{"guid": "ussr:078ea690-3d00-45a8-8d20-0fd8d70391b0", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.531.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 531/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 531/2015 z 3. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 531/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.531.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-09-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "nazov": "čl. 46 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/078ea690-3d00-45a8-8d20-0fd8d70391b0", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.531.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.531.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.531.2015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 531/2015­11\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa\nMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti FUEL GLOBAL\nSYSTEM s. r. o., Laurinská 3/A, Bratislava, zastúpenej SMOLÁK HLAVATÁ advokátska\nkancelária s. r. o., Laurinská 3, Bratislava, za ktorú koná advokátka JUDr. Janka\nSmoláková, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky postupom Daňového úradu Bratislava\nv odvolacom\n\nkonaní\n\nproti\n\nrozhodnutiu\n\nDaňového\n\núradu\n\nBratislava\n\nč. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca 2014 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť spoločnosti FUEL GLOBAL SYSTEM s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok\nprávomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. februára\n2015 doručená sťažnosť spoločnosti FUEL GLOBAL SYSTEM s. r. o., Laurinská 3/A,\nBratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva\nna súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len\n„ústava“) postupom Daňového úradu Bratislava (ďalej len „daňový úrad“) v odvolacom\nkonaní proti rozhodnutiu daňového úradu č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca\n2014, ktorou žiada vydať tento nález:\n„Základné právo spoločnosti FUEL GLOBAL SYSTEM s r. o. na súdnu a inú právnu\nochranu upravené v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky postupom Daňového úradu\nBratislava v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu Daňového úradu Bratislava z dňa\n26. 03. 2014 číslo 9104408/5/1148498/2014/Hlô podaného daňovým subjektom FUEL\nGLOBAL SYSTEM s r. o., Laurinská 3/A, 811 01 Bratislava, IČO: 45284016,\nDIČ: 20222919800, IČ DPH: SK20222919800, zapísaný v Obchodnom registri Okresného\nsúdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 75783/B, porušené bolo.\nDaňovému úradu Bratislava prikazuje, aby v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu\nDaňového úradu Bratislava z dňa 26. 03. 2014 číslo 9104408/5/1148498/2014/Hlô\npodaného daňovým subjektom FUEL GLOBAL SYSTEM s r. o., Laurinská 3/A, 811 01\nBratislava, IČO: 45284016, DIČ: 20222919800, IČ DPH: SK20222919800, zapísaný\nv Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel:. Sro, vložka č. 75783/B,\nrozhodol v súlade s § 73 ods. 1 alebo ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok.“\nAko vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a k nej pripojených príloh,\nzástupcovi sťažovateľky bolo 2. apríla 2014 doručené rozhodnutie daňového úradu\nč. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca 2014, ktorým daňový úrad nepriznal\nsťažovateľke nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie november 2011 v sume 80 369 €\na vyrubil vlastnú daňovú povinnosť na dani z pridanej hodnoty v sume 2 420 € splatnú do 15\ndní od právoplatnosti rozhodnutia. Proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľka prostredníctvom\nzástupcu podala odvolanie, ktoré odovzdala na poštovú prepravu 17. apríla 2014.\n\n2\n\nDaňový\n\núrad\n\ndoručil\n\nsťažovateľke\n\nlist\n\nz\n\n24.\n\napríla\n\n2014\n\nč. 9104408/5/1605395/2014/Hlô označený ako „Oznámenie“, v ktorom bolo uvedené:\n„Dňa 22.04.2014 bolo správcovi dane Daňovému úradu Bratislava doručené písomné\nOdvolanie daňového subjektu FUEL GLOBAL SYSTEM s.r.o., Laurinská 3/A, Bratislava,\nDIČ: 2022919800 /v denníku došlej pošty evidované pod č. 4408/15638251/ voči\nRozhodnutiu č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô zo dňa 26.03.2014. Uvedené rozhodnutie\nbolo splnomocnenej zástupkyni daňového subjektu JUDr. Janka Hlavatá, advokátka\ndoručené dňa 02.04.2014. Odvolanie za daňový subjekt podala splnomocnená zástupkyňa\nJUDr. Janka Hlavatá, advokátka. Proti rozhodnutiu bolo možné podľa § 72 ods. 1 zákona\nč. