajúce súdy dostatočne nevyhodnotili\npodmienky na ďalšie trvanie väzby, a to konkrétne vo vzťahu k jeho námietke, že okresný\nsúd nepostupuje vo veci samej s osobitnou starostlivosťou a urýchlením, a svoje závery\nv tomto smere nedostatočne odôvodnili.\nKrajský súd napadnutým uznesením zo 16. apríla 2015 zamietol sťažnosť sťažovateľa\npodľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. V odôvodnení poukázal na uznesenie\nokresného súdu, ktorým tento zamietol žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na\nslobodu, pričom uviedol:\n13\n\n„Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote sťažnosť obžalovaný\n, a to po porade so svojim obhajcom na neverejnom zasadnutí\ndňa 7. apríla 2015 priamo do zápisnice. Do dňa neverejného zasadnutia sťažnostného\nKrajského súdu v Trnave sťažnosť bližšie nezdôvodnil...\nKrajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a/,\npísm. b/ Tr. por. preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým\nsťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého\nuznesenia a tak zistil, že sťažnosť obžalovaného... nie je dôvodná.\nSenát okresného súdu postupoval v danej veci v súlade so zákonom a správne, keď\nna podklade\n\ndoposiaľ\n\nzhromaždeného\n\na\n\ndokumentovaného\n\nspisového\n\nmateriálu\n\nbez neprimeraného meškania po podaní žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby\nna slobodu určil termín procesného úkonu na deň 7. apríla 2015, neverejné zasadnutie\nv rozsahu č. l. 1880 − 1882 spisu procesne správne zrealizoval a napokon dospel\nk správnym skutkovým i právnym záverom. Dôvodne zistil, že sú splnené všetky formálne\ni materiálne podmienky k tomu, aby postupom podľa § 79 ods. 3 Tr. por. žiadosť\nobžalovaného... o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a tým rozhodol o jeho ponechaní\nvo väzbe v rozsahu dôvodov uvedených v ustanovení § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/\nTr. por. Toto rozhodnutie i procesný postup súd prvého stupňa v súlade so zákonom\naj odôvodnil, takže tento je preskúmateľný. Obžalovaný je zákonne trestne stíhaný\npre vysoko spoločensky nebezpečný obzvlášť závažný zločin, za ktorý mu hrozí citeľná\nsankcia vo výmere od 20 do 25 rokov odňatia slobody. S poukazom na správne závery\nokresného súdu si senát krajského súdu ako sťažnostný súd tieto plne osvojuje a v celom\nrozsahu na ne odkazuje, a to bez potreby opakovania takýchto dôvodov vo svojom\nsťažnostnom uznesení. Rovnako odkazuje na správne závery aj vo vzťahu k ustáleniu\naktuálnosti dôvodov väzby obžalovaného v rozsahu § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por.\nz hľadiska jeho možných prípadných útekových a predstihových, resp. pokračovacích\naktivít. Okresný súd postupoval správne aj v ďalších výrokoch napadnutého uznesenia,\nv ktorých ustálil, že nezistil podmienky pre nahradenie väzby obžalovaného prijatím jeho\npísomného sľubu v zmysle § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por., ani nahradením jeho väzby\ndohľadom probačného a mediačného úradníka v zmysle § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por.,\n14\n\nčo dostatočne vo svojom uznesení aj odôvodnil. Krajský súd v Trnave k tomu dodáva,\nže ustálená súdna prax i súvisiaca platná judikatúra v dostatočnom rozsahu prezentujú\nzávery, z obsahu ktorých vyplýva, že nahradenie väzby obžalovaného písomným sľubom\nalebo dohľadom probačného a mediačného úradníka je síce v zásade možné pri všetkých\ntrestných činoch, avšak ak je obžalovaný trestne stíhaný pre obzvlášť závažný zločin,\nnahradenie jeho väzby iným opatrením je možné len vtedy, ak to odôvodňujú výnimočné\nokolnosti prípadu. V posudzovanej trestnej veci však druhostupňový súd žiadne takéto\nvýnimočné okolnosti prípadu nezistil.