{"guid": "ussr:7c54a1dc-022c-4186-b530-bfc6895c037b", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.535.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 535/2015", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 535/2015 z 3. 9. 2015", "citacia": "uznesenie Ústavného súdu SR z 3. septembra 2015, sp. zn. II. ÚS 535/2015, ECLI:SK:USSR:2015:2.US.535.2015.1", "identifikacne_cislo": null, "sud": {"guid": "ussr", "nazov": "Ústavný súd Slovenskej republiky", "typ": "ustavny", "slug": "ustavny-sud"}, "sudca": null, "sudca_id": null, "sudca_url": null, "datum_vydania": "2015-09-03", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta", "odmieta"], "oblast": ["Ústavné právo"], "podoblast": ["konanie o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": "II.", "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "nazov": "čl. 48 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "nazov": "čl. 46 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-46.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "nazov": "čl. 48 ods. 2 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "nazov": "čl. 38 ods. 1 zákona č. 23/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/23/#clanok-38.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/23-1991/clanok-38"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "nazov": "čl. 6 ods. 1 Dohovoru", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/209/#clanok-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/209-1992/clanok-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "nazov": "čl. 127 ods. 1 Ústavy", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/#ustavnyclanok-127.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/460-1992/ustavnyclanok-127"}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 2", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "nazov": "ústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyústavný zákon č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd čl. 38 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 46 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "nazov": "Ústava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyÚstava Slovenskej republiky čl. 48 ods. 1", "judikatura_url": null}, {"iri": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "nazov": "Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisyDohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1", "judikatura_url": null}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-48", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-46", "/SK/ZZ/1991/23#clanok-38", "/SK/ZZ/1992/209#clanok-6", "/SK/ZZ/1992/460#ustavnyclanok-127"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://www.ustavnysud.sk/docDownload/7c54a1dc-022c-4186-b530-bfc6895c037b", "zdroj": "ussr", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.535.2015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.535.2015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.535.2015.1/text", "citacie_n": 9, "text": "SLOVENSKÁ REPUBLIKA\n\nUZNESENIE\nÚstavného súdu Slovenskej republiky\n\nII. ÚS 535/2015­16\n\nÚstavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. septembra 2015\nv senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa\nMészárosa\n\na Ladislava\n\nOrosza\n\npredbežne\n\nprerokoval\n\nsťažnosť\n\n, zastúpenej advokátkou\n\n,\n,\n\n, vo veci namietaného porušenia jej základného\npráva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,\nzákladného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi a na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu\nHumenné č. k. 21 C 29/2012­38 z 2. mája 2012, rozsudkom Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 6 Co 173/2012 zo 17. decembra 2012 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 6 Cdo 78/2014 z 28. januára 2015 a takto\nrozhodol:\nSťažnosť\n\nodmieta.\nOdôvodnenie:\nI.\n\nÚstavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. mája 2015\ndoručená sťažnosť (doplnená podaním doručeným 3. júna 2015)\n\n,\n\n(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia\njej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\n\nrepubliky (ďalej len „ústava“), základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi\na na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 38\nods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\n(ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Humenné (ďalej len „okresný súd“)\nč. k. 21 C 29/2012­38 z 2. mája 2012, rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len\n„krajský súd“) sp. zn. 6 Co 173/2012 zo 17. decembra 2012 a uznesením Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 6 Cdo 78/2014 z 28. januára 2015,\nktorou žiada vydať tento nález:\n„1. Základné právo\n\n,\n\n, trvale bytom\n\n, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, základné právo\nnebyť odňatý zákonnému sudcovi, základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných\nprieťahov podľa čl. 48 ods. 1, ods. 2 Ústavy SR a podľa čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv\na slobôd a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Humenné, sp. zn.:\n21 C/29/2012 zo dňa 02. 05. 2012, rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn.:\n6 Co/173/2012 zo dňa 17. 12. 2012 a uznesením Najvyššieho súdu SR, sp. zn.:\n6 Cdo/78/2014 zo dňa 28. 01. 2015, porušené boli.\n2. Rozsudok Okresného súdu Humenné, sp. zn.: 21 C/29/2012­38 zo dňa\n02. 05. 2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn.: 6 Co/173/2012 zo dňa\n17. 12. 2012 a uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 6 Cdo/78/2014 zo dňa 28. 01. 2015\nsa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu Humenné na ďalšie konanie.\n3. Okresný súd Humenné, Krajský súd v Košiciach a Najvyšší súd SR sú povinní\nuhradiť\n\ntrovy tohto konania...