{"guid": "ussr:b0aa0a30-5736-4ef6-946b-2d7ba6d8f73b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.519.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 519/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 519/2015 z 3. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 519/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.519.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-09-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/b0aa0a30-5736-4ef6-946b-2d7ba6d8f73b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.519.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.519.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.519.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 519/2015­35\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta\na Ladislava Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpenej advokátom JUDr. Štefanom Kúdelom, ČSA 25, Banská\nBystrica, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Brezno\nsp. zn. 3 Er 2328/2011 zo 6. marca 2014 a uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.\nzn. 43 CoE 205/2014 z 29. januára 2015, a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2015\ndoručená sťažnosť a 7. mája 2015 doplnenie sťažnosti\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Štefanom Kúdelom,\nČSA 25, Banská Bystrica, ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3\nEr 2328/2011 zo 6. marca 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) a uznesením Krajského\nsúdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 43 CoE 205/2014 z 29. januára\n2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).\nZo sťažnosti a z príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľka (oprávnená, pozn.)\npodala 26. októbra 2011 súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej\n(\n\npozn.) na podklade exekučného\n\ntitulu (notárska zápisnica č. N113/2010, NZ 41800/2010, NCRIs42439/2010 z 5. novembra\n2010 spísaná na Notárskom úrade JUDr. Michala Capeka, Námestie M. R. Štefánika 19,\nBrezno), ktorým povinná uznala voči sťažovateľke záväzok v sume 22 724,38 € z titulu\nneuhradených faktúr za nájom nebytových priestorov (prevádzka pizzerie) za rok 2009\nv sume 7 413,32 € a za rok 2010 v sume 15 311,06 €.\nNájomný vzťah sa medzi povinnou a sťažovateľkou skončil 31. augusta 2011, pričom\npri odovzdávaní nebytových priestorov, ktoré boli predmetom nájmu, bol spísaný „záznam\nz rokovania subjektov nájomca a nájomník pri odovzdávaní predmetu nájmu“ (ďalej len\n„záznam z 31. augusta 2011“), z ktorého vyplýva, že „Dňa 31. 8. 2011 bol vykonaný\nobjektívny zoznam hnuteľných vecí... Z uvedeného zoznamu hnuteľných vecí budú\npo vzájomnej dohode vyčlenené hnuteľnosti, ktoré sa ocenia a potom zápočtom bude\nvysporiadaný dlh za prenájom pizzerie (nehnuteľnosti). V prípade rozdielov si strany podľa\nzisteného stavu doplatia rozdiel. Prenajímateľ po ukončení zoznamu hnuteľných vecí si\nzabezpečí priestor svojím zabezpečovacím systémom s tým, že zástupcom firmy... sa umožní\npo vzájomnej dohode odviesť si tovar, ktorý nebol súčasťou vyhotoveného zoznamu\nhnuteľných vecí. Nájomca a nájomník sa dohodli, že do 14 dní uzatvoria vzájomnú\npohľadávku.“.\n2\n\nDňa 11. januára 2012 bola sťažovateľke doručená faktúra č. 20120101 z 2. januára\n2012 vystavená povinnou na základe ocenenia hnuteľných vecí ponechaných v prevádzke\npizzerie, ktorá bola predmetom nájomného vzťahu medzi sťažovateľkou a povinnou,\nso splatnosťou 16. januára 2012. Povinná zaslala sťažovateľke 12. januára 2012 oznámenie\no započítaní vzájomných pohľadávok, v dôsledku ktorého podľa jej názoru zanikol celý\nzáväzok uznaný exekučným titulom. Okresnému súdu boli 7. februára 2012 súdnym\nexekútorom doručené námietky povinnej proti exekúcii, ktorými namietala, že časť\nuznaného záväzku v sume 10 407,48 € zanikla splnením pred začatím exekučného konania\na zvyšná časť záväzku mala zaniknúť započítaním na základe faktúry č. 20120101\nz 2. januára 2012. Vo vyjadrení k námietkam povinnej z 22. októbra 2012 (ďalej len\n„vyjadrenie z 22. októbra 2012“) sťažovateľka tvrdila, že povinnej ostáva zo záväzku\nuznaného exekučným titulom uhradiť sumu 14 075,19 €, a zároveň vyslovila nesúhlas\ns jednostranným zápočtom pohľadávok zo strany povinnej z 12. januára 2012, keďže nemala\nvoči povinnej žiadnu splatnú peňažnú pohľadávku. Sťažovateľka vo vyjadrení z 22. októbra\n2012 taktiež poukázala na skutočnosť, že zo záznamu z 31. augusta 2011 vyplýva, že „bolo\nmedzi účastníkmi dohodnuté, že z uvedeného zoznamu hnuteľných vecí budú po vzájomnej\ndohode vyčlenené hnuteľnosti, ktoré sa ocenia a potom zápočtom bude vysporiadaný dlh za\nprenájom pizzerie. ... z uvedeného zoznamu hnuteľných vecí, ktoré... boli zo strany\npovinného prenechané na užívanie zatiaľ neboli po vzájomnej dohode vyčlenené žiadne\nhnuteľné veci, taktiež tieto hnuteľné veci ani neboli ocenené. K takejto dohode do dnešného\ndňa doposiaľ nedošlo, takže preto ani nemohla dodnes vzniknúť žiadna pohľadávka\npovinného voči mne.