{"guid": "ussr:9115d8d0-4ed9-4173-a085-e5682c4d8077", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.534.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 534/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 534/2015 z 3. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 534/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.534.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": "Sergej Kohut", "sudca_id": 1079, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/sergej-kohut-1079", "datum_vydania": "2015-09-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "nazov": "čl. 12 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-12.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-12"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "nazov": "čl. 152 ods. 4 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-152.odsek-4", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-152"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 12 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 152 ods. 4", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-12", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-152", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/9115d8d0-4ed9-4173-a085-e5682c4d8077", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.534.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.534.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.534.2015.1/text", "citacie_n": 1, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\nII. ÚS 534/2015­15\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a sudcov Lajosa\nMészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť\n\n,\n\n, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Jaroščákom ml.,\nAdvokátska kancelária, Radničné námestie 33, Bardejov, vo veci namietaného porušenia\njeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky\nv spojení s čl. 12 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 42/2014 z 29. januára 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\no d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2015\ndoručená sťažnosť\n\n(ďalej len\n\n„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu\n\npodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 12 ods. 2\na čl. 152 ods. 4 ústavy uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len\n„najvyšší súd“) sp. zn. 2 Obo 42/2014 z 29. januára 2015, ktorou žiada vydať tento nález:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29. 1. 2015 sp. zn.\n2Obo/42/2014, ktorým odmietol odvolanie sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu\nv Košiciach zo dňa 23. 6. 2014 sp. zn. 1K/59/1993, porušil základné právo sťažovateľa\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy.\nUznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 1. 2015 sp. zn.\n2Obo/42/2014 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.\nPorušovateľ práva je povinný nahradiť všetky trovy tohto konania.“\nAko vyplynulo zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a z jej príloh, sťažovateľ\nbol ustanovený uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)\nč. k. K 29/93­38 z 22. apríla 1998, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka\n(ďalej len „úpadca“), za správcu\nkonkurznej podstaty úpadcu. Veriteľ úpadcu Slovenská konsolidačná, a. s., požiadal\n6. júna 2014 o zvolanie schôdze konkurzných veriteľov s programom – ustanovenie nového\nsprávcu konkurznej podstaty. Na schôdzi konkurzných veriteľov konanej 23. júna 2014\nveriteľ Slovenská konsolidačná a. s., oznámil meno a sídlo správcu, ktorého navrhol\nustanoviť do funkcie, a to Slovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k. s., Mlynské nivy 45,\nBratislava, kancelária: Sabinovská 95, Prešov. Po hlasovaní veriteľov o ustanovení nového\nsprávcu konkurznej podstaty úpadcu krajský súd konštatoval, že za jeho ustanovenie\njednohlasne hlasovali všetci prítomní veritelia. Na základe toho krajský súd uznesením\nč. k. 1 K 29/1993­1033 z 23. júna 2014 ustanovil do funkcie správcu konkurznej podstaty:\nSlovenská konkurzná a reštrukturalizačná, k. s., Mlynské nivy 45, Bratislava, kancelária:\nSabinovská 95, Prešov, a druhým výrokom tohto rozhodnutia rozhodol o tom, že funkcia\ndoterajšieho správcu konkurznej podstaty – sťažovateľa – zaniká dňom 23. júna 2014.