“\n\nAko vyplýva zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu a k nej pripojených príloh,\nsťažovateľka sa ako žalobkyňa v konaní pred okresným súdom sp. zn. 21 C 29/2012\n(pôvodne sp. zn. 11 C 786/2002) domáhala proti\n\n, trvale bytom\n\n(ďalej len „žalovaná“), po pripustení zmeny žaloby súdom\nzrušenia\n2\n\na\n\nvyporiadania\n\npodielového\n\nspoluvlastníctva\n\nsťažovateľky\n\na\n\nžalovanej\n\nk špecifikovanému majetku získanému spoločnou činnosťou združenia prikázaním všetkého\ntakto získaného majetku do výlučného vlastníctva žalovanej a zaplatenia sťažovateľke sumy\n46 471,48 € s 16,5 % ročným úrokom z omeškania od 16. októbra 2002 do zaplatenia.\nSťažovateľka žalobu odvodnila tým, že na základe zmluvy o združení podľa § 829 a nasl.\nObčianskeho zákonníka uzatvorenej so žalovanou 13. júna 1997 (ďalej len „zmluva\no združení“) bola prevádzkovaná lekáreň, pričom v roku 2001 došlo medzi nimi k sporu,\nžalovaná nedovolila sťažovateľke pokračovať v činnosti združenia, nedovolila jej vstúpiť\ndo sídla združenia, zrušila jej dispozičné právo k bankovému účtu a hoci sťažovateľka\nžalovanú vyzvala na vyporiadanie spoločného majetku získaného činnosťou združenia,\nk dohode nedošlo. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, zmluvu o združení považovala\nv skutočnosti za zmluvu o pôžičke. Zmluva o združení bola uzatvorená iba pre potrebu\núradov a žalovaná ju podpísala v časovej tiesni. Od sťažovateľky a jej manžela si požičala\n675 000 Sk, táto suma ale do združenia vložená nebola. Sťažovateľka sa na činnosti\nzdruženia nikdy nepodieľala, pretože na činnosť lekárne je potrebná licencia, ktorú mala iba\nžalovaná, a sťažovateľka v lekárni pracovala v podstate iba ako zamestnanec. V konaní\nnavrhla okresnému súdu vzájomným návrhom, aby určil neplatnosť zmluvy o združení, resp.\naby určil, že medzi sťažovateľkou a žalovanou k vytvoreniu združenia nedošlo.\nOkresný súd v poradí tretím rozsudkom č. k. 11 C 23/2007­568 z 24. mája 2011\n(skoršie rozsudky boli zrušené rozsudkom najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 7/2006\nz 28. februára 2007 a uznesením krajského súdu č. k. 1 Co 74/2010­503 z 25. októbra 2010)\nzaviazal žalovanú zaplatiť sťažovateľke do 30 dní od právoplatnosti rozsudku 46 471,49 €\ns 10 % ročným úrokom z omeškania od 21. januára 2009, v prevyšujúcej časti úrokov\nz omeškania žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. Bol toho názoru,\nže medzi sťažovateľkou a žalovanou vznikla platná zmluva o združení, majetok\nnadobudnutý spoločnou činnosťou vyporiadal podľa § 834 Občianskeho zákonníka\nprikázaním žalovanej, pričom vychádzal, pokiaľ ide o jeho cenu, zo znaleckého posudku.\nO odvolaniach podaných proti tomuto rozsudku sťažovateľkou i žalovanou rozhodol krajský\nsúd rozsudkom sp. zn. 1 Co 88/2011 z 22. februára 2012 tak, že rozsudok okresného súdu\nvo výrokoch o zrušení podielového spoluvlastníctva, prikázaní špecifikovaných vecí\ndo výlučného vlastníctva žalovanej a o povinnosti žalovanej zaplatiť sťažovateľke 46 471,49\n3\n\n€ ako vecne správny potvrdil (výrok nadobudol právoplatnosť 27. februára 2012),\nv prevyšujúcej časti rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nVo vzťahu k úrokom z omeškania uviedol, že k zrušeniu spoluvlastníctva došlo\naž rozhodnutím okresného súdu a z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nie je zrejmé,\nako sa žalovaná mohla dostať so zaplatením sumy 46 471,49 € do omeškania už prv, keď\ndo rozhodnutia súdu o zrušení spoluvlastníctva nebolo zrejmé, komu zo spoluvlastníkov\nbudú spoločné veci prikázané.\nOkresný súd vo veci znova rozhodol rozsudkom č. k. 21 C 29/2012­38 z 2. mája\n2012 a zaviazal žalovanú zaplatiť sťažovateľke zo sumy 46 471,49 € úrok z omeškania 9 %\nročne od 30. marca 2012 do zaplatenia, v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu\nzamietol, žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania nepriznal a rozhodol\no trovách štátu. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaná sa do omeškania dostala\naž uplynutím lehoty na zaplatenie sumy 46 471,49 € podľa rozsudku okresného súdu\nč. k. 11 C 23/2007­568 z 24. mája 2011. Prv sa do omeškania dostať nemohla,\npretože spoluvlastníctvo k majetku získanému spoločnou činnosťou nemohlo zaniknúť prv,\nnež jeho zrušením súdom na základ rozsudku okresného súdu č. k. 11 C 23/2007­568\nz 24. mája 2011. Výšku úroku z omeškania (9 % ročne) priznal okresný súd, vychádzajúc\nz jeho sadzby, k prvému dňu vzniku omeškania. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal\ns odôvodnením, že pomer ich úspechu v konaní bol porovnateľný (sťažovateľka uspela\ncelkovo v sume 46 849,62 € a žalovaná v sume 57 992,59 €).\nProti tomuto rozsudku podala odvolanie sťažovateľka, poukázala na to, že spor\nvyvolala žalovaná, ktorá sa nebola ochotná dohodnúť mimosúdne. Združenie zaniklo\nuž 31. decembra 2001, nasledujúcim dňom vzniklo sťažovateľke právo domáhať sa\nvyporiadania majetku získaného spoločnou činnosťou, žalovanej poskytla lehotu\nna dodatočné plnenie od 15. októbra 2002, a preto jej patria úroky z omeškania\nuž od 16. októbra 2002. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania uviedla, že okresný súd\nnevzal do úvahy, že príslušenstvo pohľadávky netvorilo samostatný predmet konania,\nnebolo kapitalizované, a preto nemalo byť zohľadnené pri rozhodovaní o náhrade trov\nkonania. Navrhla rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že krajský súd jej prizná úrok\n\n4\n\nz omeškania zo sumy 46 471,49 € vo výške 16,5 % ročne od 16. októbra 2002 do zaplatenia\na náhradu trov konania 20 925,86 €.\nKrajský súd rozsudkom sp. zn. 6 Co 173/2012 zo 17. decembra 2012 rozsudok\nokresného súdu potvrdil ako vecne správny a nepriznal účastníkom náhradu trov\nodvolacieho konania.