“.\nOkresný súd uznesením sp. zn. 3 Er 2328/2011 z 13. decembra 2012 nariadil\nznalecké dokazovanie na účely ocenenia hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v prevádzke\npizzerie, ktorá bola predmetom nájmu medzi sťažovateľkou a povinnou, a po vykonaní\nznaleckého dokazovania následne napadnutým uznesením námietkam povinnej v celom\nrozsahu vyhovel. Na základe odvolania bolo napadnuté uznesenie okresného súdu\npotvrdené napadnutým uznesením krajského súdu.\n3\n\nNamietané porušenie v sťažnosti označených práv podľa ústavy a dohovoru\nsťažovateľka odôvodňuje tým, že krajský súd sa v napadnutom uznesení, ktoré považuje\nza arbitrárne a nepreskúmateľné, nevyrovnal so všetkými podstatnými argumentmi, ktoré\nuviedla vo svojom odvolaní proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, konkrétne, že:\n­ okresný súd rozhodol napadnutým uznesením ultra petitum, keďže povinná\nv námietkach proti exekúcii v petite nenavrhla, aby okresný súd podaným námietkam\nvyhovel, ale aby exekúciu zastavil (ďalej len „prvá námietka“),\n­ okresný súd konal v rozpore s koncentračnom zásadou, keďže sa nad rámec\npodaných námietok povinnej zaoberal hodnotou hnuteľnej veci (vzduchotechniky), ktorá\nnebola zahrnutá povinnou do vzájomného započítania pohľadávok (ďalej len „druhá\nnámietka“),\n­ okresný súd sa nevysporiadal s výškou sumy, ktorá mala byť predmetom\nexekučného konania (ďalej len „tretia námietka“),\n­ okresný súd sa vôbec nezaoberal námietkou povinnej týkajúcou sa jej údajnej\npohľadávky spočívajúcej v zhodnotení nehnuteľnosti v sume 6 908,80 € (ďalej len „štvrtá\nnámietka“),\n­ okresný súd mal po doručení znaleckého posudku nariadiť a vykonať pojednávanie\nz dôvodu odstránenia rozporu medzi účastníkmi exekučného konania (ďalej len „piata\nnámietka“),\n­ okresný súd sa nevysporiadal s dátumom, kedy malo dôjsť k údajnému zápočtu\npohľadávok medzi povinnou a sťažovateľkou (ďalej len „šiesta námietka“),\n­ prejav povinnej o započítaní pohľadávok z 12. januára 2012 nie je dostatočne určitý\na zrozumiteľný, keďže táto proti sťažovateľke započítala viaceré pohľadávky, ktoré boli\nprílohou faktúry povinnej č. 20120101 z 2. januára 2012, avšak zo započítacieho prejavu\npovinnej nebolo zrejmé, ktoré jednotlivé pohľadávky a v akej výške si uplatňuje\nna započítanie proti pohľadávkam sťažovateľky (ďalej len „siedma námietka“),\n­ samotné započítanie pohľadávok zo strany povinnej z 12. januára 2012 je neplatné,\nkeďže z jej prejavu započítania vyplýva, že údajná pohľadávka v sume 34 879,51 € mala\nvzniknúť 16. januára 2012, teda ku dňu splatnosti faktúry č. 20120101 z 2. januára 2012\n4\n\nvystavenej povinnou, teda povinná urobila kompenzačný prejav ešte pred splatnosťou\núdajnej pohľadávky proti sťažovateľke (ďalej len „ôsma námietka“).\nZa zásadnú námietku sťažovateľka považuje tú, podľa ktorej s prihliadnutím na text\nzáznamu z rokovania z 31. augusta 2011 nedošlo dosiaľ ku vzájomnej dohode o vyčlenení\nhnuteľných vecí, takže žiadna pohľadávka voči sťažovateľke nemohla vzniknúť. Podľa\nsťažovateľky si „všeobecné súdy... nesprávne vyložili skutočnosti uvedené v texte Záznamu\nz rokovania subjektov nájomca nájomník pri odovzdávaní predmetu nájmu zo dňa 31. 8.\n2011 a nesprávne zistili skutkový stav“. Navyše z napadnutého uznesenia okresného súdu\npodľa sťažovateľky nevyplýva, akými právnymi predpismi sa okresný súd pri vyhovení\nnámietkam povinnej v celom rozsahu a pri započítaní pohľadávok riadil, takže napadnuté\nuznesenie krajského súdu, ktorým tento rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil ako\nvecne správne, je podľa jej názoru rovnako arbitrárne a nepreskúmateľné.\nV súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.