\nKrajský súd toto rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na „§ 8 ods. 5 zák. č. 646/2004\nZ. z.“, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení\nneskorších predpisov a o zmene zákona č. 554/2004 Z. z., ktorého znenie odcitoval:\n2\n\nZ dôležitých dôvodov môže súd na návrh správcu zbaviť správcu funkcie. Súd aj bez návrhu\nzbaví správcu funkcie, ak správca neplní riadne svoje povinnosti alebo aj z iných dôležitých\ndôvodov. Ak súd zbaví správcu funkcie, ustanoví nového správcu. Súd ustanoví nového\nsprávcu podľa odseku 1 na základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov; funkcia\ndoterajšieho správcu zaniká dňom rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. Nového\nsprávcu súd ustanoví uznesením na schôdzi konkurzných veriteľov. Uznesenie súd doručí\ndoterajšiemu správcovi, novému správcovi a zverejní ho na úradnej tabuli súdu\na v Obchodnom vestníku. Účinky doteraz vykonaných právnych úkonov doterajšieho\nsprávcu zostávajú zachované. Zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa\nodseku 2 za čas výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne\ninformovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady.\nSťažovateľ podal proti uzneseniu krajského súdu č. k. 1 K 29/1993­1033 z 23. júna\n2014 odvolanie, ktoré odôvodnil tým, že postupom krajského súdu mu bola odňatá možnosť\nkonať pred súdom ako osobe, o právach ktorej súd rozhodoval, a to tým, že nebol riadne\npredvolaný na schôdzu veriteľov vedenú súdom, ktorá mala rozhodovať o jeho odvolaní\nz funkcie správcu. Tým bolo sťažovateľovi znemožnené vyjadriť sa k predmetu\nrozhodovania. Navyše v rozhodnom čase bol sťažovateľ práceneschopný. Uznesenie\nkrajského súdu č. k. 1 K 29/1993­1033 z 23. júna 2014 je aj vecne nesprávne, pretože\nkrajský súd nepostupoval v zmysle § 8 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze\na vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“ alebo „zákon o konkurze\na vyrovnaní“), keď sa výslovne „riadil len rozhodnutím schôdze veriteľov bez toho, aby tu\nboli nejaké iné dôvody, ktoré by viedli súd k záveru, že sú splnené dôvody na zbavenie\npôvodného správcu funkcie“. Rozhodnutie schôdze veriteľov o ustanovení nového správcu\nmá pre konkurzný súd len odporúčací charakter, preto sa konkurzný súd musí zaoberať\nvšetkými okolnosťami súvisiacimi s činnosťou pôvodného správcu a prihliadnuť\naj na dôvody vznesené schôdzou veriteľov. V prípade sťažovateľa schôdza veriteľov\nneuviedla žiadne dôvody ani výhrady voči postupu sťažovateľa ako správcu konkurznej\npodstaty, na základe ktorých by krajský súd mohol dospieť k záveru, že sú tu dôvody\nna ustanovenie nového správcu. Ďalej sťažovateľ uviedol, že postup veriteľa Slovenská\n3\n\nkonsolidačná a. s. (ktorý je inštitúciou so 100 % majetkovou účasťou štátu), je v skutočnosti\nodôvodnený súkromnými záujmami jeho štatutárnych orgánov a tým, že sa pre riadny\nvýkon funkcie správcu stal nepohodlným určitým osobám. Rozšíril totiž konkurznú\npodstatu, keď posúdil niektoré právne úkony ako neplatné, v dôsledku čoho dotknutý\nmajetok má patriť do konkurznej podstaty. Postup veriteľa Slovenská konsolidačná a. s., sa\nprieči samotnému zmyslu a účelu zákona o konkurze a vyrovnaní, ide len o legalizáciu\nklientelistického postupu voči nepohodlným osobám.\nO odvolaní sťažovateľa rozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 2 Obo 42/2014\nz 29. januára 2015 tak, že ho odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho\nporiadku, lebo bolo podané niekým, kto na podanie odvolania nebol oprávnený.\nUznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 42/2014 z 29. januára 2015 bolo\nsťažovateľovi doručené 18. marca 2015.