\nO dovolaní sťažovateľky [ktorého prípustnosť odvodňovala poukazom na ustanovenie\n§ 238 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“)] proti tomuto rozsudku\nrozhodol najvyšší súd uznesením sp. zn. 6 Cdo 78/2014 z 28. januára 2015 tak, že dovolanie\nsťažovateľky odmietol ako neprípustné [§ 243b ods. 4 OSP v spojení s § 218 ods. 1 písm. c)\nOSP] a náhradu trov dovolacieho konania žalovanej nepriznal.\nUznesenie najvyššieho súdu sp zn. 6 Cdo 78/2014 z 28. januára 2015 bolo\nsťažovateľke doručené 19. marca 2015.\nSťažovateľka sťažnosť na porušenie jej základného práva na súdnu a inú právnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi\na na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 38 ods. 1\nlistiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom\nokresného súdu č. k. 21 C 29/2012­38 z 2. mája 2012, rozsudkom krajského súdu sp. zn.\n6 Co 173/2012 zo 17. decembra 2012 a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 78/2014\nz 28. januára 2015 odôvodnila tým, že všeobecné súdy vec nesprávne právne posúdili,\npokiaľ ide o otázku vzniku omeškania žalovanej so zaplatením 46 471,49 € a rozhodnutia\no náhrade trov konania (z dôvodov, ktoré uviedla sťažovateľka už v odvolaní proti rozsudku\nokresného súdu č. k. 21 C 29/2012­38 z 2. mája 2012). Postup okresného súdu s ohľadom\nna právnu a faktickú zložitosť veci bol neprimerane zdĺhavý. Pokiaľ v priebehu konania\ndošlo k zmene v osobe sudcu okresného súdu rozhodujúceho vec sťažovateľky, tento postup\nbol nezákonný (pôvodný zákonný sudca\n\npo tom, čo sa stal predsedom súdu,\n\nsi zmenou rozvrhu práce vec odňal a vec bola pridelená\n\n). Okresný súd\n\npri svojom rozhodovaní nerešpektoval záväzný právny názor najvyššieho súdu vyjadrený\nv rozsudku sp. zn. 2 MCdo 7/2006 z 28. februára 2007 a v uznesení krajského súdu\nč. k. 1 Co 74/2010­503 z 25. októbra 2010. Pokiaľ najvyšší súd odmietol dovolanie\nsťažovateľky, jeho rozhodnutie je s ohľadom na porušenie princípu viazanosti právnym\n5\n\nnázorom súdu vyššieho stupňa vysloveným v jeho skoršom zrušujúcom rozhodnutí\nprejavom arogancie, čo deklaruje aj osvojená súdna prax.\nII.\nPodľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb\nalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,\nalebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú\nSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,\nak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním\na o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom\nsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti\nnavrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia\njeho prijatiu na ďalšie konanie.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie\nktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,\nneprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy\npodané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom\nprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.\nÚstavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosť z hľadiska existencie\ndôvodov podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\n\n6\n\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom\nsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom\nna inom orgáne Slovenskej republiky.\nPodľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala\nbez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým\nvykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.\nPodľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.\nPríslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,\nverejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným\nzákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo oprávnenosti\nakéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nAko vyplýva z petitu sťažnosti, sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia týchto\npráv jednak rozsudkom okresného súdu č. k. 21 C 29/2012­38 z 2. mája 2012, jednak\nrozsudkom krajského súdu sp. zn. 6 Co 173/2012 zo 17. decembra 2012 a uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 78/2014 z 28. januára 2015.\nÚstavný súd sa zaoberal najprv tou časťou sťažnosti, ktorá smerovala proti rozsudku\nokresného súdu č. k. 21 C 29/2012­38 z 2. mája 2012.\nZ čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich\nsa porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd\nnerozhoduje iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda\n7\n\nnezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd\npri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že ochrany toho základného práva alebo\nslobody, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu\ndostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto\nsťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie\n(napr. I. ÚS 103/02).\nÚstavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci skúmal, či sú\nsplnené podmienky konania pred ním o tejto časti sťažnosti sťažovateľky, a dospel k záveru,\nže vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127 ústavy je vylúčená právomoc\nústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o sťažovateľkou uplatnených námietkach\nporušenia jej základných práv týmto rozhodnutím krajského súdu, pretože preskúmavanie\njeho postupu zveruje Občiansky súdny poriadok v tomto prípade odvolaciemu súdu.\nKrajský súd ako súd odvolací vo veci o podanom odvolaní sťažovateľky rozhodol\nrozsudkom sp. zn. 6 Co 173/2012 zo 17. decembra 2012. Krajský súd ako súd odvolací bol\nsúdom, ktorému patrí právomoc posúdiť, či odvolanie sťažovateľky bolo dôvodné\na rozhodnúť o ňom.\nÚstavný súd preto podľa § 25 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť\nsťažovateľky v časti, ktorou namietala porušenie označených základných práv rozsudkom\nokresného súdu č. k. 21 C 29/2012­38 z 2. mája 2012, pre nedostatok právomoci.\nOdlišná je situácia vo vzťahu k rozsudku krajského súdu sp. zn. 6 Co 173/2012 zo 17.\ndecembra 2012 a k uzneseniu najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 78/2014 z 28. januára 2015.