\no organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho\nsudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) sťažovateľka\nnavrhuje, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť\nnapadnutého uznesenia krajského súdu a napadnutého uznesenia okresného súdu\ndo právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, pričom prijatie dočasného\nopatrenia odôvodňuje reálnou existenciou hrozby zastavenia exekúcie v súlade s § 50 ods. 5\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch\na exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení\nneskorších predpisov.\nSťažovateľka si zároveň uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie v sume\n15 000 € z dôvodu, že napadnutými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu jej\nmala byť spôsobená ujma spočívajúca v znemožnení domôcť sa svojej pohľadávky v sume\n14 075,19 €.\n\n5\n\nNa základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd sťažnosť\npo predbežnom prerokovaní prijal na ďalšie konanie, v súlade s § 52 ods. 2 zákona\no ústavnom súde rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť uznesenia\nokresného súdu sp. zn. 3 Er 2328/2011 zo 6. marca 2014 a uznesenia krajského súdu\nsp. zn. 43 CoE 205/2014 z 29. januára 2015 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.\nSťažovateľke zároveň navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie\nnálezom takto rozhodol:\n„Základné právo sťažovateľky... na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSlovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici,\nč. k. 43 CoE/205/2014­172 zo dňa 29. 1. 2015 a uznesením Okresného súdu Brezno,\nč. k. 3 Er/2328/2011­154 zo dňa 6. 3. 2014 porušené bolo.\n2. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č. k. 43 CoE/205/2014­172 zo dňa\n29. 1. 2015 a uznesenie Okresného súdu Brezno, č. k. 3 Er/2328/2011­154 zo dňa 6. 3. 2014\nzrušuje a vec vracia Okresnému súdu Brezno na ďalšie konanie.\n3. Sťažovateľke... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15.000,­ EUR,\nktoré sú Krajský súd v Banskej Bystrici a Okresný súd Brezno povinní vyplatiť spoločne\na nerozdielne sťažovateľke do dvoch mesiacov do právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Krajský súd v Banskej Bystrici a Okresný súd Brezno sú povinní uhradiť spoločne\na nerozdielne sťažovateľke... trovy konania v sume 296,44 € na účet jej právneho\nzástupcu...“\n\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n6\n\nPodľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd návrh predbežne prerokuje\nna neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez\nústneho pojednávania.\nII.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu\n\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich\nsa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda\nnezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva alebo\nslobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu\ndostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto\nsťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie\n(napr. I. ÚS 103/02).\nAko vyplýva z obsahu i petitu sťažnosti, sťažovateľka sa sťažnosťou okrem iného\ndomáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1\nústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením okresného súdu.\nÚstavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú\nsplnené podmienky konania pred ním o tejto časti sťažnosti sťažovateľky, a dospel k záveru,\n7\n\nže vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy je vylúčená právomoc\nústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľkou uplatnených námietkach\nporušenia jej práv podľa ústavy a dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, pretože\npreskúmavanie tohto rozhodnutia zveruje Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“)\nv tomto prípade odvolaciemu súdu.\nZo zistení ústavného súdu vyplýva, že proti napadnutému uzneseniu okresného súdu\nsťažovateľka podala odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd napadnutým uznesením.\nPrávomoc krajského súdu v danej veci vylučuje právomoc ústavného súdu.\nNa základe uvedených skutočností ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky v časti\nsmerujúcej proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 3 Er 2328/2011 zo 6. marca 2014 podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci.\nII.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\na práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu\nZ citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.\nV súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide\nvtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu\nverejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil\nsťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo\nrozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,\nporušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu\nmožnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol\nposúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03,\nIV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). Za iné dôvody zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti treba\nnesporne považovať aj konkrétne okolnosti prípadu, predovšetkým intenzitu pochybení,\n8\n\nresp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní dotknutého orgánu verejnej moci a ich\nústavnoprávny rozmer vrátane miery, ktorou sťažovateľ priamo alebo nepriamo\nk pochybeniam či nedostatkom vytýkaným z jeho strany dotknutému orgánu verejnej moci\nsvojím konaním prispel, a ich únosnosť z hľadiska požiadaviek na ochranu práva, ktorého\nporušenie sa namieta (IV. ÚS 62/08).\nPri predbežnom prerokovaní tejto časti sťažnosti sa ústavný súd v súlade so svojou\ndoterajšou judikatúrou sústredil na posúdenie, či ju nemožno považovať za zjavne\nneopodstatnenú.\nSťažovateľka považuje napadnuté uznesenie krajského súdu za arbitrárne a svojvoľné,\nkeďže sa v ňom krajský súd nevysporiadal so všetkými námietkami uplatnenými v odvolaní\nproti napadnutému uzneseniu okresného súdu (bližšie k námietkam pozri časť I tohto\nuznesenia).\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.\nÚstavný súd vo svojej konštantnej judikatúre opakovane uvádza, že v obsahu práv\npodľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť\n(m. m. II. ÚS 71/97), a preto namietané porušenie týchto práv preskúmava spoločne.\nVychádzajúc zo svojho ústavného postavenia, ústavný súd vo svojej ustálenej\njudikatúre tiež konštantne uvádza, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných\n9\n\nsúdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95,\nII. ÚS 21/96). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory\nvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci\nsamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol náležite zistený skutkový\nstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha\nústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie\na aplikácie\n\ns ústavou,\n\nprípadne\n\nmedzinárodnými\n\nzmluvami\n\no ľudských\n\nprávach\n\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd\nzasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo\narbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo\nza následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,\nI. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atď.).\nK sťažovateľkou namietanej arbitrárnosti a neodôvodnenosti napadnutého uznesenia\nkrajského súdu ústavný súd poznamenáva, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré\njasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky\nsúvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne\ndostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali\ndo všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia,\npostačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03).\nVychádzajúc z týchto ústavne významných úvah, zaoberal sa ústavný súd posúdením\nobsahu napadnutého rozhodnutia z uvedených hľadísk a s prihliadnutím na námietky\n\n10\n\nsťažovateľky vyplývajúce z časti I tohto uznesenia ústavný súd poukazuje na nasledujúce\ncitované relevantné časti napadnutého uznesenia krajského súdu.\nK zásadnej námietke sťažovateľky, podľa ktorej s prihliadnutím na text záznamu\nz rokovania z 31. augusta 2011 dosiaľ nedošlo ku vzájomnej dohode o vyčlenení hnuteľných\nvecí, takže žiadna pohľadávka voči sťažovateľke nemohla vzniknúť, krajský súd\nv napadnutom uznesení uviedol:\n«Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky,\nktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak\nniektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane\nokamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.