\nSťažovateľ v sťažnosti doručenej ústavnému súdu, ktorou namieta porušenie\nzákladného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 2\na čl. 152 ods. 4 ústavy uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo 42/2014 z 29. januára\n2015, uviedol, že najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate iba odkazom\nna stanovisko obchodného kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Obpj 7/2005 zo 16. decembra\n2005 (ďalej len „stanovisko obchodného kolégia“) a tým, že k jeho odvolaniu z funkcie\ndošlo na základe rozhodnutia schôdze veriteľov; takýto spôsob zániku funkcie správcu mu\nneumožňuje žiadnu procesnú obranu. Rozhodnutie najvyššieho súdu neberie do úvahy\njudikatúru ústavného súdu k čl. 152 ods. 4 ústavy, podľa ktorého výklad a uplatňovanie\nústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí\nbyť v súlade s ústavou. Stanovisko obchodnoprávneho kolégia je založené len\nna gramatickom výklade a nemôže obísť príkaz rešpektovať a neporušovať základné práva.\nVšeobecný súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť, ak\nto vyžaduje účel zákona alebo požiadavka jeho ústavne súladného výkladu. Všeobecné súdy\nsú povinné nedostatky právnej úpravy svojím výkladom odstraňovať, vychádzajúc z účelu a\nzmyslu právnej úpravy. Sťažovateľ poukázal ďalej na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 2\nObo 80/05 z 21. marca 2005, ktorým bolo zrušené rozhodnutie konkurzného súdu o\nustanovení nového správcu konkurznej podstaty na základe schôdze konkurzných veriteľov\n4\n\npo podaní odvolania doterajším správcom konkurznej podstaty, ktoré najvyšší súd\npovažoval za podané oprávnenou osobou, a vychádzal z toho, že jednou z podmienok\nzbavenia funkcie správcu je vždy existencia dôležitých dôvodov, a to bez ohľadu\nna rozhodnutie schôdze konkurzných veriteľov (obdobne postupoval najvyšší súd aj vo veci\nsp. zn. 6 Obo 190/05). Navyše zákon o konkurze a vyrovnaní na žiadnom mieste nerozlišuje\nsprávcov konkurznej podstaty podľa toho, na základe akej skutočnosti boli do funkcie\nustanovení. Konkurzný súd je preto povinný skúmať v každom prípade existenciu dôležitých\ndôvodov na zbavenie správcu funkcie a takto postupovať môže iba vtedy, ak sú tieto dôvody\npreukázané bez ohľadu na rozhodnutie schôdze veriteľov. Sťažovateľ bol rozhodnutím\nnajvyššieho súdu diskriminovaný oproti iným správcom, ktorých odvolanie bolo najvyšším\nsúdom meritórne prerokované, pričom pre takýto postup niet žiadneho verejného záujmu.\nDôsledky, ktoré pripísal najvyšší súd rozhodnutiu schôdze veriteľov, sú neprimerané. K\nporušeniu sťažovateľom označeného základného práva na súdnu ochranu došlo teda z\ndôvodu, že najvyšší súd aplikoval právnu úpravu v rozpore s jej účelom, zmyslom a v\nextrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti: sťažovateľ bol odvolaný z funkcie správcu\nkonkurznej podstaty úpadcu po sedemnástich rokoch jej výkonu bez toho, aby sa dozvedel\nprávne akceptovateľné dôvody, pričom všeobecné súdy vychádzali iba z gramatického\nvýkladu § 8 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní, na základe ktorého dospeli i k záveru,\npodľa ktorého sťažovateľ ani len nebol oprávnený podať proti rozhodnutiu krajského súdu č.\nk. 1 K 29/1993­1033 z 23. júna 2014 odvolanie.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\n\n5\n\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znesení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie\ndôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 12 ods. 2 ústavy základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej\nrepubliky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo,\npolitické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo\netnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov\npoškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n\n6\n\nAko vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľ so domáha vyslovenia porušenia čl. 46\nods. 1 ústavy v spojení s čl. 12 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy uznesením najvyššieho súdu\nsp. zn. 2 Obo 42/2014 z 29. januára 2015 v podstate s odôvodnením, podľa ktorého najvyšší\nsúd pri formulovaní svojho právneho názoru o nevyhnutnosti odmietnuť odvolanie\nsťažovateľa proti uzneseniu krajského súdu č. k. 1 K 29/1993­1033 z 23. júna 2014\nvychádzal síce zo stanoviska obchodného kolégia, avšak toto stanovisko, ako aj rozhodnutie\nnajvyššieho súdu vo veci sťažovateľa sú založené na takom výklade ustanovenia § 8 ods. 5\nZKV, ktorý popiera jeho účel a zmysel, čoho dôsledkom je i záver o neprípustnosti\nodvolania sťažovateľa.