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov podať odvolanie. Odvolanie bolo možné\npodať písomne alebo ústne do zápisnice na Daňový úrad Bratislava do 15 dní odo dňa jeho\ndoručenia. Lehota na odvolanie voči rozhodnutiu uplynula dňa 17.04.2014. Podľa § 13\nods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov podanie možno podať písomne\nalebo ústne do zápisnice. Podľa § 14 ods. 1 písm. c) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe dani\n(daňový poriadok) povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13\nods. 5 finančnej správe má advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní.\nPodľa § 13 ods. 7 daňového poriadku sa podanie doručené elektronickými prostriedkami\npovažuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne. Daňový subjekt\nprostredníctvom svojho zástupcu – advokáta mal postupovať podľa § 165b ods. 3 zákona\nč. 563/2009 Z. z. teda svoje odvolanie voči Rozhodnutiu č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô\nzo dňa 26.03.2014 mal daňový subjekt doručiť prostredníctvom elektronickej podateľne.\nPretože tak daňový subjekt nepostupoval, lehota na odvolanie uplynula dňa 17.04.2014,\nsprávca dane na písomné odvolanie daňového subjektu voči predmetnému rozhodnutiu\nbude prihliadať akoby nebolo podané.“\nSťažovateľka podala 17. septembra 2014 opätovne prostredníctvom elektronickej\npodateľne daňového úradu odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu daňového úradu\nč. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca 2014, v ktorom uviedla, že na pôvodnom\nodvolaní trvá a považuje ho za včas podané.\n\n3\n\nDaňový\n\núrad\n\ndoručil\n\nsťažovateľke\n\nlist\n\nz\n\n22.\n\nseptembra\n\n2014\n\nč. 9104408/5/4315324/2014 označený ako „Oznámenie k podaniu zo dňa 17. 09. 2014“,\nv ktorom uviedol: «Daňovému úradu Bratislava bolo dňa 17.09.2014 doručené\nelektronickou poštou podanie daňového subjektu FUEL GLOBAL SYSTEM, s.r.o. so sídlom\nZáhradnícka\n\n7,\n\n901 01\n\nSenec,\n\nIČO:\n\n45\n\n284\n\n016,\n\nDIČ:\n\n2022919800,\n\nIČ DPH: SK2022919800. Uvedené podanie bolo označené ako odvolanie voči rozhodnutiu\ndaňového úradu Bratislava zo dňa 26. 03. 2014 č. 9104408/5/1148498/2014/Hlô.\nK uvedenému podaniu Daňový úrad Bratislava daňovému subjektu opätovne oznamuje:\nOd 01.01.2014 osoby uvedené v § 14 zákona č.563/2009 Z. z. o správe daní (daňový\nporiadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„daňový poriadok“) sú povinné finančnej správe doručovať podania elektronickými\nprostriedkami podľa § 13 ods. 5 daňového poriadku. V zmysle § 13 ods.7 Daňového\nporiadku sa na podanie urobené elektronickými prostriedkami primerane vzťahuje § 33\nDaňového poriadku, ktorý upravuje elektronické služby. Takéto podanie je považované\nza doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zasiela potvrdenie\ndo elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. V zmysle § 27 ods. 5 Daňového\nporiadku je lehota zachovaná, ak je v posledný deň lehoty podanie prijaté elektronickými\nprostriedkami a urobené v súlade s § 13 ods.5 Daňového poriadku na adresu elektronickej\npodateľne, ktorú prevádzkuje Finančné riaditeľstvo. Povinnosť doručovať podanie\nelektronicky sa týka všetkých podaní, teda aj odvolania. Ak po 01.01.2014 osoba povinná\ndoručovať podania správcovi dane elektronicky zaslala tieto len v listinnej podobe,\nnepostupuje v súlade s Daňovým poriadkom a podanie urobené v listinnej podobe\nnezakladá právne účinky.»\nSťažovateľka zaslala daňovému úradu 5. novembra 2014 žiadosť o rozhodnutie\no podanom odvolaní, v ktorom žiadala, aby správca dane predložil ňou podané odvolanie\nodvolaciemu orgánu, ktorý o podanom odvolaní rozhodne, prípadne, aby správca dane\ndoručil sťažovateľke rozhodnutie, teda aby postupoval podľa § 73 ods. 2, resp. § 73 ods. 4\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov.\n4\n\nDaňový\n\núrad\n\nodpovedal\n\nsťažovateľke\n\nlistom\n\nz\n\n20.