{"guid": "ussr:343b0d34-6a36-4ba9-8a99-8e2b2c1ed01e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.525.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 525/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 525/2014 z 12. 2. 2015", "citacia": "nález Ústavného súdu SR z 12. februára 2015, sp. zn. II. ÚS 525/2014, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.525.2014.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Ľudmila Gajdošíková", "sudca_id": 1082, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/ludmila-gajdosikova-1082", "datum_vydania": "2015-02-12", "forma": "Nález", "povaha": ["právo porušené bolo", "nevyhovuje", "rozhodnutie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie", "prikazuje odporcovi uhradiť trovy právneho zastúpenia"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "nazov": "čl. 49 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-49", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 49", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 49", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-49", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/343b0d34-6a36-4ba9-8a99-8e2b2c1ed01e", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.525.2014.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.525.2014.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.525.2014.1/text", "citacie_n": 7, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nNÁLEZ\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nV mene Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 525/2014­36\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. februára 2015\nv senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej\n(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa v konaní o sťažnosti\n,\n\n,\n\n, zastúpeného\n\nadvokátom Mgr. Slavomírom Trnkócym, Gercenova 6/A, Bratislava, vo veci namietaného\nporušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Tos 37/2014 zo 16. apríla 2014, za účasti Krajského\nsúdu v Bratislave, takto\n\nrozhodol:\n1. Základné právo\n\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\n\nSlovenskej republiky uznesením Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Tos 37/2014\nzo 16. apríla 2014 p o r u š e n é b o l o.\n\n2. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 Tos 37/2014 zo 16. apríla 2014\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\n3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť\n\ntrovy\n\nkonania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účet advokáta\nMgr. Slavomíra\n\nTrnkócyho,\n\nGercenova\n\n6/A,\n\nBratislava,\n\ndo\n\ndvoch\n\nmesiacov\n\nod právoplatnosti tohto nálezu.\n4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.\nOdôvodnenie:\n\nI.\nÚstavnému\n\nsúdu\n\nSlovenskej\n\nrepubliky\n\n18. augusta 2014 doručená sťažnosť\n\n(ďalej\n\nlen\n\n„ústavný\n\nsúd“)\n\nbola\n\n(ďalej len „sťažovateľ“),\n\nzastúpeného advokátom Mgr. Slavomírom Trnkócym, Gercenova 6/A, Bratislava, ktorou\nnamieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 49 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv\na základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Bratislava\n(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 Tos 37/2014 zo 16. apríla 2014 (ďalej aj „napadnuté\nuznesenie krajského súdu“).\nZo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného súdu\nBratislava II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 T 55/2009 z 22. apríla 2010 v spojení\ns uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To 130/2010 zo 7. októbra 2010 uznaný za vinného\nz pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1\npísm. d) Trestného zákona a iné a bol mu uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere\nosem mesiacov a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na šesť\nrokov s tým, že boli zrušené výroky o treste uložené mu trestnými rozkazmi okresného\n\n2\n\nsúdu sp. zn. 0 T 98/2009 z 3. apríla 2009, sp. zn. 0 T 110/2009 zo 14. apríla 2009\na sp. zn. 3 T 37/2009 z 24. apríla 2009.