{"guid": "ussr:9175f85f-da86-492f-929f-b5a639eae776", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.498.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 498/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 498/2014 z 11. 12. 2014", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 11. decembra 2014, sp. zn. II. ÚS 498/2014, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.498.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ladislav Orosz", "sudca_id": 1086, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ladislav-orosz-1086", "datum_vydania": "2014-12-11", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "právo porušené bolo", "priznáva primerané finančné zadosťučinenie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9175f85f-da86-492f-929f-b5a639eae776", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.498.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.498.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.498.2014.1/text", "citacie_n": 6, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\nII. ÚS 498/2014­30\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2014\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily\nGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta v konaní o sťažnosti\n\n–\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom\nKanabom ml., J. Zemana 3141/101, Trenčín, ktorou namieta porušenie svojho základného\npráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Er 1123/2010, za účasti Okresného súdu\nBratislava III, takto\nrozhodol:\n\n1. Základné právo\n\nna prerokovanie\n\nveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo\nna prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní\nvedenom pod sp. zn. 35 Er 1123/2010 p o r u š e n é b o l i .\n\n2.\n\npriznáva\n\nfinančné\n\nzadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd\nBratislava III p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.\n3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť\ntrovy konania v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur a trinásť\ncentov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Kanabu ml., do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n\nOdôvodnenie:\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n4. decembra 2013 doručená sťažnosť\n(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom\nJUDr. Jánom Kanabom ml., J. Zemana 3141/101, Trenčín, ktorou namieta porušenie svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy\nSlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný\nsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Er 1123/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je v postavení\noprávneného účastníkom napadnutého konania vedeného okresným súdom, predmetom\nktorého je rozhodovanie o návrhu na vykonanie exekúcie o vymoženie sumy 35 444,80 €\ns príslušenstvom a náhrade trov konania.\nSťažovateľ v sťažnosti okrem iného uvádza, že k namietanému porušeniu jeho práv\npodľa ústavy a dohovoru došlo nečinnosťou, ako aj neefektívnou činnosťou okresného súdu,\n2\n\nkeď v napadnutom konaní „od jediného pojednávania vo veci konanom dňa 21. 09. 2012\ndoposiaľ, t. j. viac ako 14 mesiacov okresný súd vo veci absolútne nekonal, nevydal žiadne\nprocesné rozhodnutie, nevytýčil ďalšie pojednávanie, ani vo veci nerozhodol meritórne.\nZ dôvodu dlhodobej nečinnosti okresného súdu bol sťažovateľ nútený urgovať príslušný súd\npísomným podaním zo dňa 27. 05. 2013, kde žiadal o urýchlené konanie vo veci z dôvodu\nodstránenia právnej neistoty oprávneného a taktiež žiadal o vytýčenie termínu\npojednávania bezvýsledne. Následne právny zástupca opakovane telefonicky urgoval vec aj\nprostredníctvom asistentky zákonnej sudkyne dňa 13. 09. 2013, 14. 10. 2013 a 17. 10. 2013,\ntaktiež bezvýsledne. Poukazujem na to, že sťažovateľ taktiež urgoval predmetnú právnu vec\npísomne na Krajský súd Bratislava a to podaním zo dňa 06. 09. 2011. Týmto konaním\noprávnený vyčerpal všetky zákonné možnosti domáhania sa svojho práva, avšak\nbez úspechu. Ďalej poukazujem na absolútnu nečinnosť Okresného súdu Bratislava III.\nv období od 22. 09. 2011 až do 21. 09. 2012, t. j. od kedy krajský súd rozhodol o odvolaní\npovinnej do pojednávania vo veci samej na okresnom súde, t. j. viac ako 12 mesiacov\nokresný súd vo veci nekonal. Súhrnne možno konštatovať nečinnosť okresného súdu v trvaní\ncelkovo 36 mesiacov.\nZbytočné prieťahy v predmetnej veci boli spôsobené aj tým, že jediné pojednávanie\nvo veci konané dňa 21. 09. 2012 bolo odročené na neurčito za účelom vyžiadania\nvyšetrovacieho spisu ORP 711/OEK­B3­2010. Mám za to, že vyžiadanie vyšetrovacieho\nspisu nie je postup, ktorý by si vyžadoval odročenie pojednávanie na neurčito, ale súd\nmohol stanoviť ďalší termín pojednávania s prihliadnutím na dĺžku trvania vyžiadania spisu\nako vyplýva z obvyklej súdnej praxe. Jedná sa o rutinný úkon, pričom išlo o vyžiadanie\ndokumentácie od iného štátneho orgánu s poukazom na to, že štátne orgány si v tomto\nsmere poskytujú súčinnosť. Sťažovateľ sa dlhodobou nečinnosťou súdu ocitol v situácii,\nže má exekučný titul právoplatný a účinný dňom 05. 