\nPodľa § 358 veta prvá Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé\npohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde.\nPodľa § 364 Obchodného zákonníka na základe dohody strán možno započítať\nakékoľvek vzájomné pohľadávky.\nV zmysle cit. ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom\nzániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka. Zánik nastáva okamihom, keď\nsa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a boli splnené všetky podmienky na to\npotrebné. Podmienkou započítania je, že ide o dva peňažné záväzky medzi tými istými\nsubjektmi, keď veriteľ a dlžník majú vo vzťahu k sebe vzájomne splatné pohľadávky. Plnenie\nmusí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie. K započítaniu\nnedochádza automaticky k dátumu kedy sa pohľadávky stretli. Vyžaduje sa na to písomný\nprávny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu, adresovaný druhému\núčastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje\nna započítanie proti pohľadávke veriteľa. Na započítanie, ako jednostranný právny úkon sa\nnevyžaduje súhlas druhého účastníka, pretože ho možno vykonať aj proti jeho vôli.\nZapočítací prejav možno uplatniť potom, keď sa pohľadávky stretli, a to od okamihu\nsplatnosti pohľadávky, ktorá sa stala splatnou ako posledná. Vtedy dôjde k zániku\npohľadávok v dôsledku započítania, a to v rozsahu, a akom sa tieto navzájom kryjú. Ak je\n\n11\n\nniektorá z nich vyššia, zaniká len do výšky započítavanej protipohľadávky (uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 MCdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010...).\nOdvolací súd zistil, že dňa 31. 08. 2011 sa uskutočnilo osobné rokovanie\noprávneného a povinného, na ktorom bol dohodnutý postup odovzdávania predmetu nájmu\npizzerie. Zároveň bol vyhotovený zoznam hnuteľných vecí, z ktorého budú po vzájomnej\ndohode vyčlenené hnuteľnosti, ktoré sa ocenia a zápočtom bude vysporiadaný dlh\nza prenájom pizzerie. Zároveň sa účastníci dohodli, že do 14 dní uzatvoria vzájomnú\ndohodu o započítaní pohľadávok. Zoznam zo dňa 31. 08. 2011 obsahuje zoznam vecí, ktoré\nsi oprávnený ponechal vo svojej dispozícii bez náhrady, avšak reálne od začiatku ich\nužívania oprávneným patrili povinnému. Na základe uvedených skutočností dospel odvolací\nsúd k záveru, že medzi oprávneným a povinným došlo k dohode ohľadom vecí zo zoznamu,\nktoré sa mali oceniť, nakoľko „po vzájomnej dohode vyčlenené veci“ boli práve tie hnuteľné\nveci, ktoré si oprávnený ponechal v prevádzke a ktoré naďalej používa pre vlastnú\npodnikateľskú činnosť. Keďže do 14 dní, a ani do konca roka 2011 nedošlo k stretnutiu\na oceneniu súboru vecí, ktoré si oprávnený ponechal pre vlastné potreby a ktoré naďalej\npoužíva na svoje podnikanie, povinný správne ocenil tieto veci a zaslal oprávnenému\noznámenie o vzájomnej pohľadávke. Tvrdenie oprávneného o tom, že nemá záujem na\nponechaní si všetkých hnuteľných vecí zo zoznamu zo dňa 31. 08. 2011 považoval odvolací\nsúd za nedôvodné, vzhľadom ku skutočnosti, že doteraz má tieto hnuteľné veci vo svojej\ndispozícii a využíva ich pre výkon vlastnej podnikateľskej činnosti. Pokiaľ si oprávnený\nnechcel ponechať všetky veci zo zoznamu vo svojej dispozícii, mal ich povinnému odovzdať\nbez zbytočného odkladu, prípadne ho vyzvať na ich vyzdvihnutie.»\nZa nedôvodné považoval krajský súd aj námietky týkajúce sa nedostatočného\nvysporiadania sa okresného súdu s údajným zhodnotením stavby zo strany povinnej (štvrtá\nnámietka) a znaleckým ohodnotením vzduchotechniky (druhá námietka), ku ktorým\nv napadnutom uviedol, že „... predmetom vzájomného započítania táto pohľadávka\n(zhodnotenie stavby, pozn.,) povinného vôbec nebola. Predmetom započítania bola len\npohľadávka, ktorá pozostávala z ceny hnuteľných vecí, ktoré si oprávnený ponechal\n\n12\n\nvo svojej prevádzke. Z uvedeného dôvodu považoval odvolací súd námietku premlčania\ntejto pohľadávky za irelevantnú.\nUznesením č. k. 3 Er/2328/2011­87 zo dňa 13. 12. 2012 nariadil súd znalecké\ndokazovanie znalcom z odboru strojárstvo, odvetvie stroje a zariadenie na všeobecné účely\nza účelom zistenia ceny hnuteľných vecí nachádzajúcich sa v zozname, ktorý je prílohou\ndohody zo dňa 31. 08. 2011 a následného rozsahu započítania, pričom predmetom ocenenia\nmali byť aj ďalšie veci zistené počas ohliadky na mieste samom. Znalec z tohto dôvodu\nzaradil medzi ohodnocované veci aj vzduchotechniku.