\nSťažovateľ podal okresnému súdu 30. októbra 2013 návrh na upustenie od výkonu\nzvyšku trestu zákazu činnosti. Návrh odôvodnil tým, že tento trest vykonáva nepretržite\nod 3. apríla 2009, keď nadobudol právoplatnosť trestný rozkaz sp. zn. 0 T 98/2009, a doba\nvykonaného trestu zákazu činnosti sa mu podľa § 61 ods. 9 Trestného zákona započítava\ndo trestu zákazu činnosti uloženého mu rozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 T 55/2009\nz 22. apríla 2010 s výnimkou doby ôsmich mesiacov, počas ktorých vykonával trest odňatia\nslobody. Do podania návrhu tak vykonal viac ako polovicu uloženého trestu zákazu činnosti\na spôsobom života počas tejto doby preukázal, že ďalší výkon trestu nie je potrebný.\nOkresný súd jeho návrh zamietol na verejnom zasadnutí 21. januára 2014 s odôvodnením,\nže dosiaľ nevykonal polovicu uloženého trestu zákazu činnosti, a preto nie je splnená\nformálna podmienka na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu. Krajský súd\nzamietol sťažnosť sťažovateľa uznesením zo 16. apríla 2014, pretože sa stotožnil s dôvodmi\nrozhodnutia okresného súdu, podľa ktorého z evidenčnej karty vodiča je zrejmé, že v dobe\nod 22. októbra 2008 do 22. januára 2010 a od 22. júla 2009 do 22. novembra 2012 plynuli\nsťažovateľovi\n\nsankcie\n\nzákazu\n\nčinnosti\n\nvedenia\n\nmotorových\n\nvozidiel\n\nuložené\n\nv priestupkových konaniach a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel\nvo výmere šiestich rokov uložený v trestnom konaní plynie až po ich vykonaní,\nt. j. od 22. novembra 2012.\nPodľa sťažovateľa „... takýto údaj nemá oporu v platnom právnom poriadku. Trestný\nporiadok neustanovuje odklad výkonu trestu zákazu činnosti (z dôvodu, že plynie sankcia\nuložená v priestupkovom konaní)... Zo žiadneho ustanovenia Trestného poriadku nevyplýva,\nže výkon trestu zákazu činnosti začína plynúť iným, neskorším dňom než dňom\nnadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, ktorým bol uložený. Výkon\ntrestu zákazu činnosti, uložený rozsudkom Okresného súdu zo dňa 22. apríla 2010,\nč. k. 1 T/55/2009­65 teda začal plynúť už dňa 7. októbra 2010..., pričom do tohto (nového)\n\n3\n\ntrestu sa započítava aj doba výkonu trestu zákazu činnosti, uloženého trestným rozkazom\nOkresného súdu zo dňa 3. apríla 2009, sp. zn. 0 T/98/2009.“.\nSťažovateľ namieta, že krajský súd sa nezaoberal jeho podstatnými argumentmi,\nktoré uviedol v sťažnosti, neodpovedal na námietku, že rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR\n(R 49/1976), na ktoré sa poukazuje v odôvodnení, sa týka inej právnej situácie, pretože\nv danej veci boli uložené dva tresty zákazu činnosti za spáchanie trestných činov,\na predovšetkým nereaguje na námietku, že v právnom poriadku nie je norma, ktorá\nby upravovala začiatok plynutia trestu uloženého v súdnom konaní v nadväznosti\nna plynúcu sankciu uloženú v priestupkovom konaní. Preto považuje napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu za arbitrárne.\nNavrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:\n„I. Základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy,\nzákladné právo Sťažovateľa na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,\nako aj základné právo Sťažovateľa podľa čl. 49 ústavy, rozhodnutím Krajského\nsúdu v Bratislave zo dňa 16. apríla 2014, sp. zn. 3 Tos/37/2014, porušené bolo.\nII. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 16. apríla 2014, sp. zn.\n3 Tos/37/2014, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\nIII. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 5.000 € (slovom\npäťtisíc eur), ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný uhradiť do dvoch mesiacov\nod právoplatnosti tohto nálezu.\nIV. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy konania...“\nÚstavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí a uznesením\nč. k. II. ÚS 525/2014­10 z 11. septembra 2014 ju podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,\no konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základného práva\n\n4\n\nsťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým\nuznesením krajského súdu.\nNa základe výzvy ústavného súdu sa k veci písomne vyjadril za krajský súd jeho\npredseda\n\nprípisom sp. zn. Spr 3564/14 z 10. novembra 2014,\n\nv ktorom s odvolaním sa na vyjadrenie predsedníčky senátu „3Tos“ uviedol, že krajský súd\nzotrváva na svojom právnom názore prezentovanom v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia.\nPrávny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku v liste z 26. novembra 2014\nk vyjadreniu krajského súdu zopakoval argumentáciu, ktorá je obsahom sťažnosti.