\n\nnovembra\n\n2014\n\nč. 9104408/5/5120007/2014 označeným ako „Oznámenie k podaniu z 05. 11. 2014“, ktoré\nje zhodné s listom daňového úradu z 22. septembra 2014 č. 9104408/5/4315324/2014.\nV jeho závere daňový úrad uviedol: „vzhľadom na vyššie uvedené, tak ako správca dane\noznámil daňovému subjektu v oznámení č. 9104408/5/4315324/2014 z 22. septembra 2014,\npodanie daňového subjektu nezakladá právne účinky, z dôvodov ktorých správca dane\nnemôže postupovať v zmysle § 73 ods. 2 zák. č. 563/2009 Z. z. a ani v zmysle ustanovenia\n§ 73 ods. 4 cit. zák.“\nSťažovateľka sťažnosť doručenú ústavnému súdu, podľa ktorej malo dôjsť k porušeniu\njej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ústavy postupom daňového\núradu\n\nv\n\nodvolacom\n\nkonaní\n\nproti\n\nrozhodnutiu\n\ndaňového\n\núradu\n\nč. 9104408/5/1148498/2014/Hlô z 26. marca 2014, odôvodnila tým, že daňový úrad síce\nsprávne vychádzal z toho, že daňový poriadok ustanovuje povinnosť advokáta doručovať\npodania elektronickými prostriedkami, „avšak žiadne ustanovenie daňového poriadku ani\niného právneho poriadku Slovenskej republiky neustanovuje, že v prípade, ak táto povinnosť\nnie je splnená a advokát využije inú možnosť písomného podania, na toto podanie sa\nneprihliada“. Norma teda obsahuje hypotézu, dispozíciu, ale už nie sankciu v podobe\nneplatnosti podania. Daňový úrad svojím postupom odňal sťažovateľke nielen právo\nna opravný prostriedok, ale porušil aj jej právo na súdnu ochranu, pretože sťažovateľka sa\nv situácii, keď o jej odvolaní nevydal rozhodnutie, nemôže domáhať ani preskúmania jeho\nzákonnosti právnym súdom. Daňový úrad ostal teda nečinný, nedodržal postup v odvolacom\nkonaní predpokladaný daňovým poriadkom.\nII.\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\n5\n\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa.\nPri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené\nv § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto\nustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých ústavný súd nemá právomoc,\nsťažnosti, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné sťažnosti alebo\nsťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže\nústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd\nodmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.\nPrávomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je\nzaložená na princípe subsidiarity, ktorého zmysel a účel spočíva v tom, že ochrana\nústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale\núlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd\npredstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až\nv prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane\nústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci\nústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde\n(III. ÚS 149/04).\nSúčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého\nprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.\nPreto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť\n6\n\ntejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán\nverejnej\n\nmoci,\n\nktorého\n\nkompetencia\n\npredchádza\n\nprávomoci\n\nústavného\n\nsúdu\n\n(IV. ÚS 128/04).\nÚstavný súd už vyslovil (III. ÚS 80/06, I. ÚS 354/08), že odopretie súdnej ochrany\nvo veciach prieskumu rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy je v niektorých\nprípadoch dovolené „ex lege“, tento postup nie je ale namieste v prípade, ak ide\no rozhodnutia a postupy, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd (II. ÚS 50/01). Posledná\nveta čl. 46 ods. 2 ústavy túto skutočnosť výslovne potvrdzuje, keď uvádza: „Z právomoci\nsúdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv\na slobôd.“ Citovaná ústavná norma žiadnym spôsobom neustanovuje, v akom type súdneho\nkonania a na základe akého návrhu majú súdy takéto rozhodnutia preskúmavať, a ani sa\nnezmieňuje o druhu rozhodnutí, ktoré by mohli byť (z tohto dôvodu) vylúčené zo súdneho\npreskúmavania, pretože smeruje výlučne k ich obsahovej stránke a jej prostredníctvom\nk základným právam a slobodám. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie, resp.