\nNa prerokovanie tejto časti sťažnosti sťažovateľky je právomoc ústavného súdu daná, avšak\nsťažnosť je v tejto časti zjavne neopodstatnená.\nO zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy,\nak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného\npráva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi\n8\n\noznačeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,\nale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo\nprocesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože\nuvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,\nII. ÚS 20/05, IV. ÚS 50/05 a IV. ÚS 288/05).\nÚstavný súd sa najprv zaoberal uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 78/2014\nz 28. januára 2015, vo vzťahu ku ktorému sťažovateľka namieta, že najvyšší súd v dôsledku\nnesprávneho právneho posúdenia veci jej dovolanie meritórne neprerokoval a odmietol,\nhoci bola splnená podmienka jeho prípustnosti tvrdená sťažovateľkou v dovolaní.\nNajvyšší súd uznesenie sp. zn. 6 Cdo 78/2014 z 28. januára 2015 odôvodnil takto:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.),\npo zistení, že dovolanie podala účastníčka konania, skúmal predovšetkým jeho prípustnosť.\nDospel pritom k záveru, že dovolanie smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému\nnie je prípustné, preto ho treba odmietnuť.\nDovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ\nto zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.).\nDovolanie je zásadne prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu. ktorým bol\nzmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O. s. p.), alebo proti\nrozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu\nvysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O. s. p.). Dovolanie je prípustné tiež proti rozsudku\nodvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretože\nide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie\nrozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť\nzmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a ods. 4 O. s. p..\nŽalobkyňa prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 238 ods. 2 O. s. p.\nOdvolaciemu súdu vytýkala, že pri opätovnom prejednaní veci nerešpektoval právny názor\nvyslovený dovolacím súdom, hoci bol týmto názorom dovolacieho súdu ako súdu vyššieho\n\n9\n\nstupňa viazaný. V dovolaní bližšie neuviedla, aký právny názor dovolací súd v súvislosti\nso zostávajúcim predmetom konania vyslovil.\nUstanovenie § 238 ods. 2 O. s. p. pripúšťa dovolanie proti rozsudku odvolacieho\nsúdu za predpokladu, že odvolací súd sa odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu,\nktorý vyslovil v danej veci. Základným predpokladom prípustnosti dovolania podľa tohto\nzákonného ustanovenia je (okrem iného), že dovolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí\nuvedie právny názor na otázku dôvodnosti, prípadne nedôvodnosti žaloby (len v takomto\nprípade sa odvolací súd môže od neho odchýliť). Čo treba považovať za právny názor,\nod ktorého sa nie je možné odchýliť, Občiansky súdny poriadok obsahovo bližšie\nnevymedzuje. V súdnej praxi prevláda názor, že pod týmto pojmom treba rozumieť\nvyslovenie právneho názoru ako právneho pokynu (napr. ktorý právny predpis má súd\naplikovať, ako treba právny predpis interpretovať a pod.) smerujúceho k vyriešeniu otázky\n(ne)dôvodnosti žalobou uplatneného nároku. Súdna prax je jednotná v tom, že za záväzný\nprávny názor nie je možné považovať pokyn dovolacieho súdu na ďalší procesný postup\nsúdu (napr. na doplnenie dokazovania za účelom zistenia skutkového stavu), ale ani\ndovolacím súdom vyslovená úvaha inej než procesnej povahy, ktorá by mala slúžiť iba ako\nnámet na ďalšie zameranie pozornosti súdu nižšieho stupňa.\nV danom prípade Najvyšší súd Slovenskej republiky v dovolacom konaní vedenom\npod sp. zn. 2 M Cdo 7/2006 rozsudkom z 28. februára 2007 rozsudok odvolacieho súdu\na tiež súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.\nV odôvodnení rozhodnutia vytkol súdom nižšieho stupňa, že sa nesprávne zaoberali iba\notázkou platnosti písomnej zmluvy o združení z 13. júna 1997. Správne mali posúdiť činnosť\nžalobkyne (predaj drogistického tovaru a iného bežne predávaného tovarom v lekárňach)\nz pohľadu, či nejde o pracovnú činnosť v súlade s ustanovením § 831 OZ a hlavne sa mali\nzaoberať otázkou vzniku združenia, jeho zániku a s tým spojených nárokov a aplikáciou\nustanovenia § 829 ods. 1 OZ. Okrem toho uviedol, že rozhodnutia nižších stupňov trpia\nnedostatkom dôvodov v otázke naliehavého právneho záujmu na žalobe o určenie\nneplatnosti zmluvy o združení a v časti tykajúcej sa zamietnutia žaloby na zrušenie\npodielového spoluvlastníctva.\n\n10\n\nZ uvedeného vyplýva, že dovolací súd v tomto rozhodnutí vôbec neuviedol právny\nnázor vo forme právneho pokynu smerujúceho k vyriešeniu dôvodnosti žalobou uplatneného\nnároku. Dovolací súd v tomto rozhodnutí vôbec neriešil otázku omeškania žalovanej\ns plnením majetkového podielu pri rozpustení združenia a teda ani otázku rozhodujúcej\nskutočnosti pre vznik omeškania splnením dlhu. V danej veci chýba jeden zo základných\npredpokladov prípustnosti dovolania v zmysle § 238 ods. 2 O. s. p., spočívajúci v existencii\nprávneho názoru dovolacieho súdu, vysloveného v zrušujúcom rozsudku, ktorý by bol\npre odvolací súd záväzný. Dovolanie proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu preto\npodľa tohto zákonného ustanovenia nie je prípustné.\nVzhľadom na to, že občiansky súdny poriadok pripúšťa možnosť podať dovolanie\nproti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu z dôvodov uvedených v ustanovení § 237\nO. s. p., dovolací súd z úradnej povinnosti skúmal, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho\nsúdu netrpí niektorou z vád uvedenou v predmetnom zákonnom ustanovení, t. j.,\nči v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka,\nriadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne\nrozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania,\nhoci podľa zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka pred súdom konať\na rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom.\nExistenciu vád podľa § 237 O. s. p. dovolací súd však nezistil; napokon dovolateľ\ntieto vady vo svojom dovolaní ani nenamietal.\nSo zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolací súd nezistil skutočnosti,\nktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania žalobkyne podľa § 237 O. s. p. a dovolanie\nnie je prípustné ani podľa § 238 O. s. p. Najvyšší súd Slovenskej republiky opravný\nprostriedok žalobkyne preto odmietol (§ 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods.\n4 O. s. p.) bez toho, aby sa zaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska\njeho vecnej správnosti.“\nAko vyplýva z odôvodnenia uznesenia najvyššieho súdu, toto postačuje pre záver,\nže z tohto aspektu bolo plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n\n11\n\nPravidlá týkajúce sa prípustnosti dovolania majú za cieľ zaistiť riadny výkon\nspravodlivosti a zvlášť rešpektovať princíp právnej istoty, ktorá bola nastolená právoplatným\nrozhodnutím. Dotknuté osoby musia počítať s tým, že tieto pravidlá budú aplikované.\nJednako tieto pravidlá alebo ich používanie nemôžu týmto osobám zabrániť, aby využili\nexistujúci opravný prostriedok (napr. I. ÚS 4/00; vec Pérez De Rada Cavanilles c.\nŠpanielsko, rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 28. 10. 1998).\nOtázku posúdenia prípustnosti dovolania rieši zákon. Posúdenie splnenia zákonných\npredpokladov (podmienok) prípustnosti dovolania s negatívnym výsledkom nemôže viesť\nk záveru o porušení označených práv sťažovateľov v prípade, ak zákonné pravidlá dovolanie\nnepripúšťajú (mutatis mutandis IV. ÚS 35/02). Postup súdu v súlade so zákonom nemôže\nbyť dôvodom na vyslovenie porušenia označeného práva sťažovateľa.\nÚstavný súd v prípadoch, keď riešil problematiku možného porušenia základného\npráva na súdnu ochranu konkrétnym rozhodnutím všeobecného súdu, uviedol, že právo\nna spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 ústavy neznamená právo na to, aby bol\núčastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade\ns jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať,\nže neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva.\nJe v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie\nje arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá dôvod doň zasahovať\n(napr. I. ÚS 50/04, III. ÚS 67/06, III. ÚS 218/07).\nÚstavný súd nepovažoval právny názor najvyššieho súdu, ktorým odôvodnil\nodmietnutie dovolania vo veci sťažovateľky, za arbitrárny, svojvoľný a jeho rozhodnutie\nza také, ktoré by bolo založené na takom výklade ustanovení Občianskeho súdneho\nporiadku, ktorý by popieral ich účel a zmysel, a nezistil teda príčinnú súvislosť medzi\nnamietaným porušením práv sťažovateľky a postupom najvyššieho súdu pri rozhodovaní\no dovolaní sťažovateľky.\n\n12\n\nÚstavný súd osobitne uvádza, že za arbitrárny nepovažuje ani názor najvyššieho súdu\nvyslovený pri výklade podmienok prípustnosti dovolania podľa § 238 OSP, keď najvyšší\nsúd za základný predpoklad porušenia princípu viazanosti právnym názorom vysloveným\nsúdom\n\nvyššieho\n\nstupňa\n\npovažoval\n\njeho\n\nvyslovenie\n\nv\n\nzrušujúcom\n\nrozhodnutí.\n\nTak ako uviedol najvyšší súd, vo veci sťažovateľky vo vzťahu k rozhodovaniu o počiatku\nomeškania žalovanej s povinnosťou zaplatiť sťažovateľke 46 471,49 €, právny názor vo veci\nsp. zn. 2 M Cdo 7/2006 v rozsudku z 28. februára 2007 vyslovený nebol.\nPretože ústavný súd nezistil také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali sťažovateľkinmu\nzáveru o porušení jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1\na 2 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením\nnajvyššieho súdu sp. zn. 6 Cdo 78/2014 z 28. januára 2015, sťažnosť sťažovateľky smerujúcu\nvoči tomuto rozhodnutiu podľa § 25 zákona o ústavnom súde odmietol z dôvodu zjavnej\nneopodstatnenosti.\nĎalej sa ústavný súd zaoberal tou časťou sťažnosti, ktorá smerovala proti rozsudku\nkrajského súdu sp. zn. 6 Co 173/2012 zo 17. decembra 2012. Sťažovateľka (aj) túto časť\nsťažnosti odôvodnila tým, že k porušeniu ňou označených práv malo dôjsť v dôsledku\nnesprávneho právneho posúdenia otázky vzniku omeškania žalovanej s povinnosťou zaplatiť\nsťažovateľke 46 471,49 € a rozhodnutia o náhrade trov konania.\nKrajský súd odôvodnil rozsudok sp. zn. 6 Co 173/2012 zo 17. decembra 2012 takto:\n„Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 2 O. s. p., a to bez nariadenia\npojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.\nSúd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe\nktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu\nprvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má\npodklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého\nstupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.\n\n13\n\nSo zreteľom na obsah odvolania žalobkyne v odvolacom konaní bol preskúmavaný\nvýrok napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, ako\naj súvisiace výroky o trovách konania, a preto výrok, ktorým bolo žalobe čiastočne\nvyhovené, ktorý odvolaním žalobkyne napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný\nnebol a ako taký nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 veta prvá O. s. p.).\nPodľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne\na včas nesplní, je v omeškaní.\nPodľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného\ndlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je\npodľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania\na poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.\nPodľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je\no 8 % bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná\nk prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.