\nÚčastníci konania ústavnému súdu zhodne oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci\nbez ústneho pojednávania. Ústavný súd preto podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde\nupustil od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať\nďalšie objasnenie vo veci.\nII.\nZ vyžiadaného na vec sa vzťahujúceho spisu okresného súdu sp. zn. 1 T 55/2009\nústavný súd zistil tieto podstatné skutočnosti:\nRozhodnutím\n\nOkresného\n\nč. ORP­P­1368/II­OBCP­08­V\n\nz\n\nriaditeľstva\n\nPolicajného\n\n1. októbra 2008,\n\nktoré\n\nzboru\nnadobudlo\n\nBratislava II\nprávoplatnosť\n\n22. októbra 2008, bola sťažovateľovi uložená za spáchanie priestupkov (v cestnej premávke)\nokrem iného sankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu pätnásť mesiacov.\nRozhodnutím\n\nOkresného\n\nriaditeľstva\n\nPolicajného\n\nzboru\n\nBratislava II\n\nč. ORP­P­544/II­OBCP­2009­V z 1. júla 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27. júla 2009,\n\n5\n\nbola sťažovateľovi uložená za spáchanie priestupkov (v cestnej premávke) okrem iného\nsankcia zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 40 mesiacov.\nTrestným rozkazom okresného súdu sp. zn. 0 T 98/2009 z 3. apríla 2009,\nprávoplatným 3. apríla 2009, bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania prečinu\nmarenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,\nza čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov, ktorého výkon\nbol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov, a trest zákazu\nčinnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dobu dva roky.\nTrestným rozkazom okresného súdu sp. zn. 0 T 110/2009 zo 14. apríla 2009,\nprávoplatným 14. apríla 2009, bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania prečinu\nmarenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,\nza čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, ktorého výkon bol\npodmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, a trest zákazu činnosti viesť\nmotorové vozidlá všetkého druhu na dobu dva roky.\nTrestným rozkazom okresného súdu sp. zn. 3 T 37/2009 z 24. apríla 2009,\nprávoplatným 2. júla 2009, bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania prečinu\nnedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov,\nich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1 Trestného zákona a z prečinu marenia\nvýkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol\nuložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, ktorého výkon bol podmienečne\nodložený na skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov, a trest zákazu činnosti viesť motorové\nvozidlá všetkého druhu na dobu dva roky.\nTrestným rozkazom okresného súdu sp. zn. 4 T 98/2009 z 21. augusta 2009,\nprávoplatným 29. októbra 2009, bol sťažovateľ uznaný za vinného zo spáchania prečinu\nmarenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona,\npričom okresný súd upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože považoval tresty uložené\n6\n\nskoršími trestnými rozkazmi okresného súdu sp. zn. 0 T 110/2009 zo 14. apríla 2009\na sp. zn. 3 T 55/2009 z 24. apríla 2009 na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa\nza dostatočné.\nRozsudkom okresného súdu sp. zn. 1 T 55/2009 z 22. apríla 2010 v spojení\ns uznesením krajského súdu sp. zn. 2 To 130/2010 zo 7. októbra 2010 bol sťažovateľ uznaný\nza vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia\npodľa § 348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, z prečinu nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa\n§ 171 ods. 1 Trestného zákona, z ďalšieho prečinu nedovolenej výroby omamných\na psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa\n§ 171 ods. 1 Trestného zákona a z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa §\n348 ods. 1 písm. d) Trestného zákona, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody\nvo výmere osem mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu\ns minimálnym stupňom stráženia, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek\ndruhu na dobu šesť rokov a ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou.\nSúčasne boli zrušené výroky o treste uložené sťažovateľovi trestným rozkazom okresného\nsúdu sp. zn. 0 T 98/2009 z 3. apríla 2009, trestným rozkazom okresného súdu sp. zn. 0 T\n110/2009 zo 14. apríla 2009 a trestným rozkazom okresného súdu sp. zn. 3 T 37/2009 z 24.