\nDňa 03. 01. 2014 bol súdu doručený znalecký posudok č. 4/2013 zo dňa 30. 1. 2013,\nz ktorého vyplýva, že celková všeobecná hodnota ohodnocovaných hnuteľných vecí ku dňu\n31. 08. 2011, t. j. ku dňu prenechania vecí na ďalšie užívanie bez DPH je 27.880,04 Eur\na s 20 % DPH 33.456,05 Eur; ku dňu 03. 09. 2013 t. j. ku dňu obhliadky vykonanej znalcom\nbez DPH je 22.121,14 Eur a s 20 % DPH je 26.545,36 Eur. Zo znaleckého posudku\nvyplýva, že hodnota hnuteľných vecí patriacich povinnému prenechaných na užívanie\noprávnenému prevyšuje sumu 12.316,90 Eur, resp. 14.075,19 Eur. Okresný súd preto\ndôvodne prihliadol na úkon započítania zo strany povinného.\nNámietka oprávneného o tom, že predmetom znaleckého ohodnotenia nemala byť\nvzduchotechnika nie je pre právne posúdenie správnosti rozhodnutia okresného súdu\nrelevantná, pretože aj v prípade, ak by táto nebola zaradená do súčtu hodnoty\nohodnocovaných vecí, bol by súčet hodnoty zostávajúcich vecí väčší, ako suma 12.316,90\nEur, resp. 14.075,19 Eur (33.456,05 Eur ­ 16.941,08 Eur = 16.514,97 Eur). Z uvedeného je\nzrejmé, že hodnota hnuteľných vecí prevzatých oprávneným od povinného, aj bez\nvzduchotechniky, ktorú užíva bez právneho dôvodu, prevyšuje zostatok pohľadávky\nuplatnenej v exekúcii.“.\nK námietkam sťažovateľky o nedostatkoch prejavu započítania zo strany povinnej\n(siedma námietka) a o zániku vzájomných pohľadávok (šiesta námietka) krajský súd\nv napadnutom rozhodnutí uviedol:\n„... z jednostranného započítacieho úkonu povinného je zrejmé, ktorú pohľadávku\npovinného v sume 34.879,81 Eur započítal proti presne špecifikovanej pohľadávke\n\n13\n\noprávneného v sume 22.724,38 Eur. Z tejto pohľadávky oprávneného povinný uhradil ešte\npre začatím exekučného konania sumu 10.407,48 Eur, preto v uvedenej časti pohľadávka\noprávneného zanikla. Predmetom započítania mohla byť preto iba pohľadávka oprávneného\nv sume 12.316,90 Eur. Odvolací súd je toho právneho názoru, že pohľadávka\noprávneného zanikla započítaním nasledujúcim dňom po dni, v ktorom mali podľa dohody\nzo dňa 31. 08. 2011 účastníci konania vymedziť hnuteľné veci, ktorých cena mala byť\npredmetom započítania. Najskôr týmto dňom sa v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka,\na to bez ohľadu na to, kedy a v akej forme bol započítací prejav povinného doručený\noprávnenému, mohli stretnúť vzájomné pohľadávky oprávneného a povinného. Z uvedených\ndôvodov súd správne prihliadol pri rozhodovaní na jednostranné započítanie pohľadávok,\nvykonané povinným dňa 12. 01. 2012, pretože započítaním vzájomné pohľadávky účastníkov\nzanikli.“\nK tretej námietke sťažovateľky týkajúcej sa nedostatku ustálenia predmetu exekúcie,\nkeďže tento bol medzi sťažovateľkou a povinnou sporný, krajský súd v napadnutom\nuznesení uviedol:\n„Aj keď odvolací súd považoval námietku oprávneného o tom, že okresný súd sa\nnevysporiadal s výškou sumy, ktorá je predmetom exekučného konania za dôvodnú, uvedený\nnedostatok nemal za následok nesprávne rozhodnutie okresného súdu, nakoľko hodnota\nhnuteľných vecí patriacich povinnému a prenechaných na užívanie oprávnenému prevyšuje\nsumu 12.316,90 Eur a aj sumu 14.075,19 Eur, ktorú žiadal oprávnený uhradiť.“\nS prihliadnutím na citované časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu ústavný súd zastáva názor, že odvolací súd jasným a zrozumiteľným spôsobom\nreagoval na argumenty sťažovateľky (zásadná  druhá, tretia, štvrtá, šiesta a siedma\nnámietka sťažovateľky) obsiahnuté v jej odvolaní proti uzneseniu okresného súdu\no vyhovení námietkam povinnej proti exekúcii. Takéto odôvodnenie považuje ústavný súd\nza dostatočné, ústavne konformné a spôsob aplikácie dotknutých noriem krajským súdom\nza zlučiteľný s ústavou i medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných\nslobodách. Zo záverov krajského súdu týkajúcich sa posudzovanej právnej otázky\n14\n\nnevyplýva jednostrannosť alebo taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných\nprávnych predpisov, ktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Výklad dotknutých\nprávnych noriem zodpovedá zároveň princípom rozumného usporiadania práv a povinností\ndotknutých subjektov.\nÚstavný súd považuje za potrebné osobitne sa vyjadriť k prvej námietke sťažovateľky\nzaloženej na tvrdení, že okresný súd konal ultra petitum, keď v rozpore s tým, čo navrhovala\npovinná (zastavenie exekúcie), rozhodol o vyhovení jej námietkam.