\nPokiaľ ide o časové súvislosti namietané v žiadosti obžalovaného o prepustenie\nz väzby na slobodu, sťažnostný súd v zhode s okresným súdom poukazuje na faktografiu\njednotlivých úkonov, sumár dôvodov, ktoré bránili vo veci vykonať hlavné pojednávania\nv meritórnom rozsahu v časoch a dňoch uvádzaných okresným súdom v napadnutom\nuznesení. Rovnako zo spisu vyplýva okolnosť dvojnásobnej zmeny zákonného sudcu v osobe\nkonajúceho predsedu senátu. Napriek tomu sťažnostný súd uzatvára, že bude povinnosťou\nokresného súdu konať vo veci s najvyšším urýchlením.“\nOdôvodnenie napadnutého uznesenia krajského súdu nemožno posudzovať izolovane\na je potrebné ho skúmať vo vzájomnej súvislosti s odôvodnením napadnutého uznesenia\nokresného súdu (m. m. II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08, IV. ÚS 331/09,\nIV. ÚS 342/2010, IV. ÚS 301/2011). Z toho dôvodu je pre ústavný súd relevantné skúmať aj\nodôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu zo 7. apríla 2015.\nOkresný súd v relevantnej časti svojho uznesenia zo 7. apríla 2015 uviedol:\n„Dňa 26.03.2015 podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu žiadosť\no prepustenie z väzby na slobodu. Uviedol v nej, že dĺžka väzby už presahuje dva roky\na tri mesiace a súd pri rozhodovaní nepostupuje s osobitnou starostlivosťou a urýchlením\na teda nie je splnená podmienka trvania väzby. Pojednávanie sa niekoľkokrát nekonalo,\npričom nečinnosť nemožno pripísať dôvodom na strane obžalovaného ani jeho obhajcu.\nZároveň alternatívne navrhol nahradiť väzbu ponúknutým písomným sľubom.\n\n15\n\nNa základe podanej žiadosti určil súd neverejné zasadnutie na ktorom vypočul\nobžalovaného, oboznámil sa so spisovým materiálom tunajšieho súdu 5 T/81/2013 a svoje\nnávrhy predniesli obhajca a prokurátor.\nZo spisového materiálu vyplynulo, že skutky pre ktoré bola podaná obžaloba majú\nznaky trestného činu a sú dostatočné dôvody na podozrenie, že ich mal spáchať obžalovaný.\nTu je možné poukázať na výpoveď poškodenej,\n\na ostatné listinné dôkazy.\n\nZo spisového materiálu zároveň vyplynulo, že po podaní obžaloby sa Okresný súd\nbez akýchkoľvek prieťahov pokúsil viackrát vykonať hlavné pojednávanie a to konkrétne\n08. 11. 2013, 12. 11. 2013, 17. 12. 2013, 20. 02. 2014, 18. 03. 2014, 17. 04. 2014,\n22. 05. 2014, 03. 07. 2014, 29. 07. 2014, 26. 08. 2014, 15. 10. 2014, 13. 11. 2014\na 27. 01. 2015. Väčšina z uvedených hlavných pojednávaní sa nemohla uskutočniť z dôvodu\npráceneschopnosti a iných prekážok na strane obžalovaného, obhajcu, či náhradného\nobhajcu. Vôbec nebolo zistené, že by súd zo subjektívnych dôvodov hlavné pojednávanie\nnevykonal. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že vo veci došlo dvakrát k zmene\nzákonného sudcu a s tým nevyhnutne spojená potreba opätovného naštudovania rozsiahleho\nspisového materiálu. V danej veci je aktuálne nariadený termín hlavného pojednávania\nna deň 09. 06. 2015.\nNa základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žiadosť obžalovaného\no prepustenie z väzby nie je dôvodná a nie je ani dôvod na nahradenie väzby písomným\nsľubom. Súd v plnom rozsahu poukazuje na predchádzajúce rozhodnutie o zamietnutí\nžiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby a teda aj naďalej pretrváva podozrenie,\nže obžalovaný spáchal trestný čin, pre ktorý bolo vznesené obvinenie a podaná obžaloba\na toto je dostatočne preukazované zabezpečenými dôkazmi. Súd nezistil subjektívny prieťah\nzo strany súdu. Vo väčšine prípadov sa hlavné pojednávanie nekonalo pre prekážky\nna strane obhajoby. Zároveň možno konštatovať, že obžalovaný je stíhaný pre obzvlášť\nzávažný zločin, kde mu hrozí uloženie vysokého trestu v rozpätí 20 až 25 rokov. Je pravdou,\nže v rámci plynutia doby k tomuto dôvodu nepristúpila žiadna nová okolnosť,\nale už pri rozhodovaní o vzatí do väzby bolo jasne skonštatované, že obžalovaný sa v mieste\ntrvalého bydliska nezdržiava a prespáva na rôznych miestach. To i naďalej odôvodňuje\n\n16\n\nväzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku, pretože existuje dôvodná\nobava, že v prípade prepustenia na slobodu sa bude trestnému stíhaniu vyhýbať.