01. 2010, ktorého realizácie\nsa domáhal od podania návrhu na začatie exekúciu zo dňa 02. 08. 2010 a doposiaľ sa\nvo veci právoplatne nerozhodlo. Teda okrem nečinnosti súdu v trvaní viac ako 36 mesiacov,\npoukazujem aj na celkovú dĺžku exekučného konania v trvaní viac ako tri a pol roka. Úkony\nsúdu sú predovšetkým za obdobie od 21. 09. 2010 doposiaľ poznačené nečinnosťou,\nneefektívnosťou a nekoncentrovanosťou, nakoľko za obdobie posledných 14 mesiacov bol\n3\n\nsúd absolútne nečinný, nevykonal žiaden procesný úkon vo veci. Okresný súd v tejto\nsúvislosti nepochybne porušil svoje zákonné povinnosti dané mu právnymi predpismi,\nhlavne Exekučným poriadkom, a teda v zákonnej lehote 60 dní nerozhodol o námietkach\nproti exekúcii. Konanie na okresnom súde je poznačené ako celok neprimeranou dĺžkou\nkonania, neefektívnosťou a nesústredenosťou a doposiaľ nie je skončené a stále sa koná len\nna úrovni prvostupňového súdu. Taktiež poukazujem na skutočnosť, že exekučný spis sa\nv období od 07. 03. 2011 do 22. 09. 2011, t. j. viac ako pol roka nachádzal na Krajskom\nsúde Bratislava za účelom rozhodnutia o odvolaní povinnej voči neoslobodeniu od súdneho\npoplatku za námietky voči exekúcii, čo nie je z hľadiska posudzovania prieťahov v konaní\nzanedbateľné. Krajský súd Bratislava rozhodol o podanom opravnom prostriedku až\npo písomnej urgencii právneho zástupcu oprávneného. Teda možno konštatovať, že viac ako\npol roka bol spis na krajskom súde za účelom rozhodnutia len o procesnom úkone (ani nie\no merite veci), čo možno tiež objektívne pripísať ako uvedený prieťah na ujmu neefektívneho\nsprávania okresného súdu. V danom prípade uvedenú celkovú dĺžku konania ako\naj 36 mesiacov nečinnosti súdu nemožno v rozumnej miere ospravedlniť žiadnymi\nrelevantnými okolnosťami tohto prípadu aj s ohľadom na predmet napadnutého konania.“.\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí\nsťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľa\n\n...\n\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a právo na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu\nBratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Er/1123/2010 porušené boli.\nSťažovateľovi\n\n... sa priznáva finančné\n\nzadosťučinenie v sume 2.000,­ € (slovom dvetisíc eur), ktoré je mu Okresný súd Bratislava\nIII. povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.\nOkresný súd Bratislava III. je povinný uhradiť sťažovateľovi\n... trovy konania v sume 331,13 € (slovom tristotridsaťjeden eur\n\n4\n\na trinásť centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Kanabu ml..., do dvoch\nmesiacov od právoplatnosti nálezu.“\nÚstavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 498/2014 z 10. septembra 2014 prijal na ďalšie\nkonanie sťažnosť sťažovateľa, ktorou namieta porušenie svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\nna prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom\nokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Er 1123/2010.\nPo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd predsedu okresného súdu na\nvyjadrenie sa k sťažnosti a oznámenie, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne\npojednávanie. Predseda okresného súdu v prípise sp. zn. Spr. 3841/2014 zo 4. novembra\n2014 doručenom ústavnému súdu 14. novembra 2014 uviedol:\n„Skutkové okolnosti udávané sťažovateľom ohľadne úkonov v súdnom spise\nsp. zn. 35 Er 1123/2010 nenamietame. V danom prípade sťažovateľ vystupuje v uvedenom\nkonaní ako oprávnený. Žiadosť o udelenie poverenia bola doručená okresnému súdu\ndňa 09. 08. 2010. Súd dňa 13. 10. 2010 vydal vo veci poverenie na vykonanie exekúcie,\nkde exekučným titulom bol rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 26 Cb 401/2003\nzo dňa 26. 09. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn.\n1 CoB 129/2009 zo dňa 10. 12. 2009. Vzhľadom k tomu, že sťažovateľ uzavrel s povinným\ndňa 03. 10. 2010 (správne má byť 3. apríla 2010, pozn.) dohodu o urovnaní sporného dlhu\nsúd uznesením sp. zn. 35 Er 1123/2010 zo dňa 16. 07. 2014 konanie zastavil a to na návrh\npovinného zo dňa 18. 08. 2010 resp. 12. 06. 2011. Na základe odvolania oprávneného ­\nsťažovateľa sa vec nachádza na Krajskom súde v Bratislave od 10. 10. 2014 za účelom\nrozhodnutia o odvolaní. Pri rozhodovaní navrhujeme Ústavnému súdu SR, aby prihliadol\nnajmä na tú skutočnosť, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané bez prieťahov,\nnásledne sťažovateľ ­ oprávnený uzavrel s povinným dohodu o urovnaní dlhu a napriek tejto\nuzavretej dohode zotrvával na realizácii exekučného konania, ktoré nakoniec rozhodnutím\nOkresného súdu Bratislava III bolo práve z dôvodu uzavretia dohody o urovnaní zastavené.