\n\nPodľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora\npovereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie\nnámietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili\nzánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre\nktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie\nsú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule.\nPodľa § 50 ods. 4 a 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo\nnámietkam, je prípustné odvolanie.\nPodľa § 50 ods. 5 Exekučného poriadku ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam\nvyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné\nodvolanie.\nZ viazanosti súdu petitom vyplýva, že súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov\na prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú (tzv. zásada ne ultra petitum), a nepochybne i to, aby\nsúd neprisúdil iné plnenie, než ktorého sa účastníci domáhali. Súd musí rešpektovať predmet\nkonania vymedzený žalobným návrhom, čo znamená, že plnenie nemôže priznať ani z iného\nskutkového základu, než aký bol predmet konania vymedzený v žalobnom návrhu. Súd\nmusí zároveň dbať na to, aby výroková časť rozhodnutia bola formulovaná tak, aby bola\njasná, stručná, výstižná a predovšetkým materiálne vykonateľná.\n15\n\nZásada ne ultra petitum sa v plnej miere vzťahuje aj na exekučný súd (a contrario\n§ 153 ods. 2 OSP).\nPodaním námietok povinná uplatnila svoju procesnú obranu proti exekúcii z dôvodu,\nže po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku.\nÚčelom námietok je zastavenie exekúcie, pričom samotné zastavenie exekúcie v prípade\nvyhovenia námietkam povinného nie je ovládané zásadou dispozitívnosti, keďže\ns prihliadnutím na § 50 ods. 5 Exekučného poriadku súd exekúciu ex offo zastaví potom,\nako rozhodnutie, ktorým sa vyhovelo námietkam, nadobudne právoplatnosť.\n\nS prihliadnutím na uvedené preto pokiaľ okresný súd námietkam povinnej vyhovel aj\nnapriek tomu, že táto sa domáhala zastavenia exekúcie, pričom však námietkam vyhovel\nna základe skutkového základu vymedzeného povinnou, rešpektujúc samotný predmet\nkonania, je ústavný súd toho názoru, že okresný súd nekonal ultra petitum. Uvedený záver\nzodpovedá aj materiálnemu chápaniu ústavnosti tak, ako ho vo svojej rozhodovacej činnosti\naplikuje ústavný súd. Zo zásady ne ultra petitum vyplýva predovšetkým povinnosť súdu\nneprisúdiť účastníkovi konania viac, ako sa domáha, pričom táto zásada nebola nepochybne\nzo strany okresného súdu v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci porušená.\nVyhovenie námietkam povinného totiž síce je nevyhnutým zákonným podkladom\nrozhodnutia o zastavení exekúcie (§ 50 ods. 5 Exekučného poriadku), ale samo osebe nie je\nspôsobilé vyvolať také následky ako samotné zastavenie exekúcie, teda spôsobiť trvalé\nupustenie od vykonávania exekúcie.\nV napadnutom uznesení nie je uvedené, ako sa krajský súd vysporiadal\ns argumentáciou sťažovateľky, že okresný súd konal ultra petitum. Ústavný súd v tejto\nsúvislosti zdôrazňuje, že aj keby konštatoval, že vo vzťahu k tejto námietke krajský súd\npochybil, keď sa s k nej explicitne nevyjadril, nešlo by o pochybenie, ktoré má\nústavnoprávny rozmer, keďže nie je samo osebe spôsobilé sťažovateľke privodiť ujmu na jej\nprávach.\n16\n\nPodľa ôsmej námietky sťažovateľky je samotné započítanie pohľadávok zo strany\npovinnej neplatné, keďže z neho vyplýva, že údajná pohľadávka v sume 34 879,51 € mala\nvzniknúť 16. januára 2012, teda ku dňu splatnosti faktúry č. 20120101 z 2. januára 2012\nvystavenej povinnou, takže povinná urobila kompenzačný prejav ešte pred splatnosťou\núdajnej pohľadávky proti sťažovateľke. Vo vzťahu k tejto časti argumentácie sťažovateľky\nústavný súd uvádza, že z hľadiska účinnosti samotného započítania pohľadávky stretnutie\nvzájomných pohľadávok samo osebe nemá právne účinky, tieto nastanú až kompenzačným\nprejavom, avšak už ku dňu stretnutia pohľadávok, teda s účinkami ex tunc. Ústavný súd\nv tejto súvislosti poukazuje na odôvodnenie krajského súdu k šiestej námietke sťažovateľky\ntýkajúcej\n\nsa\n\nstanovenia\n\ndátumu\n\nzániku\n\nvzájomných\n\npohľadávok,\n\nktorý\n\nnastal\n\ns prihliadnutím na odôvodnenie krajského súdu predo dňom, kedy povinná kompenzačný\nprejav urobila („pohľadávka oprávneného zanikla započítaním nasledujúcim dňom po dni,\nv ktorom mali podľa dohody zo dňa 31. 