\npostup orgánu verejnej správy (bez ohľadu na jeho druh či formálne označenie) dotýka\nniektorého zo základných práv a slobôd, z právomoci súdov nesmie byť vylúčené.\nVylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania (v správnom súdnictve) môže\nsignalizovať porušenie čl. 46 ods. 2 poslednej vety ústavy (III. ÚS 542/2014).\nPodľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej\nmoci, ak tak ustanoví zákon.\nPodľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej\naj „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí\norgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov\nverejnej moci.\n\n7\n\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia\nvydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo\nzrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými\nmôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo\nprávnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho\nnečinnosť.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP a ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých\nfyzická osoba alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím\na postupom správneho orgánu alebo iným zásahom správneho orgánu, a žiada, aby súd\npreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Podľa § 247 ods. 2 OSP pri rozhodnutí\nsprávneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy\nrozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú,\nnadobudlo právoplatnosť. Napokon podľa § 247 ods. 3 OSP predmetom preskúmania môže\nbyť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon\nnepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.\nPodľa § 250t OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej\nsprávy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym\npredpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť\norgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ\nnevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.\nPodľa § 73 ods. 1 daňového poriadku prvostupňový orgán môže rozhodnúť\no odvolaní, ak mu v plnom rozsahu vyhovie. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať\nodvolanie.\n\n8\n\nPodľa § 73 ods. 2 daňového poriadku ak prvostupňový orgán o odvolaní podľa\nodseku 1 nerozhodne, postúpi odvolanie do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania\nspolu s výsledkami doplneného daňového konania s úplným spisovým materiálom\na s predkladacou správou na rozhodnutie odvolaciemu orgánu; o takom postupe upovedomí\ndaňový subjekt.\nUvádzané právne normy svedčia o tom, že na prieskum zákonnosti postupu daňového\núradu, ktorý rozhodol o podaní sťažovateľky tak, že odvolania „považuje za nepodané“,\nje daná právomoc všeobecného súdu v správnom súdnictve podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku. Aj keď po formálnej stránke ide len o oznámenie daňového úradu (ako\nprvostupňového daňového orgánu) právnemu zástupcovi sťažovateľky, materiálne vzaté ide\no procesné rozhodnutie daňového úradu nekonať o sťažovateľkou podanom odvolaní. Takéto\nrozhodnutie je podľa názoru ústavného súdu spôsobilým predmetom ochrany poskytovanej\nsprávnym súdnictvom podľa § 247 a nasl. OSP, o čom svedčí aj judikatúra Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), podľa ktorej „právomoc súdov v\nsprávnom súdnictve na preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy podľa § 247 ods. 1\na nasl. OSP je daná aj v prípade, ak v osobitnom zákone nie je výslovne uvedené, že takéto\nrozhodnutie je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. Súd v takýchto prípadoch\nskúma, či boli splnené podmienky ustanovenia § 244 ods. 3 OSP, či boli alebo mohli byť\npráva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté.“ (rozsudok najvyššieho\nsúdu sp. zn. 6 Sž 196/01 z 29. apríla 2002).\nAj v prípade, že by bol postup daňového úradu vo veci odvolania podaného proti\njeho rozhodnutiu kvalifikovaný len ako nečinnosť orgánu verejnej správy, bola sťažovateľka\noprávnená domáhať sa postupom podľa § 250t OSP vyslovenia povinnosti orgánu verejnej\nsprávy v správnom súdnictve vo veci o podaní sťažovateľky konať (a rozhodnúť). Ak by sa\ntotiž daňový úrad odmietol zaoberať odvolaním napriek tomu, že podľa názoru sťažovateľky\nbolo podané riadne a včas, išlo by zo strany daňového úradu o protiprávne konanie orgánu\ndaňového úradu, ktoré je nezákonnou nečinnosťou orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti\nje možné zdôrazniť, že ak sťažovateľka v petite sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd uložil\n9\n\ndaňovému úradu povinnosť vybaviť jej odvolanie, v podstate žiada, aby ústavný súd\nrozhodol vo veci, ktorá vzhľadom na už citované ustanovenie § 250t ods. 1 OSP patrí do\nprávomoci všeobecného súdu.