\nObžalovaný sa mal aktuálnej trestnej činnosti dopustiť viacerými skutkami a táto\nmala gradovať. V minulosti už bol stíhaný pre násilnú trestnú činnosť a to s účinkami,\nže sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Súd však poukazuje na to, že aj zahladené\nodsúdenia môžu poskytnúť reálny obraz o predispozíciach obžalovaného k páchaniu trestnej\nčinnosti. Súd na ne preto prihliadol. Vzhľadom na uvedené možno skonštatovať,\nže u obžalovaného naďalej pretrváva dôvodná obava, že v prípade prepustenia na slobodu\nby v trestnej činnosti najmä násilného charakteru mohol pokračovať, čo i naďalej\nodôvodňuje väzobný dôvod podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku.\nVzhľadom na vyššie uvedené konkrétne okolnosti zakladajúce dôvody väzby\nu obžalovaného, súd dospel k presvedčeniu, že jeho väzbu nie je možné nahradiť písomným\nsľubom ani dohľadom probačného a mediačného úradníka za súčasného uloženia\nprimeraných povinností a obmedzení. Ponechanie obžalovaného na slobode by aj\npo zohľadnení účinkov písomného sľubu a dohľadu probačného a mediačného úradníka\n(i s uložením primeraných povinností a obmedzení) výrazne zvýšilo riziko zmarenia účelu\ntrestného konania vyhýbaním sa trestnému stíhaniu a pokračovaním v páchaní trestnej\nčinnosti. V posudzovanom prípade nie je možné konštatovať celkom zjavnú neprimeranosť\nväzby v porovnaní s jej nahradením písomným sľubom alebo dohľadom probačného\na mediačného úradníka za súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení. Súd\npreto väzbu obžalovaného dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil a ani\nneprijal písomný sľub obžalovaného ako nahradenie väzby.“\nSťažovateľ v prvom rade namieta, že krajský súd rozhodol bez toho, aby mal\nk dispozícii jeho písomnú sťažnosť s odôvodnením.\nV súvislosti s touto námietkou sťažovateľa poukazuje ústavný súd na právo podľa\nčl. 5 ods. 4 dohovoru, t. j. právo navrhnúť konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol\no zákonnosti pozbavenia osobnej slobody. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní zohľadnil\njudikatúru ESĽP, podľa ktorej uvedené ustanovenie dopadá aj na konania o opravnom\n17\n\nprostriedku proti rozhodnutiu o vzatí obvineného do väzby (napr. rozsudok ESĽP Krejčíř\nproti Českej republike z 26. 3. 2009, č. 39298/04). V zmysle uvedeného ustanovenia\ndohovoru má mať orgán rozhodujúci o zákonnosti pozbavenia osobnej slobody povahu súdu\n(t. j. orgánu nezávislého na výkonnej moci, ako aj na účastníkoch konania), pričom\no návrhoch účastníkov má byť rozhodnuté urýchlene („speedily“, resp. „à bref délai“).\nÚplné písomné konanie alebo kontradiktórne ústne konanie pri prieskume týchto opatrení\nby mohli spôsobiť prieťahy, ktorým je potrebné sa v tejto oblasti vyhnúť (bližšie pozri\nrozsudok ESĽP Neumeister proti Rakúsku z 27. 6. 1968, č. 1936/63). Tieto právne závery\nmožno aplikovať nielen v konaní, v ktorom sa preskúmava zákonnosť vzatia obvineného\ndo väzby, ale aj v konaní, v ktorom sa preskúmava zákonnosť ďalšieho trvania väzby, t. j.\naj v konaní o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu.\nOsoba vo väzbe musí mať v každom prípade možnosť predložiť súdu argumenty\na dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam\ntýkajúcim sa jej dôvodnosti a zákonnosti. Musí jej byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam\nprotistrany (prokurátora) o odôvodnenosti trvania väzby a vyvracať ich. Pre tento účel jej\nnemôže byť odopreté právo oboznámiť sa s dôkazmi a skutočnosťami, o ktoré by sa malo\nopierať rozhodnutie súdu o väzbe (kontradiktórnosť konania). Procesný postup súdu musí\nzabezpečiť, aby bola obvinenému/obžalovanému v týchto smeroch poskytnutá rozumná\npríležitosť obhajovať svoje záujmy za podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne\nnevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhou stranou (princíp „rovnosti zbraní“).