\napríla 2009, ako aj ďalšie rozhodnutia na tieto výroky nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu,\nku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.\nIII.\n\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n7\n\nPredmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva sťažovateľa na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tos 37/2014 zo 16. apríla 2014, ktorého\nsa mal dopustiť krajský súd arbitrárnym a neodôvodneným rozhodnutím v konaní o návrhu\nna podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola\nspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom\nzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo\no oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...\nPodľa § 61 ods. 1 Trestného zákona trest zákazu činnosti spočíva v tom,\nže sa odsúdenému po dobu výkonu tohto trestu zakazuje výkon určitého zamestnania,\npovolania alebo funkcie alebo takej činnosti, na ktorú treba osobitné povolenie alebo ktorej\npodmienky výkonu upravuje osobitný predpis.\nPodľa § 61 ods. 8 Trestného zákona do doby výkonu trestu zákazu činnosti\nsa nezapočítava doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody; započítava sa však\ndoba, počas ktorej bolo páchateľovi pred právoplatnosťou rozsudku podľa osobitných\npredpisov odňaté oprávnenie na činnosť, ktorá je predmetom zákazu, a doba, počas ktorej už\nnesmel na základe opatrenia štátneho orgánu túto činnosť vykonávať.\nPodľa § 61 ods. 9 Trestného zákona trest zákazu činnosti, ktorý odsúdený\nuž vykonal, sa započítava do nového trestu zákazu činnosti, ktorý bol páchateľovi uložený\npre ten istý skutok alebo do tohto trestu, ak bol uložený ako súhrnný trest alebo úhrnný trest.\n\n8\n\nPodľa § 69 ods. 1 Trestného zákona po výkone polovice trestu zákazu činnosti môže\nsúd podmienečne upustiť od výkonu jeho zvyšku, ak odsúdený v čase výkonu trestu\nspôsobom svojho života preukázal, že ďalší výkon tohto trestu už nie je potrebný.\nPodľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČSR sp. zn. 6 Tz 3/76 z 9. marca 1976\n(R 49/1976) pri určení polovice vykonanej časti trestu zákazu činnosti pre rozhodnutie\no podmienečnom upustení od výkonu zvyšku tohto trestu sa postupne uložené a dosiaľ\nnevykonané tresty zákazu činnosti (za predpokladu, že ide o zákaz tej istej činnosti) sčítajú.\n\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných\nsúdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.\nPri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať ani\nprávne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou ústavného\nsúdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia\na aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou\no ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže\nstať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa\nvšeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nO arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by\nbolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných\nustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (m. m. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05,\nI. ÚS 352/06).\nV každom súdnom konaní vrátane vykonávacieho trestného konania musia byť\nrešpektované minimálne požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu\nochranu. Rozhodnutie o návrhu na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu\nčinnosti musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť\n\n9\n\nvydané príslušným súdom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným\nspôsobom odôvodnené.\nÚstavný súd v uvedených súvislostiach poukazuje na svoju stabilizovanú judikatúru\n(napr. IV. ÚS 77/02, IV. ÚS 299/04, II. ÚS 78/05), v ktorej zdôrazňuje, že do obsahu\nzákladného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci\nrozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v právnom poriadku\nSlovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika\nratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo\nna to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho\nvyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav\nveci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma (IV. ÚS 77/02).\nKrajský súd v napadnutom uznesení konštatoval, že sa stotožňuje s dôvodmi\nrozhodnutia okresného súdu č. k. 1 T 55/2009­173 z 21. januára 2014, a ku konkrétnym\nnámietkam sťažovateľa uviedol:\n„K námietkam obhajcu, že trest zákazu činnosti uložený Okresným súdom\nBratislava II rozhodnutím sp. zn. 1 T/55/2009 z 22. 