\nV predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že nárok na plnenie vznikol\nžalobkyni uplynutím 30 ­ dňovej lehoty počítanej od vykonateľnosti rozsudku súdu prvého\nstupňa č. k. 11 C 23/2007­568 z 24. 5. 2011, ktorým bolo vyporiadané predmetné podielové\nspoluvlastníctvo účastníčok tohto konania. Až uplynutím tejto 30 ­ dňovej lehoty, ktorá\nuplynula 29. 3. 2012, sa žalovaná dostala do omeškania s nesplnením svojho peňažného\nzáväzku spočívajúceho v povinnosti vyplatiť žalobkyňu z jej podielu.\nSprávne poukazuje súd prvého stupňa na to, že nebolo možné, aby v skoršom období,\npretože podielové spoluvlastníctvo účastníčok nebolo zrušené, nebolo zrejmé, ako súd\nrozhodne z hľadiska rozdelenia jednotlivých vecí, ktoré boli majetkom patriacim\ndo podielového spoluvlastníctva účastníčok tohto konania a aká bude výška finančnej\nvýplaty.\nSúd prvého stupňa správne analogicky poukazuje aj na rozhodnutia vyšších súdov,\nktoré sa týkajú vyporiadania BSM účastníkov, pričom aj v takýchto prípadoch, ktoré\nsú analogicky použiteľné aj v tejto veci, plynie lehota na plnenie až od vykonateľnosti\nrozsudku, ktorej dĺžku zvolí súd. V predmetnej veci, ako to bolo vyššie naznačené, to bola\n\n14\n\n30 ­ dňová lehota počítaná od vykonateľnosti predchádzajúceho rozsudku z 24. 5. 2011\nsúdu prvého stupňa a uplynula až 29. 3. 2012.\nPokiaľ ide o odvolacie námietky žalobkyne, je potrebné poukázať na to, že skutočne\nje rozhodujúce rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva\núčastníčok a nemožno súhlasiť s dátumom faktického zániku združenia k 31. 12. 2011, ako\nto argumentuje žalobkyňa vo svojom odvolaní. Za tejto situácie nie sú právne významné\nďalšie dátumy, teda dátum 15. 10. 2002, ktorým žalobkyňa poskytla žalovanej lehotu\nna dodatočné plnenie, a to listom zo 4. 10. 2002, pretože rozhodujúce je uplynutie lehoty\nna plnenie súvisiace so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva účastníčok\nk predmetu konania.\nSprávne preto postupoval súd prvého stupňa pokiaľ vyčíslil úroky z omeškania\nv takom rozsahu, ako je to uvedené vo výroku rozsudku súdu prvého stupňa, teda\nod 30. 3. 2012 vo výške 9 % ročne, ktorá výška je plne v súlade s ustanovením § 3 ods. 1\nNariadenia vlády č. 87/1995, a to k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku\nna strane žalovanej.\nV tomto zmysle je správny aj výrok napadnutého rozsudku o trovách konania,\npretože úroky z omeškania boli žiadané za určité obdobie, boli teda predmetom konania z\nhľadiska hmotnoprávneho a nie je možné k nim neprihliadať z pohľadu úspechu a\nneúspechu účastníčok v konaní, ako pohľadu rozhodujúceho pre otázku náhrady trov\nkonania.\nV tomto smere súd prvého stupňa správne konštatuje, že so zreteľom na mylné\nuplatňovanie dĺžky doby, za ktorú žalobkyni patrí úrok z omeškania, je úspech žalobkyne\nlen čiastočný a porovnateľný s úspechom, ktorý dosiahla vo veci žalovaná.\nPreto aplikácia ustanovenia § 142 ods. 2 O. s. p. je v tejto vecí plne dôvodná\na zákonná.\nPreto postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozsudok ako vecne správny\npotvrdil, pričom v ostatnom poukazuje na správne a výstižné dôvody odôvodnenia súdu\nprvého stupňa, a to vrátane dôvodov, ktoré sa vzťahujú na trovy konania štátu (§ 219 ods. 2\nO. s. p, § 148 ods. 1 O. s. p.).“\n\n15\n\nÚstavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia rozsudku krajského súdu\nkonštatuje, že aj krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne. Dal jasnú\na zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom súdnej ochrany, ktoré boli v konaní nastolené – reagoval na otázku vzniku\nomeškania i postupu pri výpočte pomeru úspechu a neúspechu účastníkov konania\npri rozhodovaní o náhrade trov konania.\nOdôvodnenie rozsudku krajského súdu sp. zn. 6 Co 173/2012 zo 17. decembra 2012\nspĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu ochranu a spravodlivý\nproces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.\nÚstavný súd, vychádzajúc z obsahu petitu, ktorým je v konaní o sťažnosti viazaný\n(§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde), preskúmal sťažnosť ďalej z hľadiska sťažovateľkou\ntvrdeného porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 38\nods. 1 listiny, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo dôjsť tým,\nže krajský súd potvrdil ako vecne správny rozsudok okresného súdu v dôsledku nesprávnej\naplikácie § 517 Občianskeho zákonníka a ustanovení o náhrade trov konania.\nPodľa konštantnej judikatúry ústavný súd zásadne nie je oprávnený preskúmavať\na posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov\nviedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi\nbol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu\nvšeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti\núčinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami\no ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00, m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96,\nI. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať\niba také rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo\nsamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom\nskutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy,\nak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného\n16\n\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie\nzákladného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, m. m. I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).