\nNajvyšší súd uznesenie sp. zn. 2 Obo 42/2014 z 29. januára 2015 odôvodnil takto:\n«Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.) prejednal\nodvolanie doterajšieho správcu konkurznej podstaty podľa § 212 ods. 1 O. s. p.\nbez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O. s. p. a po preskúmaní napadnutého\nuznesenia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolaniu\ndoterajšieho správcu nie je možné vyhovieť.\nV prejednávanej veci podal odvolanie doterajší správca konkurznej podstaty, pričom\njeden z dôvodov odvolania oprel o rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obo/185/2007\nzo dňa 27. 09. 2007. Pri rozhodovaní o odvolaní odvolací súd nezistil dôvody na základe,\nktorých by sa mal odchýliť od stanoviska a jeho odôvodnia Obchodného kolégia zo dňa\n16. 12. 2005 sp. zn. Obpj 7/2005, podľa ktorého, ak schôdza konkurzných veriteľov schváli\nnového správcu konkurznej podstaty zákonu zodpovedajúcim spôsobom je konkurzný súd\nna schôdzi konkurzných veriteľov povinný uznesením tohto nového správcu ustanoviť\ndo funkcie, a to bez skúmania dôvodov, ktoré konkurzných veriteľov k tomuto postupu viedli.\nDoterajší správca nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti výroku uznesenia,\nktorým súd vo veci ustanovil nového správcu.\nPodľa ustanovenia § 8 ods. 5 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení\njeho noviel (ďalej len „zákon o konkurze a vyrovnaní“) z dôležitých dôvodov môže súd\nna návrh správcu zbaviť správcu funkcie. Súd aj bez návrhu zbaví správcu funkcie,\nak správca neplní riadne svoje povinnosti alebo aj z iných dôležitých dôvodov. Ak súd zbaví\n7\n\nsprávcu funkcie, ustanoví nového správcu. Súd ustanoví nového správcu podľa odseku 1\nna základe rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov; funkcia doterajšieho správcu zaniká\ndňom rozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov. Nového správcu súd ustanoví uznesením\nna schôdzi konkurzných veriteľov. Uznesenie súd doručí doterajšiemu správcovi, novému\nsprávcovi a zverejní ho na úradnej tabuli súdu a v Obchodnom vestníku. Účinky doteraz\nvykonaných právnych úkonov doterajšieho správcu zostávajú zachované. Zbavením funkcie\nnezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2 za čas výkonu funkcie. Správca, ktorý bol\nzbavený funkcie je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky\ndoklady.\nCitované ustanovenie § 8 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní aj napriek svojej\nlegislatívne zložitej konštrukcii dôsledne rozlišuje v otázke ustanovenia správcu\nkompetenciu súdu a kompetenciu schôdze konkurzných veriteľov. Prvá, druhá a tretia veta\ndefinujú prípady, kedy o odvolaní a ustanovení nového správcu rozhoduje výlučne súd.\nVo štvrtej vete sú právomoci ohľadne ustanovenia nového správcu rozdelené medzi schôdzu\nkonkurzných veriteľov a súd a k zániku funkcie doterajšieho správcu dochádza ex lege.\nZ gramatického výkladu tejto štvrtej vety vyplýva, že je na výlučnej vôli schôdze\nkonkurzných veriteľov, či vo funkcii správcu podstaty ponechajú doterajšieho správcu alebo\ndo tejto funkcie ustanovia nového správcu. V tomto smere dané ustanovenie neurčuje\nžiadne podmienky. Schôdza konkurzných veriteľov takto môže postupovať kedykoľvek na\nzáklade výsledkov hlasovania. Pokiaľ však ide o právomoc súdu dané ustanovenie § 8 ods. 5\nštvrtej vety zákona o konkurze a vyrovnaní je formulované tak, že „súd ustanoví nového\nsprávcu podľa odseku 1 ...“, čo znamená, že súd je v takomto prípade povinný ustanoviť\nnového správcu uvedeného v rozhodnutí schôdze konkurzných veriteľov s tým, že zákon mu\nneukladá a ani neumožňuje dôvodnosť ustanovenia nového správcu posudzovať podľa prvej\na druhej vety § 8 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní, ale výslovne súdu ukladá povinnosť\nustanoviť nového správcu podľa odseku 1 § 8 zákona o konkurze a vyrovnaní, t. j., že musí\nísť o správcu, ktorý je zapísaný v príslušnom zozname správcov. Navyše súd nového správcu\nje povinný ustanoviť uznesením priamo na schôdzi konkurzných veriteľov, pričom je zrejmé,\nže musí ísť o tú schôdzu konkurzných veriteľov, na ktorej veritelia zvolili nového správcu. To\nvšetko nasvedčuje tomu. že štvrtá veta § 8 ods. 5 zákona o konkurze a vyrovnaní otázku\n8\n\nustanovenia nového správcu rieši úplne samostatne a nezávisle od znenia predchádzajúcich\nviet tohto odseku. Preto súd v tomto prípade pri rozhodovaní o ustanovení nového správcu\nnemôže skúmať, či sú splnené podmienky uvedené v predchádzajúcich vetách tohto\nustanovenia.