4. 2010 začal plynúť dňa 07. 10. 2010\n(a nie ako to ustálil okresný súd dňom 22. 11. 2012), krajský súd zhodne ako súd prvého\nstupňa konštatuje, že podľa evidenčnej karty vodiča pred uplynutím trestu zákazu činnosti,\nktorý bol uložený vo veci sp. zn. 1 T/55/2009 plynuli sankcie – zákaz činnosti uložený\nv priestupkovom konaní a to vo veci:\nORP­P­1368/II­OBCP­08­V (15 mesiacov) a\nORP­P­544/II­OBCP­2009­V (40 mesiacov) do 22. 11. 2012 a skutočne trest zákazu\nčinnosti začal plynúť až dňa 22. 11. 2012 rozhodnutím vo veci sp. zn. 1 T/55/2009 v spojení\ns uznesením\n\nKrajského\n\nsúdu\n\nv Bratislave\n\nsp. zn.\n\n2 To/130/2010\n\nzo 07. 10. 2010\n\nt. j. až po výkone posledného zákazu činnosti v súlade s judikátom R 49/1976.\nSťažnostný súd k správnym dôvodom rozhodnutia prvostupňového súdu dodáva\nnasledovné: z hľadiska formálnej podmienky ustanovenia § 69 ods. 1 Tr. zákona sa polovica\nvýkonov trestov zákazu rovnakej činnosti odsúdenému postupne uložených a plynule\n10\n\nza sebou vykonávaných stanoví zo súčtu ich výmery. Teda postupne uložené a doposiaľ\nnevykonané tresty rovnakého druhu sa z hľadiska ich výkonu považujú za trest jediný.“\n\nS posledným citovaným odsekom napadnutého uznesenia krajského súdu v časti\nza bodkočiarkou možno súhlasiť, keďže plne korešponduje s rozhodnutím publikovaným\npod č. R 49/1976. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu však nie je\nzrejmé, prečo krajský súd aplikoval práve uvedené rozhodnutie, keď sťažovateľovi neboli\nuložené viaceré tresty zákazu činnosti, ktorých výmery by bolo potrebné sčítať pre určenie\npolovice vykonaného trestu zákazu činnosti, ale bol mu uložený súhrnný trest za súčasného\nzrušenia trestov uložených predchádzajúcimi trestnými rozkazmi. Rozhodnutie č. R 49/1976\nodkazuje v odôvodnení na zásadu obsiahnutú v § 36 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon\nv znení účinnom v relevantnom čase, ktorý svojím znením zodpovedá v súčasnosti\nplatnému a účinnému § 43 Trestného zákona.\nPodľa § 43 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý\nspáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest\nrovnakého druhu, nesmie tento trest spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého\nskorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru dovolenú týmto zákonom pre tento druh\ntrestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody, rozumie sa takou najvyššou\nvýmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie.\nZ § 43 Trestného zákona vyplýva, že výkon neskoršie uloženého trestu začne\naž po vykonaní trestu rovnakého druhu uloženého skorším rozsudkom. Ako už bolo\nuvedené, to nie je prípad sťažovateľa. Krajský súd neodôvodnil vo svojom rozhodnutí\nprávne relevantným spôsobom, v ktorých ustanoveniach právneho poriadku majú oporu\njeho právne úvahy, podľa ktorých je potrebné sankciu zákazu činnosti viesť motorové\nvozidlá uloženú sťažovateľovi v priestupkovom konaní považovať pre účely stanovenia\npolovice vykonaného trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá za trest.\n\n11\n\nVýkon trestu zákazu činnosti začína právoplatnosťou rozsudku, ktorým bol uložený\n(R 8/1969), a predlžuje ho len doba výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody\n(§ 61 ods. 8 Trestného zákona).\nKrajský súd uvedený právny názor neakceptoval, zároveň však neuviedol právne\nrelevantné dôvody pre svoj odlišný právny názor.\nVzhľadom na to, že krajský súd neuviedol v napadnutom uznesení žiadnu ďalšiu\nargumentáciu, ktorá by mohla podporiť výrok jeho rozhodnutia, a ústavný súd nie je\noprávnený zastupovať všeobecné súdy pri výkone ich právomoci rozhodovať o návrhoch\núčastníkov (strán) konania, a teda prípadne dopĺňať ďalšie dôvody rozhodnutia, ústavný súd,\nvychádzajúc z odôvodnenia napadnutého uznesenia, konštatuje, že krajský súd sa dopustil\narbitrárneho výkladu a aplikácie § 69 ods. 1 Trestného zákona pri posudzovaní,\nči sťažovateľ spĺňal formálnu podmienku na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku\nuloženého trestu zákazu činnosti, a v odôvodnení rozhodnutia nereagoval na podstatnú\nnámietku sťažovateľa, ktorou poukazoval na odlišnosť jeho situácie od tej, ktorá bola\nposudzovaná v rozhodnutí č. R 49/1976 a ktorú krajský súd použil ako rozhodujúci\n(a v podstate jediný) právny argument. Krajský súd sa tak ústavne súladným spôsobom\nnevysporiadal s právne relevantnou argumentáciou sťažovateľa spôsobilou spochybniť\nprvostupňové rozhodnutie okresného súdu.