\nNapokon, pokiaľ sťažovateľka sama v sťažnosti argumentuje, že ňou napádaným\npostupom daňového úradu došlo k porušeniu jej základných práv a slobôd, potom\nz právomoci všeobecných súdov nemohol byť vylúčený prieskum zákonnosti takéhoto\npostupu, resp. rozhodnutia (čl. 46 ods. 2 ústavy). Túto právomoc všeobecného súdu\nnemožno nahradiť konaním pred ústavným súdom. Ústavou daná právomoc totiž\nneumožňuje ústavnému súdu nahrádzať rozhodovaciu činnosť (právomoc) všeobecných\nsúdov, ak je založená zákonom alebo na základe zákona. Ústava ani zákon o ústavnom súde\nnepripúšťajú, aby si sťažovatelia ako účastníci konania zvolili medzi súdnymi orgánmi\nochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne\npožaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľom dostupných a účinných prostriedkov nápravy.\nVšeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a základných slobôd,\nktoré ústava alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje.\nV danom prípade preto ústavný súd dospel k záveru, že označený postup daňového\núradu bolo možné preskúmať žalobou v správnom súdnictve, zo sťažnosti sťažovateľky však\nnevyplýva, že by tento postup využila. Vykonanie ústavného prieskumu namietaného\npostupu (rozhodnutia) daňového úradu by preto bolo v rozpore s princípom subsidiarity\nzakotveným v čl. 127 ods. 1 ústavy, lebo jeho preskúmanie patrilo do právomoci\nvšeobecných súdov.\nNa základe uvedeného považoval ústavný súd za potrebné sťažnosť odmietnuť podľa\n§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. septembra 2015\n10\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia iných org.", "správne súdnictvo", "daň-z pridanej hodnoty", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "daň-odpočet dane", "práva a slobody – právo na súdnu a inú právnu ochranu"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:765f8b26-ca46-4c73-8dea-e7b102459292", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 542/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 542/2014 z 9. 9. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-09-09", "citacie_n": 3, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:765f8b26-ca46-4c73-8dea-e7b102459292"}, {"guid": "ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 354/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 354/08 z 22. 1. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-01-22", "citacie_n": 334, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ca2e90c3-9f05-4de2-84cd-d59edd047b2d"}, {"guid": "ussr:38c29183-033a-469b-b7d3-cf8499a2831a", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 80/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 80/06 z 8. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-08", "citacie_n": 17, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:38c29183-033a-469b-b7d3-cf8499a2831a"}, {"guid": "ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 149/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 149/04 z 5. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-05", "citacie_n": 3401, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b9c4a4d0-caaa-4064-90fc-0455a4f76974"}, {"guid": "ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 128/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 128/04 z 16. 4. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-04-16", "citacie_n": 632, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8f60de0e-cbe0-4ed3-878d-d9bc36448c23"}, {"guid": "ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 50/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 50/01 z 11. 10. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-10-11", "citacie_n": 310, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d8ffb1fb-1fba-47f4-ba22-503363fb8027"}], "citovane_v": []}