\nV danom prípade sa teda žiadateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia za dĺžku\n5\n\nexekučného konania, ktoré však podľa rozhodnutia Okresného súdu Bratislava III\nje z pohľadu oprávneného, v danom prípade sťažovateľa vedené nezákonne. Sťažovateľ teda\nžiada vymôcť pohľadávku, ktorá zanikla uzavretím dohody o urovnaní dlhu zo dňa\n03. 10. 2010 (správne má byť 3. apríla 2010, pozn.). V tejto súvislosti navrhujeme\nÚstavnému súdu SR, aby pri svojom rozhodovaní vyčkal do rozhodnutia Krajského súdu\nv Bratislave, ktorý právoplatne rozhodne o tom, či sťažovateľ ako oprávnený trvá na vedení\nexekúcie voči povinnému dôvodne. Výsledok tohto rozhodnutia podľa môjho názoru môže\nmať vplyv na priznanie eventuálneho finančného zadosťučinenia pre prípad, že by Ústavný\nsúd SR konštatoval porušenie práva podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Vychádzame však\nz predpokladu, ak by aj Ústavný súd SR konštatoval porušenie základného práva podľa\nčlánku 48 ods. 2 Ústavy SR vzhľadom na dĺžku konania sp. zn. 35 Er 1123/2010, avšak\nprávoplatne by bolo rozhodnuté o tom, že od 03. 10. 2010 (správne má byť 3. apríla 2010,\npozn.) kedy došlo k uzavretiu dohody o urovnaní sťažovateľ ­ oprávnený trvá na exekúcii\nvoči povinnému nedôvodne, tak priznanie finančného zadosťučinenia v tomto prípade by\nnebolo namieste.“\nDňa 18. novembra 2014 ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa\nvyjadril, či trvá na konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenie predsedu\nokresného súdu sp. zn. Spr. 3841/2014 zo 4. novembra 2014 na prípadné zaujatie\nstanoviska. Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 27. novembra\n2014 oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a súčasne uviedol, že „vec\nč. k. 35 Er 1123/2010 sa momentálne nachádza na Krajskom súde v Bratislave. V prílohe\nzasielam odvolanie zo dňa 19. 8. 2014, nakoľko mám zato, že Okresný súd nepostupoval v\nsúlade so zákonom, keď som bol nesprávne poučený o opravnom prostriedku.“.\nVzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedu okresného súdu,\nže netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30\nods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších\n\n6\n\npredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, pretože\ndospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.\n\nII.\nZ obsahu sťažnosti a zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn.\n35 Er 1123/2010 ústavný súd zistil tieto skutočnosti o doterajšom priebehu napadnutého\nkonania:\nDňa 6. augusta 2010 sťažovateľ doručil súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi\nCrkoňovi (ďalej len „súdny exekútor“) návrh na vykonanie exekúcie o vymoženie sumy\n35 444,80 € s príslušenstvom a náhradu trov konania.\nSúdny exekútor doručil okresnému súdu 9. augusta 2010 žiadosť o udelenie\npoverenia na vykonanie exekúcie.\nDňa 18. augusta 2010 povinná doručila okresnému súdu návrh na zastavenie\nexekúcie.\nOkresný súd 13. septembra 2010 poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie\na 17. septembra 2010 vyzval sťažovateľa, aby sa vyjadril k návrhu povinnej na zastavenie\nexekúcie v lehote 10 dní. Sťažovateľ svoje vyjadrenie okresnému súdu doručil\n6. októbra 2010.\nDňa 15. októbra 2010 povinná doručila okresnému súdu námietky proti exekúcii,\nna základe čoho okresný súd 22. októbra 2010 vyzval súdneho exekútora na predloženie\nexekučného spisu na posúdenie lehoty pre podanie námietok a zároveň vyzval povinnú\nna vyjadrenie sa k stanovisku sťažovateľa zo 6. októbra 2010; na výzvu odpovedal\nsúdny exekútor podaním doručeným okresnému súdu 8. novembra 2010 a opätovne\n25. novembra 2010.\nDňa 25. októbra 2010 okresný súd vyzval povinnú na zaplatenie súdneho poplatku\nza námietky proti exekúcii; povinná doručila svoje vyjadrenie k stanovisku sťažovateľa\n\n7\n\nokresnému súdu 8. novembra 2010 a zároveň požiadala o oslobodenie od platenia súdnych\npoplatkov za námietky proti exekúcii.\nOkresný súd 30. novembra 2010 vyzval povinnú na zaslanie dokladov k žiadosti\no oslobodenie od platenia súdnych poplatkov.\nDňa 7. decembra 2010 vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru\nBratislava III (ďalej len „okresné riaditeľstvo Policajného zboru“) požiadal okresný súd\no zaslanie kópie spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie a návrhu povinnej\nna zastavenie exekúcie.\nOkresný súd uznesením č. k. 35 Er 1123/2010­110 z 12. januára 2011 (ďalej len\n„uznesenie z 12. januára 2011“) nepriznal povinnej oslobodenie od platenia súdneho\npoplatku za námietky proti exekúcii. Proti označenému uzneseniu podala povinná\n3. februára 2011 odvolanie; spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie bol 7. marca 2011\npredložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie\no odvolaní.