\nZabezpečenie kontradiktórnej povahy konania a rešpektovanie princípu „rovnosti zbraní“\npredstavujú základné procesné garancie uplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia\nosobnej slobody väzbou (pozri napr. nález sp. zn. III. ÚS 198/05).\nÚstavný súd vo svojej judikatúre k čl. 17 ods. 2 ústavy uviedol, že vo vzťahu k väzbe\nobsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu\na na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd\nneodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto\nnezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu nevyhnutnú, resp. primeranú dobu,\n18\n\nalebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou (III.\nÚS 7/00, I. ÚS 100/04, III. ÚS 466/2010). Z čl. 17 ods. 2 ústavy vyplýva neodmysliteľná\nsúvislosť medzi väzobným dôvodom uvedeným v zákone a rozhodnutím sudcu alebo súdu, a\nto nielen pri rozhodnutiach o vzatí do väzby, ale aj počas ďalšieho trvania väzby. Zákonnosť\nväzby je zároveň determinovaná aj skutkovými okolnosťami, ktoré by svojou podstatou mali\ndať ratio decidendi (nosné dôvody) na uplatnenie vhodného zákonného ustanovenia. S touto\nkonštatáciou úzko súvisí aj obsah základného práva podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, z ktorého\nvyplýva oprávnenie konkrétnej osoby na preskúmanie okolností svedčiacich pre a proti\nväzbe, ale zároveň aj povinnosť súdu rozhodnúť na základe konkrétnych skutočností, a nie\nna základe abstraktnej úvahy (obdobne III. ÚS 271/07, III. ÚS 466/2010).\nZákladné právo podľa čl. 17 ods. 2 ústavy vo svojom znení odkazuje na zákon,\na preto pri posudzovaní otázky jeho rešpektovania alebo porušenia musí brať ústavný súd\ndo úvahy zákonnú úpravu a jej aplikáciu príslušným orgánom, pričom v prípade zistenia\nzávažného porušenia zákonnosti ide aj o porušenie ústavnosti (III. ÚS 48/00). Rovnako\naj z čl. 17 ods. 5 ústavy vyplýva, že do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas\nustanovený zákonom. Príslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v zákone\nč. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov je tak integrálnou súčasťou\nústavného rámca zaručenej osobnej slobody (II. ÚS 55/98, III. ÚS 466/2010). Aj čl. 5 ods. 1\ndohovoru vyžaduje, aby k pozbaveniu osobnej slobody došlo „v súlade s konaním\nustanoveným zákonom“ a každé dohovorom prípustné pozbavenie osobnej slobody [čl. 5\nods. 1 písm. a) až f)] musí byť „zákonné“. Dohovor tu teda priamo odkazuje na vnútroštátne\nprávo, a preto rešpektovanie tohto práva je integrálnou súčasťou záväzkov zmluvných štátov\n(rozsudok ESĽP vo veci Lukanov v. Bulharsko z 20. 3. 1997, bod 43). Každé pozbavenie\nosobnej slobody zároveň musí byť v súlade s účelom čl. 5 dohovoru, ktorým je ochrana\njednotlivca pred svojvôľou (rozsudok ESĽP vo veci Morsink v. Holandsko z 11. 5.2004).\nZ judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že všeobecný súd rozhodujúci o sťažnosti\nproti uzneseniu o vzatí do väzby sa musí vyrovnať s právne relevantnou argumentáciou\nsťažovateľa adekvátne a preskúmateľne (III. ÚS 135/04), a tiež, že z odôvodnenia\n19\n\nrozhodnutia o zamietnutí sťažnosti obvineného proti prvostupňovému súdnemu rozhodnutiu,\nktorým bolo rozhodované o väzbe, musí byť zrejmé, že sa súd náležite zaoberal všetkými\nargumentmi a námietkami, ktoré obvinený vo svojej sťažnosti uviedol (m. m. III. ÚS 34/07).\nÚstavný súd sa už vyjadroval k prípadu, keď došlo k doručeniu písomnej sťažnosti\n(resp. jej doplneniu) v deň, keď bolo o sťažnosti ústne zahlásenej do zápisnice súdu prvej\ninštancie rozhodované nadriadeným súdom (II. ÚS 108/08), avšak v uvádzanom prípade\nbolo vyslovené porušenie práv podľa čl. 17 ústavy, resp. čl. 5 dohovoru, z dôvodu, že osoba\nvzatá do väzby nebola vôbec vypočutá, a to ani súdom druhej inštancie. Neodmysliteľnou\nprocesnou zárukou pri zásahu do základného práva jednotlivca do osobnej slobody musí byť\nprávo dotknutej osoby vyjadriť sa, teda právo na vypočutie súdom k dôvodom a okolnostiam\nďalšieho zotrvania vo väzbe (mutatis mutandis III. ÚS 84/06, II. ÚS 108/08).