\nNa základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že krajský súd napadnutým\nuznesením porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.\nÚstavný súd na záver poznamenáva, že toto rozhodnutie sa v konečnom dôsledku\nnetýka posúdenia, či sťažovateľ spĺňal všetky podmienky na podmienečné upustenie\nod výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti.\nPokiaľ ide o námietku porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením\nkrajského súdu, ústavný súd sťažnosti v tejto časti nevyhovel. V súlade s konštantnou\n12\n\njudikatúrou štrasburských orgánov ochrany práva čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je aplikovateľný\nna „konanie o udelenie podmienečného prepustenia“, čomu zodpovedá aj konanie\no podmienečné upustenie od výkonu trestu zákazu činnosti. Toto konanie sa totiž\nnetýka rozhodnutia o „trestnom obvinení“ a ani o „občianskych právach a záväzkoch“\n(pozri napr. rozhodnutia vo veciach: Plischke c. Rakúsko zo 7. 3. 1964, X. c. Rakúsko\nz 23. 5. 1966, X. c. Rakúsko z 19. 7. 1966, X. c. Spojené kráľovstvo z 13. 7. 1970, Helmut\nAldrian c. Rakúsko zo 7. 5. 1990).\nKritériom aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru je materiálna povaha predmetu\nkonania. Aplikácia uvedeného článku dohovoru prichádza do úvahy iba v prípade, že ide\no konanie, v ktorom sa rozhoduje o „občianskych právach alebo záväzkoch“, prípadne\no „oprávnenosti trestného obvinenia“. Nie je pritom rozhodujúce, či v okolnostiach\nkonkrétneho prípadu rozhoduje všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci, a taktiež nie\nje rozhodujúca ani povaha zákona, ktorý upravuje predmet daného konania, rovnako tak ani\npovaha strán (účastníkov konania), resp. povaha právneho vzťahu, o ktorý v danej veci\nide (IV. ÚS 241/07, III. ÚS 156/2012, II. ÚS 441/2012).\nKeďže v konaní o návrhu na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu\nčinnosti sa nerozhodovalo o trestnom obvinení sťažovateľa v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru,\ntento článok dohovoru nie je na dané konanie aplikovateľný. Sťažnosti sťažovateľa v tejto\nčasti preto ústavný súd nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).\n\nIV.\nPodľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím\nvysloví, že právoplatným rozhodnutím... boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1,\na zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. ... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť\nna ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo\nľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n\n13\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo\nak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil\nstav pred porušením.\nPodľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda\nporušili rozhodnutím, ústavný súd také rozhodnutie zruší.\nPretože uznesením krajského súdu sp. zn. 3 Tos 37/2014 zo 16. apríla 2014 došlo\nk porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, ústavný súd\nv súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie tak, ako to je uvedené\nv bode 2 výroku tohto nálezu. V ďalšom postupe bude krajský súd viazaný právnym\nnázorom ústavného súdu v súlade s § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde.\nPodľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd na žiadosť osoby, ktorej práva boli\nporušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.\nPodľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného\nfinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov\nsa ho domáha. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže priznať tomu,\nkoho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.\nSťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia 5 000 €\n„vzhľadom na komplikácie, ktoré mi pretrvávajúci zákaz činnosti viesť motorové vozidlá\nakéhokoľvek\n\ndruhu\n\nspôsobuje\n\nv osobnom\n\nživote\n\n(starostlivosť\n\no maloleté\n\ndieťa)\n\naj v pracovnom živote, a ujma, ktorá mi vznikla do dnešného dňa sa už nedá napraviť,\nresp. odstrániť“.