\nKrajský súd uznesením č. k. 20 CoE 56/2011­122 z 22. septembra 2011 uznesenie\nokresného súdu z 12. januára 2011 potvrdil; spis bol okresnému súdu vrátený\n26. októbra 2011.\nPovinná zaplatila 25. januára 2012 súdny poplatok za námietky proti exekúcii\na 18. júna 2012 doručila okresnému súdu opätovne návrh na zastavenie exekúcie.\nOkresný súd 27. augusta 2012 nariadil pojednávanie na 21. september 2012, ktoré\nbolo odročené na účely vyžiadania vyšetrovacieho spisu okresného riaditeľstva Policajného\nzboru ČVS: ORP­711/OEK­B3­2010, zároveň si okresný súd vyžiadal predmetný\nvyšetrovací spis, ktorý mu bol doručený 9. októbra 2012.\nDňa 30. októbra 2012 sťažovateľ doručil okresnému súdu doplnenie dôkazov.\nUznesením č. k. 35 Er 1123/2010­187 zo 16. júla 2014 okresný súd exekúciu zastavil\na žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov exekučného konania.\nIII.\n\n8\n\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nSťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom.\nÚstavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\nosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1\ndohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote. Z uvedeného\ndôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02,\nIV. ÚS 41/07).\nPodľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy má každý právo, aby sa jeho vec prerokovala\nbez zbytočných prieťahov.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola\nv primeranej lehote prejednaná súdom.\nÚstavný súd vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti konštantne zdôrazňuje,\nže právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie\no výkon rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. III. ÚS 15/03), keďže\nnútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného\nporiadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\n(II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04), pričom ústava v čl. 48 ods. 2 takéto konania z povinnosti\n9\n\nsúdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma. Aj podľa názoru ESĽP by právo na súdnu\nochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné\nsúdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku alebo\nrozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6 dohovoru\n(obdobne III. ÚS 15/03).\nÚstavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného\npráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čo platí, aj pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti\nv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry,\nv súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa\nrozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota\nosoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne\naž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý\nznamená\n\nnastolenie\n\nprávnej\n\nistoty\n\ninak\n\nako\n\nprávoplatným\n\nrozhodnutím\n\nsúdu“\n\n(IV. ÚS 221/04).\nZákladnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup\nv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník\nobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.\nTáto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej\nlen „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania\npostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa\nktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec\nbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.\nPri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,\na tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,\n10\n\nIV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická\nzložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup\nsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd v rámci prvého kritéria\nprihliada aj na predmet sporu a povahu veci v posudzovanom konaní a jeho význam\npre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií\nposudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.\n1. V súvislosti s posudzovaním právnej a faktickej zložitosti veci ústavný súd\nkonštatuje, že exekučné konanie sa spravidla považuje za konanie, ktoré je tak po právnej\nstránke, ako aj po stránke faktickej (skutkovej) pomerne jednoduché. Je to dané tým, že\no spore účastníkov exekučného konania bolo už právoplatne rozhodnuté vo veci samej\nexekučným titulom, ktorý je podkladom pre nariadenie exekúcie. Medzi účastníkmi\nexekučného konania už preto nemôže byť sporné, aké práva prináležia oprávnenému a aké\nzáväzky má povinný voči oprávnenému. Zmyslom exekučného konania je nútená realizácia\npráv oprávneného, keďže povinný dobrovoľne nesplnil, resp. čiastočne nesplnil povinnosti\nuložené v právoplatnom exekučnom titule.