\nÚstavný súd tiež rozhodol, že pokiaľ sa krajský súd vo svojom rozhodnutí\nnevysporiadal s argumentmi sťažovateľa obsiahnutými v písomnom podaní z dôvodu,\nže toto podanie nemal pri rozhodovaní k dispozícii a oboznámenie sa s jeho obsahom ani\nnemožno rozumne očakávať, pretože takéto podanie bolo doručené súdu nižšej inštancie\nv ten istý deň, v ktorý rozhodoval súd vyššej inštancie, a súčasne ostatné záruky\nspravodlivého procesu vzťahujúce sa na rozhodovanie o väzbe, predovšetkým právo\ndotknutej osoby byť vypočutý súdom k dôvodom a okolnostiam vzatia do väzby boli\nzachované, nemôže to bez ďalšieho viesť k vysloveniu porušenia práva na osobnú slobodu\nvyplývajúceho z čl. 17 ústavy, resp. čl. 5 dohovoru (III. ÚS 466/2010).\nSťažovateľ svoju žiadosť o prepustenie z väzby na slobodu odôvodnil totožne\nako svoju sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy – namietal, že vzhľadom na doterajšiu dĺžku\nväzby je podmienkou jej ďalšieho trvania to, aby okresný súd vo veci samej konal\ns osobitnou starostlivosťou a urýchlením. Podľa neho táto podmienka nie je splnená\nvzhľadom na časté odročovanie hlavného pojednávania. Túto argumentáciu zopakoval\naj v sťažnosti proti uzneseniu okresného súdu zo 7. apríla 2015. Takto možno konštatovať,\nže krajský súd v zásade preskúmal jeho námietky proti ďalšiemu trvaniu väzby aj napriek\n20\n\ntomu, že pri rozhodovaní o jeho sťažnosti nemal k dispozícii písomnú sťažnosť\ns odôvodnením.\nSťažovateľ zhodnú argumentáciu uvádzal už vo svojej žiadosti o prepustenie z väzby\nna slobodu z 27. novembra 2014, o ktorej rozhodol okresný súd uznesením\nz 11. decembra 2014, a vo svojej sťažnosti proti tomuto uzneseniu, o ktorej rozhodol krajský\nsúd uznesením zo 16. decembra 2014, pričom tieto súdy argumentáciu sťažovateľa\nnepovažovali za dôvod na prepustenie z väzby na slobodu.\nÚstavný súd zo súdneho spisu sp. zn. 5 T 81/2013 a zo zápisnice okresného súdu\no neverejnom zasadnutí zo 7. apríla 2015 tiež zistil, že sťažovateľ bol prítomný\nna neverejnom zasadnutí spolu so svojím obhajcom. Sťažovateľ aj obhajca mali možnosť\nsa vyjadriť pred rozhodnutím okresného súdu o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby\nna slobodu – sťažovateľ aj obhajca odkázali na písomnú žiadosť a na argumentáciu\nv nej uvedenú.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že námietka, že krajský súd\nrozhodoval o sťažnosti sťažovateľa bez toho, aby mal k dispozícii písomnú sťažnosť\ns odôvodnením, v okolnostiach danej veci nedosahuje takú intenzitu nedostatkov v postupe\nkrajského súdu, ktorý by umožňoval vyslovenie porušenia základných práv sťažovateľa\npodľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 50 ods. 3 ústavy a jeho práv podľa čl. 5 ods. 1 písm. c), ods. 3\na 4 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu zo 16. apríla 2015 po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie.\nSťažovateľ ďalej namieta, že konajúce súdy dostatočne nevyhodnotili jeho námietku,\nže tieto nekonajú vo veci samej s osobitnou starostlivosťou a urýchlením.\nOkresný súd v napadnutom uznesení a krajský súd v napadnutom uznesení uviedli,\nže okresný súd nariadil hlavné pojednávanie bezprostredne po podaní obžaloby s tým, že\n\n21\n\nbolo potrebné ho viackrát odročiť vo väčšine prípadov z dôvodov na strane obhajcu,\nnáhradného obhajcu a sťažovateľa.\nZo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 T 81/2013 ústavný súd zistil,\nže prokurátor podal obžalobu okresnému súdu 13. septembra 2013.\nObhajca\n\nsťažovateľa\n\nospravedlnil\n\nsvoju\n\nneúčasť\n\nna hlavnom\n\npojednávaní\n\n12. novembra 2013 a 17. decembra 2013 z dôvodu práceneschopnosti. Dňa 28. januára 2014\nospravedlnil\n\nobhajca\n\nsťažovateľa\n\nsvoju\n\nneúčasť\n\nz\n\ndôvodu\n\nkolízie\n\npojednávaní\n\na z rovnakého dôvodu ospravedlnil svoju neúčasť aj na hlavnom pojednávaní nariadenom na\n4. február 2014, a to napriek predchádzajúcej konzultácii zákonného sudcu o vhodnom\ntermíne. Dňa 20. februára 2014 ospravedlnil obhajca sťažovateľa svoju neúčasť z dôvodu\núrazu v domácnosti.