08. 2011 účastníci konania vymedziť hnuteľné veci,\nktorých cena mala byť predmetom započítania“). Z uvedeného dôvodu ústavný súd\npovažuje námietku sťažovateľky o údajnom kompenzačnom prejave, ktorý predchádzal\nsplatnosti pohľadávky sťažovateľky, za irelevantnú.\nSťažovateľka odôvodňuje namietané porušenie svojich práv podľa ústavy a dohovoru\naj tým, že okresný súd vo veci námietok povinnej nenariadil a nevykonal pojednávanie,\nv rámci ktorého by boli odstránené rozpory medzi účastníkmi konania (piata námietka).\nZ odôvodnenia sťažnosti sa dá usudzovať, že sťažovateľka „in concreto“ namieta\nskutočnosť, že sa v dôsledku nevykonania pojednávania nemohla vyjadriť ku skutkovým\na právnym okolnostiam, ktoré boli okresnému súdu predostreté v rámci námietok povinnou.\nZ pohľadu už citovaného „materiálneho“ chápania ústavnosti však uvedenú možnosť\nsťažovateľka mala a aj ju využila jednak v rámci ňou podaného vyjadrenia k námietkam\npovinnej z 22. októbra 2012, ako aj v rámci ňou podaného odvolania proti napadnutému\nuzneseniu okresného súdu, pričom v rozsahu veci primeranom sa s touto jej obranou\na argumentáciou, ktorej účelom bolo „odstránenie rozporov medzi účastníkmi“, zaoberali\ntak okresný súd, ako aj krajský súd. Z uvedeného vyplýva, že v konkrétnych okolnostiach\n17\n\nposudzovanej veci sťažovateľka mala možnosť tak v rámci prvostupňového, ako aj\nodvolacieho konania uplatniť svoju argumentáciu, pričom tak okresný súd, ako aj krajský\nsúd sa jej nosnými časťami v primeranom rozsahu zaoberali. Vychádzajúc z uvedeného,\nústavný súd zastáva názor, že postup, ktorý zvolil okresný súd, t. j. že rozhodol\no námietkach povinnej bez nariadenia pojednávania, je z ústavného hľadiska akceptovateľný\na udržateľný.\n\nV nadväznosti na už uvedené ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na jeho zistenia\nnemožno považovať napadnuté uznesenie krajského súdu za svojvoľné, pričom právne\nzávery, na ktorých je založené, sú primerane a ústavne konformným spôsobom odôvodnené.\nPodľa názoru ústavného súdu medzi napadnutým uznesením krajského súdu a obsahom\nzákladného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje\ntaká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí tejto časti sťažnosti\nna ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení. Ústavný súd preto\npri predbežnom prerokovaní odmietol túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona\no ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nPo odmietnutí sťažnosti sťažovateľky ako celku už nebol právny dôvod zaoberať sa jej\nďalšími návrhmi, okrem iného aj návrhom na prijatie dočasného opatrenia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. septembra 2015\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "exekúcia-exekučné konanie", "započítanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "príčinná súvislosť", "návrh-zjavne neopodstatnený"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 62/08", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 62/08 z 21. 2. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-02-21", "citacie_n": 1204, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:13c038d4-a201-43e5-b3bd-6081a18243d2"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 139/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 139/02 z 26. 2. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-02-26", "citacie_n": 3306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2a594d9b-d92d-4541-b75c-466158568a3c"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:2115fe63-2931-418d-8fd9-44b09da4b2a4", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 71/97", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 71/97 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 3317, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.71.1997.1"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "60cf80b4-b991-4de5-ba62-8f885cdd5a3c:14ed1884-a837-46ca-9616-b9e13937e677", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6311208591.3", "spisova_znacka": "43CoE/205/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoE/205/2014 z 28. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-01-28", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6311208591.3"}], "citovane_v": []}