\nZo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie vedené okresným súdom vyplýva, že\npovinná podala 15. októbra 2010 okresnému súdu námietky proti exekúcii s odôvodnením,\nže 3. apríla 2010 došlo k uzatvoreniu dohody o vyporiadaní dlhu medzi sťažovateľom\na povinnou, na základe ktorej sa účastníci dohodli o splatení celej dlžnej sumy. Okresný súd\npodľa obsahu vyhodnotil podanie povinnej ako návrh na zastavenie exekúcie, keďže tá tvrdí,\nže po vydaní exekučného titulu zaniklo právo ním priznané, a to splnením dlhu, pričom sa\nodvoláva na § 57 ods. 1 písm. f) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.\nz. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení\nďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Aplikácia označeného ustanovenia\nExekučného poriadku nevyhnutne vyžaduje zánik práva priznaného exekučným titulom,\npričom tento zánik je potrebné zisťovať v súlade s príslušnými hmotno­právnymi\nustanoveniami zákonov, čo by mohlo signalizovať (aj napriek už uvedenému) skutkovú\nzložitosť „exekučnej veci”. Avšak s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci sťažovateľa\n11\n\nústavný súd zastáva názor, že pri rozhodovaní o sťažnosti nemôže byť samotná potreba\naplikácie hmotno­právnych ustanovení tou okolnosťou, ktorá by ospravedlňovala absolútnu\nnečinnosť okresného súdu. Napokon ani predseda okresného súdu vo svojich vyjadreniach\nfaktickou zložitosťou napadnutej veci neargumentoval.\n2. Pri hodnotení doterajšieho priebehu napadnutého konania z hľadiska ďalšieho\nštandardne uplatňovaného kritéria, teda správania sťažovateľa ako účastníka tohto konania,\nústavný súd nezistil žiadnu významnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená\nna jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v konaní vedenom\nokresným súdom pod sp. zn. 35 Er 1123/2010 k zbytočným prieťahom.\n3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súdu\nv napadnutom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej\nzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného\nsúdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k\nodstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).\nS prihliadnutím na prehľad procesných úkonov vykonaných v napadnutom konaní\nústavný súd identifikuje predovšetkým dlhšie obdobia absolútnej nečinnosti okresného súdu\n(v období od októbra 2011, keď bol spis vzťahujúci sa na napadnuté konanie vrátený\nokresnému súdu krajským súdom, až do septembra 2012, keď sa uskutočnilo pred okresným\nsúdom pojednávanie), a od októbra 2012, keď bol okresnému súdu predložený ním\nvyžiadaný vyšetrovací spis okresného riaditeľstva Policajného zboru, až do júla 2014, keď\nokresný súd uznesením č. k. 35 Er 1123/2010­187 exekúciu zastavil. Celková doba\nnečinnosti okresného súdu tak presahuje obdobie 2 a pol roka.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd svojou dlhodobou\nneodôvodnenou nečinnosťou v napadnutom konaní spôsobil vznik zbytočných prieťahov,\nčím porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\n\n12\n\npodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).\nK argumentácii sťažovateľa, podľa ktorej k porušeniu jeho základného práva podľa\nústavy a práva podľa dohovoru malo dôjsť aj tým, že okresný súd porušil svoje zákonné\npovinnosti a nerozhodol o námietkach proti exekúcii v zákonnej lehote, ústavný súd dodáva,\nže vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich\nnedodržanie podľa jeho názoru automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa\nčl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože aj v týchto prípadoch\nsú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva\nna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku ústavy\nnemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán dôsledne nepostupoval\nv zákonom ustanovených lehotách (pozri napr. I. ÚS 86/02). Ústavný súd už v tejto\nsúvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy (obdobne\naj pojem v „primeranej lehote“ obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 dohovoru) je pojem autonómny,\nktorý nemožno vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty\nna vykonanie toho­ktorého úkonu súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02). Za týchto\nokolností samotné nedodržanie zákonom ustanovenej lehoty na rozhodnutie o námietkach\nproti exekúcii v posudzovanej veci ústavný súd nepovažuje za porušenie základného práva\nsťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nObdobne, pokiaľ sťažovateľ odôvodňuje porušenie svojich práv podľa ústavy\na dohovoru postupom krajského súdu, „na ktorom bola vec za účelom rozhodnutia\no odvolaní povinnej voči neoslobodeniu od súdneho poplatku viac ako pol roka“, ústavný\nsúd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa, súc viazaný petitom návrhu\nv zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde, sa môže zaoberať sťažnosťou len v rozsahu, v\nakom predmet konania vymedzil právny zástupca sťažovateľa pri špecifikácii petitu\nsťažnosti, a preto bližšie nepreskúmaval aj postup krajského súdu. V sťažnosti je totiž\noddelený petit od jej ostatných častí. Ústavný súd je podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom\nsúde viazaný návrhom na začatie konania. Viazanosť ústavného súdu návrhom sa vzťahuje\n13\n\nzvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáhal. Ústavný súd môže\nrozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu\nk tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2 ústavy).