\nOkresný súd následne opatrením z 21. februára 2014 ustanovil sťažovateľovi\nnáhradného obhajcu.\nNeúčasť na hlavnom pojednávaní 18. marca 2014 ospravedlnil obhajca sťažovateľa\n„zo závažných rodinných dôvodov“ a rovnako tak aj sťažovateľ, ktorého zdravotný stav\npodľa správy ústavu na výkon väzby neumožňoval predvedenie na hlavné pojednávanie.\nNeúčasť na hlavnom pojednávaní 17. apríla 2014 ospravedlnila splnomocnená zástupkyňa\npoškodených z dôvodu plánovanej dovolenky v zahraničí. Obhajca sťažovateľa ospravedlnil\nsvoju neúčasť na tomto hlavnom pojednávaní, keďže sa nachádzal „na pracovnej ceste\nv zahraničí/obchodné rokovania s klientom a protistranou/, ktoré mali byť ukončené\ndnešného dňa, avšak vzhľadom na závažnosť a rozsah rokovaní, tieto budú pokračovať\ni v ďalších dňoch...“. Uvedené ospravedlnenie bolo doručené okresnému súdu faxom\n17. apríla 2014 ráno o 7.30 h.\nHlavné pojednávanie nariadené na 12. jún 2014 bolo zrušené z dôvodu dlhodobej\npráceneschopnosti zákonného sudcu. Predmetná vec bola následne pridelená 23. júna 2014\ninému zákonnému sudcovi –\n22\n\n.\n\nNeúčasť na hlavnom pojednávaní nariadenom na 29. júl 2014 ospravedlnili obhajca\na náhradný obhajca sťažovateľa z dôvodu čerpania dovolenky. Neúčasť na hlavnom\npojednávaní 26. augusta 2014 ospravedlnil náhradný obhajca sťažovateľa z dôvodu čerpania\ndovolenky. Toto hlavné pojednávanie okresný súd odročil z dôvodu, že sťažovateľ, ktorý bol\nprítomný, nemal vykázané doručenie predvolania na hlavné pojednávanie.\nNeúčasť na hlavnom pojednávaní 15. októbra 2014 ospravedlnil náhradný obhajca\nkolíziou pojednávaní a obhajca sťažovateľa pracovnou neschopnosťou. Neúčasť na hlavnom\npojednávaní 13. novembra 2014 ospravedlnila splnomocnená zástupkyňa poškodených\nz dôvodu kolízie pojednávaní.\nDňa 2. januára 2015 bol spis pridelený novému zákonnému sudcovi –\n. Hlavné pojednávanie nariadené na 27. január 2015 bolo\nzrušené z dôvodu zmeny zákonného sudcu a potreby naštudovania súdneho spisu.\nZ uvedeného je zrejmé, že okresný súd nariaďuje hlavné pojednávanie\nv pravidelných intervaloch, z ktorých drvivú väčšinu bolo potrebné odročiť z dôvodov\nna strane obhajcu, náhradného obhajcu a sťažovateľa. Na tomto základe nemožno považovať\nprávny záver krajského súdu v spojení s okresným súdom o tom, že okresný súd koná vo\nveci samej bez prieťahov, za arbitrárny. Konajúce súdy svoje závery v tomto\nsmere odôvodnili ústavne akceptovateľne, preto napadnuté uznesenie krajského súdu\nzo 16. apríla 2015 v spojení s uznesením okresného súdu nie je zjavne neodôvodnené.\nKrajský súd a okresný súd sa v napadnutých uzneseniach vysporiadali aj s ďalšími\nrelevantnými skutočnosťami – uviedli, že skutky, pre ktoré bola podaná obžaloba, majú\nznaky trestného činu, existujú dostatočné dôvody pre podozrenie, že ich mal spáchať\nsťažovateľ, poukázali na osobnosť sťažovateľa a skutočnosti týkajúce sa jeho životného štýlu\na tiež na spôsob páchania trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu, a jej závažnosť.\nTýmito skutočnosťami odôvodnili naďalej trvajúce väzobné dôvody podľa § 71 ods. 1\n23\n\npísm. a) a c) Trestného poriadku. Podľa ústavného súdu tieto závery nie sú arbitrárne,\nkonajúce súdy ich dostatočne odôvodnili, nemožno ich považovať za zjavne neodôvodnené,\npreto sú ústavne udržateľné.