\nÚstavný súd nezistil ani takú aplikáciu ustanovení hmotného (§ 517 Občianskeho\nzákonníka) a procesného práva (§ 142 OSP) na vec sa vzťahujúcich, ktorá by poprela ich\núčel a zmysel. Pokiaľ ide o vznik omeškania žalovanej s povinnosťou zaplatiť sťažovateľke\n46 471,49 €, tu všeobecné súdy vychádzali z právneho názoru, podľa ktorého nemôže\nomeškanie s povinnosťou zaplatiť náhradu z vyporiadania spoluvlastníctva druhému\npodielovému spoluvlastníkovi zodpovedajúcu jeho podielu na hodnote prikázaných vecí\nprv, než je podielové spoluvlastníctvo zrušené a je rozhodnuté o tom, ktorému\nzo spoluvlastníkov je veci prikázaná do jeho výlučného vlastníctva. Tento právny názor\nzodpovedá účelu ustanovení o omeškaní dlžníka s plnením peňažného záväzku, a preto ho\nnemožno považovať za taký, ktorý by poprel zmysel právnej úpravy. Obdobne pokiaľ\nvšeobecné súdy pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadnili aj neúspech\nsťažovateľky, pokiaľ ide o úrok z omeškania (najmä) za obdobie od 16. októbra 2002\ndo 29. marca 2012, teda za obdobie takmer desiatich rokov, ktorý je pri jeho kapitalizovaní\nporovnateľný so žalovanou istinou a ktorý nebol sťažovateľke priznaný vôbec, nemožno\npovažovať toto ich rozhodnutie za extrémne nespravodlivé či také, ktoré by porušilo\nprincípy spravodlivého súdneho konania, alebo bolo príliš formalistické.\nPrávne názory odvolacieho súdu vyjadrené v rozsudku sp. zn. 6 Co 173/2012\nzo 17. decembra 2012 ani podľa názoru ústavného súdu nevybočujú z medzí pravidiel\nústavne konformnej aplikácie jednoduchého práva.\nVo vzťahu k tvrdeniam sťažovateľky o tom, že vo veci rozhodol sudca, ktorý nebol\nzákonným sudcom, v dôsledku čoho malo dôjsť k porušeniu čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods.\n1 listiny, ústavný súd nezistil skutočnosti, ktoré by signalizovali takúto možnosť. Sama\nsťažovateľka vo vzťahu k zmene v osobe sudcu rozhodujúceho jej vec v priebehu konania\nkonštatuje, že k prideleniu veci novému sudcovi došlo v dôsledku zmeny v rozvrhu práce\n\n17\n\nokresného súdu a táto zmena bola následkom skutočnosti, že\n\nbol vymenovaný\n\ndo funkcie predsedu súdu (k zmene zákonného sudcu nedošlo teda svojvoľne).\nNad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že najvyšší súd vo veci vedenej\npod sp. zn. 6 Cdo 78/2014 rozhodol 28. januára 2015, sťažnosť ústavnému súdu bola\ndoručená 19. mája 2015, teda v čase podania sťažnosti už všeobecnými súdmi nedochádzalo\nk zbytočným prieťahom v konaní. Navyše, v tejto časti sťažovateľka sťažnosť doručenú\nústavnému súdu bližšie nezdôvodnila, poukázala len na celkovú dĺžku konania, čo nemohlo\nbyť dostatočné pre posúdenie veci aj z uvedeného dôvodu. Tým nemohlo dôjsť\nk porušovaniu čl. 48 ods. 2 ústavy.\nNa tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným postupom\na rozsudkom krajského súdu a namietaným porušením základných práv sťažovateľky podľa\nčl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 38 ods. 1 listiny, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1\ndohovoru, neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala reálnu možnosť\nvyslovenia ich porušenia po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.\nÚstavný súd preto pri predbežnom prerokovaní aj v tejto časti sťažnosť odmietol\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\nVzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľky bola z týchto dôvodov odmietnutá,\nnezaoberal sa ústavný súd už osobitne návrhom sťažovateľky na odklad vykonateľnosti\nrozhodnutí všeobecných súdov.\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.\nV Košiciach 3. septembra 2015\n\n18", "vazby": {"registre": ["preskúmanie rozhodnutia súdov", "dovolanie-prípustnosť", "návrh-zjavne neopodstatnený", "príčinná súvislosť", "aplikácia právnych noriem-súladná", "spoluvlastníctvo-vyporiadanie", "spoluvlastníctvo-podielové", "právomoc-právomoc všeobecného súdu", "rozhodnutie-meritórne"], "ustanovenia": ["čl. 127 ods. 1 ústavy"]}, "cituje": [{"guid": "ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 218/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 218/07 z 21. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-21", "citacie_n": 249, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:36b19f43-1d13-4215-8735-a6e99df45a39"}, {"guid": "ussr:6963aaca-a5db-463f-9e2b-230717210a64", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 67/06", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 67/06 z 1. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-01", "citacie_n": 125, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6963aaca-a5db-463f-9e2b-230717210a64"}, {"guid": "ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 288/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 288/05 z 13. 12. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-12-13", "citacie_n": 1777, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:75dd40d6-2fa6-4c18-b208-5653a0ec3b7d"}, {"guid": "ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 50/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 50/05 z 23. 2. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-02-23", "citacie_n": 306, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e728d97f-595e-412c-878c-042ec2d9bd82"}, {"guid": "ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 20/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 20/05 z 26. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-26", "citacie_n": 1749, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:332bb6dc-9ead-4da0-982f-ce72f4c389bf"}, {"guid": "ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 1/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/05 z 5. 1. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-01-05", "citacie_n": 2095, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5ef19834-e37b-4d51-8c72-05f31057a0ea"}, {"guid": "ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 50/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/04 z 3. 3. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-03-03", "citacie_n": 8434, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:35a0a9f7-32ab-4d77-83af-0b45912d57b9"}, {"guid": "ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 16/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 16/04 z 30. 1. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-01-30", "citacie_n": 1955, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58c096c4-a5e6-425b-b9e4-fd2c8a14fd54"}, {"guid": "ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 35/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 35/02 z 10. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-10", "citacie_n": 1066, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2c7dfb-145b-4dfd-ba62-a3b465e6b49d"}, {"guid": "ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 103/02", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 103/02 z 7. 10. 2002", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2002-10-07", "citacie_n": 1520, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:58da22c8-d6ec-484d-8cd9-068558793798"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 17/01", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 17/01 z 19. 4. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-04-19", "citacie_n": 5942, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fb62a029-a738-4485-9f41-c7ee37143e6e"}, {"guid": "ussr:6298aa59-ade8-42c4-a4be-6fb1bac48db1", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 5/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 5/00 z 13. 7. 2000", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2000-07-13", "citacie_n": 2100, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2000:1.US.5.2000.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "723dfe09-861e-4af9-ac87-b7ef6fed6787:925e19e7-c7db-4796-982f-fe2d6eb7a005", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2012:4106224528.1", "spisova_znacka": "6Co/173/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 6Co/173/2012 z 20. 12. 2012", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2012-12-20", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2012:4106224528.1"}, {"guid": "40f175da-74aa-437e-bb85-8521ef77d262:9022d296-b0a2-4f72-b5fc-45011d25a0b1", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2012:8307207330.1", "spisova_znacka": "1Co/88/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 1Co/88/2011 z 21. 2. 2012", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2012-02-21", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8307207330.1"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:bb51c8bd-4400-4048-a794-16ff5d438a33", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2025:2.US.221.2025.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 221/2025", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 221/2025 z 16. 4. 2025", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2025-04-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2025:2.US.221.2025.1"}, {"guid": "8791fe40-d75d-4970-bfb2-ba4ff8731dba:fbac2392-604b-48eb-b3d6-cb633ae41bc1", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2025:6122474889.1", "spisova_znacka": "2Cob/53/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Cob/53/2024 z 30. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2025-09-30", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2025:6122474889.1"}, {"guid": "83a86730-a64b-44ae-bbe4-4f1444661be2:a0f01c86-475c-420a-8748-80b6349c508a", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2025:6123417906.1", "spisova_znacka": "7Co/57/2025", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 7Co/57/2025 z 17. 9. 2025", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2025-09-17", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2025:6123417906.1"}, {"guid": "ae285c06-b235-4eaf-aca1-616fe0c03763:38f20128-b1ec-4a3e-992a-06c69954b694", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2024:6120345003.1", "spisova_znacka": "3Co/57/2024", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Co/57/2024 z 30. 7. 2024", "sud": "Krajský súd Bratislava", "datum_vydania": "2024-07-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2024:6120345003.1"}, {"guid": "4c2660a0-9892-4f68-80d6-81895a2a9f5c:927f03f4-3efc-48d6-b136-ff5e07254e04", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:6125223455.5", "spisova_znacka": "84Cb/36/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 84Cb/36/2025 z 4. 8. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-08-04", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:6125223455.5"}, {"guid": "14241fea-279b-438c-bf84-c86a95229c2b:1b8a505d-55d7-4c57-9b3e-6d5208196355", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:6125261804.4", "spisova_znacka": "84Cb/77/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 84Cb/77/2025 z 2. 7. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-07-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:6125261804.4"}, {"guid": "64746131-d5d9-44f3-8fb5-68b3b3824a88:0ce3ec66-8898-4496-bb69-10a3a6d37053", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2026:6124350140.8", "spisova_znacka": "84Cb/71/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 84Cb/71/2024 z 14. 5. 2026", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2026-05-14", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2026:6124350140.8"}, {"guid": "e26bee73-3d94-4fbd-a046-b1d31f66829f:7b210d85-de31-4f1a-bb2f-14730af7317b", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:6124386713.3", "spisova_znacka": "84Cb/7/2025", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 84Cb/7/2025 z 25. 11. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-11-25", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:6124386713.3"}, {"guid": "bb9abe24-e748-4df7-85e1-8180c834d73e:42ac5911-855f-4cc6-8087-a7e70869b0a7", "ecli": "ECLI:SK:MSBA3:2025:1324207294.4", "spisova_znacka": "84Cb/65/2024", "nazov": "Rozsudok Mestského súdu Bratislava III sp. zn. 84Cb/65/2024 z 30. 10. 2025", "sud": "Mestský súd Bratislava III", "datum_vydania": "2025-10-30", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:MSBA3:2025:1324207294.4"}]}