\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie\nsťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné\nzadosťučinenie.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho\ndomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd\nrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo\nalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.\nCieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany základného\npráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k jeho porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje\nposkytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie\nkonanie bez porušovania tohto základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).\nSťažovateľ žiada, aby mu bolo priznané finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €\nz dôvodu „pretrvávajúcej dlhodobej právnej neistoty...“.\nPri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal\nzo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj ESĽP, ktorý spravodlivé finančné\nzadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.\n\n14\n\nVzhľadom na konkrétne okolnosti posudzovanej veci ústavný súd dospel k názoru,\nže len vyslovenie porušenia sťažovateľom označených práv nepredstavuje pre neho\ndostatočné zadosťučinenie. Ústavný súd preto, zohľadňujúc doterajšiu dĺžku napadnutého\nkonania a dĺžku obdobia, v ktorom bol okresný súd bez ospravedlniteľného dôvodu nečinný,\nrozhodol, že priznanie finančného zadosťučinenia v sume 2 000 € bude v posudzovanej veci\nprimerané (bod 2 výroku tohto nálezu).\nNad rámec svojho rozhodnutia o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia\npovažoval za potrebné vyjadriť sa k argumentácii predsedu okresného súdu obsiahnutej\nv jeho vyjadrení k sťažnosti, v ktorom navrhuje, aby ústavný súd nepriznal sťažovateľovi\nprimerané finančné zadosťučinenie ani vtedy, ak dospeje k záveru, že ním označené práva\npodľa ústavy a dohovoru boli porušené, keďže sťažovateľ tým, že uzavrel dohodu o urovnaní\ndlhu a aj napriek tomu zotrvával na realizácii exekučného konania, sa vlastne domáha\npriznania primeraného finančného zadosťučinenia za exekučné konanie, ktoré je podľa\nnázoru predsedu okresného súdu vedené nezákonne.\nÚstavný súd v nadväznosti na argumentáciu predsedu okresného súdu opätovne\npoukazuje na svoju už citovanú judikatúru, z ktorej vyplýva, že účelom práv podľa čl. 48\nods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa\nnachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu, pričom základnou\npovinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo\nnajskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou\no jeho rozhodnutie. Ak by ústavný súd uplatnil výklad, ktorého sa domáha predseda\nokresného súdu, musel by pri rozhodovaní o sťažnostiach prihliadať na úspešnosť\nsťažovateľa ako účastníka v príslušnom konaní a trestať ho, resp. odmeňovať ho za to, že sa\njeho návrhu nevyhovelo, resp. vyhovelo. Právo domáhať sa vyslovenia porušenia svojho\nzákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy\na práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru však patrí\nkaždému účastníkovi konania bez toho, aby toto právo bolo nevyhnutne prepojené\ns výsledkom konania, v rámci ktorého sa sťažovateľ svojich práv dovoláva.\n15\n\nV konkrétnych okolnostiach veci nie je nezanedbateľná aj skutočnosť, že sťažovateľ\nuviedol okolnosti, na základe ktorých trval na exekúcii vo svojom vyjadrení doručenom\nokresnému súdu už 6. októbra 2010 (vyjadrenie sťažovateľa k návrhu povinnej na zastavenie\nexekúcie z 18. augusta 2010, pozn.), pričom okresný súd vo veci rozhodol až 16. júla 2014.\nJe pravdou, že podľa tohto vyjadrenia sťažovateľ dohodu o vyrovnaní dlhu uzavrel, zároveň\nvšak namietal nezaplatenie celkovej dohodnutej sumy zo strany povinnej, preto bolo úlohou\nokresného súdu sa s argumentmi tak sťažovateľa, ako aj povinnej náležitým spôsobom\nvysporiadať a po aplikácii príslušných relevantných ustanovení právnych predpisov dospieť\nk riadne odôvodnenému záveru. Vzhľadom na uvedené skutočnosti nepovažuje ústavný súd\nargumenty predsedu okresného súdu za také, ktoré by mali vplyv na rozhodovanie o\n(ne)priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, resp. určenia jeho sumy.