\nNa tomto základe ústavný súd sťažnosť aj vo vzťahu k namietanému porušeniu\nzákladných práv sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5 a čl. 50 ods. 3 ústavy a práv podľa čl. 5\nods. 1 písm. c), ods. 3 a 4 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu\nzo 16. apríla 2015 odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 20. augusta 2015\n\n24", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "väzba-žiadosť o prepustenie", "subsidiarita", "návrh-zjavne neopodstatnený", "väzba-preskúmavanie väzobných dôvodov", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-princíp rovnosti zbraní v konaní", "rozhodnutie-zákonnosť", "väzba-dĺžka väzby", "princíp a zásady (zjednotenie pojmov)-kontradiktórnosť", "rozhodnutie-odôvodnenie", "právomoc-právomoc všeobecného súdu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:f445782f-fd74-4181-8a04-53c760372686", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 101/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 101/2013 z 19. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-19", "citacie_n": 18, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f445782f-fd74-4181-8a04-53c760372686"}, {"guid": "ussr:c83d72e5-b57f-4d6d-a115-6b7eb3eae351", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 301/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 301/2011 z 27. 7. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-07-27", "citacie_n": 13, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c83d72e5-b57f-4d6d-a115-6b7eb3eae351"}, {"guid": "ussr:11e62bea-1ae3-4deb-9c7d-04696dd23a48", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 83/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 83/2011 z 17. 3. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-03-17", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:11e62bea-1ae3-4deb-9c7d-04696dd23a48"}, {"guid": "ussr:5ca79f63-d201-4686-bcc2-91c10c4147a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 466/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 466/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ca79f63-d201-4686-bcc2-91c10c4147a3"}, {"guid": "ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e"}, {"guid": "ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 331/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 331/09 z 1. 10. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-10-01", "citacie_n": 117, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d03a8d2d-6185-4045-b597-94b693185d7b"}, {"guid": "ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 372/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 372/08 z 20. 11. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-11-20", "citacie_n": 3469, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4c4b579d-af2f-467d-ae87-4f1a5d9893c2"}, {"guid": "ussr:3b6a2b4b-25ca-4c22-a5ef-46c1db5dbc52", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 108/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 108/08 z 16. 10. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-10-16", "citacie_n": 78, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3b6a2b4b-25ca-4c22-a5ef-46c1db5dbc52"}, {"guid": "ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 264/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. 9. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-09-03", "citacie_n": 3148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f3bfb878-d5fe-40b9-93e5-c816f83fefbe"}, {"guid": "ussr:7a0ed3f5-59e8-446f-805e-9bdaa9a61689", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 277/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 277/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 170, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7a0ed3f5-59e8-446f-805e-9bdaa9a61689"}, {"guid": "ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 271/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 271/07 z 11. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-11", "citacie_n": 371, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:32dded3d-e61d-4a1a-8dda-80384bef6295"}, {"guid": "ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 34/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 34/07 z 26. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-26", "citacie_n": 457, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bc9d52f3-72cc-4144-b678-49be00405b3a"}, {"guid": "ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 88/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 88/07 z 30. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-30", "citacie_n": 2025, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4e640cc5-3dba-441f-9e58-167152a0b708"}, {"guid": "ussr:8c99ac9e-c803-440c-9d36-46bf197b5e82", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 200/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 200/06 z 21. 6. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-06-21", "citacie_n": 143, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8c99ac9e-c803-440c-9d36-46bf197b5e82"}, {"guid": "ussr:b50e8cb5-2d8c-4736-9ad5-d424df00f70e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 84/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 84/06 z 17. 5. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-05-17", "citacie_n": 133, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b50e8cb5-2d8c-4736-9ad5-d424df00f70e"}, {"guid": "ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 314, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ae8f721c-ce74-43d8-8ed1-5082ca0870fe"}, {"guid": "ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/05 z 28. 4. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-04-28", "citacie_n": 2139, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:988c75d3-8c92-4f8a-b943-c14a1e63d0c9"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 100/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 100/04 z 8. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-08", "citacie_n": 454, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4bd23bff-af19-42e4-b987-71a078cc9be0"}, {"guid": "ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 135/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 135/04 z 10. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-10", "citacie_n": 755, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:49ec5f7c-9189-495a-a3fa-1c94683e5cec"}, {"guid": "ussr:a82ca6a1-fd70-48f0-818b-20dc7be04904", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 34/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 34/04 z 1. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-01", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a82ca6a1-fd70-48f0-818b-20dc7be04904"}, {"guid": "ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 27/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 27/04 z 11. 2. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-02-11", "citacie_n": 2330, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ee20d469-9f07-4316-b495-2fcb4d48e455"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 110/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 110/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 2079, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c61937db-7e5c-411c-8593-3cef21374471"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 19/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/02 z 13. 3. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-03-13", "citacie_n": 3382, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ed023e1-d357-433b-aef9-406487857e73"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 48/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 48/00 z 8. 3. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-03-08", "citacie_n": 148, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1ed3fb98-2a69-4bd2-b423-4c1162f1a96e"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:e4261ae7-e790-4302-b55e-dff1d7ab9e13", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.102.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 102/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 102/2016 z 24. 2. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-02-24", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.102.2016.1"}]}