\nVykonanie stanovenej časti trestu zákazu činnosti je len jednou z podmienok, ktoré\nmusia byť kumulatívne splnené na rozhodnutie o podmienečné upustenie od výkonu jeho\n14\n\nzvyšku. Sťažovateľovi nevzniká s podaním návrhu ani v prípade vykonania stanovenej časti\ntrestu právny nárok na podmienečné upustenie od výkonu zvyšku uloženého trestu zákazu\nčinnosti, a preto ústavný súd nemohol prihliadať na citovanú argumentáciu sťažovateľa.\nPodľa názoru ústavného súdu je vzhľadom na všetky okolnosti prípadu pre sťažovateľa\nvyslovenie porušenia jeho základného práva a následné zrušenie napadnutého uznesenia\nkrajského súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie dostatočnou satisfakciou. O návrhu\nna priznanie finančného zadosťučinenia preto ústavný súd rozhodol tak, že mu nevyhovel\n(bod 4 výroku tohto nálezu).\nÚstavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trov\nkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním.\nPodľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených\nprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,\naby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.\nÚstavný súd pri rozhodovaní o úhrade trov konania vychádzal z priemernej mesačnej\nmzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2013, ktorá bola\n804 €, keďže išlo o úkony právnej služby vykonané v roku 2014. Úhradu priznal za dva\núkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) podľa § 1 ods. 3,\n§ 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to za každý úkon\nsumu po 134 €, čo spolu s paušálnou náhradou hotových výdavkov 2 x 8,04 € za každý\núkon právnej služby predstavuje sumu 284,08 €, po jej zvýšení o DPH, ktorej platiteľom\nje právny zástupca sťažovateľa (§ 18 ods. 3 vyhlášky), predstavuje priznaná úhrada sumu\n340,90 € (bod 3 výroku tohto nálezu). Za tretí úkon právnej služby (stanovisko sťažovateľa\nk vyjadreniu krajského súdu) ústavný súd úhradu nepriznal, pretože stanovisko\nneobsahovalo žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli prispieť k ďalšiemu objasneniu veci.\n\n15\n\nVzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu\nnemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku\ntohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 12. februára 2015\n\n16", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "konanie pred ústavným súdom-podmienky konania pred ústavným súdom", "trestné konanie", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu-právo na súdnu ochranu", "trestný čin-prečin", "výkon trestu-zákazu činnosti", "trest-odňatia slobody", "arbitrárnosť"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"], "vyrok_vztahy": [{"sz": "3Tos/37/2014", "guid": "17821fd7-c347-4b23-aaac-4a6814146458:93032140-7126-465d-9b06-e18e8fa9f33c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a34cbd11-ca0e-47b3-8d66-409cf4623135", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 441/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 441/2012 z 18. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-18", "citacie_n": 16, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a34cbd11-ca0e-47b3-8d66-409cf4623135"}, {"guid": "ussr:89707f85-c20c-4b16-b35e-a2f29875cf4c", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 156/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 156/2012 z 12. 4. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-04-12", "citacie_n": 19, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:89707f85-c20c-4b16-b35e-a2f29875cf4c"}, {"guid": "ussr:b05882f4-3c07-4579-965c-dd4ba2ac50c9", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 241/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 241/07 z 4. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-04", "citacie_n": 75, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b05882f4-3c07-4579-965c-dd4ba2ac50c9"}, {"guid": "ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 352/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 352/06 z 10. 1. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-01-10", "citacie_n": 1756, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d3adf9b9-93df-42a3-bf9d-46ddfdffb663"}, {"guid": "ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 78/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 z 16. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-16", "citacie_n": 13331, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5c5950d6-ea20-4e7f-b4ef-2ab89ce3197a"}, {"guid": "ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 299/04", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 299/04 z 2. 3. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-03-02", "citacie_n": 491, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a107f034-b289-4ffd-abe8-eba3ec9b8130"}, {"guid": "ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 12/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 12/05 z 20. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-20", "citacie_n": 2705, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5e3b95e7-a888-4f82-ab29-9395007102ae"}, {"guid": "ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 77/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 77/02 z 27. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-27", "citacie_n": 2547, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:aaae9e7a-db73-4721-bbad-518685f8e3fe"}, {"guid": "ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 115/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 115/02 z 17. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-17", "citacie_n": 3472, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:1c7111fe-e1df-4a1f-9892-b46bb67d1327"}, {"guid": "17821fd7-c347-4b23-aaac-4a6814146458:93032140-7126-465d-9b06-e18e8fa9f33c", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2014:2512010923.1", "spisova_znacka": "3Tos/37/2014", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3Tos/37/2014 z 10. 3. 2014", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2014-03-10", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2014:2512010923.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:c8ad70d5-25f4-45f0-a612-1863d51896fa", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:3.US.531.2023.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 531/2023", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 531/2023 z 5. 2. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-02-05", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:3.US.531.2023.1"}, {"guid": "4dc56d2d-f061-4423-8b5c-0b6ae4f2223f:8bf8023a-4f63-4508-9c5d-11de91cf6d3f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5113236726.1", "spisova_znacka": "4Obdo/7/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/7/2019 z 29. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-29", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5113236726.1"}, {"guid": "4dc56d2d-f061-4423-8b5c-0b6ae4f2223f:692522ec-011b-41df-b6da-4e10002c6c59", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5113236726.1", "spisova_znacka": "4Obdo/7/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/7/2019 z 29. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5113236726.1"}, {"guid": "4dc56d2d-f061-4423-8b5c-0b6ae4f2223f:af95a038-6e63-4117-afd8-22c9f2bd8ac2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:5113236726.1", "spisova_znacka": "4Obdo/7/2019", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/7/2019 z 29. 9. 2019", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2019-09-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:5113236726.1"}, {"guid": "67e9501d-9123-4d7c-9042-1d0b808e3243:9b465c8b-de19-4660-a89d-624acdaee1fa", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2017:1516000362.1", "spisova_znacka": "3Tdo/22/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Tdo/22/2017 z 12. 12. 2017", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2017-12-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2017:1516000362.1"}, {"guid": "e9cd5d7e-5558-4e8e-b0b1-bc65cebdb41b:4a44b4ad-3126-4a68-bf81-74ca8b3a36e0", "ecli": "ECLI:SK:OSTT:2026:2126010489.1", "spisova_znacka": "35Nt/13/2026", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Trnava sp. zn. 35Nt/13/2026 z 10. 4. 2026", "sud": "Okresný súd Trnava", "datum_vydania": "2026-04-10", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSTT:2026:2126010489.1"}, {"guid": "98f0b5ab-c3ff-48a4-9d04-d427f1b9812f:6d4110bd-aa9d-448c-befa-c7b2727c9394", "ecli": "ECLI:SK:OSMT:2026:5725010641.2", "spisova_znacka": "4Nt/34/2025", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Martin sp. zn. 4Nt/34/2025 z 11. 3. 2026", "sud": "Okresný súd Martin", "datum_vydania": "2026-03-11", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:OSMT:2026:5725010641.2"}]}