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby\núplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátom\nJUDr. Jánom Kanabom ml. Ústavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal\nz priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý\npolrok 2012, ktorá bola 781 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2013.\nÚhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie\nsťažnosti) podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„vyhláška“), a to za každý úkon sumu 130,16 €, čo predstavuje spolu s režijným paušálom\n(§ 16 ods. 3 vyhlášky) odmenu v sume 275,94 €. Keďže právny zástupca sťažovateľa je\nplatcom DPH, ústavný súd takto vypočítanú odmenu zvýšil o 20 % DPH, takže celková\n\n16\n\nodmena za poskytnuté právne služby predstavuje sumu 331,13 € (bod 3 výroku tohto\nnálezu).\nPriznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho\nzástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je\nprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho\ndoručenia účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 11. decembra 2014\n\n17", "vazby": {"registre": ["prieťahy", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "exekúcia", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na prerokovanie veci - bez zbytočných prieťahov", "prieťahy v konaní-neefektívny postup", "prieťahy v konaní-nečinnosť", "exekúcia"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "35Er/1123/2010", "guid": null, "vztah": "porusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 182/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 182/08 z 16. 12. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-12-16", "citacie_n": 1071, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bffeb16a-e7a2-426f-996d-191228d9655c"}, {"guid": "ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 187/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 187/07 z 25. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-25", "citacie_n": 971, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cb794f5e-cd15-49ad-bc2d-b80255268b54"}, {"guid": "ussr:a62fa1e4-0f2c-4c9e-ad1d-0683c71ee941", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 41/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 41/07 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 73, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a62fa1e4-0f2c-4c9e-ad1d-0683c71ee941"}, {"guid": "ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 99/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 99/07 z 26. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-26", "citacie_n": 618, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:74d27c64-ace6-4411-a4db-61c0d638183c"}, {"guid": "ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 267/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 267/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 1131, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e5d5dc7c-4de2-44e6-87c5-99a3f812a1a3"}, {"guid": "ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 210/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 210/04 z 15. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-15", "citacie_n": 3328, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd486cb1-7248-4290-851f-aba788212e7a"}, {"guid": "ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 221/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 221/04 z 10. 11. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-11-10", "citacie_n": 3834, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a6f316a0-28e6-4663-a6d2-d8ee36c0e8fe"}, {"guid": "ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 292/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 292/04 z 6. 10. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-10-06", "citacie_n": 237, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:daa0b51f-36f3-4cdb-9585-ae2588696d89"}, {"guid": "ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/03 z 12. 11. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-11-12", "citacie_n": 1201, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2cf3cd1c-f2f0-45d6-a93f-4753cf667ec3"}, {"guid": "ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 15/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 15/03 z 5. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-05", "citacie_n": 200, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5512c97b-f8bd-4720-b92d-8b1e0cc565c9"}, {"guid": "ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 20/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 20/02 z 21. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-21", "citacie_n": 759, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2e7b2554-9a1c-4aef-970e-1679e10df052"}, {"guid": "ussr:f383d230-bc5f-4c1e-a8dc-b26624e91050", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 70/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 70/02 z 16. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-16", "citacie_n": 864, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f383d230-bc5f-4c1e-a8dc-b26624e91050"}, {"guid": "ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 74/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 74/02 z 4. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-04", "citacie_n": 3381, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c22f85c-cc09-4d49-90fc-769ac6580998"}, {"guid": "ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 111/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 111/02 z 6. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-06", "citacie_n": 3435, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0597db0e-534b-4454-adb7-b2da48c44767"}, {"guid": "ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 143/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 z 5. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-05", "citacie_n": 1175, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0ae817d4-f096-45df-88b8-4342e2971727"}, {"guid": "ussr:e08b12b7-073b-4c8a-bc36-e67d21214f2b", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 86/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 86/02 z 28. 8. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-08-28", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e08b12b7-073b-4c8a-bc36-e67d21214f2b"}, {"guid": "ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 32/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 32/02 z 12. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-12", "citacie_n": 3990, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7683ba13-f53e-4632-8406-ded7b9bd5a96"}, {"guid": "ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 55/98", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 55/98 z 18. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-18", "citacie_n": 4873, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:55b749c9-53c1-4efd-987c-b413a079fc71"}, {"guid": "ussr:0ad657ff-4121-454d-b6bd-ff91080680e0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 19/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 19/00 z 23. 11. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-11-23", "citacie_n": 3954, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.19.2000.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:d412d8e3-c858-4608-8201-fff7d5a12ca7", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2026:3.US.654.2025.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 654/2025", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 654/2025 z 18. 12. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-12-18", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2026:3.US.654.2025.1"}, {"guid": "ussr:c762de3b-93d5-402a-8c6d-2671146687a5", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:3.US.541.2022.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 541/2022", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 541/2022 z 8. 12. 2022", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2022-12-08", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:3.US.541.2022.1"}, {"guid": "ussr:c4841376-96ea-40f5-8ea0-64bdd3447804", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:4.US.260.2020.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 260/2020", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 260/2020 z 28. 10. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-10-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:4.US.260.2020.2"}, {"guid": "ussr:776160e5-e16a-4ff0-8164-ef8c94f7d9a2", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2020:1.US.344.2020.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 344/2020", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 344/2020 z 7. 7. 2020", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2020-07-07", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2020:1.US.344.2020.1"}, {"guid": "ussr:4e781f6f-2b78-4c2c-951f-2c796027d855", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.266.2018.2", "spisova_znacka": "IV. ÚS 266/2018", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 266/2018 z 31. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-31", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.266.2018.2"}, {"guid": "ussr:fc4bdf41-b4aa-4937-9d51-81f96ca463c3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2018:4.US.328.2018.1", "spisova_znacka": "IV. ÚS 328/2018", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 328/2018 z 23. 5. 2018", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2018-05-23", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2018:4.US.328.2018.1"}]}