\nV zmysle ustanovenia § 8 ods. 5 šiestej vety uvedené uznesenie o ustanovení nového\nsprávcu súd doručí doterajšiemu správcovi, ktorého funkcia zaniká ex lege dňom\nrozhodnutia schôdze konkurzných veriteľov, ďalej novému správcovi a zverejní ho\nna úradnej tabuli súdu a v Obchodnom vestníku. Keďže funkcia doterajšieho správcu zaniká\nex lege je zrejmé, že uznesenie súdu o ustanovení nového správcu sa ho žiadnym spôsobom\nnedotýka a preto nie je osobou oprávnenou podať proti tomuto uzneseniu odvolanie.\nNa podanie odvolania nie je oprávnený ani v prípade, ak by súd osobitým výrokom\nuznesenia deklaroval že funkcia doterajšieho správcu zanikla.\nDoterajší správca nie je účastníkom konania a rozhodnutím súdu, ktoré sa ho\nnedotýka mu ani nemohla byť spôsobená ujma na jeho právach, preto v tomto prípade nemá\noprávnenie na podanie odvolania.\nZ uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie podľa § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p.\nodmietol, lebo bolo podané niekým, kto na podanie odvolania nebol oprávnený.»\nPodstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy\nspočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto\noprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola\nprávu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento\nčlánok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva.\nPodľa stabilnej judikatúry ústavného súdu k porušeniu základného práva podľa čl. 46\nods. 1 ústavy by došlo vtedy, ak by komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde, predovšetkým ak by všeobecný súd\nodmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu fyzickej osoby alebo právnickej osoby\n(m. m. II. ÚS 8/01).\n\n9\n\nPokiaľ sťažovateľ namieta porušenie čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ústavný súd predovšetkým zdôrazňuje,\nže jeho ingerencia do výkonu právomoci všeobecných súdov je opodstatnená len v prípade\nnezlučiteľnosti ich rozhodnutí a postupov, ktoré ich vydaniu predchádzali, s ústavou alebo\nkvalifikovanou medzinárodnou zmluvou (I. ÚS 74/02, IV. ÚS 164/04, IV. ÚS 216/05).\nÚstavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil,\nže posúdenie akejkoľvek skutkovej a právnej otázky všeobecným súdom by sa mohlo stať\npredmetom kritiky zo strany ústavného súdu len v prípade, ak by závery, ku ktorým\nvšeobecný súd dospel, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.\nAko vyplýva zo stanoviska obchodného kolégia, jedným z jeho záverov je\ni konštatovanie, podľa ktorého: „keďže funkcia doterajšieho správcu zaniká ex lege, je\nzrejmé, že uznesenie súdu o ustanovení nového správcu sa ho žiadnym spôsobom nedotýka,\na preto nie je osobou oprávnenou podať proti tomuto uzneseniu odvolanie. Na podanie\nodvolania nie je oprávnený ani v prípade, ak by súd osobitým výrokom uznesenia\ndeklaroval, že funkcia doterajšieho správcu zanikla.“\nOdôvodnenie\n\nsťažnosťou\n\nnapadnutého\n\nrozhodnutia\n\npovažuje\n\nústavný\n\nsúd\n\nza presvedčivé, dostačujúco objasňujúce jeho závery a nevykazujúce znaky ľubovôle.\nZávery najvyššieho súdu nepovažuje ústavný súd za extrémne, vyžadujúce jeho zásah.\nÚstavný súd je oprávnený aj povinný posúdiť prípadnú neústavnosť konania alebo\nrozhodovania všeobecných súdov, t. j. či ich rozhodnutia nie sú svojvoľné. Takto\nvymedzená právomoc ústavného súdu však nemá za následok vznik oprávnenia a povinnosti\nprehodnocovať právne názory všeobecných súdov, ku ktorým tieto súdy dospeli na základe\nvýkladu a používania zákonov (podobne aj I. ÚS 21/98, IV. ÚS 110/03).\nÚstavný súd akceptuje judikatúru najvyššieho súdu a z nej vychádzajúce\nrozhodnutie, ktoré je v zásade založené na stanovisku jeho obchodného kolégia, čo mu\n10\n\nneumožňuje dospieť k záveru, že by z neho mohla vyplývať jednostrannosť alebo taká\naplikácia príslušných ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorá by bola popretím ich\npodstaty a zmyslu. Nespochybňujúc rozhodujúci záver najvyššieho súdu, podľa ktorého\nsťažovateľ ako doterajší správca nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti\nvýroku uznesenia, ktorým súd vo veci ustanovil nového správcu, nepovažoval už ústavný\nsúd za potrebné zaoberať sa ďalšími okolnosťami daného prípadu a ostatnými meritórnymi\nargumentmi sťažovateľa.\nZa zjavne neopodstatnenú možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní\nktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva, reálnosť ktorej by\nmohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02).\nÚstavný súd uzavrel, že dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí najvyššieho súdu\nmožno považovať z ústavného hľadiska za dostatočné a ústavne akceptovateľné, a preto\nsťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\nZ uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej\nčasti tohto rozhodnutia.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. septembra 2015\n\n11", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "rozhodnutie-zákonnosť", "návrh-zjavne neopodstatnený", "odvolanie-prípustnosť", "konkurz a reštrukturalizácia / vyrovnanie-správca konkurznej podstaty"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b783aa6d-adb4-4839-810c-5ed88c87aa67", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 216/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 216/05 z 6. 9. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-09-06", "citacie_n": 48, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b783aa6d-adb4-4839-810c-5ed88c87aa67"}, {"guid": "ussr:3b8c2e77-9fb4-4bbe-965f-ab89f40f7826", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 164/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 164/04 z 19. 5. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-05-19", "citacie_n": 50, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3b8c2e77-9fb4-4bbe-965f-ab89f40f7826"}, {"guid": "ussr:833c731e-36b7-44b8-ab65-2c498cda1ec6", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 110/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 110/03 z 10. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-10", "citacie_n": 219, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:833c731e-36b7-44b8-ab65-2c498cda1ec6"}, {"guid": "ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 66/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 66/02 z 19. 11. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-11-19", "citacie_n": 616, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af4ed880-fe69-49c4-893b-0ca14c0a1879"}, {"guid": "ussr:6ba7b7d6-41c6-4658-9e3e-d0f8fdd721e0", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 74/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 74/02 z 10. 7. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-07-10", "citacie_n": 168, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ba7b7d6-41c6-4658-9e3e-d0f8fdd721e0"}, {"guid": "ussr:b049a3b0-9083-4d3c-8b03-dcbf995953ed", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 8/01", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 8/01 z 18. 6. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-06-18", "citacie_n": 229, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b049a3b0-9083-4d3c-8b03-dcbf995953ed"}, {"guid": "ussr:62219be0-7cfc-4d8e-8884-ed8dcba1385d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 21/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 21/98 z 5. 3. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-03-05", "citacie_n": 590, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.21.1998.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:00d32de0-39bc-4c2d-afbc-3b7721da0b32", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2017:2.US.816.2016.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 816/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 816/2016 z 4. 11. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-11-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2017:2.US.816.2016.1"}]}